Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia

pokora arogancia

{Niet pochýb o tom, že Boh vie, čo skrývajú a čo prejavujú. On nemá rád povyšujúcich sa.}

{Korán 16:23}

Arogantní ľudia hovoria, že veria v pokoru, ale ich život hovorí, že veria v aroganciu. Pokora hovorí pravdu. Pokorní ľudia posilňujú. Arogantní ľudia využívajú.

Ak zasadíš pokoru, budeš žať silu. Ak zasadíš pýchu, budeš žať zničenie.

Ježiš (mier s ním) povedal:

“S pokorou je založená múdrosť, ale nie s aroganciou. Tak ako rastliny rastú v dobrej pôde, ale nie v tvrdej pôde a na skalách.”

{Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, aby spomínalo meno Božie z vďaky za zvieratá z radov dobytka, ktoré mu dal. Vaším bohom je jeden jediný Boh, Jemu sa preto oddajte. Oznám radostnú správu hlboko pokorným, ktorých srdcia, ak by bol Boh spomenutý, bázeň pocítia a ktorí sú trpezliví voči tomu, čo ich postihlo a ktorí konajú modlitbu a ktorí z toho, čo sme im dali, míňajú.}
{Korán 22:34-35}

{Ľudia! My sme vás stvorili z jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského pohlavia             a učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa spoznávali. Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší. Boh všetko vie a je všeznalý.}
{Korán 49:13}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto je pokorný kvôli Allahovi na istom stupni, Allah ho vyzdvihne na vyšší stupeň, až dokiaľ nedosiahne najvyššie stupne a ten, kto je arogantný k Allahovi, Allah ho poníži o jeden stupeň, až dokým nedosiahne najnižší z nízkych stupňov.”

Pokora Imáma Aliho (mier s ním):

Je vyrozprávané, že Amir´ul Mu´minína (mier s ním) videli kupovať ďatle, ktoré stáli jeden dirham. Potom položil ďatle na látku a zdvihol ich. Keď sa muž ponúkol, že ich ponesie pre Imáma, tak Imám povedal:

“Otec detí si viac zaslúži, aby toto bremeno dvihol.”

Týmto skutkom Imám zamýšľal dať lekciu pre jeho nasledovníkov, že sa nemusia cítiť zahanbení, keď robia akékoľvek domáce práce.

Je tiež vrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) mal vo svojej ruke palicu a na trhu ukazoval ľuďom cestu a viedol tých, ktorí sa stratili. Tiež pomohol ľuďom dvíhať ťažké bremená a celý čas recitoval nasledovný verš z Koránu.

{Ten príbytok konečný učiníme pre tých, ktorí nechcú žiadne povyšovanie sa na zemi a ani skazu. Dobrý koniec patrí bohabojným.}
{Korán 28:83}

Potom povedal, že tento verš sa týka mocných ľudí.

Bolo vyrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) bol v dave obchodníkov s ďatľami. Slúžka otrokyňa plakala a Imám sa jej spýtal prečo plače. Povedala, že kúpila ďatle v hodnote jedného dirhamu pre jej majiteľa, ale on ďatle vrátil a obchodník s ďatľami ich nechcel naspäť. Imám povedal obchodníkovi, že ona je len obyčajná slúžka a ohľadne obchodu nemohla povedať nič. Takže vrátenie ďatlí musí prijať a peniaze vrátiť. Ale obchodník Imáma odstrčil nabok a odmietol počúvnuť ho.

Niekto sa nahnevane spýtal:

“Ó, človeče, vieš, kto to je?”

“Nie.” odpovedal obchodník.

To je Amir´ul Mu´minín (mier s ním). Keď to počul obchodník, hneď ďatle prijal, vrátil peniaze a začal prosiť Imáma, aby mu odpustil jeho správanie, a aby nebol s ním nespokojný.

Imám povedal: “Môžem s tebou ostať spokojný, iba ak dáš plnú mieru a nebudeš sa ku zákazníkom správať zle.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah mi zjavil, že by sme mali byť pokorní medzi sebou a nikto by nemal byť k iným arogantný.”

Imám Ali Reza (mier s ním) povedal, že zbožný človek z Bani Izrael ponúkol svoje modlitby po dobu 40 rokov. Potom ponúkol obetu Allahovi (Oslavovaný a Vvýšený), ktorá nebola prijatá. Človek bol skľúčený a smutný kvôli svojmu neúspechu. Preklial svoju dušu a vinil ju za svoj neúspech. Prijal zjavenie, že vinenie svojej duše a prijatie jeho nedostatkov potešilo Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac, ako modlitby, ktoré vykonal po dobu 40 rokov. Z tohto dôvodu, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) prijal jeho dlhé roky pokánia.

Imám Mohamed Al Báqir (mier s ním) povedal, že dvaja ľudia vstúpili do mešity. Jeden bol zbožný a ten druhý bol hriešnik. Keď vyšli z mešity po modlitbe, hriešnik bol zbožný a ten, čo bol zbožný, sa stal hriešnikom. Dôvodom bolo, že zbožný vyšiel z mešity s pýchou a hriešnik bol kajúcny za svoje minulé zlé skutky.

Boh inšpiroval Mojžiša (mier s ním):

Kedykoľvek ku Mne prídeš prosiac, vezmi so sebou niekoho, od koho si lepší ako je on. Mojžiš (mier s ním) sa neodvažoval povedať, že je lepší ako iní. Preto prestal hľadať takého človeka medzi ľudskými bytosťami a začal hľadať medzi zvieratami, až kým nestretol prašivého psa. Povedal si:

“Vezmem ho so sebou.“

Uviazal mu okolo krku lano a ťahal ho za sebou.

Po ceste rozviazal lano a psa pustil. Keď sa Mojžiš dostal k prosbám k Allahovi, Boh mu povedal:

“Ó Mojžiš! Kde je muž, ktorého som ti prikázal vziať so sebou?”

Mojžiš (mier s ním) povedal:

“Ó Bože! Nemohol som ho nájsť.“

Boh povedal:

“Pri Mojej sláve, keby si toho prašivého psa nebol pustil, tak by som vymazal tvoje meno z knihy prorokov.”

Takže tu máme príbeh o Mojžišovi (mier s ním), v ktorom bol ponížený, pretože Allah (Oslavoavaný a Vyvýšený) povedal, že keby bol zobral toho psa so sebou, tak by bol vymazaný z knihy prorokov. Subhanallah, chybu ako je táto, by sme mohli nesprávne považovať za malú a pritom v skutočnosti by to mohlo spôsobiť vážnu reťaz udalostí.

Hasán bin Džaham sa spýtal Imáma Ali Al Reza (mier s ním):

“Aká je norma pokory a aká je jej povaha?”

Imám (mier s ním) odpovedal:

“Sú určité stupne pokory. Jedným z nich je, že osoba musí pochopiť svoju hodnotu a urobiť podľa toho všetko. Pre ostatných by mal chcieť iba tie veci, ktoré chce pre seba. Ak je niekto k nemu zlý, tak to oplatí dobrotou a musí prehltnúť svoj hnev a odpustiť ľuďom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má dozaista rád tých, ktorí konajú dobro.”

Takže toto je ohľadne odpustenia oproti odplate.

Imám Ali Al Reza (mier s ním) povedal, že musíme odpustiť a oplatiť dobrom.

Svätý prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Aj keď nespáchate žiadne hriechy, bojím sa, že by ste mohli spadnúť do niečoho, čo je horšie: “Pýcha!”

Spýtal som sa Abu Abdalláha (Imám al Sadiq) (mier s ním) ohľadne najnižšieho stupňa ilhadu (odpadlíctva).

On odpovedal: “Veru kibr (pýcha) je jeho najnižší stupeň.”

{Vojdite do brán pekla a ostaňte naveky v ňom. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa.}
{Korán 40:76}

Pád Satana:

Satan bol džinom a uctieval Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) po dobu 6000 rokov a kvôli tomu bol pozdvihnutý uctievať Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) spolu s anjelmi.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) samozrejme vedel, že uctievanie Satana bolo zmiešané s aroganciou a namyslenosťou. Príbeh Satanovho pádu je vo svätom Koráne v sure Al Araf, verš 12-18. Verše sú nasledovné:

{Povedal: „Čo ti bránilo, aby si sa poklonil, keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata.“ Povedal: „Zíď z neho dole. Neprislúcha ti, aby si sa v ňom povyšoval. Vyjdi von, budeš patriť medzi pokorených.“ Povedal: „Dožič mi odklad až do dňa, keď budú vzkriesení.“ Povedal: „Odklad ti bol umožnený.“ Povedal: „Zato, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej. A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná.“ Povedal: „Vyjdi von z nej opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich, ktorí ťa budú nasledovať, vami všetkými peklo naplním“.}
{Korán 7:12-18}

Satan (azazíl) sa zvykol modliť veľa, a dokonca zvykol dávať lekcie anjelom. V jeden deň bol v Nebi oznam, v ktorom bolo, že niekto bude z Nebies vykázaný. Všetci anjeli sa báli, pretože si mysleli, že to bude niekto z nich. Všetci išli za Gabrielom, ktorý bol jeden z najdôležitejších anjelov, aby sa ho opýtali, či by nemohol niečo urobiť. Gabriel povedal, že on sa tiež bojí, pretože by to mohol byť on sám. Gabriel navrhol, aby išli za Azazílom, pretože bol veľmi múdry.

Azazíl im povedal, aby sa nebáli, že sa bude modliť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) za nich všetkých. A na seba zabudol, pretože si myslel, že je najlepší a nikdy by to nemohol byť on. Ako výsledok prehnanej sebadôvery a pýchy, sa z neho stal prekliaty Satan a bolo nariadené, aby z Neboa odišiel.

Imám Musa Al Kázim (mier s ním) povedal:

“Ó syn! Nemeškaj pri konaní tvojich modlitieb. A ani by si nemal byť príliš sebavedomý ohľadne prijatia tvojich modlitieb a cítiť sa pyšný na svoje úsilie v zbožnosti. Nemôžeme sa modliť a byť poslušní k Allahovi primerane k Jeho požehnaniam.”

Ako ľudské bytosti a veriaci si musíme byť istí, že neopakujeme hriech, ktorý bol výsledkom pádu Satana (prekliateho). Musíme jeden druhého vidieť ako rovnocenného a nesúdiť alebo nebyť pyšní na veci, ako je farba pokožky, kmeňová príslušnosť, jazyk, miesto narodenia, ekonomické zázemie a sociálny status.

Koniec koncov Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ľudia sa delia na dva typy: Buď sú to tvoji bratia vo viere alebo tvoji rovnocenní partneri v ľudstve.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“V súdny deň budú arogantní zhromaždení ako mravce vo forme ľudí. Poníženie ich premôže zo všetkých strán. Budú hnaní do väzenia v Pekle, ktoré sa nazýva Bawlas s najhorúcejším ohňom, ktoré sa bude dvíhať nad nimi a bude im daný na pitie nápoj obyvateľov pekla, ktorý je tínat al khabál.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto má v srdci aroganciu o váhe horčičného semienka, nevstúpi do raja.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním), cituje Svätého Proroka islámu, Mohameda (mier s ním), vo vyrozprávaní, v ktorom sa prorok Mojžiš (mier s ním) pýta Satana:

“Povedz mi o hriechu, ktorý keď spácha syn Adama, tak ho vezmeš (do Pekla).”

Satan odpovedal: “To je vtedy, keď je na seba pyšný a myslí si veľa o svojich dobrých skutkoch, a jeho hriech vyzerá v jeho očiach malý.”

Vieme, že keď Satan niekoho premôže, tak výsledkom bude väčšie množstvo hriechov.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad aroganciou pyšnej a malichernej osoby. Včera bol iba kvapkou semena a zajtra sa premení na mŕtvolu. A tiež je udivujúce, keď je syn Adamov nadutý, keďže jeho začiatkom je spermia a jeho koncom je rozpadajúca sa mŕtvola (mŕtve telo).”

Arogancia – cieľová stanica: Pekelný oheň

Tri roky po ustanovení za proroka a iba s hŕstkou ľudí, ktorí prijali islám, bolo Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) zjavené:

Otvorene oznamuj tvoj úrad proroka a nestaraj sa o výsmech a problémy zo strany polyteistov, pretože My (Allah) ťa ochránime od ich zla.

Jeden z oponentov bol Wallid ibn Mughairah. Raz, Gabriel, boží archanjel, bol so Svätým Prorokom (mier s ním), keď sa stalo, že Walid išiel okolo. Keď ho videl, Gabriel sa spýtal Svätého Proroka (mier s ním):

“Tento Walid ibn Mughairah je jeden z tých, ktorí sa ti vysmievajú?”

Keď Svätý Prorok (mier s ním) odpovedal, že áno, Gabriel ukázal smerom k Walidovej nohe.

Walid pokračoval v kráčaní, až dokým sa nedostal na miesto, kde sa niekto z kmeňa Khuzáh zaoberal ostrením šípov. Walid stúpil na ostré triesky a kamene, ktoré ležali na zemi, z ktorých niektoré prenikli do jeho päty.

Jeho päta bola škaredo zodretá a začala mu tiecť krv. Walidova pýcha mu zabránila v tom, aby sa zohol a vyšklbol si z jeho päty triesky. Keď sa dostal domov, hodil sa do kresla a upadol do spánku, zatiaľ čo jeho dcéra spala na dlážke vedľa kresla.

Medzitým začala krv z Walidovej rany striekať tak veľmi, že sa dostala k matracu jeho dcéry, ktorá sa zobudila zo svojho spánku. Spýtala sa svojej otrokyne prečo nezavrela vrchnák na nádobe s vodou.

Walid vysvetlil: “To nie je voda z nádoby. Je to krv tvojho otca.”

Potom nadiktoval svoju poslednú vôľu, opustil tento svet a odišiel do Pekla.

{Nekráčaj po zemi pýchou naplnený, pretože ty neprerazíš zem a ani výšku hôr nedosiahneš.}
{Korán 17:37}

{„A nevzďaľuj líce svoje od ľudí a neprechádzaj sa na zemi pýchou naplnený, pretože Boh nemá rád pyšného a namysleného“}
{Korán 31:18}

Poníženosť bohatého a pýcha žobráka pre spokojnosť Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený):

Amir ul Mu´minín, Ali (mier s ním), povedal:

“Pre bohatého je dobré, aby ukázal svoju pokoru pred chudobným, aby dostal odmenu od Allaha. Ale lepšie ako toto je povýšenosť chudobného voči bohatému s dôverou v Allaha.”
– Nahjul Balagha

V knihe Layalil Akhbar je zmienené to, že bohatý muž raz prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) oblečený v drahých šatách a sadol si do zhromaždenia. Potom prišiel žobrák oblečený v otrhaných šatách a sadol si vedľa boháča. Boháč odtiahol svoje šaty a trochu sa odsunul.

Svätý Prorok (mier s ním) sa opýtal, či sa bojí, že by ho jeho chudoba mohla zasiahnuť.

Boháč povedal:

“Nie!”

Prorok (mier s ním) sa spýtal, či sa bojí, že sa jeho majetok zmenší a dostane sa na úroveň žobráka.

“Nie,” povedal.

Prorok (mier s ním) sa ho opýtal, či sa odsunul preto, že sa bojí, že sa zašpiní jeho oblečenie.

A znovu boháč odpovedal, že nie.

“Tak prečo si sa potom správal takto?” spýtal sa Posol Allahov (mier s ním). Boháč povedal:

“Mám prirodzený sklon považovať každý dobrý skutok za zlý a každý zlý skutok za dobrý, ale teraz sa už chcem zmeniť. Chcem dať polovicu svojho bohatstva tomu to chudobnému človeku.”

Svätý Prorok (mier s ním) sa spýtal bedára, či to prijme.

Bedár odmietol a povedal, že sa bojí, že by tiež upadol do pýchy ako ten boháč.

Musíme myslieť na to, že arogancia k bohatému je iba s rešpektom k bohatstvu. Čo sa týka viery, musíme byť práve takí pokorní k veriacemu žobrákovi ako k veriacemu boháčovi.

{A spomínaj si na Pána svojho v duši svojej, prosiac o milosť a so strachom, nie hlasnými slovami, ráno i pri konci dňa. A nepatri medzi nepozorných.}
{Korán 7:205}


Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Cudnosť VS Promiskuita

 

Cudnosť je absencia od všetkého, čo je nepovolené a nevhodné. Koreň slova cudnosť v arabčine je iffa, čo znamená čistota, zdržanlivosť, mravnosť, cnosť a slušnosť (čo znamená sebaovládanie, hlavne od predmanželského sexu a smilstva).

To sú črty, ktoré sú medzi vznešenými charakteristikami a najvyššími vlastnosťami, ktoré naznačujú pozdvihnutie viery, počestnosť a dôstojnosť. Výnimočné príklady cudnosti sú tieo moslimských ženách a čistých islamských spoločníkoch.

Prorok (mier s ním) povedal: „Najviac uprednostnení z vás sú tí najbližší ku mne v deň zmŕtvychvstania, a to sú tí, ktorí sú dobre vychovaní a najcudnejší. Tí, ktorí mi budú najviac vzdialení v deň zmŕtvychvstania, to sú tí, ktorí sú chvastúni a pyšní.“

Príbehy o cudnosti vo svätom Koráne:
Chváliac Jozefovu cudnosť v jednaní s egyptskými ženami, Korán cituje jeho reč nasledovným spôsobom:
{Povedal: „Pane môj! Väzenie je pre mňa milšie než to, k čomu ma vyzývajú. A ak odo mňa neodoženieš ich úklady, prikloním sa k nim a budem patriť medzi neznalých“}
{Korán Jozef 12:33}

V iných veršoch je dôraz na stud a cudnosť Šuhajbových dcér v spoločenských stykoch a ich spôsob chôdze a správanie, ako v nasledovnom verši Koránu:

{Keď prišiel k vode Madjanu, našiel pri nej spoločenstvo ľudí, ktorí napájali svoje stáda a našiel vedľa nich dve ženy, ktoré sa držali bokom i povedal: „Čo je vám?“ Povedali: „Nenapájame, kým pastieri neodídu a náš otec je starec vysokého veku“.}
{Korán Príbehy 28:23}

Tieto dcéry poznajú a uvažujú o stude a cudnosti v čase, keď sú v práci alebo robia nejakú činnosť, a keď sa zúčastňujú spoločenských aktivít.

A tiež tieto dcéry ukázali slušný spôsob chôdze a slušné správanie:

{Prišla k nemu jedna z nich, kráčajúc s ostychom a povedala: „Môj otec ťa volá, aby sa ti odvďačil za to, že si nám napojil stádo“. Keď k nemu prišiel a porozprával mu svoje príbehy, povedal: „Neboj sa, si zachránený pred ľuďmi krivdiacimi“.}
{Korán Príbehy 28:25}

V tejto epizóde je mravnosť Mojžiša (mier s ním) zopakovaná a v niektorých vyrozprávaniach je to takto:

„Mojžiš povedal dcére: Ukáž mi správny spôsob a kráčaj za mnou, keďže my, deti Jakuba, sa nikdy nepozeráme na zadné časti ženy.“

A podobne cudnosť Márie (mier s ňou) je chválená týmto spôsobom:

{A tá, ktorá ochránila svoju poctivosť, do tej sme vdýchli z nášho ducha a učinili sme ju i jej syna znamením pre stvorených}
{Korán Proroci 21:91}

Cudnosť a hanblivosť nemusí znamenať sedieť doma schovaný, ale sú zlúčiteľné so spoločenskými aktivitami ako bolo ukázané na príbehu Šuhajbových dcér.

Svätý Korán považuje to, keď si niekto stráži svoju cudnosť, za jednu z vlastností veriacich a dáva nariadenia prorokom, aby vyzývali veriacich mužov a ženy k tomu, aby klopili svoj pohľad.

Slušnosť a cudnosť boli silne zdôraznené v interakcii medzi členmi opačného pohlavia. Určitý typ oblečenia je časťou celého učenia. V Koráne sú dva verše, v ktorých všemohúci Allah hovorí o slušnosti.

 {Povedz veriacim mužom, aby sklopili svoje zraky a chránili svoje pohlavné orgány, je to pre nich čistejšie. Boh dobre vie o tom, čo robia}
{Korán Svetlo 24:30}

Toto je príkaz pre moslimských mužov, že by nemali chlipne hľadieť na ženy (iné ako sú ich manželky), a aby zabránili akejkoľvek možnosti pokušenia, sú žiadaní, aby klopili zraky.

A potom v ďalšom verši, Allah nariaďuje Prorokovi (mier s ním), aby oslovil ženy:

{Umožňujte sobáš tým z vašich radov, ktorí sú slobodní a tým dobrým z radov vašich poddaných a z radov vašich otrokýň. Ak by boli chudobní, Boh im pomôže a dá zo svojej štedrosti. Boh všetko obsiahol a všetko vie}
{Korán Svetlo 24:32}

Takže ak vidíte moslima, ktorý klopí zrak, keď hovorí s niekým, kto je opačného pohlavia, tak by to nemalo byť považované za drzé alebo ako náznak nízkeho sebavedomia, ale oni len dodržujú Korán a biblické učenia.

Muž je zodpovedný za svoj pohľad a žena je zodpovedná za svoj hidžáb (zahalenie).

Ako príklad na udržiavanie cudnosti, budeme diskutovať o tom, čo bolo uložené ako povinnosť od Allaha, o hidžábe. Nosiť hidžáb (pokrývku hlavy) je symbolom nášho náboženstva a našej podriadenosti voči Allahovi. Dnes, kvôli tomu, čo koná mnoho moslimských žien, stratila šatka svoj účel. Mnoho žien nosí šatku ako módny kus odevu a my vieme, že nestačí len zakryť si vlasy, ale treba mať aj ostatné oblečenie moslimské a správne, a nenosiť obtiahnuté oblečenie (ktoré ukazuje postavu), alebo priesvitné oblečenie, alebo žiarivé farby, ktoré priťahujú pozornosť.

{Prorok! Povedz svojim manželkám i svojim dcérami ženám veriacich, aby stiahli na seba svoje džalábib. Je to lepšie preto, aby neboli spoznané a aby im nebolo ublížené. Boh je veru odpúšťajúci a milostivý.}
{Korán Skupiny 33:59}

(Džalábib je množné číslo od džilbab, ktoré je voľným vonkajších kusom odevu.)

Poslušnosť k imámovi Ahmedovi al Hassánovi (mier s ním) je poslušnosťou k Allahovi (swt). Čo si musíme zapamätať je to, že človek si nemôže vyberať len niektoré časti z nariadení Imáma (mier s ním). Ale malo by to byť úplné bez vynechania niečoho. Keď položili Imámovi (požehnanie a mier s ním) otázku ohľadne hidžábu, odpovedal nasledovne:

Otázka:

Je povolené ženám nosiť akékoľvek farby? Alebo je lepšie nenosiť žiarivé farby, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť?

Odpoveď :

V mene Allaha, Milosrdného, Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó Allah zošli Svoje požehnanie na Mohameda a rodinu Mohameda a na imámov a mahdiov.

Atraktívne a zvodné kusy odevu a farby nie sú povolené.

Aby sme vždy boli cudní, pokorní, úprimní, morálni a bohabojní je skutočnou výzvou, pretože pravdou je, že hocikto si môže dať šatku. Cieľom šatky nie je nikoho kontrolovať, ale ochrániť ženy a udržať ich cudnosť a zahaliť ženy pred zlými a chlipnými túžbami.

Od Imáma Ahmeda al Hassána (mier s ním) vieme, že Lady Fatima al Zahra si zvykla zahaľovať svoje požehnané telo a hlavu po celý čas.

Imám as-Sádiq (požehnania a mier s ním) povedal: „V nebi sú dvaja anjeli, ktorých úlohou je dohliadať na služobníkov. Povýšia toho, kto sa správa cudne a ponížia toho, kto sa správa pyšne.“

{Láskavosť prejavuj voči veriacim, ktorí ťa nasledujú}
{Korán Básnici 26:215}

Aby sme to zhrnuli – to, čo zapríčiňuje odchýlku od života a smeru vývoja z pohľadu Koránu je ukazovanie svojich pôvabov, čo je neslušná a obscénna praktika. V mnohých vyrozprávaniach, ako aj v Koráne, cudnosť a hanblivosť sú zmienené ako filozofia zahaľovania.

Imám Ali al- Reza (mier s ním) ako odpoveď na otázku od Mohamed Ibn Sinána, povedal:

„Dôvod pre zákaz pozerania na vlasy a telo žien leží vo fakte, že tento pohľad vytvára základ pre vzrušenie mužov. Vzrušenie, ktoré bude nakoniec viesť k skazenosti a oddávaniu sa nezákonným činom a praktikám. “

Imam Džáfar As-Sádiq (mier s ním) povedal: „Dlhotrvajúce pohľady na ženy zasejú semienka túžby v srdci muža a zvádzajú toho, kto sa pozerá k pošmyknutiu (k vykonaniu hriechu).“

Existujú vyrozprávania ohľadne cudnosti:

„Žiadny cudný muž nikdy nespáchal smilstvo.“

„Prekonajte zmyselnosť a cudnosťou zdržanlivosťou.“

„Cudnosť oslabuje túžbu.“

„Hanblivosť leží v klopení pohľadu.“

Medzi výrokmi neomylného je zmienka o tomto fakte, že cudnosť je jeden z faktorov, ktorý vedie k dokonalosti charakteru muža: „Cnosti nemôžu byť úplné, iba ak cez cudnosť a obetu.“

Imám Ali (mier s ním) povedal: „Buďte cudní a vaše ženy budú cudné.“

Príbeh o cudnosti:

Mladý muž prišiel za prorokom (mier s ním) a povedal: „Ó posol Allahov, daj mi povolenie spáchať smilstvo. Ľudia ho vyhrešili a hovorili: „Ticho! Ticho! Prorok povedal: „Poď sem.“ Mladý muž prišiel a Prorok (mier s ním) mu povedal, aby si sadol. Prorok (mier s ním) povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja matka?“ Muž povedal: „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa to nepáčilo, keby to urobila ich matka.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja dcéra?“ Muž povedal: „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobila ich dcéra.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja sestra?“ Muž povedal : „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobila ich sestra.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobili tvoje tety?“ Muž povedal : „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobili ich tety.“ Prorok na neho položil svoju ruku a povedal: Ó, Allah, odpusti mu jeho hriechy, očisti jeho srdce a stráž jeho cudnosť.“ Po tom ten mladý muž nikdy neurobil nič hriešne.“ 

{A nezabíjajte dušu, ktorú Boh zakázal zabíjať, jedine ak právom. Kto by bol zabitý neprávom, tak jeho zástupcovi sme dali moc, preto nech sa nedopustí nestriedmosti v zabíjaní, keďže mu je podpora daná}
{Korán Prenesenie 17:33}

Smilstvo a cudzoložstvo sú nevyhnutnými následkami necudného správania.

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia}
{Korán Rodina Imránová 3:135}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Cudnosť VS Promiskuita

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dobro VS Zlo

vojak vojsko vojaci armáda svetlo temnota dobro zlo

V mene Allaha Milosrdného a Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó, Allah, zošli svoju priazeň na Mohameda a na rodinu Mohameda, a na imámov a mahdiov.

Salam alejkum wa rahmatullahi wa barakatu drahí bratia a sestry.

V dnešnej lekcii budeme diskutovať o vojakoch svetla verzus vojakoch nevedomosti. Inshallah v ďalších lekciách sa pozrieme bližšie na týchto vojakov a na to, ako premôcť vojakov nevedomosti pomocou vojakov svetla. Inshallah začneme tým, že sa pozrieme na dobro, čo je služobník mysle, oponujúci zlu, čo je služobník nevedomosti.

Imám Ahmed Al Hassán (požehnania a mier s ním), vodca Čiernych zástav povedal:
„Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť tak, ako viem ja. Odstráň zvyšky sveta zo svojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, čo dáva, a posledný, čo berie. Trénuj a zdisciplinuj sa a maj na pamäti, že Allah počuje a vidí, čo je v srdci, pretože jazyk neurobí krok vpred ani vzad.

(poznámka prekladateľa: to znamená, že čo hovoríš svojím jazykom nie je to, na čom Allahovi záleží, ale na čom záleží je to, čo je v tvojom srdci).“

Spolu so zhromaždením jeho veriacich som bol v prítomnosti Imáma Abi Abdalláh (pmsn). Začala sa diskusia ohľadne mysle a nevedomosti. Potom Imám Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Poznaj myseľ a jej vojakov a poznaj nevedomosť a jej vojakov, aby si bol vedený.“
Ata Sama povedal:
„Nech je moja duša tvojou obetou, vieme iba to, čo nás naučíš.“
Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Allah stvoril Myseľ z Jeho svetla a je to Allahovo prvé stvorenie z ducha po pravici Jeho trónu. Allah povedal, „Odíď,“ a tak odišla, a potom povedal, „Výjdi,“ a tak vyšla. A tak On povedal, „Stvoril som ťa ako veľké stvorenie a uprednostnil som ťa pred všetkým Mojím stvorením.“ Potom stvoril nevedomosť z tmavého slaného mora. Povedal jej, „Odíď“, a tak odišla. Potom jej povedal, „Výjdi.“ a tak vyšla. On jej povedal, „Si príliš pyšná?“ a tak ju preklial. Potom urobil 75 vojakov pre Myseľ. Keď nevedomosť videla, čo dal Allah Mysli z Jeho štedrosti, a čo dal jej, nevedomosť skryla svoju nevraživosť a povedala: „Toto je stvorenie ako ja. Ty si to stvoril, uprednostnil a posilnil. A ja som jej opakom a nemám silu proti nej. Preto mi daj z vojakov ako si dal jej. A tak On povedal: „Áno. Ale ak nebudeš potom poslúchať, tak vylúčim teba a tvojich vojakov z môjho milosrdenstva. Nevedomosť povedala: „Som spokojná.“ A tak jej dal 75 vojakov.“
– Al-Káfi, zväzok 1, hadís 14

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal, že Ali (pmsn) povedal:
„Učenci a právnici boli takí, že keď písali jeden druhému, napísali si iba tri vety, a nie viac. A tie vety obsahovali nasledovné. Toho, koho primárnym záujmom je posmrtný život, Allah ho ochráni pred tým, aby sa obával o tento svet. Tomu, kto reformuje a vylepšuje svoje vnútorné ja, Allah vylepší jeho vonkajšie správanie. Tomu, kto vylepšuje svoje správanie k Allahovi, Allah vylepší jeho správanie k ostatným ľuďom.“

Imám Ali (pmsn) povedal: „Tomu, kto vylepšuje svoje správanie voči Allahovi, Allah vylepší jeho správanie voči iným ľuďom, a tomu, kto sa zaujíma o vylepšenie jeho posmrtného života, Allah vylepší pre neho jeho život v tomto svete.“

Imám Músa al-Kázim (pmsn) povedal:
„Skutočne Allah, Požehnaný a Najvyšší, pomáha veriacemu s jeho duchom, ktorý k nemu prichádza vždy, keď je dobrý a stará sa o svoje povinnosti voči Allahovi, a ktorý sa stráca od neho preč vždy, keď zhreší alebo prekračuje limity. Duch je s veriacim a má radosť, keď je veriaci dobrý a padá na zem, keď je veriaci zlý. Takže, ó služobníci Allahovi, udržte si Jeho štedrosť voči vám tým, že budete vylepšovať a reformovať svoje ja a získate presvedčenie (jaqín), a budete z toho nesmierne profitovať. Allah má milosrdenstvo pre toho, kto sa snaží o dobré skutky a jedná podľa toho, a je ostražitý voči zlu, a vyhýba sa mu. Zväčšujeme moc ducha tým, že poslúchame Allaha, a že jednáme kvôli Nemu.“
– Al Káfi, zv. 2, str. 20, č. 1

{Pre tých, ktorí budú nasledovať posla, ktorého nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci a zakazovať odsúdeniahodné veci a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali. Tí, ktorí v neho uverili a podporili ho a pomáhali mu a nasledovali svetlo, ktoré bolo s ním zoslané dole, to budú tí, ktorí prospeli}
{Svätý Korán 7:157}

{Zistíš, že z radov ľudí najväčšie nepriateľstvo k tým, ktorí uverili, chovajú židia a tí, ktorí k Bohu pridružili. A zistíš, že najláskavejší k tým, ktorí uverili sú tí, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí nasledovali Mesiáša“. To preto, že z ich radov pochádzajú kňazi a mnísi a preto, že sa nepovyšujú}
{Svätý Korán 5:82}

{Prikazujete ľuďom, aby boli úctiví a zabúdate na svoje duše a pritom prednášate Knihu! A či nechápete?!}
{Svätý Korán 2:44}

Imám Ali (pmsn) povedal: „Ten, kto robí dobro je lepší ako samo dobro a ten, kto robí zlo, je horší ako samo zlo.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 32

To, o čom vieme, že je dobro alebo zlo, sú činy, ktoré keď sú vykonané sú buď pozitívne alebo deštruktívne. Samotné činy nemajú dobré alebo zlé kvality, ale majú ich len vtedy, keď sú vykonané. Náprava premôcť zlo dobrými činmi je na nás – na tebe a na mne. Všetci máme schopnosť urobiť pozitívnu zmenu vo svete tým, že presadíme dobré činy a bojujeme so zlými činmi. Urobiť hriech je ľahké, netreba na to moc, treba iba úmysel. No buďme úprimní, že väčšie dobro si vyžaduje viac dobrej vôle, rozhodnosti a obety.

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Ó ľudia, trénujte sa a obráťte sa chrbtom od príkazov svojej prirodzenej náklonnosti.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 369

Byť schopný kontrolovať naše činy, emócie, slová, myšlienky a nedovoliť, aby ony kontrolovali nás je kľúčové a iba keď to začneme robiť, môžeme skutočne dosiahnuť náš potenciál.

Amír al-Mu’minína (pmsn) sa opýtali, čo je dobro a on odpovedal:
„Dobro nie je to, že máme mať veľa bohatstva a potomstva, ale dobro je to, keď máme veľa poznania, našej trpezlivosti má byť mnoho, a že máme súperiť s inými ľuďmi v uctievaní Allaha. Ak robíme dobré skutky, ďakujeme tak Allahovi. Avšak ak urobíme zlý skutok, následne hľadáme u Allaha odpustenie. V tomto svete je dobro len pre dve osoby: Pre človeka, čo urobí zlo, ale napraví ho pokáním a pre človeka, čo sa poponáhľa urobiť dobré skutky.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence)

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Neviera stojí na štyroch oporách: prahnutie za prianiami, vzájomné hádky, odklon od pravdy a nezhody. Takže ktokoľvek, kto prahne za túžbami neinklinuje k pravde, a ktokoľvek, kto sa veľa háda z nevedomosti, zostáva permanentne slepý voči pravde. A ktokoľvek sa odkláňa od pravdy, pre neho sa dobro stáva zlom a zlo sa stáva dobrom, a ostáva opitý zlým vedením. A ktokoľvek si nesplní povinnosť (voči Allahovi a Jeho poslovi), jeho cesta sa stane ťažkou, jeho záležitosti budú komplikované a jeho cesta k úniku sa zúži.“

Amir al-Mu’minín (pmsn) povedal svojmu synovi Al Hassánovi:
„Ó, môj syn, nauč sa odo mňa štyri veci a štyri ďalšie veci. Nič ti neuškodí, ak ich budeš praktizovať – že najväčšie bohatstvo je inteligencia, najväčšia bieda je bláznovstvo, najväčšia pomätenosť je márnosť a najväčší úspech je dobrota morálneho charakteru.
Teraz sa pozrime na to, prečo sa usilujeme v noci spať – je to kvôli našim problémom v našich životoch alebo pre hriechy, ktoré sme spáchali, ktoré nás vyrušujú? Je ľahké si všimnúť chyby ostatných a nevidieť naše vlastné činy.“

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal:
„Ktokoľvek by chcel vedieť svoju cenu v očiach Allaha, nech sa najprv pozrie na cenu a význam, aký on dáva Allahovi. Tvárou v tvár každému činu, ktorý robí, musí najprv uvažovať, či je to dobrý a príjemný čin, a potom ho urobiť. A ak je to zlý a škaredý čin, tak by sa ho mal vyvarovať, pretože Allah si zasluhuje oddanosť viac.
A ktokoľvek urobí zlý čin v tajnosti, potom za tým musí nasledovať dobrý čin v tajnosti. A ktokoľvek urobí zlý čin verejne, musí ho kompenzovať tým, že urobí dobrý čin verejne.“

Imám Džá’far al-Sádiq vyrozprával, že Imám Ali Zayn al Abadín (pmsn) povedal:
„Beda, keď sa prihodí, že jeden predbehne svoje desiatky, na čo sa jeden zo spoločníkov spýtal, čo to znamená. On odpovedal, „Nepočul si Allaha, Mocného a Vznešeného, ako hovorí:

„Ktokoľvek urobí dobrý skutok, bude odmenený za to desaťkrát a ktokoľvek urobí zlý skutok bude mu to vynahradené iba tým istým. Takže keď urobí jeden zlý skutok, tak je zaznamenaný iba jeden zlý skutok v jeho knihe skutkov.“
A tak hľadáme útočisko u Allaha od každého, kto urobí desať zlých skutkov v jeden deň a ani jeden dobrý skutok, s ktorým môže prevýšiť jeho zlé skutky.“
– Ma’ani al Akbbar, str. 236, č. 1

Imám Muhammed Al-Báqir (pmsn) povedal, že Svätý Prorok (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) povedal:
„Sú tri kvality, ktoré by mal človek mať, alebo keď sa v ňom nájde aspoň jedna z nich, v súdny deň, mu dovolia stáť v tieni Allahovho trónu. Okrem toho tieňa tam iný tieň nebude. Sú to: že by mal robiť druhým len to, čo by chcel, aby oni robili jemu; a že by nemal kráčať pred nikým alebo za ním, ale iba s poznaním, že je to pre potešenie Allaha; a že nenájde chybu na svojom moslimskom bratovi, dokým tú chybu neodstráni najprv u seba, a nie prv než túto chybu neodstránil u seba, a nenájde ďalšiu chybu, kým neodstráni tú prvú u seba, a že bude radšej nachádzať chyby u seba a bude s tým spokojný, ako nachádzať chyby u ostatných ľudí.“
– Al-Káfi, zv. 2, str. 118

Svätý Prorok (pmsnajr) povedal:
„Boj sa Allaha a staraj sa o svoju povinnosť voči Nemu kdekoľvek si a jednaj s ľuďmi podľa dobrej morálky. A keď urobíš zlý skutok, urob dobrý skutok, aby si zlý skutok tým zmazal.“ – Amali al-Túsi, zv. 1, str. 189

Z autority Abu Sa’íd al-Khudrí, ktorý povedal: Počul som, ako Posol Allahov (pmsnajr) povedal:
„Ktokoľvek z vás vidí zlo, nech to zmení vlastnými rukami. Ak to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím jazykom. A keď to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím srdcom – a to je tá najslabšia viera.“

{Sľub daný Bohu dodržujte, ak by ste sa zaviazali na niečo a neporušujte prísahy po ich potvrdení, keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom. Veď Boh vie, čo konáte}
{Svätý Korán 16:91}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

 

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dobro VS Zlo

Kniha Monoteizmu 1.17

On je Allah, Jeden, Nedeliteľný a všetko ostatné je Jeho Stvorenie

ahmed al hassan allah boh duch svätý islam trojjedinosť ježiš kresťanstvo monoteizmus biblia otec syn duch svätý pravý islám

Allah (swt.) odpovedal vo Svätom Koráne všetkým tým, ktorí tvrdili, že Allah (swt.) má syna, ktorý je samostatný od Neho alebo syna, ktorý sa z Neho narodil, alebo syna, ktorý bol z Neho vytvorený, to znamená absolútne Božstvo, ktoré bolo vytvorené z Absolútneho Božstva. Alebo tým, ktorí tvrdia, že stvorená ľudská bytosť sa môže pozdvihnúť/povýšiť (v hodnostiach a stupňoch), až sa stane spojeným s Absolútnym Božstvom, to znamená (až) sa pravda/realita tejto ľudskej bytosti stane Absolútnym Božstvom; pretože sa zjednotila so Samotným Absolútnym Božstvom. A podľa ich zmýšľania, Absolútne Božstvo ako také, sa znieslo dole v Ľudskej Podobe alebo Tele alebo medzi ľudí ako ľudská bytosť spomedzi nich, a že táto ľudská bytosť má byť synom Allaha.

A pravdou je, že aj keď táto dogmatická viera bola prijatá nepracujúcimi učencami/kňazmi, je lživá.  Allah (swt.), kvôli Jeho Milosti, im adresoval a prehovoril k nim dokonca aj o detailoch vysvetlenia tejto viery.  A tak zisťujeme, že On (swt.) pre nich oddeľoval a objasňoval miesta vád/zmätkov (ktoré sú prítomné) v ich viere.

Allah (swt.) povedal: {Tvorca nebies a zeme ako by mohol mať deti, keď nemá žiadnu družku a Sám stvoril všetky veci a o všetkom je vševediaci}[1]

{Ako by mohol mať deti, keď nemá žiadnu družku?}: A táto úplná refutácia, ktorou k nim Allah prehovoril, nemôže byť odmietnutá žiadnou formou alebo konceptom, keďže jej význam je: Vy vravíte, že Allah (swt.) má syna, a že tento syn je Absolútne Božstvo (to znamená, že tento syn je Absolútna Dokonalosť a Absolútne Bohatstvo, a nikdy nepotrebuje viac než seba). Teda ak vravíte, že syn bol vytvorený z Neho (swt.) samotného (to znamená, že bol vyprodukovaný z Jedného Absolútneho Božstva, ktoré nemá družku), potom to znamená, že syn musí byť presne identický otcovi – bez ohľadu na fakt, že je nemožné, aby Jednoduchá Absolútna Pravda (mala atribút) plurality. Aký je potom význam a aká je múdrosť tohoto vyprodukovania, ak niet odlíšenia alebo rozdielu, alebo rozdielnosti (medzi Otcom a Synom), ktorú by sme si mohli predstaviť? Tvrdíte teda, že Otec nie je múdry, pretože vytvoril alebo zrodil syna, ktorého produkcia nemá prospech pre Neho (swt.) alebo kohokoľvek iného než je On?!

A ak poviete, že existuje rozdiel alebo odlíšenie, alebo rozdielnosť, – ako dnes tvrdia niektorí kresťania, že Tri Hypostázy (Tri Osoby: „Otec, Syn a Duch Svätý“) je možné (od seba) rozlíšiť – (to predkladá fakt) nevyhnutnosti prítomnosti Druhého Božstva {…družka…}, aby syn mohol byť vytvorený z dvoch, a preto sa syn nestane identickým ani s jedným z nich; pretože bol vytvorený spoločne z oboch. Tvrdíte teda, že existuje Druhé Božstvo (družka), ktoré predchádzalo synovi??!![2]

A preto vedzte, že ak vravíte, že existuje syn, musíte tiež povedať, že existuje Druhé Božstvo (družka) pred synom, lebo inak ako by ste mohli povedať, že existuje syn (Absolútne Božstvo, ktoré bolo vytvorené z Neho (swt.)) bez prítomnosti Druhého Božstva (družky) s Ním (swt.) od začiatku. A prítomnosť Druhého Božstva s Ním (swt.) je od samotného začiatku nemožná; pretože Absolútne Božstvo, Jednoduchá Absolútna Pravda a Realita a (Absolútne Božstvo) nemôže byť plurálne {Ako by mohol mať deti, keď nemá žiadnu družku?}

A Allah, Povznesený, povedal: {Boh nevzal si žiadne dieťa a neni vedľa Neho božstva iného, inak by každé božstvo odnieslo to, čo stvorilo a niektoré z nich by sa nad druhé povýšilo. O čo je Boh slávnejší než to, čo mu lživo pripisujú!}[3]

To znamená, že ak pripíšete hodnosť tomu, čo ste si predstavili v súvislosti s prítomnosťou Troch Hypostáz (alebo troch Počiatkov) nasledujúcim spôsobom; že poviete, že existuje otec (Allah (swt.)) a Druhé Absolútne Božstvo (syn), potom z nich bolo vytvorené tretie Absolútne Božstvo (Tretia Hypostáza) Duch Svätý, potom (ste tvrdili, že) existuje Druhé Božstvo s Allahom (swt.) od začiatku. Je teda medzi nimi rozdiel alebo nie? Resp. sú obä jedným/tým istým?

Ktokoľvek, kto rozhodne, že sú obä jedným a tým istým, bude čeliť predošlej refutácii; pretože jeden vytvorený z nich je typickým pre každého jedného z nich. A ktokoľvek si vyberie, že medzi nimi je rozdiel, potom by bolo Absolútne Božstvo (Druhého Božstva) negované; kvôli nedostatkom, ktoré naň pripadajú; pretože rozdiel nie je prítomný, iba ak skrze Absolútnu Dokonalosť, {… niektoré z nich by sa nad druhé povýšilo. O čo je Boh slávnejší než to, čo mu lživo pripisujú!}

A nepracujúci (neriadiaci sa tým, čo kážu) učenci/kňazi, pretože zlyhali/obrátili ich povahu hore nohami, povedali, že Allah má syna, Slávny a Povýšený je On nad všetkým, čím Ho opisujú, {A či to nie je iba výmysel ich, keď vravia, „Boh splodil“ – a veru sú to klamári}[4]

Pretože ak by sa vrátili k podstate Allaha a rozmýšľali o priazniach/daroch Allaha, zachránili by sa pred týmto jasným trápením a vyhli by sa rozprávaniu o tom, čo nevedia. A reč človeka o tom, čo nevie, sú klamstvá, {vskutku sú to klamári}. On, Povýšený, povedal, {A nemajú o tom oni ani otcovia ich žiadneho vedenia; aké hrozné je slovo, ktoré z ich úst vychádza, nič iného než lož oni nevravia}[5]

Okrem toho Allah (swt.) refutoval a anuloval princíp plurality Absolútneho Božstva od základov, akákoľvek by bola viera v to. On, Povýšený, povedal, {Vravia „Boh si vzal deti.“ Sláva mu, ktorý sebestačný je, a ktorému patrí všetko, čo na nebesiach i na zemi je. Máte snáď oprávnenia k tomuto tvrdeniu, či chcete vravieť o Bohu niečo, o čom nemáte poňatia?}[6]

{Vravia „Boh si vzal deti.“ Sláva mu, ktorý sebestačný je}: A princíp tejto refutácie/anulovania voči všetkým tým, ktorí pripísali pluralitu Absolútnemu Božstvu – či prostredníctvom syna, alebo akoukoľvek inou formou, ktorú je možné si predstaviť tým, ktorý zblúdil – je, že Allah umiestnil do podstaty ľudskej bytosti to, s čím môže On rozlišovať medzi Múdrosťou a Nerozumnosťou, {a vdýchol jej hriešnosť a bohabojnosť}[7] A tak ktokoľvek, kto použije toto merítko, dôjde k záveru, že (čin) pripisovania plurality Božskosti bez prítomnosti (činiteľa) rozdielnosti je nerozumnosť a nedostatok Múdrosti. A preto neostáva nič, než uviesť, že (medzi nimi) existuje rozdiel, a to je refutované jednou Frázou: {Sláva mu, ktorý sebestačný je}, pretože rozdiel ohľadom Božskosti nemôže byť, iba ak ohľadom Dokonalosti.  A tak chudoba a nedostatky/nedokonalosti iných než On, sa stanú jasnými.  A preto tvrdenie, že iný než On môže byť Absolútnym Bohom sa stáva refutovaným.

V súvislosti so záležitosťou stúpania Človeka (v hodnostiach) vskutku Allah stvoril ľudskú bytosť a umiestnil do nej povahu, ktorá ho kvalifikuje stúpať a povýšiť sa, až sa stane Božským Menom Allaha a obrazom Allaha, a Manifestáciou Allaha, a Allahom v Stvorení. Avšak bez ohľadu na to, ako vysoko stúpa/povýši sa (v stupni a hodnosti), nikdy nemôže byť Absolútnym Božstvom alebo Ten, ktorý je Absolútne Bohatý, presnejšie, ostáva stvorenou bytosťou, ktorá je chudobná vo vzťahu k Allahovi (swt.), {a olej jeho takmer[8] vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiadny. A je to svetlo na svetle! A Boh vedie k svetlu Svojmu, koho chce}[9].  Takmer vzplanie, a nie že vzplanie sám od seba ako Absolútne Božstvo, teda kto iný než On. Preto je Jeho stvorením a chudobným vo vzťahu k Nemu (swt.), {Neni Boha dôstojné, aby si bral syna nejakého. Sláva tomu, ktorý keď o veci rozhodne, povie iba: „Staň sa!“ a stane sa}[10]

A vyššie prezentovaná refutácia, ktorá prišla vo Svätom Koráne, je dostatočná tomu, ktorý počúval, zatiaľ čo bol svedkom/prítomným mysľou (to znamená tomu, ktorý počúval pozorne).

Čo sa týka ich tvrdenia, že On je Jeden nedeliteľný spolu s tým, čo vravia o Troch Hypostázach (Troch Osobách: „Otec, Syn, Duch Svätý“), ktoré sú podľa ich viery navzájom rozlíšiteľné a nezávislé v ich podstate a navzájom sa vysielajú, a ich tvrdenie o prítomnosti vzťahu medzi nimi ako vzťah synovstva a otcovstva…atď, je to nerozumná reč, a oni vedia, že takou je,[11] lebo inak ako by sa mohla Nedeliteľná Jedinosť zbiehať s Jeho Pluralitou a Deliteľnosťou a Rozdielnosťou medzi Jeho časťami, aj keď ich nenazývajú časťami?

A ak sa odvrátime od všetkého, čo bolo prezentované, a predsa objasnenie ich lži si nevyžaduje viac, než (nasledujúce) objasnenie, ak by boli medzi tými, ktorí chápu a používajú svoju myseľ a vysvetlenie je:

ahmed al hassan allah boh duch svätý islam trojjedinosť ježiš kresťanstvo monoteizmus biblia otec syn duch svätý pravý islámVskutku, Allah je Svetlo bez Temnoty v ňom a všetky svety Stvorenia sú Svetlom zmiešaným s Temnotou, a bytosti, ktoré sa ojbavili skrze Manifestáciu Jeho (swt.) Svetla v Temnote. A preto nie je možné, aby jeden uvažoval nad tým, že Allah prišiel v stvorenej bytosti alebo sa zjavil v stvorenej bytosti úplným zjavením vo Svetoch Stvorenia – ako to tvrdia o Ježišovi a Duchu Svätom – pretože (ak by to bolo tak, potom) by to znamenalo, že (svety stvorenia) by nezotrvali, presnejšie, rozložili by sa/rozplynuli by sa, a to, čo by zostalo, by bolo Svetlo, ktoré v sebe neobsahuje temnotu, to znamená, že by nezotrvalo žiadne Stvorenie, presnejšie povedané, zostal by iba Allah (swt.) a On je Svetlo bez Temnoty v ňom. A z toho dôvodu sme povedali a opakovali znova a znova, že Muhammad (Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou) kmitá medzi Božstvom a medzi „Ja,“ a ľudstvom/stavom bytia, teda Človekom. A ja som to potvrdil, aby si žiadna oklamaná osoba nepredstavovala, že Allah – ktorý je Svetlom bez Temnoty v ňom – prichádza do Svetov Stvorenia.  On je Vysoko nad tým, Povýšený a Väčší než to. A záležitosť je jasná a zrejmá, pretože význam (objavenia sa Svetla, ktoré v ňom neobsahuje temnotu, vo Svete Stvorenia úplným zjavením) je jeho rozplynutie/rozloženie a vyhynutie a neostáva pre to meno, ani opis, ani význam, presnejšie,nezostáva nik a nič iba Allah, Svetlo, ktoré neobsahuje Temnotu, oveľa Väčší a Povznesený je On.

[1] Svätý Korán, Súra Al-An’ám (Dobytok): 101

[2] A to je tiež vrodená intelektuálna záležitosť, a tou je, nič rozdielne alebo odlišné nemôže byť oddelené z Jednoduchej Absolútnej Pravdy a nemôže v nej byť deľby alebo častí, alebo pôvodov, alebo rozlíšiteľné/príznačné Hypostázy, ako ich nazývajú; pretože ak by to bolo tak, znamenalo by to, že je to zložená Pravda a nie jednoduchá. A Zloženie indikuje smerom k chudobe a potrebe, a Zloženie neguje/popiera jej Bohatstvo, a preto aby sa niečo, čo je odlišné, oddelilo od Jednoduchej Absolútnej Pravdy/Reality, musí existovať ďalšia Jednoduchá Absolútna Pravda/Realita, a to je nemožné, pretože Absolútna Pravda/Realita je jedna a nemôže byť pluralitná.

[3] Svätý Korán, Súra Al-Mu’minún (Veriaci): 91

[4] Svätý Korán, Súra As-Sáfát (Stojaci v radách): 151-152

[5] Svätý Korán, Súra Al-Kahf (Jaskyňa): 4

[6] Svätý Korán, Súra Junes (Jonáš): 68

[7] Svätý Korán, Súra Aš-Šams (Slnko): 8

[8] Český preklad Svätého Koránu je dostupný na islamweb.cz/koran,

kde môžeme pozorovať slovné spojenie „ľahko vzplanie,“ avšak

anglický preklad (nielen) na quran.com , uvádza slovné

spojenie „almost glows,“ teda „takmer vzplanie“ (pozn. prekl.)

[9] Svätý Korán, Súra An-Núr (Svetlo): 35

[10] Svätý Korán, Súra Marjam (Mária): 35

[11] A preto vidíte, ako vždy vravia: Trojica nie je pochopená a nemôže byť

poznaná Mysľou, avšak je nevyhnutnosťou, aby v ňu jeden veril.

Kniha Monoteizmu 1.17