Rada Imáma Ahmed Al Hassána (p) ansárskym ženám:

„Dúfam, že vy a každá veriaca žena bude čítať Surat Já sín (kapitolu zo Svätého Koránu) každý deň po Salat Al-Iša (posledná povinná modlitba večera) a často hovoriť – a vedzte, že bez ohľadu koľko to vravíte – stále je to málo:

Ó, Bože, prosím Ťa o príjemný život, spravodlivú smrť a vážený koniec, nezneuctený ani neobnažený. Ó, Bože, Tvoje odpustenie je väčšie než moje hriechy a Tvoja milosť je väčšia, než moje činy. Zošli Tvoje modlitby na Muhammada a jeho domácnosť a odpusť mi, ó, Ty, ktorý sí Večný, Nesmrteľný“

Rada Imáma Ahmed Al Hassána (p) ansárskym ženám:

Domáce násilie

domáce násilieVäčšina anglických prekladov Koránu vyprodukovaných zavádzajúcimi prekladateľmi, ktorí sú častokrát sami uvedení v omyl, sa javia, akoby prehliadali a ospravedlňovali domáce násilie v islame, čo je však ďaleko od pravdy. Slovo „idrib“ (Korán 4:34) je homofonické slovo, ktoré môže byť vyložené dobrým alebo zlým významom, čo závisí od srdca (mysle) čitateľa (Korán 3:7). Ide o synonimum slovenského slova „spustiť/hodiť/zanechať.“ Znamená to nechať ich na pokoji, vysvetliť alebo jednoducho „zanechať,“ to znamená „rozísť sa s nimi“, nie „rozbiť/rozlámať ich.“

To isté slovo je použité pre ženy, aby spustili ich závoje na ich poprsie (Korán 24:31). To isté slovo je použité, keď Allah vysvetľuje (zosiela) príklad alebo nariaďuje jeho služobníkovi, aby uviedol podobenstvo (Korán 18:32, 18:45, 36:13).

Domáce zneužívanie je zakázané. Allah vraví: „Avšak nezdržujte ich násilím, prekračujúc tak obmedzenia Božie. Kto tak činí, ten sám sebe škodí. A nepokladajte znamenia Božie za žart…“ – Korán 2:231

Okrem toho existujú Hadísy zo sunitských a šítskych zdrojov, ktoré prísne zakazujú domáce násilie.

Šia zdroj:

Boží Prorok (p) povedal: „V Súdny deň som nepriateľom ktoréhokoľvek muža, ktorý bije jeho ženu. Nebite vaše ženy. A preto ktokoľvek, kto bije jeho ženu, sa dozaista vzbúril proti Allahovi a Jeho Poslovi“ – Irshad al-Quloob, Zväzok 1, str. 175

Sunni zdroj:

Vyrozprával Mu’awiyah ibn Haydah: „Povedal som: Apoštol Boží, ako máme pristupovať k svojim ženám, a ako ich máme zanechať? Odpovedal: Pristupujte k nim tak, ako alebo kedy pristupovať budete, dajte jej (vašej žene) jedlo, keď si ho sami beriete, oblečte ju, keď sa sami obliekate, nenadávajte jej a nebite ju.“ – Sunan Abu Dawud Kniha 11, Číslo 2138

Domáce násilie

Aký vek mala Ajša v čase jej svadby s Muhammadom (mier s ním)?

Ajšine prednosti a jej úloha v Islame.

V akejkoľvek diskusii o veku Ajše (nech je s ňou Boh spokojný)  v čase jej svadby so Svätým Prorokom Muhammadamom (mier s ním), je veľmi významné poukázať na kľúčovú úlohu, ktorú zohrala ako učiteľka, zástankyňa a vykladateľka islamského náboženstva.

Ajša bola výnimočne inteligentná a bystrá žena, zázračné dieťa,  a to bol hlavný dôvod, prečo sa stala manželkou Svätého Proroka (mier s ním), čo sa dá jasne vyvodiť z preštudovania udalostí po Prorokovom živote.  Do jeho domácnosti vstúpila tesne po jeho emigrácii do Mediny, práve v čase, keď sa učenie islamu vo všetkých oblastiach života moslimskej komunity začalo zjavovať Svätému Prorokovi, a ktoré bolo ním demonštrované v každodennej praxi, kde išiel sám príkladom.  Požadovaná bola intelektuálne obdarovaná osobnosť, ktorá by bola v každodennom styku s Prorokom na tej najbližšej a osobnej úrovni, aby bola schopná pohltiť učenia, ktoré on odovzdával svojimi slovami a činmi, učenia, ktoré sa týkali všetkých stránok života.  Taká osoba musela mať nasledujúce vlastnosti:

– výbornú, precíznu pamäť na presné uchovanie obrovského množstva detailov ,
– schopnosť pochopiť význam a princípy učenia,
– schopnosť argumentácie, ktritiky a dedukcie na rozriešenie problémov, ktoré tvorili základ učenia,
– odbornosť a obratnosť na odovzdanie vedomostí širokému publiku,
– a napokon musela mať perspektívu, že bude žiť značný čas po Prorokovej smrti za účelom šírenia jeho posolstva vzdialeným generáciám.

Skutočnosť, že Ajša mala všetky uvedené vlastnosti, a že svoju misiu naplnila je absolútny pozitívny a nepopierateľný historický fakt.  Po smrti Svätého Proroka pôsobila ako učiteľka a vykladateľka islamu, poskytujúc poučenie dokonca aj tým najväčším mužským spoločníkom Svätého Proroka Muhammada.  Obzvlášť oni chodili často za ňou, keď  chceli získať vedomosti alebo jej názor.  Ohromný počet  prísloví a skutkov Svätého Proroka bolo do kníh Hadítov vykazovaných práve ňou.  Nielen že citovala jeho slová a sprostredkovala svoje pozorovania udalostí, ale ich aj interpretovala aby poskytla odpovede na otázky.  Kedykoľvek to bolo potrebné, korigovala tvrdenia a názory tých najväčších zo spoločníkov Svätého Proroka.  Vydala nariadenia a posudky na ktorých za zakladá islamské právo.

Nasledujú dva príklady toho, čo o nej povedali mužskí spoločníci Svätého Proroka:

Abu Musa povedal: „Kedykoľvek sme narazili na Hadít, ktorý bol ťažko pochopiteľný pre nás, spoločníkov Svätého Proroka Božieho, a opýtali sme sa naň Ajšu, zistili sme, že vždy mala vedomosti o konkrétnom Hadíte.“

Musa ibn Talha povedal: „Nikdy som nevidel niekoho výrečnejšieho než Ajšu.“[1]

V slávnej kompilácii životov svätcov islamu, Tadhkirat-ul-Auliya, autor Farid-ud Din Attar, ktorý žil pred ôsmimi storočiami, predstavil život skorej ženskej svätice Rabie z Basry nasledujúco:

„Ak hockto povie, „Prečo si zahrnul Rabiu do registra hodností mužov?“, moja odpoveď znie, že sám Prorok povedal, Boh neberie v úvahu váš zovňajšok, váš vzhľad.“…Okrem toho, ak je správne odvodiť dve-tretiny nášho náboženstva od Ajše, bez pochýb je prípustné brať v úvahu náboženské pokyny od Ajšinej slúžky.“[2]

Preto je uznané, že od ranných čias islamu, zhruba dve-tretiny islamského práva sú založené na správach a interpretáciách, ktoré pochádzajú od Ajše.

Vo svetle uvedených Ajšiných výnimočných kvalít a jej ohromnej úlohy, ktorú zohrala pri odovzdávaní učenia islamu, je jednoducho absurdné až smiešne a poburujúce tvrdiť, že bola obeťou nejakej formy detského a manželského zneužívania. Žiadame preto obzvlášť kresťanských a židovských kritikov islamu, ktorí zlorečia o Svätom Prorokovi Muhammadovi kvôli jeho sobášu s Ajšou, či sú schopní poukázať na nejaký príklad ženy v ich náboženstvách, ktorá zohrala rolu podobnú Ajši v učení sa náboženstva od jeho zakladateľa, a ktorá sa stala učiteľkou a majsterkou odbornej výchovy všetkých jeho nasledovníkov, vrátane mužov, po Prorokovej smrti.

Ajšin vek v čase svadby so Svätým Prorokom Muhammadom

Niektoré Hadithy uvádzajú, že zásnuby Ajše so Svätým Prorokom Muhammadom sa odohrali, keď mala Ajša šesť rokov, a že sa ku Svätému Prorokovi pridala ako jeho manželka o tri roky neskôr vo veku deviatich rokov.  Nižšie uvádzame dve zmienky od Bukhariho.

„Bolo zapisané, že Ajša povedala:  Prorok sa so mnou zasnúbil, keď som mala šesť rokov … a v čase, keď som sa stala súčasťou jeho domácnosti, mala som deväť.“

„Khadija zomrela tri roky pred tým, ako sa Prorok vydal do Mediny.  Potom ostal dva roky sám.  S Ajšou sa oženil, keď mala šesť, manželstvo bolo konzumované, keď mala Ajša 9.“[3]

Čo do autentickosti uvedených správ, je potrebné spomenúť, že zostaviteľ týchto kníh Hadithov nedával rovnaký dôraz na aplikovanie striktných testov pri prijímaní správ súvisiacích s historickými záležitosťami a pri prijímaní správ súvisiacich s praktickým učením Islamu.  Dôvodom je, že prvým typom správ sa zaoberala viac či menej iba akademická obec, zatiaľ čo druhý typ správ vplýval priamo na praktické povinnosti Moslimov, na to čo je dovolené, a čo zakázané.  Preto výskyt Hadithov, ako sú tie vyššie uvedené o Ajšinej svadbe, dokonca aj u Bukhariho, nenesú vysokú dôkazovú hodnotu o ich pravdivosti.

Určenie Ajšinho skutočného veku

Zdá sa, že prvým učencom, ktorý priamo spochybnil skutočnosť, že Ajša mala šesť, resp. deväť rokov v čase zásnub a konzumácie manželstva, bol Maulana Muhammad Ali.  Učinil tak prostredníctvom knihy vydanej v Angličtine s názvom Prophet of Islam, v jeho väčšej anglickej publikácii Muhammad, the Prophet, a v poznámkach pod čiarou v jeho objemnom Urdu preklade a komentári Sahiha Bukhariho s názvom Fadl-ul-Bari.  Tieto tri diela boli vydané v rokoch 1920 a 1930.  V knižke Prophet of Islam, ktorá bola neskôr zahrnutá v prvej kapitole jeho knihy Živé Myšlienky Proroka Muhammada, vydanej v roku 1948, uvádza zdĺhavú poznámku pod čiarou:

„Prevažuje mylná predstava o Ajšinom veku v čase jej sobáša s Prorokom.  Ibn Sa´d deklaroval vo svojom Tabaqat, že keď bol Abu Bakr (Ajšin otec) kontaktovaný v mene Svätého Proroka, prehlásil, že Ajša je už zasnúbená s Jubairom, a že najskôr by musel vyrovnať záležitosť s ním.  Tento fakt preukazuje skutočnosť, že Ajša sa musela v tom čase približovať dospelosti.  A opäť, Isaba, rozprávajúc o Prorokovej dcére Fatime tvrdí, že sa narodila päť rokov pred prorokovým Povolaním, a že bola asi o päť rokov staršia než Ajša.  To dokazuje, že Ajša musela mať aspoň desať rokov v čase zásnub s Prorokom, a nie šesť, ako by všeobecne mala mať.  Toto tvrdenie je ďalej podporené skutočnosťou, že je zaznamenané, že samotná Ajša uviedla, že keď bola zjavená časť Svätého Koránu s názvom Mesiac, kapitola päťdesiata štvrtá, bola dievčaťom, ktoré sa hralo a pamätalo si niektoré verše vtedy zjavené.  Päťdesiata štvrtá kapitola bola bezpochýb zjavená pred šiestym rokom Volania Proroka.  Všetky tieto úvahy vedú iba k jedinému záveru, že Ajša nemohla mať menej ako desať rokov v čase jej nikah, čo boli prakticky iba zásnuby.  V Tabaqat je jedna správa o tom, že Ajša mala v čase nikah deväť.  Je všeobecne známy fakt, že Ajšin nikah sa udial v desiatom roku Volania Proroka na hore Shawwal, zatiaľ čo existuje prevaha dôkazov, čo sa týka konzumácie jej manželstva, ktorá sa odohrala v druhom roku Hijry v rovnakom mesiaci, čo poukazuje na fakt, že celých päť rokov ubehlo medzi nikah a konzumáciou.  Z toho vyplýva, že niet pochýb o tom, že Ajša mala aspoň deväť alebo desať rokov v čase zásnub, a štrnásť alebo pätnásť v čase svadby.“[4]

Za účelom sprostredkovania porozumenia dátovania týchto udalostí, prosím vezmite v úvahu, že to bolo v desiatom roku Volania Proroka, tzn. v desiatom roku po tom, čo Svätý Prorok Muhammad dostal volanie od Boha k jeho misii proroctva, čo jeho žena Khadija zomrela, a kontaktovaný bol Abu Bakr, za účelom získania ruky jeho dcéry Ajše.  Hijra alebo emigrácia Svätého Proroka do Mediny sa uskutočnila o tri roky neskôr a Ajša sa stala súčasťou domácnosti Svätého Proroka v druhom roku po Hijre.  Čiže ak sa Ajša narodila v roku Volania, v čase nikah mala desať rokov a v čase konzumácie manželstva pätnásť.

Neskorší výskum

Ďalší výskum, ktorý nasledoval po odbodí Maulana Muhammada Aliho, ukázal, že Ajša mala v skutočnosti viac než pätnásť rokov.  Výborný výskum prezentujúci dôkazy predstavuje Urdu brožúrka Rukhsati kai waqt Sayyida Aisha Sidiqa ki umar („Vek Lady Ajše v začiatkoch jej manželstva“) od Abu Tahira Irfaniho.[5]  Body 1 až 3 boli prezentované v uvedenej brožúrke.

1.  Slávny klasický historik Islamu, Ibn Jarir Tabari, napísal v jeho „Histórii“:

„V časoch pred Islamom, sa Abu Bakr oženil s dvomi ženami.  Prvá bola Fatila, dcéra Abdul Uzza, z manželstva s ňou sa narodil Abdullah a Asma.  Abu Bakr sa potom oženil s Umm Ruman, z manželstva s ktorou sa narodil Abdur Rahman a Ajša.  Títo štyria sa narodili pred časmi Islamu.“[6]

Byť narodený pred časmi Islamu znamená byť narodený pred Volaním Proroka.

2.  Zostaviteľ slávnej zbierky Hadithov Mishkat al-Masabih, Imam Wali-ud-Din Muhammad ibn Abdullah Al-Khatib, ktorý zomrel pred sedemsto rokmi, napísal krátke biografické poznámky k rozprávaniu Hadithov.  Pod hlavičkou Asma, staršou dcérou Abu Bakra, píše:

„Bola sestrou Ajše Siddiqa, manželkou Svätého Proroka a bola o desať rokov staršia než Ajša. … V 73 A.H.(After Hijra) … Asma zomrela vo veku jeden sto rokov.“[7]

Z toho vyplýva, že Asma mala 28 v 1 A.H., roku Hijry, a z toho následne vyplýva, že Ajša mala celých 18 rokov v 1 A.H.  Takže v čase konzumácie manželstva bola Ajša dospelá žena o veku 19 rokov a v čase nikah, teda zásnub, mala 14 alebo 15.  Znamenalo by to, že jej rok narodenia bol štyri alebo päť rokov pred Volaním.

3.  Rovnakú skutočnosť tvrdí slávny klasický komentátor Svätého Koránu, Ibn Kathir, v jeho knihe Al-bidazza wal-nihaya:

„Asma zomrela v 73 A.H. vo veku sto rokov.  Mala o desať rokov viac než jej sestra Ajša.“[8]

Okrem uvedených dôkazov prezentovaných v Urdu brožúrke citovanej vyššie, je potrebné poznamenať, že narodenie Ajše krátko pred Volaním je konzistentné s jej predslovom, ktorý je zaznamenaný štyri krát u Bukhariho.  Znie nasledovne:

„Odkedy si pamätám (alebo rozumiem veciam) moji rodičia nasledovali náboženstvo Islam.“[9]

To sa rovná tvrdeniu, že Ajša sa narodila niekedy pred tým, než jej rodičia prijali Islam, ale ona si ich pamätá iba ako praktizujúcich Islam.  Bezpochýb ona a jej rodičia veľmi dobre vedeli, či sa narodila pred tým alebo po tom, ako oni prijali Islam, keďže ich prijatie Islamu bolo obrovským medzníkom v ich živote krátko po tom, čo Svätý Prorok dostal jeho misiu od Boha.  Keby sa bola narodila po tom, čo jej rodičia prijali Islam, jej tvrdenie, že ich odjakživa pamätá ako praktizujúcich Moslimov, by nemalo žiaden význam.  Iba ak by sa bola narodila pred tým, než prešli na Islam, jej tvrdenie, že si ich pamätá iba ako Moslimov, dáva zmysel, keďže bola príliš mladá na to, aby si pamätala udalosti z obdobia pred ich konvertovaním.  Toto je konzistentné s jej narodením pred Volaním, a v čase Volania štyrmi alebo piatimi rokmi jej veku, čo bol zhruba čas, keď jej rodičia prijali Islam.

Ďalšie dva dôkazy, ktoré priniesol Maulana Muhammad Ali

V poznámkach pod čiarou v Urdu preklade a komentári Sahiha Bukhariho s názvom Fadl-ul-Bari, Maulana Muhammad Ali uvádza dve správy o dvoch konkrétnych udalostiach, ktoré poukazujú na skutočnosť, že Ajša sa nemohla narodiť neskôr ako roku Volania.  Ide o nesledujúce správy:

1) Vyššie uvedené Ajšino tvrdenie v Bukharim o jej najrannejších spomienkach na jej rodičov ako nasledovníkov Islamu začína nasledovnými slovami (výňatok je z anglického prekladu Bukhariho od M. Muhsin Khana):

„Odkedy som dosiahla vek, kedy som si mohla veci okolo pamätať, vídala som svojich rodičov ako uctievali Boha podľa islamskej viery.  Neprešiel deň, aby nás Boží Apoštol (Muhammad) nenavštívil ráno a večer.  Keď boli moslimovia perzekvovaní, Abu Bakr sa vydal do Etiópie ako emigrant.“[10]

V komentári tejto správy Maulana Muhammad Ali píše:

„Táto správa uvádza svetlo do otázky ohľadom Ajšinho veku. …Spomenutie perzekúcie moslimov spolu s emigráciou do Etiópie jasne ukazuje na fakt, že ide o obdobie piateho alebo šieteho roku Volania.  …V tom čase bola Ajša vo veku, v ktorom už dokázala rozlišovať veci, a preto sa nemohla narodiť neskôr ako v prvom roku Volania.“[11]

To by teda znamenalo, že Ajša mala v čase konzumácie manželstva viac ako štrnásť rokov.

2Sahih Bukhari uvádza správu:

„V deň boja na hore Uhud, keď sa niektorí ľudia vzdali a opustili Proroka, videl som Ajšu, dcéru Abu Bakra a Umm Sulaimi, ako niesla na chrbte kožené vaky plné vody, potom z nich nalievala do úst ľuďom.  Keď sa vaky vyprázdnili, znova ich naplnila a vrátila sa, aby naliala vodu do úst ľudí.“[12]

Maulana Muhammad Ali píše v poznámke pod čiarou ku tejto správe:

„Je potrebné vziať v úvahu, že Ajša sa pripojila ku Svätému Prorokovi iba rok pred bojom pri hore Uhud.  Podľa všeobecného názoru by mala mať v tom čase iba desať rokov, čo rozhodne nie je vek primeraný práci, ktorú odvádzala.  To je ďalší dôkaz o tom, že nie je možné, aby bola v tom čase tak mladá.“[13]

Ak, ako bolo dokázané vyššie, mala Ajša deväťnásť v čase konzumácie jej manželstva, v čase boja pri hore Uhud mala dvadsať rokov.  Bolo by vhodné dodať, že počas skorších udalostí boja o Badr, keď sa nejakí moslimskí mladí na základe svojej horlivosti snažili pridať k moslimskej armáde, Svätý Prorok Muhammad ich poslal späť kvôli ich nízkemu veku.  Preto sa zdá byť vysoko nepravdepodobné až absurdné, aby Ajša ako desaťročná sprevádzala armádu na bojiskách.

Na základe uvedených dôkazov je potrebné vyvodiť záver, že Ajša (nech je s ňou Boh spokojný) mala devätnásť rokov, keď sa pridala ku Svätému Prorokovi ako jeho Manželka v roku 2 A.H., na základe zásnub, ktoré sa odohrali päť rokov pred tým.

Biblia a svadba medzi mladšími ženami a staršími mužmi

Nebolo by naškodu uviesť praktiky patriarchov a prorokov zaznamenaných v Biblii v tejto súvislosti.  Obvinenia ohľadom manželského zväzku Ajše sú zväčša postavené na tom, že bola príliš mladá, zatiaľ čo Svätý Prorok bol oveľa starší, keďže mal päťdesiat rokov, a že súhlas na svadbu nebol daný alebo že Ajša bola neschopná taký súhlas dať.  Chcem zdôrazniť skutočnosť, že nasledujúcimi príkladmi poukazujem na biblické fakty.  Mojim zámerom je obhajoba Svätého Proroka Muhammada a uvádzanie pravdivých informácii.  Nie je mojim zámerom povyšovať jedno náboženstvo nad druhé a už vôbec nie ľudí rozdelovať.  To robia dokonale naši politici a médiá.

Abraham

V 1. knihe Mojžišovej je o Abrahámovi napísané:

„Ale Abrámovi jeho žena Sáraj nerodila.  Mala však egyptskú slúžku menom Hagar.  Sáraj povedala Abrámovi: Hľa, Hospodin mi zabránil rodiť.  Vojdi teda k mojej slúžke, azda by som sa z nej mohla dožiť syna.  A Abrám poslúchol Sáraju.  Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru – bolo to desať rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne – a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu.  Vošiel teda k Hagare, a tá počala. …  Hagar porodila Abrámovi syna a Abrám pomenoval syna, ktorého mu Hagar porodila, Izmaelom.  Abrám bol osemdesiatšesťročný, keď mu Hagar porodila Izmaela.“  (Genesis, kapitola 16, verš 1-4, a 15-16)

Z textu je evidentné, že Abrahám mal 86 rokov, Hagar musela byť zhruba o päťdesiat rokov mladšia než on, a pravdepodobne ešte mladšia, keďže mala vynosiť dieťa.  Taktiež stojí za zmienku, že Saraj Abrahámovi Hagar darovala.  Súhlas Hagar nebol relevantný.  Bolo jej prikázané, aby sa stala Abrahamovou ženou.

Dávid

Prvá kniha Kráľov začína nasledovne:

„Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa.  Služobníci mu odporúčali: Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo.  Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial.  Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abíšag a priviedli ju ku kráľovi.  To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.“  (1. Kráľov, kapitola 1, verše 1-4)

V tomto prípade bola pre kráľa zaopatrená mladá panna, zdá sa, že znova bez jej súhlasu.

Mária a Jozef

Najznámejším manželstvom v kresťanskej vierouke je bozpochýb zväzok medzi Máriou, Ježišovou matkou a Jozefom.  Nasledujúci výňatok sa síce nenachádza v biblických evanjeliách, pochádza však z apokryfných textov, resp. ranných kresťanských písomností.  Katolícka encyklopédia vydaná v roku 1913, ktorá je dostupná online, viď poznámku pod čiarou, uvádza nasledovné:

„Neostanú bez záujmu, aj keď sú nevierohodné, zdlhavé príbehy týkajúce sa manželstva sv. Jozefa nachádzajúce sa v apokryfných písmach.  Keď mal Jozef štyridsať rokov, oženil sa so ženou menom Melcha alebo podľa niektorých Escha, podľa iných Salome; žili spolu štyridsaťdeväť rokov a mali spolu šesť detí. … Rok po smrti jeho manželky, keď duchovní oznámili, že si prajú nájsť spomedzi judských kmeňov ctihodného človeka, ktorému by dali za manželku Máriu, v tom čase vo medzi dvanástimi a štrnástimi rokmi veku, Jozef, ktorý mal v tom čase deväťdesiat, sa vidal do Jeruzalema ako jeden z kandidátov; prejavil sa boží zázrak, keď Boh vybral Jozefa…“[14]

Aj keď veľa kresťanov neakceptuje tieto apokryfné zoznamy a Katolícka encyklopédia hovorí, že „nemajú žiadnu autoritu,“ vyjadruje sa k nim nasledovne:

„…napriek všetkému získali v priebehu dejín určitú popularitu, prostredníctvom nich niektorí eklektickí spisovatelia hľadali odpoveď na všeobecne známu obtiaž týkajúcu sa Pánových bratov; oni považovali za dôveryhodný, napriek všetkej pravdepodobnosti, ako aj napriek tradíciám dosvedčených starými umeleckými dielami, udržiavali vieru, že Sv. Jozef bol starý muž v čase sobáša s Matkou Božou.“

Z Počiatkov Evanjelia podľa Jakuba, kapitola 8, verš 2 po kapitolu 9, verš 11 (http://www.earlychristianwritings.com/infancyjames.html) :

„Keď mala Mária dvanásť, skupina kňazov sa rozhodla radiť sa, hovoriac, „Mária bola v chráme Božom už dvanásť rokov.  Čo by sme teraz mali robiť, aby nedajbože nezneuctila svatyňu nášho Pána?“  Povedali najvyššiemu kňazovi, „Ty si stál na oltári Pána.  Choď a modli sa za ňu.  A ak ti o nej niečo náš Pán zjaví, urobíme to.“  Kňaz si zobral svoje rúcho, dvanásť zvoncov, a šiel do najsvätejšej svätyne zo svätých a modlil sa za Máriu.  Zrazu sa pred ním zjavil Pánov anjel hovoriac, „Zachariáš, keď odtiaľto odídeš, zhromaždi vdovcov spomedzi ľudí a nech každý z nich nesie palicu.  Ktorého Pán vyberie so znamením, ten bude jej manželom.“  A tak sa zvestovatelia rozišli do všetkých končín Judska, zaznela Pánova trúba a všetci sa zhromaždili.

Jozef zahodil svoju sekeru a išiel tiež, a keď sa zhromaždili so svojimi palicami, vybrali sa za najvyšším kňazom, ktorý sa po tom, čo dostal od každého jeho palicu, vybral sa do chrámu a modlil sa.  Keď bol hotový, vybral sa za vodvcami.  Každému dal jeho palicu, no nebolo medzi nimi žiadne znamenie.  Keď si palicu vzal Jozef, zrazu sa objavila biela holubica a sadla si Jozefovi na hlavu.  Najvyšší kňaz zvolal, „Jozef, Jozef, bol si vyvolený aby si si vzal pannu do svojho vlastníctva.“  Jozef odpovedal, „Mám synov a som starý, zatiaľ čo ona je mladá, snáď sa mi nebudú deti Izraela posmievať.“  A najvyšší kňaz povedal, „Jozef, boj sa Pána tvojho Boha a pamätaj, čo sa stalo Dathan a Abiron a Kore, ako sa zem otvorila a pohltila ich kvôli ich vzpurnosti.  Obávaj sa Boha, Jozef, aby sa tieto veci nestali vo tvojom dome.“  Obávajúc sa Boha, Jozef ju vzal.


[1] Tirmidhi, Abwab-ul-Manaqib, i.e. Kapitoly o Dokonalosti, pod ‘Ajšaine cnosti’.

[2] Moslimskí Svätci a Mystici, od Tadhkirat-ul-Auliya, anglický preklad od A.J. Arberry, str. 40.

[3] Bukhari, Book of Qualities of the Ansar, chapter: ‘The Holy Prophet’s marriage with Aisha, and his coming to Madina and the consummation of marriage with her’.  Muhsin Khan’s translation, Volume 5, Book 58, Number 234 and 236.

[4] Živé Myšlienky Proroka Muhammada, 1992 U.S.A. vydanie, str. 30, poznámka 40.

[5] Táto Urdu brožúrka bola publikovaná Ahmadiyya Anjuman Ishom, Bombay, India.  Čiastočný anglický preklad je dostupný na http://www.aaiil.org/text/acus/islam/aishahage.shtml

[6] Tarikh Tabari, zväzok. 4, str. 50

[7] Mishkat al-Masabih, Vydanie s Urdu prekladom publikované v Lahore, 1986, zväzok. 3, str. 300–301.
Ak ste zbehlí v Urdštine, kliknite na tento odkaz http://www.muslim.org/islam/aisha-age-mish.htm

[8] Zväzok. 8, str. 346.

[9] Spomínané štyri miesta u Bukhariho sú nasledovné:  Kitab-us-Salat, kapitola „Mešita ktorá je v ceste, no nespôsobuje Moslimom ťažkosti“; Kitab-ul-Kafalat, kapitola „Abu Bakr pod ochranou ne-Moslima v časoch Svätého Proroka a jeho pakt s ním“; Kitab Manaqib-ul-Ansar, kapitola „Emigrácia Svätého Proroka a jeh Spoločníkov do Mediny“; a Kitab-ul-Adab, kapitola „Mala by osoba navštíť každý deň, alebo ráno a večer.“

[10] Muhsin Khanov anglický preklad Bukhariho, zväzok 3, kniha 37, číslo 494

[11] Fadl-ul-Bari, zväzok. 1, str. 501, poznámka 1.

[12] Sahih Bukhari, Kitab-ul-Jihad wal-Siyar, kapitola: „Ženy vo vojne a ich boj po boku mužov.“  Zväzok 4, kniha 52, číslo 131

[13] Fadl-ul-Bari, zv. 1, str. 651.

[14] V článku Sv. Jozef, pod písmenom J; tu je link http://www.newadvent.org/cathen/08504a.htm

Gallery

Podporujú gay muži maskulínne ženy?

26 Júl, 2013

Je možné, že homosexuálne ideály ženskej krásy a správania sú v súčasnosti normou?

napísal Colm O´Hehir, (henrymakow.com/)
preložil helper313, (helper313.wordpress.com/)

Tradicionalistický Kresťania často kritizujú homosexuálnu revolúciu, ak sa opýtate mňa, tak právom.

Avšak v poslednej dobe ma zaujala a moja pozornosť spočinula na úlohe homosexuálnych mužov v tvarovaní HETEROSEXUÁLNEJ sexuálnej revolúcie, t.j. kultúry príležitostnej sexuálnej promiskuity, ktorá je v súčasnosti normou v mnohých západných štátoch.

Zmenila prevaha homosexuálnych mužov v médiách a vo svete módy výzor heterosexuálov oboch pohlaví?  Myslím, že je pravdepodobné tvrdiť, že áno.

Nedávno som čítal článok mladej britskej novinárky v Daily Telegraph, v ktorom sa zmieňuje, že krásky osemdesiatych rokov (napr. dievčatá Bennyho Hilla, glamour modelka Samantha Fox atď.) mali „jemné krivky,“ na rozdiel od súčasných ženských celebrít.

Daná novinárka to poznamenala iba tak, ledabolo, no ja som začal premýšľať, či ideálne ženské telá „ostrých kriviek“ nevďačia za svoj vzostup prevahe homosexuálnych mužov vo svete módy, televízii a vydavateľstvách časopisov.

Koniec koncov gayovia inklinujú k štíhlemu, tvrdému, muskulárnemu vzhľadu u mužov; a preto je logické predpokladať, že u žien sa im to páči tiež.  Dokonca ešte aj tvrdé „futbalové lopty,“ ktoré mnohé moderné ženské celebrity nosia namiesto pŕs, majú tvrdý nepoddajný, zvláštne maskulínny charakter.

Je možné, že homosexuálne ideály ženskej krásy sú v súčasnosti, paradoxne, normou?  A je tiež možné, že celá glorifikácia dominantnej, súťaživej, neospravedlňujúco promiskuitnej ženy je taktiež v určitom zmysle gay ideál?

MUŽI DNES HĽADAJÚ ENERGICKÉ ŽENY     

Pred rokmi som si všimol, že môj blízky priateľ je tajný bisexuál.  Tento chlapík sa posadnuto naháňal za sukňami, a tiež zodpovedal bežnému poňatiu alfa muža v tom, že miloval športové autá a bol intenzívne poháňaný biznisman.

Napriek tomu som nebol prekvapený, keď som zistil, že má homosexuálne tendencie.  Prečo?

Jeden z dôvodov je, že ženy ktoré sa mu naozaj páčili zvykli mať extrémne silnú vôľu, boli dominantné a súťaživé, a dotyčný nám vždy objasňoval, že sa mu páčia kvôli týmto vlastnostiam, a nie napriek nim.

Skončil tak, že sa oženil so ženou tohto typu, ženskou atlétkou, s ktorou je v súčasnosti rozvedený.  Nezájdem až tak ďaleko, aby som povedal, že obdivoval nespútanú promiskuitu u žien, ale ani mu nikdy práve neprekážala.

Tým sa, myslím, odlišoval od väčšiny heterosexuálnych mužov.  Dr. Johnson raz poznamenal, že mužom viac záleží na cnostiach žien, než na ich vlastných, o čom som presvedčený, že je veľkou pravdou.

Vo svojich srdciach väčšina heterosexuálnych chlapov si idealizuje ženy až príliš na to, aby videli ich zlé správanie.  Avšak v modernej ére majú muži a ženy vymytý mozog predstavou, že „skutočný muž“ je chorobný sukničkár.

Čisto z fyziologického hľadiska je to nezmysel, keďže nič neoslabí mužovu potenciu tak rýchlo ako obsesívna sexuálna aktivita akéhokoľvek druhu – ako vám isto povie ktorýkoľvek tréner boxu alebo atletiky.  Napriek tomu sa aspoň od päťdesiatych rokov berie za danú múdrosť, že muži sú vo svojej podstate nenapraviteľne promiskuitní.

Je to naozaj náhoda, že veľký moderný apoštol tejto doktríny vnútornej promiskuity je muž, ktorý slobodne priznáva, že je bisexuál – Hugh Hefner?

Alebo je náhodou, že väčšina moderných situačných komédií a seriálov, ktoré glorifikujú ženskú promiskuity, ako napríklad Sex v Meste, sú napísané mužskými homosexuálmi?  Alebo že priekupníkmi ženskej módy pripomínajúcu mužskú boli Yves Saint Laurent a jemu podobní?

Stojí za to poukázať na fakt, že mužský homosexuál nikdy nedokáže pochopiť obrovsky nebezpečnú silu ženských kriviek voči normálnym mužom, a preto si skôr nebude myslieť, že je niečo zlé na nemravnej módy, nahote, pornografii atď.

Raz som počul rádiový program o ženách v stavebníctve, v ktorom mužský robotník povedal, že nemá rád ženy prítomné na staveniskách počas horúcich dní, vzhľadom na to, že odhalené ženské telo ho rozptyľuje.

Mužský homosexuál naozaj nie je v pozícii, aby chápal námietky súvisiace so ženskou nemravnosťou v obliekaní a správaní.  Zdá sa, že gayovia sú prirodzene priťahovaní módnymi a mediálnymi profesiami, ale ich všade prítomnosť v týchto odvetviach viedla k transformácii heterosexuálnych ideálov a správania.

Prvý komentár, ktorý napísal Dan:

„Názor, že ideálna žena je „móda,“ alebo v antických jazykoch „zbožňovaná“ (modlárstvo).  Módni návrhári, čo zahŕňa aj hair-stylistov a makeup-artistov, boli vždy notoricky okázalí homosexuáli.  Počas audiencií v Americkom senáte o komunistických rozvratoch v rokoch 1950-53, bývalí komunistickí informátori odhalili, že „homosexuálna elita,“ operujúca v odvetví módy, zábavnom odvetví a vo vydavateľstvách, pretláčala politicky motivovanú skrytú agendu. 

Dôvod, prečo svetová móda presadzuje nemožné alebo mŕtvolné štandardy ženských „ideálov“ môže byť iba želanie smrti namierené na mladé ženy.  Generácie módnych odborníkov pretlačili ideály, že dievčatá by mali vyzerať, akoby práve vyšli z Auschwitzu, alebo ako keby si len pred malou chvíľou pichli heroín.  Bývala top modelka, Isabelle Caro, pracovala na odhaľovaní zneužívania dievčat s vážnymi poruchami módnym priemyslom.

Povedal by som, že aj keď je módny a zábavný priemysel prevažne gay, je medzi nimi veľa satanistov.  To je dôvod, prečo tak veľa „elitných“ žien plne spolupracuje na demoralizácii chlapcov a dievčat.  Na internete sa nachádza množstvo materiálu, ktorý vzdeláva o satanistickej posadnutosti sexuálnou inverziou.”

Zrieknutie sa práv:  podľa zákona 618/2003 Z.z., § 33, zverejnenie diela na informačné účely, ods. 1: súhlas autora sa nevyžaduje na, a) vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru a na verejný prenos s takýmto obsahom.

 

Gallery

Ženy v Koráne a Sunne 2/2

Pred príchodom islamu sa so ženami zaobchádzalo často horšie ako so zvieratami.  Prorok (mier s ním) chcel tieto krutosti zastaviť, a preto kázal láskavosť voči nim.  Povedal muslimom:
„Bojte sa Allaha, pokiaľ ide o ženy.“
„Najlepší z vás sú tí, ktorí sa správajú najlepšie k svojim manželkám.“
„Muslim nesmie nenávidieť svoju ženu, a ak je nespokojný s jednou zlou vlastnosťou v nej, nech je spokojný s jednou dobrou.“
„Čím je zdvorilejší k svojej manželke, tým je dokonalejší vo viere.“

Prorok (mier s ním) bol veľmi dôrazný v nariadeniach pre muslimov, aby boli láskaví k svojim ženám, keď predniesol svoju slávnu Khutbu (reč) na Hore milosti na Arafate v prítomnosti svojich stodvadsaťštyritisíc spoločníkov, ktorí sa tam zhromaždili na púti Al-Wada (Rozlúčková púť).  Pri Khutbe nariadil prítomným, a skrze nich všetkým tým muslimom, ktorí mali prísť neskôr, aby boli úctiví a láskaví k svojim ženám.  I vravel:
„Bojte sa Allaha, čo sa týka žien.  Veru, ste sa oženili s nimi s dôverou Allaha a urobili ste ich dovolenými slovom Allaha.  Máte právo nad nimi a oni nad vami, čo sa týka obživy a oblečenia, podľa svojich možností.“
Žena v islame je úplne nezávislá osobnosť.  Môže uzavrieť akúkoľvek zmluvu alebo odkaz na svoje meno.  Má nárok na dedičstvo ako matka, ako žena, ako sestra a ako dcéra.  Slobodne si môže vybrať svojho manžela.  Pohanská spoločnosť spred islamskej Arábie mala iracionálne predsudky voči deťom ženského pohlavia, ktoré pochovávali zaživa.  Allahov posol (mier a pokoj s ním) bol úplne proti takejto neľudskosti.  Ukázal im, že podpora detí ženského pohlavia bude stáť ako ochranný štít pre nich proti pekelnému ohňu:
Prorokova manželka Ajša (mier s ňou) povedala príbeh o žene, ktorá prišla k nej domov so svojimi dvoma dcérami a pýtala si jesť, ale Ajša okrem datle nič iné nenašla.  Keď jej Ajša dala datľu, žena ju rozdelila medzi svoje dve dcéry a sama nejedla nič.  Potom vstala a odišla.  Keď Prorok (mier s ním) prišiel domov, Ajša mu vyrozprávala o tom, čo sa stalo, a on povedal, že tento jej dobrý skutok bude slúžiť ako bariéra pre ňu pred pekelným ohňom.

Najhoršie nešťastie pre ženu je, keď jej manžel zomrie a ona ako vdova je zodpovedná za výchovu detí.  Vo východných krajinách, kde si žena  zvyčajne nechodí zarábať na živobytie, sú problémy s vdovstvom neopísateľné.  Prorok Muhammad (mier s ním) vždy zastával vdovy.  Väčšina z jeho manželiek boli vdovy.  V čase, keď vdovám bolo málokedy dovolené znovu sa vydať, prorok (mier s ním) vyzýval svojich nasledovníkov, aby sa s nimi oženili.  Vždy bol pripravený pomôcť vdovám a vyzýval svojich stúpencov, aby urobili to isté.  Abu Hurairah poznamenal, že prorok (mier s ním) povedal:  „Ten, kto sa usiluje pomôcť vdove alebo chudobnému človeku, je ako Mudžahíd (bojovník) na ceste Allahovej, alebo ako ten, kto sa postaví večer na modlitbu a cez deň sa postí.“
Žena ako matka má v islame veľkú úctu.  V súvislosti s tým Svätý Korán hovorí o právach matiek v niekoľkých veršoch.  To nariaďuje muslimom, aby preukazovali veľkú úctu svojim matkám a slúžili im dobre, aj keby boli neveriacimi.  Prorok (mier s ním) sa dôrazne vyjadril, že práve matky sú prvoradé.  Abu Hurairah hlásil, že k prorokovi (mier s ním) raz prišiel muž a spýtal sa ho:  „Ó, Allahov prorok, kto je tá osoba, ktorá ma najväčšie právo nado mnou, čo sa týka zdvorilosti a pozornosti?“  Prorok odpovedal:  „Tvoja matka.“  „A potom kto?“ – zopakoval.  Prorok znova odpovedal:  „Tvoja matka.“  „A potom kto?“ – opýtal sa znova.  On odpovedal:  „Tvoja matka.“  „A potom kto?“  Prorok povedal:  „Tvoj otec.“

V inej situácii prorok (mier s ním) odporučil veriacemu, aby nešiel na obranu islamu do vojny proti Kurajšovcom, ale aby sa vrátil a slúžil svojej matke, lebo to bude príčinou jeho spásy.  Muawiyah, syn Jahimah, hlásil, že Jahimah prišiel k prorokovi (mier s ním) a povedal:  „Ó, prorok!  Chcem sa pripojiť do boja (na ceste Allaha) a prišiel som sa ťa spýtať na radu.“  Prorok povedal:  „Zostaň v matkinej službe, pretože raj je pod jej nohami.“

Prorokovi nasledovníci prijali jeho učenie a priniesli revolúciu v ich sociálnom postoji voči ženám.  Už ich nepovažovali iba za obyčajné hnuteľné veci, ale ako neoddeliteľnú súčasť spoločnosti.  Prvýkrát dostali ženy právo na podiel na dedičstve.  V novom spoločenskom systéme ženy získali svoju rovnoprávnosť a stali sa aktívnymi členmi spoločnosti, ktorá ich robila užitočnými prostredníctvom ich služieb počas vojen medzi pohanskými Arabmi a vznikajúcou muslimskou spoločnosťou.  Nosili jedlá pre vojakov, starli sa o nich a niekedy dokonca bojovali spolu s nimi, ak to bolo nutné.  Stalo sa samozrejmosťou, že ženy pomáhali svojim manželom na poliach, obchodovali a podnikali samostatne a išli von za prácou, aby uspokojili svoje potreby.
Ajša povedala, že Saudah bint Zamah išla v noci von.  Keď ju Umar uvidel a spoznal, povedal:  „Ó, Saudah, prečo sa nezahaľuješ/neschovávaš pred nami?“  Saudah sa vrátila k prorokovi (mier s ním) a povedala mu o tom, keď večeral vo svojej izbe, a on (mier s ním) povedal:  „Allah vám dovolil, aby ste chodili von pre vaše potreby.“

Podstatou v učení islamu, čo sa týka muža a ženy, je to, že muž a žena by mali byť oporou jeden druhému, aby ich domácnosť bola šťastným a prosperujúcim miestom, aby boli lojálni a verní k sebe navzájom, a aby sa starali o dobré životné podmienky a blaho ich detí.  Od ženy sa očakáva, že zmierni manželovu prirodzenú prísnosť, a ovplyvní humánne správanie.  Muž má starostlivo vzdelávať ženu, aby spolu vybudovali vlastnosti, v ktorých budú vynikať.

Tieto aspekty boli prorokom (mier s ním) veľmi zdôrazňované.  Vyzýval mužov, aby si vzali zbožnú ženu a ženám, aby boli verné svojim manželom a láskavé k svojim deťom.
Prorok (mier s ním) povedal:  „Medzi mojimi nasledovníkmi sú najlepší z mužov tí, ktorí sú najlepší k svojim manželkám a najlepšie zo žien sú tie, ktoré sú najlepšie na svojich manželov.  Za každú z týchto žien je stanovená odmena zodpovedajúca odmene tisícov mučeníkov.  Medzi mojimi nasledovníčkami sú najlepšie zo žien tie, ktoré pomáhajú svojim manželom v ich práci, ľúbia ich za všetko a chránia ich od toho, čo je hriechom.

Raz sa Muawiyah opýtal proroka (mier s ním):  „Aké sú práva, ktoré má žena voči svojmu manželovi?“  Prorok odpovedal:  „Nakŕmte ju, keď máte jedlo, oblečte ju, keď sa vy obliekate, zdržte sa od toho, aby ste ju nefackovali na tvári (aby ste jej neublížili) a nenadávajte jej, a neoddeľujte sa od svojej manželky, s výnimkou, keď ste doma.“
Prorok Muhammad (mier s ním) nikdy neudrel svoje manželky, a tým dáva krásny príklad pre muslimských mužov, ako sa majú k svojim ženám správať.  Prorokovi (mier s ním) sa prišla sťažovať žena na svojho manžela.  Prorok (mier s ním) jej povedal:  „Neexistuje žena, ktorá by odstránila niečo, a dala to späť na svoje miesto, s cieľom upratania domu svojho manžela, ale Boh jej to dá ako cnosť pre ňu.  Tiež neexistuje muž, ktorý by chodil s manželkou ruka v ruke, ale Allah mu to dá ako cnosť pre neho, a keď ju objíme okolo ramien z lásky, jeho cudnosť sa znásobí.“  Raz počul niekoho chváliť ženu z kmeňa Kurajšovcov, „…pretože sú najláskavejšie k svojim deťom, kým sú dojčatá, a pretože pozorne strážia majetok svojich manželov.“

Šariah (islamské právo) považuje ženu za duchovne a intelektuálne rovnú mužovi.  Hlavný rozdiel medzi nimi je  po fyzickej stránke, na základe ktorej sú zásady spravodlivého rozdelenia práce.  Mužovi prideľuje viac namáhavú  prácu a robí ho zodpovedným za chod rodiny.  Žene prideľuje prácu v domácnosti, výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú najväčší význam v úlohe budovania zdravej a prosperujúcej spoločnosti.
Faktom je, že dobrá domácnosť funguje na základe jednotnej politiky.  T toho dôvodu Šariah vyžaduje od muža, ako od hlavy rodiny, sa najprv poradiť s rodinou a až potom mať posledné slovo pri rozhodovaní.  Pri rozhodovaní muž nesmie zneužiť svoju výsadu a spôsobiť ujmu svojej manželke.  Akýkoľvek priestupok tohto princípu znamená pre neho riziko straty Allahovej priazne, pretože jeho manželka nie je jeho podriadenou, ale podľa slov proroka (mier s ním), je kráľovnou svojho domu, a túto pozíciu by mal dať každý správny veriaci svojej manželke.  V kontraste s týmto osvieteným učením islamu vo vzťahu k ženám sa v západných krajinách hovorí o oslobodení a emancipácii žien, čo je vlastne skrytou formou využívania ich tela, zbavenia ich cti a degradácie duší!

Z originálu od Prof. Abdur Rahman I.

Gallery