Prečo škola Ahlul-Bayt?

Počas prvých troch generácií od čias Svätého Proroka (pmsnajr) boli Aš’ari a sunitskí imámovia neznámi. Aš’ari sa narodil v roku 270 AH a zomrel v roku 320 AH; Ibn Hanbal sa narodil v 164 AH a zomrel v 241 AH; Šafi’i sa narodil v 150 AH a zomrel v 204 AH; Malik sa narodil v 95 AH a zomrel v 169 AH; Abu Hanifa sa narodil v 80 AH a zomrel v 150 AH.

Na druhej strane šia idú cestou Ahlul-Bayt, ktorej súčasťou sú Imám Ali, Fatima, al-Hasán a al-Husayn (pmsn), ktorí boli súčasníci Svätého Proroka (pmsnajr), a ktorí vyrastali v jeho (pmsnajr) Dome.

Čo sa týka poznania Imámov Ahlul-Bayt, stačí uviesť, že Imám Džáfar al-Sádiq (pmsn) bol učiteľom dvoch sunitských imámov, i.e. Abu Hanifa al-Nu’man a Malik Ibn Anas. Abu Hanifa povedal: „Mimo dvoch rokov by bol Nu’man zomrel hladom,“ odkazujúc na dva roky, počas ktorých mal prospech z poznania Džáfara al-Sádiqa (pmsn). Malik tiež jasne priznal, že nestretol nikoho, kto by bol učenejší v Islamskej jurisprudencii než Imám Džáfar al-Sádiq (pmsn).

Abbásidský Kalif, al-Mansúr, prikázal Abu Hanifovi, aby pre Imáma Džáfara al-Sádiqa (pmsn) pripravil určitý počet ťažkých otázok týkajúcich sa Islamského práva, a aby tieto otázky Imámovi predložil v prítomnosti al-Mansúra. Abu Hanifa pripravil štyridsať ťažkých otázok a opýtal sa na nich Imáma Džáfara v prítomnosti al-Mansúra. Imám nielenže na všetky otázky odpovedal, ale tiež informoval o názoroch irackých a hidžázskych učencov. Abu Hanifa to okomentoval slovami:

„Zaiste najučenejší spomedzi ľudí má najviac poznania o ich rôznych názoroch.“

Sunitská referencia: Šejk Muhammad Abu Zahrah, al-Imam al-Sadiq, str. 27

Keď Abu Hanifa vstúpil do paláca al-Mansúra a videl, ako tam sedí Imám Džáfar al-Sádiq (pmsn), svoje pocity opísal nasledovne:

„Keď som videl Imáma Džáfara, cítil som, že jeho osobnosť vyžaruje väčší rešpekt než osobnosť samotného Kalifa. Napriek tomu muslimskému svetu vládol Kalif a Imám Džáfar bol civilnou osobou.“

Sunitská referencia: Šejk Muhammad Abu Zahrah, al-Imam al-Sadiq, str. 27

Malik (ďaľší spomedzi sunitských Imámov) povedal:

„Zvykol som chodievať k Džáfarovi Ibn Muhammadovi (pmsn) a zdržiaval som sa uňho dlhý čas. Vždy, keď som ho navštívil, našiel som ho ako sa modlí, postí alebo číta Korán. Vždy, keď vyrozprával výrok Allahovho Posla (pmsnajr), bol rituálne čistý. Bol to významný uctievač, ktorý sa nezaujímal o materiálny svet. Patril medzi bohabojných ľudí.“

Sunitská referencia: Šejk Muhammad Abu Zahran, al-Imam al-Sadiq, str. 66

Šejk Muhammad Abu Zahrah, ktorý patril medzi výnimočných súčasných sunitských učencov, povedal:

„Muslimskí učenci rôznych islamských odnoží sa nikdy jednotne nezhodli do takej miery, ako keď súhlasili s poznaním Imáma Džáfara a jeho cnosťami. Sunitskí Imámovia, ktorí žili počas jeho doby, boli jeho študentmi. Malik bol jedným z nich, a tiež iní z jeho doby, ako napríklad Sufyán al-Thúri a mnohí iní. Aj napriek podobnému veku bol jeho študentom aj abu Hanifa. Imáma Džáfara považoval za najučenejšieho v muslimskom svete.“

Sunitské referencia: Šejk Muhammad Abu Zahrah, al-Imam al-Sadiq, str. 66.

Jednota a bratstvo môžu byť posilnené a nezhodám môže byť koniec, ak sa všetci muslimovia zhodnú na tom, že nasledovať Ahlul-Bayt je povinné. V skutočnosti mnohí veľkí sunitskí učenci uznali šítsku školu ako za jednu z najbohatších islamských škôl z dôvodu, že vychádza z učenia Božieho Proroka (pmsnajr) a jeho Ahlul-Bayt, ktorých poznanie a čistota sa spomínajú v Koráne.

Títo sunitskí učenci dokonca vydali Fatwu, že sunitom je povolené nasledovať jurisprudenciu šítov dvanástníkov (Twelver Shia). Medzi týcho veľkých učencov patrí Šejk Mahmúd Šaltút, hlava univerzity al-Azhar (v 1950. a 1960. rokoch).

Na základe tradície Dvoch závažných vecí sú Ahlul-Bayt v očiach Allaha nositeľmi rovnakej váhy ako Svätý Korán. Obe majú rovnaké kvality. Tak, ako je Korán pravdivý od začiatku do konca, a tak, ako je povinné pre každého muslima, aby nasledoval jeho príkazy, tak predstavujú Ahlul-Bayt dokonalých a úprimných sprievodcov, ktorých príkazy musia byť nasledované všetkými. Po spomenutí tradície Dvoch závažných vecí, Ibn Hadžar uviedol, že:

„Tieto slová poukazujú na skutočnosť, že všetci tí členovia Ahlul-Bayt, ktorí sú držteľmi týchto predností, sú nadradení všetkým ľuďom.“

Sunitská referencia: al-Sawa’iq al-Muhriqah od Ibn Hadžara, str. 136

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Každý, kto chce žiť a zomrieť ako ja a vstúpiť do neba (po smrti), čo mi sľúbil môj Pán, teda večne trvajúce nebo, by mal uznať Alího (pmsn) ako svojho patróna po mne a po ňom by mal uznať Alího (pmsn) syna, pretože to sú ľudia, ktorí vás nikdy nenechájú stáť vonku pred dverami vedenia a nikdy vám nedovolia vstúpiť do dvier blúdenia.“

Sunitské referencie:

  • Kanz al-Ummal, al-Muttaqi al-Hindi, zv. 6, str. 155, tradícia #2578
  • Kanz al-Ummal, Musnad Ahmad Ibn Hanbal zv. 5, str. 32

Význam vodcovsvstva Ahlu-Bayt bol potvrdený nasledujúcou analógiou Allahovho Posla (pmsnajr):

„Považujte Ahlul-Bayt medzi vami za hlavu vo vzťahu k telu alebo za oči vo vzťahu k tvári, pretože tvár je vedená výlučne očami.“

Sunitské referencie:

  • Is’af al-Raghibeen, al-Saban
  • al-Sharaf al-Mua’abbad, Šejk Yusuf al-Nabahani, str. 31

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Môj Ahlul-Bayt sú chráneným útočišťom pre prípady rozkolov v náboženstve.“ (Mustadrak Hakim)

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Uznanie Aale-Muhammad (rodinu Muhammada) znamená spásu pred ohňom a láska k nim predstavuje pas na prechod mosta Sirát. Poslušnoť voči nim je ochrana pred božím hnevom.“

Sunitské referencie:

  • Kitab al-Šafa, Qadhi ‘Ayadh, zv.2, str. 40
  • Yanabi al-Mawaddah, al-Qundúzi al-Hanafi, sek. 65, str. 370

Abdulláh Ibn Hantab vyrozprával:

Allahov Posol (pmsnajr) prehovoril k Juhfovi, vraviac: „A či nad vami nemám väčšiu autoritu než vy sami?“ Všetci povedali, „Áno, samozrejme.“ Potom povedal: „Budete sa zodpovedať za dve veci, menovite, Knihu Allaha a mojich potomkov.“

Sunitské referencie:

  • Ihyaa al-Mayyit, al-Hafidh Džalaluddin al-Suyuti
  • Arba’in al-’Arbain, Allamah al-Nabahani

ahlul bayt pravý islámVieru v Ahlul-Bayt sme prijali, keďže sám Allah ich uprednostnil. Postačí už iba citovať báseň al-Šafiho (jedného zo sunitských Imámov):

„Členovia Domu Proroka, láska k vám je povinnosť Bohom daná celému ľudstvu. Boh to zvestoval v Jeho Koráne. Medzi vašimi veľkými privilégiami postačí, aby ten, kto na vás nezošle požehnania, toho modlitba bola neplatnou.

Ak láska členom Domu Proroka je Rafdh (odmietnutie), nech ľudstvo a džinovia dosvedčia, že som Rafidhi (ten, ktorý odmieta).

Nech Allah zošle mier a požehnania na Muhammada, jeho Rodinu, Imámov a Mahdíov.

Prečo škola Ahlul-Bayt?

Korán a Ahlul-Bayt (pmsn)

Všetci muslimovia by mali nasledovať Sunnu Proroka (pmsnajr). My, stúpenci Ahlul-Bayt (pmsn), sa podriaďujeme skutočnému praktizovaniu Sunny Svätého Proroka (pmsnajr) a považujeme ju za jedinú cestu ku spaseniu. Vyššie uvedené tradície sú dôkazom skutočnosti, že každá takzvaná Sunna, ktorá odporuje Ahlul-Bayt (pmsn), nie je skutočnou Sunnou a bola dodatočne inovovaná posluhovačmi tyranov.

To preto Prorok (pmsnajr) toľkokrát prízvukoval “milujte Ahlul-Bayt,” pretože s nimi je skutočná Sunna. A to je základ šítskeho myšlienkového smeru/šítskej školy. Ahlul-Bayt, ktorí vyrastali v dome Proroka (pmsnajr), vedia o Prorokovej (pmsnajr) Sunna oveľa viac než ktokoľvek iný, ako hovorí príslovie: “Ľudia Mekky poznajú jej cesty lepšie než hockto iný.”

Ak by sme na účely argumentu obe verzie hadísov prijali za utentické (“Korán a Ahlul-Bayt” vs. “Korán a Sunna”), jeden musí uznať výklad slov “moja Sunna,” ktoré predložil al-Hakim, ako Sunnu, ktorá je odvodená od Ahlul-Bayt, a nie z iného zdroja, čo je evidentné z verzie hadísu “Korán a Ahlul-Bayt,” ktorý sa nachádza v Mustadrak al-Hakim a Sahih Muslim.

Spoločne sa pozrime na nasledujúcu tradíciu:

Vyrozprávané Umm Salamou:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Ali je s Koránom a Korán je s Alím. Nerozdelia sa, až kým sa obaja nevrátia k Jazierku (Raja).”

Sunitské referencie:

  • al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 3, str. 124
  • al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžara, k. 9, sekcia 2, str. 191,194
  • al-Awsat, od al-Tabaraniho; tiež v al-Saghir
  • Tarikh al-Khulafaa, od Džalaluddin al-Suyuti, str. 173

Vyššie uvedená tradícia je dôkazom, že Ali a Korán sú neoddeliteľní. Ak verziu hadísu „Korán a Sunna“ príjmeme za autentickú, je možné učiniť záver, že ten, ktorý je nositeľom Prorokovej (pmsnajr) Sunny, je Imám Ali (pmsn), keďže bol postavený vedľa Koránu.

Je zaujímavé, že al-Hakim má mnohé ďaľšie tradície, ktoré hovoria o nevyhnutnosti nasledovať Ahlul-Bayt. Medzi ne patrí aj nasledujúca tradícia, ktorú vyrozprávali mnohí sunitskí učenci. Ide o tradíciu známu ako „Tradícia Archy,“ v ktorej Prorok (pmsnajr) uviedol:

„Hľa! Môj Ahlul-Bayt je ako Noeho Archa. Každý, kto na ňu nastúpil, bol zachránený a každý, kto sa obrátil chrbtom, pominul.“

إنَّما مثلُ أهلُ بيتي كَمَثل سَفينَةُ نوح

مَنْ رَكَبها نَجى و مَنْ تَخَلَّفَ عنها هَلكْ.

Sunitské referencie:

  1. al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 2, str. 343, zv. 3, str. 150-151 (Sahih)
  2. Fadha’il al-Sahaba, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 2, str. 786
  3. Tafsir al-Kabir, od Fakhra al-Raziho, pod komentárom k veršu 42:23, č. 27, str. 167
  4. al-Bazzar, na základe autority Ibn Abbása a Ibn Zubair so slovami „utopil“ namiesto „pominul.“
  5. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar Haythamiho, k. 11, č. 1, str. 234 pod veršom 8:33. Tiež v časti 2, str. 282. Hadís vyrozprávaný mnohými autoritami.
  6. Tarikh al-Khulafaa a Džami’ al-Saghir, od al-Suyutiho
  7. al-Kabir, od al-Tabarani, zv. 3, str. 37, 38
  8. al-Saghir, od al-Tabaraniho, zv. 2, str. 22
  9. Hilyatul Awliyaa, od Abu Nu’ayma, zv. 4, str. 306
  10. al-Kuna wal Asmaa, od al-Dulabiho, zv. 1, str. 76
  11. Yanabi al-Mawaddah, od al-Qundúzi al-Hanafiho, str. 30,370
  12. Is’af al-Raghibín, od al-Sabana

Vyššie uvedená tradícia slúži ako dôkaz, že tí, ktorí príjmu školu Ahlul-Bayt (pmsn) a budú ich nasledovať, budú zachránení pred Pekelným ohňom, zatiaľ čo tých, ktorí sa pokúsia utiecť, postretne osud podobný tomu, ktorý si chcel život zachrániť vyšplhaním sa na horu s tým rozdielom, že Noeho odpadlícky syn bol utopený vo vode, ale títo ľudia budú utopení v Pekelnom ohni. Potvrdzuje to aj nasledujúca tradícia:

Prorok (pmsnajr) povedal o Ahlul-Bayt:

„Nechoď pred nimi, pretože pominieš, neotáčaj sa od nich prečo, lebo pominieš, a nesnaž sa ich učiť, pretože vedia viac než ty!“

 لا تتقدموهم فتهلكوا ولا تتخلفوا عنهم فتهلكوا ولا تعلموهم فإنهم أعلم منكم.

Sunitské referencie:

  1. al-Durr al-Manthoor, od al-Suyutiho, zv. 2, str. 60
  2. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar al-Haythamiho, k. 11, sekcia 1, str. 230, citované al-Tabaranim vo zväzku 2, str. 342
  3. Usdul Ghabah, od Ibn al-Athira, zv. 3, str. 137
  4. Yanabi’ al-Mawaddah, od al-Qundúzi al-Hanafiho, str. 41, a str. 335
  5. Kanz al-Ummal, od al-Muttaqi al-Hindiho, zv. 1, str. 168
  6. Madžma’ al-Zawa’id, od al-Haythamiho, zv. 9, str. 163
  7. Aqabat al-Anwar, zv. 1, str. 184
  8. A’alam al-Wara, str. 132-133
  9. Tadhkirat al-Khawas al-Ummah, Sibt Ibn al-Džawzi al-Hanafi, str. 28-33
  10. al-Sirah al-Halabiyyah, od Núr al-Din al-Halabiho, zv. 3, str. 273

Tu je ďaľšia tradícia:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Môj Ahlul-Bayt sú ako Dvere Pokánia Detí Izraela; každý, kto cez ne vstúpi, dostane milosť.“

إنما مثل أهل بيتي فيكم مثل باب حطة في بنى إسرائيل من دخله غفر

Sunitské referencie:

  • Madžma’ al-Zawa’id, od al-Haythamiho, zv. 9, str. 168
  • al-Awsat, od al-Tabaraniho, Tradícia #18
  • Arba’in, od al-Nabahaniho, str. 216
  • al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar al-Haythamiho, k. 11, s. 1, str. 230,234

Podobná tradícia bola zaznamenaná al-Darquntim a Ibn Hadžarom v jeho Sawa’iq al-Muhriqah, k. 9, s. 2, str. 193, kde Prorok (pmsnajr) povedal: „Ali je Bránou Pokánia, každý, kto cez ňu prešiel, bol veriaci a každý, kto ňou vyšiel, bol neveriaci.“

Táto tradícia je v spojitosti s koránskymi veršami 2:58 a 7:161, ktoré opisujú brány pokánia Bani Izrael. Tí spomedzi spoločníkov Mojžiša, ktorí nevstúpili do Brány Pokánia, boli stratení v púšti po 40 rokov, zatiaľ čo tí, ktorí nevstúpili do Noeho Archy, boli utopení. Ibn Hadžar uvádza:

„Analógia s Noeho Archou značí, že tí, ktorí milujú a ctia Ahlul-Bayt (pmsn) a berú z ich vedenia, budú zachránení pred temnotou a odporom a tí, ktorí sa proti nim otočia, budú utopení v mori nevďaku a pominú v púšti vzpurnosti a povýšeneckosti.“
– al-Sawa’iq al-Muhriqah od Ibn Hadžara, str. 91.

Položili ste si niekedy otázku, prečo dával Prorok (pmsnajr) taký dôraz na Ahlul-Bayt? Bolo to iba preto, že to boli členovia jeho rodiny alebo to bolo preto, že sú nositeľmi skutočného učenia (Sunna) a boli to tí, ktorí mali po ňom v jeho komunite najviac poznania?

Svätý Prorok (pmsnajr) verejne znova a znova opakoval, že je povinné nasledovať a počúvať Ahlul-Bayt. Oznámil to počas Rozlúčkovej púte, v deň Arafat, v deň Ghadír Khum, počas návratu z Ta’if, tiež z platformy v Medíne a z jeho smrteľnej postele, keď bola jeho izba plná apoštolov, povedal:

„Ó, ľudia! Už čoskoro odtiaľto odídem, a aj keď som vám to už povedal, opakujem to znova, že s vami nechávam dve veci, Knihu Allaha a mojich potomkov, môj Ahlul-Bayt.“ Potom pozdvihol Alího (pmsn) ruku a povedal: „Hľa! Tento Ali je s Koránom a Korán je s Alím. Títo dvaja sa nikdy nerozídu, až kým ku mne neprídu k Jazierku Kawthar.“
– Sunitské referencie: al-Sawa’iq al-Muhriqah od Ibn Hadžara, k. 9, s. 2.

Tieto tradície nám zanechal Prorok (pmsnajr), aby tak odpovedal na otázku, ktorá Sunna je skutočná/pravdivá, a ktorá skupina je nositeľom skutočnej Sunny Proroka (pmsnajr). Cieľom tradícií bolo nenechať muslimov blúdiť po Prorokovom (pmsnajr) odchode.

Všetky skupiny muslimov nasledujú vlastnú verziu Sunny, a tiež ich vlastný výklad Koránu a Sunny. Prorocké inštrukcie boli jasné. Urgovali muslimov, aby nasledovali výklad Koránu a Sunnu, ktorú Prorok (pmsnajr) zanechal prostredníctvom kanálu Ahlul-Bayt (pmsn), ktorých nepoškvrnenosť, bezhriešnosť a čistota je potvrdená vo Svätom Koráne (posledná veta verša 33:33).

Korán a Ahlul-Bayt (pmsn)

Korán a Sunna? Naozaj?

Korán Sunna AhlulBayt

Založené na paralelnej tradícii (mutawatir), na ktorej sa zhodujú všetci muslimovia:

Po poslednej púti sa Allahov Posol (pmsnajr) postavil, aby predniesol reč pri jazierku známom ako Khum (Ghadír Khum), ktoré sa nachádza medzi Mekkou a Medínou. Chválil Allaha, pripomenul Ho a povedal: “Ó, ľudia! Hľa! Zdá sa, že sa blíži čas, keď budem povolaný (Allahom) a ja na to volanie odpoviem. Hľa! Nechávam vám dve cenné veci. Prvou z nich je Kniha Allaha, v ktorej je svetlo a vedenie… Druhou vecou je môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt (trikrát).”

 قام رسول الله يوما فينا خطيبا بماء يدعى خما بين مكة والمدينة ، فحمد الله وأثنى عليه ، ووعظ وذكر ، ثم قال: أما بعد ، ألا أيها الناس ، فإنما أنا بشر ، يوشك أن يأتي رسول ربي فأجيب ، وأنا تارك فيكم ثقلين ، أولهما: كتاب الله ، فيه الهدى والنور ، فخذوا بكتاب الله ، واستمسكوا به ، فحث على كتاب الله ورغب فيه ، ثم قال: وأهل بيتي ، أذكركم الله في أهل بيتي، أذكركم الله في أهل بيتي ، أذكركم الله في أهل بيتي

Sunitské referencie:

  • Sahih Muslim, Kapitola o cnostiach spoločníkov, sekcia o cnostiach Alího, vydané v roku 1980 v Saudskej Arábii, arabská verzia, zv. 4, str. 1873, tradícia č. 36 (ďaľšie referencie viď nižšie)

Nielen že boli Ahlul-Bayt postavení vedľa Koránu, ale Prorok (pmsnajr) to spomenul trikrát;

Napriek tomu, že autor Sahíh Muslim a mnohí iní muslimskí tradicionalisti vyššie uvedenú tradíciu zaradili do svojich kníh, mnohí muslimovia o nej nevedia alebo ju popierajú. Ich protiargument je, že najspoľahlivejšou tradíciou je v tomto ohľade tradícia, ktorú spomenul al-Hakim v jeho al-Mustadrak, na základe autority Abu Huraira, pripisujúc hadís Prorokovi (pmsnajr): “Nechávam medzi vami dve veci, ktoré ak budete nasledovať alebo sa podľa nich budete riadiť, nezídete po mne zo správnej cesty: Božia Kniha a moja Sunna (tradície).”

Bezpochýb všetci muslimovia nasledujú Sunnu. Otázkou je, ktorá sunna je autentická, a ktorá bola neskôr vymyslená a lživo pripísaná Prorokovi (pmsnajr).

Táto tradícia od Abu Huraira, v ktorej sa hovorí “Korán a Sunna” nie je zaznamenaná v žiadnej zo šiestich autentických sunitských kníh tradícií (Sihah Sittah).

A nielen to. Al-Bukhari, Al-Nisa’i a Al-Dhahabi a mnohí iní ohodnotili túto tradíciu (Korán a Sunna) ako nedostatočnú kvôli jej slabému Isnad (reťazcu). Je dobré si všimnúť, že aj keď Al-Hakimov Al-Mustadrak je dôležitou sunitskou knihou tradícií, jej rank je nižší než top šesť sunitských zbierok tradícií.

Al-Tirmidhi oznámil, že verziu tradície “Korán a Ahlul-Bayt” je možné vystopovať k viac než tridsiatim spoločníkom Proroka (pmsnajr). Ibn Hadžar al-Haythami napísal, že vie o viac než 20 spoločníkoch Proroka (pmsnajr), ktorí boli toho svedkom. Zatiaľ čo verzia tradície “Korán a Sunna” má iba jeden zdroj!

Verzia “Korán a Ahlul-Bayt” je teda oveľa spoľahlivejšia. Naviac, Al-Hakim spomenul vo svojej knihe Al-Mustadrak aj verziu hadísu “Korán a Ahlul-Bayt” prostredníctvom niekoľkých reťazcov autorít a potvrdil, že ide o autentickú tradíciu podľa kritérií Al-Bukháriho a Muslima.

Všetci muslimovia bez ohľadu na svoje presvedčenie tvrdia, že nasledujú Prorokovu (pmsnajr) Sunna. Rozdielnosti medzi muslimami vzišli z toho, že tieto tradície boli vyrozprávané rôznymi ľuďmi. Tieto tradície slúžia na vysvetlovanie Svätého Koránu, na autenticite ktorého sa muslimovia zhodujú.

A tak rozdielnosť vo vyrozprávaných tradíciach mala za následok vytvorenie rôznych verzií Sunny. Islám sa následne rozdeľoval a štiepil, až sa dostal do súčasnej podoby, kedy obsahuje až 74 odnoží.

Ktorá odnož je teda tá správna? Odpoveď na túto otázku nám môže priblížiť nasledujúca tradícia:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Nechávam medzi vami dve vzácne a závažné Symboly, ktorých ak sa budete držať, po mne nezídete zo správnej cesty. Sú to Kniha Allaha a moje potomstvo, to je môj Ahlul-Bayt. Milosrdný ma informoval, že Títo dvaja sa nerozdelia, až kým neprídu k Jazierku (Raja).”

Sunitské referencie:

  1. Sahih al-Tirmidhi, zv. 5, str. 662-663,328, správa viac než 30 spoločníkov s referenciami k niekoľkým reťazcom rozprávačov.
  2. al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 3, str. 109,110,148,533, tradícia je autentická (Sahih) na základe kritérií dvoch Šejkov (al-Bukhari a Muslim).
  3. Sunan, od Daaramiho, zv. 2, str. 432
  4. Musnad, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 3, str. 14,17,26,59, zv. 4, str. 366,370-372, zv. 5, str. 182,189,350,366,419
  5. Fadha’il al-Sahaba, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 2, str. 585, Tradícia #990
  6. al-Khasa’is, od al-Nisa’iho, str. 21,30
  7. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar Haythamiho, k. 11, s. 1, str. 230
  8. al-Kabir, od al-Tabaraniho, zv. 3, str. 62-63,137
  9. Kanz al-Ummal, od al-Muttaqi al-Hindiho, k al-Iti’sam bi Habl Allah, zv. 1, str. 44.
  10. Tafsir Ibn Kathir (kompletná verzia), zv. 4, str. 113, pod komentárom k veršu 42:23 Svätého Koránu
  11. al-Tabaqat al-Kubra, od Ibn Sa’d, zv. 2, str. 194, vydal Dar Isadder, Lebanon. 12. al-Džami’ al-Saghir, od al-Suyutiho, zv. 1, str. 353, a tiež v zv. 2
13. Madžma’ al-Zawa’id, al-Haythami, zv. 9, str. 163
14. al-Fateh al-Kabir, al-Binhani, zv. 1, str. 451
  12. Usdul Ghabah fi Ma’rifat al-Sahaba, Ibn al-Athir, zv. 2, str. 12 16. Džami’ al-Usul, Ibn al-Athir, zv. 1, str. 187
17. Dejiny Ibn Asakira, zv. 5, str. 436
18. al-Tadž al-Džami’ Lil Usul, zv. 3, str. 308
  13. al-Durr al-Manthúr, al-Hafidh al-Suyuti, zv. 2, str. 60
20. Yanabi al-Mawaddah, al-Qundoozi al-Hanafi, str. 38,183 21. Abaqat al-Anwar, zv. 1, str. 16
…

…a mnohé ďaľšie…

Korán a Sunna? Naozaj?