Kázeň zo stretnutia s Imámom Al Mahdím (pmsn)

boh allah oddanosť patrí bohuImám Ahmed Al Hassán (mier s ním) bol prvý muž, ktorý vyhlásil, že on je ten, ktorý je zmienený vo vôli svätého proroka (mier s ním). Vôli, o ktorej prorok sľúbil, že bude ochranou pre tých, ktorí ju nasledujú. Preto skutok, že sa Imám Ahmed Al Hassán (mier s ním) k vôli prihlásil, musí byť neodmysliteľne chránený pred omylmi kvôli sľubu svätého proroka (mier s ním).

Nasledujú výňatky z prednášky Imáma Ahmeda Al Hassána (mier s ním), ktoré opisujú ako sa jeho volanie začalo:

„V mene Allaha, Milostivého, Milosrdného. V mauzóleách dvoch Imámov – Al Hádiho a Al Askariho – som sa po prvýkrát stretol s Imámom Al Mahdím v tomto fyzickom svete.

Na tomto stretnutí som spoznal Imáma Al Mahdího a toto stretnutie sa odohralo pred mnohými rokmi. Po tomto stretnutí som sa s ním stretol ešte mnohokrát, mier s ním. Objasnil mi mnohé veci, avšak nenariadil mi, aby som v tom čase komukoľvek doručil akúkoľvek správu. Prikázal mi, aby som sa správal dobre a poslušne, aby som dosiahol úrovne božieho správania.

Požehnal ma poznaním a dal mi vedieť o vážnych omyloch a zlých skutkoch odohrávajúcich sa v Hauze v Nadžafe. Či už to boli chyby v poznaní, alebo praktické chyby, sociálne, politické alebo ekonomické, alebo či už to bola degenerácia niektorých zo symbolov uvedenej Hauzy. Tento proces bol pre mňa veľmi bolestivý, keďže to predstavovalo kolaps posledného hradu, o ktorom som si myslel, že reprezentuje pravdu na tomto svete. Znamenalo to pre mňa skazenosť soli, pretože všetko skazené sa môže napraviť soľou, ale čo ak sa pokazí soľ?

Bol to bolestivý, smutný a strašidelný proces – to všetko naraz. Imám mi ukázal útlak, tyraniu a skazenosť. Ponechal ma tomu tvárou v tvár. Nevedel som, čo robiť. Mal by som sa vrátiť odkiaľ som prišiel? Otázka, ktorú som sa sám seba mnohokrát pýtal. Odpoveďou bolo, že teraz som sa sám stal podivínom uprostred Hauzy Nadžafu. S tým, čo som vedel o pravde, ako by som nemohol byť podivínom pre ľudí tohto sveta?

Prešli dni a mesiace a Allah si želal, aby som sa stretol s Imámom. Tentoraz ma poslal do Hauzy Nadžafu, aby som mohol odporučiť, čo Imám povedal, malej skupine študentov Hauzy. Myslel som si, že je dôležité, aby som na to stretnutie išiel, aj keby malo byť krátke. Táto schôdka predstavovala historický moment v mojom živote, pretože to bolo poprvýkrát, keď mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som pre neho pracoval spôsobom, ktorý bol verejný v Hauze v Nadžafe.

Na tých, ktorí ho uznávajú, nech je tisíce pozdravov a mier. Príbeh tohto stretnutia bol nasledovný: V jeden deň som spal a v mojom sne som uvidel víziu. Imám Al Mahdi stál blízko mauzólea Sayeda Mohameda, brata Imáma Al Askariho, mier s ním, a nariadil mi, aby som sa s ním stretol. Potom som sa zobudil. Boli dve hodiny ráno. Pomodlil som sa 4 Raká nočnej modlitby a išiel som spať. Následne som videl inú víziu a v nej bol taktiež Imám Al Mahdi. Žiadal, aby som sa s ním stretol.

Zobudil som sa. Boli 4 hodiny ráno. Skončil som svoje nočné modlitby, a potom som sa modlil modlitbu Fadžr.

Dva dni po týchto víziách, som cestoval do Samary, kde som našiel dvoch Imámov – Al Hádiho a Al Askariho, mier s nimi. Potom som sa vrátil do krajiny, kde som našiel Sayeda Mohameda, mier s ním. Ďalej som išiel do Bagdadu, kde som našiel Imámov Kázima a Džawáda, mier s nimi. Okrem toho som išiel ešte do Karbaly, kde som našiel Imáma Al Husseina a mučeníkov, mier s nimi.

V mauzóleu Imáma Al Husseina som v noci stretol Imáma Al Mahdího, mier s ním. Potom som sa s ním stretol ráno v Maqame Imáma Al Mahdího, čo je v Karbale na konci ulice Khidra.

Sadli sme si v Maqame sami. Bolo takmer prázdne, bez ľudí – okrem služobníka (Maqama), ktorý stál v ženskej časti modlitebne preč od nás. Bolo to 30. dňa v mesiaci Šaban, Hidžri, roku 1420. Po tomto stretnutí som sa vrátil a postil som sa v mesiaci Ramadán zo štedrosti Allaha. Na konci Ramadánu som odišiel do Nadžafu, aby som mohol odporučiť to, čo som sa naučil. Konverzácia medzi niektorými študentami a mnou bola veľmi živá. Výsledkom bolo pretrhnutie väzieb s niektorými z nich a úplný nesúhlas s inými z nich.

Niektorí so mnou súhlasili bez toho, aby mi pomohli a prešli dni a mesiace. Prešli skoro tri roky bez toho, aby sa ku mne prihlásil čo len jediný podporovateľ spomedzi študentov Hauzy. Áno, boli niektorí, ktorí so mnou súhlasili ohľadne peňažnej korupcie v Hauze. V tom čase sa začalo hnutie za nápravu.

Výsledkom však nebola obnova. Politika niektorých z Mardžov, ktorá sa týkala peňažných záležitostí, sa zmenila, ale bola to taká nepatrná zmena, že to sotva stálo za zmienku. Mnohí z učencov zostali rovnakí. Na druhej strane spoločnosť bola plná ľudí, ktorí trpeli hladom a chorobami na tele i na duši, a ani jeden z učencov nepracoval na tom, aby sa podmienky zmenili.

O niekoľko mesiacov neskôr sa môj vzťah s Imámom Al Mahdím, mier s ním, spomalil. Bol som poslom vyslaným ním a nebolo to iba moje vyhlásenie. Bola tu skupina študentov Hauzy – niektorí z nich ma poznali a niektorí so mnou nekomunikovali. Oni počuli a videli dôkazy v Kráľovstve nebeskom a trvali na tom, že mi sľúbia spojenectvo.

Varoval som ich pred ťažkosťami tejto záležitosti a povedal som im, že sa proti mne obrátia a opustia ma tak, ako ľudia Kúfy opustili Moslima ibn Aqíla. Ale oni mi sľúbili spojenectvo, a že mi budú slúžiť sami sebou, peniazmi a deťmi, ako sami priznali. Ja som však od nich nič také nežiadal. Bolo to v Džamadi 1423, Hidžri. Potom mi mnohí zo študentov Hauzy prisahali vernosť.

Následne ich však premohol strach a mňa začali prenasledovať Saddámove jednotky. Preto ich sľuby a spojenectvá už viac neplatili. Ďalej každý človek a skupina hľadali dôvod, aby sa mohli vykrútiť zo spojenectva so mnou a hľadali nejaké obvinenie, aby ma mohli obviniť. Ale na konci súhlasili s dvomi vecami; prvou bolo, obviniť ma z toho, že som veľký mág. Druhé obvinenie bolo, že kontrolujem džinov, používam ich a vyvolávam ich, aby som ich mohol ovládať.

Neskôr malá skupina študentov Hauzy – niektorých z nich som poznal a niektorí so mnou nekomunikovali – počuli a videli vízie Kráľovstva nebeského, ktoré im túto záležitosť potvrdilo. Naliehali, aby mi mohli prisľúbiť vernosť.

A tak som sa vrátil domov po tom, ako sa skupina rozdelila a so mnou ostali iba niekoľkí zo študentov Hauzy a niektorí z veriacich. V roku 1424 v mesiaci Džamadi, prvého dňa, ku mne prišla skupina veriacich. Znovu obnovili ich spojenectvo so mnou, vytiahli ma z domu a dawa sa opäť začala…

Počas posledných dvoch dní mesiaca Ramadán roku 1424 Hidžri (v novembri 2004), mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som oslovil ľudí zeme v ich celku a každému ohľadne ich príkazov, ktoré prídu od Imáma Al Mahdího.

Na tretí deň Šawalu mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som oznámil revolúciu proti utláčateľom, a aby som si vypočítal kroky a pracoval rýchlo, pretože som vyzýval k podpore pravdy a jej ľudí, a aby som pravdu uvádzal do praxe. Aby som vyriekol slová La ilaha illa llah (niet Boha okrem Allaha), pretože v skutku, Allahovo slovo je to najvyššie! Skutočne, Allahovo slovo je to najvyššie! Skutočne, Allahovo slovo je to najvyššie! A slovo neveriacich je to najnižšie.

Tak podporujte Allaha a On podporí vás a dá vám pevne stáť na zemi. Nie je tu azda priaznivec náboženstva Allahovho? Nie je tu Qaimov stúpenec? Nie je tu prívrženec zástupcu Allaha? Nie je tu patrón Allaha?

Neočakávam podporu/víťazstvo prostredníctvom učencov. Ako môžem očakávať podporu učencov, keď Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal vo viac ako jednom hadíse, že potvrdzuje, že mnohí z nich budú bojovať s Imámom Al Mahdím, mier s ním, s ich jazykmi a zubami. Budú proti nemu bojovať až do bodu, že ak sa záležitosť stane bezprostrednou, tak zničí 70 z ich veľkých učencov a 3000 z ich malých učencov.

Ako môžem očakávať od nich podporu, keď Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, „Allah podporí túto záležitosť s tým, ktorý nemá inovácie. Keby táto záležitosť nastala dnes, ten, ktorí uctieva idoly, z toho odíde.“

A idoli, ako hovorí Imám Al Sádiq, mier s ním, sú nepracujúci učenci, pretože v dobe Imáma Al Sádiqa neboli žiadne idoli okrem Abu Hanífa a im podobným.

A Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, „A keď sa objaví Qaim, tí, ktorí sa vidia ako ľudia tejto záležitosti, z nej výjdu. A tí, ktorí boli ako uctievači slnka a mesiaca, do tejto záležitosti vstúpia.“

A tí, ktorí Qaima nepodporujú, sú nepracujúci učenci, hoci ľudia očakávajú, že práve oni sú Qaimovými stúpencami. Ako môžem očakávať podporu od týchto učencov, keď Imámovia povedali, že sú to práve títo učenci, ktorých chybou je, že Umma (spoločenstvo moslimov) je rozdelená a podlomená?

V každom prípade, ó, ľudia Iraku! V skutku môj otec ma poslal k ľuďom zeme a začal s vami a s matkou miest – Al Nadžafom. V skutku som podporovaný Gabrielom, Michaelom, Israfílom, Kráľovstvom nebeským a z mnohých, ktorí ma prijali s pravdou, bol sňatý závoj a ich vízia je dne železná, pretože vidia to, čo ľudia nevidia.

A počujú to, čo ľudia nepočujú, a aké znamenie je väčšie ako toto znamenie duše?

Čo sa týka snov/vízií, často ku mne chodia delegácie z rôznych krajín, niektoré z ďaleka, z Nadžafu a mnohí z nich videli v ich snoch to, čo ich vedie k podpore tohto pravého posolstva.

Aj keby sa, ako príklad, vyskytli jedna alebo dve vízie, ktoré by niesli nepriateľstvo k rodine Mohamedovej, mier s nimi. Čo však majú robiť, aby reagovali na stovky, resp. tisíce vízií, v ktorých väčšina z ľudí vidí jedného z neomylných?

Zatiaľ čo Ahlul Bayt, mier s nimi, hovoria, „Ktokoľvek nás uvidí (vo sne), nás uvidel. Pretože diabol si nevezme náš obraz.“ Utláčatelia tak nemôžu nič, iba konštatovať, že sny nie sú dôkazom. Hoci pravý sen je časťou hodnosti proroctva a prorok a Ahlul Bayt sa o sny zaujímajú, a zaujímajú sa o počúvanie snov.

O výklad snov sa zaujímali vo veľkej miere a dokonca niektorí z prorokov svoju hodnosť dosiahli hlavne prostredníctvom snov a vízií, a ich interpretácia bola ako v prípade proroka Daniela, mier s ním.

A dokonca aj Nadžris, matka Imáma Al Mahdího, prišla do Iraku, aby sa vydala za Imáma Al Askariho kvôli pravému snu, ktorý mala. Riskovala vojnu a väzenie, zatiaľ čo bola vnučkou Cézara rímskeho. Dokonca aj kresťan Wahab podporoval Husseina, mier s ním, kvôli snu, ktorý mal o Ježišovi, mier s ním.

Dokonca aj vznešený muž bani Ummaya, Khalid, syn Saida al Aaasa, sa stal moslimom kvôli snu, ktorý mal o prorokovi, mier s ním, a jeho potomstve.

Napriek všetkému, nevedomí a tyrani falšujú a odmietajú sny bez toho, aby o nich dokonca čo i len premýšľali alebo uvažovali. A pri pravde, poviem vám, že to, čo sa deje s ľuďmi práve teraz, je veľké zjavenie prostredníctvom snov, ale väčšina z ľudí sú neveriaci v milosť Allaha a väčšina z nich Allahovi neďakuje.

Predstavuje to naše uprednostnenie Allahom, a predsa väčšina ľudí nie je vďačná.

A všetka vďaka a chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov!

Mnohým ľuďom som povedal o dôležitých udalostiach budúcnosti, ktoré sa udejú a stalo sa tak, ako som im predpovedal. Patrí medzi ne, keď som im povedal, že ľudia, ktorí mi prisľúbia spojenectvo ako prví, svoju prísahu vezmú späť, čo bolo pred rokom a pol. A tiež že tí, ktorí mi prisľúbili spojenectvo toho roku (2004) zoberú svoje sľuby späť.

A taktiež predpoveď konca vlády detí smilstva – Saddáma a jeho nečistých vojakov. A mnohé iné veci, ktoré sa nehodia do tejto krátkej kázne. Spýtajte sa tých, ktorí so mnou komunikovali. A ešte sa ich opýtajte na zázraky, ktoré videli na vlastné oči. A tak sa vás pýtam, pri Allahovi, v koho rukách je Kráľovstvo nebeské, je to Allah alebo Satan, nech ho Allah preklína?

Ak poviete, že tieto veci sú mágia alebo od džinov, a toto je vaše tvrdenie, rivalom je ten, kto hovorí, že Kráľovstvo nebeské je v rukách diabla, nech ho Allah preklína. A Allah preklína toho, kto vyriekne takýto nevedomý výrok a trvá na ňom, a nekajá sa preto Allahovi.

A dnes žiadam vašu pomoc tak, ako vašu pomoc žiadal môj starý otec, Al Hussein. Je tu niekto, kto nám pomôže? Pretože ak sa od nás odvrátite a zradíte nás, ako to urobili vaši otcovia pred vami, tak môj otec bol trpezlivý, tak ako ja budem trpezlivý, až dokým Namilosrdnejší nezjaví moju záležitosť.

Ako som bol trpezlivý minulý rok, keď ma zanechali ako Moslima ibn Aqíla, mier s ním. V tom čase som až na niektoľkých nemal žiadnych podporovateľov. A oni odišli iba zo strachu pred Saddámom, nech ho Allah preklína, a tiež z lakomstva k svetu. Ale Allah ma zachránil od Saddáma napriek všetkým pokusom jeho neveriacich jednotiek, aby ma zatkli.

A ktokoľvek popiera toto pravdivé pozvanie, som tu, medzi vašimi rukami. V tomto pozvaní sú tu desiatky veriacich, ktorým boli sňaté závoje a hľadia do Kráľovstva nebeského. Stovky alebo viac než stovky, ktorí videli pravdivé sny o Imámovi Al Mahdím, mier s ním, alebo o jednom z Imámov, mier s nimi, alebo o Fátime Al Zahre, mier s ňou, alebo o prorokovi, mier s ním a jeho potomstve, ktorí im nariadili, aby nasledovali toto pravdivé pozvanie.

A som pripravený na Mubahilu. Lepšie povedané, vyzývam učencov všetkých siekt a smerov islámu, sunni alebo šia, a nielen tých, ale taktiež učencov kresťanstva a judaizmu. Výzvou je, že ja som posol pre moslimov od Al Mahdího, pre kresťanov od Ježiša a pre židov od Elijáša.

A som pripravený debatovať s kýmkoľvek z nich skrze ich vlastné knihy. Som pokorný služobník, ktorý vie o Koráne viac, ako vedia oni. Tým, že mám prednosť poznania, ktoré mi bolo dané Allahom, viem o Biblii a Tóre viac.

Ba dokonca nemajú žiadnu silu, aby odpovedali na poznanie, ktoré nám bolo dané Allahom. Dovolím si byť optimista v tom, že ktokoľvek z nich hľadá vedenie, tak ho príjme. Čo sa týka tých, ktorí neveria kvôli svojmu želaniu pre tento nečistý svet, potom ich vyzývam k Mubahile na tom istom mieste. Ktokoľvek žije, by mal žiť jasne tak, aby to videli všetci a ktokoľvek umiera, by mal umrieť tak, aby to videli všetci.

Preto ktokoľvek ma príjme s prijatím pravdy, vyhrá v tomto svete a v posmrtnom živote a bude šťastný. A ktokoľvek ma odmietne, odmietne pravdu a stratí svet i posmrtný život. Už veľmi skoro uvidíte, akého hriechu ste sa dopustili, a akú svätosť ste porušili, a to, že budete ľutovať, bude márne. Už čoskoro budem nad vami dozorcom.

Ó, vy, semená zabijakov Husseina, syna Alího, mier s ním!! Pretože vaši učenci ho zabili pred vami vašimi mudžtahidmi, ako bol Al Šimr, syn Al Džawšana, Šams, syn Rabya a vaši predkovia im pomohli. A dnes, keby som chcel, mohol by som menovať, ktorý z vás je Šimr, syn Al Džawšana a Šams, syn Rabyho.

Ale počkajte! Čo mám robiť s tými bláznami, ktorí môžu sotva pochopiť jeden jediný hadís (vyrozprávanie)!? A nebuďte šťastní, ó, vy, utláčatelia!! Nebuďte šťastní, že vás nechávam, a že podstupujem hidžru – vysťahovanie z vašich rúk – pretože to nebude trvať dlho, než sa vrátim s mojím otcom, Mohamedom, synom Al Hassána, Mahdím, mier s ním, ktorý vám nedá nič iné len meč a smrť pod tieňom meča!

Ó, vy, ktorí ste boli spokojní s tým, čo urobili vaši predkovia a vo svojom živote ste nasledovali Šimra, nech ho Allah preklína, Šamsa, syna Rabyho, nech ho Allah preklína, a ľútosť vám nebude na úžitok, ó, vrahovia prorokov a synov prorokov.

Ó, vy, utláčatelia!!

Nebuďte šťastní, že vás nechávam, a že podstupujem hidžru z vašich rúk, pretože to nebude trvať dlho, než sa vrátim s mojím otcom, Mohamedom, synom Al Hassána, Mahdím, mier s ním, ktorý vám nedá nič, okrem meča a smrti pod tieňom meča!

A nenájdete nič okrem straty tohto sveta a posmrtného života kvôli tomu, čo vykonali vaše ruky, a čo vyslovili vaše jazyky z podvodov, zákerností, klamstiev a falošných obvinení. Môj otec k vám príde nahnevaný. Budete ľutovať, čo ste mi urobili, a ako ste znesvätili moju svätosť. Potom budete vedieť, že poznanie vám vôbec neprináša úžitok a proti komu ste sa to spikli, a akú svätosť Allaha,  Mohameda, Alího a ich rodiny, mier s nimi, ste znesvätili.

Ó, vy, prekrúcači slov a zabijaci prorokov a ich synov! Allah vám nedovolí, aby ste mi išli po krku, ako vám to dovolil u môjho starého otca, Al Husseina, mier s ním.

Takže toto je koniec a dnes je Allahov Väčší deň. A toto je varovanie spomedzi prvých varovaní. Vskutku je to jedno z veľkých varovaní. Je to varovný prst ľudstvu a ja sa vrátim k svojmu otcovi Mohamedovi, synovi Al Hassána, Mahdímu. Poviem mu, ako ste ma popreli, a ako ste znesvätili moju svätosť s vašimi klamstvami a falošnými obvineniami. A nakoniec, ako ste sa snažili ma uväzniť a zabiť ma bez toho, aby som vykonal akýkoľvek zločin. Konali ste tak preto, lebo ste vedeli, že pravda, s ktorou som prišiel, by vaše kamstvá nenechala len tak.

ahmed al hassan mahdi al hussain

Kázeň zo stretnutia s Imámom Al Mahdím (pmsn)

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

prorok mohamed posledna vola testament vedenie spravna cesta

{Je vám predpísané, ak by sa k niekomu z vás dostavila smrť a zanechal by po sebe niečo dobré, nech odkáže z neho rodičom a príbuzným, a to chvályhodným spôsobom. Je to povinnosť určená bohabojným.}
{Korán 2:180}

V poslednom verši môžeme vidieť, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nariadil veriacim, aby napísali poslednú vôľu, keď budú cítiť, že smrť je blízko. Zanechal teda aj pán veriacich, prorok Mohamed (mier s ním), poslednú vôľu? Alebo nesplnil záverečné nariadenie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený)?

 Ibn Abbás povedal: Štvrtok a aký štvrtok to bol! Bolesť posla sa zintenzívnila a povedal:

„Poďte sem, napíšem vám dokument, ktorý vám zabráni v tom, aby ste zišli zo správnej cesty.“

Ale Umar povedal, že prorok blúzni od bolestí, a že majú Korán, ktorý im stačí ako kniha Allahova.

Ahlul Bayt sa potom rozdelili a hádali sa medzi sebou. Niektorí z nich súhlasili s tým, čo povedal prorok, zatiaľ čo iní podporovali Umarovu mienku. Keď sa debata dostávala do bodu varu a boli veľmi hluční, posol Allahov im povedal: „Nechajte ma samého.“

Ibn Abbás povedal: „Pohromou bolo, že nezhody medzi spoločníkmi proroka zabránili tomu, aby prorok napísal pre nich ten dokument.“

Tento incident je dobre zdokumentovaný zo šia aj sunni zdrojov. Avšak príbeh pokračuje na jeho smrteľnej posteli.

V šítskych knihách, keď prorok (mier s ním) volá Imáma Alího (mier s ním) a niekoľko veriacich, vraví:

„Ó otec Hassána, dones mi pero a papier,“ a nadiktoval jeho vôľu, až dokým sa nedostal do bodu, keď povedal: „Ó, Ali, bude 12 Imámov a za nimi bude 12 Mahdíov. Ty, ó, Ali, si prvým z 12 Imámov. Boh ťa pomenoval v Jeho nebi Ali Al Mortada, princ veriacich, veľký pravdovravný, svetlý farúq (sudca a ten, ktorý rozlišuje medzi pravdou a klamstvom) a dôveryhodný a mahdi (správne vedený).

Tieto mená nemôžu byť skutočne prisudzované nikomu inému iba tebe. Ó, Ali, ty si môj strážca mojej vlastnej rodiny, živých a mŕtvych z nich. Moje ženy, ktoré živíš, ma nájdu zajtra a ktorú odmietaš, ja som od nej oslobodený. Nebudem ju vidieť a ona nebude vidieť mňa v Deň zmŕtvychvstania a ty si nástupca (Kalif) môjho národa po mne.

Keď príde na teba deň tvojej smrti, odovzdaj to môjmu synovi Hassánovi, užitočnému.

A keď príde na neho deň jeho smrti, nech to odovzdá môjmu synovi Husseinovi, mučeníkovi, čistému a zavraždenému.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, pánovi služobníkov a uctievačov, Alimu.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Báqirovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Jafarovi Al Sadiqovi (úprimnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mússa Al Kádhimovi (trpezlivému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi Ali Al Redovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Thiqovi (dôveryhodnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Alimu Al Násihovi (radcovi).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Al Hassánovi Al Fadilovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeh synovi, Mohamedovi. Ide o moc svätej rodiny Mohamedovej, mier s nimi všetkými. Toto sú 12-ti Imámovia.

Potom bude 12 Mahdíov po nich. Potom, keď ho Allah príjme, nech to dá jeho synovi, prvému z blízkych. Má tri mená, jedno ako moje a môjho otca: Abdullah (boží služobník), Ahmad a tretie meno je Mahdi (vedený) a on je prvý veriaci.“

Tento hadís je mystérium a samo znamenie a je to jediná zaznamenaná vôľa Proroka Mohameda (mier s ním), ktorá je kompletná a bola schovaná pred zrakmi po dobu niekoľkých storočí a čakala na to, aby si ju nárokoval a prihlásil sa k nej pravý dedič.

– Ghaybat Al Túsi, str. 1505

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli