Kniha Monoteizmu 1.26

Dobrý Koniec

Monoteizmus je Priama Cesta. Je ostrejší než meč a tenší než vlas. Bolo objasnené, že odklonenie a odchýlenie sa preč od Monoteizmu vedie ľudskú bytosť k Širk (pripisovaniu k Allahovi) a Kufr (neviere). Z toho dôvodu ho ľudská bytosť musí poznať veľmi presne, aby popri ňom prešla až do Ákhira (posmrtný život) a do Raja, ktorého rozsiahlosť sa rovná rozsiahlosti Nebesám a Zeme. Do Raja, ktorý bol stvorený pre bohabojných, pracujúcich a tých, ktorí poznajú Boha. Preto je na ľudskej bytosti, aby nepremárnila svoju šancu, dôkladne skúmala a pracovala deň a noc, aby mohla dosiahnúť Pravdu a Monoteizmus.

pravý islám monoteizmus náboženstvo mahdi ahmed al hassán

A vedzte, že nocovanie v odpadkových košoch a jedenie jačmenného chleba je príliš veľa pre bezpečie/oprávnenosť Náboženstva. A tak všetká chvála patrí Allahovi, ktorý nám udelil požehnanie vedenia v blahobyte a Milosti od Neho. A všetká chvála patrí Allahovi, ktorý nás uprednostnil, zoslal na nás Jeho Priazeň a správal sa k nám s Vľúdnosťou. A všetká chvála patrí Allahovi za každé požehnanie, ktorým požehnal mňa, mojich rodičov, môjho syna, veriacich mužov a veriace ženy a každé z Jeho stvorení, až kým nenastane Hodina.

Ó, Allah, zošli Tvoj Mier a Požehnania na Muhammada, Tvojho milovaného, Tvojho vyvoleného a Tvojho Nástupcu. Ó, Allah, zošli Tvoj Mier a Požehnania na Muhammada a Rodinu Muhammada, Dobrých, Nepoškvrnených. Ó, Allah, ak ma vyzdvihneš medzi ľuďmi, poníž ma v mojom vnútri a nepostihni ma Pýchou, aby som nepatril medzi porazených. Očisti ma od pochybnosti a Širk (pripisovania). Urob zo mňa to, čo chceš Ty. Osloboď ma pre Teba. Osloboď ma od toho, v čom sa nachádzam. Osloboď ma od toho, čoho sa bojím. Osloboď ma od toho, kvôli čomu som obozretný, z Tvojej Milosti, Ó, Allah, Ó, Pane, Ó Najmilostivejší zo všetkých.

A mier s veriacimi mužmi a veriacimi ženami Východu Zeme a Západu Zeme, Milosť Allaha a Jeho Požehnania.

Ahmed Al Hassán

Ramadán, 1425 Hidžri, Lunárny rok

Kniha Monoteizmu 1.26

Kniha Monoteizmu 1.25

Prejavenie Božstva v Stvorení pre Stvorenia

Božstvo (v Arabčine “Uluhiyya”) je ako Panstvo (v Arabčine “Rububiyya”),[1] pretože ak je význam slova Pán (Al-Rabb) ten, ktorý vychováva (Al-Murrabbí), potom Boh (Al-ilah) je ten, ktorý je vyhľadávaný (ten, ku ktorému sa osoba obracia), za účelom pomoci s nedostatkami, aby mohla dosiahnúť dokonalosť. Rovnako tak, ako môže byť otec s ohľadom na syna nazvaný “Pánom”, pretože je pánom rodiny, ak berieme v úvahu jeho vzťah s jeho synom a to, čím rodinu zahŕňa. Otcovi môže byť pripísaný atribút Božstva ako taký, ak berieme v úvahu to, čo od neho žiadajú. A preto môže byť obraz božstva udelený výnimočným spomedzi Allahových Prorokov a Jeho Poslov, ktorí boli skutočným obrazom Allaha (swt.) v Stvorení.

On, Vysokopostavený, povedal: {“A až ho vyrovnám a vdýchnem mu niečo z ducha Svojho, padnite na zem klaniac sa pred ním!”} {Súra Sád 38:72}. Padnutie na zem je pôvodne pred Jeho (swt.) Pravdou a Realitou. Je to nevyhnutná odpoveď na manifestáciu Pravdy a jej prejavenie sa uctievajúcemu, pretože pokorenie sa je výsledkom Poznania, presne ako to urobil Allahov Posol (pmsnajr) počas M’iradž (Nanebovstúpenia). Imám Al-Sádiq (pmsn) povedal: “…keď zdvihol hlavu, prejavila sa pred ním Veľkoleposť, a tak sám od seba padol na zem, a nie kvôli príkazu, ktorým mu bolo prikázané…”.[2]

A padnutie na zem stvorenej bytosti pred inou stvorenou bytosťou znamená manifestáciu Jeho (swt.) Pravdy/Reality v tom, pred ktorým došlo k pokoreniu sa. A ako som uviedol už pred tým, Pravda/Realita sa prejavuje v Božskom. Preto k pokoreniu sa pred stvorenou bytosťou došlo z dôvodu manifestácie Božstva v nej. Vo verši je jasné, že Božstvo sa prejavilo v Adamovi (pmsn) a z toho dôvodu Allah prikázal Anjelom, aby sa pred ním pokorili. To, že sa v Adamovi (pmsn) prejavilo Božstvo, je tiež jasné z verša {A vdýchnem doň niečo z ducha Svojho}. Preto je duch Allaha obrazom Božstva (Allah stvoril Adama na Svoj obraz), a tak je prirodzené, že pred Adamom došlo k padnutiu na zem, keď doň Allah vdýchol z Jeho ducha, pretože v skutočnosti došlo k padnutiu na zem pred obrazom Božstva, ktoré sa prejavilo v Adamovi. A tak došlo k pokoreniu sa pred Skutočným Božstvom, ktoré sa prejavilo v tomto obraze, v Jeho nástupcovi v Jeho stvorení {Hľa, Pán tvoj k anjelom prehovoril: “Umiestním na zemi nástupcu!”}.

Prvou Manifestáciou Absolútneho Božstva v Stvorení, najjasnejší obraz Allaha, Skutočný Nástupca Allaha, prvá stvorená bytosť, prvá Myseľ a prvé Slovo je Muhammad (pmsnajr).

A preto význam verša {A vdýchnem doň niečo z ducha Svojho} sa mení na, “keď som do Adama vdýchol zo svetla Muhammada (pmsnajr)”,[3] a tak pred Adamom padnite na zem a počúvajte ho. Preto Allah (swt.) nazval Muhammada (pmsnajr) {Môj duch}, to znamená, že je manifestáciou Môjho Božstva a Života.[4]

Muhammad (pmsnajr) je obrazom Allaha v Stvorení a Stvorenie má naň pozerať, aby mohli poznať Allaha. Teda ak dôvod na Stvorenie je Poznanie {A džinov a ľudí som jedine preto stvoril, aby Ma uctievali} {Súra Az-Záriját (Bežiaci) 51:56}. To znamená (aby Ma poznali), preto musíme vedieť, že skutočnou cestou k Poznaniu je Muhammad (pmsnajr) a zvyšok Prorokov a Nástupcov/Miestodržiteľov (pmsn). Každý z nich je manifestáciou a objavením sa cesty a každý podľa vlastnej hodnosti, aby mohli Stvoreniu umožniť poznanie Allaha (swt.).[5]

A preto Padnutie na zem v skutočnosti nepatrilo Adamovi (pmsn), presnejšie, patrilo Muhammadovi (pmsnajr). A z toho dôvodu manifestácia Pravdy Muhammada (pmsnajr) v Adamovi (pmsn) bola podmienkou (pokorenia sa) {A až ho vyrovnám a vdýchnem doň niečo z ducha Svojho, padnite na zem klaniac sa pred ním!}. Presnejšie, išlo o padnutie na zem pred obrazom, v ktorom sa prejavilo Božstvo v Stvorení.[6]

Muhammad (pmsnajr), a Ali (pmsn), a Imámovia (pmsn), a Ježiš sú vo vzťahu k Allahovi chudobní. Sú nositeľmi Božského atribútu. To znamená, že sú vyhľadávaní, aby mohli naplniť potreby, pomôcť s nedostatkami a s dosiahnutím dokonalosti. A napĺňajú potreby, pomáhajú s nedostatkai a zdokonaľujú stvorenie prostredníctvom sily, moci a dovolenie Allaha, pretože pre nich niet sily ani moci než skrze Allaha, keďže nedokážu pohnúť s nehybným ibak ak s dovolením Allaha.

Opisovanie ich (pmsn) opisom Božstva, ako bolo prezentované, (nie je opisom) Jeho (swt.) Absolutného Božstva. Presnejšie, sú Jeho (swt.) obrazom a Jeho (swt.) Božími Menami a tvárou, ktorou On (swt.) čelí Jeho stvoreniu. A tak prostredníctvom atribútu Božstva, ktorým boli oni (pmsn) opísaní, sa Jeho (swt.) skutočné Božstvo stáva známym. Pretože oni nie sú bohovia, ktorí by boli uctievaní bez Neho a nie sú ani bohovia, ktorí by boli uctievaní popri Ňom (swt.), ako bolo objasnené. Presnejšie, sú stvorenými služobníkmi, ktorí pomáhajú s nedostatkami a udeľujú dokonalosti s povolením Allaha (swt.). A to je presný význam toho, keď im je pripisovaný opis Božstva.

Teda nie sú Bohmi bez Allaha a bez Allaha sú ničím, pretože sú stvorením z Jeho (swt.) Stvorenia a povstanú prostredníctvom Neho (swt.), a nie sú Bohmi popri Ňom. To znamená, že nemajú hodnosť skutočného Božstva. Presnejšie, spadajú pod hodnosť Stvorenia, pretože sú manifestáciou skutočného Božstva v Stvorení. A to je význam slovného spojenia “Allah v Stvorení”, význam toho, že sú obrazom Allaha, tvárou Allaha, Božími Menami Allaha, a tiež význam frázy, “Vskutku, Allah je s nami”. A tiež to poukazuje na skutočnosť, že každý, kto ich pozná, poznal Allaha a každý, kto je vo vzťahu k nim ignorantom, je ignorantom s ohľadom na Allaha; pretože Allah (swt.) čelil iným než sú oni nimi (pmsn); a pretože sú obrazom, ktorý simuluje/imituje skutočné/reálne Božstvo.

{Až na vzdialenosť dvoch lukov či ešte bližšie bol} {Súra An-Nadžm (Hviezda) 53:9}, to znamená, že bol vo vzdialenosti dvoch lukov či ešte bližšie od imitácie/simulácie Božsta, a tak Ho (swt.) činil známym pre Stvorenie.

{A olej jeho takmer vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiaden} {Súra An-Núr (Svetlo) 24:35} – to znamená, že je takmer Svetlom bez temnoty v ňom, a že takmer vzplanie sám od seba, no v skutočnosti taký nie je, pretože jeho svetlo pochádza od Allaha, a nie z jeho vlastného ja (pmsnajr). A z toho dôvodu Abrahám (pmsn), Priateľ Allaha, bol zmätený[7] a takí istí boli aj Anjeli počas M’iradž (Muhammadovho (pmsnajr) Nanebovstúpenia),[8] pretože Muhammad a jeho Rodina (pmsn) majú túto hodnosť. A cieľom stvorenia je dosiahnutie tohto ranku. Oni (pmsn) sú poslednou možnou Dokonalosťou pre akúkoľvek ľudskú bytosť a z toho dôvodu bolo náboženstvo zapeťačené Muhammadom a Rodinou Muhammada. A svet bude zapečatený Muhammadom a Rodinou Muhammada.

[1] Obe (božstvo a panstvo) hovoria o vzťahu medzi bohatým a chudobným, medzi úplným/dokonalým a neúplným/nedokonalým vo vzťahu k pomoci v nedostatku chudobnému a k zdokonaleniu neúplného/nedokonalého. Existuje však rozdiel: Panstvo predstavuje nazeranie zvrchu nadol. To znamená od dokonalého/úplného/bohatého smerom na neúplného/chudobného. Od Al-Murrabbí (ten, ktorý vychováva/dáva disciplínu), ktorým je Al-Rabb (Pán), k Al-Murrabbah (vychovávaný), ktorým je Al-Marbúb (ten, ktorý je pod mocou iného).

Čo sa týka Božtsva, je to naopak. To znamená zdola nahor. Od nedokonalého/neúplného/chudobného k dokonalému/úplnému/bohatému. Teda Panstvo naznačuje Bohatstvo a Dokonalosť Úplného Bohatého, ale Božstvo naznačuje Chudobu a Nedostatky Chudobného/Nedokonalého/Neúplného. A z toho dôvodu Allah (swt.) čelil Svojim služobníkom Jeho (swt.) Pravdou a Realitou, ktoré sa prejavili Božstvom, aby mohol byť známy, a aby Stvorenie mohlo poznať Jeho Bohatstvo a Dokonalosť, zatiaľ čo sa k Nemu otáčajú, vyhľadávajú Ho, aby im mohol pomôcť v ich chudobe, a aby mohol zdokonaliť ich nedostatky.

[2] Al-Kafi, str. 482.   Viď tradíciu v Addende č. 5.

[3] A možno tomu, ktorý sa zamýšľa, neuknie skutočnosť, že existuje mnoho Prorokov a Nástupcov (pmsn), ktorí sú lepší než Adam (pmsn) a majú vyššiu hodnosť. Pretože obraz Allaha, na ktorý bol Adam stvorený, nie je prvým obrazom (Muhammad a jeho Rodina). Presnejšie, je manifestáciou spomedzi jeho manifestácií v Stvorení, pretože medzi Adamom a medzi ním existuje celá škála stvorení, ktoré majú vyššiu hodnosť než Adam (pmsn). Avšak môžeme povedať, že tým obrazom je Adam, pretože ho reprezentuje, prejavuje sa cez neho, a pretože je manifestáciou spomedzi jeho manifestácií.

[4] Muhammad (pmsnajr) je skutočným nástupcom Allaha, ktorého úroveň má Stvorenie dosiahnúť, a prostredníctvom neho je Allah poznávaný. Z toho dôvodu (Allah swt.) vdýchol do Adama z Pravdy, ktorá sa má dosiahnúť. A preto ten, ktorý si skutočne zasluhuje byť nazývaný Duchom Allaha, Allahovým obrazom, Nástupcom Allaha a Mysľou, je Muhammad (pmsnajr). Čo sa týka toho, keď je Adam nazývaný obrazom Allaha, je to kvôli tomu, že bol stvorený na obraz Allaha, Muhammada (pmsnajr), a tiež preto, že Adam predstavoval manifestáciu Muhammada (pmsnajr). A keď je Duchom Allaha nazvaný Ježiš (pmsn), je to tak preto, lebo je manifestáciou Skutočného Ducha Allaha, Muhammada (pmsnajr).

[5] Allah (swt.) stvoril každú ľudskú bytosť podľa Fitrah (podstaty), ktorá ho kvalifikuje na to, aby dosiahla hodnosť (Allaha v Stvorení), pretože vlastné ja každej ľudskej bytosti je stvorené z podstaty, ktorá má umožniť prejavenie sa Božstva. To je význam frázy “Allah stvoril Adama na Svoj obraz”. Každá ľudská bytosť je na to kvalifikovaná. Dvere boli otvorené v minulosti, sú otvorené teraz a budú otvorené v súvislosti s tým, čo má prísť.

[6] Odmietnutie pokoriť sa pred Adamom (pmsn) je odmietnutím pokoriť sa pred Allahom (swt.), odvrátením sa preč od Poznania a krokom k Ignorancii. Je to nerozumné a neguje to múdrosť po tom, čo sa Adam (pmsn) stal nositeľom nástroja poznania Allaha (swt.).

[7] {A keď sa nad ním rozprestrela noc a zbadal hviezdu a zvolal: “Toto je Pán môj!” Keď však zapadla, riekol: “Nemám rád zapadajúcich.” A keď zbadal vychádzajúci mesiac, zvolal: “Toto je Pán môj!” Keď však zapadol, riekol: “Ak ma Pán môj správne nepovedie, budem určite patriť k ľudu zblúdilému!” A keď zbadal vychádzajúce slnce, zvolal: “Toto je Pán môj, pretože je najväčší!” A keď zapadlo, riekol: “Ľud môj, nie som zodpovedný za to, čo k Bohu pridružujete, ale obraciam sa – ako haníf – k tomu, čo nebesia i zem stvoril, a nebudem patriť k tým, ktorí k Bohu pridružujú.”} {Súra Al-An’ám (Dobytok) 6:76-79}

[8] Abu Abdilláh (pmsn) povedal: “Vskutku Allah, Všemohúci, Podmanivý, pozdvihol Svojho Proroka (pmsnajr) do Jeho Siedmeho Neba. Čo sa týka prvého z nich (nebies), požehnal mu a v druhom ho naučil Jeho povinné a predpísané… Potom bol pozdvihnutý do nebies Dunya (tohto sveta), a tak Anjeli vzlietli do kútov nebies, všetci padli na zem (pokorili sa) a povedali: “Oslavovaný a Svätý je On, náš Pán a Pán anjelov a duchov. Aké podobné je toto svetlo svetlu nášho Pána?” A tak Gabriel (pmsn) povedal: “Allah je Väčší! Allah je Väčší!” A tak boli anjeli umlčaní, otvorili sa nebeské dvere a anjeli sa zhromaždili. Prišli a poslali ich mier na Proroka (pmsnajr) – Al Kafi, zv. 3, str. 482. Celá tradícia sa nachádza v Addende č. 5.

 

Kniha Monoteizmu 1.25

Kniha Monoteizmu 1.24

Al-Tauhíd (Monoteizmus)

Skutočný Monoteizmus neznamená zastaviť sa pri opisoch, ktoré sú zhormaždené v mene Allah. Fráza “La ilah illa Allah (Niet Boha než Allaha)” nepredstavuje koniec Monoteizmu. Presnejšie, je to počiatok Monoteizmu. Koniec a realita Monoteizmu je (On) alebo “Huwa” v Arabčine. A ako som uviedol už pred tým, “O” (písmeno “Há” v Arabčine, ktoré je prvým v slove “Huwa”) potvrdzuje/dokazuje Potvrdenú/Konštantnú (Existenciu Allaha). Písmeno “n” (alebo “Waw” v Arabčine, ktoré je druhým písmenom slova “Huwa”) predstavuje neprítomnosť Neprítomného. Pretože On je Neprítomný Svedok, Povznesený a Vysokopostavený je Allah nad všetkým, čo Mu pripisujú. Z toho dôvodu je Súra Al-Tauhíd (Kapitola Monoteizmu) {Riekni: “On Boh”} a zvyšok je vysvetlenie, detaily a klarifikácia. Ako som objasnil, Allah alebo Mesto Božích Dokonalostí je iba manifestáciou Pravdy a Reality (On/Huwa), a “Allah” je Jeho (swt.) opisom, ktorým On čelil Svojmu stvoreniu, aby mohol byť poznaný, ale nie je to On (swt.).

A od ľudskej bytosti sa žiada Monoteizmus tejto úrovne – úrovne Pravdy a Reality, pretože táto úroveň predstavuje popretie Jeho (swt.) opisov a úplnosť odovzdanosti sa Mu (swt.) skutočným uctievaním a skutočným pokorením sa. Každé iné uctievanie a každá iná odovzdanosť nikdy nie je bez Širk (pripisovania k Allahovi) na určitom stupni.

A preto je Božstvo Jeho (swt.) tvár, ktorou čelil Jeho stvoreniu tak, ako je pre nich a ich stav vhodné, pretože oni sú stvorením a ich identitou je Chudoba a Nedostatky. Z toho dôvodu je zodpovedajúce, aby im Allah (swt.) čelil Dokonalosťou, aby sa k Nemu mohli nasmerovať, vyhľadávať Ho, znášať svoje nedostatky a poznať Ho na určitom stupni. Poznať Ho počiatočnou cestou Poznania, ktorou je Poznanie Absolútnej Dokonalosti prostredníctvom pomoci s nedostatkami na stránkach existencie neúplnej ľudskej bytosti. Obmedzenie Poznania na Božstvo predstavuje ignoranciu, nedostatok a veľkú stratu. Presnejšie, ľudská bytosť musí za svoj cieľ ustanoviť Poznanie Pravdy a Reality – Poznanie, ktoré môžeme nazvať skutočným Poznaním a koniec možného Poznania vo vzťahu k stvorenej bytosti, pretože je to Poznanie neschopnosti spoznať.

Kniha Monoteizmu 1.24

Kniha Monoteizmu 1.23

Wahabi a nedbalosť voči hraniciam Monoteizmu

wahabiWahabi sa v ďalšom aspekte ich viery podobajú na kresťanov, pretože aj oni sú z tých, ktorí sú nedbalí voči hraniciam Monoteizmu.  Najmenej, čo je možné o tom povedať, je, že limitujú Allaha a rozdeľujú Ho. A preto Ho dávajú na roveň Jeho stvorenia, Oveľa Vyšší a Povznesenejší je On. A teda keď kresťania povýšili ľudskú bytosť, ktorou je Ježiš (pmsn), až (povedali), že on sám je Allah, Vysoko Postavený a Povznesený je On, potom ich wahabi nasledovali po tej istej ceste, ale oni umiestnili Allaha do kategórie Stvorenia a opísali Ho opisom tiel, a limitovali, a obmedzili Ho hranicami Svetov Stvorení, Oveľa Vyššie Postavený a Povznesenejší je On nad tým všetkým.

V skutočnosti kresťania povedali o ľudskej bytosti, že je Allah a wahabi povedali o Allahovi, že On je ľudská bytosť, keď Ho opísali opisom ľudskej bytosti. Vskutku, toto sú staré pohanské spôsoby, ktoré v ľudskej spoločnosti nanešťastie nikdy nechýbajú.[1]

Doktrína wahabi je stelesnením alebo prinajmenšom, čo môže byť uvedené, je, že ich viera o Božstve si vyžaduje stelesnenie, pretože pripísali Allahovi ruku a prsty, a nohu, a že sedí na tróne… atď.[2]

A ich Imám Ibn Taymiyya povedal v knihe (Al’Aqida Al-Wasitiyya): (a tiež čo sa týka toho, čo sme spomenuli ohľadom viery v Neho a Jeho Kníh, a Jeho Anjelov, a Jeho Poslov, je viera, že veriaci Ho uvidí v Deň vzkriesenia, uvidia Ho na vlastné oči tak, ako vidia svietiť slnko z jasnej oblohy a tak, ako vidia mesiac v noc Badr.  Nebudú pochybovať o tom, že Ho (swt.) vidia, keď budú v aréne Dňa vzkriesenia.  Uvidia Ho po tom, čo vstúpia do Raja.).[3]

Všimnite si prejav Ibn Taymiyya (na vlastné oči), a dávajte pozor na skutočnosť, že zhliadnutie vlastnými očami nemôže byť inak než smerom k istému bodu a z toho dôvodu jeden z ich najprominentnejších učencov, a je ním Ibn Džibrín, objasnil a deklaroval so (všetkou) jasnosťou, že na Allaha sa hľadí istým smerom.[4]

A preto sa títo ľudia kvôli ich nesprávnemu výkladu niektorých alegorických slov v Božích Knihách ponížili/znížili na túto scestnú doktrínu.

Ibn Taymiyya a jemu podobní nerozumejú Koránu a nechápu ani prejavu Prorokov (pmsnv), a spomedzi nich je Posol Muhammad (pmsnajr).  Proroci (pmsnv) rozprávajú v mnohých prípadoch skrze symboly a podľa realít Kráľovstiev nebeských presne tak, ako Allah hovorí k Jeho služobníkom skrze Nebeskú inšpiráciu vo víziách (snoch)[5] a Kašf (odhalenie), a nič nie je podobné Allahovi (swt.).  Jeho reč nie je podobná reči ľudských bytostí, a tak (jeden) nemôže merať/rozumieť slovám Allaha (swt.) podľa slov (a významov) ľudských bytostí, ani Jeho slová vykladať tak, ako vykladá slová ľudských bytostí, ako to urobili títo wahabi ignoranti, ktorí hlásajú, že majú Poznanie. Imám Ali (pmsn) povedal: (… Dajte si pozor na vykladanie Koránu podľa vašich názorov, až mu porozumiete prostredníctvom učencov/tých, čo majú poznanie[6], pretože možno vyzerá podobne ako reč ľudských bytostí, ale je to reč Allaha a jej výklad nie je podobný výkladu reči ľudských bytostí, presne ako nik z Jeho stvorenia Mu nie je podobný, žiadna z činností Allaha (Požehnaného, Povzneseného) nie je podobná činnostiam ľudských bytostí a nič z Jeho prejavu nie je podobné prejavom ľudských bytostí.  Pretože reč Allaha (Požehnaného, Povzneseného) je Jeho opisom/atribútom, a reč ľudí ich činnosťou. A tak nikdy neporovnávajte reč Allaha s rečou ľudských bytostí, (inak) budete zrujnovaní a zblúdilí.).[7]

A tak wahabi boli uvedení v omyl k stelesňovaniu (Allaha), pretože nebolo Neomylného/Strážcu (Allaha, na ktorého by sa mohli obrátiť), a pretože sa obrátili k ich vlasnému porozumeniu a nepracujúcim učencom v chápaní Koránu a tradícií, a oponovali Ľuďom Domu Proroctva, Rodine Muhammada (pmsnv), ktorých mali nasledovať a prijímať poznanie iba od nich, ako im bolo prikázané {Riekni: “Nežiadam od vás odmenu žiadnu iba lásku k blížnym!” Ktokoľvek uskutoční niečo dobré, tomu rovnako tak rozmnožíme dobré, veď Boh veru je odpúšťajúci a za vďačnosť uznalý} {42:23} a Láska je oddanosť a poslušnosť – ale oni nevzali poznanie od Rodiny Muhammada a brali od tých, ktorí oponovali Rodine Muhammada. 

Zblúdili a títo nepracujúci kňazi zviedli (ľudí) zo správnej cesty, a spôsobili, že padli do praktiky stelesňovania (Allaha).  Vravia, že Allah má nohu, tvár a ruku, a že sa Naň hľadí zrakom, zatiaľ čo On je v špecifickom smere… atď., čo je založené na ich chápaní niektorých z veršov Koránu; ako výrok Jeho, Povzneseného: {v deň, keď lýtka budú obnažené} {68:42} a výrok Vysokopostaveného: {v ten deň budú jedny tváre žiariace a k svojmu Pánovi hľadiace} {75:22-23}. A toto je chybná viera a sú jasne v blude, a dokázať ich blud si nevyžaduje námahu.[8]

To, čo sa mieni týmito veršami, je, že dobré žiarivé/jasné tváre nazerajú/hľadia smerom k tomu, ktorý ich činí disciplinovanými a je ním Muhammad (pmsnajr).  A tak sa odhaľuje pravda a realita Muhammada (pmsnajr) a Rodiny Muhammada (pmsnv).  A preto utláčatelia nie sú schopní sa pokoriť a podrobiť sa, pretože nasledovali Iblísa (nech ho Allah preklína) v jeho odmietnutí pokoriť sa {v deň, keď lýtka budú obnažené a oni výzvu dostanú, aby na zem padli, a schopní toho nebudú}, a výrok Jeho, Povýšeného {68:42} {a ruka Božia spočíva na rukách ich} {48:10}, a mieni sa tu služobník Allaha, Muhammad (pmsnajr), pretože on je Allahom v Stvorení, a on je ten, komu je sľúbená vernosť, a jeho ruka spočíva na rukách tých, ktorí vernosť prisahajú (jemu).  A výrok Jeho, Povýšeného: {A či môžu čakať niečo iné, než že k ním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá; a k Bohu vracajú sa veci všetky} {2:210}. A tak ten, ktorý prichádza v temnote mračien, je Muhammad (pmsnajr) vo svete Radža’ (Svet Návratu) a s ním budú ľudia jeho Domu (Ahlul Bayt), a niektorí z Prorokov (pmsn).  Je známe, že Muhammad je ten, ktorý je v temnote mračien a v Tóre a v Evanjeliách sa spomínajú dobré správy s týmto opisom o Poslovi Muhammadovi a o tom, ktorý povstane (Al-Qa’im) z rodiny Muhammada.[9]

Čo sa týka toho, čo vravia wahabi učenci jurisprudencie a nepracujúci duchovní (alebo tí, ktorí si hovoria salafi) – aby sa vyhli stelesňovaniu, Kufr (neviere) a Širk (pripisovaniu k Allahovi) – že Allah, Oslavovaný, má ruku a prsty,[10] ktoré sú naležité Jeho Kráse, Dokonalosti a Majestátnosti alebo ako vravia, že On prichádza a On si želá… atď.  Všetko sú to nepravdy a evidentne nerozumejú významu ich výrokov, lebo inak by to neboli povedali, pretože ich výroky (ohľadom ruky, nohy, prichádzania, nazerania Naň (vlastnými) očami a …) sú nesprávne a Kufr (neviera), a Širk (pripisovanie k Allahovi/polyteizmus) – či už to, čo mienia, je (z) materiálneho fyzického (aspektu), alebo spirituálneho aspektu.[11]  Prípadne bez slova „ako,“ presne ako uvádzajú. Pretože do Kufr (neviery) a Širk (pripisovania k Allahovi), nepadli iba z dôvodu, že ruka, ktorú potvrdili, je opísaná – a tak opúšťajú hranice Kufr (neviery) a Širk (pripisovaniu k Allahovi) popieraním jej opisu, teda vravia (bez „ako“).  Ani z dôvodu, že noha, ktorú potvrdili, je neúplná, a tak opúšťajú ich Kufr a Širk potvrdením jej vlasností Absolútneho Božstva – vravia (ktoré sú náležité Jeho Dokonalosti a Kráse). Presnejšie, dôvod na to, že padli do Širk a Kufr je ten istý, ako ich potvrdenie ruky a nohy, bez ohľadu na to, aký opis a aspekty pridajú.  A je tomu tak preto, že keď Mu (swt.) pripísali ruku a nohu, vskutku Ho učinili zloženého z častí a každá vec, ktorá je zložená z častí, je počítateľná, a Allah, Nedeliteľný, je Oveľa Vyššie Postavený, než aby sa skladal z častí a bol počítateľný.  On, Povýšený, povedal: {Riekni On je Allah, Jediný, Nedeliteľný}, to znamená, že Jeho Podstata je Nedeliteľná, a nie je zložená z častí (ruka a noha), Allah je Povznesený a Vyššie Postavený, než čo Mu pripisujú.  A počítateľnosť je sprevádzaná (skladaním sa) z častí a je jasná v jej indikácii Širku toho, kto ju ptvrdzuje, pretože znamená pluralitu Absolútneho Božstva. Allah je Oveľa Povznesenejší a Povýšený nad to, čo mu utláčatelia pripisujú.

[1] Pretože vskutku, ak nie sú schopní urobiť idoly z kameňa a povedať, že sú to obrazy Absolútneho Božstva, urobia teda idoli z ľudí, ako to urobili kresťania.  A ak nie sú schopní urobiť ani to, urobia zo samotného Allaha (swt.) idol, ako to urobili wahabi a dokonca aj židia.  A aj keď bol medzi nich vyslaný veľký počet Prorokov a Miestoržiteľov, nakoniec ich kňazi zblúdenia úspešne zviedli z Božej Cesty, a tak spôsobili, že urobili idoli z kňazov zblúdenia, začínajúc inováciou Taqlíd (imitovanie učencov/kňazov) alebo s inováciou, (ktorá uvádza), že kňazi zblúdenia sú dedičmi Prorokov a Miestodržiteľov (pmsnv).

Výsledok je ten, že sa obrátili k vytváraniu idolov z náboženských učencov/kňazov a k ich slepému nasledovaniu, až (kňazi zblúdenia) do nich vštepili skorumpovanú vieru a učinili pre ľudí Halal (dovolené) to, čo Allah učinil Haram (zakázané), a učinili Haram to, čo Allah učinil Halal, a preto (ľudia) uctievali (kňazov zblúdenia) bez Allaha.

A čo sa týka šítov – vďaka Imámom a (skutočnosti, že Imámovia) bojovali proti pokriveniu/korupcii, niektorí z nepracujúcich kňazov neboli schopní stiahnuť náboženstvo na úroveň čistého pohanstva.  Avšak boli schopní prekrútiť (pravdy) až do takej miery, že priniesli pohanstvo späť v inej podobe skrze vytvárania idolov z kňazov zblúdenia, ktorí sa dnes nanešťastie stali idolmi uctievanými bez Allaha skrze inovácie Taqlíd (imitovanie učencov/kňazov).  A tak dokážu ľudí ako zvieratá k nim vmanévrovať bez rozmýšľania alebo hľadania pravdy o tom, čo (učenci zblúdenia) hlásajú a vydávajú náboženské právne rozhodnutia (Fatwa) z Knihy, ktorú prekrúcajú a propagujú pohanskú vieru, pre ktorú Allah nikdy nezoslal žiadnu autoritu.  A Imámovia (pmsnv) zakázali nasledovať kohokoľvek iného, než Neomylného presne tak, ako to bolo zakázané pred nimi Prorokmi a Miestodržiteľmi (pmsnv).  Objasnili, že Taqlíd (imitovanie) kohokoľvek iného než neomylného je pohanská cesta, ktorú si v minulosti vzali za svoju duchovní zblúdenia Židovského národa po prorokoch (pmsnv) a zakázali ich šítom (stúpencom) nasledovať tých, ktorí prijímajú židovskú skorumpovanú pohanskú cestu.

Al-Sádiq (pmsn) povedal: (Dávajte si pozor na Imitovanie (Taqlíd), pretože ktokoľvek imituje v jeho náboženstve, bude zrujnovaný/prekliaty. Allah (swt.) vraví: {Vzali si učenov svojich a kňazov svojich za pánov vedľa Boha} {9:31} a pri Allahovi, nemodlili sa, a ani sa nepôstili pre nich, ale učinili pre nich Halal (dovolené) to, čo je Haram (zakázané), a učinili Haram to, čo je Halal, a tak (ľudia) ich v tom napodobňovali, a preto ich uctievali bez toho, aby vôbec mali pocit (že tak konajú) Taših Al’Itiqad – napísal Šejk Al-Mufíd, str. 73

[2] Prečítajte si niektoré z príkladov v Addende číslo 3 a pripomeňte si niektoré Fatwy Al-Albaniho, Fatwy Ibn Baza, Ibn Džibrína, Ibn Uthaymayna a iných spomedzi wahabi učencov.  A pozrite sa na to, čo wahabi Imámovia napísali, aby ste mohli nájsť ich prehlásenie o tom, že Allah má právú ruku, ľavú ruku a prsty.  Allah je oveľa Vyšie Postavený a Povznesenejší nad to, čo vravia, a nájdete jasné a priame stelesnenie (Allaha). Teda že Allah je na Oblohe, a že je správne pýtať sa na Allaha (používajúc slovo) „Kde“, a že On je na Tróne.  Vskutku Ho limitovali/obmedzili hranicami stvorenej bytosti – Allah, Oslavovaný, je Vyššie, než čo oni vravia {Vy spáchali ste vec hnusnú, že div sa nebesia kvôli tomu neroztrhli, zem sa div nerozpolila a hory sa takmer na prach rozpadli} {19:89-90}

Pozrite sa na Fatwy Al-Albaniho, Fatwy ibn Baza, Ibn Džibrína, Ibn Uthaymayna a iných spomedzi wahabi učencov.

[3] Ibn Taymiyya – Kniha Al’Aqida Al-Wasityya – brána (obligácia viery v zhliadnutie Pána veriacim v Deň vskriesenia a miest zhliadnutia.

[4] Ibn Džibrín povedal v jednom z jeho komentárov na knihu Lam’it Al-’itiqad od Ibn Qidama: (A čo sa týka videnia na onom svete, sunitskí učenci dokázali, že ide o priame zhliadnutie, že veriaci uvidia Allaha – Povzneseného – v Raji a navštívia Ho, a že On s nimi rozpráva, a že oni sa rozprávajú s Ním… Skrze to poznáme doktrínu Ahlul Sunna, a tak vravíme, že Ho vidia v (určitom) smere? Niet pochýb o tom, že Ho vidia hore nad nimi, a že Ho vidia skutočným zhliadnutím, a zhliadnutím skrze stretnutie, ako chcú, a že dôkazy sú jasné, a ten najsprávnejší medzi nimi je výrok Džaríra, pretože povedal: (Presne tak, ako vidíte mesiac počas noci Badr) alebo (tak ako vidíte tento mesiac)) … Pre viac detailov pozrite Addendum číslo 3.

[5] Allah, Vysokopostavený, povedal: {Vravel kráľ: „Videl som vo sne sedem tučných kráv, ktoré požierali sedem kráv chudých; a videl som sedem zelených klasov a sedem klasov vyschnutých. Velmoži, vyložte mi sen môj, ak ste výkladu snov schopní.“} {12:43} a Jozef vyložil, že kravy znamenali roky, a že tučné/chudé znamenali dobrú úrodu/hlad.  A toto sú slová Allaha a Jeho Preferovaní sú spomedzi tých s najväčším poznaním, a vedia, čo znamenajú, pretože reč Allaha nie je podobná reči stvorených bytostí.  Allah (swt.) dokonca aj v tej najnebezpečnejšej záležitosti, ktorou je ustanovenie Jakubovho (pmsn) miestodržiteľa, použil symboly v Jeho reči s Jozefom a Jakubom (pmsn), On, Vysokopostavený, povedal: {Hľa, vravel Jozef otcovi svojmu: „Otče môj, videl som vo sne jedenásť hviezd, slnko a mesiac a uvidel som, ako sa predo mnou klaňajú} {12:4}.  Mohli sa teda ibn Taymiyya a iní než on po tomto opovážiť tvrdiť, že sú schopní rozumieť slovám Allaha a tomu, čo sa nimi mieni?!

[6] Učenci/tí, ktorí majú poznanie, sú Muhammad a Rodina Muhammada (pmsnv) a Proroci a Miestodržitelia (pmsnv), ako sa spomína v mnohých tradíciach.

[7] Al-Tauhíd – Šejk Al-Sudúq: str. 246. Al-Burhan: zv. 1, str. 46.

[8] Keďže „nazeranie“ je nazeraním smerom na limitovaného/obmedzeného a Allah je ďaleko nad tým, aby bol limitovaný/obmedzený, a ruka, a noha, a premiestňovanie sa sú spojené s limitovaným, ktorý je na týchto závislý, a indikujú k (zloženiu z častí), a naznačujú (prítomnosť) nedostatkov, a potreby, a že Obklopujúci je dokonalejší a bohatší. A tak ruka a noha musia patriť stvorenej bytosti.  A ten, na ktorého sa nazerá, musí byť stvorená bytosť.  A ten, ktorý prichádza v oblakoch, musí byť stvorená bytosť.  A je ňou Muhammad (pmsnajr), a tiež Al-Qa’im (ten, ktorý povstane z Rodiny Muhammada), ako bolo prezentované.  A wahabi sa domnievajú, že každé slovo „Pán“ znamená Absolútne Božstvo a Absolútny Pán, Oslavovaný.  Túto záležitosť som objasnil pred tým v téme venujúcej sa Božstvu: (V Koráne nachádzame Jozefa (pmsn), ktorý je prorokom, opisujúc Faraóna ako pána muža, ktorý nalieva víno {A riekol tomu, o ktorom sa domnieval, že bude zachránený: „Zmieň sa o mne pánovi svojmu!“ Však satan spôsobil, že zabudol spomenúť Pána svojho, a Jozef zostal niekoľko rokov vo väzení} {12:42}. A tiež Jozef opisuje Vládcu Egypta (‘Aziz Masr), ktorý na seba vzal povinnosť obživy Jozefa a staral sa oň, ako „môj pán“: {A snažila sa oň tá, v ktorej dome bol, zviesť a zavrela dvere všetky a riekla mu: „Poď sem!“ I zvolal Jozef: „Boh ma ochraňuj! On je mojím pánom a uštedril mi prekrásny pobyt. Veď hriešnici veru nebudú blažení!“} {12:23}. A ten, ktorý učinil jeho pobytom prekrásnym vo vzťahu k zjavnému v tomto fyzickom svete, je Vládca Egypta (‘Aziz Masr) {A vravel ten Egypťan, ktorý ho kúpil, manželke svojej: „Ucti ho slušným ubytovaním, možno že nám bude užitočný alebo ho za vlastného syna príjmeme.“ Takto sme usadili Jozefa v zemi tej, aby sme ho naučili záhady vykladať. Tak Boh víťazne dovršuje dielo Svoje, ale väčšina ľudí to nevie.} {12:21}.

[9] Texty z Tóry a Evanjelií je možné prečítať si v Addende číslo 4.

[10] Ibn Džibrín povedal: (…Prsty sú na ruke, avšak nie je to nevyhnutne tak, že sú ako prsty stvorenej bytosti a ich končeky, a dĺžka, a to, a to, presnejšie, v tom je potvrdenie ruky a v tom je potvrdenie pre prsty na ruke.) Výrok Ibn Džibrína sa skončil. A vidíte, že sa nezastavili pred potvrdzovaním, že je pravá ruka a ľavá ruka.  Presnejšie, veria, že Allah má na ruke prsty. Allah je oveľa Vyššiepostavený než to, v čo utláčatelia veria. Ďalšie texty si môžete pripomenúť v Addende číslo 3.

[11] Aj keď ich výrok, (že) nazeranie Naň (swt.) (vlastným) zrakom a očami, ktoré sa nachádzajú na tvári ľudskej bytosti, nemôže byť chápané (žiadnym iným spôsobom), než že je úplné stelesnenie (Allaha). Niektoré z výrokov wahabi učencov si môžete pozrieť v Addende číslo 3.

Kniha Monoteizmu 1.23

Kniha Monoteizmu 1.22

Presvedčivosť Prejavu z Evanjelií

(Ježiš (pmsn) je neznalý hodiny)

ježišJežiš (pmsn) povedal ohľadom seba, že je (neznalý) hodiny, v ktorej nastane menšie zmŕtvychvstanie: (32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.)[1] a neznalosť je kvôli nedostatkom/nedokonalostiam, zatiaľ čo Absolútne Božstvo je Absolútna Dokonalosť, ktorá nemá akékoľvek nedostatky/nedokonalosti alebo neznalosť, pretože On je Svetlo bez temnoty v Ňom, zatiaľ čo ignorancia sa nachádza v stvorenej bytosti, pretože tá má temnotu prítomnú na stránkach jej existencie.

A preto Ježiš (pmsn) je Svetlo a temnota.  A toto je dôkazom pre tých, ktorí bádajú, že Ježiš nie je Absolútny Boh.  Presnejšie, je služobník, ktorý bol stvorený z temnoty a Svetla, a nie je Svetlom bez temnoty v ňom – Všemohúci, Allah je ďaleko nad tým.

A v tomto je rozhodujúca reč a objasnenie upozornenia tým, ktorí majú mysle.  Nasledujúci text sú slová Ježiša (pmsn), presne tak, ako sú prezentované v Evanjeliu podľa Marka:  (32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. 33  Majte sa na pozore, bedlite ! Veď neviete, kedy príde ten čas.   34  Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bedlil.   35  Bedlite teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, uprostred noci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno.   36  Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane!   37  Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bedlite!)[2]

[1] Evanjelium podľa Marka 13:32

[2] Evanjelium podľa Marka – kapitola 32

Kniha Monoteizmu 1.22