Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dôstojnosť VS Podlosť

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) stvoril človeka, aby bol vznešený a ušľachtilý dušou. Hľadanie svetských cieľov, zatiaľ čo znižujem samého seba, je podlé a ohavné. Človek, ktorý si cení samého seba a má k sebe úctu, a je velebiaci v duši, neuskutoční podlé skutky, ktoré môžu viesť k poníženiu a neúcte. Takýto človek si neukladá nízke a podlé skutky ako ciele svojho života. Bude sa usilovať o to najlepšie a bude sa vyhýbať podlosti.

Dôstojnosť a podlosť duše sú niektoré z najvplyvnejších aspektov človeka. Dôstojnosť duše ho vedie k nasledovaniu cesty vznešenosti, zatiaľ čo podlosť alebo úbohosť duše ho ťahá smerom k beštialite. Dôstojná duša je zdrojom dobra pre vás a pre iných, zatiaľ čo podlá alebo nedôstojná duša je zdrojom zla.

Sú ľudia, ktorí si popletú dôstojnosť duše s ambíciou alebo želaním dosiahnuť svetskú slávu. Ambícia spôsobuje to, že sa človek usiluje o nadšenie vo svetských veciach a inšpiruje ho to k stúpaniu k materiálnym výškam. Nestará sa o to, čo musí byť urobené na to, aby dosiahol svoje ciele.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Zdôrazňujem dôležitosť dobrej morálky pre vás, pretože všemohúci Boh ma poslal špeciálne pre tento účel.”

Imám Ali (mier s ním) v liste jeho synom zdôrazňuje vznešenosť charakteru, ktorý pre nich plánoval v ich výchove.

“Staral som sa o to, aby som vám pomohol rozvinúť si vznešený charakter a pripravil vás na život, ktorý budete musieť viesť, aby ste vyrástli na mladých mužov vznešeného charakteru s otvorenou a poctivu mysľou a jasným a presným poznaním ohľadne vecí okolo vás.”

Imám Ali (mier s ním) povedal o duši:

“Duša je ako cenný šperk. Ktokoľvek sa snaží o jej ochranu, tak mu pomôže pri získaní vyvýšených pozícií a ktokoľvek jednal nedbalo čo sa týka jej ochrany, tak ho poníži…”

Ktokoľvek vie cenu samého seba, nikdy nedovolí, aby si hovel vo svetských zábavách a hanebných činoch…

Ktokoľvek objaví vznešenosť duše, tak ju bude chrániť proti nízkosti vášní a falošných želaní…

Ktokoľvek má vznešenosť duše, tak sa oslobodí od chcenia.

“Je lepšie nerobiť nič, ako robiť to, čo je nesprávne. Pretože čokoľvek robíte, robíte to sebe.”
– Buddha

“Strážte si dobre v sebe tento poklad – láskavosť. Vedzte, ako dať bez váhania, ako stratiť bez ľútosti, ako získať bez podlosti.”
– George Sand (francúzsky románopisec)

Imám Ali (mier s ním) povedal Husseinovi (mier s ním):

“Dávaj si pozor, syn môj! Vyhýbaj sa tomu, aby si sa neurobil otrokom pre nikoho. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ťa stvoril ako slobodného človeka. Nepredaj svoju slobodu za nič na svete.

“Neexistuje skutočný zisk a skutočná hodnota z výhod, ktoré získaš tým, že predáš svoju česť a sebaúctu alebo tým, že sa podrobíš potupe a urážkam, pretože nie je skutočné dobro v bohatstve a moci, ktoré získaš bláznivými prostriedkami.”
– Nahjul Balagha, List 31

Imám Hussein (mier s ním) odráža to isté božie svetlo vznešeného a ušľachtilého charakteru a vznešenej duše, keď odmietol prisľúbiť oddanosť Yazídovi ibn Mu´awiya. Imám oslovuje jeho spoločníkov v Karbale a v tejto prednáške vyhlasuje nasledovné:

“Život pod tyraniou nie je hodný človeka, dokým ľudia nepovstanú a nepokúsia sa obnoviť vyššie hodnoty.”

Nevidíš, že to, čo je pravdivé a správne sa nerobí a to, čo je falošné a nesprávne nie je zakázané?

V takejto situácii človek viery sa túži stretnúť sa so svojím Pánom. Skutočne (v takýchto podmienkach) je pre mňa smrť šťastím a život pod jarmom tyranov potupou.

Jeho nesmrteľné slová – “potupa je od nás ďaleko,” ktoré predniesol, keď odmietol Yazída a namiesto toho si vybral mučeníctvo, naplnili energiou a očarili srdcia a duše.

Imám Al Hussein (mier s ním) povedal:

“Záležitosti má pod kontrolou Allah. Robí to, čo si On želá a Allah Vznešený a Vysokopostavený je každý deň v práci. Hoci život v tomto svete môže byť nedoceniteľný, Allahova štedrosť je skutočne nadradená a najveľkolepejšia.

A ak majetok, ktorý bol zhromaždený zmizne, človek za to nesmie byť lakomý.

A ak je obživa už pridelená, ak je človek menej hrabivý, tak je to to najkrajšie. A ak telá vyrástli pre smrť, ak človek zomrie mečom kvôli Allahovi, je to vynikajúce.

Nech je Allahov salam – mier s vami, ó, potomkovia Ahmeda (Mohameda). Vidím, že vás opustím.”

Prorok Ježiš (mier s ním) povedal jednému zo svojich spoločníkov:

“Urobte svet miestom vášho pôstu a nechajte smrť, aby prerušila váš pôst.”

Jeden z jeho učeníkov mu v jeden deň povedal:

“Ó, duša Božia! Modlíme sa, ako sa modlíš ty, postíme sa, ako sa postíš ty a pripomíname si Boha ako si Ho pripomínaš ty, a predsa nedokážeme chodiť po vode, ako chodíš ty.”

Prorok odpovedal:

“Povedzte o vašej láske pre tento svet.”

Oni povedali: “Milujeme ho.”

Potom im povedal: “Skutočne, táto láska kazí náboženstvo. Pre mňa je svet podobný kameňom a hrudám blata.”

V jeden deň, muž z Medíny prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) pre pomoc a Prorok (mier s ním) sa spýtal, či má doma nejaký majetok.

Žiadal od muža, aby mu priniesol oblečenie a misku, ktorú vlastní, a potom aby ich predal jednému z jeho spoločníkov za dva dirhamy.

Prorok (mier s ním) povedal mužovi, aby utratil jeden dirham na jedlo pre jeho rodinu a za druhý, aby kúpil sekeru. Potom mu dal pokyn, aby išiel a nasekal drevo na oheň a povedal mu, že ho nechce vidieť 14 dní.

Sekaním dreva a jeho predajom, muž zarobil 10 dirhamov, za ktoré kúpil jedlo a oblečenie pre jeho rodinu. Prorok (mier s ním) mu povedal:

“Toto je pre teba lepšie ako žobranie. Žobranie bude škvrnou na tvojej tvári v súdny deň.”

{I poctili sme synov Adama a prepravovali sme ich na súši i na mori a dali sme im z dobrôt a uprednostnili sme ich pred veľkou časťou tých, ktorých sme stvorili, uprednostnením.}
{Korán 17:70}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Je lepšie pre jedného z vás, aby ste zobrali povraz, sekali drevo a ťahali ho na svojich chrbtoch, a predali ho, ako pýtať si od inej osoby. Nikto nikdy nejedol lepšie jedlo ako to, ktoré je z práce jeho rúk.”

Láska pre materiálne veci spôsobuje a vytvára podlosť. Navádza dušu, ktorá by inak bola stvorená pre vznešené ciele, aby robila zlé skutky.

Vznešená a dôstojná duša bude oslobodená od takéhoto zla, pretože pre vznešenú dušu to je príliš nízke.

Imám Ali (mier s ním) povedal o niektorých zlých skutkoch a ich zlých vplyvoch na človeka toto:

“Ten, kto príjme lakomosť ako zvyk, znehodnocuje sám seba. Ten, kto odhaľuje svoje ťažkosti, súhlasí s ponížením a ten, kto dovolí svojmu jazyku, aby premohol jeho dušu, ponižuje svoju dušu.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ak by sa ľudia pozerali na vlastnosť miernosť, neboli by videli žiadne iné krajšie stvorenie Allahovo. Ak by sa pozerali na zlé sklony, neboli by videli žiadne iné škaredšie stvorenie Allahovo.”

“S miernosťou premôžeš hnev. So štedrosťou premôžeš podlosť. S pravdou premôžeš klamstvo.”
– Buddha

{A ktorí nepodávajú krivé a falošné svedectvá a ak by prešli popri planých rečiach, prejdú so všetkou dôstojnosťou}
{Korán 25:72}

{Tí, ktorí sú odovzdaní Tomu, v moci ktorého je milosť, sú tí, ktorí chodia na zemi v tichosti   a pokore a ak by sa im prihovorili neznalí, povedia: „Mier“,}
{Korán 25:63}

[Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.]
[Biblia, Príslovia 15:1]

[Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!] Ef 4, 32
[Biblia,
Efezanom 4:32]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

podlosť dôstojnosť myseľ intelekt ignorancia temnota

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dôstojnosť VS Podlosť

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia

pokora arogancia

{Niet pochýb o tom, že Boh vie, čo skrývajú a čo prejavujú. On nemá rád povyšujúcich sa.}

{Korán 16:23}

Arogantní ľudia hovoria, že veria v pokoru, ale ich život hovorí, že veria v aroganciu. Pokora hovorí pravdu. Pokorní ľudia posilňujú. Arogantní ľudia využívajú.

Ak zasadíš pokoru, budeš žať silu. Ak zasadíš pýchu, budeš žať zničenie.

Ježiš (mier s ním) povedal:

“S pokorou je založená múdrosť, ale nie s aroganciou. Tak ako rastliny rastú v dobrej pôde, ale nie v tvrdej pôde a na skalách.”

{Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, aby spomínalo meno Božie z vďaky za zvieratá z radov dobytka, ktoré mu dal. Vaším bohom je jeden jediný Boh, Jemu sa preto oddajte. Oznám radostnú správu hlboko pokorným, ktorých srdcia, ak by bol Boh spomenutý, bázeň pocítia a ktorí sú trpezliví voči tomu, čo ich postihlo a ktorí konajú modlitbu a ktorí z toho, čo sme im dali, míňajú.}
{Korán 22:34-35}

{Ľudia! My sme vás stvorili z jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského pohlavia             a učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa spoznávali. Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší. Boh všetko vie a je všeznalý.}
{Korán 49:13}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto je pokorný kvôli Allahovi na istom stupni, Allah ho vyzdvihne na vyšší stupeň, až dokiaľ nedosiahne najvyššie stupne a ten, kto je arogantný k Allahovi, Allah ho poníži o jeden stupeň, až dokým nedosiahne najnižší z nízkych stupňov.”

Pokora Imáma Aliho (mier s ním):

Je vyrozprávané, že Amir´ul Mu´minína (mier s ním) videli kupovať ďatle, ktoré stáli jeden dirham. Potom položil ďatle na látku a zdvihol ich. Keď sa muž ponúkol, že ich ponesie pre Imáma, tak Imám povedal:

“Otec detí si viac zaslúži, aby toto bremeno dvihol.”

Týmto skutkom Imám zamýšľal dať lekciu pre jeho nasledovníkov, že sa nemusia cítiť zahanbení, keď robia akékoľvek domáce práce.

Je tiež vrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) mal vo svojej ruke palicu a na trhu ukazoval ľuďom cestu a viedol tých, ktorí sa stratili. Tiež pomohol ľuďom dvíhať ťažké bremená a celý čas recitoval nasledovný verš z Koránu.

{Ten príbytok konečný učiníme pre tých, ktorí nechcú žiadne povyšovanie sa na zemi a ani skazu. Dobrý koniec patrí bohabojným.}
{Korán 28:83}

Potom povedal, že tento verš sa týka mocných ľudí.

Bolo vyrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) bol v dave obchodníkov s ďatľami. Slúžka otrokyňa plakala a Imám sa jej spýtal prečo plače. Povedala, že kúpila ďatle v hodnote jedného dirhamu pre jej majiteľa, ale on ďatle vrátil a obchodník s ďatľami ich nechcel naspäť. Imám povedal obchodníkovi, že ona je len obyčajná slúžka a ohľadne obchodu nemohla povedať nič. Takže vrátenie ďatlí musí prijať a peniaze vrátiť. Ale obchodník Imáma odstrčil nabok a odmietol počúvnuť ho.

Niekto sa nahnevane spýtal:

“Ó, človeče, vieš, kto to je?”

“Nie.” odpovedal obchodník.

To je Amir´ul Mu´minín (mier s ním). Keď to počul obchodník, hneď ďatle prijal, vrátil peniaze a začal prosiť Imáma, aby mu odpustil jeho správanie, a aby nebol s ním nespokojný.

Imám povedal: “Môžem s tebou ostať spokojný, iba ak dáš plnú mieru a nebudeš sa ku zákazníkom správať zle.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah mi zjavil, že by sme mali byť pokorní medzi sebou a nikto by nemal byť k iným arogantný.”

Imám Ali Reza (mier s ním) povedal, že zbožný človek z Bani Izrael ponúkol svoje modlitby po dobu 40 rokov. Potom ponúkol obetu Allahovi (Oslavovaný a Vvýšený), ktorá nebola prijatá. Človek bol skľúčený a smutný kvôli svojmu neúspechu. Preklial svoju dušu a vinil ju za svoj neúspech. Prijal zjavenie, že vinenie svojej duše a prijatie jeho nedostatkov potešilo Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac, ako modlitby, ktoré vykonal po dobu 40 rokov. Z tohto dôvodu, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) prijal jeho dlhé roky pokánia.

Imám Mohamed Al Báqir (mier s ním) povedal, že dvaja ľudia vstúpili do mešity. Jeden bol zbožný a ten druhý bol hriešnik. Keď vyšli z mešity po modlitbe, hriešnik bol zbožný a ten, čo bol zbožný, sa stal hriešnikom. Dôvodom bolo, že zbožný vyšiel z mešity s pýchou a hriešnik bol kajúcny za svoje minulé zlé skutky.

Boh inšpiroval Mojžiša (mier s ním):

Kedykoľvek ku Mne prídeš prosiac, vezmi so sebou niekoho, od koho si lepší ako je on. Mojžiš (mier s ním) sa neodvažoval povedať, že je lepší ako iní. Preto prestal hľadať takého človeka medzi ľudskými bytosťami a začal hľadať medzi zvieratami, až kým nestretol prašivého psa. Povedal si:

“Vezmem ho so sebou.“

Uviazal mu okolo krku lano a ťahal ho za sebou.

Po ceste rozviazal lano a psa pustil. Keď sa Mojžiš dostal k prosbám k Allahovi, Boh mu povedal:

“Ó Mojžiš! Kde je muž, ktorého som ti prikázal vziať so sebou?”

Mojžiš (mier s ním) povedal:

“Ó Bože! Nemohol som ho nájsť.“

Boh povedal:

“Pri Mojej sláve, keby si toho prašivého psa nebol pustil, tak by som vymazal tvoje meno z knihy prorokov.”

Takže tu máme príbeh o Mojžišovi (mier s ním), v ktorom bol ponížený, pretože Allah (Oslavoavaný a Vyvýšený) povedal, že keby bol zobral toho psa so sebou, tak by bol vymazaný z knihy prorokov. Subhanallah, chybu ako je táto, by sme mohli nesprávne považovať za malú a pritom v skutočnosti by to mohlo spôsobiť vážnu reťaz udalostí.

Hasán bin Džaham sa spýtal Imáma Ali Al Reza (mier s ním):

“Aká je norma pokory a aká je jej povaha?”

Imám (mier s ním) odpovedal:

“Sú určité stupne pokory. Jedným z nich je, že osoba musí pochopiť svoju hodnotu a urobiť podľa toho všetko. Pre ostatných by mal chcieť iba tie veci, ktoré chce pre seba. Ak je niekto k nemu zlý, tak to oplatí dobrotou a musí prehltnúť svoj hnev a odpustiť ľuďom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má dozaista rád tých, ktorí konajú dobro.”

Takže toto je ohľadne odpustenia oproti odplate.

Imám Ali Al Reza (mier s ním) povedal, že musíme odpustiť a oplatiť dobrom.

Svätý prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Aj keď nespáchate žiadne hriechy, bojím sa, že by ste mohli spadnúť do niečoho, čo je horšie: “Pýcha!”

Spýtal som sa Abu Abdalláha (Imám al Sadiq) (mier s ním) ohľadne najnižšieho stupňa ilhadu (odpadlíctva).

On odpovedal: “Veru kibr (pýcha) je jeho najnižší stupeň.”

{Vojdite do brán pekla a ostaňte naveky v ňom. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa.}
{Korán 40:76}

Pád Satana:

Satan bol džinom a uctieval Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) po dobu 6000 rokov a kvôli tomu bol pozdvihnutý uctievať Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) spolu s anjelmi.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) samozrejme vedel, že uctievanie Satana bolo zmiešané s aroganciou a namyslenosťou. Príbeh Satanovho pádu je vo svätom Koráne v sure Al Araf, verš 12-18. Verše sú nasledovné:

{Povedal: „Čo ti bránilo, aby si sa poklonil, keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata.“ Povedal: „Zíď z neho dole. Neprislúcha ti, aby si sa v ňom povyšoval. Vyjdi von, budeš patriť medzi pokorených.“ Povedal: „Dožič mi odklad až do dňa, keď budú vzkriesení.“ Povedal: „Odklad ti bol umožnený.“ Povedal: „Zato, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej. A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná.“ Povedal: „Vyjdi von z nej opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich, ktorí ťa budú nasledovať, vami všetkými peklo naplním“.}
{Korán 7:12-18}

Satan (azazíl) sa zvykol modliť veľa, a dokonca zvykol dávať lekcie anjelom. V jeden deň bol v Nebi oznam, v ktorom bolo, že niekto bude z Nebies vykázaný. Všetci anjeli sa báli, pretože si mysleli, že to bude niekto z nich. Všetci išli za Gabrielom, ktorý bol jeden z najdôležitejších anjelov, aby sa ho opýtali, či by nemohol niečo urobiť. Gabriel povedal, že on sa tiež bojí, pretože by to mohol byť on sám. Gabriel navrhol, aby išli za Azazílom, pretože bol veľmi múdry.

Azazíl im povedal, aby sa nebáli, že sa bude modliť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) za nich všetkých. A na seba zabudol, pretože si myslel, že je najlepší a nikdy by to nemohol byť on. Ako výsledok prehnanej sebadôvery a pýchy, sa z neho stal prekliaty Satan a bolo nariadené, aby z Neboa odišiel.

Imám Musa Al Kázim (mier s ním) povedal:

“Ó syn! Nemeškaj pri konaní tvojich modlitieb. A ani by si nemal byť príliš sebavedomý ohľadne prijatia tvojich modlitieb a cítiť sa pyšný na svoje úsilie v zbožnosti. Nemôžeme sa modliť a byť poslušní k Allahovi primerane k Jeho požehnaniam.”

Ako ľudské bytosti a veriaci si musíme byť istí, že neopakujeme hriech, ktorý bol výsledkom pádu Satana (prekliateho). Musíme jeden druhého vidieť ako rovnocenného a nesúdiť alebo nebyť pyšní na veci, ako je farba pokožky, kmeňová príslušnosť, jazyk, miesto narodenia, ekonomické zázemie a sociálny status.

Koniec koncov Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ľudia sa delia na dva typy: Buď sú to tvoji bratia vo viere alebo tvoji rovnocenní partneri v ľudstve.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“V súdny deň budú arogantní zhromaždení ako mravce vo forme ľudí. Poníženie ich premôže zo všetkých strán. Budú hnaní do väzenia v Pekle, ktoré sa nazýva Bawlas s najhorúcejším ohňom, ktoré sa bude dvíhať nad nimi a bude im daný na pitie nápoj obyvateľov pekla, ktorý je tínat al khabál.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto má v srdci aroganciu o váhe horčičného semienka, nevstúpi do raja.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním), cituje Svätého Proroka islámu, Mohameda (mier s ním), vo vyrozprávaní, v ktorom sa prorok Mojžiš (mier s ním) pýta Satana:

“Povedz mi o hriechu, ktorý keď spácha syn Adama, tak ho vezmeš (do Pekla).”

Satan odpovedal: “To je vtedy, keď je na seba pyšný a myslí si veľa o svojich dobrých skutkoch, a jeho hriech vyzerá v jeho očiach malý.”

Vieme, že keď Satan niekoho premôže, tak výsledkom bude väčšie množstvo hriechov.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad aroganciou pyšnej a malichernej osoby. Včera bol iba kvapkou semena a zajtra sa premení na mŕtvolu. A tiež je udivujúce, keď je syn Adamov nadutý, keďže jeho začiatkom je spermia a jeho koncom je rozpadajúca sa mŕtvola (mŕtve telo).”

Arogancia – cieľová stanica: Pekelný oheň

Tri roky po ustanovení za proroka a iba s hŕstkou ľudí, ktorí prijali islám, bolo Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) zjavené:

Otvorene oznamuj tvoj úrad proroka a nestaraj sa o výsmech a problémy zo strany polyteistov, pretože My (Allah) ťa ochránime od ich zla.

Jeden z oponentov bol Wallid ibn Mughairah. Raz, Gabriel, boží archanjel, bol so Svätým Prorokom (mier s ním), keď sa stalo, že Walid išiel okolo. Keď ho videl, Gabriel sa spýtal Svätého Proroka (mier s ním):

“Tento Walid ibn Mughairah je jeden z tých, ktorí sa ti vysmievajú?”

Keď Svätý Prorok (mier s ním) odpovedal, že áno, Gabriel ukázal smerom k Walidovej nohe.

Walid pokračoval v kráčaní, až dokým sa nedostal na miesto, kde sa niekto z kmeňa Khuzáh zaoberal ostrením šípov. Walid stúpil na ostré triesky a kamene, ktoré ležali na zemi, z ktorých niektoré prenikli do jeho päty.

Jeho päta bola škaredo zodretá a začala mu tiecť krv. Walidova pýcha mu zabránila v tom, aby sa zohol a vyšklbol si z jeho päty triesky. Keď sa dostal domov, hodil sa do kresla a upadol do spánku, zatiaľ čo jeho dcéra spala na dlážke vedľa kresla.

Medzitým začala krv z Walidovej rany striekať tak veľmi, že sa dostala k matracu jeho dcéry, ktorá sa zobudila zo svojho spánku. Spýtala sa svojej otrokyne prečo nezavrela vrchnák na nádobe s vodou.

Walid vysvetlil: “To nie je voda z nádoby. Je to krv tvojho otca.”

Potom nadiktoval svoju poslednú vôľu, opustil tento svet a odišiel do Pekla.

{Nekráčaj po zemi pýchou naplnený, pretože ty neprerazíš zem a ani výšku hôr nedosiahneš.}
{Korán 17:37}

{„A nevzďaľuj líce svoje od ľudí a neprechádzaj sa na zemi pýchou naplnený, pretože Boh nemá rád pyšného a namysleného“}
{Korán 31:18}

Poníženosť bohatého a pýcha žobráka pre spokojnosť Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený):

Amir ul Mu´minín, Ali (mier s ním), povedal:

“Pre bohatého je dobré, aby ukázal svoju pokoru pred chudobným, aby dostal odmenu od Allaha. Ale lepšie ako toto je povýšenosť chudobného voči bohatému s dôverou v Allaha.”
– Nahjul Balagha

V knihe Layalil Akhbar je zmienené to, že bohatý muž raz prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) oblečený v drahých šatách a sadol si do zhromaždenia. Potom prišiel žobrák oblečený v otrhaných šatách a sadol si vedľa boháča. Boháč odtiahol svoje šaty a trochu sa odsunul.

Svätý Prorok (mier s ním) sa opýtal, či sa bojí, že by ho jeho chudoba mohla zasiahnuť.

Boháč povedal:

“Nie!”

Prorok (mier s ním) sa spýtal, či sa bojí, že sa jeho majetok zmenší a dostane sa na úroveň žobráka.

“Nie,” povedal.

Prorok (mier s ním) sa ho opýtal, či sa odsunul preto, že sa bojí, že sa zašpiní jeho oblečenie.

A znovu boháč odpovedal, že nie.

“Tak prečo si sa potom správal takto?” spýtal sa Posol Allahov (mier s ním). Boháč povedal:

“Mám prirodzený sklon považovať každý dobrý skutok za zlý a každý zlý skutok za dobrý, ale teraz sa už chcem zmeniť. Chcem dať polovicu svojho bohatstva tomu to chudobnému človeku.”

Svätý Prorok (mier s ním) sa spýtal bedára, či to prijme.

Bedár odmietol a povedal, že sa bojí, že by tiež upadol do pýchy ako ten boháč.

Musíme myslieť na to, že arogancia k bohatému je iba s rešpektom k bohatstvu. Čo sa týka viery, musíme byť práve takí pokorní k veriacemu žobrákovi ako k veriacemu boháčovi.

{A spomínaj si na Pána svojho v duši svojej, prosiac o milosť a so strachom, nie hlasnými slovami, ráno i pri konci dňa. A nepatri medzi nepozorných.}
{Korán 7:205}


Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Poznanie VS Nevedomosť

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

„Boh, jeho anjeli a všetci tí, ktorí sú na nebesiach a na zemi, dokonca i mravce na kopcoch a ryby vo vode, zvolávajú požehnanie na tých, ktorí učia druhých užitočnému poznaniu.“

Prorok tiež povedal:

„Získavajte poznanie a odovzdávajte ho ľuďom.“

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

„Ak ktokoľvek cestuje na cestách za poznaním, Boh spôsobí, že bude cestovať na jednej z ciest Raja. Anjeli sklopia svoje krídla vo svojom veľkom potešení nad tým, kto hľadá poznanie. Obyvatelia neba a zeme, a dokonca i ryby v hlbokých vodách, budú žiadať odpustenie pre človeka, ktorý sa učí. Nadradenosť toho, kto sa učí nad oddaným, je ako mesiac v noci, keď je spln, nad ostatnými hviezdami. Učení sú dediči prorokov a proroci nechávajú nepeňažné dedičstvo. Zanechávajú iba poznanie a ten, kto si ho vezme, si vezme bohatú časť.“

Uvedomelosť

Bol raz jeden veľký majster, budhistický majster. Prišiel k nemu zlodej. Zlodej nikdy nevidel takú krásnu osobu, také nekonečné čaro.

Opýtal sa muža:

„Je nejaká možnosť, aby som aj ja mohol rásť? Ale jednu vec ti musím vyjasniť, som zlodej. A ďalšia vec, nemôžem to zanechať, tak to prosím ťa neurob podmienkou. Urobím čokoľvek povieš, ale nemôžem zanechať to, že som zlodej. To som už skúsil mnohokrát – nikdy to nefungovalo, tak som to viac neskúšal. Prijal som svoj osud, že budem zlodejom a zostanem zlodejom, tak o tom nehovor. Od začiatku nech je to jasné.“

Muž povedal: „Prečo sa bojíš? Kto bude hovoriť o tom, že si zlodej?“

Zlodej povedal:

„Vždy, keď idem za mníchom, za náboženským kňazom alebo za náboženským svätým, oni vždy hovoria, najprv prestaň kradnúť.“

Muž sa zasmial a povedal: „Tak to si musel ísť za zlodejmi. Inak prečo by to hovorili? Prečo by sa o to mali zaujímať? Mňa to nezaujíma!“

Zlodej bol veľmi šťastný.

Povedal: „Potom je to v poriadku. Zdá sa, že teraz sa môžem stať učeníkom. Ty si ten správny majster.“

Muž ho prijal a povedal:

„Teraz môžeš ísť a rob si čo chceš. Splň iba jednu podmienku: Buď uvedomelý! Choď, vlám sa do domov, vstúp, vezmi veci, kradni, rob, čo chceš, to ma nezaujíma, ja nie som zlodej – ale urob to s plným uvedomením.“

Zlodej nemohol rozumieť, že padal do pasce.

Povedal: „Potom je všetko v poriadku. Skúsim to.“

Po troch týždňoch prišiel a povedal:

„Ty si chytrácky, pretože keď sa stanem uvedomelým, nemôžem kradnúť. Ak kradnem, uvedomenie zmizne. Musím sa rozhodnúť.“

Muž povedal: „Už nehovor o tom, že kradneš, a že si zlodej. Nezaujíma ma to. Nie som zlodej. Teraz sa rozhodni! Keď chceš uvedomenie, potom sa rozhodni. Ak to nechceš, tak sa tiež rozhodni.“

Muž povedal:

„Ale teraz je to ťažké. Ochutnal som iba trošku a je to také nádherné, že zanechám čokoľvek, čo povieš. Práve minulú noc, po prvýkrát som bol schopný vstúpiť do paláca kráľa. Otvoril som poklad. Mohol som sa stať najbohatším mužom sveta, ale ty si bol nado mnou a ja som mal byť uvedomelý. Keď som sa stal uvedomelý, diamanty vyzerali iba ako kamene, obyčajné kamene. Keď som stratil uvedomenie, poklad bol tam. A čakal som a urobil som to mnohokrát. Stal som sa uvedomelým a bol som ako Budha, a nemohol by som sa toho ani dotknúť, pretože celá vec sa zdala bláznivá, hlúpa – len kamene. Čo to vlastne robím? Stratím seba pre kamene? A potom som stratil uvedomenie a znovu sa stali nádherné, celá tá ilúzia. Ale nakoniec som sa rozhodol, že nestáli za to.“

{Vedzte, že život najnižší je len hraním sa a zábavou a ozdobou a vystatovaním sa a súperením o váženosť ohľadom majetkov a detí. Podobá sa na príklad dažďa, ktorý dal rastlinstvu vyrásť, ktoré sa zapáčilo tým, ktorí odmietli veriť, ktoré však potom vyschne, uvidíš ho zožltnuté a potom sa stane troskou. V živote poslednom bude dané trápenie a odpustenie od Boha a spokojnosť. Život najnižší je len klamlivý pôžitok.}
{Korán 57 :20}

Imám Ali (mier s ním ) zvykol hovorievať:

„Ó hľadači poznania, poznanie (v personifikovanej podobe) má veľa cností. Pokora je jeho hlavou, oslobodenie zo žiarlivosti formuje jeho oči, správne porozumenie sú uši, úprimnosť je jazyk, bádanie a skúmanie je pamäť, optimizmus je srdce, poznanie faktov a záležitostí posilňuje jeho intelekt.

Inteligencia a láskavosť sú ruky, návšteva učencov sú nohy, bezpečnosť a mier vzniká z jeho vytrvalosti, cudnosť rozvíja múdrosť, spása je jeho riaditeľom, dobré zdravie a pokoj sú jeho vedením, lojálnosť mu poskytuje komunikáciu, slušnosť v komunikácii mu dáva zbrane, súhlas mu dáva meč, túžba za pravdou je luk a šíp, komunikácia s učencami je jeho armádou, správna disciplína je jeho bohatstvom, vyhýbanie sa hriechom zachováva jeho úspory, poctivosť sú jeho zásoby, priateľské správanie je jeho voda, vedenie je jeho smer a láska k cnostným ľuďom sú jeho priatelia.“

„Raz som sa zmienil o inteligencii istej osoby, uctievaní a náboženstve pred Imámom Abu Abdulláhom (mier s ním).

Imám (mier s ním) sa opýtal:

„Aká je jeho inteligencia?“

Muž odpovedal: „Neviem.“

Imám potom povedal:

„Stupeň odmeny je založený na stupni inteligencie. Muž z bani Izrael uctieval Allaha na ostrove uprostred oceána. Ostrov bol svieži zelený s mnohými stromami a množstvom vody. Raz okolo uctievača išli anjeli a žiadali Allaha, aby im ukázal, koľko odmeny a požehnania bude mať uctievač za jeho dobré skutky. Allah ukázal odmeny, ktoré bude mať uctievač anjelovi a anjel to považoval za málo. Allah potom povedal anjelovi, aby ostal s uctievačom ako spoločník. Potom sa anjel ukázal uctievačovi vo forme ľudskej bytosti.

Uctievač sa spýtal: „Kto si?“

Anjel povedal: „Počul som o tvojom veľkom uctievaní a o tvojej duchovnej pozícii na tomto mieste a želám si, aby som sa mohol pridať k tebe, aby sme spolu uctievali Allaha.“

Strávil ten deň s uctievačom a na ďalší deň anjel uctievačovi povedal: „Tvoje miesto je krásne a malo by byť používané iba na uctievanie.“

„Áno je to tak, ale má jeden nedostatok,“ odpovedal uctievač.

„A čo je tým nedostatkom?“ opýtal sa anjel.

„Náš pán nemá zviera. Želám si, aby mal opicu, aby sa o opicu staral, aby zjedla všetku trávu naokolo. Škoda je tej trávy naokolo.“

„Tvoj pán nemá opicu?“ spýtal sa anjel.

„Keby mal pán opicu, tak všetka tá tráva naokolo by nevyšla nazmar.“ Odpovedal smutne uctievač.

Potom Allah zjavil anjelovi: „Odmeňujeme každého podľa stupňa jeho inteligencie.“

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

„Hľadanie poznania je povinnosťou pre každého moslima. Nech všetci vedia, že Allah miluje tých, ktorí hľadajú poznanie.“

Abu Abdalláh (mier s ním) povedal nasledovné:

„Ktokoľvek učí niečo dobré, získa odmenu za každý raz, keď jeho študent použije toto poznanie.“

Abu Basír sa spýtal Imáma: „Bude to platiť aj pre študenta, ktorý bude učiť ďalších ľudí?“

Imám (mier s ním ) odpovedal: „Áno, bude to platiť pre neho, aj keby to vyučovali všetci ľudia.“

Potom som sa opýtal: „Bude to pre neho platiť, ak už bude po smrti?“

Imám (mier s ním) odpovedal: „Áno, dokonca aj keď už bude mŕtvy.“

Abu Abdalláh (mier s ním) povedal:

„Ktokoľvek získa poznanie a aplikuje to, čo sa naučil a učí to ostatných kvôli Allahovi, medzi anjelmi v nebi sa bude nazývať veľkou osobnosťou. Bude tam povedané: „Učil sa kvôli Allahovi, praktizoval kvôli Allahovi a vyučoval to kvôli Allahovi.“

Imám Ali (mier s ním) povedal:

„Allah nie je uctievaný lepšie ničím iným, žiadnym iným prostriedkom ako inteligenciou. Inteligencia žiadneho človeka nedosiahne dokonalosti, dokým nemá určité rôzne kvality. Neviera a zlo z nej nevzídu. Očakáva sa, že v tom bude dobro a múdrosť. Niečo z majetku inteligentného človeka je dané na charitu, niečo z jeho slov sa stratí a jeho podiel na svetských veciach je iba to, že má na základné potreby.

Nikdy si nemyslí, že sa už naučil dosť. Byť s Allahom, hoci iba vo veľmi pokornom stave, je pre neho oveľa lepšie, ako byť veľmi uznávaný druhými. Pokora je pre neho milšia, ako byť nejakým funkcionárom alebo hodnostárom. Považuje cnostné skutky druhých za veľkú vec a svoje cnostné skutky za bezvýznamné. Považuje ostatných ľudí za lepších ako je on sám a sám seba považuje za horšieho, a toto je úplnosť všetkých vecí.“

„Ó Hišam, inteligentný človek nikdy neklame, hoci by to mohlo uspokojiť jeho priania.“

„Ó Hišam, ten, kto nie je úctivo láskavý, nemá náboženstvo a človek nemôže mať taký cnostný charakter bez inteligencie.

Osoba, ktorá má najväčšiu hodnotu medzi ľuďmi je ten, kto nepovažuje svetské zisky za jeho šťastie.

Nič sa nemôže stať adekvátnou cenou za vaše telá, iba Raj. Nepredajte ich za nič iné okrem Raja.“

Ó Hišam, Veliteľ pravých veriacich, Imám Ali (mier s ním) povedal:

„Tri vznešené kvality v človeku sú znamením existencie inteligencie.

Odpovedá, keď sa ho pýtajú a

hovorí len vtedy, keď už nikto iný nedokáže hovoriť, a

ponúka svoje rady, keď to je pre ľudí prospešné.

Ten, kto nemá ani jednu z týchto kvalít, je blázon.“

Tiež povedal:

„Nikto iný ako osoba, ktorá má všetky tieto kvality alebo niektoré z týchto kvalít, by nemala predsedať zhromaždeniu. A ak to niekto robí bez akejkoľvek z týchto kvalít, tak je blázon.“

Imám Ali (mier s ním) povedal:

„Podriadenosť Allahovej vôli je najlepším spoločníkom, múdrosť je najvznešenejším dedičstvom, teoretické a praktické poznanie sú najlepšími znameniami vyznamenania, hlboké myslenie bude prezentovať najjasnejší obraz každého problému.“
– Nahjul Balagha

Tiež povedal:

„Presvedčenie má tiež 4 aspekty, aby sa človek chránil pred omámením hriechom, hľadať vysvetlenie pravdy cez poznanie, získavať lekcie od ľudí, ktorí môžu naučiť (aj od vecí, ktoré môžu naučiť) a nasledovať precedens predošlých ľudí, pretože ktokoľvek sa chce chrániť pred neresťami a hriechmi, bude musieť hľadať pravé príčiny omámenia a pravé cesty, ako ich premôcť, a aby mohol tieto pravé cesty nájsť, tak ich človek musí hľadať s pomocou poznania. Ktokoľvek sa plne oboznámi s rôznymi typmi poznania, získa lekcie zo života a ktokoľvek sa snaží získať lekcie zo života, sa v skutočnosti zaoberá štúdiom príčin vzostupu a pádu predošlých civilizácií.“
– Nahjul Balagha

{Vy, ktorí ste uverili, ak by vám bolo povedané, urobte miesto na posedenie, tak miesto urobte, i Boh vám urobí miesto. A keď je vám povedané, aby ste sa rozišli, tak sa rozíďte. Boh pozdvihne tých z vás, ktorí uverili a tých, ktorým bolo dané poznanie o niekoľko stupňov. Boh   o tom, čo konáte, dobre vie}
{Korán 58:11}

 {Čítaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril,}

{Stvoril človeka z pijavice,}

{Čítaj a vedz, že Pán tvoj je najštedrejší,}

{Ktorý naučil perom,}

{Naučil človeka to, čo nevedel}
{Korán 96:1-5}

Nevedomosť:

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

„Všemohúci Boh neobdaril ľudstvo ničím lepším ako je rozum (múdrosť). Spánok múdreho muža je lepší ako hodiny aktivity hlupáka (nevedomého človeka).

Oddych múdreho muža je lepší ako pohyb (cesty na hadž alebo džihád) hlupáka. Boh neposlal žiadneho proroka ani posla bez toho, aby mu dal rozum a jeho rozum je nadradený nad všetkými rozumami ľudí z jeho spoločnosti.“

To, čo si želal Prorok (mier s ním) je prednejšie ako celý džihád (snaženie sa) mudžahidínov (tých, ktorí sa snažia ).

Žiadne stvorenie si nemôže splniť svoju povinnosť k Bohu, dokým tým povinnostiam nerozumie.

Všetci uctievači spolu nedosiahnu takú váhu, ako je váha dokonalosti múdreho muža. Rozumní muži sú vlastníci rozumných myslí, o ktorých Allah povedal:

{Dáva múdrosť, komu chce. A komu je múdrosť daná, tomu je dané veľké dobro. A poučia sa len tí, ktorí rozum majú}
{Korán 2:269}

{Tí, ktorí sa vyhýbali tomu, aby táguta uctievali a zotrvali na svojom uctievaní Boha, tým patrí radostná zvesť. Oznám preto radostnú zvesť tým, ktorí sa mi odovzdali,}

{Tým, ktorí počúvajú to, čo sa hovorí a nasledujú z toho to najlepšie. To sú tí, ktorých Boh správne usmernil. A to sú tí, ktorí rozum majú.}
{Korán 39:17-18“}

Imám al-Rida (mier s ním) povedal:

„Priateľ človeka je jeho inteligencia a nepriateľ človeka je jeho nevedomosť.“

Amir al Mu´minín Ali (mier s ním) povedal nasledovné:

„Medzi mužmi, ktorých Allah , Majestátny, Vznešený, najviac nemá rád sú dva typy ľudí:

Muž, ktorý sa odkláňa z cesty spravodlivosti a je intenzívne priťahovaný k slovám inovácie. Zdá sa, že je majster vo vykonávaní modlitby a v postení, ale je to darebák, ktorý klame ľudí. Odklonil sa od vedenia, ktoré mali ľudia pred ním a zvádza na zlú cestu tých, ktorí ho nasledujú v jeho živote a po jeho smrti. Nesie zodpovednosť za hriechy iných a je rukojemníkom svojich vlastných hriechov.

Iný muž je ten, kto zbiera nevedomosť medzi tými, ktorí sú nevedomí a sám je zajatcom tmy darebákov. Ľudia ho považujú za učenca, ale on nestrávil ani jeden deň s učencami. Možno sa predtým snažil niečo nahromadiť a zahasil svoj smäd špinavou vodou, a uskladnil ako poklad to, čo nemá úžitok. Sedí medzi ľuďmi ako sudca, aby niesol zodpovednosť za to, čo je zmätočné a neisté pre iných.

Môže dokonca byť proti rozhodnutiu sudcu pred ním. Človek nikdy nevie, či jeho rozhodnutie zostane platným, alebo sudca po ňom to zmení, ako to urobil on sudcom pred ním. Keď bude čeliť komplexným a ťažkým záležitostiam, tak príde s kopou osobných názorov, a potom z toho urobí rozhodnutie. V skutočnosti sa obliekol do pochybnej záležitosti spôsobom, akým pavúk vlní svoju krehkú sieť.

Nie je si istý, či urobil správnu vec alebo nie. Neuvažuje o tom, že v neznámom prípade je nevyhnutné mať správne poznanie a nevidí, že za jeho názorom je škola práva.

Robí paralelu jednej veci s druhou, ale nezáleží mu na tom, či sa nezistí, že jeho mienka je klamstvo. Ak je záležitosť pre neho tmavá (neznáma), tak ju schová, aby schoval svoju nevedomosť, aby ľudia nepovedali, že on nevie. Potom drzo súdi a hazarduje, je kovboj pochybností, popletený v nevedomosti a nikdy neľutuje to, že nemá poznanie.

Úroveň jeho poznania sa nikdy nedostane na jasnú istotu, aby z toho mohol mať osoh. Odfúkne hadís ako vietor odfúkne seno. Odkazy (hadísy) z  neho plačú a súdenie prípadu vraždy kričí proti nemu.

Zákonné manželské vzťahy sa stávajú nezákonnými kvôli jeho úsudku a tie, ktoré sú nezákonné, sa stávajú zákonnými. Nemá dôveru v záležitostiach rozhodnutia a nikdy mu nemožno veriť za jeho rozhodnutia, ktoré urobí, a ani nebol kvalifikovaný na to, čo urobil v záležitostiach, o ktorých tvrdil, že má pravé poznanie.“

{Nehovorte o tom, čo vaše jazyky lživo opisujú: „Toto je dovolené a toto zakázané“, aby ste si vymýšľali o Bohu lži. Tí, ktorí si vymýšľajú o Bohu lži, nikdy neuspejú.}{Korán 16:116}

Abu Džáfar (mier s ním) povedal nasledovné:

„Anjeli milosrdenstva a anjeli zla odsudzujú tých, ktorí dávajú ľuďom fatwy bez poznania a vedenia. Takí ľudia budú zodpovední za hriechy všetkých tých, ktorí nasledovali takéto fatwy.“
Imám Abu Abdulláh (mier s ním) povedal, že Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

„Tí, ktorí pracujú bez poznania, ničia viac ako získavajú.“
{Oni za lož označili to, poznanie čoho nedokázali obsiahnuť a o čom im ešte žiaden výklad neprišiel. Podobne za lož označili tí, ktorí boli pred nimi. Hľa, pozri sa, aký bol koniec tých, ktorí sa krívd dopúšťali.}
{Korán 10:39}

V zhromaždení nasledovateľov vznikla diskusia o inteligencii a nevedomosti. Na to Imám Abu Abdulláh (mier s ním) povedal:

„Po prvé musíte rozpoznať inteligenciu a jej armádu a nevedomosť a jej armádu a iba vtedy nájdete pravé poznanie.“

Potom som sa opýtal: „Nech Allah urobí moju dušu tebe služobníkom, učíme sa iba to, čo nás naučíš.“

Imám (mier s ním) odpovedal: „Allah, Oslavovaný, Majestátny, stvoril inteligenciu a bolo to prvé stvorenie duchovného sveta na pravej strane trónu z Jeho svetla.

Potom jej povedal, aby sa pohybovala dozadu a inteligencia sa pohybovala dozadu.

Potom jej povedal, aby išla dopredu. Inteligencia išla dopredu.

Allah, Najsvätejší, Najvyšší, povedal: „Stvoril som ťa ako veľké stvorenie a poctil som ťa nad všetkým ostatným mojím stvorením.“

Imám (mier s ním) pokračoval:

„Allah potom stvoril nevedomosť zo slaného tmavého oceánu a povedal jej: „Choď dozadu“ a ona išla dozadu.

A potom jej povedal, aby išla dopredu, ale ona nešla dopredu.

Potom jej povedal: „Vyhýbaš sa tomu, aby si išla dopredu?“

A potom ju vyhlásil za odsúdenú. Potom pridelil 75 vojsk inteligencii. Keď nevedomosť videla všetky pocty, ktoré dal Allah inteligencii, k inteligencii prechovávala skryté nepriateľstvo a povedala:

„Pane, toto stvorenie je ako ja. Ty si ho stvoril a poctil ho a dal si mu moc. Ale ja proti nemu moc nemám. Daj mi tiež také vojská.“

Pán potom povedal:

„Dám aj tebe armádu, ale ak Ma neuposlúchneš, tak ťa potom vyženiem, a aj tvoju armádu z Mojej milosti.

Nevedomosť potom povedala: „Súhlasím.“

Allah jej dal 75 vojsk a boli to vojská ignorancie.

Nikto iný ako prorok alebo jeho nástupca, alebo pravý veriaci, ktorých silu viery Allah už skúšal, nemôže mať celú armádu inteligencie so všetkými charakteristikami.“

Avšak niektorí z našich nasledovníkov (šia) a priateľov môžu získať niečo z takých charakteristík, aby mohli dosiahnuť dokonalosť a zahnať armádu ignorancie a očistiť sa od zla.

V takomto prípade postúpia tiež na vysoký stupeň a na úroveň prorokov a nasledovníkov prorokov. Tento pokrok môže byť dosiahnutý po tom, čo s určitosťou poznajú inteligenciu a jej armádu a nevedomosť a jej armádu.

Nech nám Allah poskytne príležitosť, aby sme Ho poslúchali, a aby sme pracovali na tom, aby sme Ho potešili.

Posol Allahov (mier s ním ) povedal:

„Ó Ali, žiadna chudoba nie je horšia ako nevedomosť a žiadny majetok nie je viac na osoh ako inteligencia.“

Niekto sa spýtal Imáma Abu Džáfara (mier s ním):

„Aké sú práva Allaha voči ľuďom?“

Imám (mier s ním) odpovedal:

„Musia hovoriť to, čo vedia a nesmú hovoriť to, o čom nemajú žiadne poznanie.“

Imám al-Rida (mier s ním) povedal:

„Priateľom človeka je jeho inteligencia a nepriateľom človeka je jeho nevedomosť.“

{Dá sa porovnať s tým, kto je poslušný, počas noci sa klania v polohe sužúdu i stojačky modliac sa, obáva sa o život posledný a dúfa v milosť Pána svojho? Povedz: „Dajú sa porovnať tí, ktorí majú poznanie s tými, ktorí poznanie nemajú?“ Na to spomínajú tí, ktorí rozum majú.}
{Korán 39:9}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Poznanie VS Nevedomosť

Božia povinnosť konať na základe Intelektu a vzdorovať Ignorancii

Niekto sa opýtal Imáma Džáfara al-Sádiqa (pmsn), čo je to intelekt, načo Imám (pmsn) odpovedal:

“Je to to, čím služobník uctieva Milostivého a prostredníctvom čoho získa Raj.”

Muž sa teda opýtal: “Tak čo je potom tá vec, čo mal dokonca aj Mu’awiyah?”

Imám (pmsn) odpovedal: “Je to skazená vec – je to diabolstvo.  Podobá sa na intelekt, ale je to niečo iné.”

Božia povinnosť konať na základe Intelektu a vzdorovať Ignorancii