Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

prorok mohamed posledna vola testament vedenie spravna cesta

{Je vám predpísané, ak by sa k niekomu z vás dostavila smrť a zanechal by po sebe niečo dobré, nech odkáže z neho rodičom a príbuzným, a to chvályhodným spôsobom. Je to povinnosť určená bohabojným.}
{Korán 2:180}

V poslednom verši môžeme vidieť, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nariadil veriacim, aby napísali poslednú vôľu, keď budú cítiť, že smrť je blízko. Zanechal teda aj pán veriacich, prorok Mohamed (mier s ním), poslednú vôľu? Alebo nesplnil záverečné nariadenie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený)?

 Ibn Abbás povedal: Štvrtok a aký štvrtok to bol! Bolesť posla sa zintenzívnila a povedal:

„Poďte sem, napíšem vám dokument, ktorý vám zabráni v tom, aby ste zišli zo správnej cesty.“

Ale Umar povedal, že prorok blúzni od bolestí, a že majú Korán, ktorý im stačí ako kniha Allahova.

Ahlul Bayt sa potom rozdelili a hádali sa medzi sebou. Niektorí z nich súhlasili s tým, čo povedal prorok, zatiaľ čo iní podporovali Umarovu mienku. Keď sa debata dostávala do bodu varu a boli veľmi hluční, posol Allahov im povedal: „Nechajte ma samého.“

Ibn Abbás povedal: „Pohromou bolo, že nezhody medzi spoločníkmi proroka zabránili tomu, aby prorok napísal pre nich ten dokument.“

Tento incident je dobre zdokumentovaný zo šia aj sunni zdrojov. Avšak príbeh pokračuje na jeho smrteľnej posteli.

V šítskych knihách, keď prorok (mier s ním) volá Imáma Alího (mier s ním) a niekoľko veriacich, vraví:

„Ó otec Hassána, dones mi pero a papier,“ a nadiktoval jeho vôľu, až dokým sa nedostal do bodu, keď povedal: „Ó, Ali, bude 12 Imámov a za nimi bude 12 Mahdíov. Ty, ó, Ali, si prvým z 12 Imámov. Boh ťa pomenoval v Jeho nebi Ali Al Mortada, princ veriacich, veľký pravdovravný, svetlý farúq (sudca a ten, ktorý rozlišuje medzi pravdou a klamstvom) a dôveryhodný a mahdi (správne vedený).

Tieto mená nemôžu byť skutočne prisudzované nikomu inému iba tebe. Ó, Ali, ty si môj strážca mojej vlastnej rodiny, živých a mŕtvych z nich. Moje ženy, ktoré živíš, ma nájdu zajtra a ktorú odmietaš, ja som od nej oslobodený. Nebudem ju vidieť a ona nebude vidieť mňa v Deň zmŕtvychvstania a ty si nástupca (Kalif) môjho národa po mne.

Keď príde na teba deň tvojej smrti, odovzdaj to môjmu synovi Hassánovi, užitočnému.

A keď príde na neho deň jeho smrti, nech to odovzdá môjmu synovi Husseinovi, mučeníkovi, čistému a zavraždenému.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, pánovi služobníkov a uctievačov, Alimu.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Báqirovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Jafarovi Al Sadiqovi (úprimnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mússa Al Kádhimovi (trpezlivému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi Ali Al Redovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Thiqovi (dôveryhodnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Alimu Al Násihovi (radcovi).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Al Hassánovi Al Fadilovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeh synovi, Mohamedovi. Ide o moc svätej rodiny Mohamedovej, mier s nimi všetkými. Toto sú 12-ti Imámovia.

Potom bude 12 Mahdíov po nich. Potom, keď ho Allah príjme, nech to dá jeho synovi, prvému z blízkych. Má tri mená, jedno ako moje a môjho otca: Abdullah (boží služobník), Ahmad a tretie meno je Mahdi (vedený) a on je prvý veriaci.“

Tento hadís je mystérium a samo znamenie a je to jediná zaznamenaná vôľa Proroka Mohameda (mier s ním), ktorá je kompletná a bola schovaná pred zrakmi po dobu niekoľkých storočí a čakala na to, aby si ju nárokoval a prihlásil sa k nej pravý dedič.

– Ghaybat Al Túsi, str. 1505

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

Vôľa Proroka Muhammada (msnajr) z noci jeho smrti

V mene Boha, Milosrdného, Intenzívne Milosrdného
Všetká chvála patrí Bohu, Pánovi Svetov.
Nech Boh zošle požehnania a modlitby na Muhammada a jeho rodinu, Imámov a Mahdíov.

Ak sa vrátime k udalostiam, ktoré sa odohrali pred smrťou Proroka Muhammada (mier s ním a jeho Rodinou) a obzvlášť k udalosti posledného Štvrtka, ktorá je známa ako Pohroma štvrtka, v celom národe nájdeme konsenzus, že Prorok (msnajr) chcel napísať vôľu, keď povedal, „Prineste mi pero a papier, aby som pre vás mohol napísať prehlásenie, po ktorom nikdy nezídete zo správnej cesty.“  A spoločníci, ktorí boli prítomní, sa nezhodli, a preto sa Prorok (msnajr) nahneval a povedal im, že majú odísť.  Incident o noci kalamity bol uvedený v desiatkach sunitských rozprávaní sunitských kníh, ako aj v knihách šítskych.

Toto je rozprávanie, ako je uvedené v Sahih Al-Bukhari:

Vyrozprávané od Ibrahima bin Musa, od Hishama, od Muamara, od Abdullaha bin Muhammada, od Abdulrazaka, od Muamara, od Al-Zahrího, od Ubaidullah bin Abdulláha, od Ibn Abbása (nech je s nimi Boh spokojný), povedal:

Keď bol Apoštol Boží na smrteľnej posteli, v jeho dome boli nejakí ľudia a medzi nimi bol Umar bin Al-Khattab, a tak Prorok povedal, “Poďte, napíšem pre vás prehlásenie/správu, po ktorej nikdy nezídete zo správnej cesty.”  Umar povedal, “Prorok je vážne chorý, máme Božiu Knihu, to je pre nás postačujúce.”  Ľudia prítomní v dome sa nezhodli a došlo k hádke.  Niektorí povedali, “Choď k nemu, aby Prorok mohol pre teba napísať prehlásenie, po ktorom nikdy nezídeš zo správnej cesty, “ zatiaľ čo iní povedali to isté, čo Umar.  Keď pred Prorokom spôsobili nezhodu a krik, Apoštol Boží povedal, “Choďte preč!”  Ubaidullah vyrozprával, že Ibn Abbas povedal, “Bolo veľmi nešťastné, že Apoštolovi Božiemu bolo zabránené v písaní prehlásenia, ktoré malo byť pre nich, kvôli ich nezhodám a hluku.”

::Al-Bukhari, Zväzok 7, Kapitola 70, Rozprávanie č. 573

Online referencie:

Arabsky: http://www.islamweb.net/
Anglicky: http://www.sahih-bukhari.com/

Dnes národ súhlasí s nasledovným:

  1. Prorok chcel napísať vôľu.
  2. Opis knihy testamentu, ktorý chcel napísať, je, že je to garancia ochrany pre národ pred zídením zo správnej cesty.
  3. Ľudia sa nezhodli a hádali sa pred Prorokom (msnajr).
  4. Prorok im prikázal, aby opustili jeho dom.

Národ sa nezhoduje v nasledovnom:

  1. Či bola vôľa napísaná alebo nie, aj keď neexistuje špecifické rozprávanie, ktoré by hovorilo o tom, že vôľa napísaná nebola.
  2. Či bola vôľa napísaná, ale nedostala sa až k nám.

Všetci si uvedomujeme, že táto kalamita sa stala vo štvrtok a Prorok (msnajr) zomrel v pondelok.

Ak by zbožný/oddaný človek vlastnil knihu/text, ktorý garantuje ochranu pred uvedením v omyl a osoba ako Umar bin Al-Khattab sa pokúsila predísť tomu, aby sa táto kniha dostala k ľuďom, ten najzbožnejší človek spomedzi stvorenia, Prorok Muhammad (msnajr), zamietol by taký text, aj keď mal trojdňový interval na jeho napísanie?

Samozrejem, že Prorok (msnajr) by text nezamietol.  Ako môžeme obviňovať toho najmilosrdnejšieho z ľudí z takého činu?  Tým by sme povedali, že nás on (msnajr) pripravil o prehlásenie, ktoré malo predísť tomu, aby sme zišli zo správnej cesty.

Okrem toho, písanie vôle je pre umierajúceho veriaceho povinné, ako to vo viacerých veršoch v Koráne uviedol Boh.

A ak vôľu napísal, je nevyhnutné, aby sa k nám dostala prostredníctvom Svätej Milosti Boha, ak je to text, ktorý garantuje ochranu pred zídením zo správnej cesty.

A preto zhrnutie:

  1. Vôľa bola napísaná.
  2. Je garanciou ochrany pred uvádzaním národa v omyl.
  3. Dostala sa k nám cez mnohé knihy rozprávaní.

Ak sa pozrieme do kníh rôznych islamských frakcií zistíme, že existuje iba jedna vôľa Proroka Muhammada (msnajr), ktorú napísal na smrteľnej posteli.  Je to vôľa, v ktorej spomenul nástupcu národa, dvanástich Imámov a dvanásť Mahdíov menami.

Vôľa Proroka Muhammada (msnajr) z noci jeho smrti:

Prorok Muhammad (msnajr) povedal Ali bin Abi Tálibovi počas noci jeho smrti, “Ó, Otec Al-Hassána, prines mi pero a papier,” a diktoval mu svoju vôľu, až kým sa nedostal do bodu, keď povedal, “Ó, Ali, po mne bude dvanásť Imámov a po nich bude dvanásť Mahdíov.  Ty, ó, Ali, si prvý z dvanástich Imámov, Boh ťa pomenoval vo svojich nebesiach Ali Al-Mortada, Princ Veriacich, Ušlachtilo-pravdivý, Žiarivým oddeľovačom lží a pravdy, dôveryhodný a Mahdi (správne vedený).  Tieto mená nemôžu byť pravdivo pripisované nikomu inému, než tebe.  Ó, Ali, si mojim nástupcom mojej rodiny, ich živých a ich mŕtvych a mojich žien.  Ktorúkoľvek utvrdíš, ma zajtra nájde a ktorúkoľvek odmietneš, som jej zbavený/jej nevinný.  Neuvidím ju a ona neuvidí mňa v Deň Zmŕtvychvstania.  Ty si nástupca (Kalif) môjmu národu po mne.  Keď sa k tebe smrť priblíži, odovzdaj to môjmu synovi, Al-Hassánovi, vskutku prospešnému.  Keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá môjmu synovi, Al-Husseinovi, mučeníkovi, čistému, zavraždenému.  Keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá jeho synovi, pánovi uctievačov, Alimu.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá jeho synovi, Muhammadovi Al-Baqírovi.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá jeho synovi, Jafar Al-Sadiqovi.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá svojmu synovi, Musa Al-Kathumovi.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá jeho synovi, Alimu Al-Retha.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá svojmu synovi, Muhammadovi, dôveryhodnému, zbožnému.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá svojmu synovi, Alimu, radcovi.  Potom, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá svojmu synovi Al-Hassánovi, cnostnému.  Keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá jeho synovi, Muhammadovi, Poverencovi Svätej Rodiny Muhammada, mier s nimi.  Toto je dvanásť Imámov.  Po ňom bude nasledovať dvanásť Mahdíov.  A tak, keď sa k nemu smrť priblíži, nech to odovzdá svojmu synovi, prvému z blízkych, má tri mená, jedno ako moje a môjho otca: Abdullah (služobník Boží), Ahmad a tretie menoj je Mahdi (správne vedený).  On je prvý z veriacich.”


—Sheikh Al-Toosi, Al-Ghayba p.150

—Sheikh Hor Al-Amili, Ithbat Al-Hodat Vol. 1 p.549
—Sheikh Hor Al-Amili, Al-Iqath Min Al-Haj’a p.393-3
—Sheikh Hassan bin Soulayman Al Hilli, Mokhtasar Al Bassair p.159
—Al-Allama Al-Majlisii, Bihar Al-Anwar Vol. 53 p.147
—Al-Allama Al-Majlisii, Bihar Al-Anwar Vol. 36 p.260
—Sheikh Abd Allah Al-Bahrani, Al’awalim Vol. 3 p.236
—Al-Sayyed Hashim Al-Bahrani, Ghayat Al-Maram Vol. 1 p.370
—Al-Sayyed Hashim Al-Bahrani, Al-Insaf p.222
—Al-Fayth Al-Kachani, Nawadir Al-Akhbar p.294-9
—Sheikh Mirza Annouri, Annajm Al-Thaqib Vol. 2 p.71
—Al-Sayyed Muhammad Muhammad Sadiq Al-Sadir , Tarikh Ma Ba’d Al-Thohoor p.641-11
—Sheikh Al Mayanji, Makatib Arrassoul Vol. 2 p.96
—Sheikh Al-Korani, Mokhtasar Mo’jam Ahadith Al-Imam Al-Mahdi p.301-13

Čo sa týka sunitských muslimov, Boží Prorok (msnajr) vás urgoval, aby ste prispeli k Mahdího víťazstvu a pomenovali ho Kalif (nasledovník, nástupca) Boží, Al Mahdi (Mahdi), ako je uvedené vo väčšine autentických rozprávaní sunitských kníh.  A naozaj, on prišiel.  Jeho meno je ako meno Božieho Posla (msnajr), Ahmad, a meno jeho otca je ako meno otca Božieho Posla, Izmael, presne ako spomínajú rozprávania a Boží Posol (msnajr) povedal: “Som synom dvoch zavraždených, Abdulláha a Izmaela.  A prišiel k nám skrze text, ktorý definuje charakter, a ktorý je opísaný ako ochrana pred zvedením zo správnej cesty pre tých, ktorí sa ho pevne držia a prišiel s Poznaním a je jediný, ktorý nesie zástavu Božej zvrchovanosti, a preto sa bojte Boha, ó, národ Muhammadov (msnajr).  A volajte k pravde a nasledujte Kalifa Božieho, Mahdího, ku ktorému vás volal Posol Boží (msnajr), aby ste prispeli k jeho víťazstvu, aj keby ste sa mali plaziť po ľade a majte vieru v jedinú vôľu vášho Proroka, aby ste mohli byť zachránení v tomto svete a na onom svete.

-Ahmad Al Hassan, Shawal 1433 Hijri

Vôľa Proroka Muhammada (msnajr) z noci jeho smrti