Ahlul Bayt (mier s nimi), proroci a poslovia sú tí jediní, ktorí sú schopní interpretovať Korán a modernizovať nariadenia islamu.

300px-Quran_AliAllah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí v Koráne, že nikto nevie interpretáciu Koránu okrem Neho (Oslavovaný a Vyvýšený) a tých, ktorí sú pevní v poznaní:

{On je ten, kto ti zoslal Písmo, v ktorom niektoré verše sú pevne stanovené, a tie sú podstatou Písma, zatiaľ čo iné sú viacvýznamové. Tí, v ktorých srdciach je odchýlenie, nasledujú to, čo je v ňom viacvýznamové, usilujúc sa tak o rozkol a snažiac sa o svojvoľný výklad toho; avšak nepozná výklad toho nik okrem Boha. Tí však, ktorí pevní sú vo vedení, hovoria: „My sme v to uverili; všetko, čo obsahuje, od Pána našeho je!“ A pripomínajú si to jedine tí, ktorí chápaním sú obdarení.} {Korán 3:7}

A existuje množstvo hadísov od Ahlul Bayt (mier s nimi), ktoré zdôrazňujú, že práve oni sú tými, ktorí sú pevní vo vedení. A prorok a jeho potomstvo (mier s nimi) uvádzajú, že alegórie Koránu pozná iba posol (mier s ním) a Imámovia z jeho línie (mier s nimi). Alegórie však nepozná nik, iba ak cez nich (mier s nimi):

Abu Džáfar (mier s ním) povedal: „My sme tí pevní vo vedení a my poznáme jeho interpretáciu.“ – Wasail Al Šia, zv. 27, str. 198.

A Abu Abdulláh (mier s ním) povedal: „Tí, ktorí sú pevní vo vedení sú Princ Veriacich (mier s ním) a Imámovia z jeho detí.“ – Wasail Al Šia, zv. 27, str. 179.

Ahlul Bayt (mier s nimi) sú tí, ktorí majú poznanie Koránu až do Súdneho dňa, ako vieme zo slávneho hadísu Thaqalayn, v ktorom posol Allahov (mier s ním) povedal:

Vskutku Allah, Milosrdný, Dobre Informovaný, mi povedal, že títo dvaja – Korán a Ahlul Bayt – sa nikdy neoddelia jeden od druhého, až dokým sa nestretnú pri Fontáne hojnosti (Hawdh Kawthar, prameň v nebi).“ – Sahih Muslim, 2:238; Musnad Ahmad ibn Hanbal, 5:181-182; Sahih Tirmidhi, 2:220 a iní.

ahlul baytOkrem toho, celý Korán je pre Ahlul Bayt (mier s nimi) Muhkam (jasný a zreteľný):

Harwal bin Hamza vyrozprával, že počul Abu Abdulláha (mier s ním) hovoriť: {Toto sú znamenia jasné v hrudiach tých, ktorým sa vedenia dostalo} {Korán 29:49}, sú to predovšetkým Imámovia.“ – Wasail Al Šia, zv. 27, str. 180.

Taktiež máme verš: {Keby sa však so správou obrátili na posla alebo na tých, ktorí medzi nimi majú autoritu, dozvedeli by sa o tom tak tí, ktorí sa medzi nimi snažia preniknúť k pravdivosti toho} {Korán 4:83} Imám Al Sádiq (mier s ním) povedal: „Sú to neomylní Imámovia (mier s nimi.)Wasail Al Šia, zv. 27, str. 200.

Ahlul Bayt (mier s nimi) tiež vysvetlili, že slová Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) nie sú ako slová ľudí. Preto tieto slová Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) nemôžu byť odhadované ľuďmi:

Al Mala bin Khanís povedal, že Imám Abu Abdulláh (mier s ním) povedal v liste: „Vskutku, Korán sú príklady pre ľudí, ktorí vedia, zatiaľ čo iní nevedia. Sú to príklady pre ľudí, ktorí ho recitujú tak, ako má byť recitovaný. A to sú tí, ktorí ho poznajú a veria v neho. Čo sa týka ostatných ľudí, sú Koránom veľmi zmätení a Korán je veľmi ďaleko od ciest ich sŕdc.“ Preto posol Allahov (mier s ním) povedal: „Nič nie je ďalej od sŕdc ľudí, ako interpretácia Koránu. Interpretácia bola zmätkom pre celé stvorenie okrem tých, ktorých si Allah želal. Allah to urobil preto, aby ľudia upriamili pozornosť na Jeho dvere a Jeho cestu, a aby Ho uctievali, a aby poslúchali ľudí Jeho knihy a tých, ktorí hovoria z Jeho príkazu. A aby sa zmieňovali o nich, keď chcú odvodiť z Koránu to, čo potrebujú, a nie aby sa zmieňovali o sebe {dozvedeli by sa o tom tak tí, ktorí sa medzi nimi snažia preniknúť k pravdivosti toho} .“ A nikto iní okrem týchto ľudí nebude mať toto poznanie a nikdy sa to nestane, že by ho bol mal. A viem, že by to nebolo správne pre celé stvorenie, aby boli ľuďmi s autoritou, pretože v tom prípade by nemali nikoho ako nasledovníka, aby mu bolo kázané o príkazoch Allaha. Preto Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) učinil nástupcami konkrétnych ľudí, aby boli nasledovaní, a tak tomu porozumejte, ak si to Allah želá. A nikdy, ale nikdy nerecitujte Korán podľa vašej mienky, pretože ľudia nie sú partnermi v poznaní Koránu, ako sú partnermi v iných veciach. Nemôžu ho interpretovať, okrem skrze dverí, ktoré pre nich Allah určil. A tak tomu porozumejte, ak si to Allah želá. A pýtajte sa na vec z jej správneho miesta a nájdete to, ak si to Allah želá. – Wasail Al Šia, zv. 27, str. 190.

Ahlul Bayt (mier s nimi), proroci a poslovia sú tí jediní, ktorí sú schopní interpretovať Korán a modernizovať nariadenia islamu.

Učenci uväznili moslimskú ummu skrze taqlíd

taqlid umma učenci islamZatiaľ čo bolo povinnosťou učencov, aby radili moslimom, a aby im boli k službám, učenci vymysleli koncept taqlídu, ktorý moslimom ukladá povinnosť, aby ich napodobňovali a nasledovali pri každom ich kroku.

Zatiaľ čo je absolútne správne imitovať neomylného – môžeme to nazývať taqlíd neomylného – učenci si zobrali toto privilégium od Ahlul Bayt (mier s nimi) a neoprávnene to aplikovali na nich samotných – omylných ľudí (taqlíd omylných). Potom vždy, keď urobili chybu v náboženských záležitostiach, ľudia ich nasledovali, a tak sa stalo, že slabým zobrali náboženstvo.

Podľa Wikipédie taqlíd znamená: „Nasledovanie rozhodnutí náboženského experta bez toho, aby boli podrobne preskúmané písomné základy alebo zdôvodnenie tohoto rozhodnutia, ako je akceptovanie alebo nasledovanie verdiktu učencov právnej vedy (fiqh) bez toho, aby človek žiadal vysvetlenie procesov, na základe ktorých k tomuto záveru došli.“

Ako vznikol koncept taqlídu: Pred vymenovaním Ahmeda Al Hassána (mier s ním) za Jamániho, po dobu viac ako 1000 rokov predstavovali duchovní vodcovia všetkých siekt poslednú baštu náboženstva. Počas tohto obdobia sunniti ako aj šíti mali potrebu nachádzať ďalšie závery z ustanovených islamských učení, aby mohli odpovedať na otázky ich éry.

Sunniti cítili potrebu, aby rozšírili islamské učenia oveľa skôr ako šíti, pretože zdedili oveľa menej poznania od proroka a jeho rodiny (mier s nimi) v porovnaní so šia, ktorí boli vedení cez 12–tich Imámov po prorokovej smrti.

Preto začali vykonávať taqlíd školy Hanbal, Malik, Šáfi, a Abu Hanífa. V týchto časoch sunniti rozšírili tento koncept o školy Ibn Taymiyya, Ibn Uthaymín, Ibn Baz alebo o šejcha ich mešity. Mnohí sunniti, ktorí aktívne praktizujú a študujú vlastnú vieru, dnes veria, že je povinné rozhodnúť sa pre jednu z myšlienkových škôl alebo nasledovať žijúceho učenca.

Čo sa týka šítov, ich nedostatok poznania sa začal s Veľkou okultáciou (ghayba) ich 12-teho Imáma – Imáma Mahdího (mier s ním), čo sa začalo smrťou posledného zástupcu Muhammada Al Mahdího, Alího Ibn Al Samárriho v roku 941. 1000 rokov okultácie Imáma so sebou prinieslo mnoho otázok, na ktoré nemali odpoveď ani šia.

To viedlo ich učencov k prevzatiu moci a k tomu, aby prišli s odpoveďami vyplývajúcimi z islamských učení a ich vlastných myslí. Nanešťastie predstavili koncept taqlídu, takže dnes učení ako aj nevzdelaní šíti veria, že napodobňovanie učenca je povinné (taqlíd mardžov).

Nešťastným výsledkom celej tejto veci je, že väčšina sunni aj šia učencov buď povedali priamo alebo naznačili, že ten, kto ide proti ich rozhodnutiam, má nedostatok viery (imán) a spadá do polyteizmu (širk). Všetci moslimovia, ktorí študujú náboženstvo hlbšie, zistia, že toto je dominantná mienka v myšlienkových školách, ako v sunnitských, tak aj v šítskych.

Aby podporili svoj koncept, tak nesprávne vyložili nasledovný verš zo svätého Koránu; zatiaľ čo učenci radi vyhlasujú, že nasledovný verš sa zmieňuje o nich, daný verš sa v skutočnosti zmieňuje o Ahlul Bayt (mier s nimi), ako môžeme vidieť z príslušného hadísu:

{A poslali sme pred tebou iba mužov, ktorým vnuknutie sme dali. Opýtajte sa teda ľudí, ktorým dostalo sa pripomenutie (Ahlul Dhikr), ak neviete!}
{Korán 21:7}

Al-Husayn ibn Mohamed od Mu‘alla ibn Mohamed od Al Washsha’ od ‘Abdallah ibn ‘Adžlan od abu Džá‘fara (mier s ním), ktorý povedal nasledovné o slovách Allaha, Najsvätejšieho, Najvyššieho: {Opýtajte sa teda ľudí, ktorým dostalo sa pripomenutie (Ahlul Dhikr)} {Svätý Korán 16:43, 21:7}. Svätý prorok (mier s ním) povedal: „Ja som Dhikr a Imámovia sú ľuďmi Dhikr.“ O slovách Allaha, Najsvätejšieho, Najvyššieho {A je to veru pripomenutie pre teba i pre tvoj ľud a budete ohľadom toho vypočúvaní} {Svätý Korán 43:44} Imámovia (mier s nimi) povedali, „My sme jeho ľud a my budeme vypočúvaní.“ – H. 543, k. 20, h. 1.

Vyrozprávané od Mirza Al Núri, a tiež od Sayyeda Barodžardiho, že Ali Ibn Hussein (mier s ním) a Mohamed bin Ali (mier s ním) povedali: „Je to na tebe poslúchať tých, ktorých musíš poslúchať a nemáš pre to žiadnu výhovorku – poslušnosť voči Ahlul Bayt, pretože Allah spojil poslúchanie nás s poslušnosťou voči Nemu a Jeho poslovi. A On to povedal vo verši v Jeho knihe, od nás od Allaha učinil poslušnosť povinnou voči Nemu, Jeho poslovi a voči tým, ktorým bola zverená starostlivosť o domácnosť proroka a nariadil ti, aby si sa opýtal ľudí Dhikru. A my, pri Allahovi, sme ľudia Dhikru. Netvrdí to nikto iní okrem nás, iba ak klamár, pretože Allah hovorí v Jeho knihe: {Toto je Písmo, ktoré sme ti zoslali, aby si vyviedol ľudí s dovolením Pána ich z temnôt k svetlu a ku ceste Mocného, Chvályhodného} {Svätý Korán 14:1}, a potom povedal {Opýtajte sa teda ľudí, ktorým dostalo sa pripomenutie (Ahlul Dhikr)}. Teda my sme Ahlul Dhikr. Tak prijmite naše nariadenie a držte sa nášho zákazu, pretože my sme dvere, cez ktoré vám Allah nariadil vstúpiť do vašich domov. My sme tie dvere, a nie je to pre nikoho okrem nás a netvrdí to nik, iba my.“ – Mustadrak Al Wasael, zv. 17, str.28.

{Ó vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Allaha a poslúchajte posla a tých, ktorí majú medzi vami autoritu. A ak nesúhlasíte ohľadne niečoho, tak to dajte Allahovi a poslovi, ak veríte v Allaha a v súdny deň. Toto je najlepšia cesta a najlepší výsledok.}
{Korán, 4:59}

V prednáške spoločníkom Hurru, Imám Hussain (mier s ním) vysvetľuje: „My, domácnosť Mohamedova, máme precedens nad ostatnými osobami uplatňujúcimi si nárok v tom, že je nám nad vami zverená táto záležitosť (amr).“ – Biharul Anwar, 44:377.

{A nech spomedzi vás povstane národ, ktorý bude pozývať ku všetkému, čo je dobré, prikazovať, čo je dobré a zakazovať to, čo je zlé a tí budú úspešní}
{Korán 3:104}

Tento verš očividne nie je všeobecný výrok o učencoch, ale o konkrétnych ľuďoch, s ktorými je Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) spokojný, pretože skutočne pre Neho pracujú. Ale ak chceme aplikovať tento verš na učencov, vieme, že sú niektorí bezúhonní ako aj skazení učenci – „pracujúci“ ako aj nepracujúci.

Učenci okrem toho založili svoje koncepty na nasledovných hadísoch. Vysoké postavenie osoby, ktorá získava poznanie kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a zdieľa ho s ostatnými je vyzdvihované v sunni ako aj šia hadísoch:

Umar ibn Hanzalah sa spýtal Imáma Džá’fara As Sádiqa, mier s ním, na legálnosť toho, čo urobili dvaja šia veriaci, ktorí hľadali verdikt od nelegálneho vládcu v diskusii ohľadne dlhu a dedičstva. Imámova odpoveď bola, že bolo absolútne zakázané to urobiť. Potom sa Ibn Hanzalah spýtal, čo by tí dvaja mali robiť. Imám odpovedal: „Musia hľadať jedného z vás, ktorí rozprávajú naše tradície, ktorí sa dobre vyznajú v tom, čo je povolené a čo je zakázané, ktorí sú dobre oboznámení s našimi zákonmi a nariadeniami. Musia ho akceptovať ako sudcu a rozhodcu sporu, pretože ja ho ustanovujem ako sudcu nad vami. Ak bude nariadenie, ktoré je založené na našich zákonoch, odmietnuté, toto odmietnutie sa bude rovnať ignorovaniu nariadenia Allaha a odmietnutie nás sa bude rovnať odmietnutiu Allaha, čo je to isté ako polyteizmus.“

Imám Mohamed Al Mahdi (mier s ním) odpovedal Išáqovi ibn Yakubovi: „Čo sa týka okolností, ktoré sa odohrali v poslednej dobe, mal by si sa obrátiť k vedeniu k tým, ktorí vyrozprávali naše hadísy, pretože oni sú mojím dôkazom nad tebou, tak ako som ja Allahov dôkaz.“

Prorok Allahov (mier s ním) povedal: „Učenci mojej ummy sú ako proroci Bani Izraelu.“

Bolo vyrozprávané, že Qays ibn Kathír povedal: „Muž prišiel z Medíny k Abul´Dardovi v Damašku a povedal: „Čo ťa sem prinieslo, brat môj?“ On povedal: „Hadís, o ktorom som počul, že si ty vyrozprával od posla Allahovho (mier a požehnanie s ním a s jeho rodinou).“ On nato: „Prišiel si aj z nejakého iného dôvodu?“ „Nie.“ „Prišiel si kvôli obchodu?“ „Nie, prišiel som iba kvôli tomuto hadísu.“ „Počul som, že posol Allahov (mier a požehnanie s ním a jeho rodinou) povedal: Ktokoľvek ide po ceste hľadania poznania, Allah mu dá ľahkú cestu do Raja. Anjeli bijú krídlami so súhlasom nad hľadačom poznania a tí, ktorí sú v nebesiach a na zemi, sa modlia za odpustenie pre učenca, dokonca aj ryby vo vode. Nadradenosť učenca nad uctievačom je ako nadradenosť mesiaca nad všetkými ostatnými nebeskými telesami. Učenci sú dediči prorokov, pretože proroci nezanechali za sebou dináre alebo dirhamy, ale zanechali za sebou poznanie. Takže ktokoľvek získa poznanie, tak získal veľký majetok.“ – Al Tirmidhi, 2606; hadís označený sunnitským učencom za sahíh.

Mohamed ibn Yahjá vyrozprával, na základe autority Ahmada ibn Mohameda ibn Isu, ktorému to bolo povedané od Mohameda ibn Khálida, ktorému to bolo vyrozprávané od Abu Al Bukhturiho, že Imám Džáfar As Sádiq (mier s ním) povedal: „Učenci sú dediči prorokov, pretože hoci proroci nezanechali jediný dinár alebo dirham, tak zanechali ich vyrozprávania a tradície. Ktokoľvek potom získa časť z ich tradícií, tak skutočne získal štedrú časť ich dedičstva. Preto hľaďte od koho by ste mohli získať toto poznanie. Spomedzi nás, rodiny prorokovej, existujú v každej generácii spravodliví a čestní ľudia, ktorí odoženú tých, ktorí prekrúcajú a preháňajú, ktorí imitujú falošné praktiky, a ktorí ponúkajú bláznivé interpretácie (to znamená, že oni očistia a ochránia náboženstvo od vplyvu takýchto predpojatých a nevedomých ľudí a ostatných, ktorí sú im podobní).“ – Šítsky učenec Kulayni, Al-Kāfi, zv. 1, str. 78-79.

Imám As Sádiq (mier s ním) vyrozprával, že prorok (mier s ním) povedal: „Pre kohokoľvek, kto cestuje na ceste za poznaním, Boh ukáže cestu do Raja a anjeli pred ním sklopia svoje krídla ako znamenie, že sú s ním spokojní (alebo že Boh je s ním spokojní). A všetko, čo je na nebesiach a na zemi, dokonca aj ryby v oceáne, žiadajú pre neho odpustenie. Nadradenosť učeného muža nad obyčajným uctievačom je ako mesiac v úplnku nad hviezdami. Skutočne, učenci sú dediči prorokov (mier s nimi). Proroci nezanechali ani jediný dinár alebo dirham, ale namiesto toho zanechali poznanie. Ktokoľvek ho získa, tak získal skutočne štedrú časť ich dedičstva.“ – Kulayni, Al-Kāfi, zv. 1, str. 85-86.

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Atrament učenca je cennejší ako krv mučedníka.“ – Bukhari, Kniha Poznania.

Imám Hasan Al Askari, jedenásty Imám (mier s ním), povedal: „Učenci našich nasledovníkov (šia) sú strážcami hraníc islamu. Ktokoľvek z našich nasledovníkov, kto prevezme túto povinnosť, je nadradený nad tým, kto bojuje v bitke proti Rimanom (pretože obraňuje teologické hranice našich nasledovníkov).“ – Al-Ihtidžadž, zv. 2, str. 155.

Imám Hussain (mier s ním) povedal: „…Skutočne, cesta k moslimským záležitostiam a náboženským príkazom je v rukách zbožných učencov, ktorí sú správcovia Allahovi v jeho povolených a zakázaných veciach…“ – Tuhaful-‘Uqul, str.172.

Al Kulayni vyrozprával od Mohameda ibn Jahja od Ahmada ibn Mohameda od Ibn Mahbuba od Ali ibn abi Hamzu, ktorý povedal: „Počul som Abul Hassan, Musu ibn Džá´fara (mier s ním), ako hovorí: „Keď zomrie veriaci, anjeli časti zeme, nad ktorou zvykol uctievať Allaha a brány nebies, z ktorých boli pozdvihnuté jeho skutky, budú pre neho plakať. Podobne sa objavila v islame prasklina, ktorú nič nenapraví, pretože tí učení veriaci sú pevnosťami islamu, ako sú múry mesta jeho pevnosťou. – Al-Kafi, 1:38.

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Ten najučenejší spomedzi mužov je ten, ktorý zbiera poznanie od iných sám na vlastnú päsť. Najcennejší spomedzi mužov je ten, kto najviac vie a ten najhorší je ten, kto je nevedomý.“ – Zdroj neznámy.

Al Saduq vyrozprával v Kamalul Din: Mohamed ibn Mohamed ibn Isam Al Kulayni nám vyrozprával od Mohameda ibn Ya’qub Al Kulayni od Išaq ibn Ya’qub: “Požiadal som Mohameda ibn Uthmana al Amriho, aby zobral môj list, v ktorom som sa pýtal na záležitosti, ktoré boli pre mňa problematické. Prišla mi odpoveď, ručne napísaná našim učiteľom, súčaným Imámom: Čo sa týka nadchádzajúcich udalostí, predložte to rozprávačom našich vyrozprávaní, pretože oni (t.j. rozprávači) sú mojím dôkazom proti vám a ja som boží dôkaz proti nim.“ – Kamalul Dín, 2:483.

Poznámka: V poslednom hadíse Imám Mahdi (mier s ním) varuje rozprávačov hadísov (opis, ktorý máme dnes sa vzťahuje na učencov), že zatiaľ čo sú dôkazom proti ľuďom, on (mier s ním) je božím dôkazom proti nim. To znamená, že im bolo zverené vyrozprávanie hadísov, zatiaľ čo on (mier s ním), ich bude brať na zodpovednosť za akékoľvek zneužívanie.

 

Učenci uväznili moslimskú ummu skrze taqlíd

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dobro VS Zlo

vojak vojsko vojaci armáda svetlo temnota dobro zlo

V mene Allaha Milosrdného a Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó, Allah, zošli svoju priazeň na Mohameda a na rodinu Mohameda, a na imámov a mahdiov.

Salam alejkum wa rahmatullahi wa barakatu drahí bratia a sestry.

V dnešnej lekcii budeme diskutovať o vojakoch svetla verzus vojakoch nevedomosti. Inshallah v ďalších lekciách sa pozrieme bližšie na týchto vojakov a na to, ako premôcť vojakov nevedomosti pomocou vojakov svetla. Inshallah začneme tým, že sa pozrieme na dobro, čo je služobník mysle, oponujúci zlu, čo je služobník nevedomosti.

Imám Ahmed Al Hassán (požehnania a mier s ním), vodca Čiernych zástav povedal:
„Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť tak, ako viem ja. Odstráň zvyšky sveta zo svojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, čo dáva, a posledný, čo berie. Trénuj a zdisciplinuj sa a maj na pamäti, že Allah počuje a vidí, čo je v srdci, pretože jazyk neurobí krok vpred ani vzad.

(poznámka prekladateľa: to znamená, že čo hovoríš svojím jazykom nie je to, na čom Allahovi záleží, ale na čom záleží je to, čo je v tvojom srdci).“

Spolu so zhromaždením jeho veriacich som bol v prítomnosti Imáma Abi Abdalláh (pmsn). Začala sa diskusia ohľadne mysle a nevedomosti. Potom Imám Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Poznaj myseľ a jej vojakov a poznaj nevedomosť a jej vojakov, aby si bol vedený.“
Ata Sama povedal:
„Nech je moja duša tvojou obetou, vieme iba to, čo nás naučíš.“
Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Allah stvoril Myseľ z Jeho svetla a je to Allahovo prvé stvorenie z ducha po pravici Jeho trónu. Allah povedal, „Odíď,“ a tak odišla, a potom povedal, „Výjdi,“ a tak vyšla. A tak On povedal, „Stvoril som ťa ako veľké stvorenie a uprednostnil som ťa pred všetkým Mojím stvorením.“ Potom stvoril nevedomosť z tmavého slaného mora. Povedal jej, „Odíď“, a tak odišla. Potom jej povedal, „Výjdi.“ a tak vyšla. On jej povedal, „Si príliš pyšná?“ a tak ju preklial. Potom urobil 75 vojakov pre Myseľ. Keď nevedomosť videla, čo dal Allah Mysli z Jeho štedrosti, a čo dal jej, nevedomosť skryla svoju nevraživosť a povedala: „Toto je stvorenie ako ja. Ty si to stvoril, uprednostnil a posilnil. A ja som jej opakom a nemám silu proti nej. Preto mi daj z vojakov ako si dal jej. A tak On povedal: „Áno. Ale ak nebudeš potom poslúchať, tak vylúčim teba a tvojich vojakov z môjho milosrdenstva. Nevedomosť povedala: „Som spokojná.“ A tak jej dal 75 vojakov.“
– Al-Káfi, zväzok 1, hadís 14

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal, že Ali (pmsn) povedal:
„Učenci a právnici boli takí, že keď písali jeden druhému, napísali si iba tri vety, a nie viac. A tie vety obsahovali nasledovné. Toho, koho primárnym záujmom je posmrtný život, Allah ho ochráni pred tým, aby sa obával o tento svet. Tomu, kto reformuje a vylepšuje svoje vnútorné ja, Allah vylepší jeho vonkajšie správanie. Tomu, kto vylepšuje svoje správanie k Allahovi, Allah vylepší jeho správanie k ostatným ľuďom.“

Imám Ali (pmsn) povedal: „Tomu, kto vylepšuje svoje správanie voči Allahovi, Allah vylepší jeho správanie voči iným ľuďom, a tomu, kto sa zaujíma o vylepšenie jeho posmrtného života, Allah vylepší pre neho jeho život v tomto svete.“

Imám Músa al-Kázim (pmsn) povedal:
„Skutočne Allah, Požehnaný a Najvyšší, pomáha veriacemu s jeho duchom, ktorý k nemu prichádza vždy, keď je dobrý a stará sa o svoje povinnosti voči Allahovi, a ktorý sa stráca od neho preč vždy, keď zhreší alebo prekračuje limity. Duch je s veriacim a má radosť, keď je veriaci dobrý a padá na zem, keď je veriaci zlý. Takže, ó služobníci Allahovi, udržte si Jeho štedrosť voči vám tým, že budete vylepšovať a reformovať svoje ja a získate presvedčenie (jaqín), a budete z toho nesmierne profitovať. Allah má milosrdenstvo pre toho, kto sa snaží o dobré skutky a jedná podľa toho, a je ostražitý voči zlu, a vyhýba sa mu. Zväčšujeme moc ducha tým, že poslúchame Allaha, a že jednáme kvôli Nemu.“
– Al Káfi, zv. 2, str. 20, č. 1

{Pre tých, ktorí budú nasledovať posla, ktorého nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci a zakazovať odsúdeniahodné veci a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali. Tí, ktorí v neho uverili a podporili ho a pomáhali mu a nasledovali svetlo, ktoré bolo s ním zoslané dole, to budú tí, ktorí prospeli}
{Svätý Korán 7:157}

{Zistíš, že z radov ľudí najväčšie nepriateľstvo k tým, ktorí uverili, chovajú židia a tí, ktorí k Bohu pridružili. A zistíš, že najláskavejší k tým, ktorí uverili sú tí, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí nasledovali Mesiáša“. To preto, že z ich radov pochádzajú kňazi a mnísi a preto, že sa nepovyšujú}
{Svätý Korán 5:82}

{Prikazujete ľuďom, aby boli úctiví a zabúdate na svoje duše a pritom prednášate Knihu! A či nechápete?!}
{Svätý Korán 2:44}

Imám Ali (pmsn) povedal: „Ten, kto robí dobro je lepší ako samo dobro a ten, kto robí zlo, je horší ako samo zlo.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 32

To, o čom vieme, že je dobro alebo zlo, sú činy, ktoré keď sú vykonané sú buď pozitívne alebo deštruktívne. Samotné činy nemajú dobré alebo zlé kvality, ale majú ich len vtedy, keď sú vykonané. Náprava premôcť zlo dobrými činmi je na nás – na tebe a na mne. Všetci máme schopnosť urobiť pozitívnu zmenu vo svete tým, že presadíme dobré činy a bojujeme so zlými činmi. Urobiť hriech je ľahké, netreba na to moc, treba iba úmysel. No buďme úprimní, že väčšie dobro si vyžaduje viac dobrej vôle, rozhodnosti a obety.

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Ó ľudia, trénujte sa a obráťte sa chrbtom od príkazov svojej prirodzenej náklonnosti.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 369

Byť schopný kontrolovať naše činy, emócie, slová, myšlienky a nedovoliť, aby ony kontrolovali nás je kľúčové a iba keď to začneme robiť, môžeme skutočne dosiahnuť náš potenciál.

Amír al-Mu’minína (pmsn) sa opýtali, čo je dobro a on odpovedal:
„Dobro nie je to, že máme mať veľa bohatstva a potomstva, ale dobro je to, keď máme veľa poznania, našej trpezlivosti má byť mnoho, a že máme súperiť s inými ľuďmi v uctievaní Allaha. Ak robíme dobré skutky, ďakujeme tak Allahovi. Avšak ak urobíme zlý skutok, následne hľadáme u Allaha odpustenie. V tomto svete je dobro len pre dve osoby: Pre človeka, čo urobí zlo, ale napraví ho pokáním a pre človeka, čo sa poponáhľa urobiť dobré skutky.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence)

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Neviera stojí na štyroch oporách: prahnutie za prianiami, vzájomné hádky, odklon od pravdy a nezhody. Takže ktokoľvek, kto prahne za túžbami neinklinuje k pravde, a ktokoľvek, kto sa veľa háda z nevedomosti, zostáva permanentne slepý voči pravde. A ktokoľvek sa odkláňa od pravdy, pre neho sa dobro stáva zlom a zlo sa stáva dobrom, a ostáva opitý zlým vedením. A ktokoľvek si nesplní povinnosť (voči Allahovi a Jeho poslovi), jeho cesta sa stane ťažkou, jeho záležitosti budú komplikované a jeho cesta k úniku sa zúži.“

Amir al-Mu’minín (pmsn) povedal svojmu synovi Al Hassánovi:
„Ó, môj syn, nauč sa odo mňa štyri veci a štyri ďalšie veci. Nič ti neuškodí, ak ich budeš praktizovať – že najväčšie bohatstvo je inteligencia, najväčšia bieda je bláznovstvo, najväčšia pomätenosť je márnosť a najväčší úspech je dobrota morálneho charakteru.
Teraz sa pozrime na to, prečo sa usilujeme v noci spať – je to kvôli našim problémom v našich životoch alebo pre hriechy, ktoré sme spáchali, ktoré nás vyrušujú? Je ľahké si všimnúť chyby ostatných a nevidieť naše vlastné činy.“

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal:
„Ktokoľvek by chcel vedieť svoju cenu v očiach Allaha, nech sa najprv pozrie na cenu a význam, aký on dáva Allahovi. Tvárou v tvár každému činu, ktorý robí, musí najprv uvažovať, či je to dobrý a príjemný čin, a potom ho urobiť. A ak je to zlý a škaredý čin, tak by sa ho mal vyvarovať, pretože Allah si zasluhuje oddanosť viac.
A ktokoľvek urobí zlý čin v tajnosti, potom za tým musí nasledovať dobrý čin v tajnosti. A ktokoľvek urobí zlý čin verejne, musí ho kompenzovať tým, že urobí dobrý čin verejne.“

Imám Džá’far al-Sádiq vyrozprával, že Imám Ali Zayn al Abadín (pmsn) povedal:
„Beda, keď sa prihodí, že jeden predbehne svoje desiatky, na čo sa jeden zo spoločníkov spýtal, čo to znamená. On odpovedal, „Nepočul si Allaha, Mocného a Vznešeného, ako hovorí:

„Ktokoľvek urobí dobrý skutok, bude odmenený za to desaťkrát a ktokoľvek urobí zlý skutok bude mu to vynahradené iba tým istým. Takže keď urobí jeden zlý skutok, tak je zaznamenaný iba jeden zlý skutok v jeho knihe skutkov.“
A tak hľadáme útočisko u Allaha od každého, kto urobí desať zlých skutkov v jeden deň a ani jeden dobrý skutok, s ktorým môže prevýšiť jeho zlé skutky.“
– Ma’ani al Akbbar, str. 236, č. 1

Imám Muhammed Al-Báqir (pmsn) povedal, že Svätý Prorok (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) povedal:
„Sú tri kvality, ktoré by mal človek mať, alebo keď sa v ňom nájde aspoň jedna z nich, v súdny deň, mu dovolia stáť v tieni Allahovho trónu. Okrem toho tieňa tam iný tieň nebude. Sú to: že by mal robiť druhým len to, čo by chcel, aby oni robili jemu; a že by nemal kráčať pred nikým alebo za ním, ale iba s poznaním, že je to pre potešenie Allaha; a že nenájde chybu na svojom moslimskom bratovi, dokým tú chybu neodstráni najprv u seba, a nie prv než túto chybu neodstránil u seba, a nenájde ďalšiu chybu, kým neodstráni tú prvú u seba, a že bude radšej nachádzať chyby u seba a bude s tým spokojný, ako nachádzať chyby u ostatných ľudí.“
– Al-Káfi, zv. 2, str. 118

Svätý Prorok (pmsnajr) povedal:
„Boj sa Allaha a staraj sa o svoju povinnosť voči Nemu kdekoľvek si a jednaj s ľuďmi podľa dobrej morálky. A keď urobíš zlý skutok, urob dobrý skutok, aby si zlý skutok tým zmazal.“ – Amali al-Túsi, zv. 1, str. 189

Z autority Abu Sa’íd al-Khudrí, ktorý povedal: Počul som, ako Posol Allahov (pmsnajr) povedal:
„Ktokoľvek z vás vidí zlo, nech to zmení vlastnými rukami. Ak to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím jazykom. A keď to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím srdcom – a to je tá najslabšia viera.“

{Sľub daný Bohu dodržujte, ak by ste sa zaviazali na niečo a neporušujte prísahy po ich potvrdení, keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom. Veď Boh vie, čo konáte}
{Svätý Korán 16:91}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

 

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dobro VS Zlo

Imám Džáfar Al Sádiq (pmsn) povedal: „Vskutku Boh nás (Ahul Bayt) stvoril a vyformoval nás, a dal nám tú najdokonalejšiu formu. Urobil nás Jeho Okom nad Jeho služobníkmi, a Jeho Hovoriacim Jazykom, prostredníctvom ktorého prehovára k Jeho služobníkom. Sme Jeho Otvorenou Rukou, ktorá sa naťahuje s Milosťou a Vľúdnosťou k Jeho služobníkom. Sme Jeho Tvárou, skrze ktorú je k Nemu možné dôjsť, a bránou, ktorá Naň poukazuje. Sme Jeho zásobárňou v Nebesiach a na Zemi. Prostredníctvom nás rastú stromy a zreje ovocie. Prostredníctvom nás tečú rieky a prostredníctvom nás sa na Zem znáša pomoc. Sadíme trávu zeme. Prostredníctvom nášho uctievania je Allah uctievaný. Keby nebolo nás, Boh by nebol uctievaný.“

– Al-Kulaýni, Usúl Al-Káfi, 1:144

Korán a Sunna? Naozaj?

Korán Sunna AhlulBayt

Založené na paralelnej tradícii (mutawatir), na ktorej sa zhodujú všetci muslimovia:

Po poslednej púti sa Allahov Posol (pmsnajr) postavil, aby predniesol reč pri jazierku známom ako Khum (Ghadír Khum), ktoré sa nachádza medzi Mekkou a Medínou. Chválil Allaha, pripomenul Ho a povedal: “Ó, ľudia! Hľa! Zdá sa, že sa blíži čas, keď budem povolaný (Allahom) a ja na to volanie odpoviem. Hľa! Nechávam vám dve cenné veci. Prvou z nich je Kniha Allaha, v ktorej je svetlo a vedenie… Druhou vecou je môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt (trikrát).”

 قام رسول الله يوما فينا خطيبا بماء يدعى خما بين مكة والمدينة ، فحمد الله وأثنى عليه ، ووعظ وذكر ، ثم قال: أما بعد ، ألا أيها الناس ، فإنما أنا بشر ، يوشك أن يأتي رسول ربي فأجيب ، وأنا تارك فيكم ثقلين ، أولهما: كتاب الله ، فيه الهدى والنور ، فخذوا بكتاب الله ، واستمسكوا به ، فحث على كتاب الله ورغب فيه ، ثم قال: وأهل بيتي ، أذكركم الله في أهل بيتي، أذكركم الله في أهل بيتي ، أذكركم الله في أهل بيتي

Sunitské referencie:

  • Sahih Muslim, Kapitola o cnostiach spoločníkov, sekcia o cnostiach Alího, vydané v roku 1980 v Saudskej Arábii, arabská verzia, zv. 4, str. 1873, tradícia č. 36 (ďaľšie referencie viď nižšie)

Nielen že boli Ahlul-Bayt postavení vedľa Koránu, ale Prorok (pmsnajr) to spomenul trikrát;

Napriek tomu, že autor Sahíh Muslim a mnohí iní muslimskí tradicionalisti vyššie uvedenú tradíciu zaradili do svojich kníh, mnohí muslimovia o nej nevedia alebo ju popierajú. Ich protiargument je, že najspoľahlivejšou tradíciou je v tomto ohľade tradícia, ktorú spomenul al-Hakim v jeho al-Mustadrak, na základe autority Abu Huraira, pripisujúc hadís Prorokovi (pmsnajr): “Nechávam medzi vami dve veci, ktoré ak budete nasledovať alebo sa podľa nich budete riadiť, nezídete po mne zo správnej cesty: Božia Kniha a moja Sunna (tradície).”

Bezpochýb všetci muslimovia nasledujú Sunnu. Otázkou je, ktorá sunna je autentická, a ktorá bola neskôr vymyslená a lživo pripísaná Prorokovi (pmsnajr).

Táto tradícia od Abu Huraira, v ktorej sa hovorí “Korán a Sunna” nie je zaznamenaná v žiadnej zo šiestich autentických sunitských kníh tradícií (Sihah Sittah).

A nielen to. Al-Bukhari, Al-Nisa’i a Al-Dhahabi a mnohí iní ohodnotili túto tradíciu (Korán a Sunna) ako nedostatočnú kvôli jej slabému Isnad (reťazcu). Je dobré si všimnúť, že aj keď Al-Hakimov Al-Mustadrak je dôležitou sunitskou knihou tradícií, jej rank je nižší než top šesť sunitských zbierok tradícií.

Al-Tirmidhi oznámil, že verziu tradície “Korán a Ahlul-Bayt” je možné vystopovať k viac než tridsiatim spoločníkom Proroka (pmsnajr). Ibn Hadžar al-Haythami napísal, že vie o viac než 20 spoločníkoch Proroka (pmsnajr), ktorí boli toho svedkom. Zatiaľ čo verzia tradície “Korán a Sunna” má iba jeden zdroj!

Verzia “Korán a Ahlul-Bayt” je teda oveľa spoľahlivejšia. Naviac, Al-Hakim spomenul vo svojej knihe Al-Mustadrak aj verziu hadísu “Korán a Ahlul-Bayt” prostredníctvom niekoľkých reťazcov autorít a potvrdil, že ide o autentickú tradíciu podľa kritérií Al-Bukháriho a Muslima.

Všetci muslimovia bez ohľadu na svoje presvedčenie tvrdia, že nasledujú Prorokovu (pmsnajr) Sunna. Rozdielnosti medzi muslimami vzišli z toho, že tieto tradície boli vyrozprávané rôznymi ľuďmi. Tieto tradície slúžia na vysvetlovanie Svätého Koránu, na autenticite ktorého sa muslimovia zhodujú.

A tak rozdielnosť vo vyrozprávaných tradíciach mala za následok vytvorenie rôznych verzií Sunny. Islám sa následne rozdeľoval a štiepil, až sa dostal do súčasnej podoby, kedy obsahuje až 74 odnoží.

Ktorá odnož je teda tá správna? Odpoveď na túto otázku nám môže priblížiť nasledujúca tradícia:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Nechávam medzi vami dve vzácne a závažné Symboly, ktorých ak sa budete držať, po mne nezídete zo správnej cesty. Sú to Kniha Allaha a moje potomstvo, to je môj Ahlul-Bayt. Milosrdný ma informoval, že Títo dvaja sa nerozdelia, až kým neprídu k Jazierku (Raja).”

Sunitské referencie:

  1. Sahih al-Tirmidhi, zv. 5, str. 662-663,328, správa viac než 30 spoločníkov s referenciami k niekoľkým reťazcom rozprávačov.
  2. al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 3, str. 109,110,148,533, tradícia je autentická (Sahih) na základe kritérií dvoch Šejkov (al-Bukhari a Muslim).
  3. Sunan, od Daaramiho, zv. 2, str. 432
  4. Musnad, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 3, str. 14,17,26,59, zv. 4, str. 366,370-372, zv. 5, str. 182,189,350,366,419
  5. Fadha’il al-Sahaba, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 2, str. 585, Tradícia #990
  6. al-Khasa’is, od al-Nisa’iho, str. 21,30
  7. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar Haythamiho, k. 11, s. 1, str. 230
  8. al-Kabir, od al-Tabaraniho, zv. 3, str. 62-63,137
  9. Kanz al-Ummal, od al-Muttaqi al-Hindiho, k al-Iti’sam bi Habl Allah, zv. 1, str. 44.
  10. Tafsir Ibn Kathir (kompletná verzia), zv. 4, str. 113, pod komentárom k veršu 42:23 Svätého Koránu
  11. al-Tabaqat al-Kubra, od Ibn Sa’d, zv. 2, str. 194, vydal Dar Isadder, Lebanon. 12. al-Džami’ al-Saghir, od al-Suyutiho, zv. 1, str. 353, a tiež v zv. 2
13. Madžma’ al-Zawa’id, al-Haythami, zv. 9, str. 163
14. al-Fateh al-Kabir, al-Binhani, zv. 1, str. 451
  12. Usdul Ghabah fi Ma’rifat al-Sahaba, Ibn al-Athir, zv. 2, str. 12 16. Džami’ al-Usul, Ibn al-Athir, zv. 1, str. 187
17. Dejiny Ibn Asakira, zv. 5, str. 436
18. al-Tadž al-Džami’ Lil Usul, zv. 3, str. 308
  13. al-Durr al-Manthúr, al-Hafidh al-Suyuti, zv. 2, str. 60
20. Yanabi al-Mawaddah, al-Qundoozi al-Hanafi, str. 38,183 21. Abaqat al-Anwar, zv. 1, str. 16
…

…a mnohé ďaľšie…

Korán a Sunna? Naozaj?

Láska k Alímu je povinnosť pre všetkých muslimov

Ibn Abbás vyrozprával: „Keď bol verš {42:23} zjavený, spoločníci sa opýtali: ‚Ó, Allahov Posol! Kto sú tí blížni, ku ktorým lásku pre nás Allah učinil povinnou?‘ Nato Prorok (požehnania s ním a s jeho rodinou) povedal: ‚Ali, Fatima a ich dvaja synovia.‘ On (pmsnajr) zopakoval túto vetu trikrát.“

Sunitské referencie:

Tafsir al-Kabir, od Fakhr al-Din al-Raziho, č. 27, str. 165-166;
Tafsir al-Tha’labi, v komentári k veršu 42:23 Koránu;
Tafsir al-Tabari, od Ibn Džarir al-Tabariho, pod veršom 42:23;
Tafsir al-Qurtubi, v komentári k veršu 42:23 Koránu;
Tafsir al-Kaššaf, od al-Zamakhšariho, v komentári k veršu 42:23;
Tafsir al-Baidhawi, v komentári k veršu 42:23 Koránu;
Tafsir al-Kalbi, v komentári k veršu 42:23 Koránu;
al-Madarik, v súvislosti s veršom 42:23;
Dhakha’ir al-Uqba, od Muhibbuddin al-Tabariho, str. 25;
Musnad Ahmad Ibn Hanbal, al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar Haythami, k. 11, č. 1, str. 259;
Šawahid al-Tanzíl, Hakim Hasakani, al-Hanafi, zv. 2, str. 132 a mnohí iní ako napríklad Ibn Abi Hatam, al-Tabarani, etc.

Láska k Alímu je povinnosť pre všetkých muslimov