Kázeň zo stretnutia s Imámom Al Mahdím (pmsn)

boh allah oddanosť patrí bohuImám Ahmed Al Hassán (mier s ním) bol prvý muž, ktorý vyhlásil, že on je ten, ktorý je zmienený vo vôli svätého proroka (mier s ním). Vôli, o ktorej prorok sľúbil, že bude ochranou pre tých, ktorí ju nasledujú. Preto skutok, že sa Imám Ahmed Al Hassán (mier s ním) k vôli prihlásil, musí byť neodmysliteľne chránený pred omylmi kvôli sľubu svätého proroka (mier s ním).

Nasledujú výňatky z prednášky Imáma Ahmeda Al Hassána (mier s ním), ktoré opisujú ako sa jeho volanie začalo:

„V mene Allaha, Milostivého, Milosrdného. V mauzóleách dvoch Imámov – Al Hádiho a Al Askariho – som sa po prvýkrát stretol s Imámom Al Mahdím v tomto fyzickom svete.

Na tomto stretnutí som spoznal Imáma Al Mahdího a toto stretnutie sa odohralo pred mnohými rokmi. Po tomto stretnutí som sa s ním stretol ešte mnohokrát, mier s ním. Objasnil mi mnohé veci, avšak nenariadil mi, aby som v tom čase komukoľvek doručil akúkoľvek správu. Prikázal mi, aby som sa správal dobre a poslušne, aby som dosiahol úrovne božieho správania.

Požehnal ma poznaním a dal mi vedieť o vážnych omyloch a zlých skutkoch odohrávajúcich sa v Hauze v Nadžafe. Či už to boli chyby v poznaní, alebo praktické chyby, sociálne, politické alebo ekonomické, alebo či už to bola degenerácia niektorých zo symbolov uvedenej Hauzy. Tento proces bol pre mňa veľmi bolestivý, keďže to predstavovalo kolaps posledného hradu, o ktorom som si myslel, že reprezentuje pravdu na tomto svete. Znamenalo to pre mňa skazenosť soli, pretože všetko skazené sa môže napraviť soľou, ale čo ak sa pokazí soľ?

Bol to bolestivý, smutný a strašidelný proces – to všetko naraz. Imám mi ukázal útlak, tyraniu a skazenosť. Ponechal ma tomu tvárou v tvár. Nevedel som, čo robiť. Mal by som sa vrátiť odkiaľ som prišiel? Otázka, ktorú som sa sám seba mnohokrát pýtal. Odpoveďou bolo, že teraz som sa sám stal podivínom uprostred Hauzy Nadžafu. S tým, čo som vedel o pravde, ako by som nemohol byť podivínom pre ľudí tohto sveta?

Prešli dni a mesiace a Allah si želal, aby som sa stretol s Imámom. Tentoraz ma poslal do Hauzy Nadžafu, aby som mohol odporučiť, čo Imám povedal, malej skupine študentov Hauzy. Myslel som si, že je dôležité, aby som na to stretnutie išiel, aj keby malo byť krátke. Táto schôdka predstavovala historický moment v mojom živote, pretože to bolo poprvýkrát, keď mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som pre neho pracoval spôsobom, ktorý bol verejný v Hauze v Nadžafe.

Na tých, ktorí ho uznávajú, nech je tisíce pozdravov a mier. Príbeh tohto stretnutia bol nasledovný: V jeden deň som spal a v mojom sne som uvidel víziu. Imám Al Mahdi stál blízko mauzólea Sayeda Mohameda, brata Imáma Al Askariho, mier s ním, a nariadil mi, aby som sa s ním stretol. Potom som sa zobudil. Boli dve hodiny ráno. Pomodlil som sa 4 Raká nočnej modlitby a išiel som spať. Následne som videl inú víziu a v nej bol taktiež Imám Al Mahdi. Žiadal, aby som sa s ním stretol.

Zobudil som sa. Boli 4 hodiny ráno. Skončil som svoje nočné modlitby, a potom som sa modlil modlitbu Fadžr.

Dva dni po týchto víziách, som cestoval do Samary, kde som našiel dvoch Imámov – Al Hádiho a Al Askariho, mier s nimi. Potom som sa vrátil do krajiny, kde som našiel Sayeda Mohameda, mier s ním. Ďalej som išiel do Bagdadu, kde som našiel Imámov Kázima a Džawáda, mier s nimi. Okrem toho som išiel ešte do Karbaly, kde som našiel Imáma Al Husseina a mučeníkov, mier s nimi.

V mauzóleu Imáma Al Husseina som v noci stretol Imáma Al Mahdího, mier s ním. Potom som sa s ním stretol ráno v Maqame Imáma Al Mahdího, čo je v Karbale na konci ulice Khidra.

Sadli sme si v Maqame sami. Bolo takmer prázdne, bez ľudí – okrem služobníka (Maqama), ktorý stál v ženskej časti modlitebne preč od nás. Bolo to 30. dňa v mesiaci Šaban, Hidžri, roku 1420. Po tomto stretnutí som sa vrátil a postil som sa v mesiaci Ramadán zo štedrosti Allaha. Na konci Ramadánu som odišiel do Nadžafu, aby som mohol odporučiť to, čo som sa naučil. Konverzácia medzi niektorými študentami a mnou bola veľmi živá. Výsledkom bolo pretrhnutie väzieb s niektorými z nich a úplný nesúhlas s inými z nich.

Niektorí so mnou súhlasili bez toho, aby mi pomohli a prešli dni a mesiace. Prešli skoro tri roky bez toho, aby sa ku mne prihlásil čo len jediný podporovateľ spomedzi študentov Hauzy. Áno, boli niektorí, ktorí so mnou súhlasili ohľadne peňažnej korupcie v Hauze. V tom čase sa začalo hnutie za nápravu.

Výsledkom však nebola obnova. Politika niektorých z Mardžov, ktorá sa týkala peňažných záležitostí, sa zmenila, ale bola to taká nepatrná zmena, že to sotva stálo za zmienku. Mnohí z učencov zostali rovnakí. Na druhej strane spoločnosť bola plná ľudí, ktorí trpeli hladom a chorobami na tele i na duši, a ani jeden z učencov nepracoval na tom, aby sa podmienky zmenili.

O niekoľko mesiacov neskôr sa môj vzťah s Imámom Al Mahdím, mier s ním, spomalil. Bol som poslom vyslaným ním a nebolo to iba moje vyhlásenie. Bola tu skupina študentov Hauzy – niektorí z nich ma poznali a niektorí so mnou nekomunikovali. Oni počuli a videli dôkazy v Kráľovstve nebeskom a trvali na tom, že mi sľúbia spojenectvo.

Varoval som ich pred ťažkosťami tejto záležitosti a povedal som im, že sa proti mne obrátia a opustia ma tak, ako ľudia Kúfy opustili Moslima ibn Aqíla. Ale oni mi sľúbili spojenectvo, a že mi budú slúžiť sami sebou, peniazmi a deťmi, ako sami priznali. Ja som však od nich nič také nežiadal. Bolo to v Džamadi 1423, Hidžri. Potom mi mnohí zo študentov Hauzy prisahali vernosť.

Následne ich však premohol strach a mňa začali prenasledovať Saddámove jednotky. Preto ich sľuby a spojenectvá už viac neplatili. Ďalej každý človek a skupina hľadali dôvod, aby sa mohli vykrútiť zo spojenectva so mnou a hľadali nejaké obvinenie, aby ma mohli obviniť. Ale na konci súhlasili s dvomi vecami; prvou bolo, obviniť ma z toho, že som veľký mág. Druhé obvinenie bolo, že kontrolujem džinov, používam ich a vyvolávam ich, aby som ich mohol ovládať.

Neskôr malá skupina študentov Hauzy – niektorých z nich som poznal a niektorí so mnou nekomunikovali – počuli a videli vízie Kráľovstva nebeského, ktoré im túto záležitosť potvrdilo. Naliehali, aby mi mohli prisľúbiť vernosť.

A tak som sa vrátil domov po tom, ako sa skupina rozdelila a so mnou ostali iba niekoľkí zo študentov Hauzy a niektorí z veriacich. V roku 1424 v mesiaci Džamadi, prvého dňa, ku mne prišla skupina veriacich. Znovu obnovili ich spojenectvo so mnou, vytiahli ma z domu a dawa sa opäť začala…

Počas posledných dvoch dní mesiaca Ramadán roku 1424 Hidžri (v novembri 2004), mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som oslovil ľudí zeme v ich celku a každému ohľadne ich príkazov, ktoré prídu od Imáma Al Mahdího.

Na tretí deň Šawalu mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som oznámil revolúciu proti utláčateľom, a aby som si vypočítal kroky a pracoval rýchlo, pretože som vyzýval k podpore pravdy a jej ľudí, a aby som pravdu uvádzal do praxe. Aby som vyriekol slová La ilaha illa llah (niet Boha okrem Allaha), pretože v skutku, Allahovo slovo je to najvyššie! Skutočne, Allahovo slovo je to najvyššie! Skutočne, Allahovo slovo je to najvyššie! A slovo neveriacich je to najnižšie.

Tak podporujte Allaha a On podporí vás a dá vám pevne stáť na zemi. Nie je tu azda priaznivec náboženstva Allahovho? Nie je tu Qaimov stúpenec? Nie je tu prívrženec zástupcu Allaha? Nie je tu patrón Allaha?

Neočakávam podporu/víťazstvo prostredníctvom učencov. Ako môžem očakávať podporu učencov, keď Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal vo viac ako jednom hadíse, že potvrdzuje, že mnohí z nich budú bojovať s Imámom Al Mahdím, mier s ním, s ich jazykmi a zubami. Budú proti nemu bojovať až do bodu, že ak sa záležitosť stane bezprostrednou, tak zničí 70 z ich veľkých učencov a 3000 z ich malých učencov.

Ako môžem očakávať od nich podporu, keď Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, „Allah podporí túto záležitosť s tým, ktorý nemá inovácie. Keby táto záležitosť nastala dnes, ten, ktorí uctieva idoly, z toho odíde.“

A idoli, ako hovorí Imám Al Sádiq, mier s ním, sú nepracujúci učenci, pretože v dobe Imáma Al Sádiqa neboli žiadne idoli okrem Abu Hanífa a im podobným.

A Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, „A keď sa objaví Qaim, tí, ktorí sa vidia ako ľudia tejto záležitosti, z nej výjdu. A tí, ktorí boli ako uctievači slnka a mesiaca, do tejto záležitosti vstúpia.“

A tí, ktorí Qaima nepodporujú, sú nepracujúci učenci, hoci ľudia očakávajú, že práve oni sú Qaimovými stúpencami. Ako môžem očakávať podporu od týchto učencov, keď Imámovia povedali, že sú to práve títo učenci, ktorých chybou je, že Umma (spoločenstvo moslimov) je rozdelená a podlomená?

V každom prípade, ó, ľudia Iraku! V skutku môj otec ma poslal k ľuďom zeme a začal s vami a s matkou miest – Al Nadžafom. V skutku som podporovaný Gabrielom, Michaelom, Israfílom, Kráľovstvom nebeským a z mnohých, ktorí ma prijali s pravdou, bol sňatý závoj a ich vízia je dne železná, pretože vidia to, čo ľudia nevidia.

A počujú to, čo ľudia nepočujú, a aké znamenie je väčšie ako toto znamenie duše?

Čo sa týka snov/vízií, často ku mne chodia delegácie z rôznych krajín, niektoré z ďaleka, z Nadžafu a mnohí z nich videli v ich snoch to, čo ich vedie k podpore tohto pravého posolstva.

Aj keby sa, ako príklad, vyskytli jedna alebo dve vízie, ktoré by niesli nepriateľstvo k rodine Mohamedovej, mier s nimi. Čo však majú robiť, aby reagovali na stovky, resp. tisíce vízií, v ktorých väčšina z ľudí vidí jedného z neomylných?

Zatiaľ čo Ahlul Bayt, mier s nimi, hovoria, „Ktokoľvek nás uvidí (vo sne), nás uvidel. Pretože diabol si nevezme náš obraz.“ Utláčatelia tak nemôžu nič, iba konštatovať, že sny nie sú dôkazom. Hoci pravý sen je časťou hodnosti proroctva a prorok a Ahlul Bayt sa o sny zaujímajú, a zaujímajú sa o počúvanie snov.

O výklad snov sa zaujímali vo veľkej miere a dokonca niektorí z prorokov svoju hodnosť dosiahli hlavne prostredníctvom snov a vízií, a ich interpretácia bola ako v prípade proroka Daniela, mier s ním.

A dokonca aj Nadžris, matka Imáma Al Mahdího, prišla do Iraku, aby sa vydala za Imáma Al Askariho kvôli pravému snu, ktorý mala. Riskovala vojnu a väzenie, zatiaľ čo bola vnučkou Cézara rímskeho. Dokonca aj kresťan Wahab podporoval Husseina, mier s ním, kvôli snu, ktorý mal o Ježišovi, mier s ním.

Dokonca aj vznešený muž bani Ummaya, Khalid, syn Saida al Aaasa, sa stal moslimom kvôli snu, ktorý mal o prorokovi, mier s ním, a jeho potomstve.

Napriek všetkému, nevedomí a tyrani falšujú a odmietajú sny bez toho, aby o nich dokonca čo i len premýšľali alebo uvažovali. A pri pravde, poviem vám, že to, čo sa deje s ľuďmi práve teraz, je veľké zjavenie prostredníctvom snov, ale väčšina z ľudí sú neveriaci v milosť Allaha a väčšina z nich Allahovi neďakuje.

Predstavuje to naše uprednostnenie Allahom, a predsa väčšina ľudí nie je vďačná.

A všetka vďaka a chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov!

Mnohým ľuďom som povedal o dôležitých udalostiach budúcnosti, ktoré sa udejú a stalo sa tak, ako som im predpovedal. Patrí medzi ne, keď som im povedal, že ľudia, ktorí mi prisľúbia spojenectvo ako prví, svoju prísahu vezmú späť, čo bolo pred rokom a pol. A tiež že tí, ktorí mi prisľúbili spojenectvo toho roku (2004) zoberú svoje sľuby späť.

A taktiež predpoveď konca vlády detí smilstva – Saddáma a jeho nečistých vojakov. A mnohé iné veci, ktoré sa nehodia do tejto krátkej kázne. Spýtajte sa tých, ktorí so mnou komunikovali. A ešte sa ich opýtajte na zázraky, ktoré videli na vlastné oči. A tak sa vás pýtam, pri Allahovi, v koho rukách je Kráľovstvo nebeské, je to Allah alebo Satan, nech ho Allah preklína?

Ak poviete, že tieto veci sú mágia alebo od džinov, a toto je vaše tvrdenie, rivalom je ten, kto hovorí, že Kráľovstvo nebeské je v rukách diabla, nech ho Allah preklína. A Allah preklína toho, kto vyriekne takýto nevedomý výrok a trvá na ňom, a nekajá sa preto Allahovi.

A dnes žiadam vašu pomoc tak, ako vašu pomoc žiadal môj starý otec, Al Hussein. Je tu niekto, kto nám pomôže? Pretože ak sa od nás odvrátite a zradíte nás, ako to urobili vaši otcovia pred vami, tak môj otec bol trpezlivý, tak ako ja budem trpezlivý, až dokým Namilosrdnejší nezjaví moju záležitosť.

Ako som bol trpezlivý minulý rok, keď ma zanechali ako Moslima ibn Aqíla, mier s ním. V tom čase som až na niektoľkých nemal žiadnych podporovateľov. A oni odišli iba zo strachu pred Saddámom, nech ho Allah preklína, a tiež z lakomstva k svetu. Ale Allah ma zachránil od Saddáma napriek všetkým pokusom jeho neveriacich jednotiek, aby ma zatkli.

A ktokoľvek popiera toto pravdivé pozvanie, som tu, medzi vašimi rukami. V tomto pozvaní sú tu desiatky veriacich, ktorým boli sňaté závoje a hľadia do Kráľovstva nebeského. Stovky alebo viac než stovky, ktorí videli pravdivé sny o Imámovi Al Mahdím, mier s ním, alebo o jednom z Imámov, mier s nimi, alebo o Fátime Al Zahre, mier s ňou, alebo o prorokovi, mier s ním a jeho potomstve, ktorí im nariadili, aby nasledovali toto pravdivé pozvanie.

A som pripravený na Mubahilu. Lepšie povedané, vyzývam učencov všetkých siekt a smerov islámu, sunni alebo šia, a nielen tých, ale taktiež učencov kresťanstva a judaizmu. Výzvou je, že ja som posol pre moslimov od Al Mahdího, pre kresťanov od Ježiša a pre židov od Elijáša.

A som pripravený debatovať s kýmkoľvek z nich skrze ich vlastné knihy. Som pokorný služobník, ktorý vie o Koráne viac, ako vedia oni. Tým, že mám prednosť poznania, ktoré mi bolo dané Allahom, viem o Biblii a Tóre viac.

Ba dokonca nemajú žiadnu silu, aby odpovedali na poznanie, ktoré nám bolo dané Allahom. Dovolím si byť optimista v tom, že ktokoľvek z nich hľadá vedenie, tak ho príjme. Čo sa týka tých, ktorí neveria kvôli svojmu želaniu pre tento nečistý svet, potom ich vyzývam k Mubahile na tom istom mieste. Ktokoľvek žije, by mal žiť jasne tak, aby to videli všetci a ktokoľvek umiera, by mal umrieť tak, aby to videli všetci.

Preto ktokoľvek ma príjme s prijatím pravdy, vyhrá v tomto svete a v posmrtnom živote a bude šťastný. A ktokoľvek ma odmietne, odmietne pravdu a stratí svet i posmrtný život. Už veľmi skoro uvidíte, akého hriechu ste sa dopustili, a akú svätosť ste porušili, a to, že budete ľutovať, bude márne. Už čoskoro budem nad vami dozorcom.

Ó, vy, semená zabijakov Husseina, syna Alího, mier s ním!! Pretože vaši učenci ho zabili pred vami vašimi mudžtahidmi, ako bol Al Šimr, syn Al Džawšana, Šams, syn Rabya a vaši predkovia im pomohli. A dnes, keby som chcel, mohol by som menovať, ktorý z vás je Šimr, syn Al Džawšana a Šams, syn Rabyho.

Ale počkajte! Čo mám robiť s tými bláznami, ktorí môžu sotva pochopiť jeden jediný hadís (vyrozprávanie)!? A nebuďte šťastní, ó, vy, utláčatelia!! Nebuďte šťastní, že vás nechávam, a že podstupujem hidžru – vysťahovanie z vašich rúk – pretože to nebude trvať dlho, než sa vrátim s mojím otcom, Mohamedom, synom Al Hassána, Mahdím, mier s ním, ktorý vám nedá nič iné len meč a smrť pod tieňom meča!

Ó, vy, ktorí ste boli spokojní s tým, čo urobili vaši predkovia a vo svojom živote ste nasledovali Šimra, nech ho Allah preklína, Šamsa, syna Rabyho, nech ho Allah preklína, a ľútosť vám nebude na úžitok, ó, vrahovia prorokov a synov prorokov.

Ó, vy, utláčatelia!!

Nebuďte šťastní, že vás nechávam, a že podstupujem hidžru z vašich rúk, pretože to nebude trvať dlho, než sa vrátim s mojím otcom, Mohamedom, synom Al Hassána, Mahdím, mier s ním, ktorý vám nedá nič, okrem meča a smrti pod tieňom meča!

A nenájdete nič okrem straty tohto sveta a posmrtného života kvôli tomu, čo vykonali vaše ruky, a čo vyslovili vaše jazyky z podvodov, zákerností, klamstiev a falošných obvinení. Môj otec k vám príde nahnevaný. Budete ľutovať, čo ste mi urobili, a ako ste znesvätili moju svätosť. Potom budete vedieť, že poznanie vám vôbec neprináša úžitok a proti komu ste sa to spikli, a akú svätosť Allaha,  Mohameda, Alího a ich rodiny, mier s nimi, ste znesvätili.

Ó, vy, prekrúcači slov a zabijaci prorokov a ich synov! Allah vám nedovolí, aby ste mi išli po krku, ako vám to dovolil u môjho starého otca, Al Husseina, mier s ním.

Takže toto je koniec a dnes je Allahov Väčší deň. A toto je varovanie spomedzi prvých varovaní. Vskutku je to jedno z veľkých varovaní. Je to varovný prst ľudstvu a ja sa vrátim k svojmu otcovi Mohamedovi, synovi Al Hassána, Mahdímu. Poviem mu, ako ste ma popreli, a ako ste znesvätili moju svätosť s vašimi klamstvami a falošnými obvineniami. A nakoniec, ako ste sa snažili ma uväzniť a zabiť ma bez toho, aby som vykonal akýkoľvek zločin. Konali ste tak preto, lebo ste vedeli, že pravda, s ktorou som prišiel, by vaše kamstvá nenechala len tak.

ahmed al hassan mahdi al hussain

Kázeň zo stretnutia s Imámom Al Mahdím (pmsn)

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

prorok mohamed posledna vola testament vedenie spravna cesta

{Je vám predpísané, ak by sa k niekomu z vás dostavila smrť a zanechal by po sebe niečo dobré, nech odkáže z neho rodičom a príbuzným, a to chvályhodným spôsobom. Je to povinnosť určená bohabojným.}
{Korán 2:180}

V poslednom verši môžeme vidieť, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nariadil veriacim, aby napísali poslednú vôľu, keď budú cítiť, že smrť je blízko. Zanechal teda aj pán veriacich, prorok Mohamed (mier s ním), poslednú vôľu? Alebo nesplnil záverečné nariadenie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený)?

 Ibn Abbás povedal: Štvrtok a aký štvrtok to bol! Bolesť posla sa zintenzívnila a povedal:

„Poďte sem, napíšem vám dokument, ktorý vám zabráni v tom, aby ste zišli zo správnej cesty.“

Ale Umar povedal, že prorok blúzni od bolestí, a že majú Korán, ktorý im stačí ako kniha Allahova.

Ahlul Bayt sa potom rozdelili a hádali sa medzi sebou. Niektorí z nich súhlasili s tým, čo povedal prorok, zatiaľ čo iní podporovali Umarovu mienku. Keď sa debata dostávala do bodu varu a boli veľmi hluční, posol Allahov im povedal: „Nechajte ma samého.“

Ibn Abbás povedal: „Pohromou bolo, že nezhody medzi spoločníkmi proroka zabránili tomu, aby prorok napísal pre nich ten dokument.“

Tento incident je dobre zdokumentovaný zo šia aj sunni zdrojov. Avšak príbeh pokračuje na jeho smrteľnej posteli.

V šítskych knihách, keď prorok (mier s ním) volá Imáma Alího (mier s ním) a niekoľko veriacich, vraví:

„Ó otec Hassána, dones mi pero a papier,“ a nadiktoval jeho vôľu, až dokým sa nedostal do bodu, keď povedal: „Ó, Ali, bude 12 Imámov a za nimi bude 12 Mahdíov. Ty, ó, Ali, si prvým z 12 Imámov. Boh ťa pomenoval v Jeho nebi Ali Al Mortada, princ veriacich, veľký pravdovravný, svetlý farúq (sudca a ten, ktorý rozlišuje medzi pravdou a klamstvom) a dôveryhodný a mahdi (správne vedený).

Tieto mená nemôžu byť skutočne prisudzované nikomu inému iba tebe. Ó, Ali, ty si môj strážca mojej vlastnej rodiny, živých a mŕtvych z nich. Moje ženy, ktoré živíš, ma nájdu zajtra a ktorú odmietaš, ja som od nej oslobodený. Nebudem ju vidieť a ona nebude vidieť mňa v Deň zmŕtvychvstania a ty si nástupca (Kalif) môjho národa po mne.

Keď príde na teba deň tvojej smrti, odovzdaj to môjmu synovi Hassánovi, užitočnému.

A keď príde na neho deň jeho smrti, nech to odovzdá môjmu synovi Husseinovi, mučeníkovi, čistému a zavraždenému.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, pánovi služobníkov a uctievačov, Alimu.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Báqirovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Jafarovi Al Sadiqovi (úprimnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mússa Al Kádhimovi (trpezlivému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi Ali Al Redovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Thiqovi (dôveryhodnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Alimu Al Násihovi (radcovi).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Al Hassánovi Al Fadilovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeh synovi, Mohamedovi. Ide o moc svätej rodiny Mohamedovej, mier s nimi všetkými. Toto sú 12-ti Imámovia.

Potom bude 12 Mahdíov po nich. Potom, keď ho Allah príjme, nech to dá jeho synovi, prvému z blízkych. Má tri mená, jedno ako moje a môjho otca: Abdullah (boží služobník), Ahmad a tretie meno je Mahdi (vedený) a on je prvý veriaci.“

Tento hadís je mystérium a samo znamenie a je to jediná zaznamenaná vôľa Proroka Mohameda (mier s ním), ktorá je kompletná a bola schovaná pred zrakmi po dobu niekoľkých storočí a čakala na to, aby si ju nárokoval a prihlásil sa k nej pravý dedič.

– Ghaybat Al Túsi, str. 1505

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

Pokrivenie Vznešeného Koránu (Teľa, zv. 2)

korán

Existuje mnoho vyrozprávaní od AhlulBayt (pmsn), ktoré indikujú pokrivenie Koránu a existuje mnoho vyrozprávaní pochádzajúcich od spoločníkov Proroka (pmsnajr), ktoré sa k nám dostali prostredníctvom sunnitov a nachádzajú sa v sunnitských knihách, a ktoré indikujú, že k pokriveniu Koránu naozaj došlo.[1]

Pokrivením Koránu sa mieni, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, je neúplný, a že niektoré z jeho slov boli upravené alebo úmyselne vymenené. Niektorí spomedzi islamských učencov sa domnievajú, že je pravdepodobné, že k pokriveniu došlo. Iní tvrdia, že je pravdepodobnejšie, že k žiadnemu pokriveniu nedošlo.

A tí, ktorí tvrdia, že k pokriveniu nedošlo, argumentujú nasledovnými bodmi:

1. Verš ochrany/uchovania: {My dozaista pripomenutie sme zoslali a dobre ho vieme uchrániť.}[2]

A tento verš môže byť chápaný tak, že Korán je chránený/uchovaný pred pokrivením a je v bezpečí v rámci ummy/národa pred pridaním, odstránením alebo zmenou jeho veršov, a že je v bezpečí pred ľuďmi klamstva a imámami zavádzania.

2. Všemohúci povedal: {A nič falošné sa doň ani spredu, ani zozadu nedostane, veď zoslanie od Múdreho, Chvályhodného to je!}[3]

A tento verš môže byť chápaný tak, že Korán je chránený pred tým, aby sa lži dostali medzi jeho listy, či už by malo ísť o výmenu niektorých slov, alebo pridanie, alebo odstránenie niektorých veršov alebo kapitol.

3. Vyrozprávania, ktoré naznačujú prekrútenie, môžu byť chápané tak, že odkazujú na prekrútenie významu, i.e. prekrútenie výkladov, a nie zjavenia, a toto je realita uznávaná všetkými moslimami.

4. Niektoré z vyrozprávaní, ktoré uvádzajú pokrivenie, majú slabý sanád (reťazec rozprávačov).

5. Akékoľvek vyrozprávanie, ktoré nie je možné vysvetliť, a ktoré indikuje, že došlo k prekrúteniu slov, alebo že chýbajú slová alebo verše, také vyrozprávanie by sme mali hodiť o stenu! To preto, že také vyrozprávania by boli protichodné s Koránom a neomylní (pmsn) povedali to, čo znamená: Ak sa k vám dostane čokoľvek, čo bolo vyrozprávané nami, no je protichodné s Knihou Allaha, zanechajte to/neberte to.[4]

6. Korán, ktorý bol zozbieraný v čase Proroka (pmsnajr), je tým, ktorý máme dnes v rukách. Bolo by totiž nemožné, aby si Allahov Posol (pmsnajr) nedal záležať na tom, aby počas jeho života nebol Korán spísaný a zozbieraný. Po ňom prišiel Abu Bakr, Umar a Zaid ibn Harith, aby ho zhromaždili. Po nich prišiel Uthman, aby ľudí zjednotil nad jednou Knihou/Mushaf, a aby spálil a zničil iné, ktoré sa od nej tak či onak líšili. Výsledkom je, že Mushad, ktorý máme dnes v rukách, je Mushaf uthmanský, ako vyrozprávali Al’ama (sunniti) a Al-Khasa (šia).

7. Tvrdenie o pokrivení Koránu je späté s refutáciou proroctva Mohammeda (pmsnajr), pretože Korán je zázrakom, s ktorým prišiel Prorok (pmsnajr).

8. Tvrdenie o pokrivení činí Korán, ktorý máme dnes v rukách, neužitočným a nebolo by možné sa naň spoliehať pokiaľ ide o vieru, nehovoriac o zákonoch jurisprudencie a podobne.

Pokiaľ ide o tých, ktorí tvrdia, že k pokriveniu došlo, ich dôkazmi sú:

1. Existuje veľké množstvo vyrozprávaní, ktoré pokrivenie potvrdzujú. Či už pochádzajú zo sunnitských, alebo šítskych zdrojov. Ako príklad toho, čo bolo vyrozprávané sunnou, Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Ten, kto by chcel čítať Korán za čerstva, ako keď bol zoslaný, nech ho číta podľa čítania Ibn Umm Abd.”[5] A podľa tohto vyrozprávania bol Ibn Masúd medzi najlepšími spoločníkmi, ktorí Korán namemorovali.

Okrem toho od Ibn Malíka vyrozprávali, že povedal: “Masahif (kópie Koránu) bolo prikázané zmeniť, a tak Ibn Masúd povedal: ‘Ten z vás, kto dokáže svoj Mushaf (kópiu Koránu) ukryť, nech ho ukyje, pretože každý, kto niečo ukryje, s tým príde v Deň zmŕtvychvstania.’ Potom povedal: ‘Z úst Allahovho Posla (pmsnajr) som recitoval/čítal sedemdesiat kapitol! Mám teraz zanechať to, čo som vzal z úst Allahovho Posla?!!’”[6] A podľa nich je sanád sahíh (vierohodný/autentický), presne ako povedal Ahmed Muhammad, ktorý vysvetlil Musnád Ahmed. A tiež to bolo vyrozprávané ibn Dawúdom, a v Tafsíri ibn Kathír, a ibn Sád vyrozprával jeho význam v Al Tabaqat.[7]

Význam hadísu je jasný: Teda že ibn Masúd verí, že Korán spísaný Uthmanom je nekompletný, alebo že bol minimálne predmetom nejakých zmien, a to kvôli jeho výroku: “A či mám zanechať toho, čo som vzal od Božieho Posla (pmsnajr)?” Tento výrok naznačuje, že to, čo vzal od Proroka (pmsnajr), sa tak či onak odlišuje od Koránu, ktorý spísal Uthman. A ibn Masúd (nech s ním má Allah zľutovanie) neustále trval na jeho názore a jeho opozícii voči tomu, čo spísal Uthman, až ho Uthman dal zabiť, keď ibn Masúd spálil Masahif (kópie Koránu) a Uthmanov Mushaf. Uthman ho dal zbiť, až zomrel. A tiež v knihách sunny je prítomných mnoho vyrozprávaní, ktoré naznačujú neúplnosť Koránu. Vo vyrozprávaniach dokonca spomínajú názvy kapitol a veršov, no v dnešnom Koráne sa tieto kapitoly a verše nenachádzajú![8]

Pokiaľ ide o vyrozprávania od AhlulBayt (pmsn), je ich mnoho. AhlulBayt (pmsn) nám prikázali recitovať tak, ako recitujú ľudia, až kým nepovstane Qa’im (pmsn). Šejkovi Mufídovi (nech s ním má Allah zľutovanie) bola položená otázka v “Al-Masa’il Al-Sorúriya”: Aký je význam Allahovej ochrany Koránu? Ide o to, čo je medzi dvomi obalmi, a čo majú dnes ľudia v rukách? Alebo sa stratilo niečo z toho, čo Allah (swt) zoslal prostredníctvom Proroka? A je Korán rovnaký, ako zhromaždil Veliteľ veriacich (pmsn)? Alebo je to ten, ktorý zhromaždil Uthman, ako vravia oponenti? A tak odpovedal:

“Niet pochýb o tom, že všetko to, čo sa nachádza medzi dvomi doskami Koránu, sú slová Allaha (swt) a Jeho zjavenie, a neobsahuje nič z reči ľudských bytostí. Je to zoskupenie toho, čo bolo zoslané, a zvyšok toho, čo Allah (swt) zoslal, je Korán[9] s tým, ktorý ochraňuje šáriu (jurisprudenciu), a tým, ktorému sú zverené rozhodnutia – to znamená Mahdi (pmsn) – nestratil z toho ani časť. No ten, čo zhromaždil to, čo je dnes prítomné medzi dvomi doskami, z istých dôvodov neobsiahol všetko. Dôvody sú: pretože niečo z toho nepoznal, pretože ohľadom niečoho mal pochybnosti, pretože o niečom rozhodol sám od seba a niečo z toho úmyselne vyňal.

Veliteľ veriacich (pmsn) Korán zhromaždil tak, ako bol zoslaný od začiatku až do konca a napísal ho tak, ako mal byť napísaný. Medínske verše umiestnil za mekkánske verše a rušiace verše za verše zrušené. Všetko umiestnil na svoje miesto. Z toho dôvodu Džá’far ibn Muhammad Al-Sádiq (pmsn) povedal: “Pri Bohu, ak by bol Korán čítaný podľa toho, ako bol zoslaný, našli by ste v ňom naše mená tak, ako v ňom boli pomenovaní tí pred nami.”[10] A tiež povedal: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina príbehov a príkladov a štvrtina prípadových štúdií a rozsudkov. A my, AhlulBayt, máme dokonalosť Koránu.”[11]

A Al-Madžlisi (nech s ním má Allah zľutovanie) povedal:

“Je správne, že naši imámovia (pmsn) nám prikázali čítať to, čo je medzi dvomi doskami a nepridať ani neodobrať z toho, až kým nepovstane Qa’im (pmsn), ktorý potom ľuďom umožní Korán čítať tak, ako ho zoslal Allah (swt), a ako ho zhromaždil Princ veriacich (pmsn).”[12]

2. Skutočnosť, že Uthman pálil Masahif (kópie Koránu) po tom, čo si vybral jednu z nich. Napriek skutočnosti, že medzi nimi existujú rozdiely. Presnejšie, spálil Mushaf Abdulláha ibn Mas’úda a jeho čítanie zaprel, a dal ho zbiť, až kým nezomrel, aj keď Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Každý, kto chce Korán čítať podľa toho, ako bol zoslaný, nech ho číta podľa recitácie ibn Umm Abda (ibn Masúda).”[13]

3. Nasledujúc sunnu predošlých, židia pokrivili Tóru a kresťania Bibliu. Povznesený Allah povedal: {vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}[14]

A hadís, ktorý hovorí o nasledovaní sunny predošlých, bol vyrozprávaný Prorokom (pmsnajr) a jeho neomylnými Ahlul Bayt (pmsn). Tento hadís je sahíh a bol vyrozprávaný mnohokrát.[15]

Význam nasledovania sunny predošlých je prítomný v realite. Rozhodne k tomu dochádza, ak človek čo len zbežne nazrie do histórie.[16]

4. Verš ochrany je alegorický. Môže mať mnoho výkladov a vysvetlení a medzi ne patrí, že Korán je chránený neomylnými (pmsn). A táto verzia výkladu bola naznačená vo vyrozprávaniach Ahlul Bayt (pmsn).[17]

A verš {nič falošného sa doň ani spredu, ani zozadu nedostane, veď zoslanie od Múdreho, Chvályhodného to je!}[18] je tiež alegorický a môže mať mnoho výkladov a vysvetlení.

Zvláštne je, že niektorí z nich odkazujú muhkam (jasné/presné) vyrozprávania, ktoré majú sahíh sanad, a ktoré boli vyrozprávané od neomylných Ahlul Bayt (pmsn), na verše mutashabih (alegorické) a pritom tvrdia, že rozumejú Koránu a sunne! Ktoré majú byť odkazované na ktoré?!! Muhkam (jasné/presné) na mutashabih (alegorické) alebo mutashabih (alegorické) na muhkam (jasné/presné)?!!

5. V žiadnom prípade nie je možné odmietnuť vyrozprávania, ktoré sú sahíh, pretože niektoré z nich sú muhkam (jasné/presné) v ich indikácii, že existuje pokrivenie alebo neúplnosť. A predošlé verše sú mutashabih (alegorické) a mutashabih (alegorické) odkazujú na muhkam, aby ľudia mohli pochopiť ich význam, a nie naopak.

Taktiež rozdiel v písmene alebo slove sa neberie v úvahu a rozdiely sú prítomné v siedmych čítaniach.

Prijatie čítania/recitácie neomylného je oprávnenejšie, než prijatie čítania/recitácie iných než je on. Minimálne príjmite jeho čítanie/recitáciu tak, ako prijímate čítania/recitácie iných. Niet dôvodu obmedziť sa na sedem čítaní/recitácií, aj keď existuje viac čítaní/recitácií než bolo vyrozprávaných.

6. Korán, ktorý máme dnes v rukách bol zhromaždený v čase Abu Bakra a Umara. Dôkazy o tom sú vyrozprávania sunnitov a šítov. Presnejšie, tento incident bol vyrozprávaný v histórii už veľakrát. Existovalo niekoľko Masahif (kópií Koránu), ktoré dal Uthman spáliť a ľudí zjednotil na jedinej Mushaf (kópii Koránu).

Pokiaľ ide o Korán, ktorý bol zhromaždený Prorokom (pmsnajr), ten je s Alím (pmsn), ktorý ho predložil ľuďom, no oni ho neprijali. A dnes je s 12. Imámom (pmsn). Dôkazmi toho sú mnohé vyrozprávania, ktoré pochádzajú od Ahlul Bayt (pmsn).

Salim ibn abi Salama povedal: Muž recitoval Korán Abu Abdulláhovi (pmsn). Počul som písmená z Koránu, ktoré boli odlišné od tých, ktoré čítali/recitovali ľudia. Abu Abdulláh preto povedal:

“Prestaň s touto recitáciou. Recituj tak, ako recitujú ľudia, kým nepovstane Qa’im. Pretože keď povstane Qa’im (pmsn), sám bude čítať Knihu Allaha (teda jedným spôsobom čítania) a bude mať so sebou Mushaf (kópiu Koránu), ktorú spísal Ali (pmsn).” A povedal: “Keď Ali (pmsn) dokončil spisovanie Koránu, ukázal ho ľuďom a povedal im: ‘Toto je kniha Allaha, ako ju Allah zjavil Mohammedovi a ja som ju zhromaždil medzi dve dosky.’ Oni nato: ‘My máme Mushaf (kópiu Koránu), v ktorej je zhromaždený Korán. Nepotrebujeme tvoju.’ A tak on nato: ‘Pri Bohu! Po týchto vašich dňoch ju už nikdy viac neuvidíte. Len som vás mal informovať, keď som ju spísal, aby ste ju mohli čítať.’”[19]

V inom vyrozprávaní, pochádzajúcom od Proroka (pmsnajr), sa spomína, že pred jeho smrťou dal Alímu (pmsn) papiere, v ktorých spísal Korán a prikázal mu, aby ich pozbieral a zabezpečil.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, bol zozbieraný počas Prorokových (pmsnajr) čias, je to tvrdenie nepodložené a bez dôkazov. Presnejšie, bolo refutované tým, čo som predložil.

7. Proroctvo Mohammeda (pmsnajr) je podložené jeho morálkou/spôsobmi, dôveryhodnosťou, úprimnosťou, správaním pred tým, než bol vyslaný a mnohými zázrakmi, medzi ktoré patrí Korán. Množstvo z nich bolo veľakrát prerozprávaných mnohými ľuďmi z jednej generácie na druhú a sú uvedené v knihách histórie.

A medzi ne patrí to, čo sa udialo v deň jeho narodenia, rozštiepenie Iwan Kisra (Iwan Khosrau), zničenie 14 z jeho okien, uhasenie ohňov Perzie, ktoré neboli uhasené tisíc rokov, vyschnutie jazera Sawa, potopa údolia Al-Samawah a vrhnutie diablov s hviezdami a zbavenie ich sluchu.[20]

A medzi nimi je aj to, čo sa spája s nárokovaním si Proroctva a s výzvami ako rozštiepenie mesiaca, rozštiepenie stromov, naklonenie konáru, glorifikácia kameňmi v jeho rukách, vytrysknutie vody z končekov jeho prstov, prehovorenie/dosvedčenie nehmotných objektov a zvierat v jeho prospech, keď naň jeleň vyslal mier, prehovorenie otráveného mäsa v jeho rukách, keď preň prehovoril vlk v púšti, produkcia mlieka ovce Um Mi’bid, zablýskanie skaly v deň “Khandaq” (Priekopy) a pojedanie malého množstva jedla veľkým množstvom ľudí.[21]

Okrem toho Korán, ktorý máme v rukách, je podľa tých, ktorí vravia, že je pokrivený, Koránom od Allaha, no nie je úplný. Napriek tomu jeho zázrak pretrváva a je naň spoľah vo viere, v rozsudkoch a podobne. Aj keď sa ľudia rozchádzajú v tom, či koránskym zázrakom je jeho rečnícka pôsobivosť, alebo jeho štýl, alebo jeho múdrosť, dobré rady a správy o neviditeľnom, alebo to, že je bez rozporov, alebo je to férová jurisprudencia? Je možné povedať, že všetky tieto záležitosti sú zázrakmi Koránu. A tiež je možné povedať, že jeho zázrak je psychologický a vnútorný/skrytý. Svedčia o tom slová Allaha, Povzneseného: {A keby mohli byť Koránom uvedené do pochodu hory či keby ním bola zem rozdelená či mohli by za jeho pomoci prehovoriť mŕtvi (bol by to tento Korán)}[22], čo je podporené pokojom v duši veriaceho, keď ho číta. V prospech toho svedčí aj fakt, že Korán je liekom pre hrude. Fakt, že ak sú recitované niektoré z jeho veršov, majú účinok na nebeské a svetelné bytosti ako sú napríklad džinnovia, respektíve na fyzické bytosti, ako je ľudské telo.

Od neomylných (pmsn) bolo vyrozprávané, čo znamená: “Vskutku, ak by bola Al-Fátiha recitovaná 70 krát nad mŕtvym človekom, nebuďte prekvapení, keď ožije a vstane[23] {mohli by za jeho pomoci prehovoriť mŕtvi}.

A možno tento zázrak Koránu nebude zrejmý každému. Teda až na čas Qa’imovho (pmsn) objavenia sa, ako bolo vyrozprávané, že jeho spoločníci budú kráčať po vodnej hladine.[24]

Presnejšie, ak budeme uvažovať nad výzvou Koránu, zistíme, že zahŕňa každého. Tých, čo hovoria arabsky a iných, než sú oni. Všetkých ľudí a džinnov {Riekni: “Aj keby sa ľudia a džinnovia spojili, aby niečo podobné Koránu tomuto vytvorili, neboli by schopní prísť s niečim podobným, aj keby si navzájom pomáhali.”}.[25] Ak je zázrakom Koránu formulácia slov, teda rečnícka pôsobivosť alebo niečo iné, výzva tým, čo nehovoria arabsky, by bola bezpredmetná, a to aj v prípade, keď ich verš zahŕňa. Ak by bola záležitosť taká, teda ak by bol zázrak Koránu psychologický a vnútorný/skrytý, jeden koránsky verš by postačoval, aby bol jeho zázrak dokázaný. Respektíve postačila by časť verša {On Boh je Jedinečný, Boh sám o sebe Večný} alebo {V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého}. Presnejšie, Baa’ v Bismilláh by postačovala na preukázanie jeho zázraku. Bolo vyrozprávané, že Princ veriacich (pmsn) hovoril o tajomstvách Baa’ zo slova Bismilláh jednu celú noc.[26]

A On, Povznesený, povedal: {A veru zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími nepriateľmi veriacich, sú židia a tí, ktorí k Bohu pridružujú; a zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími priateľmi veriacich, sú tí, ktorí vravia: “Sme kresťania!” A je to preto, že sú medzi nimi kňazi a mnísi a že nie sú pýchou naplnení. A keď počujú to, čo bolo Poslovi zoslané, vidíš, ako sa ich oči plnia slzami z poznania pravdy a vravia: “Pane náš, uverili sme, zapíš nas medzi tých, ktorí svedčia!}.[27] Nenamýšľajte si, že dôvod, prečo tí učenci Boha, kňazi a mnísi, uverili, je kvôli rečníckej pôsobivosti a štýlu. Dôvodom sú pravdy/reality, ktoré sa ukrývajú za slovami, ktoré spôsobili, že sa ich oči plnia slzami. Oni a im podobní sú dôkazom, ktorý odhaľuje zázrak Koránu synom Adama, a nie tým, ktorých poznanie je obmedzené na očividné a výlučne slová.

On, Povznesený, povedal: {A nie je možné porovnávať živých a mŕtvych. Boh dáva počuť, komu chce, ale ty nedokážeš, aby počuli tí, ktorí sú v hroboch}.[28] Kto odhalil zázrak Mojžiša (pmsn) deťom Adama? Boli to kúzelníci; keď rozpoznali, že Mojžišov zázrak nebol iba zdaním, pokorne padli na tvár.

Zhrnutie je: vravieť, že Korán je pokrivený, neznamená viac, než vravieť, že je nekompletný, alebo že niektoré slová boli zmenené. To všetko je založené na vyrozprávaniach neomylných (pmsn) a niektorých zo spoločníkov. A ani neúplnosť, ani zmena niektorých slov nenegujú skutočnosť, že to, čo máme dnes v rukách je Korán. Pretože vravieť, že je neúplný znamená, že v rukách máme časť z Koránu, preto niet problému v tom, že napriek tomu je od Allaha (swt).

Pokiaľ ide o tvrdenie, že niektoré slová boli zmenené ako “Umma” na “A’emma” (“národ” na “imámovia”) a “Idž’alna” na “Idž’al lana” (“učiň nás” na “učiň pre nás”), a “Talh” na “Tala’a”, v tom prípade je to podobné siedmym recitáciam alebo desiatim recitáciam, ktoré sú všeobecne prijaté všetkými moslimami dneška. Nikdy nevravia, že niekto, kto recituje ktorýmikoľvek z týchto recitácií, je v omyle. Aj keď sa niektoré slová lišia, či už v interpunkcii, alebo významovo.

A všetka chvála patrí Allahovi, ktorý nás neustále vyživuje spomienkou Naň a udelil nám Jeho vznešenú Knihu a veľký Korán. A všetka chvála patrí výlučne Allahovi.

korán

[1] Preskúmať Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 47, 55 a zv. 6, str. 67

            Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 113, 26, 25.

            Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.

            Sunnán ibn Madžá: Zv. 2, str. 853.

Sunnán Abu Dawúd: Zv. 2,str. 343.

Umdát Al-Qar’i od ‘Ayniho: Zv. 24, str. 247.

Al-Burhán od Zarkášiho: Zv. 2, str. 36.

Al-Itqán fi ‘ilúm Al-Qur’án od Siyútiho: Zv. 2, str. 69.

Sunnán Al-Darmi: Zv. 1, str. 318.

Zo šítskych zdrojov preskúmať Al-Káfi: Zv. 2, str. 634.

            Mukhtasár Al-Basa’ír: Str. 275, 213.

            Ghaybat od Al-Ni’mániho: Str. 333.

            Dalá’il Al-Imáma: Str. 106.

            Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 200 a ďaľšie.

[2] Al-Hidžr 15:9

[3] Fussilat (Boli učinení zrozumiteľnými) 41:42

[4] Ahmad ibn Khaled Al Birqi vyrozprával, že Ayúb ibn Al-Harr povedal: Počul som, ako Abu Abdulláh (pmsn) vyriekol: “Všetko sa vráti ku Knihe Allaha a k sunne a každý hadís, ktorý nesedí s Knihou Allaha, je trik.” A Kalíb ibn Mu’awiya Al-Asády vyrozprával, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak sa k vám dostane akýkoľvek hadís, ktorý bol vyrozprávaný nami, no nezhoduje sa s Knihou Allaha, je to hadís falošný.” A ibn Umayr vyrozprával, že všetci Hašemiti a iní než oni povedali: Prorok (pmsnajr) kázal a vyriekol: “Ó, ľudia, ak sa k vám dostane niečo, čo bolo vyrozprávané odo mňa, a čo sa zhoduje s Knihou Allaha, potom som to povedal. Ak sa k vám dostane niečo, čo bolo vyrozprávané odo mňa no nezhoduje sa to s Knihou Allaha, potom som to nepovedal.”

[5] Musnád Ahmed: Zv. 1, str. 7.

            Sunán ibn Madža: Zv. 1, str. 49.

Fadha’il Al-Sahaba: Zv. 46.

Al-Mustadrak od Al-Hakíma: Zv. 2, str. 227.

Al-Sunán Al-Kubra: Zv. 1, str. 452.

Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 9, str. 287 a iné.

[6] Musnád Ahmed: Zv. 6, str. 414.

            Fath Al-Báry: Zv. 9, str. 44.

            Taríkh Dmishq: Zv. 33, str. 138.

            Seir ‘Alam Al-Nobalá’: Zv. 1, str. 486.

            Dokonca aj v Sahíh Bukhári:

Šaqíq ibn Salama vyrozprával: Abdulláh ibn Mas’úd nám povedal: “Pri Bohu! Z úst Allahovho Posla, mier s ním, som vzal cez sedemdesiat súr. Pri Bohu! Spoločníci Proroka, mier s ním, vedia, že patrím medzí tých, ktorí majú najviac poznania v súvislosti s Knihou Allaha, no nie som ten najlepší z nich.” Šaqíq povedal: “Sadol som si, zatiaľ čo som načúval tomu, čo vravia. Nepočul som odpoveď, ktorá by tomu oponovala.”

– Sahíh Bukhári: Zv. 6, str. 102, Dvere Al-Qurrá’ (Recitujúci).

[7] Musnád Abi Dawúd Al-Tayalsi: Str. 54.

            Tafsír ibn Kathír: Zv. 1, str. 433.

            Al-Tabaqat Al-Kubra: Zv. 2, str. 342.

[8] Bukhári a Muslim s ich isnádom oznámili, že ibn Abás vyrozprával, že Umar ibn Al-Khattab mal kázeň po tom, čo sa vrátil z poslednej Hadž (púte), ktorej sa zúčastnil. V kázni povedal:

“Allah zoslal Mohammeda na základe pravdy a zjavil mu knihu. Časť z toho, čo zoslal, bol verš o ukameňovaní. Tento verš sme čítali, učili sme sa o ňom a dbali sme naň, pretože Allahov Posol (pmsnajr) ukameňovával a my sme ukameňovávali po ňom. Obávam sa, že v nadchádzajúcej dobe ľudia povedia, že v Knihe Allaha o tomto verši viac nenachádzajú ani zmienku. Tým pádom zídu zo správnej cesty na základe zanedbávania fardh (povinného úkonu), ktorý zoslal Allah.”

– Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 55.

– Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 25.

                        – Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.

                        – Sunán ibn Madža: Zv. 2, str. 853.

                        – Sunán Abu Dawúd: Zv. 2, str. 343 a iné.

[9] Tento výraz je možné nájsť v niektorých kópiach Al-Masa’il Al-Sororiya.

[10] Takto je to uvedené v Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 47.

            Tafsír Al-Ajáši: Zv. 1, str. 13.

Dawúd ibn Farqád vyrozprával od toho, ktorý ho informoval, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak by bol Korán vyrozprávaný tak, ako bol zoslaný, našli by ste v ňom naše mená.” Následne vyrozprával hadís. Povedal, že Sa’ed ibn Al-Hussajn Al-Kindi uviedol, že Abu Džá’far (pmsn) dodal po “v ňom naše mená”: “rovnako, ako v ňom boli pomenovaní tí pred nami,” z knihy Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 55.

[11] V Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79 a v Tafsír Al-Ajáši: Zv. 1, str. 9: Abu Al-Džarúd vyrozprával: Počul som, ako Abu Džá’far (pmsn) vraví: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch a štvrtina o sunne a príkladoch. A my sme tí, ktorí majú moc Koránu.” Furat ibn Ibrahím vyrozprával od Asbágha ibn Nabáta, že Veliteľ veriacich (pmsn) povedal týmito slovami: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch a štvrtina o halal a haram, a my máme dobré vlastnosti Koránu.” – Tafsír Furat Al-Kúfi: Str. 46. Al-Qadhi Al-No’mán Al-Maghabi vyrozprával od Princa veriacich (pmsn) týmito slovami: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách – štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o biografiách a príkladoch a štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch, a my máme dokonalosť Koránu.” – Šarh Al-Akhbar: Zv. 3, str. 11.

[12] Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 74.

[13] Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 7.

Sunnán ibn Madža: Zv. 1, str. 49.

Fadha’il Al-Sahaba: Str. 46.

Mustadrak od Al-Hakíma: Zv. 2, str. 227.

Al-Sunan Al-Kubra: Zv. 1, str. 452.

Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 9, str. 287 a iné.

[14] Al-Inšiqáq (Rozštiepenie) 84:19

[15] Musnád Ahmad: Zv. 5, str. 340.

            Sunán Al-Tirmidhi: Zv. 3, str. 321.

            Mustadrak Al-Hakím: Zv. 4, str. 445.

            Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 7, str. 261.

Tufat Al-Ahwazy: Zv. 6, str. 339 a iné zdroje. Pokiaľ ide o to, čo vyrozprávali Al-Khasa (šia), nazrite do: Al-Jaqín od ibn Tawúsa: Str. 339.

                                                ‘ilal Al-Šara’i: Zv. 1, str. 245.

                                                Kamal Al-Dín: STr. 481.

                                                Al-Ihtidžadž: Zv. 1, str. 151.

                                                Ghajat Al-Maram: Zv. 2, str. 120 a zv. 6, str. 179.

                                                Bihar Al-Anwar: Zv. 22, str. 387 a iné zdroje.

[16] Šejk Al-Kuleini vyrozprával, že Zuráraz vyrozprával, že Abu Dž’áfar (pmsn) povedal o výroku Allaha (swt) {vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}: “Ó, Zurárah! Azda tento národ po jeho Prorokovi (pmsnajr) nestúpal stupeň po stupienku v súvislosti so záležitosťou tou a tou, tou a tou, a tou a tou?” – Al-Káfi: Zv. 1, str. 415.

[17] Nazrite do Al-Kafi: Zv. 1, str. 214.

            Basa’ir Al-Daradžat: Str. 225.

            Wasa’il Al-Šia, výtlačok Ahlul Bayt (pmsn): Zv. 27, str. 180.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 201.

*Taktiež Džábir vyrozprával, že počul Abu Džá’fara (pmsn) vravieť: “Nik z ľudí nemôže povedať, že Korán zhromaždil tak, ako ho zoslal Allah, iba ak klamár! Tak, ako ho zoslal Allah, ho nezhromaždil a nenamemoroval nik okrem Alího ibn Abi Táliba a imámov, ktorí nasledovali po ňom.” – Basa’ir Al-Daradžat: Str. 213. Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 88.

[18] Fussilat (Boli učinení zrozumiteľnými) 41:42

[19] Basa’ir Al-Daradžat: Str. 213.

            Mustadrak Al-Wasa’il: Zv. 4, str. 226.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 88.

            Usul Al-Káfi: Zv. 2, str. 633.

[20] Nazrite do Amali Al-Šejk Al-Sudúq: Str. 360.

[21] Nazrite do Al-Kafi od Al-Halabiho: Str. 76.

            Aliqtisád od Šejka Al-Túsiho: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 17, str. 363, dvere zázrakov Proroka (pmsnajr).

            Sahíh Al-Bukhári: Zv: 4, str. 186.

[22] Al-Ra’d (Hrom) 13:31

[23] Šejk Al-Kuleíni vyrozprával, že Muawiya ibn Ammar uviedol, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak nad mŕtvym človekom budete recitovať súru Al-Hamd (Al-Fátiha, Kapitola 1) sedemdesiatkrát, jeho duša sa k nemu vráti, nebolo by to prekvapujúce.”

Al-Káfi: Zv. 2, str. 623.

Al-Da’wat od Qutb Al-Dín Al-Rowandy: Str. 188.

[24] Šejk Al-Nu’máni vyrozprával v Al-Ghayba: Abdulláh ibn Hammad Al-Ansári uviedol, že Muhammad ibn Džá’far ibn Muhammad vyrozprával, že jeho otec (pmsn) raz povedal:

“Keď povstane Qa’im, vyšle človeka do každého kúta Zeme, vraviac: Tvoja zmluva je v tvojich rukách. Preto ak budeš čeliť záležitosti, ktorej nerozumieš a nevieš, aké je nariadenie v súvislosti s ňou, nazri do svojich rúk a riaď sa tým, čo je v nich.” A tiež povedal: “Vojská vyšle do Konštantínopolu. Keď dôjdu k zálivu, napíšu niečo na ich nohy a budú kráčať po vodnej hladine. Keď ich Rimania uvidia, ako kráčajú po vode, povedia: ‘Ak toto sú jeho priatelia, čo kráčajú po vode, čo potom on?!’ V tom čase pre nich otvoria brány mesta a oni do nich vstúpia, a budú vládnuť tomu, čo chcú.”

            Al-Ghayba od Al-Nu’mániho: Str. 334.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 365.

            Ilzam Al-Nasib fi ithbat Al-Hudža Al-Gha’ib: Zv. 2, str. 251.

Mikyal Al-Makarim: Zv. 1, str. 130.

[25] Al-Isrá‘ (Nočná cesta) 17:88

[26] V Al-Sirát Al-Mustaqím sa spomína: Ibn Šahr Ašob povedal: Počul som, že on (pmsn) hovoril s ibn Abbásom o Baa’ z Bismilláh takmer až do úsvitu a povedal: “Ak by bola noc dlhšia, boli by sme pokračovali.”

            Al-Sirát Al-Mustaqím od Ali ibn Yúnus Al-‘Ámiliho: Zv. 1, str. 219.

[27] Al-Má’ida (Prestretý stôl) 5:82-83

[28] Fáter (Stvoriteľ) 35:22

Pokrivenie Vznešeného Koránu (Teľa, zv. 2)

Teľa, zv. 2 (úryvok)

Existuje mnoho vyrozprávaní od AhlulBayt (pmsn), ktoré indikujú pokrivenie Koránu a existuje mnoho vyrozprávaní pochádzajúcich od spoločníkov Proroka (pmsnajr), ktoré sa k nám dostali prostredníctvom sunnitov a nachádzajú sa v sunnitských knihách, a ktoré indikujú, že k pokriveniu Koránu došlo (viď referencie).

Pokrivením Koránu sa mieni, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, je neúplný, a že niektoré z jeho slov boli upravené alebo úmyselne vymenené…

-Ahmed Al Hassan (pmsn), úryvok z knihy Teľa, zv. 2

Preskúmať Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 47, 55 a zv. 6, str. 67
Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 113, 26, 25.
Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.
Sunnán ibn Madžá: Zv. 2, str. 853.
Sunnán Abu Dawúd: Zv. 2,str. 343.
Umdát Al-Qar’i od ‘Ayniho: Zv. 24, str. 247.
Al-Burhán od Zarkášiho: Zv. 2, str. 36.
Al-Itqán fi ‘ilúm Al-Qur’án od Siyútiho: Zv. 2, str. 69.
Sunnán Al-Darmi: Zv. 1, str. 318.

Zo šítskych zdrojov preskúmať Al-Káfi: Zv. 2, str. 634.
Mukhtasár Al-Basa’ír: Str. 275, 213.
Ghaybat od Al-Ni’mániho: Str. 333.
Dalá’il Al-Imáma: Str. 106.
Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.
Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 200 a ďaľšie.

Teľa, zv. 2 (úryvok)