Materiálna civilizácia, morálna civilizácia a Džihád (boj/snaženie).

Pravdou je, že existuje veľký zmätok ohľadom materiálneho rozvoja človeka a morálneho rozvoja človeka. Preto je každý materiálne rozvinutý človek označovaný za morálne rozvinutého. A to je prostredníctvom zmiešania materiálnej civilizácie s morálnou civilizáciou; považujúc ich za jedno pre každý národ.

Toto je falošné vyváženie a falošný štandard. Inak by Proroci a Strážcovia, Požehnania a Mier s Nimi, a ich nasledovníci, (ktorí si vyprázdnili ruky od mnohých ozdôb tohto sveta; jeho materiálnej civilizácie; a jeho pominuteľnej suverenity), boli morálne tí najdegradovanejší, ako veľmi je im to vzdialené. A Faraón, Nimrod a im podobní, (ktorí postavili pyramídy; veže; zámky; a hojné mestá), sú vlastníci morálky a výnimočne rozvinuté mysle, a ako by to mohol byť ich (stav). Naviac, ten Prvý obvinený by bol Ničiteľ a Demolátor materiálnej civilizácie, skrze tresty a napomenutia, Oslavovaný je On nad všetkým, čo Mu pripisujú za partnerov.

Presnejšie, pri Bohu, oni nepoznali svoju záležitosť, a tak si vezmite ponaučenie od tých, ktorí im predchádzali. Faktom je, že morálny civilizovaný rozvoj je schémou prorokov; a s tým boli privedený od Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho. Z toho vyplýva, že všetko, čo existuje v rámci ľudstva z dobrého vychovania a láskavej morálky, nie je nič iné, než kvapky z božej morálky, s ktorou proroci a strážcovia, mier s nimi, prišli. Pán prorokov a poslov a ten, ktorý ich zapečatil, Muhammad, Mier s ním a jeho Potomstvom, obmedzil (účel) jeho zoslania/misie k ľuďom na (účel) zdokonalenia božej morálky. On (PMSN a jeho rodinou) povedal: “Vskutku, bol som poslaný, aby som zdokonalil milosrdnú morálku.”[1]

Vskutku, pôvod a podstata láskavej morálky je uložená v učení Prorokov, Mier s Nimi, a morálka je normou rozvoja národov. Keďže niet hodnoty v materiálnom rozvoji (materiálnej civilizácii); bez ohľadu na to, aká veľká bola, ak nie je sprevádzaná morálny rozvojom (morálnou civilizáciou). Napriek jasnosti a jednoduchosti táto realita nebola rozoznaná väčšinou ľudí.

A obrátený výsledok, (ktorý bol dosiahnutý mnohými ľuďmi z titulu skazeného úvodu), je, že vojny, s ktorými začala Amerika (materiálne rozvinutá, a preto niet diskusie o jej morálnom rozvoji!); je správny. Pretože má za cieľ eliminovať nespravodlivosť a tyraniu a ustanoviť demokraciu; zvrchovanosť ľudí a slobodu, pretože ktokoľvek sa postaví tvárou v tvár Amerike alebo zákonu, ktorý je ustanovený Amerikou, a ktorý chce nastoliť na zemi, je osoba nespravodlivá a tyran. Týmto spôsobom bola norma obrátená naruby.

A preto zmes, ktorá dnes existuje na globálnom poli, pomohla zatemniť víziu a pomiasť myšlienky. Z toho vyplýva, že tých, čo hladajú pravdu, je menej, než červenej síry.

Možno ak by si ľudia položili túto otázku: (kto dáva zákon a vymenúvava panovníka; Boh alebo ľudia?). Potom by sa to stalo evidentným pre ich víziu a Amerika a jej demokracia, a jej sloboda by bola opäť iba modla uctievaná bez Boha, presne ako tyrani, ktorých odstránila v Afganistane a Iraku.

Amerika je diabolské monštrum; rovnako tak ako Saddám, Bin Ládin, nech na nich Allah zošle kliatbu, a ich nasledovníci sú diabolské monštrá. To preto, že oni všetci (Amerika, Saddám, Bin Ládin a im podobní nie sú vymenovaní Allahom, Oslavovaným, Všmohúcim. A tiež nepoznájú božské právo a nechcú ho ustanoviť, ako niektorí z nich tvrdia (aby) podviedli ľudí v mene náboženstva, zatiaľ čo z náboženstva nerozumejú ničomu.

Avšak v rámci troch náboženstiev je zjavné, že zákon dáva Allah a vládca je vymenovaný Allahom. A textov, ktoré to naznačujú, je množstvo v Tóre, Biblii a Koráne. Jednoducho povedané, zákonom týchto čias sú Korán, Biblia a Tóra; a panovník je Mahdi, Ježiš a Eliáš, Mier s Nimi.

A preto božie knihy sú jedným, zoslané Jediným a proroci a imámovia sú všetci jedným; vyslaným Jediným.

Vravím, ak by si ľudia položili túto otázku a odpovedali touto jasnou odpoveďou, potom by sa ich slovo zjednotilo na monoteizme a uctievali by Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho a ratifikovali by Jeho miestodržiteľa na Jeho zemi, zákony Všemohúceho. Keďže nie je nič, čo by skutočne zjednotilo ľudí Zeme, okrem božieho zákona a božieho vládcu; a oni zjednotia ľudí Zeme pod pravdou, spravodlivosťou a milosťou.

A preto je nevyhnutné, aby veriaci konali Džihád za účelom ustanovenia božieho práva a božieho vládcu; miestodržiteľa Allaha na Jeho zemi, aby naplnil Zem slušnosťou, spravodlivosťou, láskavou morálkou a morálnou civilizáciou; rovnako, ako je dnes naplnená nespravodlivosťou a skazenosťou.

Presnejšie to, čo sa deje dnes, je, že vojská diabla, Kliatba Allaha Naň, bojujú, aby ustanovili zvrchovanosť diabla a vyvedenie diabla. Tak prečo vojaci Boží nebojujú, aby ustanovili zvrchovanosť Allaha, Všemohúceho, a božiu morálku.

A situácia je, že boj a konanie Džihádu proti nim je obrana morálnej civilizácie Prorokov a Poslov, Mier s Nimi, ako odozva na útok vedený diablom a jeho vojskami, držiteľmi materiálnej civilizácie, za účelom odstránenia božej morálky.

V skutočnosti neexistuje neutralita. Buď podporujete Allaha a schvaľujete Jeho zvrchovanosť, alebo bojujete na strane diabla a za jeho zvrchovanosť, Kliatba Allaha naň; a ten, kto mlčí, je tichý diabol. Keďže tí, ktorí sú s Allahom, sú s Allahom; a tí, ktorí sú s diablom, sú s diablom; a tí, ktorí sú na stráni, ako si hovoria, su tichí diabli.

[1] Makarim Al-Akhlaq, str. 8

– Ahmed Al Hassan (PMSN), z knihy “Džihád sú dvere do Raja”

Materiálna civilizácia, morálna civilizácia a Džihád (boj/snaženie).

Civilizovaný materialistický rozvoj a úspech spirituálny

Človek je stvorený, aby poznal Allaha Všemohúceho:

{A džinov a ľudí sme jedine preto stvorili, aby Ma uctievali}[1]

To znamená, aby Ma mohli poznať.

Pretože uctievame, aby sme poznali. Ba niet dobra v uctievaní, ktoré nedostane uctievajúceho bližšie k Allahovi, čo následne zvyšuje jeho poznanie Allaha, Všemohúceho. Inými slovami, človek je stvorený za účelom spirituálneho úspechu, a tiež aby človek vystúpil na najvyššiu možnú hodnosť z tohto úspechu. A preto to, čo je dôležité a mala by tomu byť venovaná pozornosť, je duch; nie telo, ktoré je spojené s týmto fyzickým materiálnym svetom. A preto v tomto zmysle sa človek stáva mestokrálom Allaha, Všemohúceho. Menovite, ak uspeje spirituálne, až sa stane obrazom Allaha, Všemohúceho, v rámci Jeho stvorenia, potom sa stane skutočným mestokrálom Allaha.

Zatiaľ čo existujú ľudia, ktorí sa snažia urobiť z človeka mestokrála Allaha iba na základe tiel a hliny; aj keď Allah sa nikdy nepozerá na telá, keďže ich stvoril, ako bolo vyrozprávané Prorokom, Požehnania a Mier s Ním a jeho Rodinou. Vskutku, tí ignoranti sa snažia učiniť to vytúženým cieľom človeka. No v skutočnosti, účelom jeho stvorenia je dosiahnuť fyzický materiálny rozvoj.

Zatiaľ čo Korán pre nás preukazuje vzťah medzi fyzickým materiálnym rozvojom a spirituálnym úspechom týmto spôsobom: {Však pozor, človek vzpurným sa stáva, lebo za sebestačného sa pokladá}.[2] To zamená, materiálne bohatstvo a materiálny rozvoj volá k utláčaniu človeka a spirituálnej degradácii. To je rozhodne možné pozorovať v smrteľnom živote v tejto dobe na tejto zemi. Keďže zem nikdy nepoznala korupciu, zmätok, nespravodlivosť a tyraniu podobnú tej dnešnej.

Možno niektorí ľudia chradnú, tí, ktorí sa oboznámili s týmto materiálnym svetom; kde vnímajú to, že úspech je v rámci materiálneho rozvoja. Síce ak by dávali pozor, zbadali by, že tento fyzický materiálny svet smeruje k terminácii. Ba je v kontinuálnej terminácii. Keďže každý deň nejakí ľudia zomrú a iní sa narodia. Ba príde deň, v ktorý všetci zomrú a nik sa nenarodí, aby zastal ich miesto {Všetci, ktorí na zemi sú, dočkajú sa konca svojho}.[3]

Vskutku, značne materiálne rozvinutý súčasný vek indikuje k blízkosti k tejto terminácii:

{Život pozemský sa veru podobá vode, ktorú sme zoslali z neba: miesi sa s rastlinstvom zeme, ktorým sa živia ľudia a zvieratá. A keď zem sa skrášli ozdobami svojími a krásnou sa stane, tu domnievajú sa jej obyvatelia, že sú jej vládcami; však zasiahne ich rozkaz Náš v noci či vo dne a učiníme ju ako pole pokosené, ako keby včera nebola ani rozkvitala. A takto učiníme znamenia naše zrozumiteľnými pre ľud premýšlavý}.[4]

Zatiaľ čo duše v nich sú trvácne a jej osud je večný v Nebi alebo pekle; v šťastí alebo pandemóniu. Preto by mal človek venovať pozornosť tomu, že do tohto telesného materiálneho sveta prišiel, aby podstúpil skúšku; nie aby v ňom ostal alebo prebýval naveky. Presnejšie, osud celého fyzického materiálneho sveta je terminácia a vyhynutie. Vskutku, Allah podnecuje veriacich k dosiahnutiu fyzického materiálneho rozvoja k dosiahnutiu bohatstva pred neveriacimi a k sile a k sláve odrážať útoky vojakov:

{Pripravte teda proti nim všetko, čo schopní ste postaviť zo sily a oddielov jazdeckých, aby ste zastrašili nepriateľov Božích a nepriateľov svojich a iných mimo tých, ktorých ešte nepoznáte, ale ktorých Boh dobre pozná. A čokoľvek miniete na ceste Božej, bude Vám v úplnosti nahradené a nebude vám ukrivdené}.[5]

Avšak tento materiálny rozvoj by mal vyplývať zo skutočnej viery a byť ňou sprevádzaný, zatiaľ čo cesta spirituálnych úspechov je pre veriacich nepretržitá; aby ich neodradil od vzývania Allaha a podriadenia sa príkazu ALLAHA, Všemohúceho. Ak by to bolo tak, bol by spájaný s obrovským božím úspechom:

{Keby boli obyvatelia miest týchto uverili a bohabojní boli, boli by sme pre nich dozaista požehnania neba i zeme otvorili. Ale oni to všetko za klamstvo prehlasovali a potrestali sme ich za to, čo si vyslúžili}.[6]

Ako keď Allah, Všemohúci, dá tým, pre ktorých dúfa vo vieru a oddanosť, utrpieť nedostatkom ovocia a požehnaní; On je voči nim milosrdný, pretože ich nabáda k viere a oddanosti. Keďže slabosť a núdza volajú otočiť sa k Allahovi.

V božích rozprávaniach: “Ó, syn Omrána, ak zbadáš blížiace sa bohatstvo, potom povedz hriech, ktorého trest je urýchlený. Zatiaľ čo keď zbadáš blížiaci sa nedostatok, povedz uvítanie sloganu cnostných.”[7]

Ak by ľudia zeme verili a boli by oddaní, čo by potom Allah robil s ich trestaním. Inými slovami, aký prospech by bol Preň, Všemohúceho, v nedostatku ovocia a požehnaní ich a ich práce; presnejšie, On im sľúbil:

{Keby boli obyvatelia miest týchto uverili a bohabojní boli, boli by sme pre nich dozaista požehnania neba i zeme otvorili}.[8]

A preto ľudská aktivita a snaženie by mali smerovať k spirituálnemu úspechu a skutočnej viere. Čo sa týka telesného materiálneho rozvoja, človek sa o to tiež uchádza na základe chápania spirituálnej integrácie, čo znamená uchádzanie sa o materiálny rozvoj ako poslušnosť voči Bohu a na dosiahnutie vôle Božej na tejto zemi; zo šírenia monoteizmu, súcitu a spravodlivosti. Čo sa týka materiálneho rozvoja neveriacich; vskutku nech ho veriaci nepokladajú za boží úspech alebo požehnanie pre nich. Presnejšie, je to pre nich škodlivé, pretože je to dôvod na ich pretrvávanie v útlaku a arogancii voči vôli Allaha, Všemohúceho:

{Nech si tí, ktorí neveria, nemyslia, že odklad, ktorý sme im povolili, je pre nich dobrý; povolili sme im odklad iba preto, aby hriechy svoje ešte rozmnožili, a očakáva ich trest zahanbujúci}.[9]

Zatiaľ čo tento svet a jeho ozdoby budú dôvodom na ich opitosť a férovosť od Allaha:

{Pri tvojom živote, títo ľudia veru tápali v opilstve svojom}.[10]

Z toho vyplýva, aká strata je väčšia, než človek, ktorý je nepriateľ Boha? A aký zisk je menší, než tento svet a jeho ozdoby?

{A nebyť toho, že by sa ľudia stali jediným národom neveriacim, veru by sme dali tým, ktorí v Milosrdného neveria, na domy ich strechy strieborné a k nim aj rebríky strieborné, aby po nich stúpali.}[11]

[1] Svätý Korán Súra Adh-Dhariyat:56

[2] Svätý Korán Súra Al-‘Alaq:6 a 7

[3] Svätý Korán Súra Ar-Rahman:26

[4] Svätý Korán Súra Yunus:24

[5] Svätý Korán Súra Al-‘Anfal:60

[6] Svätý Korán Súra Al-‘A’raf:96

[7] Anthar Al-Kafi: Zväzok 2, str. 263

[8] Svätý Korán Súra Al-‘A’raf:96

[9] Svätý Korán Súra ‘Ali ‘Imran:178

[10] Svätý Korán Súra Al-Hijr:72

[11] Svätý Korán Súra Az-Zukhruf:33

– Ahmed Al Hassan, z knihy “Džihád sú dvere do Raja”

Civilizovaný materialistický rozvoj a úspech spirituálny

Ako človek spozná Mistodržiteľa Allaha na Jeho Zemi v každej epoche

Najdôležitejšia cesta, ktorou spoznať nástupcu Boha na Jeho Zemi je: Prvá cesta: Ktorou Anjeli spoznali Adama, Požehnania a Mier s Ním, a tou je Zmienenie sa, pretože Allah, Slávny, Všemohúci, sa zmienil o Adamovi, Požehnania a Mier s Ním, a že je Jeho Miestodržiteľ na Jeho Zemi; {Hľa, Pán tvoj k anjelom prehovoril: “Umiestním na zemi zástupcu!” I povedali: “Chceš tam ustanoviť niekoho, kto pohoršenie na nej bude šíriť a krv na nej prelievať, zatiaľ čo my slávu Tvoju prajeme a svätosť Tvoju prehlasujeme?” Vravel: “Ja veru viem to, čo vy neviete!}[1] A po Adamovi, Požehnania a Mier s Ním, zmienenie sa bola tiež cesta spoznania Miestodržiteľa Allaha na Jeho Zemi. Avšak tentokrát božské zmienenie sa je poznané skrze predošlého Miestodržiteľa, pretože on zásobuje svoj národ Príkazmi/Vôľou o Miestodržiteľovi, ktorý má prísť po ňom na Príkaz Allaha, Slávneho, Všemohúceho. Preto nie Miestodržiteľ vymenúva toho, kto príde po ňom, ale presnejšie, je to Allah, Slávny, Všemohúci, ktorý vymenuje Svojho Miestodržiteľa na Svojej Zemi v každom veku. Jediná úloha predošlého Miestodržiteľa je odovzdať toto Božské Zmienenie sa skrze Príkaz/Vôľu za tým účelom, pretože Miestodržiteľ Allaha na Jeho Zemi spomedzi Prorokov a Poslov boli volaní Dôverníkmi, pretože predošlý sa zmieni/prikáže (prijať) nasledujúceho, a niet Proroka spomedzi Prorokov, Požehnania a Mier s Nimi, alebo Imáma spomedzi Imámov, Požehnania a Mier s Nimi, ktorý by nebol spomenutý tým, ktorý bol pred ním. Pretože Ibrahim (Abrahám), Požehnania a Mier s Ním, a Išaq (Izák), Požehnania a Mier s Ním, a Yacob (Jakub), Požehnania a Mier s Ním, a Proroci z Bani Izrael (Kmeň Izraelitov), Požehnania a Mier s Nimi, spomenuli Mojžiša, Požehnania a Mier s Ním, a (prikázali prijať ho), a Mojžiš, Požehnania a Mier s Ním, a Prorokovia, Požehnania a Mier s Nimi, (prikázali prijať) Ježiša, Požehnania a Mier s Ním, a Ježiš, Požehnania a Mier s Ním, (prikázal prijať) Muhammada, Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou, a Muhammad, Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou, (prikázal prijať) Alího, Požehnania a Mier s Ním, a Imámov, Požehnania a Mier s Nimi Všetkými, a Mahdíov spomedzi ich synov. A preto niet priestoru na vyplnenie inými, než sú oni, Požehnania a Mier s Nimi. Avšak Národy sa od nich odchýlili, a tak sa medzi nimi objavili pracujúci učenci, ktorí viedli ľudí späť na cestu Dôverníkov (Miestodržiteľov), Požehnania a Mier s Nimi, a k nevyhnutnosti nasledovať ich a brať iba od nich. Zatiaľ čo nepracujúci učenci sa objavili medzi nimi taktiež, snažiac sa vziať na seba rolu Dôverníkov, Požehnania a Mier s Nimi, presne tak, ako syn Abu Quhafah na seba vzal (úlohu). Princ Veriacich, Požehnania a Mier s Ním, povedal: “Pozor! Pri Bohu, syn Abu Quhafah (Abu Bakr) vzal na seba rolu (kalifátu) a samozrejme vedel, že moja pozícia vo vzťahu k tomu bola taká istá, ako je pozícia osi k ručnému mlynčeku. Voda povodní tečie odo mňa a vták ku mne nevyletí. Zatiahol som záves pred kalifátom a izoloval som sa od neho. Potom som začal premýšľať, či by som mal zaútočiť alebo vytrvať v tichosti oslepujúcu temnotu utrpenia, v ktorom sa dospelí stávajú slabými a mladí zostarnú a skutočný veriaci koná pod náporom, až kým nestretne Allaha (vo svojej smrti). Zistil som, že vydržať bolo múdrejšie. A tak som prijal trpezlivosť, aj napriek pichaniu v očiach a dusenie (poníženia) v krku…”[2]

Čo sa týka druhej cesty spoznania Nástupcu Allaha na Jeho Zemi: Tou je zbraň Prorokov a Miestodržiteľov, ktorou je poznanie a múdrosť, a tá je známa z ich reči a ich riešení problémov a existujúcich záležitostí. A musí to byť, aby sa ľudia oslobodili od ich túžob a Ega, aby sa presvedčili o ich, Požehnania a Mier s Nimi, poznaní a múdrosti, pretože to bola práve tá (zbraň), ktorá bola dôkazom Allaha, Slávneho, Všemohúceho, nad Anjelov: “A naučil Adama všetky mená, potom ich predviedol Anjelom a povedal: {Povedzte mi ich mená, ak ste pravdovravní!”}[3] Pretože vskutku, je to ten najlepší dôkaz Miestodržiteľa Allaha na Jeho Zemi.

Čo sa týka tretej cesty spoznania Nástupcu Allaha na Jeho Zemi: Tou je Zástava (Prisahanie vernosti/oddanosti Bohu/Zvrchovanosť Boha) alebo suverenita/nadvláda Allaha a Allah, Slávny, to vyžadoval pre Jeho prvého nástupcu, Adama, Požehnania a Mier s Ním. {a až ho vyrovnám a vdýchnem mu niečo z ducha svojho, padnite na zem, pred ním sa klaňajúc!}[4] To znamená poslúchnite a robte to, čo vám prikáže, pretože je to Môj Nástupce/Miestodržiteľ. A Všemohúci povedal: {Povedz: “Bože veľký, vládca kráľovstva! Ty dávaš vládu, komu chceš, a odoberieš ju, komu chceš…”}[5] A Všemohúci povedal: {Vládca Dňa Súdneho}[6]Počas zhromaždenia Hajj: “Sláva a nadvláda sú Tvoje a Ty nemáš partnera.”

A preto nikomu nelichotia na účet tejto pravdy, a aj keď boli obvinení kvôli tomu, že to niesli, pretože v minulosti povedali ohľadom Ježiša, Požehnania a Mier s Ním, že bol chamtivý pre nádvládu nad Bani Izrael, ktorú nepracujúci učenci stratili kvôli pochlebovaniu Rimanom. A o Dawe (volaniu/pozvaniu k islamu) Muhammada, Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou, “niet raja alebo pekla, ale on je absolútna moc,”[7] to znamená, že Muhammad, Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou, prišiel, aby si vyžiadal nadvládu pre seba a svojich synov. A ohľadom Alího, Požehnania a Mier s Ním, bolo povedané, “Vskutku, je dychtivý vo vzťahu k (jeho) suverenite/nadvláde”, aj keď počujú, ako vraví: “Čo má Ali spoločné so Suverenitou, čo netrvá”, a sú svedkovia jeho asketizmu a toho, ako sa zdržiava sveta a jeho ozdôb. A toto bol prípad Ježiša, Požehnania a Mier s Ním, ktorý nebol skrytý a bol to prípad Muhammada, Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou.

Proroci a Miestodržitelia neberú do úvahy žiadne z obvinení ľudí tak, ako je to v prípade nepracujúcich duchovných, ktorí vyhľadávajú spokojnosť ľudí, čím hnevajú Stvoriteľa. A preto ľudia nasledujú nepracujúcich kňazov a bojujú voči Prorokom a Miestodržiteľom, ktorí sa dožadujú Zvrchovanosti Allaha na Jeho Zemi, buď na úrovni legislatívy alebo exekutívy, to znamená ústavy a panovníka. A preto to musí byť tak, že ústava je božská a vládca je ustanovený Allahom, Slávnym, Všemohúcim. Zatiaľ čo toto sa nehodí pre väčšinu ľudí, ktorí nasledujú vlastné túžby a chcú pohodlie a bezpečie tohto sveta pred pohodlím a bezpečím Posmrtného života.

A vskutku, Vše-vediaci, Vše-vedomý nás informoval o stave väčšiny, k čomu nemôže (nik) nič dodať:

{Ak počúvneš väčšinu tých, ktorí na zemi žijú, zvedú ťa z cesty Božej}[8]

{pretože to pravda je od Pána tvojho, však väčšina ľudí neverí}[9]

{Však väčšina ľudí, aj keby si po tom veľmi túžil, nebude veriť}[10]

{Už pred nimi zblúdila väčšina národov starých}[11]

{stvorili sme to ako skutočnosť vážnu, však väčšina z nich to nevie}[12]

{povedz: “Chvála Bohu!” Však väčšina z nich nič nevie}[13]

{povedz: “Chvála Bohu!” Ale väčšina z nich nemá rozum}[14]

{vravia: “Ak spolu s tebou budeme nasledovať správne vedenie, zo zeme svojej budeme vytrhnutí.” A či sme ich pevne neusadili v okrsku posvätnom a bezpečnom, do ktorého dovážané sú plodiny všetkých druhov ako obživa od Nás pochádzajúca? Ale väčšina z nich to nevie.}[15]

Ľudia nevyžadujú viac než tieto tri mechanizmy, aby poznali Miestodržiteľa Allaha na Jeho Zemi, pretože tie sa nezhromaždia iba ak v Miestodržiteľovi Allaha na Jeho Zemi. Ale boli rozdelení, ako rozdelenie prvej komunity, ktorá bola skúšaná Allahom, a preto Anjeli uverili a pokorili sa, zatiaľ čo Iblis neuveril a bol príliš hrdý a nebol spokojný s prostrendíkom medzi ním a Allahom (Miestodržiteľom Allaha na Jeho Zemi) a tieto tri mechanizmy sú úplným dôkazom od Allaha, Slávneho, na označenie Jeho Miestodržiteľa na Jeho Zemi.

A predsa, Allah, Slávny, Všemohúci – a skrze Jeho nekonečné Milosrdenstvo – podporoval Prorokov a Miestodržiteľov mnohými znameniami, spomedzi nich boli Zázraky a Vízie, ktorých svedkom boli veriaci a iní (než veriaci), ktoré nebudem skúmať alebo o nich pojednávať, pretože si môžete prečítať knihu (napísanú) bratmi Ansármi Imáma Al-Mahdího, Požehnania a Mier s Ním, ‘Zachráň ich Allah a daj im všetko, čo je dobré na tomto svete a na onom svete.’

Ale budem sa zaoberať určitej časti Zázrakov, ktorými podporím Prorokov, kvôli ich dôležitosti a ľudskej nedbanlivosti voči nim a je to: záležitosť neistoty/zmätočnosti zázrakov a ich účel.

Takže ľudia vedia, že Mojžišov Zázrak, Požehnania a Mier s Ním, bola palica, ktorá sa zmenila v hada a bolo to počas obdobia, kedy bola Mágia rozšírená. A Ježišov Zázrak, Požehnania a Mier s Ním, bol liečenie chorých a bolo to v čase, kedy bola medicína rozšírená. A Zázrak Muhammada, Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou, bol Korán počas doby, kedy bola výrečnosť rozšírená. A v tomto bode tí, ktorí sú ignorantmi voči pravde, ospravedlňujú dôvod, prečo bol zázrak podobný tomu, čo bolo rozšírené počas tých čias, prekonaním mágov, lekárov, rozprávačov (alebo výrečných) a ako taká, nenapodobiteľnosť (zázrakov) môže byť dokázaná. Ale pravda, ktorá je skrytá pred ľuďmi, aj keď sa spomína v Koráne, je, že vnímateľný/fyzický Zázrak sa ako taký dostavil, aby spôsobil zmätok tým, ktorí nepoznajú nič okrem viditeľného/fyzického, pretože Allah, Slávny, neprijíma vieru vo viditeľné/vnímateľné, presnejšie, musí to byť viera v neviditeľné:

{ktorí v nepoznateľné/neviditeľné veria, modlitbu dodržujú a z toho, čo sme im uštedrili, rozdávajú}[16]

{varovať môžeš iba tých, ktorí pripomenutie nasledujú a Milosrdného sa kvôli nepoznateľnému/neviditeľnému boja; tým oznám zvesť radostnú o odpustení a odmene hojnej}[17]

{ktorí v tajnosti sa Milosrdného obávajú a prichádzajú so srdcom pokorným}[18]

{A vyslali sme už poslov s dôkazmi jasnými a zoslali sme s nimi Písmo a váhu, aby ľudia jednali poctivo a zoslali sme tiež železo, v ktorom nebezpečie je strašné, ale tiež úžitok pre ľudí – aby Boh spoznal tých, ktorí pomáhajú Jemu i poslom Jeho v tajnosti. A Boh silný je i mocný.}[19]

A preto viera v neviditeľné je to, čo sa vyžaduje, a to, po čom Allah, Slávny, túži a zázraky, ktoré Allah, Slávny, zoslal, musia zanechať priestor pre vieru v neviditeľné. Pretože tá v sebe zahŕňa to, čo spôsobuje neistotu/zmätok, a preto v mnohých prípadoch to bolo podobné tomu, čo bolo rozšírené v čase zoslatia:

{A keby sme poslom urobili anjela, veru by sme ho učinili mužom a boli by sme tým zatemnili pre nich to, čo sami zatemňujú}[20]

A preto ľudia vnímateľného (tí, ktorí neveria, iba ak s viditeľným alebo fyzickým dôkazom), ktorí nepoznajú iné než to, našli v podobnosti/zmätku ospravedlnenie pre ich omyl: {Však keď pravda od nás k nim prišla, povedali: “Keby mu tak bolo dané niečo podobné tomu, čo bolo dané Mojžišovi!” A či však neodmietli to, čoho sa pred tým dostalo Mojžišovi? A povedali ďalej: “Títo dvaja sú iba kúzelníci vzájomne sa podporujúci!” a dodali: “My neveríme ničomu z toho všetkého!”}[21] A preto podobnosť/zmätky medzi nimi sa pre nich stali výhovorkou, aby mohli povedať {Títo dvaja sú iba kúzelníci vzájomne sa podporujúci!}  a {My neveríme ničomu z toho všetkého!}. A keď Princ Veriacich, Požehnania a Mier s Ním, opisoval jedného z pokrytcov, povedal: “…zmätky/podozrenia použil ako zámienku pre jeho bludy”.[22]

Ale ak by bol zázrak presvedčivý/jasný a nebolo by nič, čo by mu bolo podobné, potom nezostáva, v žiadnej oblasti, viera v neviditeľné a záležitosť sa stáva nútenou a podrobením vierou. Toto nie je viera, a ani islam (pokora/podriadenosť), presnejšie, je to kapitulácia/porážka, zatiaľ čo je to neadekvátne, a nie to, čo chce Allah a nebude to Ním akceptované:

{A previedli sme Deti Izraela cez more, zatiaľ čo Faraón a vojská jeho ich prenasledovali nespravodlivo a nenávistne. A nakoniec, keď postihlo ich utopenie, zvolal Faraón: “Uveril som, že niet božstva okrem toho, v ktoré veria Deti Izraela a ja som jeden z tých, ktorí sa do vôle Jeho odovzdali!”}[23]

Pretože vskutku, Faraón uveril a podriadil sa (Allahovi) alebo skôr povedal, že sa podriadil, a to bolo pred jeho smrťou, avšak Allah nie je spokojný, a ani neakceptuje tento (typ) podriadenia sa a Allah, Slávny, Všemohúci, mu (Faraónovi) odpovedalou touto odpoveďou:

{Až teraz? Ale pred tým si bol vzpurný a patril medzi tých, ktorí pohoršenie šíria}[24]

A to bolo preto, lebo jeho viera sa prihodila (iba) kvôli neprekonateľnému Dôkazu a (niet) spôsobu pre tých, ktorí nemajú poznania, jedine interprétovať skrze tento vnímateľný/fyzický svet alebo spôsobiť zmätok/podozrenie o tom a podľa toho tam nebolo miesta pre neviditeľné, v ktoré a skrze ktoré Allah vyžaduje vieru, a preto v tomto bode viera nie je prijatá, pretože sa stáva donútením a ovládnutím, a toto nie je viera: {Čo očakávajú, že k nim prídu anjeli alebo že snáď príde sám Pán tvoj, či že prídu nejaké znamenia Pána tvojho! V ten deň, keď objavia sa určité znamenia Pána tvojho, nepomôže duši žiadnej viera jej, ak neuverila už skôr, či nevykonala dobro žiadne vo viere svojej. Povedz: “Čakajte teda, my tiež čakáme!”}[25], {V deň Rozhodnutia nebude nič platná viera tým, ktorí neveriaci boli a nebude im daný odklad žiadny!”}.[26]

A ak by to bolo tak, že Allah by chcel prinútenie a podmanenie ľudí s ohľadom na ich vieru, spolu s Jeho Prorokmi (by bol býval) zoslal neúprosné zázraky, bez toho, aby ľudia mali priestor povedať {Títo dvaja sú iba kúzelníci vzájomne sa podporujúci!} alebo {To sú iba sny popletené alebo skôr on sám si to vymyslel, ba veru on básnikom je! Nech teda predloží znamenia, s akými boli vyslaní proroci starí!},[27] Všemohúci povedal: {Keby bol Pán tvoj chcel, veru by boli všetci, ktorí na zemi sú, všetci do jedného uverili. Chceš snáď donútiť ľudí, aby sa stali veriacimi?}[28] a Všemohúci povedal: {Zaiste na teba ťažko dolieha ich vzďaľovanie! Keby si mohol, iste by si si prial vykopať jamu v zemi alebo postaviť rebrík do neba, aby si im mohol priniesť znamenia. Keby Boh chcel, zhromaždil by ich istotne všetkých na ceste správnej, nebuď teda jedným z ignorantov!}.[29]

A tak všetká Chvála patrí Bohu, ktorý je spokojný s vierou v neviditeľné, a ktorý učinil vieru v neviditeľné a skrze neviditeľné, a ktorý nie je uspokojený s vierou skrze to, čo je viditeľné/fyzické/vnímateľné, a neurobil to fyzickým/vnímateľným/viditeľným, aby oddelil tých, ktorí majú živé srdcia a bystré vízie od tých so slepými víziami a zapečatenými srdciami.

A pravdou je, že aj keď ostáva veľa na diskusiu s ohľadom na túto problematiku, obmedzím sa na málo, ktoré otvorí dvere a nechám zvyšok na veriacich, aby tému rozviedli a vrátim sa k pôvodnej téme. A preto poviem: Vyššieuvedené poukazuje na to, že Džihád s Miestodržiteľom Allaha na Jeho Zemi a skrze jeho Príkaz je pravdou a (čokoľvek) iné je iba falošný ornament.

Vyrozprávané od Aban bin Taghalaba, ktorý povedal: “Abu Abdullah, Požehnania a Mier s Ním, vždy, keď spomenie tých, ktorí bojujú/zabíjajú v Al-Thaghoure (miesto v Qalqilyi) povedal: “Beda im! Čo tým (týmito činmi) sledujú?! Ponáhľajú sa zabiť tento svet a Posmrtný život, pretože pri Bohu, niet mučeníkov okrem našich Šiá (nasledovateľov), dokonca aj ak zomrú vo vlastnej posteli).”[30] imam_al_mahdi_and_his_sword_by_hsnalmahdi-d70sbq6[1] Svätý Korán Súra Al-Baqara:30

[2] Vrchol Výrečnosti, Kapitola 1, Strana 30, Známe ako Prejav ash-Shiqshiqiyyah
[3] Svätý Korán Súra Al-Baqara:31
[4] Svätý Korán Súra Al-Hijr:29
[5] Svätý Korán Súra ‘Imran:26
[6] Svätý Korán Súra Al-Fatiha:4
[7] Abu Sufyan povedal: „Ó, Synovia Ummayah, chopte sa ho, ako by ste sa chopili lopty, pretože pri tom, pri kom Abu Sufyán prisahá, niet trestu, ani súdenia alebo neba, ani pekla, ani (vstávanie mŕtvych), ani zmŕtvychvstanie“ Výklad k Nahjul Balagha od Ibn Abi Al-Hadída, zv. 9, str. 53
[8] Svätý Korán Súra Al-‘An’am:116
[9] Svätý Korán Súra Hud:17
[10] Svätý Korán Súra Yusuf:103
[11] Svätý Korán Súra As-Saffat:71
[12] Svätý Korán Súra Ad-Dhukan:39
[13] Svätý Korán Súra Luqman:25
[14] Svätý Korán Súra Al- ‘Ankabut:63
[15] Svätý Korán Súra Al-Qasas:57
[16] Svätý Korán Súra Al-Baqara:3
[17] Svätý Korán Súra Ya-Sín:11
[18] Svätý Korán Súra Qáf:33
[19] Svätý Korán Súra Al-Hadíd:25
[20] Svätý Korán Súra Al-An’ám:9
[21] Svätý Korán Súra Al-Qasas:48
[22] Princ Veriacich, Požehnania a Mier s Ním, povedal Ammar ibn Yasírovi – a Mughirah ibn Shu’bah počul slová opakovane – „Nechaj ho, Ó, Ammar, pretože si z náboženstva nevzal nič okrem toho, čo ho tiahlo bližšie k dunya (tento svet) a zámerne sa splietol, aby mohol použiť podozrenia/zmätky ako výhovorku pre svoje bludy“ – Nahjul Balagha s komentárom Muhammada Abdu, zväzok 4, str. 95
[23] Svätý Korán Súra Yunus:90
[24] Svätý Korán Súra Yunus:91
[25] Svätý Korán Súra Al-‘An’am:158
[26] Svätý Korán Súra As-Sajdah:29
[27] Svätý Korán Súra Al-‘Anbya:5
[28] Svätý Korán Súra Yunus:99
[29] Svätý Korán Súra Al-‘Anam:35
[30] Al-Mahasin, zväzok 1, str. 164, Interpretácia svetla dvoch závažných vecí zväzok 5, str. 245 – Ahmed Al Hassan (PMSN), z knihy “Džihád sú dvere do raja”

Ako človek spozná Mistodržiteľa Allaha na Jeho Zemi v každej epoche

Najvyššie Slovo Allaha

Keď Všemohúci Allah, Slávny, stvoril človeka, povedal Anjelom: „Umístím na zemi náměstka!“[1]a tento náměstek, teda zástupca alebo miestodržiteľ na tejto zemi je Prorok Adam, Požehnania a Mier s Ním. A toto zastupiteľstvo (nástupníctvo) nebolo prerušené v minulosti a nebude prerušené až do Súdneho dňa. Presne tak, ako Anjeli boli rozdelení do (skupiny), ktorá prijala (uverila v) toto Zastupiteľstvo, a ďalšia odmietajúca, dezertujúca, neveriaca skupina v Slovo Allaha. Ako taká, záležitosť prvých je späť, aby sa zopakovala, ako zakaždým na tejto zemi a ľudia na zemi budú rozdelení do dvoch častí. Divíziu nasledujúcu prvé zlo (Iblis) pri prvom Príkaze a divíziu nasledujúcu predriekavačov (Anjelov) prvého Príkazu. Toto je Najvyššie Slovo Allaha, ktoré sa opakuje v každom veku (čase), a tak ľudia môžu byť rozdelení medzi zapierajúcich (toho) a veriacich (v to).

Mistodržiteľ Allaha na Zemi je Slovo Allaha, a preto tí, ktorí ho prijali (uverili v neho), patrili medzi Monoteistov, a tí, ktorí ho odmietli, patrili medzi Polyteistov, je to tak, jednoducho a bez akejkoľvek zložitosti.   Pretože v každom veku je Mojžiš a Ježiš, a Muhammad, a Al-Hussein, Požehnania a Mier s Nimi Všetkými, presnejšie, všetci Proroci a Miestodržitelia sú reprezentovaní v osobe, ktorá reprezentuje Miestodržiteľa Allaha na Jeho Zemi. Preto ten, kto odmietne Miestodržiteľa Allaha na Jeho Zemi, odmietol Mojžiša, Požehnania a Mier s Ním, aj keď tvrdí, že je žid, a odmietol Ježiša, Požehnania a Mier s Ním, aj keď tvrdí, že je kresťan, a odmietol Muhammada, Požehnania a Mier s Ním a jeho Potomstvom, aj keď tvrdí, že je muslim, a odmietol Al-Hussaina ibn Alího, Požehnania a Mier s Ním. Taký je Džihád za presadzovanie a demonštrovanie Príkazu Miestodržiteľa Allaha na Jeho Zemi. Pretože vskutku, on je Slovo Allaha a Miestodržiteľ Allaha, ktorý bol vymenovaný Allahom, Slávnym, Všemohúcim, na Jeho Zemi. Keďže Monoteizmus je ustanovený skrze spoznávania ho (Miestodržiteľa Allaha), pretože skrze nich, Allah je poznávaný, a preto ten, kto poznal nástupcov Allaha, poznal Allaha, a ten, kto ich odmietol, odmietol Allaha, a ten, kto bol ignorantom voči nim, bol ignorantom Allaha, Slávneho, Všemohúceho. Pretože vskutku, oni sú tie najlepšie Mená Allaha a tvár Allaha, a ruka Allaha, Slávneho, Všemohúceho.

[1] Svätý Korán Súra Al-Baqara:30

-Ahmed Al Hassan, z knihy “Jihad is the Door to Paradise”

Gallery

Boj (džihád) s Pravdou

Boj/snaženie (džihád) za účelom presadzovania Slova Božieho, Slávneho, Všemohúceho – ako bolo poukázané – je zákonité, ba dokonca je to povinnosťou vo všetkých Božích náboženstvách, ktorými je známy obyvateľom Zeme. Avšak faktom zostáva, že sú takí, ktorí miešajú pravdu s klamstvami, aby vytvorili skreslené monštrum, ktoré nazývajú džihád na presadzovanie slova Božieho. Je preto nutné, aby každá príčetná osoba, ktorá rešpektuje svoju myseľ, aby stála na hraniciach Zvrchovaných Slov Božích, ktorých On, Slávny a Mocný, chce uznanie na tejto Zemi, aby sme sa nedostali na úroveň tých, ktorí sú podobní oslom (imitátori), nasledovníci nepracujúcich duchovných (oslov), ako boli pomenovaní Všemohúcim:

Ti, kterým bylo dáno nésti Tóru, a oni ji potom nenesli, jsou podobni oslu, jenž naložen je knihami. Jak hnusná je podoba lidí, kteří za lež prohlašují znamení Boží! Ale Bůh nepovede cestou správnou lid nespravedlivý.“[1]

A my, muslimovia, máme Korán a Rozprávania Proroka Muhammada, mier a požehnania s ním a s jeho čistou Rodinou. Príklad muslimov, ktorým bol zverený Korán a ich (mier a požehnania s nimi) rozprávania a oni ich potom neniesli, je ako ten s oslom. A Všemohúci hovorí jasne vo Svätom Koráne, že hlas nepracujúcich duchovných (tých, čo sa neriadia tým, čo hlásajú; oslov), je hlasný a zvučný skrze ich imitátorov (podobných oslom), no zároveň je ohavný a odporný, „vždyť nejodpornější z hlasů všech je věru hlas oslů.“[2]

Ani raz sa nevyskytla komunita, ku ktorej bol zoslaný Prorok alebo Ochránca a nepracujúci duchovní by proti nemu neviedli vojnu a ich imitátori ich nenasledovali bez zamyslenia sa, presnejšie s výsmechom, zosmiešňovaním a násilím a v Súdny deň:

„A až se zřeknou ti, kteří byli následováni, těch, kdož je následovali, a až spatří trest a svazky jejich vzájemné budou zpřetrhány“[3]

V každom prípade toto nie je dogmatický výskum za účelom potvrdenia vlastníka Pravdy, avšak chcel som upriamiť pozornosť všetkých tých, ktorí boli oklamaní zavádzajúcimi duchovnými, či sú to muslimovia, kresťania alebo židia, ku skutočnosti, že Allah, Slávny a Všemohúci, stvoril ľudské bytosti, aby Ho mohli uctievať: „A džiny a lidi jsem jedině proto stvořil, aby Mne uctívali.“[4] A nie aby uctievali zavádzajúcich nepracujúcich duchovných: „A vzali si učence své a mnichy své za pány vedle Boha.“[5]

[1] Svätý Korán Súra Al-Jumu’ah:5

[2] Svätý Korán Súra Luqman:19

[3] Svätý Korán Súra Al-Baqarah:166

[4] Svätý Korán Súra Adh-Dhariyat:56

[5] Svätý Korán Súra At-Tawbah:31

-z knihy “Jihad is the Door to Paradise”, napísal Ahmed Al Hassan

Gallery

Vlastné ja

Vskutku, je to základňa sužovania a domov choroby, a preto ak by (vlastné ja) neobsahovalo náležité medzery pre to, čo obsahuje tento svet z túžob/žiadostivosti, a ak by neobsahovalo chorobu všetkých chorôb, ktorou je (Ego), Satan by nemal cestu k ľudskej bytosti (ktorou ho/ju môže zviesť), a preto skrze jeho zdravie je Adamov syn stály a skrze jeho chorobu je chorý, a skrze jeho smrť zomiera.

A Satan, nech ho Boh preklína, buď používa to, čo je (vo vlastnom ja), čím je Ego, aby ho bodol, tým pádom Satanova zbraň je z neho (vlastného ja) a útok sa odohrá vo vnútri.  Alebo Satan, kliatba Božia naň, použije to, čo je v tomto svete, aby apeloval na nedostatky vlastného ja.

Teraz poznáme Satanovu zbraň a jej štruktúru z toho, čo používa z vlastného ja a z jeho okolia.  A tým poznávame význam slova džihád (snaženie, boj) vlastného ja, teda Veľký Džihád (boj s vlastným ja).  Keďže seba-imunizácia vedie k víťazstvu nad Satanom a k jeho porážke, a zničeniu jeho zbrane.

Čo sa týka rozboru zbraní temnoty a ignorancie, a Satana, nechávam to na klenot spomedzi klenotov rodiny Muhammada (msnajr), ktorým bola armáda Ignorancie a armáda Mysle odhalené, aby som obohatil veriaceho vojakmi Mysle po tom, čo zanechal vojská Ignorancie, a tak jeho myseľ získava úplnosť, stáva sa opevnenou Allahom pred Satanovými zbraňami.

Šejk al-Kulayni v knihe Al-Kafi od niekoľkých našich spoločníkov, od Ahmad ibn Muhammada, od Ali ibn Hadída, od Suma’a ibn Mihrána, že povedal:

„Počas zhromaždenia jeho nasledovníkov som bol v prítomnosti Imáma Abi ‘Abdalláha (msn).  Začala medzi nimi diskusia o mysli a ignorancii.  Na čo Imám Abi ’Abdallah povedal, „Poznaj Myseľ a jej vojská a poznaj Ignoranciu a jej vojská, aby si bol sprevádzaný“ A tak Sama’a povedal, „Nech je moja duša obetovaná za teba, vieme iba to, čo nás naučíš.“  Abi ‘Abdullah (msn) povedal, „Allah (swt.) stvoril Myseľ z Jeho svetla a je to prvé stvorenie Boha spomedzi duchovných na pravej strane Trónu.  On jej povedal, „Odíď preč,“ a tak Myseľ odišla a On jej povedal, „Poď dopredu,“ a tak prišla dopredu a On povedal, „Stvoril som ťa veľkým stvorením a preferoval som ťa pred všetkým Mojím stvorením.“  On (swt.) potom stvoril Ignoranciu z temnej morskej slane.  On jej povedal, „Odíď preč,“ a tak odišla a On jej potom povedal, „Príď dopredu,“ a ona neprišla dopredu.  On (swt.) jej povedal, „Máš príliš veľa hrdosti?“ a tak ju On (swt.) preklial.  Potom stvoril sedemdesiatpäť vojakov Mysle, to keď Ignorancia videla, čo Allah (swt.) dal Mysli z Jeho štedrosti, a čo poskytol, Ignorancia skryla svoju zášť a povedala, „Ó, Pane, to je stvorenie ako ja, Ty si ju stvoril, uprednostnil a posilnil a ja som jej opak, a nemám voči nej silu, tak mi daj z vojakov, ako si dal jej,“ a tak On (swt.) povedal, „Áno.  Ak po tomto nepočúvneš, vylúčim teba a tvojich vojakov z Mojej milosti.“ Ignorancia povedala, „Som spokojná“ A tak jej Allah (swt.) dal sedemdesiatpäť vojakov.

Nasleduje sedemdesiatpäť vojakov Mysle a ich nepriatelia:

  1. Dobrota (je Ministrom mysle) proti Zlobe (Minister Ignorancie)
    2. Viera proti Nedostatku viery
    3. Prijatie proti Odmietaniu
    4. Nádej proti Zúfalstvu
    5. Spravodlivosť proti Nespravodlivosti
    6. Spokojnosť proti Nespokojnosti
    7. Vďačnosť proti Nevďačnosti
    8. Očakávanie (alebo chamtivosť v Božích daroch) proti Beznádeji/Zúfalstvu
    9. Spoliehanie sa na Boha proti Obozretnosti
    10. Mäkkosť srdca proti Tvrdosti srdca
    11. Milosť proti Hnevu
    12. Vedomosti proti Ignorancii
    13. Chápanie proti Nerozumnosti
    14. Zdržanlivosť proti Vulgárnosti
    15. Striedmosť proti Túžbe
    16. Súcit proti Neúprimnosti
    17. Odvaha proti Strachu
    18. Skromnosť proti Arogancii
    19. Uváženie proti Unáhleniu
    20. Trpezlivosť/Zhovievavosť proti Pochabosti
    21. Mlčanie proti Ukecanosti
    22. Podriadenie sa proti Pýche
    23. Akceptácia proti Pochybám
    24. Trpezlivosť proti Netrpezlivosti
    25. Odpustenie proti Pomste
    26. Sebestačnosť proti Biede
    27. Spomínanie proti Neprítomnej mysli
    28. Memorovanie proti Zábudlivosti
    29. Blahosklonnosť proti Odcudzenosti
    30. Uspokojenie proti Chamtivosti
    31. Útecha proti Zamedzeniu
    32. Cit proti Nepriateľstvu
    33. Lojálnosť proti Zrade
    34. Poslušnosť proti Neposlušnosti
    35. Pomoc/Podriadenosť/Užitočnosť proti Zasahovaniu
    36. Istota proti Sužovaniu
    37. Láska proti Nenávisti
    38. Úprimnosť proti Klamstvu
    39. Pravda proti nej Faloš
    40. Dôveryhodnosť proti Zrade
    41. Srdečnosť proti Neúprimnosti
    42. Ušľachtilosť/Galantnosť proti Letargii/Apatii
    43. Chápanie proti Hlúposti
    44. Povedomie/Vnímavosť proti Popieraniu/Odmietaniu
    45. Ukrývanie (udržiavanie tajomstva) proti Vyzradeniu (tajomstiev/ľudských chýb)
    46. Stav dobrej nálady proti Vychytralosti/Lstivosti
    47. Dôvernosť proti Odhaleniu
    48. Modlitba proti Zanedbávaniu
    49. Postenie sa proti Konzumácii jedla
    50. Džihád (boj, snaženie sa) proti Nečinnosti
    51. Hajj (opatrovníctvo/ochrana/Wilayah) proti Porušovaniu záväzkov
    52. Ochrana reči proti Ohováraniu
    53. Vľúdnosť k rodičom proti Hrubosti/Nezdvorilosti k rodičom
    54. Pravda proti Pokrytectvu
    55. Cnosť proti Neresti
    56. Zakrytý proti Ovešanému
    57. Taqiyya (Zamlčanie/Utajenie) proti Prehlasovaniu
    58. Férovosť proti Pridávaniu sa na stranu
    59. Príprava na zákonitú manželku/manžela proti Cudzoložstvu
    60. Čistota proti Nečistote
    61. Ostýchavosť proti Nemravnosti
    62. Nezaujatosť proti Agresii
    63. Pohodlie proti Vyčerpaniu
    64. Ľahkosť proti Útrapám
    65. Blaženosť proti Nedostatku požehnania
    66. Blahobyt proti Biede
    67. Prijateľné (živobytie) proti Hromadeniu
    68. Múdrosť proti Túžbam
    69. Dôstojnosť proti Ľahkosti
    70. Radosť proti Nešťastiu/Biede/Úbohosti
    71. Pokánie proti Naliehaniu na hriech
    72. Vyhľadávanie odpustenia proti Vytrvalej pýche/Domýšľavosti
    73. Konzervatívnosť proti Znevažovaniu
    74. Vyvolávanie/Dovolávanie proti Odopieraniu/Odmietaniu (modlitby)
    75. Vitalita proti Lenivosti
    76. Radosť proti Smútku
    77. Vľúdnosť proti Odlúčeniu
    78. Štedrosť proti Lakomstvu

-Ahmed Al Hassan, z knihy „Jihad is the Door to Paradise“

Gallery

Nôž (Tento Svet)

Fyzický svet obklopujúci ľudské telo je rozdelený na:  neživé objekty, rastliny, zvieratá a zvyšok ostatných ľudí.  A vzťah ľudí so svetom je buď primeraný alebo neprimeraný.  Napríklad on (človek) miluje vlastníctvo pozemkov, zlata, striebra, plantáží, zvierat a napĺňanie svojich túžob s opačným pohlavím.

{Je okrášlena pro lidi láska vášnivá k ženám, k synům, k nahromaděným kintárům zlata a stříbra, k čistokrevným koním, ke stádům i k polím obdělaným. To vše je však jen užívání života pozemského, zatímco u Boha je útočiště nejkrásnější.}[1]

A nenávidí vystavenie zničeniu/poškodeniu, ako napríklad byť zabitý na bojovom poli, čo je možný výsledok boja na ceste Boha (džihád).

{A je vám předepsán také boj, i když je vám nepříjemný. Je však možné, že je vám nepříjemné něco, co je pro vás dobré, a je možné, že milujete něco, co je pro vás špatné; jedině Bůh to zná, zatímco vy to neznáte.}[2]

Musí byť objasnené, že tento svet je vo vzťahu k Onomu svetu škodlivý.  Tento svet sa nikdy nezhromažďuje s Oným svetom v srdci človeka.[3]  Pretože vskutku, sú situované v opačných smeroch, ak sa človek otočí smerom k jednému z nich, ukazuje svoj chrbát druhému a pre človeka nie je možné, aby nabral tento svet a Onen svet spoločne do svojich očí a do svojho srdca.  Všemohúci povedal:

{Kdokoliv si přeje pěstovat pole života budoucího, tomu rozmnožíme pole jeho; a kdokoliv si přeje obdělávat pole života pozemského, tomu z něho dáme část, avšak nebude mít podílu žádného v životě budoucím.}[4]

A Všemohúci povedal:

{Těm, kdož po věcech rychle pomíjivých touží, pospíšíme dát v něm to, co chceme, a tomu, komu chceme; však potom pro ně peklo připravíme, aby v něm hořeli v ponížení a v zavržení.  Kdož však po životě budoucím touží a usilují o něj horlivě, jsouce přitom věřící – vděčně uznáno bude jejich snažení.}[5]

A z tohto fyzického zloženia (kombinácie) obklopujúcej ľudskú bytosť a Nafs (Vlastné ja, Ego) alebo ľudskú bytosť – obzvlášť medzery a slabé miesta, ktoré sa v nej nachádzajú – pochádza zbraň diabla (nech je prekliaty).

-výňatok z knihy „Jihad is the Door to Paradise“, napísal Ahmed Al Hassan

[1] Svätý Korán Súra ‘Ali Imran:14

[2] Svätý Korán Súra al-Baqara:216

[3] Veliteľ Veriacich, Ali Ibn Abi Talib (mier s ním) povedal, „Vskutku, Dunya (tento svet) a Akhirah (Posmrtný svet) sú dvaja rozdielny nepriatelia a dve rozdielne cesty, preto ten, kto miloval Dunya a vládol v ňom (mal v ňom moc), potom nenávidel Akhirah a je jeho nepriateľ, a majú postavenie ako kráčanie medzi východom a západom, čím viac sa jeden dostane bližšie k jednému z nich, tým viac sa vzdiali od druhého.“
Nahjul Balagha s vysvetlením Muhammada Abdu, zväzok 4, str. 23

[4] Svätý Korán Súra Aš-Šúra:20

[5] Svätý Korán Súra Al-Isrá:18 a 19

Gallery