Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

prorok mohamed posledna vola testament vedenie spravna cesta

{Je vám predpísané, ak by sa k niekomu z vás dostavila smrť a zanechal by po sebe niečo dobré, nech odkáže z neho rodičom a príbuzným, a to chvályhodným spôsobom. Je to povinnosť určená bohabojným.}
{Korán 2:180}

V poslednom verši môžeme vidieť, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nariadil veriacim, aby napísali poslednú vôľu, keď budú cítiť, že smrť je blízko. Zanechal teda aj pán veriacich, prorok Mohamed (mier s ním), poslednú vôľu? Alebo nesplnil záverečné nariadenie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený)?

 Ibn Abbás povedal: Štvrtok a aký štvrtok to bol! Bolesť posla sa zintenzívnila a povedal:

„Poďte sem, napíšem vám dokument, ktorý vám zabráni v tom, aby ste zišli zo správnej cesty.“

Ale Umar povedal, že prorok blúzni od bolestí, a že majú Korán, ktorý im stačí ako kniha Allahova.

Ahlul Bayt sa potom rozdelili a hádali sa medzi sebou. Niektorí z nich súhlasili s tým, čo povedal prorok, zatiaľ čo iní podporovali Umarovu mienku. Keď sa debata dostávala do bodu varu a boli veľmi hluční, posol Allahov im povedal: „Nechajte ma samého.“

Ibn Abbás povedal: „Pohromou bolo, že nezhody medzi spoločníkmi proroka zabránili tomu, aby prorok napísal pre nich ten dokument.“

Tento incident je dobre zdokumentovaný zo šia aj sunni zdrojov. Avšak príbeh pokračuje na jeho smrteľnej posteli.

V šítskych knihách, keď prorok (mier s ním) volá Imáma Alího (mier s ním) a niekoľko veriacich, vraví:

„Ó otec Hassána, dones mi pero a papier,“ a nadiktoval jeho vôľu, až dokým sa nedostal do bodu, keď povedal: „Ó, Ali, bude 12 Imámov a za nimi bude 12 Mahdíov. Ty, ó, Ali, si prvým z 12 Imámov. Boh ťa pomenoval v Jeho nebi Ali Al Mortada, princ veriacich, veľký pravdovravný, svetlý farúq (sudca a ten, ktorý rozlišuje medzi pravdou a klamstvom) a dôveryhodný a mahdi (správne vedený).

Tieto mená nemôžu byť skutočne prisudzované nikomu inému iba tebe. Ó, Ali, ty si môj strážca mojej vlastnej rodiny, živých a mŕtvych z nich. Moje ženy, ktoré živíš, ma nájdu zajtra a ktorú odmietaš, ja som od nej oslobodený. Nebudem ju vidieť a ona nebude vidieť mňa v Deň zmŕtvychvstania a ty si nástupca (Kalif) môjho národa po mne.

Keď príde na teba deň tvojej smrti, odovzdaj to môjmu synovi Hassánovi, užitočnému.

A keď príde na neho deň jeho smrti, nech to odovzdá môjmu synovi Husseinovi, mučeníkovi, čistému a zavraždenému.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, pánovi služobníkov a uctievačov, Alimu.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Báqirovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Jafarovi Al Sadiqovi (úprimnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mússa Al Kádhimovi (trpezlivému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi Ali Al Redovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Thiqovi (dôveryhodnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Alimu Al Násihovi (radcovi).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Al Hassánovi Al Fadilovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeh synovi, Mohamedovi. Ide o moc svätej rodiny Mohamedovej, mier s nimi všetkými. Toto sú 12-ti Imámovia.

Potom bude 12 Mahdíov po nich. Potom, keď ho Allah príjme, nech to dá jeho synovi, prvému z blízkych. Má tri mená, jedno ako moje a môjho otca: Abdullah (boží služobník), Ahmad a tretie meno je Mahdi (vedený) a on je prvý veriaci.“

Tento hadís je mystérium a samo znamenie a je to jediná zaznamenaná vôľa Proroka Mohameda (mier s ním), ktorá je kompletná a bola schovaná pred zrakmi po dobu niekoľkých storočí a čakala na to, aby si ju nárokoval a prihlásil sa k nej pravý dedič.

– Ghaybat Al Túsi, str. 1505

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

Osloboď svoju myseľ…

Osloboď svoju myseľ… a zväčši svoju nádobu… pretože máš limitované myslenie a úzky pohľad na vec.

Allahov Hudža má sedem morí poznania. Čím viac oslobodíš svoju myseľ a zväčšíš svoju nádobu, tým viac dostaneš.

Vskutku tvoja nádoba je malá, neobsahuje vodu morí. A ak by bola morská voda vliata do tvojej nádoby, vyšla by nazmar.

Tvoj Imám Ali (pmsn) hovoril do studne, pretože nenašiel nádobu, ktorá by mohla príjmať.

Tvoj Posol Mohamed (pmsnajr) nikdy nehovoril s ľuďmi realitou svojej mysle.

A Qa’im (pmsn) má dvadsaťsedem písmen poznania.

Tak aká veľká je tvoja nádoba, aby si mohol príjmať to, čo povie, a čo odhalí z pravdy?

Osloboď svoju myseľ…

Imám Husajn ibn Ali (pmsn) povedal: „Vskutku Allah, Vznešený, stvoril ľudské bytosti, aby Ho uznali a uctievali ako výsledok poznávania Ho; a keď Ho uctievajú, nemajú potrebu obdivovať žiadnu ľudskú bytosť (alebo vec) inú, než je On, a to kvôli danému uctievaniu.“

– Safinat-ul-Bihar, zv. 2, str. 180

Imám Džáfar Al Sádiq (pmsn) povedal: „Vskutku Boh nás (Ahul Bayt) stvoril a vyformoval nás, a dal nám tú najdokonalejšiu formu. Urobil nás Jeho Okom nad Jeho služobníkmi, a Jeho Hovoriacim Jazykom, prostredníctvom ktorého prehovára k Jeho služobníkom. Sme Jeho Otvorenou Rukou, ktorá sa naťahuje s Milosťou a Vľúdnosťou k Jeho služobníkom. Sme Jeho Tvárou, skrze ktorú je k Nemu možné dôjsť, a bránou, ktorá Naň poukazuje. Sme Jeho zásobárňou v Nebesiach a na Zemi. Prostredníctvom nás rastú stromy a zreje ovocie. Prostredníctvom nás tečú rieky a prostredníctvom nás sa na Zem znáša pomoc. Sadíme trávu zeme. Prostredníctvom nášho uctievania je Allah uctievaný. Keby nebolo nás, Boh by nebol uctievaný.“

– Al-Kulaýni, Usúl Al-Káfi, 1:144