Pokrivenie Vznešeného Koránu (Teľa, zv. 2)

korán

Existuje mnoho vyrozprávaní od AhlulBayt (pmsn), ktoré indikujú pokrivenie Koránu a existuje mnoho vyrozprávaní pochádzajúcich od spoločníkov Proroka (pmsnajr), ktoré sa k nám dostali prostredníctvom sunnitov a nachádzajú sa v sunnitských knihách, a ktoré indikujú, že k pokriveniu Koránu naozaj došlo.[1]

Pokrivením Koránu sa mieni, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, je neúplný, a že niektoré z jeho slov boli upravené alebo úmyselne vymenené. Niektorí spomedzi islamských učencov sa domnievajú, že je pravdepodobné, že k pokriveniu došlo. Iní tvrdia, že je pravdepodobnejšie, že k žiadnemu pokriveniu nedošlo.

A tí, ktorí tvrdia, že k pokriveniu nedošlo, argumentujú nasledovnými bodmi:

1. Verš ochrany/uchovania: {My dozaista pripomenutie sme zoslali a dobre ho vieme uchrániť.}[2]

A tento verš môže byť chápaný tak, že Korán je chránený/uchovaný pred pokrivením a je v bezpečí v rámci ummy/národa pred pridaním, odstránením alebo zmenou jeho veršov, a že je v bezpečí pred ľuďmi klamstva a imámami zavádzania.

2. Všemohúci povedal: {A nič falošné sa doň ani spredu, ani zozadu nedostane, veď zoslanie od Múdreho, Chvályhodného to je!}[3]

A tento verš môže byť chápaný tak, že Korán je chránený pred tým, aby sa lži dostali medzi jeho listy, či už by malo ísť o výmenu niektorých slov, alebo pridanie, alebo odstránenie niektorých veršov alebo kapitol.

3. Vyrozprávania, ktoré naznačujú prekrútenie, môžu byť chápané tak, že odkazujú na prekrútenie významu, i.e. prekrútenie výkladov, a nie zjavenia, a toto je realita uznávaná všetkými moslimami.

4. Niektoré z vyrozprávaní, ktoré uvádzajú pokrivenie, majú slabý sanád (reťazec rozprávačov).

5. Akékoľvek vyrozprávanie, ktoré nie je možné vysvetliť, a ktoré indikuje, že došlo k prekrúteniu slov, alebo že chýbajú slová alebo verše, také vyrozprávanie by sme mali hodiť o stenu! To preto, že také vyrozprávania by boli protichodné s Koránom a neomylní (pmsn) povedali to, čo znamená: Ak sa k vám dostane čokoľvek, čo bolo vyrozprávané nami, no je protichodné s Knihou Allaha, zanechajte to/neberte to.[4]

6. Korán, ktorý bol zozbieraný v čase Proroka (pmsnajr), je tým, ktorý máme dnes v rukách. Bolo by totiž nemožné, aby si Allahov Posol (pmsnajr) nedal záležať na tom, aby počas jeho života nebol Korán spísaný a zozbieraný. Po ňom prišiel Abu Bakr, Umar a Zaid ibn Harith, aby ho zhromaždili. Po nich prišiel Uthman, aby ľudí zjednotil nad jednou Knihou/Mushaf, a aby spálil a zničil iné, ktoré sa od nej tak či onak líšili. Výsledkom je, že Mushad, ktorý máme dnes v rukách, je Mushaf uthmanský, ako vyrozprávali Al’ama (sunniti) a Al-Khasa (šia).

7. Tvrdenie o pokrivení Koránu je späté s refutáciou proroctva Mohammeda (pmsnajr), pretože Korán je zázrakom, s ktorým prišiel Prorok (pmsnajr).

8. Tvrdenie o pokrivení činí Korán, ktorý máme dnes v rukách, neužitočným a nebolo by možné sa naň spoliehať pokiaľ ide o vieru, nehovoriac o zákonoch jurisprudencie a podobne.

Pokiaľ ide o tých, ktorí tvrdia, že k pokriveniu došlo, ich dôkazmi sú:

1. Existuje veľké množstvo vyrozprávaní, ktoré pokrivenie potvrdzujú. Či už pochádzajú zo sunnitských, alebo šítskych zdrojov. Ako príklad toho, čo bolo vyrozprávané sunnou, Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Ten, kto by chcel čítať Korán za čerstva, ako keď bol zoslaný, nech ho číta podľa čítania Ibn Umm Abd.”[5] A podľa tohto vyrozprávania bol Ibn Masúd medzi najlepšími spoločníkmi, ktorí Korán namemorovali.

Okrem toho od Ibn Malíka vyrozprávali, že povedal: “Masahif (kópie Koránu) bolo prikázané zmeniť, a tak Ibn Masúd povedal: ‘Ten z vás, kto dokáže svoj Mushaf (kópiu Koránu) ukryť, nech ho ukyje, pretože každý, kto niečo ukryje, s tým príde v Deň zmŕtvychvstania.’ Potom povedal: ‘Z úst Allahovho Posla (pmsnajr) som recitoval/čítal sedemdesiat kapitol! Mám teraz zanechať to, čo som vzal z úst Allahovho Posla?!!’”[6] A podľa nich je sanád sahíh (vierohodný/autentický), presne ako povedal Ahmed Muhammad, ktorý vysvetlil Musnád Ahmed. A tiež to bolo vyrozprávané ibn Dawúdom, a v Tafsíri ibn Kathír, a ibn Sád vyrozprával jeho význam v Al Tabaqat.[7]

Význam hadísu je jasný: Teda že ibn Masúd verí, že Korán spísaný Uthmanom je nekompletný, alebo že bol minimálne predmetom nejakých zmien, a to kvôli jeho výroku: “A či mám zanechať toho, čo som vzal od Božieho Posla (pmsnajr)?” Tento výrok naznačuje, že to, čo vzal od Proroka (pmsnajr), sa tak či onak odlišuje od Koránu, ktorý spísal Uthman. A ibn Masúd (nech s ním má Allah zľutovanie) neustále trval na jeho názore a jeho opozícii voči tomu, čo spísal Uthman, až ho Uthman dal zabiť, keď ibn Masúd spálil Masahif (kópie Koránu) a Uthmanov Mushaf. Uthman ho dal zbiť, až zomrel. A tiež v knihách sunny je prítomných mnoho vyrozprávaní, ktoré naznačujú neúplnosť Koránu. Vo vyrozprávaniach dokonca spomínajú názvy kapitol a veršov, no v dnešnom Koráne sa tieto kapitoly a verše nenachádzajú![8]

Pokiaľ ide o vyrozprávania od AhlulBayt (pmsn), je ich mnoho. AhlulBayt (pmsn) nám prikázali recitovať tak, ako recitujú ľudia, až kým nepovstane Qa’im (pmsn). Šejkovi Mufídovi (nech s ním má Allah zľutovanie) bola položená otázka v “Al-Masa’il Al-Sorúriya”: Aký je význam Allahovej ochrany Koránu? Ide o to, čo je medzi dvomi obalmi, a čo majú dnes ľudia v rukách? Alebo sa stratilo niečo z toho, čo Allah (swt) zoslal prostredníctvom Proroka? A je Korán rovnaký, ako zhromaždil Veliteľ veriacich (pmsn)? Alebo je to ten, ktorý zhromaždil Uthman, ako vravia oponenti? A tak odpovedal:

“Niet pochýb o tom, že všetko to, čo sa nachádza medzi dvomi doskami Koránu, sú slová Allaha (swt) a Jeho zjavenie, a neobsahuje nič z reči ľudských bytostí. Je to zoskupenie toho, čo bolo zoslané, a zvyšok toho, čo Allah (swt) zoslal, je Korán[9] s tým, ktorý ochraňuje šáriu (jurisprudenciu), a tým, ktorému sú zverené rozhodnutia – to znamená Mahdi (pmsn) – nestratil z toho ani časť. No ten, čo zhromaždil to, čo je dnes prítomné medzi dvomi doskami, z istých dôvodov neobsiahol všetko. Dôvody sú: pretože niečo z toho nepoznal, pretože ohľadom niečoho mal pochybnosti, pretože o niečom rozhodol sám od seba a niečo z toho úmyselne vyňal.

Veliteľ veriacich (pmsn) Korán zhromaždil tak, ako bol zoslaný od začiatku až do konca a napísal ho tak, ako mal byť napísaný. Medínske verše umiestnil za mekkánske verše a rušiace verše za verše zrušené. Všetko umiestnil na svoje miesto. Z toho dôvodu Džá’far ibn Muhammad Al-Sádiq (pmsn) povedal: “Pri Bohu, ak by bol Korán čítaný podľa toho, ako bol zoslaný, našli by ste v ňom naše mená tak, ako v ňom boli pomenovaní tí pred nami.”[10] A tiež povedal: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina príbehov a príkladov a štvrtina prípadových štúdií a rozsudkov. A my, AhlulBayt, máme dokonalosť Koránu.”[11]

A Al-Madžlisi (nech s ním má Allah zľutovanie) povedal:

“Je správne, že naši imámovia (pmsn) nám prikázali čítať to, čo je medzi dvomi doskami a nepridať ani neodobrať z toho, až kým nepovstane Qa’im (pmsn), ktorý potom ľuďom umožní Korán čítať tak, ako ho zoslal Allah (swt), a ako ho zhromaždil Princ veriacich (pmsn).”[12]

2. Skutočnosť, že Uthman pálil Masahif (kópie Koránu) po tom, čo si vybral jednu z nich. Napriek skutočnosti, že medzi nimi existujú rozdiely. Presnejšie, spálil Mushaf Abdulláha ibn Mas’úda a jeho čítanie zaprel, a dal ho zbiť, až kým nezomrel, aj keď Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Každý, kto chce Korán čítať podľa toho, ako bol zoslaný, nech ho číta podľa recitácie ibn Umm Abda (ibn Masúda).”[13]

3. Nasledujúc sunnu predošlých, židia pokrivili Tóru a kresťania Bibliu. Povznesený Allah povedal: {vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}[14]

A hadís, ktorý hovorí o nasledovaní sunny predošlých, bol vyrozprávaný Prorokom (pmsnajr) a jeho neomylnými Ahlul Bayt (pmsn). Tento hadís je sahíh a bol vyrozprávaný mnohokrát.[15]

Význam nasledovania sunny predošlých je prítomný v realite. Rozhodne k tomu dochádza, ak človek čo len zbežne nazrie do histórie.[16]

4. Verš ochrany je alegorický. Môže mať mnoho výkladov a vysvetlení a medzi ne patrí, že Korán je chránený neomylnými (pmsn). A táto verzia výkladu bola naznačená vo vyrozprávaniach Ahlul Bayt (pmsn).[17]

A verš {nič falošného sa doň ani spredu, ani zozadu nedostane, veď zoslanie od Múdreho, Chvályhodného to je!}[18] je tiež alegorický a môže mať mnoho výkladov a vysvetlení.

Zvláštne je, že niektorí z nich odkazujú muhkam (jasné/presné) vyrozprávania, ktoré majú sahíh sanad, a ktoré boli vyrozprávané od neomylných Ahlul Bayt (pmsn), na verše mutashabih (alegorické) a pritom tvrdia, že rozumejú Koránu a sunne! Ktoré majú byť odkazované na ktoré?!! Muhkam (jasné/presné) na mutashabih (alegorické) alebo mutashabih (alegorické) na muhkam (jasné/presné)?!!

5. V žiadnom prípade nie je možné odmietnuť vyrozprávania, ktoré sú sahíh, pretože niektoré z nich sú muhkam (jasné/presné) v ich indikácii, že existuje pokrivenie alebo neúplnosť. A predošlé verše sú mutashabih (alegorické) a mutashabih (alegorické) odkazujú na muhkam, aby ľudia mohli pochopiť ich význam, a nie naopak.

Taktiež rozdiel v písmene alebo slove sa neberie v úvahu a rozdiely sú prítomné v siedmych čítaniach.

Prijatie čítania/recitácie neomylného je oprávnenejšie, než prijatie čítania/recitácie iných než je on. Minimálne príjmite jeho čítanie/recitáciu tak, ako prijímate čítania/recitácie iných. Niet dôvodu obmedziť sa na sedem čítaní/recitácií, aj keď existuje viac čítaní/recitácií než bolo vyrozprávaných.

6. Korán, ktorý máme dnes v rukách bol zhromaždený v čase Abu Bakra a Umara. Dôkazy o tom sú vyrozprávania sunnitov a šítov. Presnejšie, tento incident bol vyrozprávaný v histórii už veľakrát. Existovalo niekoľko Masahif (kópií Koránu), ktoré dal Uthman spáliť a ľudí zjednotil na jedinej Mushaf (kópii Koránu).

Pokiaľ ide o Korán, ktorý bol zhromaždený Prorokom (pmsnajr), ten je s Alím (pmsn), ktorý ho predložil ľuďom, no oni ho neprijali. A dnes je s 12. Imámom (pmsn). Dôkazmi toho sú mnohé vyrozprávania, ktoré pochádzajú od Ahlul Bayt (pmsn).

Salim ibn abi Salama povedal: Muž recitoval Korán Abu Abdulláhovi (pmsn). Počul som písmená z Koránu, ktoré boli odlišné od tých, ktoré čítali/recitovali ľudia. Abu Abdulláh preto povedal:

“Prestaň s touto recitáciou. Recituj tak, ako recitujú ľudia, kým nepovstane Qa’im. Pretože keď povstane Qa’im (pmsn), sám bude čítať Knihu Allaha (teda jedným spôsobom čítania) a bude mať so sebou Mushaf (kópiu Koránu), ktorú spísal Ali (pmsn).” A povedal: “Keď Ali (pmsn) dokončil spisovanie Koránu, ukázal ho ľuďom a povedal im: ‘Toto je kniha Allaha, ako ju Allah zjavil Mohammedovi a ja som ju zhromaždil medzi dve dosky.’ Oni nato: ‘My máme Mushaf (kópiu Koránu), v ktorej je zhromaždený Korán. Nepotrebujeme tvoju.’ A tak on nato: ‘Pri Bohu! Po týchto vašich dňoch ju už nikdy viac neuvidíte. Len som vás mal informovať, keď som ju spísal, aby ste ju mohli čítať.’”[19]

V inom vyrozprávaní, pochádzajúcom od Proroka (pmsnajr), sa spomína, že pred jeho smrťou dal Alímu (pmsn) papiere, v ktorých spísal Korán a prikázal mu, aby ich pozbieral a zabezpečil.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, bol zozbieraný počas Prorokových (pmsnajr) čias, je to tvrdenie nepodložené a bez dôkazov. Presnejšie, bolo refutované tým, čo som predložil.

7. Proroctvo Mohammeda (pmsnajr) je podložené jeho morálkou/spôsobmi, dôveryhodnosťou, úprimnosťou, správaním pred tým, než bol vyslaný a mnohými zázrakmi, medzi ktoré patrí Korán. Množstvo z nich bolo veľakrát prerozprávaných mnohými ľuďmi z jednej generácie na druhú a sú uvedené v knihách histórie.

A medzi ne patrí to, čo sa udialo v deň jeho narodenia, rozštiepenie Iwan Kisra (Iwan Khosrau), zničenie 14 z jeho okien, uhasenie ohňov Perzie, ktoré neboli uhasené tisíc rokov, vyschnutie jazera Sawa, potopa údolia Al-Samawah a vrhnutie diablov s hviezdami a zbavenie ich sluchu.[20]

A medzi nimi je aj to, čo sa spája s nárokovaním si Proroctva a s výzvami ako rozštiepenie mesiaca, rozštiepenie stromov, naklonenie konáru, glorifikácia kameňmi v jeho rukách, vytrysknutie vody z končekov jeho prstov, prehovorenie/dosvedčenie nehmotných objektov a zvierat v jeho prospech, keď naň jeleň vyslal mier, prehovorenie otráveného mäsa v jeho rukách, keď preň prehovoril vlk v púšti, produkcia mlieka ovce Um Mi’bid, zablýskanie skaly v deň “Khandaq” (Priekopy) a pojedanie malého množstva jedla veľkým množstvom ľudí.[21]

Okrem toho Korán, ktorý máme v rukách, je podľa tých, ktorí vravia, že je pokrivený, Koránom od Allaha, no nie je úplný. Napriek tomu jeho zázrak pretrváva a je naň spoľah vo viere, v rozsudkoch a podobne. Aj keď sa ľudia rozchádzajú v tom, či koránskym zázrakom je jeho rečnícka pôsobivosť, alebo jeho štýl, alebo jeho múdrosť, dobré rady a správy o neviditeľnom, alebo to, že je bez rozporov, alebo je to férová jurisprudencia? Je možné povedať, že všetky tieto záležitosti sú zázrakmi Koránu. A tiež je možné povedať, že jeho zázrak je psychologický a vnútorný/skrytý. Svedčia o tom slová Allaha, Povzneseného: {A keby mohli byť Koránom uvedené do pochodu hory či keby ním bola zem rozdelená či mohli by za jeho pomoci prehovoriť mŕtvi (bol by to tento Korán)}[22], čo je podporené pokojom v duši veriaceho, keď ho číta. V prospech toho svedčí aj fakt, že Korán je liekom pre hrude. Fakt, že ak sú recitované niektoré z jeho veršov, majú účinok na nebeské a svetelné bytosti ako sú napríklad džinnovia, respektíve na fyzické bytosti, ako je ľudské telo.

Od neomylných (pmsn) bolo vyrozprávané, čo znamená: “Vskutku, ak by bola Al-Fátiha recitovaná 70 krát nad mŕtvym človekom, nebuďte prekvapení, keď ožije a vstane[23] {mohli by za jeho pomoci prehovoriť mŕtvi}.

A možno tento zázrak Koránu nebude zrejmý každému. Teda až na čas Qa’imovho (pmsn) objavenia sa, ako bolo vyrozprávané, že jeho spoločníci budú kráčať po vodnej hladine.[24]

Presnejšie, ak budeme uvažovať nad výzvou Koránu, zistíme, že zahŕňa každého. Tých, čo hovoria arabsky a iných, než sú oni. Všetkých ľudí a džinnov {Riekni: “Aj keby sa ľudia a džinnovia spojili, aby niečo podobné Koránu tomuto vytvorili, neboli by schopní prísť s niečim podobným, aj keby si navzájom pomáhali.”}.[25] Ak je zázrakom Koránu formulácia slov, teda rečnícka pôsobivosť alebo niečo iné, výzva tým, čo nehovoria arabsky, by bola bezpredmetná, a to aj v prípade, keď ich verš zahŕňa. Ak by bola záležitosť taká, teda ak by bol zázrak Koránu psychologický a vnútorný/skrytý, jeden koránsky verš by postačoval, aby bol jeho zázrak dokázaný. Respektíve postačila by časť verša {On Boh je Jedinečný, Boh sám o sebe Večný} alebo {V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého}. Presnejšie, Baa’ v Bismilláh by postačovala na preukázanie jeho zázraku. Bolo vyrozprávané, že Princ veriacich (pmsn) hovoril o tajomstvách Baa’ zo slova Bismilláh jednu celú noc.[26]

A On, Povznesený, povedal: {A veru zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími nepriateľmi veriacich, sú židia a tí, ktorí k Bohu pridružujú; a zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími priateľmi veriacich, sú tí, ktorí vravia: “Sme kresťania!” A je to preto, že sú medzi nimi kňazi a mnísi a že nie sú pýchou naplnení. A keď počujú to, čo bolo Poslovi zoslané, vidíš, ako sa ich oči plnia slzami z poznania pravdy a vravia: “Pane náš, uverili sme, zapíš nas medzi tých, ktorí svedčia!}.[27] Nenamýšľajte si, že dôvod, prečo tí učenci Boha, kňazi a mnísi, uverili, je kvôli rečníckej pôsobivosti a štýlu. Dôvodom sú pravdy/reality, ktoré sa ukrývajú za slovami, ktoré spôsobili, že sa ich oči plnia slzami. Oni a im podobní sú dôkazom, ktorý odhaľuje zázrak Koránu synom Adama, a nie tým, ktorých poznanie je obmedzené na očividné a výlučne slová.

On, Povznesený, povedal: {A nie je možné porovnávať živých a mŕtvych. Boh dáva počuť, komu chce, ale ty nedokážeš, aby počuli tí, ktorí sú v hroboch}.[28] Kto odhalil zázrak Mojžiša (pmsn) deťom Adama? Boli to kúzelníci; keď rozpoznali, že Mojžišov zázrak nebol iba zdaním, pokorne padli na tvár.

Zhrnutie je: vravieť, že Korán je pokrivený, neznamená viac, než vravieť, že je nekompletný, alebo že niektoré slová boli zmenené. To všetko je založené na vyrozprávaniach neomylných (pmsn) a niektorých zo spoločníkov. A ani neúplnosť, ani zmena niektorých slov nenegujú skutočnosť, že to, čo máme dnes v rukách je Korán. Pretože vravieť, že je neúplný znamená, že v rukách máme časť z Koránu, preto niet problému v tom, že napriek tomu je od Allaha (swt).

Pokiaľ ide o tvrdenie, že niektoré slová boli zmenené ako “Umma” na “A’emma” (“národ” na “imámovia”) a “Idž’alna” na “Idž’al lana” (“učiň nás” na “učiň pre nás”), a “Talh” na “Tala’a”, v tom prípade je to podobné siedmym recitáciam alebo desiatim recitáciam, ktoré sú všeobecne prijaté všetkými moslimami dneška. Nikdy nevravia, že niekto, kto recituje ktorýmikoľvek z týchto recitácií, je v omyle. Aj keď sa niektoré slová lišia, či už v interpunkcii, alebo významovo.

A všetka chvála patrí Allahovi, ktorý nás neustále vyživuje spomienkou Naň a udelil nám Jeho vznešenú Knihu a veľký Korán. A všetka chvála patrí výlučne Allahovi.

korán

[1] Preskúmať Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 47, 55 a zv. 6, str. 67

            Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 113, 26, 25.

            Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.

            Sunnán ibn Madžá: Zv. 2, str. 853.

Sunnán Abu Dawúd: Zv. 2,str. 343.

Umdát Al-Qar’i od ‘Ayniho: Zv. 24, str. 247.

Al-Burhán od Zarkášiho: Zv. 2, str. 36.

Al-Itqán fi ‘ilúm Al-Qur’án od Siyútiho: Zv. 2, str. 69.

Sunnán Al-Darmi: Zv. 1, str. 318.

Zo šítskych zdrojov preskúmať Al-Káfi: Zv. 2, str. 634.

            Mukhtasár Al-Basa’ír: Str. 275, 213.

            Ghaybat od Al-Ni’mániho: Str. 333.

            Dalá’il Al-Imáma: Str. 106.

            Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 200 a ďaľšie.

[2] Al-Hidžr 15:9

[3] Fussilat (Boli učinení zrozumiteľnými) 41:42

[4] Ahmad ibn Khaled Al Birqi vyrozprával, že Ayúb ibn Al-Harr povedal: Počul som, ako Abu Abdulláh (pmsn) vyriekol: “Všetko sa vráti ku Knihe Allaha a k sunne a každý hadís, ktorý nesedí s Knihou Allaha, je trik.” A Kalíb ibn Mu’awiya Al-Asády vyrozprával, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak sa k vám dostane akýkoľvek hadís, ktorý bol vyrozprávaný nami, no nezhoduje sa s Knihou Allaha, je to hadís falošný.” A ibn Umayr vyrozprával, že všetci Hašemiti a iní než oni povedali: Prorok (pmsnajr) kázal a vyriekol: “Ó, ľudia, ak sa k vám dostane niečo, čo bolo vyrozprávané odo mňa, a čo sa zhoduje s Knihou Allaha, potom som to povedal. Ak sa k vám dostane niečo, čo bolo vyrozprávané odo mňa no nezhoduje sa to s Knihou Allaha, potom som to nepovedal.”

[5] Musnád Ahmed: Zv. 1, str. 7.

            Sunán ibn Madža: Zv. 1, str. 49.

Fadha’il Al-Sahaba: Zv. 46.

Al-Mustadrak od Al-Hakíma: Zv. 2, str. 227.

Al-Sunán Al-Kubra: Zv. 1, str. 452.

Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 9, str. 287 a iné.

[6] Musnád Ahmed: Zv. 6, str. 414.

            Fath Al-Báry: Zv. 9, str. 44.

            Taríkh Dmishq: Zv. 33, str. 138.

            Seir ‘Alam Al-Nobalá’: Zv. 1, str. 486.

            Dokonca aj v Sahíh Bukhári:

Šaqíq ibn Salama vyrozprával: Abdulláh ibn Mas’úd nám povedal: “Pri Bohu! Z úst Allahovho Posla, mier s ním, som vzal cez sedemdesiat súr. Pri Bohu! Spoločníci Proroka, mier s ním, vedia, že patrím medzí tých, ktorí majú najviac poznania v súvislosti s Knihou Allaha, no nie som ten najlepší z nich.” Šaqíq povedal: “Sadol som si, zatiaľ čo som načúval tomu, čo vravia. Nepočul som odpoveď, ktorá by tomu oponovala.”

– Sahíh Bukhári: Zv. 6, str. 102, Dvere Al-Qurrá’ (Recitujúci).

[7] Musnád Abi Dawúd Al-Tayalsi: Str. 54.

            Tafsír ibn Kathír: Zv. 1, str. 433.

            Al-Tabaqat Al-Kubra: Zv. 2, str. 342.

[8] Bukhári a Muslim s ich isnádom oznámili, že ibn Abás vyrozprával, že Umar ibn Al-Khattab mal kázeň po tom, čo sa vrátil z poslednej Hadž (púte), ktorej sa zúčastnil. V kázni povedal:

“Allah zoslal Mohammeda na základe pravdy a zjavil mu knihu. Časť z toho, čo zoslal, bol verš o ukameňovaní. Tento verš sme čítali, učili sme sa o ňom a dbali sme naň, pretože Allahov Posol (pmsnajr) ukameňovával a my sme ukameňovávali po ňom. Obávam sa, že v nadchádzajúcej dobe ľudia povedia, že v Knihe Allaha o tomto verši viac nenachádzajú ani zmienku. Tým pádom zídu zo správnej cesty na základe zanedbávania fardh (povinného úkonu), ktorý zoslal Allah.”

– Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 55.

– Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 25.

                        – Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.

                        – Sunán ibn Madža: Zv. 2, str. 853.

                        – Sunán Abu Dawúd: Zv. 2, str. 343 a iné.

[9] Tento výraz je možné nájsť v niektorých kópiach Al-Masa’il Al-Sororiya.

[10] Takto je to uvedené v Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 47.

            Tafsír Al-Ajáši: Zv. 1, str. 13.

Dawúd ibn Farqád vyrozprával od toho, ktorý ho informoval, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak by bol Korán vyrozprávaný tak, ako bol zoslaný, našli by ste v ňom naše mená.” Následne vyrozprával hadís. Povedal, že Sa’ed ibn Al-Hussajn Al-Kindi uviedol, že Abu Džá’far (pmsn) dodal po “v ňom naše mená”: “rovnako, ako v ňom boli pomenovaní tí pred nami,” z knihy Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 55.

[11] V Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79 a v Tafsír Al-Ajáši: Zv. 1, str. 9: Abu Al-Džarúd vyrozprával: Počul som, ako Abu Džá’far (pmsn) vraví: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch a štvrtina o sunne a príkladoch. A my sme tí, ktorí majú moc Koránu.” Furat ibn Ibrahím vyrozprával od Asbágha ibn Nabáta, že Veliteľ veriacich (pmsn) povedal týmito slovami: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch a štvrtina o halal a haram, a my máme dobré vlastnosti Koránu.” – Tafsír Furat Al-Kúfi: Str. 46. Al-Qadhi Al-No’mán Al-Maghabi vyrozprával od Princa veriacich (pmsn) týmito slovami: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách – štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o biografiách a príkladoch a štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch, a my máme dokonalosť Koránu.” – Šarh Al-Akhbar: Zv. 3, str. 11.

[12] Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 74.

[13] Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 7.

Sunnán ibn Madža: Zv. 1, str. 49.

Fadha’il Al-Sahaba: Str. 46.

Mustadrak od Al-Hakíma: Zv. 2, str. 227.

Al-Sunan Al-Kubra: Zv. 1, str. 452.

Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 9, str. 287 a iné.

[14] Al-Inšiqáq (Rozštiepenie) 84:19

[15] Musnád Ahmad: Zv. 5, str. 340.

            Sunán Al-Tirmidhi: Zv. 3, str. 321.

            Mustadrak Al-Hakím: Zv. 4, str. 445.

            Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 7, str. 261.

Tufat Al-Ahwazy: Zv. 6, str. 339 a iné zdroje. Pokiaľ ide o to, čo vyrozprávali Al-Khasa (šia), nazrite do: Al-Jaqín od ibn Tawúsa: Str. 339.

                                                ‘ilal Al-Šara’i: Zv. 1, str. 245.

                                                Kamal Al-Dín: STr. 481.

                                                Al-Ihtidžadž: Zv. 1, str. 151.

                                                Ghajat Al-Maram: Zv. 2, str. 120 a zv. 6, str. 179.

                                                Bihar Al-Anwar: Zv. 22, str. 387 a iné zdroje.

[16] Šejk Al-Kuleini vyrozprával, že Zuráraz vyrozprával, že Abu Dž’áfar (pmsn) povedal o výroku Allaha (swt) {vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}: “Ó, Zurárah! Azda tento národ po jeho Prorokovi (pmsnajr) nestúpal stupeň po stupienku v súvislosti so záležitosťou tou a tou, tou a tou, a tou a tou?” – Al-Káfi: Zv. 1, str. 415.

[17] Nazrite do Al-Kafi: Zv. 1, str. 214.

            Basa’ir Al-Daradžat: Str. 225.

            Wasa’il Al-Šia, výtlačok Ahlul Bayt (pmsn): Zv. 27, str. 180.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 201.

*Taktiež Džábir vyrozprával, že počul Abu Džá’fara (pmsn) vravieť: “Nik z ľudí nemôže povedať, že Korán zhromaždil tak, ako ho zoslal Allah, iba ak klamár! Tak, ako ho zoslal Allah, ho nezhromaždil a nenamemoroval nik okrem Alího ibn Abi Táliba a imámov, ktorí nasledovali po ňom.” – Basa’ir Al-Daradžat: Str. 213. Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 88.

[18] Fussilat (Boli učinení zrozumiteľnými) 41:42

[19] Basa’ir Al-Daradžat: Str. 213.

            Mustadrak Al-Wasa’il: Zv. 4, str. 226.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 88.

            Usul Al-Káfi: Zv. 2, str. 633.

[20] Nazrite do Amali Al-Šejk Al-Sudúq: Str. 360.

[21] Nazrite do Al-Kafi od Al-Halabiho: Str. 76.

            Aliqtisád od Šejka Al-Túsiho: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 17, str. 363, dvere zázrakov Proroka (pmsnajr).

            Sahíh Al-Bukhári: Zv: 4, str. 186.

[22] Al-Ra’d (Hrom) 13:31

[23] Šejk Al-Kuleíni vyrozprával, že Muawiya ibn Ammar uviedol, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak nad mŕtvym človekom budete recitovať súru Al-Hamd (Al-Fátiha, Kapitola 1) sedemdesiatkrát, jeho duša sa k nemu vráti, nebolo by to prekvapujúce.”

Al-Káfi: Zv. 2, str. 623.

Al-Da’wat od Qutb Al-Dín Al-Rowandy: Str. 188.

[24] Šejk Al-Nu’máni vyrozprával v Al-Ghayba: Abdulláh ibn Hammad Al-Ansári uviedol, že Muhammad ibn Džá’far ibn Muhammad vyrozprával, že jeho otec (pmsn) raz povedal:

“Keď povstane Qa’im, vyšle človeka do každého kúta Zeme, vraviac: Tvoja zmluva je v tvojich rukách. Preto ak budeš čeliť záležitosti, ktorej nerozumieš a nevieš, aké je nariadenie v súvislosti s ňou, nazri do svojich rúk a riaď sa tým, čo je v nich.” A tiež povedal: “Vojská vyšle do Konštantínopolu. Keď dôjdu k zálivu, napíšu niečo na ich nohy a budú kráčať po vodnej hladine. Keď ich Rimania uvidia, ako kráčajú po vode, povedia: ‘Ak toto sú jeho priatelia, čo kráčajú po vode, čo potom on?!’ V tom čase pre nich otvoria brány mesta a oni do nich vstúpia, a budú vládnuť tomu, čo chcú.”

            Al-Ghayba od Al-Nu’mániho: Str. 334.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 365.

            Ilzam Al-Nasib fi ithbat Al-Hudža Al-Gha’ib: Zv. 2, str. 251.

Mikyal Al-Makarim: Zv. 1, str. 130.

[25] Al-Isrá‘ (Nočná cesta) 17:88

[26] V Al-Sirát Al-Mustaqím sa spomína: Ibn Šahr Ašob povedal: Počul som, že on (pmsn) hovoril s ibn Abbásom o Baa’ z Bismilláh takmer až do úsvitu a povedal: “Ak by bola noc dlhšia, boli by sme pokračovali.”

            Al-Sirát Al-Mustaqím od Ali ibn Yúnus Al-‘Ámiliho: Zv. 1, str. 219.

[27] Al-Má’ida (Prestretý stôl) 5:82-83

[28] Fáter (Stvoriteľ) 35:22

Pokrivenie Vznešeného Koránu (Teľa, zv. 2)

Teľa, zv. 2 (úryvok)

Existuje mnoho vyrozprávaní od AhlulBayt (pmsn), ktoré indikujú pokrivenie Koránu a existuje mnoho vyrozprávaní pochádzajúcich od spoločníkov Proroka (pmsnajr), ktoré sa k nám dostali prostredníctvom sunnitov a nachádzajú sa v sunnitských knihách, a ktoré indikujú, že k pokriveniu Koránu došlo (viď referencie).

Pokrivením Koránu sa mieni, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, je neúplný, a že niektoré z jeho slov boli upravené alebo úmyselne vymenené…

-Ahmed Al Hassan (pmsn), úryvok z knihy Teľa, zv. 2

Preskúmať Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 47, 55 a zv. 6, str. 67
Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 113, 26, 25.
Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.
Sunnán ibn Madžá: Zv. 2, str. 853.
Sunnán Abu Dawúd: Zv. 2,str. 343.
Umdát Al-Qar’i od ‘Ayniho: Zv. 24, str. 247.
Al-Burhán od Zarkášiho: Zv. 2, str. 36.
Al-Itqán fi ‘ilúm Al-Qur’án od Siyútiho: Zv. 2, str. 69.
Sunnán Al-Darmi: Zv. 1, str. 318.

Zo šítskych zdrojov preskúmať Al-Káfi: Zv. 2, str. 634.
Mukhtasár Al-Basa’ír: Str. 275, 213.
Ghaybat od Al-Ni’mániho: Str. 333.
Dalá’il Al-Imáma: Str. 106.
Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.
Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 200 a ďaľšie.

Teľa, zv. 2 (úryvok)

Odklon Islamského národa od Priamej cesty (Teľa, zv. 2)

Všemohúci povedal, v mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého: {Alif lám mím! A či si ľudia myslia, že budú ponechaní na pokojí, keď povedia: “Uverili sme,” a skúšaní nebudú? Veď sme už skúšali tých, ktorí pred nimi boli, a Boh veru pozná tých, ktorí pravdu vravia, i tých, ktorí klamári sú. Myslia si snáď tí, ktorí zlých skutkov sa dopúšťajú, že Nás predstihnú? Ako zle však súdia! Kto dúfa, že s Bohom sa stretne, dočká sa, lebo lehota Božia sa vskutku dostaví – a On Počujúci je i Vševediaci. Ten, kto vo viere sa usilovne snaží, ten veru sám pre seba tak koná, veď Boh je sebestačný voči ľudstvu všetkému}[1] V rámci Islamského národa nastal odklon od Priamej cesty, či už vo viere, alebo v záležitostiach jurisprudencie, {Toto je Allahova Sunnah (pevne stanovená obyčaj), ktorá sa už mnohokrát predtým naplnila. A v Sunne Allaha nenájdeš zmenu žiadnu}[2] {Že vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}[3]

A Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Pri Jedinom, v ktorého rukách je môj život, budete nasledovať stopy tých pred vami, krok za krokom a trošku po troške, a to tak, že sa nevyhnete ich spôsobom a spôsoby detí Izraela sa nevyhnú vám.”[4]

A z vyrozprávaní vieme, že keď Mahdí (pmsn) povstane, prvá vec, ktorú urobí, je napravenie tejto deviácie a vráti národ smerom na Správnu cestu, a islamu navráti prosperitu a jemnosť, ako to bolo v ére Božieho Posla (pmsnajr). Učiní tak po tom, čo sa islamu dostalo skazenosti v rukách samaritánskych imámov zavádzania, ktorí ho uvrhli do úpadku.

Bolo vyrozprávané, že Abi Basír povedal, že Imám Al-Sádiq povedal: “Islam začal ako niečo zvláštne/nezvyčajné a vráti sa ako niečo zvláštne/nezvyčajné, preto odovzdajte moje dobré správy tým, ktorí sú zvláštni/nezvyčajní.” A tak som povedal: “Vysvetli mi to, nech Allah napraví tvoj stav.” On (pmsn) nato: “Zvolávateľ od nás obnoví volanie tak, ako zvolával Allahov Posol (pmsnajr).”[5]

Od Al-Sádiqa (pmsn) bolo vyrozprávané, že povedal: “Urobí to – to znamená Qa’im – čo urobil Allahov Posol (pmsnajr). Zborí to, čo bolo pred ním tak, ako Allahov Posol (pmsnajr) zboril záležitosť Al-Džahiliyyeh (dni ignorancie). Islam zriadi nanovo.”[6]

A od syna ‘Atá bolo vyrozprávané, že povedal: “Opýtal som sa Aba Džáf’ara Al-Báqira (pmsn): ‘Ak Qa’im (pmsn) povstane, akým konaním bude kráčať medzi ľuďmi?’ On (pmsn) odpovedal: ‘Zborí/zničí to, čo bolo pred ním tak, ako to urobil Boží Posol (pmsnajr). Islam obnoví od základov.’”[7]

Vyrozprávané od Al-Báqira (pmsn), že povedal: “Keď náš Qa’im povstane, ľudí bude zvolávať k novej záležitosti tak, ako Allahov Posol (pmsnajr) zvolával k niečomu novému. Vskutku islam začal ako niečo zvláštne a vráti sa ako niečo zvláštne, tak odovzdajte moje dobré správy tým, ktorí sú zvláštni.”[8]

A možno si myslíte, že odklon nastal iba v rámci sunnitskej sekty, keďže sa pevne nedržali rodiny Proroka (pmsn) a dvanástich imámov (pmsn), čo malo za následok deviáciu vo viere a jurisprudenčných rozhodnutiach. Avšak pravda je taká, že vyrozprávania, ktoré máme dnes od rodiny Proroka, mier s nimi všetkými, naznačujú, že pred Mahdího (pmsn) povstaním deviácia zahŕňa všetkých a každého. Taktiež sú indikované odchýlenia od viery a jurisprudenčných rozhodnutí, a od spôsobov odvodzovania jurisprudenčných rozhodnutí medzi moslimskými učencami, či už sú to sunniti, alebo šíti, alebo medzi učencami v rámci všetkých ostatných odnoží.

A kvôli tomu je nevyhnutné, aby sme poznali, aj keď iba v krátkosti, záležitosti, kvôli ktorým vznikli nedorozumenia medzi moslimskými učencami/duchovnými, aby sme zajtra, keď sa objaví Imám Mahdí (pmsn), nepadli za obeť jednému zo zavádzajúcich samaritánskych imámov, a aby sme sa kvôli našej vlastnej ignorancii pravdy nestali jednými z nepriateľov Imáma Mahdího (pmsn), zatiaľ čo si predstavujeme, že sme na správnej ceste, a že sa nám darí. Práve kvôli tomu sa v krátkosti pokúsim predložiť niektoré z týchto skutočností a úspech prichádza od Boha.

[1] Al-‘Ankabút (Pavúk) 29:1-6

[2] Al-Fath (Úspech) 48:23

[3] Al-Inšiqáq (Rozštiepenie) 84:19

[4] Tafsír al-‘Ayášy: Zv. 1, str. 304.

Tafsír al-Safi: Zv. 2, str. 26.

Bihar Al-Anwar: Zv. 13, str. 180.

[5] Tafsír al-‘Ayášy: Zv. 2, str. 303.

Gaybat Al-Ni’máni: str. 337.

Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 366.

[6] Ghaybat Al-Ni’máni: Str. 236.

Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 353.

[7] Ghaybat Al-Ni’máni: Str. 238.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 354.

[8] Ghaybat Al-Ni’máni: Str. 336.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 366.

 

Odklon Islamského národa od Priamej cesty (Teľa, zv. 2)

Teľa, zv. 2 (úryvok)

láska pravda hľadanie pravdy islam

Všemohúci povedal, v mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého: {Alif lám mím! A či si ľudia myslia, že budú ponechaní na pokojí, keď povedia: “Uverili sme,” a skúšaní nebudú? Veď sme už skúšali tých, ktorí pred nimi boli, a Boh veru pozná tých, ktorí pravdu vravia, i tých, ktorí klamári sú. Myslia si snáď tí, ktorí zlých skutkov sa dopúšťajú, že Nás predstihnú? Ako zle však súdia! Kto dúfa, že s Bohom sa stretne, dočká sa, lebo lehota Božia sa vskutku dostaví – a On Počujúci je i Vševediaci. Ten, kto vo viere sa usilovne snaží, ten veru sám pre seba tak koná, veď Boh je sebestačný voči ľudstvu všetkému} V rámci Islamského národa nastal odklon od Priamej cesty, či už vo viere, alebo v záležitostiach jurisprudencie, {Toto je Allahova Sunnah (pevne stanovená obyčaj), ktorá sa už mnohokrát predtým naplnila. A v Sunne Allaha nenájdeš zmenu žiadnu} {Že vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}
 
A Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Pri Jedinom, v ktorého rukách je môj život, budete nasledovať stopy tých pred vami, krok za krokom a trošku po troške, a to tak, že sa nevyhnete ich spôsobom a spôsoby detí Izraela sa nevyhnú vám.”
 
A z vyrozprávaní vieme, že keď Mahdí (pmsn) povstane, prvá vec, ktorú urobí, je napravenie tejto de
viácie a vráti národ smerom na Správnu cestu, a islamu navráti prosperitu a jemnosť, ako to bolo v ére Božieho Posla (pmsnajr). Učiní tak po tom, čo sa islamu dostalo skazenosti v rukách samaritánskych imámov zavádzania, ktorí ho uvrhli do úpadku.
 
– Imám Al Hussajn, Ahmed Al Hassan (pmsn), úryvok z knihy “Teľa – zväzok 2”
 
Teľa, zv. 2 (úryvok)

Teľa – zväzok 2

ahmed al hassan teľa 2 koniec sveta novy svetovy poriadok boh islam ježiš mohammed

Úvod

V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého

Všetka chvála patrí Pánovi svetov, ktorý povedal, {A nie je možné porovnávať živých a mŕtvych. Boh dáva počuť, komu chce, ale ty nedokážeš, aby počuli tí, ktorí sú v hroboch, veď ty si iba varovateľom. A poslali sme ťa s pravdou a ako hlásateľa zvesti radostnej i ako varovateľa; a niet národa jeidného, ku ktorému by nebol prišiel varovateľ. Ak ťa prehlasujú za klamára, teda už tí, čo boli pred nimi, prehlasovali poslov svojich za klamárov, aj keď prišli k nim s dôkazmi jasnými a Písmom i Knihou osvietenou}[1]

A nech Allah zošle Jeho požehnania na prorokov a poslov, a na ich konečného Proroka, ktorý bol vyslaný ako milosť pre svety, a na jeho požehnanú domácnosť, a na ich pečať, ktorá bude vyslaná ako prekliatie pre neveriacich.

Vo zväzku číslo 1 som uviedol, že toto bádanie/diskusia je letmý pohľad na príbehy prorokov a poslov, a minulé národy vo vzťahu k stavu moslimov dneška a budúcnosti, v ktorej sa očakáva príchod Imáma Al-Mahdího (požehnania a mier s ním). Je to tiež volanie k reformácii a k prehodnoteniu cesty obzvlášť pre tých, ktorí tvrdia, že sú predstaviteľmi Imáma Al-Mahdího. Je to volanie k príprave na víťazstvo Imáma Al-Mahdího (pmsn), aby sa človek vyhol tomu, že bude stáť proti nemu, či už s tyranmi ako napríklad Sufyáni, alebo so samaritánskym duchovenstvom/kňazmi/učencami zla. V tomto volaní je mojím úmyslom pridržiavať sa milosti. Všemohúci povedal: {Vďaka milosrdenstvu božiemu si bol k nim zhovievavý; ak by si bol hrubý a srdca tvrdého, boli by veru od teba opadli. Odpusť im teda a pros za nich o odpustenie a poraď sa s nimi v každej záležitosti. A keď dospeješ k rozhodnutiu, spoľahni sa na Boha, lebo Boh miluje tých, ktorí Naň sa spoliehajú}[2]

Dnešná realita moslimov je hanebná/potupná a situácia je trpká. Musí dôjsť k reformácii a veriaci musia túto reformáciu vziať na seba. Je prirodzené, že dôjde k obetám/stratám medzi tými, ktorí kráčajú na tejto vznešenej ceste, čo je ako kráčať po horúcom uhlí.

Vyrozprávané od Imáma Al-Báqira (pmsn), že povedal: “Jedného dňa, keď bol Allahov Posol (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) v spoločnosti svojich druhov, povedal: ‘Ó, Allah! Daj, aby som mojich bratov stretol dvakrát!’ A tak tí spomedzi jeho druhov, ktorí ho obklopovali, povedali: ‘Azda nie sme tvoji bratia, ó Posol Allaha?’ A tak povedal: ‘Nie. Vy ste moji spoločníci, zatiaľ čo moji bratia sú ľudia konca čias. Uverili, zatiaľ čo ma nevideli. Vskutku Allah ma informoval o ich menách a o menách ich otcov pred tým, než im On dal zrodiť sa zo slabín ich otcov a lôn ich matiek. Každý z nich je prísnejší/vytrvalejší vo svojom náboženstve než ostnatý astragalus spinosus – to znamená bodliak – počas temnej noci alebo ako ten, čo pevne zviera žeravý uhlík. Tí sú lampami v temnote. Allah ich zachráni z každej hroznej zachmúrenej secesie (fitna).’”[3]

Nie je jednoduché stáť tvárou v tvár tyranov a samaritánskych duchovných zla a zápasiť a bojovať s nimi, zatiaľ čo sú tvoje ruky prázdne a niet v nich ani len kameňa, s ktorým bi si sa mohol brániť bez akejkoľvek podpory a asistencie. A v ich rukách sú zbrane, tanky, rakety, masmediálna mašinéria a zvučné mená, ktoré minuli veľké množstvo peňazí, aby boli obklopení svätokruhom falošnej sviatosti. Tých, ktorí ich uctievajú bez Allaha, zahŕňajú peniazmi, zatiaľ čo ľudia jasajú a spievajú pre nich, a nazývajú ich vodcami a duchovnými/učencami.

Avšak pokiaľ ide o mňa a mojich veriacich bratov, našim príkladom je Mojžiš a Áron, keď bojovali s Faraónom a Hamánom, a Qarúnom, a Samaritánom, a Bal’ámom ibn Ba’úrá’ (nech ho Allah preklína), ktorý bol na prvý pohľad odetý do šiat asketického uctievajúceho duchovného.

A príkladom nám je Ježiš (pmsn), keď bojoval proti Cézarovi a Pilátovi, a armádam Rimanov, a zavádzajúcim duchovným/učencom detí Izraela. A prikladom nám je Mohammed (pmsnajr), keď zápasil proti tyranom Bani Ummayyah a Bani Al-Abbas, a proti samaritánskym zlým duchovným/učencom tohoto národa.

A pri Bohu, ak by nebolo toho, že Allah veriacim predurčil, že odsúdia zlo, a ak by som nebol poznal množstvo právd, ktoré moju pečeň naplnili hnisom, či už v súvislosti so skorumpovanými vládcami, alebo v súvislosti so skorumpovaným duchovenstvom/učencami zla – {A keby si ich bol náhodou zbadal, bol by si sa dal pred nimi na útek plný strachu z nich hrozného}[4] – nebol by som si vybral túto krvavú konfrontáciu s tisíckami ľudí, ktorí sú vyzbrojení všetkými možnými druhmi materiálov, armádnou výbavou a mediálnymi zbraňami. A v mojich rukách nie je nič, iba ak poviem {Pomôž mi, som prekonaný!}[5]

Ó, moji milovaní! Keď som dlho premýšľal nad posolstvom Princa veriacich (pmsn), našiel som, že vraví:

والله ما فاجئني من الموت وارد كرهته، ولا طالع أنكرته، وما كنت إلاّ كقارب ورد ، وطالب وجد، وما عند الله خير للإبرار

“Pri Bohu, smrť nie je pre mňa šokujúcou, že by som ju bol nenávidel. Nie je ani prekvapením, ktorému by som sa chcel vyhnúť. Bol som ako loď, ktorá priplávala, a ako hľadajúci, ktorý našiel. A vskutku to, čo je pri Bohu, je dobrota pre dobrých.”

A zistil som, že pre inteligentných, múdrych a poslušných voči Allahovi je smrť milšia/príjemnejšia než život. A to, čo je pri Bohu, je pre spravodlivých lepšie. Nech Allah dá, aby som ja, biedny opovrhnutiahodný služobník, patril medzi tých, ktorí sa váľajú v prachu, po ktorom kráčali a medzi tých, ktorí sa vydali po správnej ceste, po ktorej sa vydali oni.

A keď som dlho premýšľal nad stavom prorokov, miestodržiteľov a úprimných služobníkov Allaha, o ktorých sa píše v Koráne a v ich biografiách, zistil som, že to boli spoločníci bdelosti a ostrých lakťov, ktorí odmietali poslušnosť voči tyranom a odmietali podriadenosť voči nim. Vlastne som zistil, že boli zabití, rezaní a ukrižovaní so slávou a dôstojnosťou bez jediného momentu podriadenosti alebo zaliečania sa utláčateľovi alebo bez toho, aby sa naň boli spoliehali.

A Abraháma (pmsn) som našiel, ako nesie sekeru a láme idoly bez toho, aby mu záležalo na tom, čo mu urobia tyrani a učenci/duchovní zla, až kým napokon nebol hodený do ohňa.

A Jána Krstiteľa (pmsn) som našiel, ako kričí do tváre Herodesa: “Si obscénny/nehanebný!” Až kým mu napokon nenechal odťať hlavu.

A Al-Hussajna (pmsn) som našiel, ako kričí do tváre Jazída (nech ho Allah preklína): “Si neveriaci!” Až kým nakoniec nezabil jeho spoločníkov a syna jeho strýka, a jeho bratov, a jeho synov. Napriek tomu sa nepoddal ani nehľadal pomoc u utláčateľa, až kým nebol zabitý a jeho hlavu nevztýčili na kópii, a jeho ženy nevzali do zajatia. A tak mu Allah dal víťazstvo, keď podporil náboženstvo Allaha na Zemi.

A Mojžiša, syna Džáfara (pmsn), som našiel, ako kričí do tváre tyranov Bani Al-Abbas, zavádzajúceho Al-Mahdího, Al-Hádiho, Al-Rašída: “Ty si neveriaci!” Preto ho premiestňovali z väzenia do väzenia, z jedného súdneho procesu na druhý, no napriek tomu sa nepodrobil ani sa nevzdal, až kým ho Al-Rašíd (nech ho Allah preklína) vo väzení neotrávil.

A Mojžiša, syna Imrána (pmsn), som našiel, ako bojuje proti Faraónovi (nech ho Allah preklína) a jeho vojskám, ktorí boli v tom čase vyzbrojení najmodernejšími zbraňami, a on so sebou nemal nič iné než palicu, z ktorej Allah učinil znamenie spomedzi Jeho znamení.

A našiel som vážne zranenia Princa veriacich (pmsn) po bitke pri Uhud. No jeho istota (jaqín) a sila v náboženstve Allaha iba vzrástli, čo jeho telu dodalo silu, ktorou udrel na statočných Qurayšovcov.

A našiel som Bohu najdrahšieho, Mohammeda (pmsnajr), po tom, čo utrpel vážne zranenia a polámané zuby v bitke pri Uhud. Vrátil sa a pokračoval v boji proti polyteistom spolu s niektorými spomedzi jeho spoločníkov. Väčšina z nich boli zranení, podopierajúc sa s ich mečami a šípmi. A tak sa Allah zľutoval nad ich stavom a do sŕdc polyteistov vložil strach. Preto sa obrátili chrbtom, utekajúc po tom, čo sa rozhodli odstrániť Proroka a jeho spoločníkov, preto mu (pmsnajr) Allah dal víťazstvo bez boja.

Potom som nazrel na náš súčasný stav a našiel som dominujúcich tyranov tohto národa. Nedovolili, aby z náboženstva zostalo čokoľvek iné než jeho meno a z Koránu nič než jeho písmo, ktoré dokonca ani len neponechali v jeho pôvodnom stave. Lepšie povedané, vrhli sa naň, urazili ho a učinili ho nečistým, hľadajúc blízkosť k prekliatemu Satanovi, zatiaľ čo nasledovali príkazy mágov a šamanov (nech ich Allah preklína a zahanbí). A moslimovia a ich učenci/duchovní sú ticho, akoby na ich hlavách sedel vták, akoby s Koránom nemali nič spoločné!

Beda vám, ó, mlčiaci! Toto je kniha, ktorej sa nedotkne nik okrem purifikovaných! Toto je jedna z thaqlín (dvoch závažných vecí), tak ako ste nasledovali Allahovho Posla (pmsnajr) v súvislosti s ňou? Ako môžete ostať zamĺknutí ohľadom tých, ktorí ju robia nečistou s ich skazenou krvou? Zo strachu pred smrťou alebo zo strachu pred tým byť zabitý? Preto vám nebude dané potešenie, iba ak málo.

Alebo sa hlásite k pretvárke (taqqiya)? Zatiaľ čo Ján, syn Zachariáša (pmsn), bol zabitý a jeho hlava odrezaná kvôli záležitosti, ktorá bola oveľa menej závažnou, než je táto, a to kvôli tomu, že sa snažil zabrániť incestu.

Vy, ó, učenci islamu!! Ó, vy, ktorí tvrdíte, že ste predstaviteľmi prorokov!! Čo zostáva po poškvrnení knihy Allaha a po jej učinení nečistou?! {A či si nevidel tých, ktorým bolo povedané: “Spusťte svoje ruky, dodržujte modlitbu a dávajte almužnu!” A keď im bolo predpísané bojovať, hľa, jedna skupina z nich, ktorá bojí sa ľudí tak, ako sa bojí Boha, alebo s ešte väčším strachom, zvolala: “Pane náš, prečo si nám predpísal boj? Nemohol by si nám ho ešte o malú chvíľu odložiť?” Riekni: “Užívanie na tomto svete je iba nepatrné, zatiaľ čo posmrtný život je ďaleko lepší pre toho, kto je bohabojný – a nebudete ochudobnení ani len o vlákno kôstky datľovej!” Nech kdekoľvek budete, smrť vás zastihne, aj keby ste boli vo vežiach opevnených. Ak sa stane týmto ľuďom niečo dobré, vravia: “To je od Boha”, avšak ak ich postihne niečo zlé, povedia: “To je od teba, ó, Prorok!” Riekni: “Všetko od Boha prichádza!” A čo je týmto ľuďom, že takmer nedokážu pochopiť, čo sa im vraví?}[6]

Ježiš (pmsn) povedal: “Ó, učenci/duchovní zla! Hlásite sa o odmenu, no strácate prácu. Pán práce sa o malú chvíľu bude dožadovať Jeho skutkov a vy onedlho vystúpite zo šíreho sveta, a vstúpite do temnoty hrobky a jej tesnosti.”[7]

Nositelia knihy ju opustili a tí, ktorí sa ju naučili naspamäť, predstierajú, že ju zabudli. Preto v ňu prestali veriť. No nakoniec budú oboznámení! Sú zaneprázdnení štúdiom logiky, gramatiky a ich vyučovaním viac, než so štúdiom knihy Allaha a jej učením! Sú zaneprázdnení s posväcovaním logiky viac než s posväcovaním knihy Allaha: {I riekol Posol: “Pane, ľud môj pokladá tento Korán za niečo, čomu sa vyhnúť je potrebné.”}[8]

Tak aká je vaša výhovorka pred Bohom v súvislosti s používaním taqqiyah, a teda zradením knihy Allaha? Ak by ste boli v Karbale, boli by ste súčasťou armády Umara, syna Sai’da (nech ho Allah preklína), a boli by ste zavraždili Al-Hussajna (pmsn), a boli by ste použili taqqiyah ako výhovorku. Alebo by ste minimálne stáli bokom a ustúpili pred bojom/zabíjaním a ospravedlnili by ste to touto nečistou výhovorkou. Áno, vrahovia Al-Hussajna (pmsn) tvrdili, že sú šítmi a volali na Al-Hussajna (pmsn), a tvrdili, že ho podporia. Avšak keď zistili, že jeho podpora ich bude stáť ich fyzické/materiálne životy, zavraždili ho a podporili synov prostitútok! Zradili syna Fátimy (pmsn) s ich nízkosťou a zlomyseľnosťou, a zbabelosťou, ktoré v sebe ukrývali. A podobne, ak zradíte knihu dnes, zajtra zradíte syna Al-Hussajna (pmsn), Imáma Al-Mahdího (pmsn).

V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého: {Alif lám mím rá! Toto sú znamenia Písma; a pravdou je to, čo bolo ti Pánom tvojím zoslané, avšak väčšina ľudí tomu neverí.}[9] Neveria v pravdu, pretože je trpká. Nenasledujú cestu pravdy. Nenávidia kráčať po nej, pretože tých, ktorých po nej kráčajú, je málo. Majú radi cestu zla kvôli množstvu ľudí, ktorí sa ňou vybrali, akoby nepočuli výrok Boha: {Riekni: “Zlé a dobré si nie sú rovné, aj keď sa ti páči mnohé z toho, čo je zlé. Bojte sa Boha, ľudia obdarení rozumom – snáď budete blažení!”}[10]

Lepšie povedané, pravdu počuli a pochopili ju, no ako povedal Veliteľ veriacich (pmsn): “Svet je v ich očiach skrášlený a sú naklonení jeho ozdobám.” A zhromaždili sa pri pojedaní mŕtvoly, čím boli odhalení. A ak je niečo v očiach človeka skrášlené, jeho zrak je tým oslepený.

Všemohúci povedal: {Podobajú sa tomu, ktorý roznietil oheň: keď osvetlené ním bolo všetko, čo je naokolo, Boh odniesol im svetlo a nechal ich v temnote, nevidiacich.}[11]

Presnejšie, sú podobní pokrytcom v začiatkoch islamu. Roznietili islamskú pochodeň spolu s Poslom (pmsnajr). A tak, keď sa ľudia stali moslimami, stali sa odpadlíkmi a zvolili si svet. Preto Allah odstránil ich náboženskú kôru, ktorá zakrývala ich temné vnútro.

[1] Súra Fáter (Stvoriteľ) 35:21-24

[2] Súra Ál ‘Imrán (Rod Imránov) 3:159

[3] Basar al-Daradžat: str. 104.

Bihar al-Anwar: zv. 52, str. 124.

Mikyal al-Makarim: zv. 1, str. 346.

[4] Al-Kahf (Jaskyňa) 18:18

[5] Al-Qamar (Mesiac) 54:10

[6] Al-Nisa‘ (Ženy) 4:77-78

[7] Bihar Al-Anwar: Zv. 2, str. 39

[8] Al-Furkán (Spasné zjavenie) 25:30

[9] Al-Ra’d (Hrom) 13:1

[10] Al-Má’ida (Prestretý stôl) 5:100

[11] Al-Baqara (Krava) 2:17

Teľa – zväzok 2