O tých, ktorí rozšírili islamské právo cez imagináciu a názory

Božie právo ľudské zákonyBožie právo vs. ľudské zákony

Pozrime sa na slávny hadís o tých, ktorí kázali ľuďom a interpretovali Korán podľa ich vlastnej mienky:

Abu Basír povedal, že Abu Abdullah (mier s ním) povedal: „Ktokoľvek interpretuje Korán podľa vlastnej mienky, ak má pravdu vo svojej interpretácii, tak nie je odmenený, a ak sa mýli, tak sa od Neba oddiali ešte viac.“ – Wasail Al Šia, zv. 18, str. 149.

V jeho prednáške o najodpornejších stvoreniach, Imám Ali (mier s ním) odsudzuje ľudí, ktorí si osvoja status/titul qadiho (sudcu) bez toho, aby mali kvalifikáciu alebo dostatok poznania pre tento druh zodpovednej práce: „…Ak Allah ponechal náboženstvo neúplným a dôvod, prečo ho nechal polovičaté, bol ten, že si želal, aby mu ľudia asistovali v kompletizovaní náboženského kódu, a aby sa s ním podelili o úlohu v príprave a prijímaní zákonov, tak potom táto viera je zjavne polyteizmus. Ak zoslal náboženstvo v kompletnej forme, tak potom musel prorok zlyhať v oboznamovaní o náboženstve. A tak sa uvoľnilo miesto pre iných, aby aplikovali svoju imagináciu a mienku. Toto, Allah odpusť, by znamenalo slabosť proroka a hanba ohľadne Allahovho výberu. Allah povedal v Koráne, že v knihe nenechal nič nejasné a vysvetlil každú záležitosť…“ – Nahdžul Balagha, prednáška 17.

Imám Al Sadiq povedal: „Keď príde Al Qaim, aby sa pomstil znalcom práva za to, že vydávali fatwy ohľadne toho, o čom nemajú poznanie, tak oni a ich nasledovníci budú zažívať utrpenie. Bolo pre nich náboženstvo nekompletné, aby ho skompletizovali? Bolo pre nich vychýlené, aby ho narovnali? Chceli ľudia oponovať Allahovi a tým Ho poslúchať? Alebo im On nariadil robiť dobro a oni Ho neposlúchali? Zle pochopil prorok, ten vyvolený, to, čo mu bolo zjavené, a tak ho varovali? Ostalo náboženstvo nekompletné v tomto čase, a tak ho skompletizovali? Alebo prišiel po ňom ďalší prorok a tak ho nasledovali? – Ilzam Aan-Nasib, časť 2, str. 200.

Imám Džáfar Al Sadiq (mier s ním) odmietol použiť qiyas (uvažovanie cez analógiu) k tomu, aby odvodil islamské právo. Nasledovný dialóg medzi As Sadiqom a Abu Hanifom… Ibn Šubrama, jeden zo žiakov Abu Hanify, to oznámil. Povedal, že Abu Hanifa navštívil Džáfara ibn Mohameda. Povedal As Sadiqovi : „Toto je znalec práva z Iraku.“ As Sadiq odpovedal: „Možno je to ten, čo robí analógiu v náboženstve pomocou jeho mienky. Možno je to Al Numan ibn Thabit?“ Ibn Šubrama komentoval, že nepoznal meno Abu Hanify pred týmto dňom. „Áno, ja som ten muž.“ Odpovedal Abu Hanifa. „Boj sa Boha,“ povedal mu Imám, „a nerob analógiu v náboženstve pomocou svojej mienky. Prvý kto urobil analógiu pomocou svojej mienky bol Satan, keď povedal, že je lepší ako Adam. Jeho analógia bola nesprávna a zišiel z cesty…“ Potom sa As Sadiq spýtal Abu Hanify, „Čo je strašnejšie v očiach Boha: Zabitie niekoho, čo Boh zakázal, teda bez toho, aby na to bol dôvod alebo smilstvo?“ „Vskutku zabitie niekoho,“ odpovedal Abu Hanifa. „Avšak,“ povedal Imám, „Boh prijíma svedectvo dvoch svedkov pre zabitie niekoho. A predsa v prípade smilstva, Boh prijíma svedectvo až štyroch svedkov. Ako vám teraz pomôže analógia?“ As Sadiq pokračoval: „Čo je väčšie v očiach Boha, pôst alebo modlitba?“ „Modlitba,“ odpovedal Abu Hanifa. Imám povedal, „Potom prečo menštruujúca žena musí nahradiť dni, kedy sa nepostila a bol pôst, ale nemusí nahradiť modlitbu, ktorú zmeškala?“ Boj sa Boha, ó, služobník boží a nerob analógiu v náboženstve pomocou svojej mienky. Zajtra my a tí, ktorí nám oponujú, budeme stáť pred Bohom. Budeme hovoriť, hovorievali sme, že Boh povedal a posol boží povedal. Ty a tvoji spoločníci budú hovoriť, počuli sme a držali sme sa mienky. Tak nechaj potom Boha, aby s nami urobil, a aby s vami urobil to, čo si želá.“

A Abu Abdullah (Imám Džáfar As Sadiq) (mier s ním) povedal Abu Hanifovi: „Si ty faqih ľudí Iraku?“ Abu Hanifa povedal: „Áno.“ Imám (mier s ním) povedal: „A čo ty vieš?“ Abu Hanifa povedal: „Viem o knihe Allahovej a o sunne proroka.“ Imám (mier s ním) povedal: „Ó, Abu Hanifa, máš poznanie o knihe Allahovej a máš o nej pravé poznanie, a poznáš nasikh mansúkhu (toho, kto kopíruje a to, čo sa kopíruje)?“ Abu Hanifa : „Áno.“ Imám (mier s ním): „Ó, Abu Hanifa, vyhlásil si, že máš poznanie. Beda ti! Allah poznanie nedal nikomu, iba ľuďom knihy, ktorým bola kniha zjavená. Beda ti, pretože toto poznanie je iba pre vyvolených spomedzi potomkov proroka (mier s nimi) a Allah ti nedal z Jeho knihy ani jediné písmenko.“ – Wasael Al Šia, zv. 27, str. 48.

Záver: Takže rozumieme tomu, že jedinou správnou cestou, ako odvodiť potrebné poznanie zo svätého Koránu je, že sa na to opýtame Ahlul Bayt (mier s nimi) alebo proroka, alebo posla, ktorý hovorí z príkazu Allaha, a že obyčajní ľudia by sa nemali nikdy pokúšať interpretovať Korán, jedine cez tieto dvere.

A rozumieme tomu, pretože Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nám dal neomylného Imáma v každej ére. Je haram – zakázané, že omylní ľudia rozširujú islamské učenia a rozvádzajú ich ďalej, a odvoďujú náboženské právo cez imagináciu a mienku. Preto je to jedna z úloh Qaima, aby sa pomstil a odplatil znalcom práva, ktorí vydali fatwy ohľadne toho, čomu nerozumejú.

O tých, ktorí rozšírili islamské právo cez imagináciu a názory

Učenci zobrali náboženstvo slabým cez fatwy

fatwa halal haramNeoprávnené odvodzovanie islamského práva

Učenci vyvinuli rozličné metódy, aby z islamských učení vyvodili ďalšie odpovede.

Sunni a šia učenci odvodili odpovede cez „idžtihad“ (výskum/ sanalogické uvažovanie prevedené učencom). Sunnitskí učenci ďalej použili metódu „qiyas“ (analógia: vyvodenie nariadenia z iného nariadenia kvôli vnímanej podobnosti medzi dvomi uvedenými vecami), „idžma“ (zhoda moslimských učencov), „istislah“ (nájdenie odpovede cez rozhodovanie, čo slúži „verejnému záujmu“), a mnoho ďalších.

Učenci nazývajú ich prácu „jurisprudenčné nariadenie“ alebo „fatwa“ (islamská legálna mienka od slovesa aftá – tzn. on dal formálnu legálnu mienku na…) – zvonku predstierajúc, že fatwa nie je zaväzujúca pre človeka, ktorý fatwu vyhľadáva, ale je iba odporučené, aby bral zreteľ na náboženskú radu. V skutočnosti však zmysel slov „islamská legálna mienka“ významným spôsobom naznačuje jej zaväzujúci charakter. Ak sa jeden pozrie na realitu fatwy, zistí, že fatwa nie je nič viac než predpoklad, domnienka, osobný záver a neokrôchané vyhlásenie: Toto je haram – zakázané, a toto je halal – povolené.

V skutočnosti nás prorok (mier s ním) varoval pred ľuďmi, ktorí z haram urobia halal a z halal urobia haram prostredníctvom vyjadrenia vlastnej mienky: Vyrozprával Awf ibn Malik: Prorok (mier s ním) povedal: “Moja umma sa rozdelí na menšie časti – o niečo viac ako na 70 častí a jej väčšina bude predstavovať fitnu (nešťastie) nad mojou ummou. Bude existovať skupina, ktorá sa bude dopúšťať qiyas (dohady) v náboženských záležitostiach na základe ich osobných názorov, a tým urobia halal to, čo je haram a urobia haram to, čo je halal.” – Al-Haythami, Madžma Al Zawa’id, zv. 1, str. 243, h. 841.

Okrem toho cez koncept taqlídu omylní učenci dávajú moslimom za povinnosť, aby ich imitovali v ich názoroch bez toho, aby kládli otázky. A tak ich ľudia budú nasledovať v ich omyloch a budú ich uctievať nevedome.

Pravda je taká, že nikto nemá právo vyhlasovať, že vie správne nariadenie, iba ak by bolo priamo od Ahlul Bayt (mier s nimi). V tomto prípade by to však nebola fatwa, ale bolo by to jediné správne nariadenie, pretože pochádza od neomylných.

Ale každý učenec vydáva fatwy, ktoré si jedna s druhou protirečia. A tak ľudia robia idžtihad (výskum/ analogické uvažovanie prevedené učencom), aby sa rozhodli, ktoré nariadenie je správne. Toto je absolútne nevhodné, pretože to nabáda ľudí k tomu, aby opustili poznanie Imáma ich času, a aby si nezobrali vedenie od neho (mier s ním). Nabáda ich to k tomu, aby boli ich mysle a mienky tým, čo bude rozhodovať o náboženstve Allahovom a o Jeho nariadeniach. Neomylný Imám je ten jediný, ktorý má právo od Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), aby velil ľuďom, viedol ich a vykladal im Korán. Nikto iný nemá dovolené, aby vyjadroval svoju mienku alebo rozhodnutie ohľadne nariadení Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) okrem Ahlul Bayt (mier s nimi).

Kto sú tí, ktorým dal Allah autoritu, a ktorých je potrebné poslúchať okrem proroka (mier s ním)?

Ahlul Bayt (mier s nimi) sú jediní, ktorí sú schopní mať túto pozíciu. Ich jedinečná pozícia u Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) je jasná všetkým, ktorí chcú vidieť:

Posol Allahov povedal: “Hviezdy sú milosťou pre obyvateľov nebies, a ak pominú hviezdy (teda prestanú existovať), obyvatelia nebies budú zničení. A môj Ahlul Bayt je milosťou pre obyvateľov zeme. Ak môj Ahlul Bayt pominie (teda všetci umrú), obyvatelia zeme budú zničení.” – Sunnitské referencie: Fadha’il Al Sahaba, od Ahmad Ibn Hanbal, zv. 2, str. 671, tradícia č.1145; Dhakha’ir Al Uqba, od Muhibbuddin Al Tabari, str. 14; Manaqib Ahmad, a mnoho ďaľších…

A posol Allahov povedal: “Hviezdy pomáhajú predchádzať tomu, aby boli obyvatelia zeme utopení a môj Ahlul Bayt sú ochrancovia mojej komunity proti hádkam. Preto, keď akákoľvek skupina medzi Arabmi oponuje môjmu Ahlul Bayt, tak bude rozdelená nezhodami a stane sa skupinou Satana.” – Al Mustadrak, od Al Hakim, zv. 3, str. 149; Al Tabarani; Al Manaqib Ahmad

Taktiež posol Allahov (mier s ním) sľúbil: “V každej generácii mojich nasledovníkov budú spravodliví členovia môjho Ahlul Bayt, aby jednali proti modifikáciám a rozvratu, ktorých sa budú chcieť dopustiť v mojom náboženstve ľudia na zlej ceste. Bude prítomný môj Ahlul Bayt, aby odstránili falošné obvinenia nespravodlivých, a aby protirečili nesprávnej interpretácii nevedomých. Dajte si pozor! Váš Imám bude váš predstaviteľ pred Allahom, a tak buďte opatrní, koho si vezmete ako svojho predstaviteľa.” – Sunnitské referencie: Al Sirah, od Al Mala; Al Sawa’iq Al Muhriqah, od Ibn Hadžar, k. 11, časť 1, str. 231 pod komentárom pre verš: {A zastavte ich. Oni sa budú zodpovedať} {Korán 37:24}

Učenci zobrali náboženstvo slabým cez fatwy

Taqlid, Fatwa a učenci Konca čias

taqlid fatwa učenci konca čias islamPoďme sa pozrieť na to, čo Imám Al Askari (mier s ním) hovorí o učencoch. Nasledovný hadís je známy a dobre zdokumentovaný, ale je zaujímavé, že kazatelia hovoria iba o jeho prvej polovici, ale nie o druhej polovici…

Imám Hasan Al Askari (mier s ním) vyrozprával, že Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal: “…Čo sa týka tých spomedzi znalcov práva, ktorí strážia seba, ochraňujú svoje náboženstvo, stavajú sa proti svojim túžbam a poslúchajú ich Pána, tých by mali bežní ľudia napodobňovať…”

Presne to učenci kážu, ale vyrozprávanie v skutočnosti pokračuje, až dokým nepríde k nasledovným slovám…

„…Niektorí z tých znalcov práva sú pre našich šia (nasledovníkom) škodlivejší, ako bola armáda Yazida ibn Muawiyya k Hussainovi a jeho spoločníkom, pretože armáda Yazida ibn Muawiyya zobrala Al Hussainovi a jeho spoločníkom ich životy. Ale títo znalci práva zobrali slabým z našich šia náboženstvo!“ – Tafsir Imam Al Askari; Bihar Al Anwar, kniha 1; Hašem Al Bahrani, Tafsir Al Burhan, zv. 1; Fayd Al Kahšani, Tafsir Al Safi, zv. 1, Al Huwayzi, Tasir Núr Al Thaqalain

Video s názvom „Pád idolu,“ ktoré bolo vyprodukované Abdulláhom Hašemom (mier s ním) vyvrátilo rozšírený názor, že taqlid učencov je povinný. Abdulláh Hašem (mier s ním) vytvoril toto video, zatiaľ čo ešte nevedel o nezákonnosti falošnej kancelárie s falošným Imámom v Nadžafe.

Video bolo založené na knihe Suqút Al Sanam (Pád idolu) od Tawfiqa Masrúra, jedného zo šuyukh falošného úradu, ktorý vzal mnohé z Imámovho
(mier s ním) poznania. A predsa, toto video vysvetľuje, že idoli tejto doby sú nepracujúci učenci, o ktorých sa písalo v hadísoch nášho svätého proroka (mier s ním) ako o tých, ktorí sú najhorší zo stvorenia.

Vždy však bolo niekoľko učencov, ktorí kázali aspoň nejakú pravdu, ako sa Imám Ahmed (mier s ním) zmienil v kázni Hadž:

„Neprišiel som, aby som volal k celej pravde, absolútnej pravde, bez napomáhania a prípravy od Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený). Allah vám odhalil realitu tých deviantných duchovných, keď poslal učencov, ktorí ich volali k niečomu z pravdy, a tak im deviantní učenci odporovali zabíjaním a vyhnanstvom. Zničili ich identitu a vydláždili cestu pre tyranov, aby zabili ich telá a vyhnali ich. A práve pred vami je Sayyed Khomeini, Sayyed Muhammad Baqir Al-Sadr a Sayyed Mohamed Mohamed Sadiq Al-Sadr.“

Nanešťastie väčšina populárnych duchovných dnešných čias volá k sebe tým, že dajú za povinnosť svojim nasledovníkom, aby ich napodobňovali, zatiaľ čo sú omylní (taqlid) a tým, že vydávajú fatwy predostrením svojej mienky ohľadne vládnutia Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený). Iba Imám od Ahlul Bayt (mier s ním) je schopný a má povolené nastoliť ľuďom správnu vládu.

Taqlid aj fatwy sú nazákonné a škodlivé inovácie – omyly, do ktorých padajú skorumpovaní (nepracujúci) ako aj pracujúci učenci.

Teda učenci sa podieľali na tom, čo je doménou iba Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), a teda božia legislatíva. Postavili sa do pozície Ahlul Bayt (mier s nimi), akoby boli praví neomylní učenci a predstavovali dvere do božieho práva, ktoré musí každý imitovať.

 

Taqlid, Fatwa a učenci Konca čias