Učenci uväznili moslimskú ummu skrze taqlíd

taqlid umma učenci islamZatiaľ čo bolo povinnosťou učencov, aby radili moslimom, a aby im boli k službám, učenci vymysleli koncept taqlídu, ktorý moslimom ukladá povinnosť, aby ich napodobňovali a nasledovali pri každom ich kroku.

Zatiaľ čo je absolútne správne imitovať neomylného – môžeme to nazývať taqlíd neomylného – učenci si zobrali toto privilégium od Ahlul Bayt (mier s nimi) a neoprávnene to aplikovali na nich samotných – omylných ľudí (taqlíd omylných). Potom vždy, keď urobili chybu v náboženských záležitostiach, ľudia ich nasledovali, a tak sa stalo, že slabým zobrali náboženstvo.

Podľa Wikipédie taqlíd znamená: „Nasledovanie rozhodnutí náboženského experta bez toho, aby boli podrobne preskúmané písomné základy alebo zdôvodnenie tohoto rozhodnutia, ako je akceptovanie alebo nasledovanie verdiktu učencov právnej vedy (fiqh) bez toho, aby človek žiadal vysvetlenie procesov, na základe ktorých k tomuto záveru došli.“

Ako vznikol koncept taqlídu: Pred vymenovaním Ahmeda Al Hassána (mier s ním) za Jamániho, po dobu viac ako 1000 rokov predstavovali duchovní vodcovia všetkých siekt poslednú baštu náboženstva. Počas tohto obdobia sunniti ako aj šíti mali potrebu nachádzať ďalšie závery z ustanovených islamských učení, aby mohli odpovedať na otázky ich éry.

Sunniti cítili potrebu, aby rozšírili islamské učenia oveľa skôr ako šíti, pretože zdedili oveľa menej poznania od proroka a jeho rodiny (mier s nimi) v porovnaní so šia, ktorí boli vedení cez 12–tich Imámov po prorokovej smrti.

Preto začali vykonávať taqlíd školy Hanbal, Malik, Šáfi, a Abu Hanífa. V týchto časoch sunniti rozšírili tento koncept o školy Ibn Taymiyya, Ibn Uthaymín, Ibn Baz alebo o šejcha ich mešity. Mnohí sunniti, ktorí aktívne praktizujú a študujú vlastnú vieru, dnes veria, že je povinné rozhodnúť sa pre jednu z myšlienkových škôl alebo nasledovať žijúceho učenca.

Čo sa týka šítov, ich nedostatok poznania sa začal s Veľkou okultáciou (ghayba) ich 12-teho Imáma – Imáma Mahdího (mier s ním), čo sa začalo smrťou posledného zástupcu Muhammada Al Mahdího, Alího Ibn Al Samárriho v roku 941. 1000 rokov okultácie Imáma so sebou prinieslo mnoho otázok, na ktoré nemali odpoveď ani šia.

To viedlo ich učencov k prevzatiu moci a k tomu, aby prišli s odpoveďami vyplývajúcimi z islamských učení a ich vlastných myslí. Nanešťastie predstavili koncept taqlídu, takže dnes učení ako aj nevzdelaní šíti veria, že napodobňovanie učenca je povinné (taqlíd mardžov).

Nešťastným výsledkom celej tejto veci je, že väčšina sunni aj šia učencov buď povedali priamo alebo naznačili, že ten, kto ide proti ich rozhodnutiam, má nedostatok viery (imán) a spadá do polyteizmu (širk). Všetci moslimovia, ktorí študujú náboženstvo hlbšie, zistia, že toto je dominantná mienka v myšlienkových školách, ako v sunnitských, tak aj v šítskych.

Aby podporili svoj koncept, tak nesprávne vyložili nasledovný verš zo svätého Koránu; zatiaľ čo učenci radi vyhlasujú, že nasledovný verš sa zmieňuje o nich, daný verš sa v skutočnosti zmieňuje o Ahlul Bayt (mier s nimi), ako môžeme vidieť z príslušného hadísu:

{A poslali sme pred tebou iba mužov, ktorým vnuknutie sme dali. Opýtajte sa teda ľudí, ktorým dostalo sa pripomenutie (Ahlul Dhikr), ak neviete!}
{Korán 21:7}

Al-Husayn ibn Mohamed od Mu‘alla ibn Mohamed od Al Washsha’ od ‘Abdallah ibn ‘Adžlan od abu Džá‘fara (mier s ním), ktorý povedal nasledovné o slovách Allaha, Najsvätejšieho, Najvyššieho: {Opýtajte sa teda ľudí, ktorým dostalo sa pripomenutie (Ahlul Dhikr)} {Svätý Korán 16:43, 21:7}. Svätý prorok (mier s ním) povedal: „Ja som Dhikr a Imámovia sú ľuďmi Dhikr.“ O slovách Allaha, Najsvätejšieho, Najvyššieho {A je to veru pripomenutie pre teba i pre tvoj ľud a budete ohľadom toho vypočúvaní} {Svätý Korán 43:44} Imámovia (mier s nimi) povedali, „My sme jeho ľud a my budeme vypočúvaní.“ – H. 543, k. 20, h. 1.

Vyrozprávané od Mirza Al Núri, a tiež od Sayyeda Barodžardiho, že Ali Ibn Hussein (mier s ním) a Mohamed bin Ali (mier s ním) povedali: „Je to na tebe poslúchať tých, ktorých musíš poslúchať a nemáš pre to žiadnu výhovorku – poslušnosť voči Ahlul Bayt, pretože Allah spojil poslúchanie nás s poslušnosťou voči Nemu a Jeho poslovi. A On to povedal vo verši v Jeho knihe, od nás od Allaha učinil poslušnosť povinnou voči Nemu, Jeho poslovi a voči tým, ktorým bola zverená starostlivosť o domácnosť proroka a nariadil ti, aby si sa opýtal ľudí Dhikru. A my, pri Allahovi, sme ľudia Dhikru. Netvrdí to nikto iní okrem nás, iba ak klamár, pretože Allah hovorí v Jeho knihe: {Toto je Písmo, ktoré sme ti zoslali, aby si vyviedol ľudí s dovolením Pána ich z temnôt k svetlu a ku ceste Mocného, Chvályhodného} {Svätý Korán 14:1}, a potom povedal {Opýtajte sa teda ľudí, ktorým dostalo sa pripomenutie (Ahlul Dhikr)}. Teda my sme Ahlul Dhikr. Tak prijmite naše nariadenie a držte sa nášho zákazu, pretože my sme dvere, cez ktoré vám Allah nariadil vstúpiť do vašich domov. My sme tie dvere, a nie je to pre nikoho okrem nás a netvrdí to nik, iba my.“ – Mustadrak Al Wasael, zv. 17, str.28.

{Ó vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Allaha a poslúchajte posla a tých, ktorí majú medzi vami autoritu. A ak nesúhlasíte ohľadne niečoho, tak to dajte Allahovi a poslovi, ak veríte v Allaha a v súdny deň. Toto je najlepšia cesta a najlepší výsledok.}
{Korán, 4:59}

V prednáške spoločníkom Hurru, Imám Hussain (mier s ním) vysvetľuje: „My, domácnosť Mohamedova, máme precedens nad ostatnými osobami uplatňujúcimi si nárok v tom, že je nám nad vami zverená táto záležitosť (amr).“ – Biharul Anwar, 44:377.

{A nech spomedzi vás povstane národ, ktorý bude pozývať ku všetkému, čo je dobré, prikazovať, čo je dobré a zakazovať to, čo je zlé a tí budú úspešní}
{Korán 3:104}

Tento verš očividne nie je všeobecný výrok o učencoch, ale o konkrétnych ľuďoch, s ktorými je Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) spokojný, pretože skutočne pre Neho pracujú. Ale ak chceme aplikovať tento verš na učencov, vieme, že sú niektorí bezúhonní ako aj skazení učenci – „pracujúci“ ako aj nepracujúci.

Učenci okrem toho založili svoje koncepty na nasledovných hadísoch. Vysoké postavenie osoby, ktorá získava poznanie kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a zdieľa ho s ostatnými je vyzdvihované v sunni ako aj šia hadísoch:

Umar ibn Hanzalah sa spýtal Imáma Džá’fara As Sádiqa, mier s ním, na legálnosť toho, čo urobili dvaja šia veriaci, ktorí hľadali verdikt od nelegálneho vládcu v diskusii ohľadne dlhu a dedičstva. Imámova odpoveď bola, že bolo absolútne zakázané to urobiť. Potom sa Ibn Hanzalah spýtal, čo by tí dvaja mali robiť. Imám odpovedal: „Musia hľadať jedného z vás, ktorí rozprávajú naše tradície, ktorí sa dobre vyznajú v tom, čo je povolené a čo je zakázané, ktorí sú dobre oboznámení s našimi zákonmi a nariadeniami. Musia ho akceptovať ako sudcu a rozhodcu sporu, pretože ja ho ustanovujem ako sudcu nad vami. Ak bude nariadenie, ktoré je založené na našich zákonoch, odmietnuté, toto odmietnutie sa bude rovnať ignorovaniu nariadenia Allaha a odmietnutie nás sa bude rovnať odmietnutiu Allaha, čo je to isté ako polyteizmus.“

Imám Mohamed Al Mahdi (mier s ním) odpovedal Išáqovi ibn Yakubovi: „Čo sa týka okolností, ktoré sa odohrali v poslednej dobe, mal by si sa obrátiť k vedeniu k tým, ktorí vyrozprávali naše hadísy, pretože oni sú mojím dôkazom nad tebou, tak ako som ja Allahov dôkaz.“

Prorok Allahov (mier s ním) povedal: „Učenci mojej ummy sú ako proroci Bani Izraelu.“

Bolo vyrozprávané, že Qays ibn Kathír povedal: „Muž prišiel z Medíny k Abul´Dardovi v Damašku a povedal: „Čo ťa sem prinieslo, brat môj?“ On povedal: „Hadís, o ktorom som počul, že si ty vyrozprával od posla Allahovho (mier a požehnanie s ním a s jeho rodinou).“ On nato: „Prišiel si aj z nejakého iného dôvodu?“ „Nie.“ „Prišiel si kvôli obchodu?“ „Nie, prišiel som iba kvôli tomuto hadísu.“ „Počul som, že posol Allahov (mier a požehnanie s ním a jeho rodinou) povedal: Ktokoľvek ide po ceste hľadania poznania, Allah mu dá ľahkú cestu do Raja. Anjeli bijú krídlami so súhlasom nad hľadačom poznania a tí, ktorí sú v nebesiach a na zemi, sa modlia za odpustenie pre učenca, dokonca aj ryby vo vode. Nadradenosť učenca nad uctievačom je ako nadradenosť mesiaca nad všetkými ostatnými nebeskými telesami. Učenci sú dediči prorokov, pretože proroci nezanechali za sebou dináre alebo dirhamy, ale zanechali za sebou poznanie. Takže ktokoľvek získa poznanie, tak získal veľký majetok.“ – Al Tirmidhi, 2606; hadís označený sunnitským učencom za sahíh.

Mohamed ibn Yahjá vyrozprával, na základe autority Ahmada ibn Mohameda ibn Isu, ktorému to bolo povedané od Mohameda ibn Khálida, ktorému to bolo vyrozprávané od Abu Al Bukhturiho, že Imám Džáfar As Sádiq (mier s ním) povedal: „Učenci sú dediči prorokov, pretože hoci proroci nezanechali jediný dinár alebo dirham, tak zanechali ich vyrozprávania a tradície. Ktokoľvek potom získa časť z ich tradícií, tak skutočne získal štedrú časť ich dedičstva. Preto hľaďte od koho by ste mohli získať toto poznanie. Spomedzi nás, rodiny prorokovej, existujú v každej generácii spravodliví a čestní ľudia, ktorí odoženú tých, ktorí prekrúcajú a preháňajú, ktorí imitujú falošné praktiky, a ktorí ponúkajú bláznivé interpretácie (to znamená, že oni očistia a ochránia náboženstvo od vplyvu takýchto predpojatých a nevedomých ľudí a ostatných, ktorí sú im podobní).“ – Šítsky učenec Kulayni, Al-Kāfi, zv. 1, str. 78-79.

Imám As Sádiq (mier s ním) vyrozprával, že prorok (mier s ním) povedal: „Pre kohokoľvek, kto cestuje na ceste za poznaním, Boh ukáže cestu do Raja a anjeli pred ním sklopia svoje krídla ako znamenie, že sú s ním spokojní (alebo že Boh je s ním spokojní). A všetko, čo je na nebesiach a na zemi, dokonca aj ryby v oceáne, žiadajú pre neho odpustenie. Nadradenosť učeného muža nad obyčajným uctievačom je ako mesiac v úplnku nad hviezdami. Skutočne, učenci sú dediči prorokov (mier s nimi). Proroci nezanechali ani jediný dinár alebo dirham, ale namiesto toho zanechali poznanie. Ktokoľvek ho získa, tak získal skutočne štedrú časť ich dedičstva.“ – Kulayni, Al-Kāfi, zv. 1, str. 85-86.

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Atrament učenca je cennejší ako krv mučedníka.“ – Bukhari, Kniha Poznania.

Imám Hasan Al Askari, jedenásty Imám (mier s ním), povedal: „Učenci našich nasledovníkov (šia) sú strážcami hraníc islamu. Ktokoľvek z našich nasledovníkov, kto prevezme túto povinnosť, je nadradený nad tým, kto bojuje v bitke proti Rimanom (pretože obraňuje teologické hranice našich nasledovníkov).“ – Al-Ihtidžadž, zv. 2, str. 155.

Imám Hussain (mier s ním) povedal: „…Skutočne, cesta k moslimským záležitostiam a náboženským príkazom je v rukách zbožných učencov, ktorí sú správcovia Allahovi v jeho povolených a zakázaných veciach…“ – Tuhaful-‘Uqul, str.172.

Al Kulayni vyrozprával od Mohameda ibn Jahja od Ahmada ibn Mohameda od Ibn Mahbuba od Ali ibn abi Hamzu, ktorý povedal: „Počul som Abul Hassan, Musu ibn Džá´fara (mier s ním), ako hovorí: „Keď zomrie veriaci, anjeli časti zeme, nad ktorou zvykol uctievať Allaha a brány nebies, z ktorých boli pozdvihnuté jeho skutky, budú pre neho plakať. Podobne sa objavila v islame prasklina, ktorú nič nenapraví, pretože tí učení veriaci sú pevnosťami islamu, ako sú múry mesta jeho pevnosťou. – Al-Kafi, 1:38.

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Ten najučenejší spomedzi mužov je ten, ktorý zbiera poznanie od iných sám na vlastnú päsť. Najcennejší spomedzi mužov je ten, kto najviac vie a ten najhorší je ten, kto je nevedomý.“ – Zdroj neznámy.

Al Saduq vyrozprával v Kamalul Din: Mohamed ibn Mohamed ibn Isam Al Kulayni nám vyrozprával od Mohameda ibn Ya’qub Al Kulayni od Išaq ibn Ya’qub: “Požiadal som Mohameda ibn Uthmana al Amriho, aby zobral môj list, v ktorom som sa pýtal na záležitosti, ktoré boli pre mňa problematické. Prišla mi odpoveď, ručne napísaná našim učiteľom, súčaným Imámom: Čo sa týka nadchádzajúcich udalostí, predložte to rozprávačom našich vyrozprávaní, pretože oni (t.j. rozprávači) sú mojím dôkazom proti vám a ja som boží dôkaz proti nim.“ – Kamalul Dín, 2:483.

Poznámka: V poslednom hadíse Imám Mahdi (mier s ním) varuje rozprávačov hadísov (opis, ktorý máme dnes sa vzťahuje na učencov), že zatiaľ čo sú dôkazom proti ľuďom, on (mier s ním) je božím dôkazom proti nim. To znamená, že im bolo zverené vyrozprávanie hadísov, zatiaľ čo on (mier s ním), ich bude brať na zodpovednosť za akékoľvek zneužívanie.

 

Učenci uväznili moslimskú ummu skrze taqlíd

Odklon Islamského národa od Priamej cesty (Teľa, zv. 2)

Všemohúci povedal, v mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého: {Alif lám mím! A či si ľudia myslia, že budú ponechaní na pokojí, keď povedia: “Uverili sme,” a skúšaní nebudú? Veď sme už skúšali tých, ktorí pred nimi boli, a Boh veru pozná tých, ktorí pravdu vravia, i tých, ktorí klamári sú. Myslia si snáď tí, ktorí zlých skutkov sa dopúšťajú, že Nás predstihnú? Ako zle však súdia! Kto dúfa, že s Bohom sa stretne, dočká sa, lebo lehota Božia sa vskutku dostaví – a On Počujúci je i Vševediaci. Ten, kto vo viere sa usilovne snaží, ten veru sám pre seba tak koná, veď Boh je sebestačný voči ľudstvu všetkému}[1] V rámci Islamského národa nastal odklon od Priamej cesty, či už vo viere, alebo v záležitostiach jurisprudencie, {Toto je Allahova Sunnah (pevne stanovená obyčaj), ktorá sa už mnohokrát predtým naplnila. A v Sunne Allaha nenájdeš zmenu žiadnu}[2] {Že vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}[3]

A Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Pri Jedinom, v ktorého rukách je môj život, budete nasledovať stopy tých pred vami, krok za krokom a trošku po troške, a to tak, že sa nevyhnete ich spôsobom a spôsoby detí Izraela sa nevyhnú vám.”[4]

A z vyrozprávaní vieme, že keď Mahdí (pmsn) povstane, prvá vec, ktorú urobí, je napravenie tejto deviácie a vráti národ smerom na Správnu cestu, a islamu navráti prosperitu a jemnosť, ako to bolo v ére Božieho Posla (pmsnajr). Učiní tak po tom, čo sa islamu dostalo skazenosti v rukách samaritánskych imámov zavádzania, ktorí ho uvrhli do úpadku.

Bolo vyrozprávané, že Abi Basír povedal, že Imám Al-Sádiq povedal: “Islam začal ako niečo zvláštne/nezvyčajné a vráti sa ako niečo zvláštne/nezvyčajné, preto odovzdajte moje dobré správy tým, ktorí sú zvláštni/nezvyčajní.” A tak som povedal: “Vysvetli mi to, nech Allah napraví tvoj stav.” On (pmsn) nato: “Zvolávateľ od nás obnoví volanie tak, ako zvolával Allahov Posol (pmsnajr).”[5]

Od Al-Sádiqa (pmsn) bolo vyrozprávané, že povedal: “Urobí to – to znamená Qa’im – čo urobil Allahov Posol (pmsnajr). Zborí to, čo bolo pred ním tak, ako Allahov Posol (pmsnajr) zboril záležitosť Al-Džahiliyyeh (dni ignorancie). Islam zriadi nanovo.”[6]

A od syna ‘Atá bolo vyrozprávané, že povedal: “Opýtal som sa Aba Džáf’ara Al-Báqira (pmsn): ‘Ak Qa’im (pmsn) povstane, akým konaním bude kráčať medzi ľuďmi?’ On (pmsn) odpovedal: ‘Zborí/zničí to, čo bolo pred ním tak, ako to urobil Boží Posol (pmsnajr). Islam obnoví od základov.’”[7]

Vyrozprávané od Al-Báqira (pmsn), že povedal: “Keď náš Qa’im povstane, ľudí bude zvolávať k novej záležitosti tak, ako Allahov Posol (pmsnajr) zvolával k niečomu novému. Vskutku islam začal ako niečo zvláštne a vráti sa ako niečo zvláštne, tak odovzdajte moje dobré správy tým, ktorí sú zvláštni.”[8]

A možno si myslíte, že odklon nastal iba v rámci sunnitskej sekty, keďže sa pevne nedržali rodiny Proroka (pmsn) a dvanástich imámov (pmsn), čo malo za následok deviáciu vo viere a jurisprudenčných rozhodnutiach. Avšak pravda je taká, že vyrozprávania, ktoré máme dnes od rodiny Proroka, mier s nimi všetkými, naznačujú, že pred Mahdího (pmsn) povstaním deviácia zahŕňa všetkých a každého. Taktiež sú indikované odchýlenia od viery a jurisprudenčných rozhodnutí, a od spôsobov odvodzovania jurisprudenčných rozhodnutí medzi moslimskými učencami, či už sú to sunniti, alebo šíti, alebo medzi učencami v rámci všetkých ostatných odnoží.

A kvôli tomu je nevyhnutné, aby sme poznali, aj keď iba v krátkosti, záležitosti, kvôli ktorým vznikli nedorozumenia medzi moslimskými učencami/duchovnými, aby sme zajtra, keď sa objaví Imám Mahdí (pmsn), nepadli za obeť jednému zo zavádzajúcich samaritánskych imámov, a aby sme sa kvôli našej vlastnej ignorancii pravdy nestali jednými z nepriateľov Imáma Mahdího (pmsn), zatiaľ čo si predstavujeme, že sme na správnej ceste, a že sa nám darí. Práve kvôli tomu sa v krátkosti pokúsim predložiť niektoré z týchto skutočností a úspech prichádza od Boha.

[1] Al-‘Ankabút (Pavúk) 29:1-6

[2] Al-Fath (Úspech) 48:23

[3] Al-Inšiqáq (Rozštiepenie) 84:19

[4] Tafsír al-‘Ayášy: Zv. 1, str. 304.

Tafsír al-Safi: Zv. 2, str. 26.

Bihar Al-Anwar: Zv. 13, str. 180.

[5] Tafsír al-‘Ayášy: Zv. 2, str. 303.

Gaybat Al-Ni’máni: str. 337.

Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 366.

[6] Ghaybat Al-Ni’máni: Str. 236.

Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 353.

[7] Ghaybat Al-Ni’máni: Str. 238.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 354.

[8] Ghaybat Al-Ni’máni: Str. 336.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 366.

 

Odklon Islamského národa od Priamej cesty (Teľa, zv. 2)