Mäso a mäsové produkty (Halal/Haram)

_74725751_74725750

Očisťujete svoje telo?  Zdržiavate sa mäsa, ktoré je Haram?

Imám Ahmed Al Hassán (pmsn) povedal, že všetko mäso je haram okrem toho, ktoré je porazené pred vašimi očami spôsobom, ktorý je halal, alebo okrem toho, o ktorom ste počuli, že bolo porazené halal spôsobom dôveryhodnou osobou s dobrým správaním, ktorej dôverujete.  Všetko ostatné mäso je haram a škodí vám, vášmu telu a vašej duši.

V mnohých miestach, kde údajne dochádza k islamskému porážaniu mäsa, pracujú nečistí ľudia, ktorí namiesto toho, aby pri porážaní vyslovili “Bismillah,” v skutočnosti nadávajú.

Teda všetko mäso, ktoré bolo údajne porazené islamským halal spôsobom, je haram.  Musíte byť svedkami procesu alebo musíte dôverovať niekomu, koho poznáte, kto má dobré spôsoby, je úprimný a dôveryhodný.  Halal certifikáty, ktorých držiteľom je napríklad KFC, sú neplatné.  Musíte si byť absolútne istí.  To isté platí aj pre ryby.

Pamätajte na slová Ahlul Bayt (pmsn), keď povedali, aby sme z našich žalúdkov nerobili pohrebiská mŕtvych zvierat.

Beztak nepotrebujeme jesť toľko mäsa.  Nevzdávajme sa ho však úplne.

Mäso a mäsové produkty (Halal/Haram)

O viere a isláme

159 – V Al-Mahasin je vyrozprávané, že Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Muž prišiel za Božím Prorokom (pmsnajr) a povedal, že prišiel, aby prisahal vernosť islamu. Boží Prorok (pmsnajr) povedal: „Až tak, že by si zabil svojho otca?“ Muž stiahol svoju ruku a zmenil svoj postoj. Neskôr sa vrátil a povedal, že prišiel prisahať vernosť islamu. Boží Prorok (pmsnajr) povedal: „Teda by si zabil svojho otca?“ Muž povedal: „Áno.“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Veriaci vidí svoju vieru vo svojich činoch a neveriaci vidí svoju nevieru vo svojich skutkoch. Prisahám pri Tom, ktorý má kontrolu nad mojím životom! Neuvedomujú si vlastné postavenie a neberú si príklad zo zlých skutkov pokrytcov a neveriacich, ktoré konajú kvôli ich neviere.“

160 – Imám Sádiq (pmsn) citoval nasledujúce na základe autority Amirul Muminína (pmsn): „Existujú znamenia, podľa ktorých je možné rozpoznať nábožných ľudí. Je to pravdovravnosť, dôveryhodnosť, plnenie sľubu, dbanie na príbuzenské vzťahy, vľúdnosť k slabým a podriadeným, minimálny sexuálny styk so ženami, konanie dobrých skutkov, dobrá povaha, využívanie poznania a konanie čohokoľvek, čo človeku pomáha priblížiť sa Bohu. Nech sú títo ľudia požehnaní. Budú prosperovať a budú mať dobré miesto ku ktorému sa vrátia.“

161 – Imám Sádiq (pmsn) vyrozprával nasledujúce na základe autority Amirul Muminína (pmsn): „Nik neokúsi skutočnú vieru pred tým, než neuvedomí, že utrpí to, čo má pretrpieť a bude v bezpečí pred tým, pred čím má byť zachránený. Vskutku, je to Boh, ktorý spôsobuje stratu a zisk.“

162 – Imám Báqir (pmsn) vyrozprával, že keď sa Imáma Alího (pmsn) pýtali na vieru, povedal: „Boh ustanovil vieru na štyroch pilieroch: vytrvalosť, istota, spravodlivosť a džihád.“

163 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Boh udelí materiálne statky svojim priateľom, ale aj svojim nepriateľom. No vieru udelí iba tomu, koho miluje.“

164 – Imám Sádiq (pmsn) vyrozprával na základe autority jeho starého otca, že Imám Ali (pmsn) povedal, že Boží Prorok (pmsnajr) vravieval: „Každý, kto koná rituálne omytie a riadne sa modlí, dáva almužnu, prekonáva svoj hnev, dáva si pozor na jazyk, žiada Boha o odpustenie za svoje hriechy a vedie členov svojej rodiny na správnu cestu, vskutku naplnil skutočné aspekty viery a Nebeská brána je preň otvorená.“

Mishkat ul-Anwar Fi Ghurar al-Akhbar, strana 33

O viere a isláme

Liečenie zlomeného srdca

zlomené srdceNiekto napísal na Facebook, citujem:

Je zarážajúce, koľko ľudí pociťuje rôzne verzie nasledovného:

„Existuje základný pocit, že nič nie je v poriadku.

Pozerám sa na svoje požehnania, je ich toľko veľa.

Jednu minútu je moje srdce plné, hneď ďalšiu minútu je prázdne.

V jednej chvíli si myslím, že som ok, hneď v nasledujúcu chvíľu mám pocit, akoby sa mi chcelo plakať.

Snažím sa myslieť na to, že na zemi je toľko ľudí, ktorí sú na tom oveľa horšie. Moju bolesť to nezmenšuje.

Chce sa mi plakať.

A plakať.

A potom plakať o niečo viac.“

To, čo dotyčná osoba napísala, je zodpovedajúce liečeniu. Obzvlášť liečeniu zlomeného srdca. Mám pocit, že tento krátky post zachytáva nielen situáciu niekoľkých individuí, ale vystihuje kolektívnu situáciu ľudstva.

Povaha našej reality je taká, že vonkajšie vždy reflektuje vnútorné. Bengálski mystici veľmi presne definovali tento fenomén metaforou nazývanou „arši-nagar,“ čo znamená „mesto zrkadla.“ V tomto svete, ktorý je zložený z viditeľných a neviditeľných realít, vonkajšie konštantne reflektuje vnútorné.

Odkiaľ pramení tento pocit?

Tento pocit pochádza z hĺbky vnútra. Je to pocit srdca (pochádzajúci z väčšej hĺbky, než je srdce), nie je to vedomá myšlienka. Ten pocit, že „nič nie je v poriadku“ je jasným znamením pre tých, ktorí chápu a majú intelekt na to, aby venovali pozornosť faktu, že náš vnútorný život je kompletne roztrieštený. V rámci jednej alebo dvoch generácií ľudské bytosti na tejto zemi zabudli, čo je posvätné tak bezprecedentným spôsobom, že sa mu nič nevyrovná.

Tak ako fyzický svet má svoje fyzické zákony, ktoré sú univerzálne a konštantné, podobne spirituálny svet má spirituálne zákony, ktoré sú nemenné.

S našou ohromnou ignoranciou a zahaľovaním múdrosti sme zabudli na všetko, čo je posvätné, vrátane našej úcty pre neviditeľný a spirituálny svet a jeho nemenné zákony. Táto generácia žije s tak vysokou nedbanlivosťou voči vnútorným dimenziám, záležitostiam srdca a duše, že je to neuveriteľné.   Ešte aj naša nábožnosť je ovládnutá materializmom, to znamená predstieranie, egocentrický spirituálny materializmus, okázalosť a prístup, aký máme k výkladom obchodov – zbavený akejkoľvek oddanosti, trpezlivosti a úprimnosti.

Ako ľudská rasa sa musíme znova naučiť, ako žiť zo srdca a duše, a nie iba z myšlienok logiky a mysle. Musíme naše nadmerné sústredenie preorientovať z hlavy na zanedbané srdce.

Súfijský autor, Llewellyn Vaughan-Lee, v jednej z jeho posledných kníh „Zatemnenie Svetla“ napísal:

„Je potrebné pochopiť, že vnútorné svety sú ovplyvnené vedomím ľudstva. To je dôvod, prečo duchovné učenia naprieč vekmi zdôrazňovali dôležitosť našich postojov a hodnôt, podľa ktorých žijeme. Zatiaľ čo naše fyzické činy majú vplyv na vonkajší svet a vyprodukovali našu ekologickú krízu, naše vedomie, postoje a presvedčenia priamo ovplyvňujú vnútornú duchovnú dimenziu života na zemi…“

Vo zvýraznenej vete je odpoveď na otázku, „prečo prevláda pocit, že nič nie je ok, napriek tomu, že zjavne máme dostatok všetkého, materiálnych vecí, atď.“

mozog srdceNazrime na realitu

Ak sa rozhodneme preskúmať prístup, ktorý sme adoptovali v našich denných životoch, akými hodnotami sa riadime, akým vedomým prechádzame hodinami dňa a čomu skutočne veríme – ak budeme k sebe úprimní, môžeme byť prekvapení.   Môžeme nakoniec zistiť, že ide o totálne sebecký prístup, peniazmi/zárobkom hnané hodnoty, neľudské vedomie, ktoré myslí jedine na žrať-srať-spať. A čo sa týka viery, veríme viac vo farmaceutické produkty a reklamy v telke než v hocičo iné.

Áno. Toto je viac-menej náš stav. Mali by sme byť teda prekvapení, že odvetvie, ktoré je najcitlivejšie na pravdu, ktorým je srdce a duša, začína pociťovať, že nič nie je OK?   Nuž, nič nie je v poriadku čo sa týka našej vnútornej reality, ale to isté platí aj o vonkajšej realite – našej ekonomike, našom pracovnom mieste, našej politike, našej spoločnosti, našom vzťahu s inými.

V jednej chvíli je moje srdce naplnené, hneď potom je prázdne

Tento pocit vypovedá o pravde, že nič nie je ok, či už vnútri, alebo vonku.   Je to pocit srdca. Je to viac-menej preto, že srdce prechádza štádiami, ktoré súfisti nazývajú QABD (kontrakcia) a BAST (expanzia). Toto je stav prežívania prázdnoty a jeho opaku ako stavov (spirituálneho) srdca.

{Boh zatvára a otvára dlaň svoju a k Nemu budete navrátení} {Korán 2:245}

Pocit, že sa mi chce plakať a plakať, a plakať o ničo viac

Tento plač alebo nutkanie plakať je túžba srdca k návratu ku skutočnému.   Pred tým, než sa jeden obráti, pociťuje potrebu umytia, umytia sa so svetlom pravdy. Umývanie tawba, ktoré doslova znamená obrátenie sa. Úprimné pripustenie skutočnosti, že život bol žitý v ilúzii. Potreba uvedomiť si pravdu o tom, kto sme a túžbu po našom skutočnom domove.   Človek cestuje zo sveta ilúzií do sveta reality – je to pravda, či už to človek chápe, pripúšťa alebo popiera.   Čaká nás návrat.

{a u Teba je konečný cieľ náš!} {Korán 2:285}

Cestovateľ cestuje zo sveta stvorenia do sveta Stvoriteľa. Srdcu a duši chýba domov, a preto pociťuje toto veľké súženie, ktoré vypláva na povrch ako plač srdca a duše.

V srdci si človek uvedomuje pravdu, a preto občasná skúsenosť uvedomenia si (dokonca aj nevedomky a bez rozpoznania) oddelenia duše od jej pôvodného domova spôsobuje, že človek plače alebo má nutkanie k plaču.

V skutočnosti je to dobré znamenie. Oveľa lepšie než nedbalý stav námesačnosti. Je to počiatočné štádium srdca, ktoré sa začína orientovať ku Skutočnému. Je to Znamenie smerom k Ceste Domov. Je to jedno zo znamení prebudenia sa srdca alebo pripravenosť srdca prebudiť sa z hlbokého spánku. Je čas návratu.

{že neveríte v Boha? Keď boli ste mŕtvi, On dal Vám život, potom vás usmrtí a následne znovu oživí a nakoniec budete k Nemu navrátení} {Korán 2:28}

Pocit, kedy chceme plakať a plakať, a plakať viac, je potreba uvedomiť si prázdnotu ľudského ega, ktoré je upnuté na podmienky, označenia, koncepty, falošné identifiácie, očakávania toho, čo nemá hodnotu a oveľa viac. Je to uvedomenie si chudoby vlastného ja. Je to ako keď malé dieťa plače za meterským mliekom, pretože iba Matka mu môže poskytnúť obživu a zabezpečiť mu starostlivosť, zaťiaľ čo dieťa nedokáže samo nič, aby sa o seba postaralo.

{pretože Boh je sebestačný, zatiaľ čo vy ste potrební} {Korán 47:38}

A potom?

Možno nemusíme byť zavesení v každej ilúzii?

Možno sa dokážeme zobudiť z tohoto spoločného sna?

Možno sa dokážeme naučiť čítať značky na našej ceste Domov?

Možno začneme venovať pozornosť pravde, že Milovaný nám sľúbil Znamenia na horizonte, a taktiež v nás, až sa pre nás stane jasným, čo je skutočné.

Riešenie je možno v stave, kedy sme svedkami. Sme svedkami vlastného ja, a tiež vnútorných a vonkajších realít.   Keď je niekto svedkom, nesúdi situáciu. Je ako niekto, kto je iba zrkadlom. Zrkadlo môže byť iba svedkom pravdy – objektívnej pravdy.

Mnohí duchovní učitelia hovoria o dôležitosti stavu, kedy sme svedkom bez toho, aby sme súdili a očakávali. Veľká duchovná sila je práve v stave, kedy sme si vedomí udalostí bez toho, aby sme sa snažili napraviť alebo vyriešiť ich.   Je dôležité, aby sme nasadili túto schopnosť svedectva. Keď vnímanie nie je zatemnené reagovaním a riešením problémov, vidíme veci také, aké sú. Iba potom sa môžeme chopiť zodpovednosti za to, čo sa odohralo.

Nemôžeme byť zodpovední za ekologickú nerovnováhu, a ani nemôžeme vedieť, ako sa správať bez toho, aby sme si priznali globálnu devastáciu, ktorú sme spôsobili. Tiež nemôžeme byť zodpovední za to, čo sme vykonali vnútroným svetom bez toho, aby sme si boli vedomí temnoty a zabudnutia na posvätné, ktoré nás obklopuje. Možno tento prvý krok k zodpovednosti pomôže napraviť to, čo sme znesvätili.   Je to krok k zrelosti a skutočnej uvedomelosti.

Dobré správy pre tých so zlomeným srdcom

Zlomené srdce v duchovných významoch neznamená kontext romantickej lásky.   Tento stav zlomeného srdca sa vyskytuje, keď srdce a duša prežíva proces rozčarovania. Potom začne alchemický proces, počas ktorého si srdce začne uvedomovať, že veci nie sú také, ako sa zdajú byť. Čítali ste niekedy nápis na spätných zrkadlách – „objekty sú bližšie, než sa zdajú byť“? Tak nejako.

Je to proces prebúdzania sa ku skutočnému. Keď sa to začne diať, najskôr to musíme rozpoznať a možno načúvaním srdcu si dovolíme slzy, ktoré túžia výjsť von tak náruživo, aj keď možno nerozumieme prečo. Toto umývanie je dôležité. Je to neoceniteľná terapia, ktorá robí so srdcom veci, ktoré by inak trvali desiatky rokov. Tak preboha plačte, doslova. Každá kvapka je drahocenná nebesiam.

Po uvedomení si začneme byť svedkom toho, čo je na horizonte (vonkajšia realita), a rovnako tak aj vnútri nás (vnútorná realita). A očakáva nás tá najúžasnejšia vec – spoločnosť Milovaného, dobré správy a sľub, ktorý sa stáva pravdou – ktorý vraví, že Milovaný je spoločníkom tých so zlomeným srdcom. Môžu byť veľkolepejšie dobré správy než to? A keď sa tieto správy roznesú v našom srdci, môžeme začať bdieť osamote so Samotným, pretože milujúci vskutku potrebujú súkromie, do ktorého nemá právo nik zasahovať. Nech my všetci pocítime spoločnost toho Najlepšieho spomedzi spoločníkov.

(Hospodin je s tými, čo majú skrúšené srdce) (Žalmy 34:17)

A preto Allah deklaruje: „Som s tými so zlomenými srdciami.“
posvätná tradícia islámu Hadís Qudsi

(uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje im rany) (Žalmy 147:3)

Originál článku:
http://www.techofheart.co/2014/12/healing-broken-heart.html

 
Liečenie zlomeného srdca

Pripomenutie

485844_10150724295612487_496023081_nTen, kto si úprimne pripomína Allaha, je tým, kto sa mu podrobuje: ktokoľvek zabúda, odmieta poslušnosť. Podrobenie sa je známka navádzania, odmietanie poslušnosti je naznačuje uvedenie v omyl. Koreň pre oba stavy spočíva v pripomínaní (dhikr) a zábudlivosti. Učiň svoj jazyk ústredným bodom tvojho srdca, ktorý sa nepohne, iba ak to signalizuje srdce, intelekt súhlasí a tvoj jazyk vyhovie viere. Všemohúci Allah vie, čo skrývaš a čo prezrádzaš.

Buď ako niekto, kto oddelil svoju dušu od svojho tela alebo ako niekto, kto je práve na návšteve veľkej slávnosti Dňa zúčtovania, neodvádzaj svoju pozornosť od záväzkov, ktoré ti uložil tvoj Pán prostredníctvom Jeho príkazov a zákazov, Jeho prísľubu a Jeho hrozby. Nezaoberaj sa sám sebou, ale radšej sa zaoberaj povinnosťami, ktoré ti predložil tvoj Pán. Očisti svoje srdce vodou smútku a strachu; učiň pripomínanie si Allaha časťou Jeho nádherného pripomínania si teba. Pamätá si na teba, ale nepotrebuje ťa. Jeho pripomínanie si teba je viac nádherné, žiadúcejšie, chválihodnejšie, úplnejšie a pradávnejšie, než tvoje prípomínanie si Jeho.

Poznanie, ktoré získaš tým, že si ťa On pripomenie, splodí pokoru, skromnosť a kajúcnosť, čo pre zmenu spôsobí to, že budeš svedkom Jeho vznešenosti a predošlej záplavy náklonnosti. To následne bagatelizuje tvoju poslušnosť v tvojich vlastných očiach, akokoľvek výdatná môže byť ako výsledok Jeho náklonností; a budeš Mu úprimne oddaný. Ale tvoje vedomie a mienka tvojho vlastného pripomínania si Ho bude viesť k predvádzaniu, pýche, hlúposti a hrubosti tvojho charakteru, to znamená prikladanie prílišnej dôležitosti tvojej poslušnosti so súčasným zabúdaním na Jeho záplavu náklonnosti a štedrosti. Iba ťa to od Neho vzdiali a všetko, čo časom získaš je odcudzenie sa.

Existujú dva typi pripomenutia: úprimné pripomenutie, s ktorým je srdce v harmónii a pripomenutie, ktoré vzniká z vypudenia iného než Allaha. Ako povedal Allahov Posol, „Nemôžem Ťa spravodlivo chváliť, ako Ty chváliš Seba.“ Posol Boží neustanovil žiaden limit na pripomínanie si Allaha, pretože poznal pravdu, že Allahovo spomínanie na Jeho nevoľníkov bolo väčšie, než nevoľníkovo spomínanie na Allaha. A preto je ešte viac vhodné, aby ten, kto prichádza po Svätom Prorokovi, neuložil žiadne obmedzenia a ktokoľvek, kto si chce spomenúť na Allaha, by mal vedieť, že kým Allah si nespomenie na nevoľníka udelením mu úspechu v pamätaní Naň, nevoľník si Naň nebude môcť spomenúť.

– Imám Jafar Al Sadiq “Lantern for the Path”

Pripomenutie