Kniha Monoteizmu 1.23

Wahabi a nedbalosť voči hraniciam Monoteizmu

wahabiWahabi sa v ďalšom aspekte ich viery podobajú na kresťanov, pretože aj oni sú z tých, ktorí sú nedbalí voči hraniciam Monoteizmu.  Najmenej, čo je možné o tom povedať, je, že limitujú Allaha a rozdeľujú Ho. A preto Ho dávajú na roveň Jeho stvorenia, Oveľa Vyšší a Povznesenejší je On. A teda keď kresťania povýšili ľudskú bytosť, ktorou je Ježiš (pmsn), až (povedali), že on sám je Allah, Vysoko Postavený a Povznesený je On, potom ich wahabi nasledovali po tej istej ceste, ale oni umiestnili Allaha do kategórie Stvorenia a opísali Ho opisom tiel, a limitovali, a obmedzili Ho hranicami Svetov Stvorení, Oveľa Vyššie Postavený a Povznesenejší je On nad tým všetkým.

V skutočnosti kresťania povedali o ľudskej bytosti, že je Allah a wahabi povedali o Allahovi, že On je ľudská bytosť, keď Ho opísali opisom ľudskej bytosti. Vskutku, toto sú staré pohanské spôsoby, ktoré v ľudskej spoločnosti nanešťastie nikdy nechýbajú.[1]

Doktrína wahabi je stelesnením alebo prinajmenšom, čo môže byť uvedené, je, že ich viera o Božstve si vyžaduje stelesnenie, pretože pripísali Allahovi ruku a prsty, a nohu, a že sedí na tróne… atď.[2]

A ich Imám Ibn Taymiyya povedal v knihe (Al’Aqida Al-Wasitiyya): (a tiež čo sa týka toho, čo sme spomenuli ohľadom viery v Neho a Jeho Kníh, a Jeho Anjelov, a Jeho Poslov, je viera, že veriaci Ho uvidí v Deň vzkriesenia, uvidia Ho na vlastné oči tak, ako vidia svietiť slnko z jasnej oblohy a tak, ako vidia mesiac v noc Badr.  Nebudú pochybovať o tom, že Ho (swt.) vidia, keď budú v aréne Dňa vzkriesenia.  Uvidia Ho po tom, čo vstúpia do Raja.).[3]

Všimnite si prejav Ibn Taymiyya (na vlastné oči), a dávajte pozor na skutočnosť, že zhliadnutie vlastnými očami nemôže byť inak než smerom k istému bodu a z toho dôvodu jeden z ich najprominentnejších učencov, a je ním Ibn Džibrín, objasnil a deklaroval so (všetkou) jasnosťou, že na Allaha sa hľadí istým smerom.[4]

A preto sa títo ľudia kvôli ich nesprávnemu výkladu niektorých alegorických slov v Božích Knihách ponížili/znížili na túto scestnú doktrínu.

Ibn Taymiyya a jemu podobní nerozumejú Koránu a nechápu ani prejavu Prorokov (pmsnv), a spomedzi nich je Posol Muhammad (pmsnajr).  Proroci (pmsnv) rozprávajú v mnohých prípadoch skrze symboly a podľa realít Kráľovstiev nebeských presne tak, ako Allah hovorí k Jeho služobníkom skrze Nebeskú inšpiráciu vo víziách (snoch)[5] a Kašf (odhalenie), a nič nie je podobné Allahovi (swt.).  Jeho reč nie je podobná reči ľudských bytostí, a tak (jeden) nemôže merať/rozumieť slovám Allaha (swt.) podľa slov (a významov) ľudských bytostí, ani Jeho slová vykladať tak, ako vykladá slová ľudských bytostí, ako to urobili títo wahabi ignoranti, ktorí hlásajú, že majú Poznanie. Imám Ali (pmsn) povedal: (… Dajte si pozor na vykladanie Koránu podľa vašich názorov, až mu porozumiete prostredníctvom učencov/tých, čo majú poznanie[6], pretože možno vyzerá podobne ako reč ľudských bytostí, ale je to reč Allaha a jej výklad nie je podobný výkladu reči ľudských bytostí, presne ako nik z Jeho stvorenia Mu nie je podobný, žiadna z činností Allaha (Požehnaného, Povzneseného) nie je podobná činnostiam ľudských bytostí a nič z Jeho prejavu nie je podobné prejavom ľudských bytostí.  Pretože reč Allaha (Požehnaného, Povzneseného) je Jeho opisom/atribútom, a reč ľudí ich činnosťou. A tak nikdy neporovnávajte reč Allaha s rečou ľudských bytostí, (inak) budete zrujnovaní a zblúdilí.).[7]

A tak wahabi boli uvedení v omyl k stelesňovaniu (Allaha), pretože nebolo Neomylného/Strážcu (Allaha, na ktorého by sa mohli obrátiť), a pretože sa obrátili k ich vlasnému porozumeniu a nepracujúcim učencom v chápaní Koránu a tradícií, a oponovali Ľuďom Domu Proroctva, Rodine Muhammada (pmsnv), ktorých mali nasledovať a prijímať poznanie iba od nich, ako im bolo prikázané {Riekni: “Nežiadam od vás odmenu žiadnu iba lásku k blížnym!” Ktokoľvek uskutoční niečo dobré, tomu rovnako tak rozmnožíme dobré, veď Boh veru je odpúšťajúci a za vďačnosť uznalý} {42:23} a Láska je oddanosť a poslušnosť – ale oni nevzali poznanie od Rodiny Muhammada a brali od tých, ktorí oponovali Rodine Muhammada. 

Zblúdili a títo nepracujúci kňazi zviedli (ľudí) zo správnej cesty, a spôsobili, že padli do praktiky stelesňovania (Allaha).  Vravia, že Allah má nohu, tvár a ruku, a že sa Naň hľadí zrakom, zatiaľ čo On je v špecifickom smere… atď., čo je založené na ich chápaní niektorých z veršov Koránu; ako výrok Jeho, Povzneseného: {v deň, keď lýtka budú obnažené} {68:42} a výrok Vysokopostaveného: {v ten deň budú jedny tváre žiariace a k svojmu Pánovi hľadiace} {75:22-23}. A toto je chybná viera a sú jasne v blude, a dokázať ich blud si nevyžaduje námahu.[8]

To, čo sa mieni týmito veršami, je, že dobré žiarivé/jasné tváre nazerajú/hľadia smerom k tomu, ktorý ich činí disciplinovanými a je ním Muhammad (pmsnajr).  A tak sa odhaľuje pravda a realita Muhammada (pmsnajr) a Rodiny Muhammada (pmsnv).  A preto utláčatelia nie sú schopní sa pokoriť a podrobiť sa, pretože nasledovali Iblísa (nech ho Allah preklína) v jeho odmietnutí pokoriť sa {v deň, keď lýtka budú obnažené a oni výzvu dostanú, aby na zem padli, a schopní toho nebudú}, a výrok Jeho, Povýšeného {68:42} {a ruka Božia spočíva na rukách ich} {48:10}, a mieni sa tu služobník Allaha, Muhammad (pmsnajr), pretože on je Allahom v Stvorení, a on je ten, komu je sľúbená vernosť, a jeho ruka spočíva na rukách tých, ktorí vernosť prisahajú (jemu).  A výrok Jeho, Povýšeného: {A či môžu čakať niečo iné, než že k ním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá; a k Bohu vracajú sa veci všetky} {2:210}. A tak ten, ktorý prichádza v temnote mračien, je Muhammad (pmsnajr) vo svete Radža’ (Svet Návratu) a s ním budú ľudia jeho Domu (Ahlul Bayt), a niektorí z Prorokov (pmsn).  Je známe, že Muhammad je ten, ktorý je v temnote mračien a v Tóre a v Evanjeliách sa spomínajú dobré správy s týmto opisom o Poslovi Muhammadovi a o tom, ktorý povstane (Al-Qa’im) z rodiny Muhammada.[9]

Čo sa týka toho, čo vravia wahabi učenci jurisprudencie a nepracujúci duchovní (alebo tí, ktorí si hovoria salafi) – aby sa vyhli stelesňovaniu, Kufr (neviere) a Širk (pripisovaniu k Allahovi) – že Allah, Oslavovaný, má ruku a prsty,[10] ktoré sú naležité Jeho Kráse, Dokonalosti a Majestátnosti alebo ako vravia, že On prichádza a On si želá… atď.  Všetko sú to nepravdy a evidentne nerozumejú významu ich výrokov, lebo inak by to neboli povedali, pretože ich výroky (ohľadom ruky, nohy, prichádzania, nazerania Naň (vlastnými) očami a …) sú nesprávne a Kufr (neviera), a Širk (pripisovanie k Allahovi/polyteizmus) – či už to, čo mienia, je (z) materiálneho fyzického (aspektu), alebo spirituálneho aspektu.[11]  Prípadne bez slova „ako,“ presne ako uvádzajú. Pretože do Kufr (neviery) a Širk (pripisovania k Allahovi), nepadli iba z dôvodu, že ruka, ktorú potvrdili, je opísaná – a tak opúšťajú hranice Kufr (neviery) a Širk (pripisovaniu k Allahovi) popieraním jej opisu, teda vravia (bez „ako“).  Ani z dôvodu, že noha, ktorú potvrdili, je neúplná, a tak opúšťajú ich Kufr a Širk potvrdením jej vlasností Absolútneho Božstva – vravia (ktoré sú náležité Jeho Dokonalosti a Kráse). Presnejšie, dôvod na to, že padli do Širk a Kufr je ten istý, ako ich potvrdenie ruky a nohy, bez ohľadu na to, aký opis a aspekty pridajú.  A je tomu tak preto, že keď Mu (swt.) pripísali ruku a nohu, vskutku Ho učinili zloženého z častí a každá vec, ktorá je zložená z častí, je počítateľná, a Allah, Nedeliteľný, je Oveľa Vyššie Postavený, než aby sa skladal z častí a bol počítateľný.  On, Povýšený, povedal: {Riekni On je Allah, Jediný, Nedeliteľný}, to znamená, že Jeho Podstata je Nedeliteľná, a nie je zložená z častí (ruka a noha), Allah je Povznesený a Vyššie Postavený, než čo Mu pripisujú.  A počítateľnosť je sprevádzaná (skladaním sa) z častí a je jasná v jej indikácii Širku toho, kto ju ptvrdzuje, pretože znamená pluralitu Absolútneho Božstva. Allah je Oveľa Povznesenejší a Povýšený nad to, čo mu utláčatelia pripisujú.

[1] Pretože vskutku, ak nie sú schopní urobiť idoly z kameňa a povedať, že sú to obrazy Absolútneho Božstva, urobia teda idoli z ľudí, ako to urobili kresťania.  A ak nie sú schopní urobiť ani to, urobia zo samotného Allaha (swt.) idol, ako to urobili wahabi a dokonca aj židia.  A aj keď bol medzi nich vyslaný veľký počet Prorokov a Miestoržiteľov, nakoniec ich kňazi zblúdenia úspešne zviedli z Božej Cesty, a tak spôsobili, že urobili idoli z kňazov zblúdenia, začínajúc inováciou Taqlíd (imitovanie učencov/kňazov) alebo s inováciou, (ktorá uvádza), že kňazi zblúdenia sú dedičmi Prorokov a Miestodržiteľov (pmsnv).

Výsledok je ten, že sa obrátili k vytváraniu idolov z náboženských učencov/kňazov a k ich slepému nasledovaniu, až (kňazi zblúdenia) do nich vštepili skorumpovanú vieru a učinili pre ľudí Halal (dovolené) to, čo Allah učinil Haram (zakázané), a učinili Haram to, čo Allah učinil Halal, a preto (ľudia) uctievali (kňazov zblúdenia) bez Allaha.

A čo sa týka šítov – vďaka Imámom a (skutočnosti, že Imámovia) bojovali proti pokriveniu/korupcii, niektorí z nepracujúcich kňazov neboli schopní stiahnuť náboženstvo na úroveň čistého pohanstva.  Avšak boli schopní prekrútiť (pravdy) až do takej miery, že priniesli pohanstvo späť v inej podobe skrze vytvárania idolov z kňazov zblúdenia, ktorí sa dnes nanešťastie stali idolmi uctievanými bez Allaha skrze inovácie Taqlíd (imitovanie učencov/kňazov).  A tak dokážu ľudí ako zvieratá k nim vmanévrovať bez rozmýšľania alebo hľadania pravdy o tom, čo (učenci zblúdenia) hlásajú a vydávajú náboženské právne rozhodnutia (Fatwa) z Knihy, ktorú prekrúcajú a propagujú pohanskú vieru, pre ktorú Allah nikdy nezoslal žiadnu autoritu.  A Imámovia (pmsnv) zakázali nasledovať kohokoľvek iného, než Neomylného presne tak, ako to bolo zakázané pred nimi Prorokmi a Miestodržiteľmi (pmsnv).  Objasnili, že Taqlíd (imitovanie) kohokoľvek iného než neomylného je pohanská cesta, ktorú si v minulosti vzali za svoju duchovní zblúdenia Židovského národa po prorokoch (pmsnv) a zakázali ich šítom (stúpencom) nasledovať tých, ktorí prijímajú židovskú skorumpovanú pohanskú cestu.

Al-Sádiq (pmsn) povedal: (Dávajte si pozor na Imitovanie (Taqlíd), pretože ktokoľvek imituje v jeho náboženstve, bude zrujnovaný/prekliaty. Allah (swt.) vraví: {Vzali si učenov svojich a kňazov svojich za pánov vedľa Boha} {9:31} a pri Allahovi, nemodlili sa, a ani sa nepôstili pre nich, ale učinili pre nich Halal (dovolené) to, čo je Haram (zakázané), a učinili Haram to, čo je Halal, a tak (ľudia) ich v tom napodobňovali, a preto ich uctievali bez toho, aby vôbec mali pocit (že tak konajú) Taših Al’Itiqad – napísal Šejk Al-Mufíd, str. 73

[2] Prečítajte si niektoré z príkladov v Addende číslo 3 a pripomeňte si niektoré Fatwy Al-Albaniho, Fatwy Ibn Baza, Ibn Džibrína, Ibn Uthaymayna a iných spomedzi wahabi učencov.  A pozrite sa na to, čo wahabi Imámovia napísali, aby ste mohli nájsť ich prehlásenie o tom, že Allah má právú ruku, ľavú ruku a prsty.  Allah je oveľa Vyšie Postavený a Povznesenejší nad to, čo vravia, a nájdete jasné a priame stelesnenie (Allaha). Teda že Allah je na Oblohe, a že je správne pýtať sa na Allaha (používajúc slovo) „Kde“, a že On je na Tróne.  Vskutku Ho limitovali/obmedzili hranicami stvorenej bytosti – Allah, Oslavovaný, je Vyššie, než čo oni vravia {Vy spáchali ste vec hnusnú, že div sa nebesia kvôli tomu neroztrhli, zem sa div nerozpolila a hory sa takmer na prach rozpadli} {19:89-90}

Pozrite sa na Fatwy Al-Albaniho, Fatwy ibn Baza, Ibn Džibrína, Ibn Uthaymayna a iných spomedzi wahabi učencov.

[3] Ibn Taymiyya – Kniha Al’Aqida Al-Wasityya – brána (obligácia viery v zhliadnutie Pána veriacim v Deň vskriesenia a miest zhliadnutia.

[4] Ibn Džibrín povedal v jednom z jeho komentárov na knihu Lam’it Al-’itiqad od Ibn Qidama: (A čo sa týka videnia na onom svete, sunitskí učenci dokázali, že ide o priame zhliadnutie, že veriaci uvidia Allaha – Povzneseného – v Raji a navštívia Ho, a že On s nimi rozpráva, a že oni sa rozprávajú s Ním… Skrze to poznáme doktrínu Ahlul Sunna, a tak vravíme, že Ho vidia v (určitom) smere? Niet pochýb o tom, že Ho vidia hore nad nimi, a že Ho vidia skutočným zhliadnutím, a zhliadnutím skrze stretnutie, ako chcú, a že dôkazy sú jasné, a ten najsprávnejší medzi nimi je výrok Džaríra, pretože povedal: (Presne tak, ako vidíte mesiac počas noci Badr) alebo (tak ako vidíte tento mesiac)) … Pre viac detailov pozrite Addendum číslo 3.

[5] Allah, Vysokopostavený, povedal: {Vravel kráľ: „Videl som vo sne sedem tučných kráv, ktoré požierali sedem kráv chudých; a videl som sedem zelených klasov a sedem klasov vyschnutých. Velmoži, vyložte mi sen môj, ak ste výkladu snov schopní.“} {12:43} a Jozef vyložil, že kravy znamenali roky, a že tučné/chudé znamenali dobrú úrodu/hlad.  A toto sú slová Allaha a Jeho Preferovaní sú spomedzi tých s najväčším poznaním, a vedia, čo znamenajú, pretože reč Allaha nie je podobná reči stvorených bytostí.  Allah (swt.) dokonca aj v tej najnebezpečnejšej záležitosti, ktorou je ustanovenie Jakubovho (pmsn) miestodržiteľa, použil symboly v Jeho reči s Jozefom a Jakubom (pmsn), On, Vysokopostavený, povedal: {Hľa, vravel Jozef otcovi svojmu: „Otče môj, videl som vo sne jedenásť hviezd, slnko a mesiac a uvidel som, ako sa predo mnou klaňajú} {12:4}.  Mohli sa teda ibn Taymiyya a iní než on po tomto opovážiť tvrdiť, že sú schopní rozumieť slovám Allaha a tomu, čo sa nimi mieni?!

[6] Učenci/tí, ktorí majú poznanie, sú Muhammad a Rodina Muhammada (pmsnv) a Proroci a Miestodržitelia (pmsnv), ako sa spomína v mnohých tradíciach.

[7] Al-Tauhíd – Šejk Al-Sudúq: str. 246. Al-Burhan: zv. 1, str. 46.

[8] Keďže „nazeranie“ je nazeraním smerom na limitovaného/obmedzeného a Allah je ďaleko nad tým, aby bol limitovaný/obmedzený, a ruka, a noha, a premiestňovanie sa sú spojené s limitovaným, ktorý je na týchto závislý, a indikujú k (zloženiu z častí), a naznačujú (prítomnosť) nedostatkov, a potreby, a že Obklopujúci je dokonalejší a bohatší. A tak ruka a noha musia patriť stvorenej bytosti.  A ten, na ktorého sa nazerá, musí byť stvorená bytosť.  A ten, ktorý prichádza v oblakoch, musí byť stvorená bytosť.  A je ňou Muhammad (pmsnajr), a tiež Al-Qa’im (ten, ktorý povstane z Rodiny Muhammada), ako bolo prezentované.  A wahabi sa domnievajú, že každé slovo „Pán“ znamená Absolútne Božstvo a Absolútny Pán, Oslavovaný.  Túto záležitosť som objasnil pred tým v téme venujúcej sa Božstvu: (V Koráne nachádzame Jozefa (pmsn), ktorý je prorokom, opisujúc Faraóna ako pána muža, ktorý nalieva víno {A riekol tomu, o ktorom sa domnieval, že bude zachránený: „Zmieň sa o mne pánovi svojmu!“ Však satan spôsobil, že zabudol spomenúť Pána svojho, a Jozef zostal niekoľko rokov vo väzení} {12:42}. A tiež Jozef opisuje Vládcu Egypta (‘Aziz Masr), ktorý na seba vzal povinnosť obživy Jozefa a staral sa oň, ako „môj pán“: {A snažila sa oň tá, v ktorej dome bol, zviesť a zavrela dvere všetky a riekla mu: „Poď sem!“ I zvolal Jozef: „Boh ma ochraňuj! On je mojím pánom a uštedril mi prekrásny pobyt. Veď hriešnici veru nebudú blažení!“} {12:23}. A ten, ktorý učinil jeho pobytom prekrásnym vo vzťahu k zjavnému v tomto fyzickom svete, je Vládca Egypta (‘Aziz Masr) {A vravel ten Egypťan, ktorý ho kúpil, manželke svojej: „Ucti ho slušným ubytovaním, možno že nám bude užitočný alebo ho za vlastného syna príjmeme.“ Takto sme usadili Jozefa v zemi tej, aby sme ho naučili záhady vykladať. Tak Boh víťazne dovršuje dielo Svoje, ale väčšina ľudí to nevie.} {12:21}.

[9] Texty z Tóry a Evanjelií je možné prečítať si v Addende číslo 4.

[10] Ibn Džibrín povedal: (…Prsty sú na ruke, avšak nie je to nevyhnutne tak, že sú ako prsty stvorenej bytosti a ich končeky, a dĺžka, a to, a to, presnejšie, v tom je potvrdenie ruky a v tom je potvrdenie pre prsty na ruke.) Výrok Ibn Džibrína sa skončil. A vidíte, že sa nezastavili pred potvrdzovaním, že je pravá ruka a ľavá ruka.  Presnejšie, veria, že Allah má na ruke prsty. Allah je oveľa Vyššiepostavený než to, v čo utláčatelia veria. Ďalšie texty si môžete pripomenúť v Addende číslo 3.

[11] Aj keď ich výrok, (že) nazeranie Naň (swt.) (vlastným) zrakom a očami, ktoré sa nachádzajú na tvári ľudskej bytosti, nemôže byť chápané (žiadnym iným spôsobom), než že je úplné stelesnenie (Allaha). Niektoré z výrokov wahabi učencov si môžete pozrieť v Addende číslo 3.

Kniha Monoteizmu 1.23

Kniha Monoteizmu 1.15

Podobnosť medzi Charidžitmi a Wahabizmom

isis wahabiZákladným princípom charidžitov vystupovať proti Alímu, synovi Abi Táliba (pmsn), presnejšie, ich vystúpenie z Islámu, predstavuje ich výrok: (Niet vlády s výnimkou Allaha), (toto je) klamlivé čierno-biele vnútro a nemôže ním byť oklamaný nik iba ak arabskí ignoranti, ktorí sotva rozumejú reči {Kočovní Arabi sú najhorší v neviere a v pokrytectve a najviac naklonení prehliadať obmedzenia, ktoré Boh zoslal Poslovi Svojmu. A Boh je vševediaci, múdry} {9:97}.

Toto vravia charidžiti: (Niet vlády s výnimkou Allaha). A toto sú slová pravdy, pretože vskutku Vláda patrí Allahovi.

Čo sa týka ich zjavného uctievania, patrili medzi ľudí, ktorí vykonávali najväčší (počet úkonov) uctievania a patrili medzi ľudí, ktorí sa vždy modlievali v mešitách a zhromaždeniach.

Čo sa týka ich boja za ich vieru, je postačujúce vedieť, že sa zúfalo snažili (bojovali v Nahrawane, až (z nich) neprežil nik okrem niekoľkých.

Napriek tomu všetkému nevedeli, presnejšie, neniesli z Islámu nič.

A toto sú dva Hadísy od Allahovho Posla (pmsnajr) o charidžitoch na začiatku čias a na konci čias (wahabi).

Prvý Hadís

Od Abi Saída Al Khidryho (nech je s ním Allah spokojný), že povedal: (Zatiaľ čo sme boli s Allahovým poslom, požehnania a mier s ním, zatiaľ čo vyriekaval prísahu, potom k nemu prišiel Dhu-AlKhuwaysira a je to muž z Bani Tamim, a tak povedal: “Ó, Allahov Posol! Buď spravodlivý.”

A tak on (pmsnajr) povedal: “Beda ti, kto koná spravodlivo, ak ja nekonám spravodlivo? Vskutku by si bol sklamaný a stratený, ak by som nebol spravodlivý”

A tak Umar povedal: “Ó, Allahov Posol! Daj mi dovolenie podrezať mu krk”

A tak on (pmsnajr) povedal: “Nechaj ho napokoji, pretože vskutku má spoločníkov, ktorých modlitba by bola urážkou tvojej modlitby, ak by si sa s nimi modlil a je to podobné s ohľadom na ich pôstenie sa vo vzťahu k tvojmu pôsteniu sa, oni čítajú Korán, ale neprejde ani len ich kľúčnou kosťou (to znamená, Korán je iba na ich jazykoch a nezasahuje ich srdcia), vystupujú z náboženstva ako šíp, keď vystúpi z koristi (to znamená, ako keď je korisť zasiahnutá šípom a šíp cez ňu preletí, a rýchlo vyletí zo zadnej strany bez toho, aby mal čokoľvek na sebe), pozriete sa na hrot šípu, no nič na ňom nenachádzate, potom sa pozriete na jeho strany, no nenájdete nič, potom sa pozriete na jeho čepeľ, (a to je telo šípu, kde sa nachádzajú pierka), a nič na nej nenachádzate, potom sa pozriete na jeho pierka, no nič na nich nenájdete, (a šíp) predišiel odpadu a krvi (to znamená, že šíp preletel korisťou bez toho, aby na ňom bol odpad alebo krv), ich znamením je čierny muž, (vyššia) časť jednej z jeho rúk je ako prsník ženy alebo ako trasúci sa kus mäsa, a výjdu von počas doby, keď bude medzi ľuďmi odlúčenie/rozdelenie“

Abu Sa’íd povedal: (Prisahám, že som tieto slová počul od Allahovho Posla, mier a požehnania s ním, a prisahám, že Ali, syn Abi Táliba, proti nim bojoval a ja som bol s ním.

A preto prikázal, aby priviedli tohoto muža, a tak muž prosil/žiadal, a tak ho priviedol dopredu, až som naň pozrel po opise Proroka, požehnania a mier s ním, tým, čím ho opísal).[1]

Druhý Hadís (Tradícia) ohľadom kharijitov Konca čias (wahabi):

radikál wahabiOd Sawída, syna Ghafláha, on povedal: Alí povedal: “Ak som k vám hovoril slová Allahovho Posla, tak vskutku radšej by som padol z oblohy na zem, než klamať, a ak by som rozprával v tom, čo je medzi vami a mnou, potom (poviem), že vojna je podvod/klam. Počul som, ako Allahov Posol, mier s ním, vraví: ‘Na Konci čias prídu mladí ľudia, ktorých sny sú nerozumné, budú hovoriť o dobru, o ktorom hovoria tí najlepší z ľudí (to znamená, že budú hovoriť o monoteizme, pretože wahabi tvrdia, že sa snažia o monoteizmus a odmietajú pripisovanie k Allahovi (polyteizmus/širk)). Vychádzajú von z islamu ako šíp z koristi, ich viera neprekročí ich hrdlá, a tak kdekoľvek ich stretnete, zabite ich, pretože vskutku ich zabitie si so sebou nesie odmenu v Súdny deň pre toho, kto ich zabil.“[2]

A pokladám za nevyhnutné analyzovať to, na čom kharijiti zakladajú (ich postoj/vieru), teda čo myslia výrokom (Niet vlády s výnimkou Allaha) (a poukázať) na rozsah podobnosti medzi (ich postojom/vierou) a medzi údajným monoteizmom wahabiov, aby bolo jasné, že wahabi su charidžiti Konca čias.

Keď Ali (pmsn) počul výrok charidžitov, že „Niet vlády s výnimkou Allaha,“ povedal: ((Ich výrok) je slovom Pravdy, ktorým prinášajú do popredia klam, pretože, áno, je to pravda, že niet vlády s výnimkou Allaha a vskutku pre ľudí musí existovať buď bohabojný cnostný vodca alebo zlý vodca, veriaci koná dobré skutky pod jeho vládou, zatiaľ čo neveriaci si užíva (svetské benefity) pod jeho vládou. Allah nesie všetko až do konca počas jeho vlády. Skrze vládcu sa zbiera daň, bojuje sa proti nepriateľovi, cesty sú zabezpečené a práva slabých sa domáha od silných. Až kým dobrý (bohabojný/cnostný) nájde mier a stane sa chráneným pred zlým).

A v ďalšej tradícii sa uvádza, že keď Ali (pmsn) počul ich výrok/postoj, povedal: „Vo vzťahu k vám očakávam vládu Allaha.“ Potom povedal: Čo sa týka dobrej autority, cnostná osoba pod ňou koná dobré skutky. Čo sa týka zlej autority, ten, čo koná zlo, si pod ňou užíva (svetské benefity), až kým sa jeho čas nenaplní a neprekoná ho smrť.“

bush saudská arábia wahabiVskutku význam sloganu (Niet vlády s výnimkou Allaha) je: Zvrchovanosť Allaha, to znamená, že ktokoľvek, kto tento slogan vztýči, nesmie akceptovať nič iné než Zvrchovanosť Allaha, ktorá je prezentovaná Božím Právom a Vládcom, ktorý je vymenovaný Allahom. A preto ten, ktorý vztýči tento slogan, sa má dožadovať toho, aby bolo Božie Právo implementované a umožňujúc/zmocňujúc ustanoveného Vládcu Allahom. Toto je význam slov „Niet vlády s výnimkou Allaha,“ a toto má byť účel/požiadavka pre kohokoľvek, kto vztyčuje tento slogan. Ale charidžiti prišli s týmito slovami, aby znesvätili Zvrchovanosť Allaha, pretože ich vskutku vztýčili do tváre Aliho (pmsn), ktorý je Nástupcom Allaha a ustanoveným Miestodržiteľom Allaha. Podľa zjavného z ich reči neodmietajú Allaha, odmietajú iba Aliho (pmsn). Avšak ak sa pozrieme lepšie a porozmýšľame nad ich postojom, zistíme, že ich postoj je presne ten istý ako postoj Iblísa, ktorý sa neodmietol pokloniť Allahovi, presnejšie, bol to Páví anjel kvôli množstvu jeho uctievania, ale odmietol sa pokloniť Adamovi (pmsn), Nástupcovi Allaha.

A odpoveď Imáma Aliho (pmsn) v zneuctení/refutovaní ich účelu je dnešná realita, pretože s prítomnosťou ľudskej spoločnosti musí byť Právo a Vládca, ktorý Právo implementuje, za účelom regulovania života v spoločnosti. A tak keď boli Božie právo a Vládca (cnostný/spravodlivý, bohabojný), ktorý bol ustanovený Allahom, odmietnuté, je nevyhnutné, že prichádza právo, ktoré bolo písané človekom a Vládcom tyranom (Zlým), pretože realita nikdy neostavá bez obidvoch. On (pmsn) povedal: (A vskutku pre ľudí musí byť buď cnostný/bohabojný líder alebo zlý líder).

Teraz iba žiadam, aby sme analyzovali tri postoje:

Iblís (nech ho Allah preklína): Sa odmietol pokloniť Adamovi, (odmietol Adama ako „Allahovho Nástupcu“ a prostredníka medzi ním a Allahom.)

Charidžiti: Odmietli, aby sa Vládcom stala ľudská bytosť, ktorá je ustanovená Allahom, pretože povedali „Niet vlády s výnimkou Allaha“ a povedali, že netúžia po žiadnej inej autorite než po Allahovi (to znamená, že odmietli, aby sa ľudská bytosť stala „Nástupcom Allaha“ a prostredníkom medzi nimi a medzi Allahom.) A týmto hlásajú monoteizmus a odmietnutie širku (polyteizmu/pripisovanie Allahovi)!!

wahabi isisWahabi: Odmietajú prijať, že by sa ľudská bytosť mohla stať „Nástupcom Allaha“, prostredníkom medzi nimi a medzi Allahom, a tiež týmto hlásajú monoteizmus a odmietnutie širku (polyteizmu/pripisovanie Allahovi)!!!

Aký je rozdiel medzi tromi postojmi??!!

Ak sa detailne pozrieme na tri postoje, zistíme, že podobnosť medzi postojom charidžitov a postojom Iblísa si môže vyžadovať objasnenie, ktoré bolo prezentované vyššie, ale čo sa týka podobnosti medzi postojom wahabiov a postojom Iblísa, nemyslím, (že je potrebné akékoľvek objasnenie), pretože ich postoj/viera je taká istá, ako postoj Iblísa, potom kde je priestor na ojbasnenie, ak by sme ho chceli? (to znamená, že záležitosť je známa a objasnenie nie je potrebné).

[1] Sahih Al-Bukhari – Al-Bukhari: zv. 4, str. 179.

[2] Sahih Al-Bukhari – Al-Bukhari: zv 4, str. 179.

Kniha Monoteizmu 1.15

Kniha Monoteizmu 1.14

Monoteizmus wahabbiov a zrušenie mediácie a intervencie Prorokov a Miestodržiteľov

Všemohúci povedal: {Vskutku tí, ktorí neveria v Boha a poslov Jeho a chcú oddeliť Boha od poslov Jeho, vravia: „Veríme v jednu časť a v inú neveríme,“ a chceli by sa uberať cestou medzitým. A takí sú po pravde neveriaci! A pre neveriacich sme pripravili trest ponižujúci.} {Surat An-Nisā’ (Ženy): 150 & 151}.

Vskutku záležitosť zrušenia úlohy a statusu Prorokov a Miestodržiteľov nie je ničím novým. Presnejšie, začala sa pri prvom Prorokovi, ktorý bol stvorený Allahom, Oslavovaným, Všemohúcim a bol to Adam (pmsn), pretože Iblis (nech ho Allah preklína) poprel, odmietol a neuveril v úlohu Adama (pmsn).  Odmietol sa mu pokloniť, a neprijal, aby sa Adam (pmsn) stal jeho Qiblou (smerom uctievania) k Allahovi.

Iblís neodmietol vieru v Allaha ani neodmietol Allaha uctievať, avšak odmietol sa pokloniť Adamovi.  Odmietol prijať uprednostnenie Adama, a to, že Adam bol Qiblou (smerom uctievania), schopným intervencie a mediátorom/prostredníkom/sprostredkovateľom k Allahovi. A možno je správne uviesť, že Iblís dosiahol monoteizmu wahabbiov pred tým, než ho dosiahli oni sami, a možno (je správnejšie uviesť, že) ich nainfikoval jeho chorobou a vyprovokoval ich jeho volaním, a tak zistil, že odpovedali najlepšie a patria medzi uprednostnených spomedzi tých, ktorí nasledovali jeho kroky ohľadom zapierania Strážcov/Preferovaných Allahom (pmsnv).

A Allah, Oslavovaný, Všemohúci, už Iblisov prípad objasnil v Koráne tým najjasnejším prejavom, a ak rozumná osoba, ktorá je pri zmysloch, premýšľa nad Koránom, nenájde rozdielu medzi ním a medzi wahabbi, presnejšie, nielen že wahabbi popierajú hodnosti Prorokov a Miestodržiteľov, ich intervenciu a fakt, že predstavujú Qiblu (smer uctievania) Allaha; {A hľa, vraveli sme anjelom: „Padnite na zem pred Adamom!“ A padli na zem všetci okrem Iblísa, ktorý medzi džinov patril a rozkazu Pána svojho sa sprotivil. Azda vezmete si ho a potomkov jeho za ochráncov namiesto Mňa, aj keď vašimi sú nepriateľmi? Aká zlá to bude výmena pre nespravodlivých! } {Surat Al-Kahf (Jaskyňa): 50}.  Ba dokonca prekonávajú Iblísa v jeho neviere a jeho popieraní Hudžadž (Dôkazov) Allaha, pretože zbúrali Čisté, Prastaré Posvätné miesta odpočinku Hudžadž (Dôkazov) Allaha, Rodiny Muhammada (pmsnv) a sú to miesta Milosti a Požehnaní Allaha (swt.).  Preto je ich závisť a nenávisť voči Rodine Muhammada (pmsnv) nad slnko jasné a rozsah podobností medzi wahabbi a Iblísom je viac než jasný. Všemohúci povedal: {Riekni (Ó, Muhammad), „Nežiadam od vás odmenu žiadnu iba ak lásku k blížnym.“ } {Surat Aš-Šūraá (Porada): 23}.

A tak nakoľko jasná je ich zlovôľa voči Rodine Muhammada (pmsn) vychádzajúca z deštrukcie ich hrobov! A ako sú vzdialení od lásky (k Rodine Muhammada pmsnv), že Allah prikázal muslimom Jeho, Všemohúceho, výrokom: {A hľa, vraveli sme anjelom: „Padnite na zem pred Adamom!“ I padli všetci okrem Iblísa, ktorý povedal: „Mám padnúť na zem pred tým, ktorého si z hliny stvoril?“} {Surat Al-’Isrā’ (Nočná cesta): 61}.  To všetko by bolo postačujúce na objasnenie ich kráčania (v stopách) Iblísa, v stopách neviery v Strážcov Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho.

Pretože Iblís (nech ho Allah preklína) nebol spokojný s tým, že jeho intervenujúcim u Allaha a prostredníkom medzi ním a medzi Allahom, a jeho Qiblou (smerom Uctievania) k Allahovi je Allahov Prorok, Adam (pmsn). A tí zblúdilí zavádzajúci nasledovníci Iblísa v popieraní Allahových Strážcov neprijímajú Proroka Muhammada (pmsnajr) ako schopného intervencie u Allaha, ako mediátora medzi nimi a Allahom a ich Qiblu (smer Uctievania) k Allahovi, ale presnejšie, nepripúšťajú ani len to, že Milosť a Požehnania Allaha sa znesú na toho, kto navštívi hroby/mauzóleá Rodiny Muhammada (pmsn), ktorých Allah prikázal muslimom milovať vo Svätom Koráne {A uistil sa Iblís, že úsudok jeho a ich bol pravdivý, lebo ho nasledovali všetci okrem skupiny veriacich.} {Surat Saba’ (Sabá): 20}

A je na každej rozumnej osobe, aby premýšľala: Existuje niečo evidentnejšie a jasnejšie, než wahabbi a ich nasledovanie Iblísa v neviere a popieraní úlohy Hudžadž (Dôkazov) Allaha a Jeho Nástupcov spomedzi Prorokov a Miestodržiteľov? A používajú lživé odôvodnenie, aby zakryli ich nenávisť voči Hudžadž (Dôkazom) Allaha a Jeho Nástupcov na Jeho Zemi, veľmi slabou argumentáciou:

– Že viera v schopnosť intervencie Stvorením v rukách Allaha je Širk (Polyteizmus).

– Že viera, že Stvorenie napĺňa potreby skrze povolenie Allaha, je Širk.

A v krátkosti: Veria, že viera v prítomnosť mediátora medzi uctievajúcim a Uctievaným je Širk (pripisovanie niekoho/niečo k Allahovi) a túto vieru popierajú a odmietajú sa ňou riadiť. A viem si predstaviť, že ak by vzali v úvahu postoj Iblísa vo vzťahu k Adamovi, nepovažovali by to za postoj odlišný, ani len o chlp, od ich postoja ohľadom popierania mediátora a Qibly (smeru Uctievania) k Allahovi, Oslavovanému, {A hľa, vraveli sme anjelom: „Padnite na zem pred Adamom!“ I padli všetci okrem Iblísa, ktorý povedal: „Mám padnúť na zem pred tým, ktorého si z hliny stvoril?“} {Surat Al-’Isrā’ (Nočná cesta): 61}, {A uistil sa Iblís, že úsudok jeho a ich bol pravdivý, lebo ho nasledovali všetci okrem skupiny veriacich.} {Surat Saba’ (Sabá): 20}.

A toto je niekoľko bodov za účelom objasnenia a nejasností zmätených, ktorí sa dožadujú pravdy a možno si všimnú fakt, že (keď) Allah najprv (stvoril stvorenie, aby Ho uctievalo), On učinil (toto uctievanie) pokorením sa pred Jeho Nástupcom (Kalifom) a mediátorom medzi Ním a medzi nimi, a možno oni neodmietnú pokorenie sa a príjmu úlohu Nástupcu Allaha na Jeho Zemi ako Mediátora Allaha, a Schopného Intervencie v rukách Allaha skrze jeho pravdu, ktorá nezomiera a nepominie fyzickou smrťou alebo ukončením jeho existencie. A preto pokiaľ pretrváva ich pravda, pretrváva aj ich schopnosť intervencie a mediácia. A možno zanechajú nasledovanie Iblisa v popieraní mediácie a popieraní Mediátora (Nástupcu Allaha).

A spoliehajúc sa na Allaha, vravím:

1 – Obrátenie sa na doktorov a užívanie liečiva nepredstavuje Pripisovanie k Allahovi (Širk), a liečivo by nebolo pre ľudí prospešné, ak by to nebola vôľa Allaha, a ak by doktorovi a liečivu neudelil schopnosti byť prospešnými pre ľudí. Rovnako ako v prípade Duší.  No tentokrát sú doktormi Duše Prorokov a zdokonaľujúci liek, ktorý udeľujú tým, ktorí si ich vezmú za lídrov. A tak obrátenie sa na nich nie je Pripisovanie k Allahovi (Širk), pretože oni nie sú ľuďom prospešní, iba ak s dovolením Allaha. Taktiež odvrátenie sa od nich je extrémna ignorancia a neviera, pretože oni sú príčinami liečenia Duší a Allah pre nich učinil túto hodnosť, keď ich stanovil Jeho Nástupcami, ktorými čelí zvyšku Jeho stvorenia na Jeho Zemi, a nikomu neprináleží, aby im odobral (hodnosť), a ktokoľvek namieta, stane sa ako Iblís, ktorý sa odmietol pokoriť pred prvým z nich (Adamom (pmsn)).

2 – A tiež by neboli prospešní, ak by to nebola vôľa Allaha, presne ako doktori a liečivá. A tak sa musí (jeden) s modlitbou obrátiť na Allaha, aby boli doktor a liečivo prospešné pre chorých, a aby z nich mohli mať chorí osoh, pretože nie sú na prospech, a ani nemajú schopnosť intervencie, iba ak s Dovolením Allaha a z Jeho Vôle.

3 – Ktokoľvek, kto sa otočí k doktorovi Duší, Prorokovi a Miestodržiteľom, a prestane sa obracať s modlitbou na Allaha, a verí, že oni (Proroci a Miestodržitelia) mu budú na prospech bez jeho potreby obrátiť sa na Allaha a bez Dovolenia Allaha, vskutku padol do Širku a stal sa Mušrík (polyteista), a oni mu nebudú na osoh s ničím, ani on nebude mať žiaden osoh z nich{V ten deň nepomôže prihovorenie sa nikomu okrem toho, ktorému to Milosrdný dovolí, a toho, ktorého reč sa mu zaľúbi.} {Surat Ţāhā (Ta-Ha): 109}.

{A nebude platné u Neho prihovorenie sa žiadne iba ak pre toho, komu On to dovolí. A až nakoniec strach vyprázdni srdce ich, povedia: „Čo vravel Pán váš?“ a bude im povedané: „Pravdu, a On Vznešený je i Veľký.“} {Surat Saba’ (Sába): 23}.

4 – A ktokoľvek sa otáča od nich a tvrdí, že sa obracia priamo k Allahovi, aby nebol Mušrík (polyteista), jeho postoj sa preto stáva rovnakým, ako postoj Iblísa a niet medzi nimi rozdielu. Pretože je neveriacim v ich hodnosť, ktorú pre nich Allah stanovil a je neveriacim v Príkaz Allaha, a táto osoba je vylúčená z Milosti Allaha, a jeho uctievanie je presne ako uctievanie Iblísove (nech ho Allah preklína).

Al Sádiq (pmsn) povedal: „…Iblís bol prvým, ktorý použil Qiyas (analógiu/analogické prirovnanie) a stal sa arogantným. A arogancia bola prvou (formou) neposlušnosti, ktorou nepočúvol Allaha, on (pmsn) povedal: ‚Pretože Iblís povedal: „Ó, Pane! Ospravedlň ma od padnutia na zem pred Adamom a budem ťa uctievať uctievaním, ktorým ťa neuctieval ani blízky Anjel, ani Prorok. A tak Allah povedal: „Nemám potrebu tvojho uctievania, ale túžim byť uctievaný tak, ako chcem Ja, a nie ako chceš ty.“ A tak odmietol pokoriť sa. A tak Allah, Požehnaný, Vysokopostavený, povedal: „Choď odtiaľ preč, pretože vskutku si prekliaty/zlý a na teba spadá Môj Hnev/Kliatba až do Dňa Súdneho…“[1]

5 – Každý, kto rozumie tomu, čo som objasnil vo viac než jednej knihe a naprieč tým, (čo sa nachádza) vo Svätom Koráne ohľadom Kráľovstva Nebeského, bude vedieť, že títo Strážcovia, Proroci a Miestodržitelia (pmsn) sú Mediátormi medzi Uctievaným a uctievajúcimi, a to je povinnou a nevyhnutnou záležitosťou.  Nie je to vec voľby pre služobníkov/uctievajúcich, keďže hodnosť a stupeň týchto strážcov je nad služobníkmi, a preto to musí byť tak, že uctievajúci prejdú okolo nich (pmsnv), aby dosiahli Uctievaného.

[1] Bihar Al Anwar: zv. 11, str. 141

Kniha Monoteizmu 1.14

Kniha Monoteizmu 1.13

Neprimeranosť/nadmernosť v hraniciach Monoteizmu (Wahabbi)

Vezmime si príklad z doktríny Wahhabi alebo tých, ktorí sa pomenovali Saláfi.  Tí považujú Posla Muhammada (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) iba za sprostredkovateľa Slov Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho. Čo sa týka duše Muhammada (pmsnajr) a jeho rality/pravdy; (veria, že jeho duša a jeho pravda/realita) neubližujú, a ani nie sú na úžitok počas jeho života na tomto svete alebo po tom, čo sa presunul do Zhromaždenia vyššieho (Kráľovstvo nebeské). Ich viera, že neškodí, neprospieva, alebo neintervenuje, alebo nevie, alebo… alebo… je absolútny Širk (pridružovanie k Allahovi) a regresia z Islámu (odpadlíctvo), až ich tento postoj doviedol k ignorancii, s ktorou porušili ustanovenia a požiadavky Islámu a Koránu. A preto učinili Halal (povoleným) zabíjanie toho, kto povie ‘La Illaha Illa Allah Muhammad Rasoul Allah (Niet Boha Okrem Allaha (a) Muhammad je Posol Allaha) iba kvôli jeho viere, že Duša Posla (pmsnajr) (má schopnosť) uškodiť alebo byť na prospech, alebo intervenovať, alebo… alebo… po tom, čo odišiel z tohoto svetského života na základe Povolenia Allaha a skrze Allahovu, Oslavovaného, Všemohúceho, Schopnosť a Silu, aj keď Dhimmi (ľudia Dhimma alebo nemuslim (kresťan alebo žid), ktorí sú predmetmi muslimského štátu), nie je povolené zabiť a ich krv je rešpektovaná všetkými muslimami, a rešpektujú ju aj oni.

A pravda, ktorú prehliadajú je, že prospech, ujma, intervencia a schopnosť ovplyvňovať v tomto svetskom živote sa vo všeobecnosti vzťahujú k Životu a povoleniu Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho. A keďže Život je pre Prorokov, Miestodržiteľov a Poslov potvrdený (ako konštantný); pretože vskutku oni sú Pánmi Mučeníkov voči Stvoreniu a oni sú medzi tými, ktorí boli zabití na ceste Allaha. Všemohúci povedal: {A nepokladaj tých, ktorí na ceste Božej boli zabití, za mŕtvych! Naopak, oni sú živí a u Pána svojho odmenu svoju užívajú} {Rod ‘Imránov: 169}. A ktokoľvek povie, že nie sú nažive u ich Pána prijímajúc obživu, ten obviňuje Prorokov a Miestodržieľov.  Ako môže povedať, že proroci a miestodržitelia nie sú nažive s ich Pánom, ak pripúšťa, že ten, ktorý je zabitý pod ich zástavou, je nažive s jeho Pánom a oni (pmsn) sú Vodcovia a Držitelia Zástav?!

A tak život Prorokov a Miestodržiteľov je konštantný s ich Pánom, a preto Schopnosť je konštantná, pretože vskutku, efekt Duše, ktorá žiari Svetlom jej Pána na tento fyzický svet, je veľmi malý, pretože je zo Sveta, ktorý je dominantný nad týmto Svetom.  Preto to, čo ostáva, je Allahovo povolenie pre nich, aby mohli mať vplyv a Allah, Oslavovaný, povedal: {Hovoria: „Milosrdný si vzal deti!“ Sláva Mu! Ba, to služobníci sú iba Jeho ctihodní, ktorí sa skôr než On prehovoriť neodvážujú a iba podľa rozkazu Jeho jednajú. A On dobre vie, čo je pred nimi a čo je za nimi, a oni sa prihovárať nesmú, iba ak za toho, v ktorom On nájde zaľúbenie; a oni sa pred Ním trasú bázňou. A keby niekto z nich povedal: „Ja božstvom vedľa Neho som,“ toho by sme peklom odmenili, pretože takto My nespravodlivých odmeňujeme.} {Proroci: 26 – 29}.

A preto sú nažive a sú schopní schopnosťou Allaha a toho, čo do nich bolo uložené Allahom zo Schopností a pracujú na základe povolenia Allaha a na základe príkazu Allaha. Presnejšie, Allah nám prikázal, aby sme si ich vzali za spôsob prístupu/prostriedok. {Tí, ktorých vzývajú, sami prostriedok hľadajú, ako čo najviac sa priblížiť k Pánovi svojmu, v milosť Jeho dúfajúc a trestu Jeho sa obávajúc, pretože Pána tvojho trest je veru obáv hodný} {Nočná cesta: 57}.

Presnejšie, my ich tiež žiadame a oni sa môžu stať tými, ktorí sa za nás prihovoria u Allaha, aby mohol odpustiť naše hriechy {A nevyslali sme posla žiadneho, iba aby mu bola z dovolenia Božieho preukazovaná poslušnosť. Avšak ak k tebe (Muhammad) prídu po tom, čo sami sebe ukrivdili, prosiac Boha o zľutovanie pre nich, potom veru uvidia, že Boh Odpúšťajúci kajúcníkom a Zľutovný je} {Ženy: 64}.

Čo sa týka toho, ktorý limituje ich (schopnosť) ovplyvniť a ich spôsobilosť obmedzuje na ich fyzickú existenciu v tomto svetskom živote, ten je ignorujúcim pravdy v súvislosti s touto záležitosťou a nedbá (na skutočnosť), že sú nažive s ich Pánom a sú nástrojmi Allaha.  Sú pracovníci s Allahom a im sú dané úlohy a práce, ktoré vykonávajú. Presne ako Džibra’el (Gabriel) (pmsn), Anjel, a ten, (ktorý) je nažive s jeho Pánom a Duch, a nie fyzické telo v tomto svete, (má schopnosť) spôsobiť ujmu a prospech, a pracoval, a pracuje, a bude pokračovať vo vykonávaní jeho práce na základe povolenia Allaha.

Potom tvrdili, že popretie mediácie alebo intervencia je čistý Monoteizmus, zatiaľ čo padli do toho najoporvhnutiahodnejšieho druhu Širk a Kufr (Polyteizmus a Neviera) svojou vierou, pre ktorú Allah nezoslal žiadnu autoritu, presnejšie, Korán ju neguje a vyvracia.

A tak trvdia, že nechú vytvoriť medzi nimi a Allahom mediátora alebo intervenujúceho, a že ten, ktorý vytvorí medzi ním a medzi Allahom prostredníka, je Polyteista (Mušrik) a Neveriaci (Kafir) a opomenuli (uvedomenie si), že toto je presne postoj Iblísa (Nech ho Allah Preklína), ktorý odmietol Príkaz Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, vytvoriť prostredníka a intervenujúceho preň v rukách Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, pretože Iblís (Nech ho Allah Preklína) zvykol uctievať Allaha, presnejšie, bol Pávím Anjelom kvôli hojnosti jeho uctievania a neodmietol uctievať Allaha. Avšak odmietol sa pokoriť pred Adamom a odmietol, aby sa Adam stal jeho Qiblou (smerom uctievania) smerom k Allahovi, a tým Iblís (Nech ho Allah Preklína) odmietol Adama ako prostredníka k Allahovi, a ako jeho intervenujúceho v rukách Allaha.

A to je postoj tých (ignorantov) dnes, pretože ide o presne predchádzajúci postoj Iblísa, a z Náboženstva Monoteizmu nerozumejú ničomu. A zapreli/zišli z cesty Náboženstva, presne ako Allahov Posol (pmsnajr) o nich informoval a z Náboženstva nerozumejú ani tomu najzjavnejšiemu. Keby len dávali pozor na seba samých a čítali príbehy Prorokov a Poslov a čítali Korán, a rozjímali nad ním.  Avšak po všetkom, čo bolo vykonané, sú od toho ďaleko, pretože nepoznajú nič než Svet Tiel a chcú naliať všetko Poznanie cez ich obmedzené vedomosti, aj keď Allah sa nepozrel na Svet tiel, odkedy ho stvoril, presne, ako povedal Allahov Posol (pmsnajr) a oddeľujú svet Duší od svetu tiel úplným oddelením, ako keby s ním nemal nič spoločné. A preto pre nich nemá žiadna Duša žiaden efekt, prospech, alebo ujmu, alebo schopnosť intervencie, dokonca ani Duše Prorokov a Miestodržiteľov. A ak by uvažovali nad Knihou Allaha, našli by medzi tým, ako Ježiš (pmsn) zosiela mier na seba, a tiež Allahovo zosielanie mieru na Jáhju (pmsn). Pretože toto je stav Ježiša (pmsn): {A dal, aby mier bol so mnou v deň, keď som sa narodil, i v deň, keď zomriem, i v deň, keď k životu budem zase prebudený.“} {Mária: 15}, a toto je stav Jáhju (pmsn): {Mier buď s ním v deň, kedy sa narodil, i v deň, kedy zomrel, i v deň, keď k životu bude zas prebudený!} {Mária: 15}. Aj keď Ježiš (pmsn) je vyššej hodnosti, než Jáhja (pmsn).

A preto, ak by premýšlali na týmito Veršami, vedeli by, že Ježiš (pmsn) dosiahol (hodnosť) rastom.  Stal sa tým, ktorý zosiela mier a dáva bezpečie sebe a iným, než je on, pretože on je intervenujúci, ktorého intervencia je prijatá Vyššou Hodnosťou v Tomto Svete a na Druhom Svete, zatiaľ čo na Jáhju (pmsn) zoslal mier Allah, Oslavovaný, Všemohúci. A tak Ježiš (pmsn) pre týchto (ignorantov) neškodí a neprospieva, zatiaľ čo Allah, Oslavovaný, Všemohúci, dal, aby zoslal mier sám na seba, a aby dával sebe bezpečeie, a tak sa stal Mierom a Bezpečím, zatiaľ čo Ten, Ktorý pôvodne dáva bezpečie a zosiela mier, je Allah, Oslavovaný, Všemohúci, Mierotvorca a Zabezpečovateľ.

A tak Ježiš (pmsn) zosiela mier a dáva bezpečie, pretože záležitosť je delegovaná na Ježiša (pmsn).  V opačnom prípade ako by sa mohol rozhodnúť, že jedinec je v bezpečí a požehnaný v prítomnosti Allaha, ak by naň záležitosť nebola delegovaná? A dôvod pre toto poverenie je: že Ježiš (pmsn) je Manifestáciou/Zjavením Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, v Hodnosti, ktorá ho na to kvalifikuje, a tak Ježiš (pmsn) je povstaním Allaha, „ … A tvoje povstanie na Seire a tvoje objavenie sa na Hore Faran …“[1]

[1] Du’a Al Sama’a

Kniha Monoteizmu 1.13

Prečo škola Ahlul-Bayt?

Počas prvých troch generácií od čias Svätého Proroka (pmsnajr) boli Aš’ari a sunitskí imámovia neznámi. Aš’ari sa narodil v roku 270 AH a zomrel v roku 320 AH; Ibn Hanbal sa narodil v 164 AH a zomrel v 241 AH; Šafi’i sa narodil v 150 AH a zomrel v 204 AH; Malik sa narodil v 95 AH a zomrel v 169 AH; Abu Hanifa sa narodil v 80 AH a zomrel v 150 AH.

Na druhej strane šia idú cestou Ahlul-Bayt, ktorej súčasťou sú Imám Ali, Fatima, al-Hasán a al-Husayn (pmsn), ktorí boli súčasníci Svätého Proroka (pmsnajr), a ktorí vyrastali v jeho (pmsnajr) Dome.

Čo sa týka poznania Imámov Ahlul-Bayt, stačí uviesť, že Imám Džáfar al-Sádiq (pmsn) bol učiteľom dvoch sunitských imámov, i.e. Abu Hanifa al-Nu’man a Malik Ibn Anas. Abu Hanifa povedal: „Mimo dvoch rokov by bol Nu’man zomrel hladom,“ odkazujúc na dva roky, počas ktorých mal prospech z poznania Džáfara al-Sádiqa (pmsn). Malik tiež jasne priznal, že nestretol nikoho, kto by bol učenejší v Islamskej jurisprudencii než Imám Džáfar al-Sádiq (pmsn).

Abbásidský Kalif, al-Mansúr, prikázal Abu Hanifovi, aby pre Imáma Džáfara al-Sádiqa (pmsn) pripravil určitý počet ťažkých otázok týkajúcich sa Islamského práva, a aby tieto otázky Imámovi predložil v prítomnosti al-Mansúra. Abu Hanifa pripravil štyridsať ťažkých otázok a opýtal sa na nich Imáma Džáfara v prítomnosti al-Mansúra. Imám nielenže na všetky otázky odpovedal, ale tiež informoval o názoroch irackých a hidžázskych učencov. Abu Hanifa to okomentoval slovami:

„Zaiste najučenejší spomedzi ľudí má najviac poznania o ich rôznych názoroch.“

Sunitská referencia: Šejk Muhammad Abu Zahrah, al-Imam al-Sadiq, str. 27

Keď Abu Hanifa vstúpil do paláca al-Mansúra a videl, ako tam sedí Imám Džáfar al-Sádiq (pmsn), svoje pocity opísal nasledovne:

„Keď som videl Imáma Džáfara, cítil som, že jeho osobnosť vyžaruje väčší rešpekt než osobnosť samotného Kalifa. Napriek tomu muslimskému svetu vládol Kalif a Imám Džáfar bol civilnou osobou.“

Sunitská referencia: Šejk Muhammad Abu Zahrah, al-Imam al-Sadiq, str. 27

Malik (ďaľší spomedzi sunitských Imámov) povedal:

„Zvykol som chodievať k Džáfarovi Ibn Muhammadovi (pmsn) a zdržiaval som sa uňho dlhý čas. Vždy, keď som ho navštívil, našiel som ho ako sa modlí, postí alebo číta Korán. Vždy, keď vyrozprával výrok Allahovho Posla (pmsnajr), bol rituálne čistý. Bol to významný uctievač, ktorý sa nezaujímal o materiálny svet. Patril medzi bohabojných ľudí.“

Sunitská referencia: Šejk Muhammad Abu Zahran, al-Imam al-Sadiq, str. 66

Šejk Muhammad Abu Zahrah, ktorý patril medzi výnimočných súčasných sunitských učencov, povedal:

„Muslimskí učenci rôznych islamských odnoží sa nikdy jednotne nezhodli do takej miery, ako keď súhlasili s poznaním Imáma Džáfara a jeho cnosťami. Sunitskí Imámovia, ktorí žili počas jeho doby, boli jeho študentmi. Malik bol jedným z nich, a tiež iní z jeho doby, ako napríklad Sufyán al-Thúri a mnohí iní. Aj napriek podobnému veku bol jeho študentom aj abu Hanifa. Imáma Džáfara považoval za najučenejšieho v muslimskom svete.“

Sunitské referencia: Šejk Muhammad Abu Zahrah, al-Imam al-Sadiq, str. 66.

Jednota a bratstvo môžu byť posilnené a nezhodám môže byť koniec, ak sa všetci muslimovia zhodnú na tom, že nasledovať Ahlul-Bayt je povinné. V skutočnosti mnohí veľkí sunitskí učenci uznali šítsku školu ako za jednu z najbohatších islamských škôl z dôvodu, že vychádza z učenia Božieho Proroka (pmsnajr) a jeho Ahlul-Bayt, ktorých poznanie a čistota sa spomínajú v Koráne.

Títo sunitskí učenci dokonca vydali Fatwu, že sunitom je povolené nasledovať jurisprudenciu šítov dvanástníkov (Twelver Shia). Medzi týcho veľkých učencov patrí Šejk Mahmúd Šaltút, hlava univerzity al-Azhar (v 1950. a 1960. rokoch).

Na základe tradície Dvoch závažných vecí sú Ahlul-Bayt v očiach Allaha nositeľmi rovnakej váhy ako Svätý Korán. Obe majú rovnaké kvality. Tak, ako je Korán pravdivý od začiatku do konca, a tak, ako je povinné pre každého muslima, aby nasledoval jeho príkazy, tak predstavujú Ahlul-Bayt dokonalých a úprimných sprievodcov, ktorých príkazy musia byť nasledované všetkými. Po spomenutí tradície Dvoch závažných vecí, Ibn Hadžar uviedol, že:

„Tieto slová poukazujú na skutočnosť, že všetci tí členovia Ahlul-Bayt, ktorí sú držteľmi týchto predností, sú nadradení všetkým ľuďom.“

Sunitská referencia: al-Sawa’iq al-Muhriqah od Ibn Hadžara, str. 136

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Každý, kto chce žiť a zomrieť ako ja a vstúpiť do neba (po smrti), čo mi sľúbil môj Pán, teda večne trvajúce nebo, by mal uznať Alího (pmsn) ako svojho patróna po mne a po ňom by mal uznať Alího (pmsn) syna, pretože to sú ľudia, ktorí vás nikdy nenechájú stáť vonku pred dverami vedenia a nikdy vám nedovolia vstúpiť do dvier blúdenia.“

Sunitské referencie:

  • Kanz al-Ummal, al-Muttaqi al-Hindi, zv. 6, str. 155, tradícia #2578
  • Kanz al-Ummal, Musnad Ahmad Ibn Hanbal zv. 5, str. 32

Význam vodcovsvstva Ahlu-Bayt bol potvrdený nasledujúcou analógiou Allahovho Posla (pmsnajr):

„Považujte Ahlul-Bayt medzi vami za hlavu vo vzťahu k telu alebo za oči vo vzťahu k tvári, pretože tvár je vedená výlučne očami.“

Sunitské referencie:

  • Is’af al-Raghibeen, al-Saban
  • al-Sharaf al-Mua’abbad, Šejk Yusuf al-Nabahani, str. 31

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Môj Ahlul-Bayt sú chráneným útočišťom pre prípady rozkolov v náboženstve.“ (Mustadrak Hakim)

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Uznanie Aale-Muhammad (rodinu Muhammada) znamená spásu pred ohňom a láska k nim predstavuje pas na prechod mosta Sirát. Poslušnoť voči nim je ochrana pred božím hnevom.“

Sunitské referencie:

  • Kitab al-Šafa, Qadhi ‘Ayadh, zv.2, str. 40
  • Yanabi al-Mawaddah, al-Qundúzi al-Hanafi, sek. 65, str. 370

Abdulláh Ibn Hantab vyrozprával:

Allahov Posol (pmsnajr) prehovoril k Juhfovi, vraviac: „A či nad vami nemám väčšiu autoritu než vy sami?“ Všetci povedali, „Áno, samozrejme.“ Potom povedal: „Budete sa zodpovedať za dve veci, menovite, Knihu Allaha a mojich potomkov.“

Sunitské referencie:

  • Ihyaa al-Mayyit, al-Hafidh Džalaluddin al-Suyuti
  • Arba’in al-’Arbain, Allamah al-Nabahani

ahlul bayt pravý islámVieru v Ahlul-Bayt sme prijali, keďže sám Allah ich uprednostnil. Postačí už iba citovať báseň al-Šafiho (jedného zo sunitských Imámov):

„Členovia Domu Proroka, láska k vám je povinnosť Bohom daná celému ľudstvu. Boh to zvestoval v Jeho Koráne. Medzi vašimi veľkými privilégiami postačí, aby ten, kto na vás nezošle požehnania, toho modlitba bola neplatnou.

Ak láska členom Domu Proroka je Rafdh (odmietnutie), nech ľudstvo a džinovia dosvedčia, že som Rafidhi (ten, ktorý odmieta).

Nech Allah zošle mier a požehnania na Muhammada, jeho Rodinu, Imámov a Mahdíov.

Prečo škola Ahlul-Bayt?

Korán a Ahlul-Bayt (pmsn)

Všetci muslimovia by mali nasledovať Sunnu Proroka (pmsnajr). My, stúpenci Ahlul-Bayt (pmsn), sa podriaďujeme skutočnému praktizovaniu Sunny Svätého Proroka (pmsnajr) a považujeme ju za jedinú cestu ku spaseniu. Vyššie uvedené tradície sú dôkazom skutočnosti, že každá takzvaná Sunna, ktorá odporuje Ahlul-Bayt (pmsn), nie je skutočnou Sunnou a bola dodatočne inovovaná posluhovačmi tyranov.

To preto Prorok (pmsnajr) toľkokrát prízvukoval “milujte Ahlul-Bayt,” pretože s nimi je skutočná Sunna. A to je základ šítskeho myšlienkového smeru/šítskej školy. Ahlul-Bayt, ktorí vyrastali v dome Proroka (pmsnajr), vedia o Prorokovej (pmsnajr) Sunna oveľa viac než ktokoľvek iný, ako hovorí príslovie: “Ľudia Mekky poznajú jej cesty lepšie než hockto iný.”

Ak by sme na účely argumentu obe verzie hadísov prijali za utentické (“Korán a Ahlul-Bayt” vs. “Korán a Sunna”), jeden musí uznať výklad slov “moja Sunna,” ktoré predložil al-Hakim, ako Sunnu, ktorá je odvodená od Ahlul-Bayt, a nie z iného zdroja, čo je evidentné z verzie hadísu “Korán a Ahlul-Bayt,” ktorý sa nachádza v Mustadrak al-Hakim a Sahih Muslim.

Spoločne sa pozrime na nasledujúcu tradíciu:

Vyrozprávané Umm Salamou:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Ali je s Koránom a Korán je s Alím. Nerozdelia sa, až kým sa obaja nevrátia k Jazierku (Raja).”

Sunitské referencie:

  • al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 3, str. 124
  • al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžara, k. 9, sekcia 2, str. 191,194
  • al-Awsat, od al-Tabaraniho; tiež v al-Saghir
  • Tarikh al-Khulafaa, od Džalaluddin al-Suyuti, str. 173

Vyššie uvedená tradícia je dôkazom, že Ali a Korán sú neoddeliteľní. Ak verziu hadísu „Korán a Sunna“ príjmeme za autentickú, je možné učiniť záver, že ten, ktorý je nositeľom Prorokovej (pmsnajr) Sunny, je Imám Ali (pmsn), keďže bol postavený vedľa Koránu.

Je zaujímavé, že al-Hakim má mnohé ďaľšie tradície, ktoré hovoria o nevyhnutnosti nasledovať Ahlul-Bayt. Medzi ne patrí aj nasledujúca tradícia, ktorú vyrozprávali mnohí sunitskí učenci. Ide o tradíciu známu ako „Tradícia Archy,“ v ktorej Prorok (pmsnajr) uviedol:

„Hľa! Môj Ahlul-Bayt je ako Noeho Archa. Každý, kto na ňu nastúpil, bol zachránený a každý, kto sa obrátil chrbtom, pominul.“

إنَّما مثلُ أهلُ بيتي كَمَثل سَفينَةُ نوح

مَنْ رَكَبها نَجى و مَنْ تَخَلَّفَ عنها هَلكْ.

Sunitské referencie:

  1. al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 2, str. 343, zv. 3, str. 150-151 (Sahih)
  2. Fadha’il al-Sahaba, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 2, str. 786
  3. Tafsir al-Kabir, od Fakhra al-Raziho, pod komentárom k veršu 42:23, č. 27, str. 167
  4. al-Bazzar, na základe autority Ibn Abbása a Ibn Zubair so slovami „utopil“ namiesto „pominul.“
  5. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar Haythamiho, k. 11, č. 1, str. 234 pod veršom 8:33. Tiež v časti 2, str. 282. Hadís vyrozprávaný mnohými autoritami.
  6. Tarikh al-Khulafaa a Džami’ al-Saghir, od al-Suyutiho
  7. al-Kabir, od al-Tabarani, zv. 3, str. 37, 38
  8. al-Saghir, od al-Tabaraniho, zv. 2, str. 22
  9. Hilyatul Awliyaa, od Abu Nu’ayma, zv. 4, str. 306
  10. al-Kuna wal Asmaa, od al-Dulabiho, zv. 1, str. 76
  11. Yanabi al-Mawaddah, od al-Qundúzi al-Hanafiho, str. 30,370
  12. Is’af al-Raghibín, od al-Sabana

Vyššie uvedená tradícia slúži ako dôkaz, že tí, ktorí príjmu školu Ahlul-Bayt (pmsn) a budú ich nasledovať, budú zachránení pred Pekelným ohňom, zatiaľ čo tých, ktorí sa pokúsia utiecť, postretne osud podobný tomu, ktorý si chcel život zachrániť vyšplhaním sa na horu s tým rozdielom, že Noeho odpadlícky syn bol utopený vo vode, ale títo ľudia budú utopení v Pekelnom ohni. Potvrdzuje to aj nasledujúca tradícia:

Prorok (pmsnajr) povedal o Ahlul-Bayt:

„Nechoď pred nimi, pretože pominieš, neotáčaj sa od nich prečo, lebo pominieš, a nesnaž sa ich učiť, pretože vedia viac než ty!“

 لا تتقدموهم فتهلكوا ولا تتخلفوا عنهم فتهلكوا ولا تعلموهم فإنهم أعلم منكم.

Sunitské referencie:

  1. al-Durr al-Manthoor, od al-Suyutiho, zv. 2, str. 60
  2. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar al-Haythamiho, k. 11, sekcia 1, str. 230, citované al-Tabaranim vo zväzku 2, str. 342
  3. Usdul Ghabah, od Ibn al-Athira, zv. 3, str. 137
  4. Yanabi’ al-Mawaddah, od al-Qundúzi al-Hanafiho, str. 41, a str. 335
  5. Kanz al-Ummal, od al-Muttaqi al-Hindiho, zv. 1, str. 168
  6. Madžma’ al-Zawa’id, od al-Haythamiho, zv. 9, str. 163
  7. Aqabat al-Anwar, zv. 1, str. 184
  8. A’alam al-Wara, str. 132-133
  9. Tadhkirat al-Khawas al-Ummah, Sibt Ibn al-Džawzi al-Hanafi, str. 28-33
  10. al-Sirah al-Halabiyyah, od Núr al-Din al-Halabiho, zv. 3, str. 273

Tu je ďaľšia tradícia:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: „Môj Ahlul-Bayt sú ako Dvere Pokánia Detí Izraela; každý, kto cez ne vstúpi, dostane milosť.“

إنما مثل أهل بيتي فيكم مثل باب حطة في بنى إسرائيل من دخله غفر

Sunitské referencie:

  • Madžma’ al-Zawa’id, od al-Haythamiho, zv. 9, str. 168
  • al-Awsat, od al-Tabaraniho, Tradícia #18
  • Arba’in, od al-Nabahaniho, str. 216
  • al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar al-Haythamiho, k. 11, s. 1, str. 230,234

Podobná tradícia bola zaznamenaná al-Darquntim a Ibn Hadžarom v jeho Sawa’iq al-Muhriqah, k. 9, s. 2, str. 193, kde Prorok (pmsnajr) povedal: „Ali je Bránou Pokánia, každý, kto cez ňu prešiel, bol veriaci a každý, kto ňou vyšiel, bol neveriaci.“

Táto tradícia je v spojitosti s koránskymi veršami 2:58 a 7:161, ktoré opisujú brány pokánia Bani Izrael. Tí spomedzi spoločníkov Mojžiša, ktorí nevstúpili do Brány Pokánia, boli stratení v púšti po 40 rokov, zatiaľ čo tí, ktorí nevstúpili do Noeho Archy, boli utopení. Ibn Hadžar uvádza:

„Analógia s Noeho Archou značí, že tí, ktorí milujú a ctia Ahlul-Bayt (pmsn) a berú z ich vedenia, budú zachránení pred temnotou a odporom a tí, ktorí sa proti nim otočia, budú utopení v mori nevďaku a pominú v púšti vzpurnosti a povýšeneckosti.“
– al-Sawa’iq al-Muhriqah od Ibn Hadžara, str. 91.

Položili ste si niekedy otázku, prečo dával Prorok (pmsnajr) taký dôraz na Ahlul-Bayt? Bolo to iba preto, že to boli členovia jeho rodiny alebo to bolo preto, že sú nositeľmi skutočného učenia (Sunna) a boli to tí, ktorí mali po ňom v jeho komunite najviac poznania?

Svätý Prorok (pmsnajr) verejne znova a znova opakoval, že je povinné nasledovať a počúvať Ahlul-Bayt. Oznámil to počas Rozlúčkovej púte, v deň Arafat, v deň Ghadír Khum, počas návratu z Ta’if, tiež z platformy v Medíne a z jeho smrteľnej postele, keď bola jeho izba plná apoštolov, povedal:

„Ó, ľudia! Už čoskoro odtiaľto odídem, a aj keď som vám to už povedal, opakujem to znova, že s vami nechávam dve veci, Knihu Allaha a mojich potomkov, môj Ahlul-Bayt.“ Potom pozdvihol Alího (pmsn) ruku a povedal: „Hľa! Tento Ali je s Koránom a Korán je s Alím. Títo dvaja sa nikdy nerozídu, až kým ku mne neprídu k Jazierku Kawthar.“
– Sunitské referencie: al-Sawa’iq al-Muhriqah od Ibn Hadžara, k. 9, s. 2.

Tieto tradície nám zanechal Prorok (pmsnajr), aby tak odpovedal na otázku, ktorá Sunna je skutočná/pravdivá, a ktorá skupina je nositeľom skutočnej Sunny Proroka (pmsnajr). Cieľom tradícií bolo nenechať muslimov blúdiť po Prorokovom (pmsnajr) odchode.

Všetky skupiny muslimov nasledujú vlastnú verziu Sunny, a tiež ich vlastný výklad Koránu a Sunny. Prorocké inštrukcie boli jasné. Urgovali muslimov, aby nasledovali výklad Koránu a Sunnu, ktorú Prorok (pmsnajr) zanechal prostredníctvom kanálu Ahlul-Bayt (pmsn), ktorých nepoškvrnenosť, bezhriešnosť a čistota je potvrdená vo Svätom Koráne (posledná veta verša 33:33).

Korán a Ahlul-Bayt (pmsn)

Korán a Sunna? Naozaj?

Korán Sunna AhlulBayt

Založené na paralelnej tradícii (mutawatir), na ktorej sa zhodujú všetci muslimovia:

Po poslednej púti sa Allahov Posol (pmsnajr) postavil, aby predniesol reč pri jazierku známom ako Khum (Ghadír Khum), ktoré sa nachádza medzi Mekkou a Medínou. Chválil Allaha, pripomenul Ho a povedal: “Ó, ľudia! Hľa! Zdá sa, že sa blíži čas, keď budem povolaný (Allahom) a ja na to volanie odpoviem. Hľa! Nechávam vám dve cenné veci. Prvou z nich je Kniha Allaha, v ktorej je svetlo a vedenie… Druhou vecou je môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt. V mene Allaha vám pripomínam môj Ahlul-Bayt (trikrát).”

 قام رسول الله يوما فينا خطيبا بماء يدعى خما بين مكة والمدينة ، فحمد الله وأثنى عليه ، ووعظ وذكر ، ثم قال: أما بعد ، ألا أيها الناس ، فإنما أنا بشر ، يوشك أن يأتي رسول ربي فأجيب ، وأنا تارك فيكم ثقلين ، أولهما: كتاب الله ، فيه الهدى والنور ، فخذوا بكتاب الله ، واستمسكوا به ، فحث على كتاب الله ورغب فيه ، ثم قال: وأهل بيتي ، أذكركم الله في أهل بيتي، أذكركم الله في أهل بيتي ، أذكركم الله في أهل بيتي

Sunitské referencie:

  • Sahih Muslim, Kapitola o cnostiach spoločníkov, sekcia o cnostiach Alího, vydané v roku 1980 v Saudskej Arábii, arabská verzia, zv. 4, str. 1873, tradícia č. 36 (ďaľšie referencie viď nižšie)

Nielen že boli Ahlul-Bayt postavení vedľa Koránu, ale Prorok (pmsnajr) to spomenul trikrát;

Napriek tomu, že autor Sahíh Muslim a mnohí iní muslimskí tradicionalisti vyššie uvedenú tradíciu zaradili do svojich kníh, mnohí muslimovia o nej nevedia alebo ju popierajú. Ich protiargument je, že najspoľahlivejšou tradíciou je v tomto ohľade tradícia, ktorú spomenul al-Hakim v jeho al-Mustadrak, na základe autority Abu Huraira, pripisujúc hadís Prorokovi (pmsnajr): “Nechávam medzi vami dve veci, ktoré ak budete nasledovať alebo sa podľa nich budete riadiť, nezídete po mne zo správnej cesty: Božia Kniha a moja Sunna (tradície).”

Bezpochýb všetci muslimovia nasledujú Sunnu. Otázkou je, ktorá sunna je autentická, a ktorá bola neskôr vymyslená a lživo pripísaná Prorokovi (pmsnajr).

Táto tradícia od Abu Huraira, v ktorej sa hovorí “Korán a Sunna” nie je zaznamenaná v žiadnej zo šiestich autentických sunitských kníh tradícií (Sihah Sittah).

A nielen to. Al-Bukhari, Al-Nisa’i a Al-Dhahabi a mnohí iní ohodnotili túto tradíciu (Korán a Sunna) ako nedostatočnú kvôli jej slabému Isnad (reťazcu). Je dobré si všimnúť, že aj keď Al-Hakimov Al-Mustadrak je dôležitou sunitskou knihou tradícií, jej rank je nižší než top šesť sunitských zbierok tradícií.

Al-Tirmidhi oznámil, že verziu tradície “Korán a Ahlul-Bayt” je možné vystopovať k viac než tridsiatim spoločníkom Proroka (pmsnajr). Ibn Hadžar al-Haythami napísal, že vie o viac než 20 spoločníkoch Proroka (pmsnajr), ktorí boli toho svedkom. Zatiaľ čo verzia tradície “Korán a Sunna” má iba jeden zdroj!

Verzia “Korán a Ahlul-Bayt” je teda oveľa spoľahlivejšia. Naviac, Al-Hakim spomenul vo svojej knihe Al-Mustadrak aj verziu hadísu “Korán a Ahlul-Bayt” prostredníctvom niekoľkých reťazcov autorít a potvrdil, že ide o autentickú tradíciu podľa kritérií Al-Bukháriho a Muslima.

Všetci muslimovia bez ohľadu na svoje presvedčenie tvrdia, že nasledujú Prorokovu (pmsnajr) Sunna. Rozdielnosti medzi muslimami vzišli z toho, že tieto tradície boli vyrozprávané rôznymi ľuďmi. Tieto tradície slúžia na vysvetlovanie Svätého Koránu, na autenticite ktorého sa muslimovia zhodujú.

A tak rozdielnosť vo vyrozprávaných tradíciach mala za následok vytvorenie rôznych verzií Sunny. Islám sa následne rozdeľoval a štiepil, až sa dostal do súčasnej podoby, kedy obsahuje až 74 odnoží.

Ktorá odnož je teda tá správna? Odpoveď na túto otázku nám môže priblížiť nasledujúca tradícia:

Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Nechávam medzi vami dve vzácne a závažné Symboly, ktorých ak sa budete držať, po mne nezídete zo správnej cesty. Sú to Kniha Allaha a moje potomstvo, to je môj Ahlul-Bayt. Milosrdný ma informoval, že Títo dvaja sa nerozdelia, až kým neprídu k Jazierku (Raja).”

Sunitské referencie:

  1. Sahih al-Tirmidhi, zv. 5, str. 662-663,328, správa viac než 30 spoločníkov s referenciami k niekoľkým reťazcom rozprávačov.
  2. al-Mustadrak, od al-Hakima, zv. 3, str. 109,110,148,533, tradícia je autentická (Sahih) na základe kritérií dvoch Šejkov (al-Bukhari a Muslim).
  3. Sunan, od Daaramiho, zv. 2, str. 432
  4. Musnad, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 3, str. 14,17,26,59, zv. 4, str. 366,370-372, zv. 5, str. 182,189,350,366,419
  5. Fadha’il al-Sahaba, od Ahmada Ibn Hanbala, zv. 2, str. 585, Tradícia #990
  6. al-Khasa’is, od al-Nisa’iho, str. 21,30
  7. al-Sawa’iq al-Muhriqah, od Ibn Hadžar Haythamiho, k. 11, s. 1, str. 230
  8. al-Kabir, od al-Tabaraniho, zv. 3, str. 62-63,137
  9. Kanz al-Ummal, od al-Muttaqi al-Hindiho, k al-Iti’sam bi Habl Allah, zv. 1, str. 44.
  10. Tafsir Ibn Kathir (kompletná verzia), zv. 4, str. 113, pod komentárom k veršu 42:23 Svätého Koránu
  11. al-Tabaqat al-Kubra, od Ibn Sa’d, zv. 2, str. 194, vydal Dar Isadder, Lebanon. 12. al-Džami’ al-Saghir, od al-Suyutiho, zv. 1, str. 353, a tiež v zv. 2
13. Madžma’ al-Zawa’id, al-Haythami, zv. 9, str. 163
14. al-Fateh al-Kabir, al-Binhani, zv. 1, str. 451
  12. Usdul Ghabah fi Ma’rifat al-Sahaba, Ibn al-Athir, zv. 2, str. 12 16. Džami’ al-Usul, Ibn al-Athir, zv. 1, str. 187
17. Dejiny Ibn Asakira, zv. 5, str. 436
18. al-Tadž al-Džami’ Lil Usul, zv. 3, str. 308
  13. al-Durr al-Manthúr, al-Hafidh al-Suyuti, zv. 2, str. 60
20. Yanabi al-Mawaddah, al-Qundoozi al-Hanafi, str. 38,183 21. Abaqat al-Anwar, zv. 1, str. 16
…

…a mnohé ďaľšie…

Korán a Sunna? Naozaj?