Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia

pokora arogancia

{Niet pochýb o tom, že Boh vie, čo skrývajú a čo prejavujú. On nemá rád povyšujúcich sa.}

{Korán 16:23}

Arogantní ľudia hovoria, že veria v pokoru, ale ich život hovorí, že veria v aroganciu. Pokora hovorí pravdu. Pokorní ľudia posilňujú. Arogantní ľudia využívajú.

Ak zasadíš pokoru, budeš žať silu. Ak zasadíš pýchu, budeš žať zničenie.

Ježiš (mier s ním) povedal:

“S pokorou je založená múdrosť, ale nie s aroganciou. Tak ako rastliny rastú v dobrej pôde, ale nie v tvrdej pôde a na skalách.”

{Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, aby spomínalo meno Božie z vďaky za zvieratá z radov dobytka, ktoré mu dal. Vaším bohom je jeden jediný Boh, Jemu sa preto oddajte. Oznám radostnú správu hlboko pokorným, ktorých srdcia, ak by bol Boh spomenutý, bázeň pocítia a ktorí sú trpezliví voči tomu, čo ich postihlo a ktorí konajú modlitbu a ktorí z toho, čo sme im dali, míňajú.}
{Korán 22:34-35}

{Ľudia! My sme vás stvorili z jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského pohlavia             a učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa spoznávali. Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší. Boh všetko vie a je všeznalý.}
{Korán 49:13}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto je pokorný kvôli Allahovi na istom stupni, Allah ho vyzdvihne na vyšší stupeň, až dokiaľ nedosiahne najvyššie stupne a ten, kto je arogantný k Allahovi, Allah ho poníži o jeden stupeň, až dokým nedosiahne najnižší z nízkych stupňov.”

Pokora Imáma Aliho (mier s ním):

Je vyrozprávané, že Amir´ul Mu´minína (mier s ním) videli kupovať ďatle, ktoré stáli jeden dirham. Potom položil ďatle na látku a zdvihol ich. Keď sa muž ponúkol, že ich ponesie pre Imáma, tak Imám povedal:

“Otec detí si viac zaslúži, aby toto bremeno dvihol.”

Týmto skutkom Imám zamýšľal dať lekciu pre jeho nasledovníkov, že sa nemusia cítiť zahanbení, keď robia akékoľvek domáce práce.

Je tiež vrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) mal vo svojej ruke palicu a na trhu ukazoval ľuďom cestu a viedol tých, ktorí sa stratili. Tiež pomohol ľuďom dvíhať ťažké bremená a celý čas recitoval nasledovný verš z Koránu.

{Ten príbytok konečný učiníme pre tých, ktorí nechcú žiadne povyšovanie sa na zemi a ani skazu. Dobrý koniec patrí bohabojným.}
{Korán 28:83}

Potom povedal, že tento verš sa týka mocných ľudí.

Bolo vyrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) bol v dave obchodníkov s ďatľami. Slúžka otrokyňa plakala a Imám sa jej spýtal prečo plače. Povedala, že kúpila ďatle v hodnote jedného dirhamu pre jej majiteľa, ale on ďatle vrátil a obchodník s ďatľami ich nechcel naspäť. Imám povedal obchodníkovi, že ona je len obyčajná slúžka a ohľadne obchodu nemohla povedať nič. Takže vrátenie ďatlí musí prijať a peniaze vrátiť. Ale obchodník Imáma odstrčil nabok a odmietol počúvnuť ho.

Niekto sa nahnevane spýtal:

“Ó, človeče, vieš, kto to je?”

“Nie.” odpovedal obchodník.

To je Amir´ul Mu´minín (mier s ním). Keď to počul obchodník, hneď ďatle prijal, vrátil peniaze a začal prosiť Imáma, aby mu odpustil jeho správanie, a aby nebol s ním nespokojný.

Imám povedal: “Môžem s tebou ostať spokojný, iba ak dáš plnú mieru a nebudeš sa ku zákazníkom správať zle.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah mi zjavil, že by sme mali byť pokorní medzi sebou a nikto by nemal byť k iným arogantný.”

Imám Ali Reza (mier s ním) povedal, že zbožný človek z Bani Izrael ponúkol svoje modlitby po dobu 40 rokov. Potom ponúkol obetu Allahovi (Oslavovaný a Vvýšený), ktorá nebola prijatá. Človek bol skľúčený a smutný kvôli svojmu neúspechu. Preklial svoju dušu a vinil ju za svoj neúspech. Prijal zjavenie, že vinenie svojej duše a prijatie jeho nedostatkov potešilo Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac, ako modlitby, ktoré vykonal po dobu 40 rokov. Z tohto dôvodu, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) prijal jeho dlhé roky pokánia.

Imám Mohamed Al Báqir (mier s ním) povedal, že dvaja ľudia vstúpili do mešity. Jeden bol zbožný a ten druhý bol hriešnik. Keď vyšli z mešity po modlitbe, hriešnik bol zbožný a ten, čo bol zbožný, sa stal hriešnikom. Dôvodom bolo, že zbožný vyšiel z mešity s pýchou a hriešnik bol kajúcny za svoje minulé zlé skutky.

Boh inšpiroval Mojžiša (mier s ním):

Kedykoľvek ku Mne prídeš prosiac, vezmi so sebou niekoho, od koho si lepší ako je on. Mojžiš (mier s ním) sa neodvažoval povedať, že je lepší ako iní. Preto prestal hľadať takého človeka medzi ľudskými bytosťami a začal hľadať medzi zvieratami, až kým nestretol prašivého psa. Povedal si:

“Vezmem ho so sebou.“

Uviazal mu okolo krku lano a ťahal ho za sebou.

Po ceste rozviazal lano a psa pustil. Keď sa Mojžiš dostal k prosbám k Allahovi, Boh mu povedal:

“Ó Mojžiš! Kde je muž, ktorého som ti prikázal vziať so sebou?”

Mojžiš (mier s ním) povedal:

“Ó Bože! Nemohol som ho nájsť.“

Boh povedal:

“Pri Mojej sláve, keby si toho prašivého psa nebol pustil, tak by som vymazal tvoje meno z knihy prorokov.”

Takže tu máme príbeh o Mojžišovi (mier s ním), v ktorom bol ponížený, pretože Allah (Oslavoavaný a Vyvýšený) povedal, že keby bol zobral toho psa so sebou, tak by bol vymazaný z knihy prorokov. Subhanallah, chybu ako je táto, by sme mohli nesprávne považovať za malú a pritom v skutočnosti by to mohlo spôsobiť vážnu reťaz udalostí.

Hasán bin Džaham sa spýtal Imáma Ali Al Reza (mier s ním):

“Aká je norma pokory a aká je jej povaha?”

Imám (mier s ním) odpovedal:

“Sú určité stupne pokory. Jedným z nich je, že osoba musí pochopiť svoju hodnotu a urobiť podľa toho všetko. Pre ostatných by mal chcieť iba tie veci, ktoré chce pre seba. Ak je niekto k nemu zlý, tak to oplatí dobrotou a musí prehltnúť svoj hnev a odpustiť ľuďom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má dozaista rád tých, ktorí konajú dobro.”

Takže toto je ohľadne odpustenia oproti odplate.

Imám Ali Al Reza (mier s ním) povedal, že musíme odpustiť a oplatiť dobrom.

Svätý prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Aj keď nespáchate žiadne hriechy, bojím sa, že by ste mohli spadnúť do niečoho, čo je horšie: “Pýcha!”

Spýtal som sa Abu Abdalláha (Imám al Sadiq) (mier s ním) ohľadne najnižšieho stupňa ilhadu (odpadlíctva).

On odpovedal: “Veru kibr (pýcha) je jeho najnižší stupeň.”

{Vojdite do brán pekla a ostaňte naveky v ňom. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa.}
{Korán 40:76}

Pád Satana:

Satan bol džinom a uctieval Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) po dobu 6000 rokov a kvôli tomu bol pozdvihnutý uctievať Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) spolu s anjelmi.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) samozrejme vedel, že uctievanie Satana bolo zmiešané s aroganciou a namyslenosťou. Príbeh Satanovho pádu je vo svätom Koráne v sure Al Araf, verš 12-18. Verše sú nasledovné:

{Povedal: „Čo ti bránilo, aby si sa poklonil, keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata.“ Povedal: „Zíď z neho dole. Neprislúcha ti, aby si sa v ňom povyšoval. Vyjdi von, budeš patriť medzi pokorených.“ Povedal: „Dožič mi odklad až do dňa, keď budú vzkriesení.“ Povedal: „Odklad ti bol umožnený.“ Povedal: „Zato, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej. A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná.“ Povedal: „Vyjdi von z nej opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich, ktorí ťa budú nasledovať, vami všetkými peklo naplním“.}
{Korán 7:12-18}

Satan (azazíl) sa zvykol modliť veľa, a dokonca zvykol dávať lekcie anjelom. V jeden deň bol v Nebi oznam, v ktorom bolo, že niekto bude z Nebies vykázaný. Všetci anjeli sa báli, pretože si mysleli, že to bude niekto z nich. Všetci išli za Gabrielom, ktorý bol jeden z najdôležitejších anjelov, aby sa ho opýtali, či by nemohol niečo urobiť. Gabriel povedal, že on sa tiež bojí, pretože by to mohol byť on sám. Gabriel navrhol, aby išli za Azazílom, pretože bol veľmi múdry.

Azazíl im povedal, aby sa nebáli, že sa bude modliť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) za nich všetkých. A na seba zabudol, pretože si myslel, že je najlepší a nikdy by to nemohol byť on. Ako výsledok prehnanej sebadôvery a pýchy, sa z neho stal prekliaty Satan a bolo nariadené, aby z Neboa odišiel.

Imám Musa Al Kázim (mier s ním) povedal:

“Ó syn! Nemeškaj pri konaní tvojich modlitieb. A ani by si nemal byť príliš sebavedomý ohľadne prijatia tvojich modlitieb a cítiť sa pyšný na svoje úsilie v zbožnosti. Nemôžeme sa modliť a byť poslušní k Allahovi primerane k Jeho požehnaniam.”

Ako ľudské bytosti a veriaci si musíme byť istí, že neopakujeme hriech, ktorý bol výsledkom pádu Satana (prekliateho). Musíme jeden druhého vidieť ako rovnocenného a nesúdiť alebo nebyť pyšní na veci, ako je farba pokožky, kmeňová príslušnosť, jazyk, miesto narodenia, ekonomické zázemie a sociálny status.

Koniec koncov Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ľudia sa delia na dva typy: Buď sú to tvoji bratia vo viere alebo tvoji rovnocenní partneri v ľudstve.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“V súdny deň budú arogantní zhromaždení ako mravce vo forme ľudí. Poníženie ich premôže zo všetkých strán. Budú hnaní do väzenia v Pekle, ktoré sa nazýva Bawlas s najhorúcejším ohňom, ktoré sa bude dvíhať nad nimi a bude im daný na pitie nápoj obyvateľov pekla, ktorý je tínat al khabál.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto má v srdci aroganciu o váhe horčičného semienka, nevstúpi do raja.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním), cituje Svätého Proroka islámu, Mohameda (mier s ním), vo vyrozprávaní, v ktorom sa prorok Mojžiš (mier s ním) pýta Satana:

“Povedz mi o hriechu, ktorý keď spácha syn Adama, tak ho vezmeš (do Pekla).”

Satan odpovedal: “To je vtedy, keď je na seba pyšný a myslí si veľa o svojich dobrých skutkoch, a jeho hriech vyzerá v jeho očiach malý.”

Vieme, že keď Satan niekoho premôže, tak výsledkom bude väčšie množstvo hriechov.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad aroganciou pyšnej a malichernej osoby. Včera bol iba kvapkou semena a zajtra sa premení na mŕtvolu. A tiež je udivujúce, keď je syn Adamov nadutý, keďže jeho začiatkom je spermia a jeho koncom je rozpadajúca sa mŕtvola (mŕtve telo).”

Arogancia – cieľová stanica: Pekelný oheň

Tri roky po ustanovení za proroka a iba s hŕstkou ľudí, ktorí prijali islám, bolo Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) zjavené:

Otvorene oznamuj tvoj úrad proroka a nestaraj sa o výsmech a problémy zo strany polyteistov, pretože My (Allah) ťa ochránime od ich zla.

Jeden z oponentov bol Wallid ibn Mughairah. Raz, Gabriel, boží archanjel, bol so Svätým Prorokom (mier s ním), keď sa stalo, že Walid išiel okolo. Keď ho videl, Gabriel sa spýtal Svätého Proroka (mier s ním):

“Tento Walid ibn Mughairah je jeden z tých, ktorí sa ti vysmievajú?”

Keď Svätý Prorok (mier s ním) odpovedal, že áno, Gabriel ukázal smerom k Walidovej nohe.

Walid pokračoval v kráčaní, až dokým sa nedostal na miesto, kde sa niekto z kmeňa Khuzáh zaoberal ostrením šípov. Walid stúpil na ostré triesky a kamene, ktoré ležali na zemi, z ktorých niektoré prenikli do jeho päty.

Jeho päta bola škaredo zodretá a začala mu tiecť krv. Walidova pýcha mu zabránila v tom, aby sa zohol a vyšklbol si z jeho päty triesky. Keď sa dostal domov, hodil sa do kresla a upadol do spánku, zatiaľ čo jeho dcéra spala na dlážke vedľa kresla.

Medzitým začala krv z Walidovej rany striekať tak veľmi, že sa dostala k matracu jeho dcéry, ktorá sa zobudila zo svojho spánku. Spýtala sa svojej otrokyne prečo nezavrela vrchnák na nádobe s vodou.

Walid vysvetlil: “To nie je voda z nádoby. Je to krv tvojho otca.”

Potom nadiktoval svoju poslednú vôľu, opustil tento svet a odišiel do Pekla.

{Nekráčaj po zemi pýchou naplnený, pretože ty neprerazíš zem a ani výšku hôr nedosiahneš.}
{Korán 17:37}

{„A nevzďaľuj líce svoje od ľudí a neprechádzaj sa na zemi pýchou naplnený, pretože Boh nemá rád pyšného a namysleného“}
{Korán 31:18}

Poníženosť bohatého a pýcha žobráka pre spokojnosť Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený):

Amir ul Mu´minín, Ali (mier s ním), povedal:

“Pre bohatého je dobré, aby ukázal svoju pokoru pred chudobným, aby dostal odmenu od Allaha. Ale lepšie ako toto je povýšenosť chudobného voči bohatému s dôverou v Allaha.”
– Nahjul Balagha

V knihe Layalil Akhbar je zmienené to, že bohatý muž raz prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) oblečený v drahých šatách a sadol si do zhromaždenia. Potom prišiel žobrák oblečený v otrhaných šatách a sadol si vedľa boháča. Boháč odtiahol svoje šaty a trochu sa odsunul.

Svätý Prorok (mier s ním) sa opýtal, či sa bojí, že by ho jeho chudoba mohla zasiahnuť.

Boháč povedal:

“Nie!”

Prorok (mier s ním) sa spýtal, či sa bojí, že sa jeho majetok zmenší a dostane sa na úroveň žobráka.

“Nie,” povedal.

Prorok (mier s ním) sa ho opýtal, či sa odsunul preto, že sa bojí, že sa zašpiní jeho oblečenie.

A znovu boháč odpovedal, že nie.

“Tak prečo si sa potom správal takto?” spýtal sa Posol Allahov (mier s ním). Boháč povedal:

“Mám prirodzený sklon považovať každý dobrý skutok za zlý a každý zlý skutok za dobrý, ale teraz sa už chcem zmeniť. Chcem dať polovicu svojho bohatstva tomu to chudobnému človeku.”

Svätý Prorok (mier s ním) sa spýtal bedára, či to prijme.

Bedár odmietol a povedal, že sa bojí, že by tiež upadol do pýchy ako ten boháč.

Musíme myslieť na to, že arogancia k bohatému je iba s rešpektom k bohatstvu. Čo sa týka viery, musíme byť práve takí pokorní k veriacemu žobrákovi ako k veriacemu boháčovi.

{A spomínaj si na Pána svojho v duši svojej, prosiac o milosť a so strachom, nie hlasnými slovami, ráno i pri konci dňa. A nepatri medzi nepozorných.}
{Korán 7:205}


Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s