Kniha Monoteizmu 1.22

Presvedčivosť Prejavu z Evanjelií

(Ježiš (pmsn) je neznalý hodiny)

ježišJežiš (pmsn) povedal ohľadom seba, že je (neznalý) hodiny, v ktorej nastane menšie zmŕtvychvstanie: (32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.)[1] a neznalosť je kvôli nedostatkom/nedokonalostiam, zatiaľ čo Absolútne Božstvo je Absolútna Dokonalosť, ktorá nemá akékoľvek nedostatky/nedokonalosti alebo neznalosť, pretože On je Svetlo bez temnoty v Ňom, zatiaľ čo ignorancia sa nachádza v stvorenej bytosti, pretože tá má temnotu prítomnú na stránkach jej existencie.

A preto Ježiš (pmsn) je Svetlo a temnota.  A toto je dôkazom pre tých, ktorí bádajú, že Ježiš nie je Absolútny Boh.  Presnejšie, je služobník, ktorý bol stvorený z temnoty a Svetla, a nie je Svetlom bez temnoty v ňom – Všemohúci, Allah je ďaleko nad tým.

A v tomto je rozhodujúca reč a objasnenie upozornenia tým, ktorí majú mysle.  Nasledujúci text sú slová Ježiša (pmsn), presne tak, ako sú prezentované v Evanjeliu podľa Marka:  (32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. 33  Majte sa na pozore, bedlite ! Veď neviete, kedy príde ten čas.   34  Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bedlil.   35  Bedlite teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, uprostred noci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno.   36  Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane!   37  Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bedlite!)[2]

[1] Evanjelium podľa Marka 13:32

[2] Evanjelium podľa Marka – kapitola 32

Kniha Monoteizmu 1.22

Kniha Monoteizmu 1.21

bibliaText Tóry a Nového Zákona

Dôkazy, že Allah je Jeden a Nedeliteľný

Neskladá sa z častí: Tieto texty sú jasné, zreteľné a evidentné, pretože je nezmyselné vykladať ich tak, aby zodpovedali textom, ktorých význam bol nejednoznačný/alegorický pre nepracujúcich učencov/teológov, a tak zavádzajú Allahovo stvorenie z priamej cesty ich výkladom podľa vlastných túžob a chybných interpretácií.

Niekoľko textov z Tóry (Starého zákona):

Dnes si uvedom, a vezmi si k srdcu, že len Hospodin je Boh hore na nebi a dolu na zemi. Iného niet.[1]

Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný.[2]

Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet.[3]

Ja som prvý a posledný, okrem mňa niet Boha.[4]

Ja, Hospodin, tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem. Kto mi pomáha?[5]

Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh?[6]

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.  Nebudeš mať iných bohov okrem mňa![7]

Niekoľko textov z Nového zákona:

Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán![8]

Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?![9]

Texty zo Správ, ktoré spojili s Evanjeliami:

veď Boh je predsa jeden.[10]

okrem jedného Boha niet iného.[11]

A Boh je jeden. [12]

Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš.[13]

[1] Piata Mojžišova kniha 4:39

[2] Piata Mojžišova kniha 6:4

[3] Piata Mojžišova kniha 32:39

[4] Izaiáš 44:6

[5] Izaiáš 44:24

[6] Malachiáš 2:10

[7] Exodus 20:2 a 3

[8] Evanjelium podľa Marka 12:29

[9] Evanjelium podľa Jána 5:44

[10] List Rimanom 3:30

[11] Prvý list Korinťanom 8:4

[12] List Galaťanom 3:20

[13] Jakubov list 2:19

Kniha Monoteizmu 1.21

Kniha Monoteizmu 1.20

otec syn duch svätý boh trojjediný ježiš kristus kresťan kresťanstvo pravda

V Tóre a Novom zákone (Môj Otec, Tvoj Otec, Syn, Otec, Synovia Boží).

“4 …Hospodin zástupov však hovorí: Nech si len stavajú, ja budem rúcať!  Budú ich volať Krajinou svojvôle, ľudom, na ktorý sa Hospodin naveky hnevá.  5 Keď to uvidíte na vlastné oči, sami poviete: Veľkosť Hospodina siaha až za hranice Izraela.  6 Syn si ctí otca, sluha svojho pána.  Ak som teda otec, kde je úcta voči mne?  Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? — Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: Čím znevažujeme tvoje meno?”[1]

“21 V tej hodine zaplesal Ježiš v Duchu Svätom:  Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.  Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.  22 Môj Otec mi odovzdal všetko.  A nik nevie, kto je Syn, iba Otec.  Ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.  23 Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal:  Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte, 24 lebo hovorím vám:  Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.”[2]

“1 Zvelebujte Hospodina, synovia Boží , zvelebujte Hospodinovu slávu a moc! 2 Velebte slávu Hospodinovho mena! Klaňajte sa Hospodinovi pri jeho svätom zjavení.  3 Hlas Hospodina znie nad vodami, slávny Boh zahrmel, Hospodin sa ozval nad mohutnými vodami.”[3]

“Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu.  2 Prehovoril a začal ich učiť:  3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.  4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.  5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.  6 Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.  7 Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.  8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.  9 Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.  10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.  11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť.  12 Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu.  Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.”[4]

Tieto slová, ktoré sú prítomné v Tóre a Evanjeliách, a ktorých určité časti boli nejednoznačné/mätúce pre toho, kto si je ich nevedomý, a ktoré nepracujúci učenci vyložili, aby mohli hlásať synovstvo ľudskej bytosti k Allahovi, Slávnemu.  Alebo aby mohli pripisovať Absolútne Božstvo človeku.  Tieto slová v žiadnej forme alebo podobe neznamenjú Božstvo ľudskej bytosti, resp. Absolútne Božstvo.  Nevedomý hromadne zapiera pravdivý pôvod (podmienku alebo fakt bytia dieťaťom určitého rodiča) pre akéhokoľvek človeka.[5]  A ak by sa však k tomu človek otočil s otvoreným srdcom, žiadajúc poznanie pravdy ako Allah, Slávny, Všemohúci, chce od toho, ktorého stvoril, zistil by, že Ježiš (mier s ním) velebí Allaha a ďakuje Mu pred tým, než vyriekne tieto slová.  Ak by sa jeden pozrel očami férovosti, zistili by, že tieto slová sú aplikovateľné na všetkých Prorokov a Poslov a Miestodržiteľov, ktorí boli Hudžadž (Dôkazmi) Allaha v Jeho stvorení a Jeho nástupcovia na zemi.  Pretože každý Hudža (Dôkaz) spomedzi Hudžadž (Dôkazov) Allaha je ten najznalejší Allaha spomedzi ľudí jeho času.  A preto sa stáva dokázaným, že on je (jediný), ktorý pozná Allaha spomedzi ľudí jeho času, a tiež sa stáva dokázaným, že nik nepozná Nástupcu Allaha a Dôkaz Allaha pravdivým poznaním okrem Allaha, ktorý ho stvoril (A nik nevie, kto je Syn, iba Otec.  Ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť).

A to nachádzame v reči Allahovho Posla, Muhammada (mier s ním a jeho potomstvom), jeho Miestodržiteľovi, Alimu, synovi Abi Taliba (mier s ním): “Ó, Ali!  Nik nepozná Allaha okrem mňa a teba, a nik nepozná mňa okrem Allaha a teba, a nik nepozná teba okrem Allaha a mňa.”[6]

A tiež človek by poznal pravdu, ktorou je, že všetko stvorenie sú deti Allaha, Slávneho, Všemohúceho, pretože On je voči nim Láskavý ako otec je láskavý k svojim deťom. Presnejšie, je viac Láskavý k Stvoreniu, než Matka k svojmu jedinému dieťaťu.  A samozrejme Proroci a Miestodržitelia a preferovaní (mier s nimi) sú pre Allaha, Slávneho, tými najdrahšími stvoreniami, a tak sú najviac zasluhujúci mať Allaha, Slávneho, Všemohúceho, ako ich otca podľa tohto významu.  A keďže ho počúvali a neprotivili sa Mu, Slávnemu, tak ako je cnostný syn poslušný a oddaný svojmu otcovi.  Preto sa stáva korektným, že sú podľa tohto významu Allahove deti, a nie sú Absolútnymi Božstvami, ale sú to vážení služobníci, pretože sú vďační.  {Hovoria: “Milosrdný si vzal deti!” Sláva Mu! Ba nie, to služebníci sú iba Jeho ctihodní,…} {Svätý Korán Súra Al-’Anbyā’ (Proroci): 26}

{Keby si bol Boh prial deti, bol by si vybral veru podľa vôle z tých, ktorých stvoril.  Sláva mu – On Boh je jediný, všetko podmaňujúci.} {Svätý Korán Súra Az-Zumar (Skupiny): 4}.

A v Koráne je evidentné, že oni (mier s nimi) {…a olej jeho takmer vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiadny.  A je to svetlo na svelte!…} {Svätý Qur’an Súra An-Nūr (Svetlo): 35}, čo znamená, že sú Allahom vo Stvorení.  To znamená, že (oni sú) prejavom/manifestáciou Allaha a Allahovým Obrazom tak, ako uviedli Hadísy (Tradície) od nich (Ahlul Bayt – pozn. prekl) (msn): “V skutku, Allah stvoril Adama na Jeho Obraz.[7] 26 Boh povedal, “Poďme vytvoriť človeka v náš vlastný obraz, v našej podobe,[8]a oni nie sú Allahom, Slávnym, Všemohúcim.  Následne nazeranie na nich je nazeranie na Allaha.  Videnie ich je videním Allaha a v Evanjeliách:  8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.  9 Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi

A v Koráne nachádzame rovnaké rozprávanie: {V ten deň budú jedny tváre žiariť a k svomu Pánovi hľadiace} {Svätý Korán Súra Al-Qiyāmah (Zmŕtvychvstanie): 22 a 23}, od Abi Al Salt Al Hurrayra od Imáma Al Rida (msn), ktorý povedal: “Prorok (msnajr) povedal: ´Ktokoľvek, kto ma navštívil počas môjho života alebo po mojej smrti, ten navštívil Allaha, Všemohúceho a Allahov Prorok (msnajr) ho zahrnie do Najvyšších stupňov/hodností Raja.  Preto ktokoľvek, kto ho navštívi na jeho stupni v Raji zo svojho domu, ten navštívil Allaha, Blahoslaveného, Všemohúceho.´  Vravím: “Povedal som mu: ´Ó, Syn Allahovho Proroka (msnajr)!  Aký je význam toho, čo bolo vyrozprávané: Že odmena (za vyslovenie) ´La Illahu Ila Allah – Niet Boha okrem Allaha´je dívanie sa na tvár Allaha, Všemohúceho?´  Tak on (msn) povedal:  ´Ó, Abi Salt!  Ktokoľvek, kto opíše Allaha, Všemohúceho, (že má tvár) ako tváre, potom vskutku neuveril, avšak Tvár Allaha, Všemohúceho, sú Jeho Proroci, a Jeho Poslovia, a Jeho Dôkazy, Milosrdenstvo Allahove nech je s nimi.  Oni sú tí, ktorými sa otáčate čelom k Allahovi, Vysoko Postavenému, a k Jeho Náboženstvu, a k poznaniu Ho.  A Allah, Všemohúci povedal: {Všetci na zemi pominú, A ostane iba Tvár tvojho Pána, Tomu prináleží Majestátnosť a Česť.}, a Povznesený povedal: {Všetko bude zničené okrem Jeho tváre}.´”[9]

Všemohúci povedal: {Povedz (Ó, Muhammad), “Keby mal Milosrdný syna, ja by som ho uctieval ako prvý.} Svätý Qur’an Súra Az-Zukhruf (Zlaté ozdoby): 81}

{Povedz (Ó, Muhammad), “Keby mal Milosrdný syna, ja by som ho uctieval ako prvý.}  To znamená, že Muhammad (msnajr) je tá najbližšia vec k Allahovi, Slávnemu, Všmohúcemu, stvorený a prvý, ktorý uctieval Allaha, Slávneho, Všemohúceho.  Preto ak by Allah, Slávny, Všemohúci, mal syna (Vysoko Nad tým a Povznesený je Allah ponad to), bol by to Muhammad (msnajr);  pretože v skutočnosti hovoria, že prvý, ktorý bol stvorený z Neho, Slávneho, Všemohúceho,  bolo dieťa/syn alebo Slovo.  Preto Muhammad, ktorý povedal, ´Som synom oddeleným od Allaha, Slávneho, Všemohúceho´, nepovedal ´Ja som Absolútny Boh´, ale povedal ´Som Abdulláh (Allahov služobník) a syn Abdulláha (služobníka Allahovho).´  {Vravia: “Milosrdný si vzal deti!”  Sláva Mu!  Nie, to služobníci sú iba ctihodní. } {Svätý Korán Súra Al-’Anbyā’ (Proroci): 26}.

Teda ktokoľvek, kto hľadá pravdu, by mal byť natoľko presný a úprimný/odhodlaný vo svojom bádaní, aby mohol dosiahnuť pravdu a zachrániť sa pred hnevom Allahovým, Slávnym, Všemohúcim {Hovoria, že Milosrdný si vzal deti za svoje, vy spáchali ste vec odpornú, že veľa nechýbalo a nebesá by sa boli roztrhli, zem sa takmer rozdelila a hory sa skoro na prach rozpadli, že Milosrdnému deti lživo pripisovali.  A nehodí sa predsa, aby Milosrdný mal deti.} {Svätý Korán Súra Maryam (Mária): 88 – 92}.


[1] Malachiáš, 1. kapitola

[2] Evanjelium podľa Lukáša, 10.  kapitola

[3] Žalmy, 29. kapitola

[4] Evanjelium podľa Matúša, 5. kapitola

[5]Pretože niektorí ľudia označujú skupinu ľudí za “deti/synov Božích.” Sú preto všetci synovia Boha Bohovia (ak tento výrok postavíme na (tej istej) predstave tých, ktorí považujú (za fakt, že) Ježiš je v Evanjeliách spomenutý ako “Boží syn”)? Naznačuje to jeho Božskosť a skutočné synovstvo k Allahovi?  Ďaleko Povznesený nad tým je Allah.

[6] Mukhtasar Bas’air Al Darajat: str. 125.

[7] Al Kafi: Zväzok 1, str. 134. Al Tawhid Al Sadouq: str. 103.

[8] Starý zákon, Genezis – Prvá Mojžišova kniha, kapitola 1.

[9] ‘Uyoun Akhbar Al Ridha (pbuh): Zväzok 2, str. 106.

 

Kniha Monoteizmu 1.20

Kniha Monoteizmu 1.19

Boh sa zjavil v tele

Ježiš Kristus Seir Kresťan

Toto je jedno z posolstiev, ktoré používajú nepracujúci duchovní ako dôkaz toho, k čomu sa vybrali z uvádzania v omyl tvrdiac, že Absolútne Božstvo sa znieslo v Tele,

(1  Pavol, apoštol Krista Ježiša z poverenia Boha, nášho spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje,   2  Timotejovi, svojmu pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána.)[1]

(16  Nepochybne, veľké je tajomstvo zbožnosti: Zjavený bol v tele, ospravedlnený v Duchu, videný anjelmi, zvestovaný medzi pohanmi, vierou prijatý vo svete a v sláve vzatý hore.)[2]

Po prvé: V prvej kapitole listu bol Ježišovi (PMSN) pripísaný atribút Panstva a je to atribút, s ktorým nie je problém, ak je ním opísaný prorok alebo posol, pretože oni (pmsnv) sú kazatelia ľuďom a sú zaslúžilejší tohto titulu než otec, ktorý je tak opísaný a volaný „pánom“ vo vzťahu k jeho rodine.

Presnejšie, kapitola objasnila, že zoslanie sa (nedeje), iba ak skrze Príkaz Boha, Oslavovaného, a že Ježiš bol poverený „z poverenia Boha.“ A preto Ježiš (pmsn) bol poverený a poveruje/prikazuje skrze príkaz Boha; to znamená, že Boh je Vyššie a je Znalejší, a Schopnejší, než on.

Preto je dokázané, že Ježiš (pmsn) potrebuje iného než je on sám, a že na jeho stránke existencie sa nachádzajú nedostatky/nedokonalosti; v opačnom prípade je bez zmyslu byť poverený, zatiaľ čo je Absolútna Dokonalosť, pretože to odporuje Múdrosti.  Ako je možné, že Absolútna Dokonalosť (môže) mať prospech z kohokoľvek iného, než seba?!

Čo sa týka toho, čo bolo v danom liste ďalej uvedené v kapitole tretej, malo by byť jasné, že zjavenie sa Boha v tele je presne také, ako Jeho zjavenie sa vo všetkých Stvorených Svetoch a Jeho manifestácia v nich, a objavenie sa (stvorených svetov) Ním, Oslavovaným.  Áno, ide tu o špeciálny výrok, pretože vskutku to znamená, že Ježiš (pmsn) predstavoval (vzostup Boha v Sai’re), to znamená, že (Ježiš (pmsn)) je Ruka Boha a Tvár Boha, a Obraz Boha, avšak je stvoreným služobníkom, a nie Bohom, Oslavovaným, Všemohúcim.  Je veľký rozdiel medzi Realitou a Pravdou a Obrazom, presne ako rozdiel medzi niečim a ničotou.

A preto Boh, presne ako som pred tým objasnil, sa prejavil vo Svetoch Stvorenia a zjavil sa v nich, a dal im zjaviť sa.  To však neznamená, že On do nich zostúpil, alebo že (stvorenie) sa stalo Absolútnym Božstvom, alebo že je možné pre niekoho zo (stvorenia), aby sa stal Absolútnym Božstvom bez ohľadu na to, aké veľké je jeho Svetlo, pretože vskutku, (stvorenie) ostáva stvorenou bytosťou a ostáva Svetlom zmiešaným s Temnotou.

A preto tá najvyššia možná hodnosť, ktorú ľudská bytosť môže dosiahnuť je, že sa stane Bohom v Stvorení {…a olej jeho takmer vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiadny. A je to svetlo na svetle!} {Svätý Korán Súra An-Nur (Svetlo):35}, takmer vzplanie – a preto bol Ibrahim (Abrahám) (pmsn) na začiatku zmätený ohľadom záležitosti, až mu Allah zjavil pravdu.[3]  Avšak nikdy nevzplanie samo od seba (slovenský a český prelad Koránu uvádzajú slovné spojenie “ľahko vzplanie”, zatiaľ čo anglické preklady Svätého Koránu uvádzajú slovné spojenie “takmer vzplanie” – pozn. prekl.).

A Hadís (Vyrozprávanie) Al Qudsi od Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho: “Moje Nebo Ma neobsiahne ani Moja Zem Ma neobsiahne, ale srdce Môjho veriaceho služobníka Ma obshiahnuť dokáže.”[4], to znamená, že on (služobník Allahov) môže byť Tvárou Allaha a Rukou Allaha presne tak, ako je uvedené v Koráne: {Tí, ktorí ti (Ó, Muhammad) vernosť prisahajú, prisahajú vlastne Bohu a ruka Božia spočíva na ruke ich.} {Svätý Korán Súra Al-Fath (Víťazstvo):10}, {a zostane iba tvár Pána tvojho, Majestátnosti a Veľkomyseľnosti plného} {Svätý Korán Súra Ar-Rahman (Milosrdný):27}.

srdce 

A presne tak, ako je to evidentné v predložených textoch Tóry a Evanjelií.

[1] Prvý list Timotejovi – kapitola 1

[2] Prvý list Timotejovi – kapitola 3

[3] Detaily si môžete prečítať v Knihe ‚Alegórie.‘

[4] Bihar Al Anwar: Zv. 55, str. 39

Kniha Monoteizmu 1.19

Kniha Monoteizmu 1.18

ježiš kresťan vatikánSlová z Tóry a Evanjelií

(Slová, o ktorých si) niektorí ľudia predstavovali, že znamenajú, že Absolútne Božstvo prišlo do Svetov Stvorenia v ľudskej podobe a objasnenie (týchto slov).

Slovo:

V knihe Božstvo Krista od Pápeža Šenouda III. (koptský ortodoxný pápež) Pápež Šenouda III. povedal:

Prvá kapitola: Božstvo Krista, ktorý je súčasťou Svätej Trojice – On je Logos (Slovo).

(Evanjelium podľa Jána 1:1) 1  Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. A na tomto mieste je reč o jeho božstve úplne jasná).

Odpoveď:

V tejto knihe som objasnil, že Ježiš (pmsn) je služobník/uctievač, a že nie je bytosť Absolútne Božská a nasledovať bude (kapitola) Presvedčivosti Prejavu – z jasného presného potvrdeného verša z Evanjelií[1].  Je nesprávne interprétovať a chápať tento text a iné (chápaním a výkladom, ktorý naznačuje, že) Ježiš (pmsn) je (bytosť) Absolútneho Božstva, ako bolo dokázané z uvedeného, že Ježiš (pmsn) alebo Kristus (pmsn) nemôže byť Svetlom, ktoré neobsahuje Temnotu, presnejšie, je Svetlom a Temnotou.  To bol vždy jeho prípad, pretože je stvoreným stvorením, ktoré má potreby a je chudobný vo vzťahu k Absolútnemu Bohou (SWT).

Výklad tohoto Textu:

(Na počiatku bolo Slovo): Pre Absolútne Božstvo (SWT) niet počiatku, aby bolo možné povedať „na počiatku,“ presnejšie, na počiatku, je to, čo je stvorené.  Preto Kristus (Ježiš pmsn) je stvorenou bytosťou, a tento verš jasne poukazuje, že je stvoreným.  Áno, je možné povedať, že týmito slovami je mienená prvá stvorená bytosť alebo prvá Myseľ.  V tom prípade by táto záležitosť mohla byť prediskutovaná, Je Kristus (Ježiš pmsn) prvým slovom? Alebo je Kristus (Ježiš pmsn) slovo zo slov Allaha, ktoré prišlo neskôr po prvom slove?

(A to Slovo bolo u Boha): Absolútne Božstvo nie je zložená realita (to znamená, nie je realitou/pravdou, ktorá je zložená z častí) a je lživé tvrdiť, že ide o kompozitum (zložené z niekoľkých častí) alebo povedať čokoľvek, čo implikuje, že je zložené (z častí).  Pretože viera v to, čo sa mieni výrokom (A to Slovo bolo u Boha), teda že Slovo je Absolútne Božstvo, by znamenalo, že Absolútne Božstvo je zložené z častí.  A viera,[2] že Slovo je Allah – to znamená, že On je Ona a Ona je On bez rozdielu medzi nimi – aj keď nie je kompozitom, činí (túto reč) nerozumnou a bez akejkoľvek múdrosti.  Keďže je bez významu vravieť, že vec je so sebou (je bezvýznamné vravieť, že Allah je s Allahom!).

(A to Slovo bolo Boh): Práve to je miesto zmätku.  Ide o alegorický/nejednoznačný význam, do ktorého padol Šenouda rovnako ako mnohí pred ním.  A pravdou je, že po tom, čo bolo objasnené, že Slovo je stvorená bytosť, a že on sám nemôže byť Absolútnym Božstvom, neostáva nič, než Boh tu (spomenutý) nie je Absolútnym Božstvom, presnejšie, čo sa mieni je „Boh v Stvorení,“ to znamená obraz Boha, ako sa spomína v Tóre alebo Starom zákone  (26  Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz , na svoju podobu.)[3] (27  Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril.)[4]

Emanuel alebo Allah je s nami:

(7  preto, hľa, Pán privedie na nich dravé a veľké vody Eufratu — asýrskeho kráľa s celou jeho slávou, vystúpi nad svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy.   8  Zabočí do Judska, rozvodní sa a preleje cez brehy, bude siahať až po krk a rozpäté ramená naplnia tvoju krajinu, Emanuel, po celej šírke. 9  Spolčujte sa, národy, zúrte, deste sa, počúvajte všetky diaľavy sveta, zbrojte, ale deste sa, zbrojte, ale deste sa!   10  Pripravujte plán, ale stroskotá, navrhnite niečo, ale neuskutoční sa to, pretože Boh je s nami.)[5]

Áno, Allah je s veriacimi ľuďmi, ktorí nasledujú nástupcu Allaha v každom veku.

(22  Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka:   23  Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.)[6]

Nástupca Allaha v Jeho Zemi je predstaviteľom Allaha, a ak je rukou Allaha a tvárou Allaha, potom je Allah v Stvorení, ale nie je Absolútnym Božstvom.  Presnejšie, je chudobná stvorená bytosť, ktorá je má potrebu (Absolútneho Božstva), a on nie je Svetlom bez Temnoty.  Presnejšie, je Svetlom a Temnotou.

first councilA aj keby všetko, čo bolo pridané do Nového zákona z listov a kníh, bolo akceptované, nepracujúci kňazi nebudú nikdy schopní dokázať, že ľudská bytosť je Absolútnym Božstvom. Nasledujú iba to, čoho význam je pre nich mätúci/nejasný a vykladajú to podľa toho, čo sa hodí ich túžbam. V opačnom prípade (ak by to nevykladali podľa ich vlastných túžob), bezpochyby by to odporovalo tým istým listom a knihám a je jednoznačné a jasné, že Ježiš (pmsn) alebo Kristus (pmsn) je stvorený služobník.  Presnejšie, odporovalo by to Starému zákonu, v ktorý veria a protirečilo by to všetkým prejavom predošlých prorokov, o ktorých tvrdia, že v ne veria, a Ježiš (pmsn) (Kristus) nikdy netvrdil, že je Absolútnym Božstvom, a ani tí pred ním nikdy netvrdili, že Ježiš je Absolútnym Bohom.  Presnejšie, táto záležitosť (ktorou je tvrdenie, že Ježiš je Absolútnym Bohom) sa vynorila, a prišla po stovkách rokov, a bola potvrdená na Nicejskom koncile v AD 325.[7] A mnoho ľudí tejto záležitosti oponovalo (že Ježiš je Absolútnym Bohom) počas danej doby, a (dokonca) aj po tom, čo bola potvrdená na Nicejskom koncile.  Až do dnes (stále) existujú kresťania, ktorí to neakceptujú (že Ježiš je Absolútnym Bohom) a neuznávajú túto doktrinálnu deviáciu.

 

[1]  32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. (Evanjelium podľa Marka:13)

[2] V skutočnosti v to neveria.  Presnejšie, veria, že existuje rozdiel, ale kvôli množstvu zmätkov, výrokov a rozdielov v ich pokusoch umiestniť nedostatky do viery v Božstvo, som musel reagovať na to, čo povedali, a čo by mohli povedať.

[3] Genezis – Prvá Mojžišova kniha:1

[4] Genezis – Prvá Mojžišova kniha:1

[5] Izaiáš:8

[6] Evanjelium podľa Matúša:1

[7] (Cisár Konštantín Prvý bol prítomným na otvorení koncilu a Nicejský koncil začal schôdzu 20. mája 325 AD. Koncil sa konal podľa inštrukcií Cisára Konštantína za účelom preštudovania sporu medzi Áriom a jeho nasledovníkmi na jednej strane a Alexandríjskou cirkvou reprezentovanou Alexandrom Prvým (Pápežom Alexandrie) a jeho nasledovníkmi na strane druhej, ohľadom podstaty Krista, či je taká istá ako podstata Pána, alebo či ide o podstatu ľudskú.

Árius poprel Božstvo Krista, a tak veril, že bol čas, kedy Ježiš v ňom nebol prítomný a považoval ho za jedného zo stvorených Bohom a za Jeho výtvor, a tiež považoval Ducha svätého za Boží výtvor.

Na druhej strane Alexander Prvý (Alexandríjsky Pápež) prízvukoval, že podstata Krista je taká istá ako podstata Boha a názor Alexandra Prvého (Pápeža Alexandrie) prevládol na základe volieb, ktoré sa odohrávali pod záštitou Cisára Konštantína, ktorý Pápeža Alexandrie podporoval.  Árius a dvaja spomedzi kňazov trvali na tom, že pod tento názor sa nepodpíšu.  Následne boli vyhnaní na Aléry (v súčasnosti Balkánske ostrovy).  Áriove knihy boli spálené a jeho doktrína bola pomenovaná “Áriove bludy” a jeho nasledovníci sú do dnešnej doby označovaní za nepriateľov Kresťanstva.

Výsledkom Nicejského koncilu bola prvá z foriem viery, že Božstvo Krista je Absolútnym Božstvom a vzťah medzi Cirkvou a Autoritou sa začal formovať po tom, čo bola náboženskou entitou.  O tri storočia neskôr, po rozvoji cirkevnej ideológie a jej zmiešavaní s myšlienkami a náboženstvami, ktoré ju obklopovali zo všetkých strán, medzi ktoré patrilo Rímske pohanstvo (predchádzajúce náboženstvo Konštantína), cirkev, ktorá bola podporovaná Rímskym cisárom, sa stala právomocou a autoritou, ktorá určovala, kto je v rámci hraníc viery, a kto je mimo nich.

Uvedené je takmer identické so všetkým tým, čo bolo spomenuté cirkvou a historicky v rámci koncilu, samozrejme s konkrétnymi krokmi.  Neverím, že férový bádateľ by bol nedbalý (skutočnosti, že) Konštantín podporoval Alexandra. Neverím, že by férový bádateľ by si neoveril a nenechal potvrdiť Konštantínovu pohanskú vieru, pretože po tom, čo polovica kresťanských kňazov podporovala Ária, strach, že by mohli byť utláčaní Konštantínom, spôsobil, že (z ich stanoviska) upustili. A ten, kto nevie, kto bol Konštantín, a ako zvykol utláčať kohokoľvek, kto mu oponoval, aj keby oponujúci boli ľudia jemu najbližší, nech si preopakuje históriu tohoto tyrana, ktorý rozšírili skorumpované kresťanstvo v Európe, a ktorý nikdy neváhal, keď došlo na zabíjanie jeho bratrancov a ľudí jemu blízkych v prípade, ak mu oponovali.  Zistíte, že dnešní kňazi neberú v úvahu Konštantínovu krvavú históriu a zobrazujú ho ako citlivé jahniatko, ktoré organizovalo tento koncil a dalo slobodu všetkým tým, ktorí s ním nesúhlasili a oponovali mu.  To všetko aj napriek vyhnaniu a prenasledovaniu Ária a napriek tomu, že po koncile bola jeho viera zakázaná.   Jasným zámerom a cieľom organizovania tohoto koncilu bolo zničenie Ária a viery, že Kristus je iba stvorená bytosť, a rozšírenie pohanskej viery v Krista, teda že Kristus je Allah.

this-day-in-history-photo-10-28(Preklad latinského textu:

“Verím v jedného Boha, Otca, ktorý je schopný všetkého, stvoriteľ všetkých vecí, viditeľných a neviditeľných; Veríme v jedného Pána, Ježiša Krista, Božieho Syna, jediného splodeného syna Boha, to znamená, z podstaty Otca, Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, Skutočný Boh zo Skutočného Boha, splodeného, nestvoreného; je rovný otcovi podstatou, ktorý pre nás, ľudské bytosti, a pre našu spásu zostúpil a bol vtelený, a bol učinený človekom, trpel a tretieho dňa povstal, on, skrze ktorého všetko začalo existovať, všetko v Nebi a všetko na Zemi, a vystúpil na nebesia; prichádza, aby súdil živých i mŕtvych skrze Ducha svätého.  A čo sa týka tých, ktorí vravia, že ‘Boli časy, keď (slovo) neexistovalo,’ a ‘Nejestvoval pred tým, než sa narodil,’ a ‘Začal existovať z toho, čo neexistuje (Bol stvorený z ničoho),’ alebo hovoria o existencii Božieho syna, že ‘Vzišiel z inej bytosti alebo inej podstaty,’ alebo (že je stvorenou bytosťou),’ alebo ‘nestály, ‘ alebo ‘premenlivý’ – takí sú odsúdení svätou katolíckou a apoštolskou Cirkvou.”

A všetci kňazi, ktorí boli prítomní, podpísali tento Zákon vyznania, až na dvoch z nich – a možno viac – a samozrejme okrem Ária a jeho ľudí.

A ortodoxný Pápež v Egypte, Šinouda Tretí, vo svojej knihe Podstata Krista uvádza: (Árius popieral Božstvo Krista a videl, že je podstatou menej než otec, a že bol stvorený.  Áriove korene sú prítomné do dnešného dňa.  Dokonca aj po tom, čo bol zavrhnutý Ekumenickým koncilom nicejským v 325 A.D, Árius a jeho nasledovatelia (Árijci), (ktorí prišli) po ňom, boli dôvodom na trápenie/vyčerpanosť, nejednotnosť a pochybnosti vo Svätej cirkvi).

A samozrejme Šinouda Tretí tu uvádza kresťanskú doktrínu svedkov jehovových, ktorá sa rozširuje v kresťanskom svete pozoruhodným spôsobom, a obzvlášť na Západe.  Svedkovia jehovoví neakceptujú mnohé z deviácií cirkvi – od príkladov Trojice, a že Slovo je Allah a iné inovácie.  A medzi dôkazy, ktoré potvrdzujú, že viera v Božstvo Krista je inováciou, ktorá bola vytvorená počas Nicejského koncilu, patria skutočnosti, že polovica z tých, ktorí boli prítomní na Nicejskom koncile, podporovali Ária alebo boli neutrálni a viera, že Ježiš (Kristus) bol iba stvorenou bytosťou, bola bežnou a prevládajúcou vierou počas doby Áriovej.  Túto záležitosť kňazi pripúšťajú v ich knihách dodnes:

Vo výskumoch Kresťanského ekumenického koncilu sa spomína – od biskupa Bišoja (…4- Nicejský koncil: 1- Okolnosti konania koncilu……

B- Čo sa týka priamych dôvodov konania tohoto koncilu, bola to inovácia Ária (Áriove bludy), pretože ríši hrozilo rozdelenie, teda práve kvôli týmto inováciám………..

Ekumenický koncil bol zorganizovaný na základe príkazu Kráľa Konštantína z jeho obavy o vážne rozdelenie, ktoré bolo prítomné v ríši kvôli Áriovým inováciám.  Koncil sa konal v roku 325 A.D. v Nicaea (Grécko) a zúčastnilo sa na ňom 318 biskupov.  A ako spomenul Svätý Athanásius, ktorý bol jedným z očitých svedkov a jeden z členov koncilu, v jeho prejave, že na začiatku 16 biskupov podporovalo Ária, 22 biskupov podporovalo Pápeža Alexandra a ostatní mali neutrálny postoj.  A na konci Koncilu Ária podporovali už iba dvaja biskupi, a to Sekundus a Theonas, ktorí odmietli podpísať/byť stúpencami viery Koncilu spolu s ostatnými kňazmi, ktorí boli oddaní.  A počas doby Svätého Epifána boli podpisy tristoosemnástich, ktorí boli v Nicaea prítomní, stále tam.  Bolo to kvôli vysvetleniu viery Svätého Epifána a jeho odpoveď na urážky/lživé tvrdenia Ária.  A skrze to vidíme rozsah veľkosti alexandríjskej defenzívy v Koncile.  A dosiahnutie rozhodnutia Koncilu nebolo ľahkou záležitosťou, presnejšie, vyžadovalo si to veľa snahy……

5- Nicejský koncil: 2) Árius a jeho Bludy.

Prešla doba, kde sa takmer väčšina sveta stala Árijským, ak by nebolo pre Epifána, pretože počas jednej z dôb Cisár izoloval rímskeho pápeža a ustanovil na jeho miesto ďalšieho, aby mohol podpísať právo árijskej viery. A keď sa pápež vrátil z väzenia na svoju stoličku, podpísal právo árijskej viery, ktorú pred tým podpísať odmietol.  Bolo to štádium, v ktorom v Egypte neostával nik okrem Epifána a jeho biskupov a oni boli jediní, ktorí sa držali správnej viery.  Z toho dôvodu nie je zvláštne, že Prorok Izaiáš povedal: “Buď požehnaný, môj ľud Egypt“ (Izaiáš 19:20), ale v mnohých iných časoch alexandríjsky pápež podporoval stolicu Ríma ako pápeži, ktorí boli s Pápežom Epifánom a podporovali ho.

Kresťanstvo skolabovalo v celom svete.  Vzdalo sa pred árijskou tyraniou a neostalo nič, než stolica Alexandrie, ktorá bola reprezentovaná vyhnaným pápežom Alexandrie a jeho egyptskými biskupmi.  A je na nás, aby sme rozpoznali stopy krokov nášho otca……) Kresťanský ekumenický koncil – Ekumenický koncil a herésy – Biskup Bišoj.

Kniha Monoteizmu 1.18

Kniha Monoteizmu 1.17

On je Allah, Jeden, Nedeliteľný a všetko ostatné je Jeho Stvorenie

ahmed al hassan allah boh duch svätý islam trojjedinosť ježiš kresťanstvo monoteizmus biblia otec syn duch svätý pravý islám

Allah (swt.) odpovedal vo Svätom Koráne všetkým tým, ktorí tvrdili, že Allah (swt.) má syna, ktorý je samostatný od Neho alebo syna, ktorý sa z Neho narodil, alebo syna, ktorý bol z Neho vytvorený, to znamená absolútne Božstvo, ktoré bolo vytvorené z Absolútneho Božstva. Alebo tým, ktorí tvrdia, že stvorená ľudská bytosť sa môže pozdvihnúť/povýšiť (v hodnostiach a stupňoch), až sa stane spojeným s Absolútnym Božstvom, to znamená (až) sa pravda/realita tejto ľudskej bytosti stane Absolútnym Božstvom; pretože sa zjednotila so Samotným Absolútnym Božstvom. A podľa ich zmýšľania, Absolútne Božstvo ako také, sa znieslo dole v Ľudskej Podobe alebo Tele alebo medzi ľudí ako ľudská bytosť spomedzi nich, a že táto ľudská bytosť má byť synom Allaha.

A pravdou je, že aj keď táto dogmatická viera bola prijatá nepracujúcimi učencami/kňazmi, je lživá.  Allah (swt.), kvôli Jeho Milosti, im adresoval a prehovoril k nim dokonca aj o detailoch vysvetlenia tejto viery.  A tak zisťujeme, že On (swt.) pre nich oddeľoval a objasňoval miesta vád/zmätkov (ktoré sú prítomné) v ich viere.

Allah (swt.) povedal: {Tvorca nebies a zeme ako by mohol mať deti, keď nemá žiadnu družku a Sám stvoril všetky veci a o všetkom je vševediaci}[1]

{Ako by mohol mať deti, keď nemá žiadnu družku?}: A táto úplná refutácia, ktorou k nim Allah prehovoril, nemôže byť odmietnutá žiadnou formou alebo konceptom, keďže jej význam je: Vy vravíte, že Allah (swt.) má syna, a že tento syn je Absolútne Božstvo (to znamená, že tento syn je Absolútna Dokonalosť a Absolútne Bohatstvo, a nikdy nepotrebuje viac než seba). Teda ak vravíte, že syn bol vytvorený z Neho (swt.) samotného (to znamená, že bol vyprodukovaný z Jedného Absolútneho Božstva, ktoré nemá družku), potom to znamená, že syn musí byť presne identický otcovi – bez ohľadu na fakt, že je nemožné, aby Jednoduchá Absolútna Pravda (mala atribút) plurality. Aký je potom význam a aká je múdrosť tohoto vyprodukovania, ak niet odlíšenia alebo rozdielu, alebo rozdielnosti (medzi Otcom a Synom), ktorú by sme si mohli predstaviť? Tvrdíte teda, že Otec nie je múdry, pretože vytvoril alebo zrodil syna, ktorého produkcia nemá prospech pre Neho (swt.) alebo kohokoľvek iného než je On?!

A ak poviete, že existuje rozdiel alebo odlíšenie, alebo rozdielnosť, – ako dnes tvrdia niektorí kresťania, že Tri Hypostázy (Tri Osoby: „Otec, Syn a Duch Svätý“) je možné (od seba) rozlíšiť – (to predkladá fakt) nevyhnutnosti prítomnosti Druhého Božstva {…družka…}, aby syn mohol byť vytvorený z dvoch, a preto sa syn nestane identickým ani s jedným z nich; pretože bol vytvorený spoločne z oboch. Tvrdíte teda, že existuje Druhé Božstvo (družka), ktoré predchádzalo synovi??!![2]

A preto vedzte, že ak vravíte, že existuje syn, musíte tiež povedať, že existuje Druhé Božstvo (družka) pred synom, lebo inak ako by ste mohli povedať, že existuje syn (Absolútne Božstvo, ktoré bolo vytvorené z Neho (swt.)) bez prítomnosti Druhého Božstva (družky) s Ním (swt.) od začiatku. A prítomnosť Druhého Božstva s Ním (swt.) je od samotného začiatku nemožná; pretože Absolútne Božstvo, Jednoduchá Absolútna Pravda a Realita a (Absolútne Božstvo) nemôže byť plurálne {Ako by mohol mať deti, keď nemá žiadnu družku?}

A Allah, Povznesený, povedal: {Boh nevzal si žiadne dieťa a neni vedľa Neho božstva iného, inak by každé božstvo odnieslo to, čo stvorilo a niektoré z nich by sa nad druhé povýšilo. O čo je Boh slávnejší než to, čo mu lživo pripisujú!}[3]

To znamená, že ak pripíšete hodnosť tomu, čo ste si predstavili v súvislosti s prítomnosťou Troch Hypostáz (alebo troch Počiatkov) nasledujúcim spôsobom; že poviete, že existuje otec (Allah (swt.)) a Druhé Absolútne Božstvo (syn), potom z nich bolo vytvorené tretie Absolútne Božstvo (Tretia Hypostáza) Duch Svätý, potom (ste tvrdili, že) existuje Druhé Božstvo s Allahom (swt.) od začiatku. Je teda medzi nimi rozdiel alebo nie? Resp. sú obä jedným/tým istým?

Ktokoľvek, kto rozhodne, že sú obä jedným a tým istým, bude čeliť predošlej refutácii; pretože jeden vytvorený z nich je typickým pre každého jedného z nich. A ktokoľvek si vyberie, že medzi nimi je rozdiel, potom by bolo Absolútne Božstvo (Druhého Božstva) negované; kvôli nedostatkom, ktoré naň pripadajú; pretože rozdiel nie je prítomný, iba ak skrze Absolútnu Dokonalosť, {… niektoré z nich by sa nad druhé povýšilo. O čo je Boh slávnejší než to, čo mu lživo pripisujú!}

A nepracujúci (neriadiaci sa tým, čo kážu) učenci/kňazi, pretože zlyhali/obrátili ich povahu hore nohami, povedali, že Allah má syna, Slávny a Povýšený je On nad všetkým, čím Ho opisujú, {A či to nie je iba výmysel ich, keď vravia, „Boh splodil“ – a veru sú to klamári}[4]

Pretože ak by sa vrátili k podstate Allaha a rozmýšľali o priazniach/daroch Allaha, zachránili by sa pred týmto jasným trápením a vyhli by sa rozprávaniu o tom, čo nevedia. A reč človeka o tom, čo nevie, sú klamstvá, {vskutku sú to klamári}. On, Povýšený, povedal, {A nemajú o tom oni ani otcovia ich žiadneho vedenia; aké hrozné je slovo, ktoré z ich úst vychádza, nič iného než lož oni nevravia}[5]

Okrem toho Allah (swt.) refutoval a anuloval princíp plurality Absolútneho Božstva od základov, akákoľvek by bola viera v to. On, Povýšený, povedal, {Vravia „Boh si vzal deti.“ Sláva mu, ktorý sebestačný je, a ktorému patrí všetko, čo na nebesiach i na zemi je. Máte snáď oprávnenia k tomuto tvrdeniu, či chcete vravieť o Bohu niečo, o čom nemáte poňatia?}[6]

{Vravia „Boh si vzal deti.“ Sláva mu, ktorý sebestačný je}: A princíp tejto refutácie/anulovania voči všetkým tým, ktorí pripísali pluralitu Absolútnemu Božstvu – či prostredníctvom syna, alebo akoukoľvek inou formou, ktorú je možné si predstaviť tým, ktorý zblúdil – je, že Allah umiestnil do podstaty ľudskej bytosti to, s čím môže On rozlišovať medzi Múdrosťou a Nerozumnosťou, {a vdýchol jej hriešnosť a bohabojnosť}[7] A tak ktokoľvek, kto použije toto merítko, dôjde k záveru, že (čin) pripisovania plurality Božskosti bez prítomnosti (činiteľa) rozdielnosti je nerozumnosť a nedostatok Múdrosti. A preto neostáva nič, než uviesť, že (medzi nimi) existuje rozdiel, a to je refutované jednou Frázou: {Sláva mu, ktorý sebestačný je}, pretože rozdiel ohľadom Božskosti nemôže byť, iba ak ohľadom Dokonalosti.  A tak chudoba a nedostatky/nedokonalosti iných než On, sa stanú jasnými.  A preto tvrdenie, že iný než On môže byť Absolútnym Bohom sa stáva refutovaným.

V súvislosti so záležitosťou stúpania Človeka (v hodnostiach) vskutku Allah stvoril ľudskú bytosť a umiestnil do nej povahu, ktorá ho kvalifikuje stúpať a povýšiť sa, až sa stane Božským Menom Allaha a obrazom Allaha, a Manifestáciou Allaha, a Allahom v Stvorení. Avšak bez ohľadu na to, ako vysoko stúpa/povýši sa (v stupni a hodnosti), nikdy nemôže byť Absolútnym Božstvom alebo Ten, ktorý je Absolútne Bohatý, presnejšie, ostáva stvorenou bytosťou, ktorá je chudobná vo vzťahu k Allahovi (swt.), {a olej jeho takmer[8] vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiadny. A je to svetlo na svetle! A Boh vedie k svetlu Svojmu, koho chce}[9].  Takmer vzplanie, a nie že vzplanie sám od seba ako Absolútne Božstvo, teda kto iný než On. Preto je Jeho stvorením a chudobným vo vzťahu k Nemu (swt.), {Neni Boha dôstojné, aby si bral syna nejakého. Sláva tomu, ktorý keď o veci rozhodne, povie iba: „Staň sa!“ a stane sa}[10]

A vyššie prezentovaná refutácia, ktorá prišla vo Svätom Koráne, je dostatočná tomu, ktorý počúval, zatiaľ čo bol svedkom/prítomným mysľou (to znamená tomu, ktorý počúval pozorne).

Čo sa týka ich tvrdenia, že On je Jeden nedeliteľný spolu s tým, čo vravia o Troch Hypostázach (Troch Osobách: „Otec, Syn, Duch Svätý“), ktoré sú podľa ich viery navzájom rozlíšiteľné a nezávislé v ich podstate a navzájom sa vysielajú, a ich tvrdenie o prítomnosti vzťahu medzi nimi ako vzťah synovstva a otcovstva…atď, je to nerozumná reč, a oni vedia, že takou je,[11] lebo inak ako by sa mohla Nedeliteľná Jedinosť zbiehať s Jeho Pluralitou a Deliteľnosťou a Rozdielnosťou medzi Jeho časťami, aj keď ich nenazývajú časťami?

A ak sa odvrátime od všetkého, čo bolo prezentované, a predsa objasnenie ich lži si nevyžaduje viac, než (nasledujúce) objasnenie, ak by boli medzi tými, ktorí chápu a používajú svoju myseľ a vysvetlenie je:

ahmed al hassan allah boh duch svätý islam trojjedinosť ježiš kresťanstvo monoteizmus biblia otec syn duch svätý pravý islámVskutku, Allah je Svetlo bez Temnoty v ňom a všetky svety Stvorenia sú Svetlom zmiešaným s Temnotou, a bytosti, ktoré sa ojbavili skrze Manifestáciu Jeho (swt.) Svetla v Temnote. A preto nie je možné, aby jeden uvažoval nad tým, že Allah prišiel v stvorenej bytosti alebo sa zjavil v stvorenej bytosti úplným zjavením vo Svetoch Stvorenia – ako to tvrdia o Ježišovi a Duchu Svätom – pretože (ak by to bolo tak, potom) by to znamenalo, že (svety stvorenia) by nezotrvali, presnejšie, rozložili by sa/rozplynuli by sa, a to, čo by zostalo, by bolo Svetlo, ktoré v sebe neobsahuje temnotu, to znamená, že by nezotrvalo žiadne Stvorenie, presnejšie povedané, zostal by iba Allah (swt.) a On je Svetlo bez Temnoty v ňom. A z toho dôvodu sme povedali a opakovali znova a znova, že Muhammad (Požehnania a Mier s Ním a Jeho Rodinou) kmitá medzi Božstvom a medzi „Ja,“ a ľudstvom/stavom bytia, teda Človekom. A ja som to potvrdil, aby si žiadna oklamaná osoba nepredstavovala, že Allah – ktorý je Svetlom bez Temnoty v ňom – prichádza do Svetov Stvorenia.  On je Vysoko nad tým, Povýšený a Väčší než to. A záležitosť je jasná a zrejmá, pretože význam (objavenia sa Svetla, ktoré v ňom neobsahuje temnotu, vo Svete Stvorenia úplným zjavením) je jeho rozplynutie/rozloženie a vyhynutie a neostáva pre to meno, ani opis, ani význam, presnejšie,nezostáva nik a nič iba Allah, Svetlo, ktoré neobsahuje Temnotu, oveľa Väčší a Povznesený je On.

[1] Svätý Korán, Súra Al-An’ám (Dobytok): 101

[2] A to je tiež vrodená intelektuálna záležitosť, a tou je, nič rozdielne alebo odlišné nemôže byť oddelené z Jednoduchej Absolútnej Pravdy a nemôže v nej byť deľby alebo častí, alebo pôvodov, alebo rozlíšiteľné/príznačné Hypostázy, ako ich nazývajú; pretože ak by to bolo tak, znamenalo by to, že je to zložená Pravda a nie jednoduchá. A Zloženie indikuje smerom k chudobe a potrebe, a Zloženie neguje/popiera jej Bohatstvo, a preto aby sa niečo, čo je odlišné, oddelilo od Jednoduchej Absolútnej Pravdy/Reality, musí existovať ďalšia Jednoduchá Absolútna Pravda/Realita, a to je nemožné, pretože Absolútna Pravda/Realita je jedna a nemôže byť pluralitná.

[3] Svätý Korán, Súra Al-Mu’minún (Veriaci): 91

[4] Svätý Korán, Súra As-Sáfát (Stojaci v radách): 151-152

[5] Svätý Korán, Súra Al-Kahf (Jaskyňa): 4

[6] Svätý Korán, Súra Junes (Jonáš): 68

[7] Svätý Korán, Súra Aš-Šams (Slnko): 8

[8] Český preklad Svätého Koránu je dostupný na islamweb.cz/koran,

kde môžeme pozorovať slovné spojenie „ľahko vzplanie,“ avšak

anglický preklad (nielen) na quran.com , uvádza slovné

spojenie „almost glows,“ teda „takmer vzplanie“ (pozn. prekl.)

[9] Svätý Korán, Súra An-Núr (Svetlo): 35

[10] Svätý Korán, Súra Marjam (Mária): 35

[11] A preto vidíte, ako vždy vravia: Trojica nie je pochopená a nemôže byť

poznaná Mysľou, avšak je nevyhnutnosťou, aby v ňu jeden veril.

Kniha Monoteizmu 1.17

Kniha Monoteizmu 1.16

Nedbalosť voči hraniciam monoteizmu

Vezmime si príklad Nasara (Nasrani/kresťanov) a odtiaľ prejdeme ku sekte Wahabi.

Nasara alebo ako sa pomenovali, kresťania, pripísali Allahovmu Prorokovi, Ježišovi (PMSN), ktorý bol služobníkom zo služobníkov Allahových, Absolútne Božstvo a Absolútne Bohatstvo. A ich jediný dôkaz/argument je niekoľko slov z ich Evanjelií.  Napríklad keď Ježiš (PMSN) vraví: ‚Môj Otec‘ a ‚Syn,‘ aj keď všetky tieto slová sú interpretované vo význame charakteristík/vlastností otcovstva a synovsta, a nie sú jeho podstatou. To znamená Milosť, Zdvorilosť a Výchova a… a Dávanie, ktoré možno dosahuje až k obetovaniu seba od otca k synom a Allah, Oslavovaný, Všemohúci, zdieľa s otcovstvom niektoré vlastnosti, ak máme na pamäti Jeho, Oslavovaného, Bohatstvo. Taktiež z polohy syna vo vzťahu k otcovi je možné vidieť Vlúdnosť a Svedomitosť spravodlivého Syna k jeho Otcovia a jeho poslušnosť voči Nemu v súlade so správaním Prorokov a Miestodržiteľov k Allahovi, Oslavovanému, Všemohúcemu.

A Allah, Slávny, Všemohúci, dosahuje vo vzťahu k Jeho služobníkovi dávanie, až kým mu On dá všetko, a preto On, Slávny, Všemohúci, adresuje Jeho služobníkovi (hovoriac): „Ja som Nažive a nezomieram a vskutku som ťa učinil tým, ktorý je nažive a nezomiera, Ja niečomu poviem buď a stane sa tak a vskutku som dal, aby si riekol niečomu buď, a tak sa stane.“[1] To znamená byť opísaný opisom Božstvo v Stvorení, to znamená, že služobník je opísaný niekoľkými atribútmi Božstva majúc na pamäti jeho núdzu (jeho potrebu Allaha swt.). Pretože tento služobník je nažive a nezomiera, a povie niečomu staň sa, a tak sa stane, a (toto) je atribút Božstva. Avšak ten, ktorý mu to udelil, je Allah, Oslavovaný, Všemohúci, a on je v núdzi a chudobný vo vzťahu k Allahovi, a takým ostáva. Čo sa týka Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, On bol, je a ostane nažive, a nezomiera, a On povie niečomu staň sa, a preto sa tak stane bez toho, aby On potreboval (vyhľadať) kohokoľvek. A toto jasne rozlišuje medzi tým byť opísaný opisom/atribútom Božstva v Stvorení (alebo Tvárou Allaha, alebo Rukou Allaha, alebo Povstaním Allaha na Sai’re, alebo Objavením sa Allaha na Fa’rane),[2] ktoré bolo reprezentované tým najmimoriadnejším z Jeho preferovaných/Strážcov ako Muhammad (PMSNAJR) a Ježiš (PMSN) a medzi Skutočným Absolútnym Božstvom, ktoré je vyhradené a limitované pre Allaha, Sláva Mu, Všemohúcemu.

Otec Syn kresťan Ježiš

– {A veru sú neveriaci tí, ktorí vravia: „Mesiáš, syn Márie, je Boh!“ A vravel Mesiáš: „Ľud Izraela, uctievajte Boha, Pána Môjho i Pána vášho! Kto bude pridružovať k Bohu, tomu Boh zakáže vstup do Raja a bude mu príbytkom oheň pekelný; a nespravodliví nebudú mať pomocníkov.} {Svätý Korán Súra Al-Ma’idah (Prestretý stôl): 72}

– {A sú veru neveriaci tí, ktorí prehlasujú: „Boh je tretí z trojice“ – zatiaľ čo niet božstva okrem Boha jediného. A ak neprestanú s tým, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!} {Prestretý stôl: 73}

– {Prečo sa teda kajúcne neobrátia k Bohu a neprosia Ho o odpustenie, keď Boh dozaista je odpúšťajúci, zľutovný} {Prestretý stôl: 74}

– {Mesiáš, syn Márie, nie je viac než posol, pred ktorým boli už poslovia iní. A matka jeho bola pravdovravná – a obaja sa živili pokrmami. Nazri, ako im objasňujeme znamenia a pozri, do akých lží sa dostali} {Prestretý stôl: 75}

– {Keby bolo na nebi a na zemi božstva iného okrem Boha, veru by už obaja boli skaze prepadli. A o čo je Boh, Pán Trónu, slávnejší než to, čo mu pripisujú!} {Svätý Korán Súra Al-‘Anbya (Proroci): 22}

 

[1] Bihar Al Anwar: Zv. 90, str. 376.

[2] Všemohúci povedal: {V ten deň budú jedny tváre žiariace a ku svojmu Pánovi Hľadiace*} {Svätý Korán Súra Al-Qijáma (Zmŕtvychvstanie): 22 & 23}

Všemohúci povedal: {Tí, ktorí ti (Muhammad) vernosť prisahajú, prisahajú valstne Bohu a ruka Božia spočíva na rukách ich.} {Svätý Korán Súra Al-Fath (Úspech): 10}

A v Due Al Samat: “…a skrze Tvoje Povstanie na Sai’ire a Tvojom objavení sa na Farane…”

Kniha Monoteizmu 1.16