Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Podriadenie VS Pochybnosti

Islám znamená podriadenie sa a je to totálne podriadenie sa človeka Bohu. Slovo moslim znamená ten, ktorý sa podriaďuje Bohu.

Imám Ali (mier s ním):

“Islám je podriadenie sa a podriadenie sa je istota, a istota je potvrdenie pravdy, a potvrdenie pravdy je uznanie, a uznanie je vykonávanie toho, čo je povinné, a vykonávanie toho, čo je povinné je vhodný skutok.”

Skutočne, tí, ktorí uverili a tí, ktorí boli židia alebo kresťania, alebo sabijci (pred Prorokom Mohamedom):

{Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a tí, ktorí pomohli a podporili a Sábijovci, ten z nich, kto uveril v Boha a v Deň posledný a dobro konal, ten bude mať svoju odmenu u Pána svojho, niet oňho strach a ani nebude zarmútený}
{Korán 2:62}

{Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a Sábijovci a tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša, kto z nich uveril v Boha a v Deň posledný a konal dobro, o tých niet strachu a ani nebudú zarmútení}
{Korán 5:69}

V Koráne Boh definuje, že jediným cieľom prečo stvoril človeka je to, aby ho človek uctieval a nakoniec bude zodpovedný v ďalšom živote Bohu za to, ako si vyberá v tomto živote.

{Stvoril som žinnov a ľudí len preto, aby Ma uctievali}
{Korán 51:56}

{„V deň, keď nepomôže žiaden majetok, ani deti“, „Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom“}
{Korán 26:88-89}

Tento verš nám hovorí, že v budúcom živote budeme ponechaní sami na seba bez pomoci a jediná vec, z ktorej budeme mať prospech, je to, či prídeme k Allahovi s čistým srdcom.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Podriadenie sa Allahovej (Oslavovaný a Vyvýšený) vôli je ten najlepší spoločník, múdrosť je najvznešenejšie dedičstvo, teoretické a praktické poznanie sú najlepšími znakmi rozlíšenia, hlboké myslenie bude reprezentovať najjasnejší obraz každého problému.”
– Nahjul Balagha

Rozpoznanie Imáma nášho času (Imáma Ahmeda al Hassána (mier s ním)) nemôže byť získané bez podriadenia sa.

Uctievač sa nemôže stať veriacim, iba ak rozpozná Allaha a Jeho proroka (mier s ním) a všetkých Imámov (mier s nimi), a Imáma jeho doby, a obráti sa k nemu, a podriadi sa mu.
– Kamaluddin, k. 31, 8

Jednou z nevyhnutných podmienok pre získanie rozpoznania je totálne podriadenie sa želaniam Ahlul Bayt (mier s nimi).

Imám Sádiq (mier s ním) vyhlasuje: Nemôžete sa stať z tých, ktorí sú najcnostnejší, dokým nemáte rozpoznanie. Nebudete mať rozpoznanie, dokým ste neuverili a nevyznali vieru. Neuverili ste a nevyznali ste vieru, dokým ste sa nepodriadili.
– Usul Al Káfi, Kapitola rozpoznania Imáma a obrátenie sa k nemu, 6

Najzákladnejšou podmienkou čistoty srdca je byť podriadený k pravde. Realita viery je podriadenie srdca, jazyka a mysle.

{Vy, ktorí ste uverili, prijmite islám všetci a nenasledujte stopy satana. On je pre vás zjavným nepriateľom. }
{Korán 2:208}

Keď má človek všetky tieto znaky (podriadenia a potvrdenia), tak bude zahrnutý medzi cnostnými. Je to preto, lebo cnostné skutky pochádzajú z čistých sŕdc a rozpoznania, a to sa dá dosiahnuť iba cez podriadenie. A potom ten, ktorý nemá tieto vlastnosti, bude zbavený rozpoznania a majstrovstva, a bude najvzdialenejší od akejkoľvek cnosti. Preto tieto štyri vlastnosti – podriadenie sa, svedectvo, rozpoznanie a dobré skutky sú kritické pre každého veriaceho.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Podriadenie sa je pre vás povinné.”

Podriadenie sa získava, keď je srdce úplne uspokojené so všetkým, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) urobil alebo nám prikázal urobiť prostredníctvom Ahlul Bayt (mier s nimi) a nemá žiadne výhrady voči akceptácii toho. Skutočne, toto je realita viery a duša náboženstva.

Imám Sadžád (mier s ním) povedal:

“Istotne náboženstvo Allaha, Všemohúceho, nemôže byť získané nedostatočným intelektom, falošnými mienkami a mylnými domnienkami. Dá sa to dosiahnuť iba podriadenosťou. Ten, kto sa nám podriadi je v bezpečí a ten, kto nás nasleduje je vedený. Ten, kto koná len na základe svojej vlastnej mienky a domnienky, je zničený.”

Ten, kto namieta ohľadne veci, ktorú sme povedali alebo rozhodli, neuveril v Toho, kto zjavil sedem veršov { Korán, Súra Al Fatiha 1:7}:

{1. V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť}

{2. Vďaka Bohu, Pánovi tvorstva,}

{3. Milostivému, v moci ktorého je milosť}

{4. V moci ktorého je Deň zúčtovania}

{5. Teba uctievame a Teba o pomoc prosíme}

{6. Správne nás usmerni na cestu rovnú}

{7. Na cestu tých, ktorým si dary Svoje podaroval, nie tých, na ktorých je hnev zoslaný, ani tých, ktorí zblúdili.}

a vo svätý Korán, zatiaľ čo si nie je vedomý jeho neviery.
– Kamaluddin k. 31, 9

Verše o živobytí:

{5. Úctiví budú piť z pohára, v ktorom je zmiešaný káfur,}

{6. Prameň, z ktorého pijú tí, ktorí sa Bohu odovzdali. Silným treskom vytryskáva.}

{7. Budú to tí, ktorí svoje sľuby dané Bohu plnia a ktorí sa boja dňa, ktorého zlo sa naširoko rozprestrie,}

{8. A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi.}

{9. Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“,}

{10. „My sa obávame toho, že príde od nášho Pána deň zamračený a zlovestný“.}

{11. Boh ich ochránil pred zlom tohto dňa a dal im sviežosť a potešenie,}

{12. A za trpezlivosť, ktorú preukázali, ich odmenil záhradou a hodvábom.}

{13. Budú sa v nej opierať o pohovky. Nebudú v nej vidieť slnko a ani ostrú zimu,}
{Korán 76:5-13}

Tieto verše svätého Koránu hovoria o Ahlul Bayt a umiestňujú ich na vrchol preferencií a zbožnosti, a ukazujú ich ako príkladi a modeli pre ľudstvo, aby boli generácie správne vedené cez nich, a aby nasledovali ich správnu cestu. Skutočnosť, na ktorú tieto požehnané verše odkazujú, je veľký status Ahlul Bayt (mier s nimi).

Keď sa Ali, Fatima a ich dvaja synovial Hassán a Hussein (mier s nimi) postili tri po sebe nasledujúce dni a každý deň pri prerušení pôstu sa nejaký chudobný človek zjavil pri ich dverách, Ahlul Bayt ho radi nasýtili a sami strávili noci bez jedla. Allah bol taký potešený štedrosťou Prorokovej domácnosti, že ich činy preniesol do veršov svätého Koránu, aby slúžili ako vedenie pre moslimov. Tieto verše nielenže zobrazujú totálnu podriadenosť Ahlul Bayt Allahovej vôli, ale tiež ich zjavujú ako čisté osobnosti bez chyby.

{Vaším dôverníkom je Boh a Jeho posol a tí, ktorí uverili, ktorí konajú modlitby, dávajú zakat a pritom sa do polohy rukúu klaňajú.}
{Korán 5:55}

{A ostávajte vo svojich domoch a nezvýrazňujte svoje ozdoby zvýrazňovaním podobným predchádzajúcej Dobe neznalosti. A konajte modlitbu a dávajte zakat a poslúchajte Boha a jeho posla. On len chce z vás, Ľudia domu, odstrániť nečistotu a očistiť vás očistením,}
{Korán 33:33}

pochybnosť podriadenie

Pochybnosť

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Zanechaj to, čo ti spôsobuje pochybnosti, a vymeň to za to, čo ti pochybnosti nespôsobuje.”

Pochybnosť znamená, že v mysli máme šancu 50 na 50 ohľadne správnosti alebo nesprávnosti nejakej veci. Ak zvážime obe možnosti, tak zistíme, že obe majú rovnakú váhu. Preto pochybnosť je to, kde je zmätok, neistota, váhanie a blúdenie.

Existujú dva typy pochybností. Po prvé, existuje pochybnosť, ktorá zapríčiňuje tvoj pád. Ťažký druh, ktorý je vytvorený z nedostatku viery. Po druhé, existuje pochybnsť, ktorá je iba dočasná. To je vtedy, keď moment pochybnosti prechádza tvojimi myšlienkami, ale potom sa rýchlo vytratí.

Vlastnosť čistoty srdca človeka je to, že si je istý a je presvedčený, že pravda je správna a faloš je nesprávna. Je v pozícii poznania, presvedčenia a istoty. Zatiaľ čo znamením choroby srdca, pokiaľ ide o porozumenie pravdy a klamstva je to, že je tam neistota a pochybnosť ohľadne oprávnenosti pravdy a odmietnutia klamstva. Pochybnosť je druhom slepoty. Slepec môže mať pochybnosti ohľadne tých vecí, ktoré sú okolo neho, pretože ich nevidí.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal, že:

“Človeku, ktorý má pochybnosť alebo podozrenie ohľadne náboženstva, ak ostane v pochybnostiach alebo bude mať podozrenie, potom Allah zničí jeho dobré skutky.”

Ak je niečo dokázané ako pravdivé múdrosťou, svedomím, rozumovým argumentom a človek o tom stále pochybuje, tak potom sú určite oči jeho srdca slepé. Je zbavený požehnania úsudku a chýba mu viera.

{A tým, ktorých srdcia sú choré pridala nečistotu k ich nečistote. A oni umrú v stave, v ktorom vieru odmietajú}
{Korán 9:125 }

Keď vysvetľoval tento verš, Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal: “Zmysel slova nečistota v tomto verši je pochybnosť. Teda že viac pochybností je pridané k ich pochybnostiam.”

Imám Mohamed Báqir (mier s ním) povedal:

“Akýkoľvek čin s pochybnosťou a odmietnutím pravdy nemá žiadny úžitok.”

Všetci vedia, že dážď je požehnaním a milosťou od Allaha. Ale dážď, z ktorého rastú červené ruže v záhrade, tiež na niektorých miestach zavlažuje burinu.

{„Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom“}
{Korán 26:89}

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Srdce, ktoré je oslobodené od zla, je také, ktoré sa stretne so svojím Pánom a také, v ktorom nie je nič iné okrem svojho Pána.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) taktiež povedal: “A každé srdce, v ktorom je polyteizmus a pochybnosť, spadne do diery zničenia.”

{Medzi ľuďmi sú takí, ktorí uctievajú Boha na hrane. Ak by sa niekomu z nich dostalo dobro, upokojí sa ním, ale ak by bol vystavený skúške, obráti sa tvárou svojou späť. Prehral život najnižší i život posledný. To je veru tá prehra zjavná.}
{Korán 22:11}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Skutočne, pravda je pokoj a klamstvo je pochybnosť.”

Sú moslimovia, ktorí nemajú úprimnú a pevnú vieru v Allaha, proroka a súdny deň. Sú v stave pochybnosti. Prijali islám s cieľom, aby získali materiálne výhody sveta.

Ak budú pokračovať v tom, že budú odmeňovaní vo forme bohatstva a budú mať svoje materialistické priania vyplnené, tak budú vo viere pevní. Ale keď sa stretnú s ťažkosťami, chudobou, chorobou alebo nejakým nešťastím, vzdajú sa náboženstva a budú neveriacimi.

Sú chytení v poníženosti a v zajatí v tomto svete a budú vystavení trestu aj v Posmrtnom živote.

Privolávajú si straty v oboch svetoch, v tomto svete aj v posmrtnom živote.

Imám Ali (mier s ním) povedal v jednej zo svojich prednášok:

“Nestaňte sa obeťou váhania (neistoty), inak vaše pochybnosti zosilnejú. Nebuďte zapletení v pochybnostiach, inak sa stanete neveriacimi.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Určite, pochybnosť je hriechom. Obaja budú v ohni Pekla.”

Mohamed bin Muslim povedal:

“Sedel som po ľavej strane Imáma Džáfara Al Sádiqa (mier s ním) a po pravici Zurarahu. V tom čase prišiel Abu Basír.”

Abu Basír sa spýtal : “Ó Aba Abdulláh! Čo hovoríš na osobu, ktorá pochybuje o Allahovi?”

Imám (mier s ním) povedal: “Je neveriaci.”

Mohamed bin Muslim povedal: “Potom sa Imám otočil k Zurarahovi a povedal:

“Ak otvorene popiera, tak sa určite stal neveriaci.”

V tomto vyrozprávaní Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal, že človek, ktorý je evidentne moslim, ale v srdci má pochybnosť o Allahovi a prorokovi a zomrie v tomto stave, bude zahrnutý medzi neveriacich. A v druhej časti vyrozprávania Imám hovorí, že ak človek otvorene odmieta veriť v Allaha a proroka, tak bude tak isto zjavne považovaný za neveriaceho.

Ale keď má niekto vo svojom srdci pochybnosti, ale zarecituje šahadu – vyjadrenie viery – a nepreukáže pri tom pochybnosť, tak bude počítaný za moslima. Hoci v skutočnosti je neveriaci. A je niekto, kto oznámi svoje pochybnosti o Allahovi a prorokovi, potom zjavne bude považovaný za neveriaceho. Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Ten, kto pochybuje o Allahovi a Jeho prorokovi, je neveriaci.”

Imám Mohamed Báqir (mier s ním) povedal:

“Prorok Allahov zvykol hľadať útočisko u Allaha denne zo šiestich vecí: z pochybnosti, polyteizmu, arogancie, hnevu, krutosti a žiarlivosti.”

Príbeh o podriadenosti

Novomanželia sa vracali domov. Plavili sa po jazere na člne, keď sa zrazu spustil veľký lejak. Muž bol vojak, ale jeho žena sa veľmi bála.

Loďka bola malá a búrka bola veľká. Možnosť, že sa potopia, rástla. Ale muž sedel ticho, pokojne a kľudne, ako keby sa nič nedialo.

Jeho žena sa triasla a spýtala sa:

“Nebojíš sa? Toto môžu byť naše posledné chvíle života! Nezdá sa, že budeme schopní dosiahnuť na druhý breh. Iba zázrak nás môže zachrániť, inak je smrť istá. Nebojíš sa?”

Muž sa zasmial a vytiahol z puzdra meč. Jeho žena bola ešte viac bezradná. Čo robí? Potom dal meč blízko ku krku svojej ženy, až tak blízko, že ostala iba malá medzera. Spýtal sa:

“Bojíš sa?”

Začala sa smiať a povedala:

“Prečo by som sa mala báť? Ak bude meč v tvojich rukách, tak prečo by som sa mala báť? Viem, že ma ľúbiš.”

Odložil meč a povedal:

“Toto je moja odpoveď, viem, že Boh ma miluje a búrka je v Jeho rukách. Takže čokoľvek sa stane, je to to najlepšie. Ak prežijeme, dobre. Ak neprežijeme, dobre. Pretože všetko je v Jeho rukách a On nerobí žiadne chyby.”

[4 Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!

5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.

6 O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.

7 A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.]

 [Biblia, Filipanom 4:4-7]

 [5 Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!

6 Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.]

[Biblia, Príslovia 3:5-6]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Podriadenie VS Pochybnosti

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokánie VS Zotrvávanie v hriechu

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Pisár na pravej strane je dôveryhodnejší ako pisár naľavo. Keď človek urobí dobrý skutok, tak ho hneď zaznamená. Keď človek urobí zlý skutok, tak povie pisárovi naľavo: Nehýb s rukou po dobu 6 hodín. Ak človek bude hľadať u Allaha odpustenie, tak ho nezapíše. Inak to bude zaznamenané ako jeden zlý skutok.”

Abu Abdulláh (mier s ním) hovorí:

“Keď sa služobník obráti k Bohu s úprimným pokáním (tawbatan nasuhan), Boh ho miluje a zakrýva ho (jeho hriechy) v tomto svete aj v posmrtnom živote.”

Povedal som: “A ako ho zakryje?”

Imám odpovedal: “Spôsobí to, aby tí dvaja anjeli (ktorí píšu dobré a zlé skutky), zabudli na to, že zapísali jeho hriechy.

A inšpiruje ich telá, hovoriac: Zakryte jeho hriechy.

A inšpiruje miesta na Zemi, hovoriac: Zakryte jeho hriechy, ktoré zvykol robiť na vás. Potom sa stretne s Bohom a v tom čase už nie je žiadny svedok proti nemu ohľadne jeho hriechu.”

Počul som ako Posol Allahov (mier s ním) hovoril:

“Allah povedal: Ó syn Adamov! Odpustím ti tvoje hriechy. Nezáleží na tom, koľko si ich spáchal a nezáleží na tom, aké sú veľké iba vtedy, keď sa budeš ku Mne modliť a budeš čakať odo Mňa odpustenie. Ó syn Adamov! Odpustím ti aj vtedy, ak je tvojich hriechov toľko, že by zaplnili oblohu, ak budeš odo Mňa žiadať odpustenie. Ó syn Adamov! Ak ku Mne prídeš s toľkými hriechmi, že zaplnia Zem, tak ťa príjmem s toľkým milosrdenstvom, že zaplní Zem, ak si ku Mne nepridružoval spoločníkov.”

Prorok Mhamed (mier s ním) vyrozprával:

“Ten, kto z hriechu činí pokánie je ako ten, kto nespáchal žiadny hriech.”

{Okrem toho, kto pokánie učinil a uveril a konal dobré činy, zlé skutky toho Boh zamení za dobré. Boh je odpúšťajúci a milostivý}
{Korán 25:70}

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia}
{Korán 3:135}

Imám Al Báqir (mier s ním) povedal:

“Každý veriaci by mal prijať trest za hriech, ktorý spáchal, okrem hriechu, za ktorý sa kajá. A keď sa kajá a nepokračuje v konaní hriechu, tak bude súci na príhovor (príhovor za odpustenie jeho hriechov).

A ten, kto sa nekajá za svoje hriechy je ten, kto v hriechu zotrváva. A ten, kto zotrváva v hriechu, nie je vhodný na spásu. Pretože teraz nemá žiadnu vieru v to, čo Allah sľúbil. Keby bol veril v Allahov sľub, tak by sa bol kajal.”
– Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 266

Odpúšťajúca povaha Svätého Proroka (mier s ním):

Prorok Mohamed (mier s ním) mal odpúšťajúcu povahu a žiadne zločiny proti nemu alebo agresia proti nemu neboli dosť veľké na to, aby to nemohol odpustiť. Bol príkladom odpúšťania a dobroty.

Vždy zapudil zlo dobrom, pretože z jeho pohľadu liek bol lepší ako jed. Veril a praktizoval to, že láska môže zmariť nenávisť a agresia môže byť premožená odpustením. Premohol nevedomosť ľudí poznaním islámu a bláznovstvo a zlo ľudí s jeho milým a odpúšťajúcim správaním.

S jeho odpúšťaním, oslobodil ľudí z puta hriechu a zločinu a urobil ich veľkými priateľmi islámu. Bol presným obrazom nasledovného verša z Koránu:

 {Dobrý skutok a zlý skutok sa nevyrovnajú. Odrážaj to zlé tým, čo je lepšie a hľa, ten, medzi ktorým a tebou bolo nepriateľstvo, sa stane akoby dôverníkom blízkym}{Korán 41:34}

Židovská žena

Prorok zvykol chodievať po tej istej ulici každý deň. Bola tam jedna židovská žena, ktorá na neho hádzala odpadky vždy, keď prešiel okolo jej domu. Prorok (mier s ním) nereagoval, ale iba sklonil hlavu a pokračoval v chôdzi vždy, keď to urobila. V jeden deň išiel okolo jej domu a všimol si, že tam nebola a nehádzala na neho odpadky.

Bol znepokojený a pýtal sa na ňu. Keď zistil, že je chorá, Svätý Prorok (mier s ním) išiel do jej domu a urobil pre ňu nejaké domáce práce, pretože vedel, že ona to nebude schopná urobiť kvôli chorobe. Potom ju navštívil a poprial jej skoré uzdravenie. Žena bola taká dojatá z nesmiernej láskavosti, ktorú jej preukázal po tom, ako sa k nemu správala, že vyriekla šahádu a stala sa moslimkou.

Tento samotný príbeh nás učí mnohé lekcie a ukazuje nám charakter nášho milovaného Proroka Mohameda (mier s ním). Okrem jeho odpúšťajúcej povahy to poukazuje na skutočnosť, že ani trochu nebol násilnícky. Odhaľuje to láskavý a úctivý spôsob, akým sa správal nie iba k nemoslimovi, ale i k nemoslimskej žene; že nebol príliš pyšný, aby robil domáce práce a nepozeral sa na to tak, že by mu to ubralo z jeho mužnosti. Návštevu a pomoc chorej si bral za svoju povinnosť.

Ahlul Bayt (mier s nimi) – odpustenie

Posol Allahov (mier s ním): “Mužnosť nášho Ahlul Bayt je v odpustení niekomu, kto nás utláčal a v dávaní tomu, kto sa nám vyhýbal.”

Aba Abdulláh (mier s ním) povedal:

“Je to akoby som sa pozeral na Svätého Proroka (mier s ním), ktorý bol prorokom medzi prorokmi, ktorého jeho ľudia bili a zraňovali ho a zatiaľ čo utierali krv z jeho tváre, sa modlil k Allahovi: Odpusti mojim ľuďom, keďže oni nevedia.”

Imám Al Báqir (mier s ním) povedal:

“Bola jedna židovská žena, ktorá otrávila mäso pre Svätého Proroka (mier s ním). Svätý Prorok (mier s ním) sa jej opýtal:

“Kvôli čomu si to urobila?”

Ona odpovedala: “Povedala som si, že ak je skutočne prorokom, tak mu to neublíži a v prípade, že je to sultán, tak som tým ľudí od neho oslobodila. “

Imám Al Báqir (mier s ním) povedal: “Svätý Prorok (mier s ním) jej odpustil.”

Al Baladhúri v Ansáb Al Ašraf:

“Keď Ali (mier s ním) zvíťazil nad ľuďmi Džamal (ľudia, ktorí bojovali proti Imámovi Alímu (mier s ním) v blízkosti Basry), postavil sa a predniesol nasledovnú reč: Ó ľudia Basry! Odpúšťam vám. Avšak ustúpte od poburovania, keďže ste prví ľudia, ktorí porušili vernosť a rozptýlili zjednotenú ummu – spoločenstvo moslimov.”

Imám Al Sadžád (mier s ním):

“Vstúpil som k Marwan ibn al Hakámovi. Povedal: Keď zvíťazíme, nikto nebude šľachetnejší ako ty, otec. Bol to on, ktorý nás naháňal do bitky Džamalu a jeho posolstvo bolo: Žiadny utečenec a žiadny zranený nebude nami zabitý.”

Imám Al Báqir (mier s ním):

“Keď bol chytený ibnom Muldžamom, Ali (mier s ním) o ňom povedal: Dajte mu jedlo a pitie a správajte sa k nemu v jeho zajatí vľúdne. Lebo ak budem žiť, tak budem mať možnosť mu buď odpustiť, alebo sa mu pomstiť. Ale ak zomriem a vy ho zabijete, tak ho nezmrzačte.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah hovorí: Som taký, ako si o Mne myslí môj služobník (to znamená, že som schopný pre neho urobiť to, čo si myslí, že pre neho môžem urobiť) a som s ním, keď si na Mňa spomína.

Keď si na Mňa spomenie v samote, tak si Ja na neho tiež spomniem v samote. A keď si na Mňa spomenie v skupine ľudí, tak Ja si na neho spomeniem v skupine, ktorá je lepšia než jeho skupina. A keď príde o jednu piaď bližšie ku Mne, ja prídem o jeden lakeť bližšie k nemu. A keď príde o jeden lakeť bližšie ku Mne, tak Ja prídem o dĺžku dvoch vystretých ramien bližšie k nemu. A keď príde ku Mne kráčajúc, tak Ja za ním pobežím.”

Ali ibn Abi Tálib (mier s ním) povedal:

“Skúška nie je zoslaná, ale je zoslaná iba kvôli hriechu a nie je odňatá, ale iba kvôli pokániu.”

Muž prišiel za Ibn Abbásom a povedal:

“Je pokánie pre niekoho, kto zabil veriaceho?”

Ibn Abbás povedal:

“Nie, nie je nič také. Je preň iba Pekelný oheň.”

Potom muž odišiel a prísediaci sa ho opýtali:

“Čo to značí? Dal si nám dve rôzne vysvetlenia. Predtým si hovoril, že ak ktokoľvek zabije veriaceho, tak mu môže byť odpustené na základe jeho pokánia. Čo sa dnes zmenilo?”

Ibn Abbás odpovedal:

“Vskutku, myslel som si, že je to nahnevaný muž, ktorý má v úmysle zabiť veriaceho.”

Neskôr toho muža prenasledovali a zistili, že to bola pravda.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Keby hriechy veriaceho boli v takom počte, ako je piesku v púšti alebo peny na mori, Allah by ich všetky odpustil, ale nestaňte sa rozmaznanými (v páchaní hriechov a nemýľte si Jeho milosrdenstvo so slabosťou).”

Muž, ktorý zabil 100 mužov:

Medzi tými, ktorí prišli pred vami bol muž, ktorý zabil 99 ľudí. Žiadal ľudí, aby ho priviedli k niekomu, kto má najviac poznania na svete.

Povedali mu, aby išiel navštíviť určitého mnícha. A tak muž išiel za mníchom a povedal mu, že zabil 99 ľudí. A potom sa opýtal, či je možné, aby sa kajal. Mních povedal: “Nie.”

A tak muž zabil aj jeho a spolu zabil 100 ľudí.

A potom znovu hľadal niekoho, kto má najviac poznania na Zemi. Poslali ho za jedným učencom. Povedal mu, že zabil 100 ľudí, a potom sa opýtal, či je možné, aby sa kajal.

Učenec odpovedal:

“Áno. Čo stojí medzi tebou a pokáním? Mal by si ísť do takej a takej krajiny. Sú tam ľudia, ktorí sú oddaní modlitbe a uctievaniu a mal by si uctievať spolu s nimi. Nemal by si sa nikdy vrátiť do svojej kraijny, pretože to je pre teba zlá krajina.”

A tak išiel a hľadal tú krajinu a ledva došiel do polovice, keď si po neho prišla smrť. A tak sa začala debata medzi anjelmi milosrdenstva a anjelmi trestu. Anjeli milosrdenstva povedali:

“Tento človek sa kajal Allahovi.”

Anjeli trestu povedali:

“Nikdy neurobil nič dobré.”

Potom prišiel ďalší anjel v podobe ľudskej bytosti, aby medzi nimi rozhodol. Povedal:

“Odmerajte vzdialenosť medzi tým, kde spadol a krajinou, z ktorej odišiel, a aj zvyšnú vzdialenosť k jeho cieľu. Zistite, ktorá krajina je bližšie. To je miesto, kam patrí. Odmerali obe vzdialenosti a zistili, že bol bližšie k cieľu, a tak sa ho ujali anjeli milosrdenstva.”

Bani Izrael a sucho:

Bolo vyrozprávané, že v dňoch kedy sa Mojžiš (mier s ním) s Bani Izrael prechádzali púšťou, postihlo ich intenzívne sucho. Spoločne zdvihli svoje ruky k nebesiam a modlili sa, aby prišiel požehnaný dážď. A potom, na údiv Mojžiša (mier s ním) a všetkých tých, ktorí sa pozerali, tých niekoľko mrakov, ktoré boli na oblohe, zmizlo a horúčava sa stupňovala a sucho sa zintenzívnilo.

Mojžišovi (mier s ním) bolo zrejmé, že medzi Bani Izrael bol jeden hriešnik, ktorý neposlúchal Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac ako 40 rokov svojho života. Nech odíde z vášho zhromaždenia a len vtedy, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal Mojžišovi (mier s ním), iba vtedy vám dám dážď.

Mojžiš (mier s ním) potom zvolal zástup ľudí:

“Je medzi nami osoba, ktorá neposlúchala Allaha 40 rokov. Nech sa oddelí od zhromaždenia a len vtedy budeme zachránení od sucha.“

Ten muž čakal, pozeral sa doprava a doľava a dúfal, že niekto iný predstúpi, ale nikto iný to neurobil. Z čela mu tiekol pot a vedel, že je to on. Ten muž vedel, že keby ostal v zhromaždení, všetci by zomreli od smädu, a keby predstúpil, tak by bol ponížený na celú večnosť.

Zdvihol svoje ruky s úprimnosťou, ktorú nikdy predtým nepoznal a pokorou, ktorú nikdy predtým neokúsil, a keď mu tiekli slzy po oboch lícach, tak povedal: “Ó Allah, maj so mnou milosrdenstvo! Ó Allah, skri moje hriechy! Ó Allah, odpusti mi!”

Keď Mojžiš (mier s ním) a ľudia z Bani Izrael čakali na hriešnika, aby predstúpil, na oblohe sa objavili mraky a spustil sa dážď.

Mojžiš (mier s ním) sa spýtal Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený):

“Ó Allah, Ty si nás požehnal dažďom, hoci hriešnik nepredstúpil.

A Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) odpovedal:

“Ó Mojžiš, je to kvôli pokániu tej osoby, preto som požehnal celý Bani Izrael dažďom.”

Mojžiš (mier s ním) chcel vedieť, kto bol ten požehnaný muž a spýtal sa:

“Ukáž mi ho, ó, Allah!”

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) odpovedal:

“Ó Mojžiš, skrýval som jeho hriechy 40 rokov, myslíš si, že po jeho pokání by som ich mal odhaliť?”

Zotrvávanie v hriechu:

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Pri Allahovi! Keď človek pokračuje v hriechu, Allah neakceptuje žiadne jeho skutky uctievania.”

Imám Sádiq (mier s ním) povedal:

“Malý hriech, ktorý sa pácha znovu a znovu je veľkým hriechom. A veľký hriech, z ktorého sa človek kajá, nezostane veľkým.”

Posol Allahov (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal:

“Jedným zo znakov úbohosti je opakovanie hriechu.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Majte sa na pozore pred zotrvávaním v hriechoch, pretože to je najväčší z väčších hriechov a vážny zločin.”
– Ghurarul Hikam, zv. 1, str. 151

To znamená, že ak človek spácha väčší hriech a úprimne sa kajá, tak za to nebude žiadny trest. Ale keď niekto robí menší hriech znovu a znovu, tak to nadobúda formu väčšieho hriechu.

Abu Basír povedal, že počul Imáma Džára Al Sádiqa (mier s ním) ako hovorí: “Pri Allahovi! Pokiaľ človek pokračuje v konaní hriechu, Allah neakceptuje žiadne jeho skutky uctievania.”
– Al-Kāfi, zv. 2, str. 288

{Ak sa budete vyhýbať tomu najväčšiemu z toho, čo je vám zakázané, vymažeme vám vaše zlé skutky a dáme vám vojsť na miesto štedré}
{Korán 4:31}

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal:

“Najväčším hriechom je ten, ktorý hriešnik opakuje znovu a znovu.”
– Ghurarul Hikam, zv. 1, str. 203

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto sa šťastne smeje, zatiaľ čo pácha hriech, tak ten vstúpi do pekla plačúci.”

Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“4 veci ohľadne hriechov sú vážnejšie ako hriech samotný.

Myslieť si, že hriech je malý.

Byť na to pyšný.

Byť v konaní hriechu šťastný.

A zotrvávať v konaní hriechu.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) tiež citoval nasledovné vyrozprávanie:

“Prisahám pri Allahovi! Uctievanie a poslušnosť toho, kto zotrváva v hriechu, nie sú prijaté.”

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) odpustí menšie hriechy tým, ktorí sa vyhýbajú väčším hriechom a nemyslia si, že ich malé hriechy sú malé.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Najväčším hriechom je ten, o ktorom si hriešnik myslí, že je malý.”
– Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 246

Imám Báqir (mier s ním) uvádza:

“Medzi hriechmi, ktoré sa nedajú odpustiť, je to, keď osoba hovorí:

Myslím si, že okrem toho hriechu, ktorý som spáchal, sa iné hriechy nerátajú (myslí si, že ten hriech je bezvýznamný).”
– Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 247

Majte sa na pozore pred hriechom, ktorý sa považuje za malý a bezvýznamný. Vskutku to sú hriechy, na ktoré sa bude pýtať Allah, a tieto malé hriechy sa nakopia na tú osobu, až kým sa nestanú veľkým hriechom a nezničí ho to.

Imám Sádiq (mier s ním) povedal:

“Hľadajte útočisko u Allaha a zachráňte sa pred hriechmi, ktoré sa považujú za malé a bezvýznamné.

Muž sa opýtal: Ktoré hriechy sú malé?

Imám (mier s ním) odpovedal: Človek urobí hriech a potom povie:

Aký by som bol šťastný, keby som nemal žiadne iné hriechy, iba tento. Pretože tento hriech je malý a bezvýznamný.”

Jednou z vecí, ktoré zväčšujú hriech (urobia malý hriech veľkým), je to, keď sa človek cíti dobre a je potešený po spáchaní daného hriechu. Potrebnou podmienkou viery v Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) a v Qyiamu – Súdny deň – je to, aby sa človek kajal z hriechov, hoci by to boli aj malé hriechy.

Ako povedal Posol Allahov (mier s ním):

“Ten, koho tešia jeho dobré skutky a hriechy ho sužujú, je veriacim.”
– Wasa’il ul-Šia, zv.11, str. 266

Allah je Vznešený a Mocný a neposlušnosť voči Jeho príkazom a zákazom je veľkým hriechom.

Je vyrozprávané od Amir ul- Mu´minína, Alího (mier s ním), že v čase keď hrešíte, si nepomyslite na to, aký je hriech malý, ale na to aký je Allah Mocný a Veľký, koho právo a príkazy to vlastne porušujete.”
– Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 247

Tak ako ľútosť a pokánie vymažú hriech a očistia hriešnika, takým istým spôsobom cítiť sa šťastne po vykonaní hriechu, posilňuje hriech.

Informovať iných o hriechoch druhých a rozprávať o nich iným ľuďom je veľkým hriechom. A taktiež oznamovanie hriechu je urážka Allahovho (Oslavovaný a Vyvýšený) príkazu.

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Ten, kto urobí dobrý skutok a drží ho v tajnosti, bude odmenený 70 krát (keď ho neoznámi).”

A ten, kto vykoná hriech a zverejní ho (kvôli tomu, že sa nehanbí alebo kvôli tomu, že nepozná náboženské právo) bude Allahom potupený (to znamená, že nedostane Tawfiq pokánia a bude zbavený Allahovej láskavosti a milosrdenstva), ale keď to udrží v tajnosti (kvôli hanbe), tak mu bude odpustené.
– Al-Kāfi, zv. 1, str. 428

{Veď Boh má rád tých, ktorí pokánie činia a má rád tých, ktorí sa očisťujú”}
{Korán 2:222}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokánie VS Zotrvávanie v hriechu

Krátky Príbeh

Jedného dňa Imám Ahmed Al Hassán (pmsn) povedal: „Povedz veriacim, aby sa držali preč od Dunya (tento svet), ktorý nepretrváva a je ilúziou. Pri Bohu, je ilúziou a nemá žiadnu hodnotu, tak nedovoľte, aby vás zviedol. Rozpoviem ti príbeh, povedz ho svojim bratom, aby sa z neho poučili.
 
Bol raz jeden chlapec. Nemal súrodencov a jeho otec bol bohatý. Jedného dňa sa vybral za svojím otcom a povedal mu: „Otče, zaľúbil som sa do krásnej dievčiny a chcem, aby si ju pre mňa vypýtal na sobáš.“
 
Otec sa rozradostnil a povedal: „Poďme spoločne, zasnúbime ju za teba,“ a tak sa otec so synom vybrali do domu krásnej dievčiny. Keď otec požiadal, aby ju mohol vidieť, vyšla von. Veľmi na otca zapôsobila a zapôsobila naň jej krása. Páčila sa mu, a tak sa stal chamtivým a synovi povedal: „Synu, táto žena nie je pre teba dobrá. Je príliš krásna a zaslúži si bohatého muža, ktorý ju spraví šťastnou. Preto sa s ňou ožením ja.“
 
A tak sa otec so synom veľmi pohnevali a vznikol veľký boj. Nakoniec išli na policajnú stanicu, kde očakávali rozsudok policajného úradníka. Ten povedal: „Nech predstúpi dievča. Opýtame sa jej, koho chce ona.“ A tak policajný úradník vyžiadal prítomnosť dievčaťa. Keď prišla, bol ako zhypnotizovaný. Udivený jej krásou otcovi so synom povedal: „Táto žena nie je pre vás ani dobrá, ani zlá. Potrebuje muža, ktorý má moc, autoritu a postavenie. Preto si ju vezmem ja.“ A tak o ňu všetci traja medzi sebou bojovali. Došlo k zvýšeniu hlasov a kriku.
 
Guvernér mesta sa dopočul, že vznikol problém. Vydal príkaz, aby pred neho všetci predstúpili, aby sa dozvedel, čo sa deje. A tak všetci prišli – otec so synom, aj policajný úradník a guvernér povedal: „Tak sa teda pozrime na ženu, ktorá vám všetkým toto spôsobila!“ Keď prišla, guvernér bol šokovaný jej extrémnou krásou a rovnako ako predtým, všetci o ňu medzi sebou začali bojovať.
 
Napokon sa všetci vybrali za kráľom. Rozpovedali mu príbeh o tom, čo sa im všetkým prihodilo. Ako vždy, aj kráľ si vyžiadal prítomnosť dievčaťa. Keď ju zbadal, povedal: „Nie je pre teba, ani pre teba, ani pre teba, ani pre teba. Toto dievča si zaslúži iba samotný kráľ, aby jej mohol dať život princeznej!“ A tak o ňu medzi sebou všetci bojovali…
Bolo to vtedy, keď dievča prehovorilo a povedalo: „Mám riešenie!“ Všetci sa opýtali: „Aké riešenie ponúkaš?“ Povedala: „Budem utekať a všetci budete utekať za mnou. Kto ma chytí prvý, tomu budem patriť, za toho sa vydám.“ Všetci súhlasili. Dievča vskutku utekalo a všetci utekali za ňou. Zrazu každý z nich spadol, otec, syn, úradník, guvernér a kráľ – do veľkej diery.
 
V tej chvíli sa dievča vrátilo a povedalo: „Som Dunya (tento svet) a každý, kto za mnou uteká, spadne do diery hrobu, zatiaľ čo si toho nebude vedomý a bude plný hriechov.“
 
Preto zanechajte tento svet, deti moje. Pretože, pri Bohu, nebudete cítiť, keď spadnete. Budete vidieť, že váš život pominul a vy ste plní hriechov a zla, a nezostalo s vami nič než choroba a poníženie. Nech vám Allah dá úspech. Je to svet, ktorý netrvá. Je to ilúzia a nemá žiadnu hodnotu. Vskutku vidím, ako sa v tieto dni niektorí snažia utekať za tým krásnym dievčaťom. Dunya je ako žena, ktorá sa nezahaľuje a nosí veľké množstvo mejkapu. Keď si umyje tvár, objaví sa jej škaredosť a znetvorenie…

 tento svet dunya
Krátky Príbeh

Rada veriacim

rada veriacim

Ahmed Al Hassán vo svojom karaváne nechce žiadneho veriaceho, ktorý prestal hovoriť so svojím bratom. Každý, kto je nahnevaný a so svojím bratom nerozpráva, nech nevraví, že patrí medzi mojich ansárov a ja ho nechcem. Každý by mal milovať každého a každý by mal chrániť každého, a každý by mal uprednostniť každého pred vlastným ja, a každý by mal uprednostniť každého deti pred vlastnými deťmi. Každý má prednosť predo mnou a ja som posledný – nech je to vaše motto.

Nevezmem, kým si nevezme môj brat. Nenajem sa, kým sa nenaje môj brat. Neošatím sa, kým nie je ošatený môj brat. Budem spať hladný, aby môj brat spal v pohodlí. Budem spať na zemi, aby môj brat spal v teplej posteli. Zomriem a nechám žiť môjho brata.

Ak nie ste takíto a viac, pri Bohu, pri Bohu, pri Bohu, spravodlivosť nebude ustanovená, kým nie je prv ustanovená medzi vami. Táto spravodlivosť a rovnosť musí vychádzať z vašich sŕdc, ó, veriaci.

– Rada veriacim od pána, Imáma Ahmeda Al Hassána (pmsn)

Rada veriacim

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia

pokora arogancia

{Niet pochýb o tom, že Boh vie, čo skrývajú a čo prejavujú. On nemá rád povyšujúcich sa.}

{Korán 16:23}

Arogantní ľudia hovoria, že veria v pokoru, ale ich život hovorí, že veria v aroganciu. Pokora hovorí pravdu. Pokorní ľudia posilňujú. Arogantní ľudia využívajú.

Ak zasadíš pokoru, budeš žať silu. Ak zasadíš pýchu, budeš žať zničenie.

Ježiš (mier s ním) povedal:

“S pokorou je založená múdrosť, ale nie s aroganciou. Tak ako rastliny rastú v dobrej pôde, ale nie v tvrdej pôde a na skalách.”

{Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, aby spomínalo meno Božie z vďaky za zvieratá z radov dobytka, ktoré mu dal. Vaším bohom je jeden jediný Boh, Jemu sa preto oddajte. Oznám radostnú správu hlboko pokorným, ktorých srdcia, ak by bol Boh spomenutý, bázeň pocítia a ktorí sú trpezliví voči tomu, čo ich postihlo a ktorí konajú modlitbu a ktorí z toho, čo sme im dali, míňajú.}
{Korán 22:34-35}

{Ľudia! My sme vás stvorili z jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského pohlavia             a učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa spoznávali. Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší. Boh všetko vie a je všeznalý.}
{Korán 49:13}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto je pokorný kvôli Allahovi na istom stupni, Allah ho vyzdvihne na vyšší stupeň, až dokiaľ nedosiahne najvyššie stupne a ten, kto je arogantný k Allahovi, Allah ho poníži o jeden stupeň, až dokým nedosiahne najnižší z nízkych stupňov.”

Pokora Imáma Aliho (mier s ním):

Je vyrozprávané, že Amir´ul Mu´minína (mier s ním) videli kupovať ďatle, ktoré stáli jeden dirham. Potom položil ďatle na látku a zdvihol ich. Keď sa muž ponúkol, že ich ponesie pre Imáma, tak Imám povedal:

“Otec detí si viac zaslúži, aby toto bremeno dvihol.”

Týmto skutkom Imám zamýšľal dať lekciu pre jeho nasledovníkov, že sa nemusia cítiť zahanbení, keď robia akékoľvek domáce práce.

Je tiež vrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) mal vo svojej ruke palicu a na trhu ukazoval ľuďom cestu a viedol tých, ktorí sa stratili. Tiež pomohol ľuďom dvíhať ťažké bremená a celý čas recitoval nasledovný verš z Koránu.

{Ten príbytok konečný učiníme pre tých, ktorí nechcú žiadne povyšovanie sa na zemi a ani skazu. Dobrý koniec patrí bohabojným.}
{Korán 28:83}

Potom povedal, že tento verš sa týka mocných ľudí.

Bolo vyrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) bol v dave obchodníkov s ďatľami. Slúžka otrokyňa plakala a Imám sa jej spýtal prečo plače. Povedala, že kúpila ďatle v hodnote jedného dirhamu pre jej majiteľa, ale on ďatle vrátil a obchodník s ďatľami ich nechcel naspäť. Imám povedal obchodníkovi, že ona je len obyčajná slúžka a ohľadne obchodu nemohla povedať nič. Takže vrátenie ďatlí musí prijať a peniaze vrátiť. Ale obchodník Imáma odstrčil nabok a odmietol počúvnuť ho.

Niekto sa nahnevane spýtal:

“Ó, človeče, vieš, kto to je?”

“Nie.” odpovedal obchodník.

To je Amir´ul Mu´minín (mier s ním). Keď to počul obchodník, hneď ďatle prijal, vrátil peniaze a začal prosiť Imáma, aby mu odpustil jeho správanie, a aby nebol s ním nespokojný.

Imám povedal: “Môžem s tebou ostať spokojný, iba ak dáš plnú mieru a nebudeš sa ku zákazníkom správať zle.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah mi zjavil, že by sme mali byť pokorní medzi sebou a nikto by nemal byť k iným arogantný.”

Imám Ali Reza (mier s ním) povedal, že zbožný človek z Bani Izrael ponúkol svoje modlitby po dobu 40 rokov. Potom ponúkol obetu Allahovi (Oslavovaný a Vvýšený), ktorá nebola prijatá. Človek bol skľúčený a smutný kvôli svojmu neúspechu. Preklial svoju dušu a vinil ju za svoj neúspech. Prijal zjavenie, že vinenie svojej duše a prijatie jeho nedostatkov potešilo Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac, ako modlitby, ktoré vykonal po dobu 40 rokov. Z tohto dôvodu, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) prijal jeho dlhé roky pokánia.

Imám Mohamed Al Báqir (mier s ním) povedal, že dvaja ľudia vstúpili do mešity. Jeden bol zbožný a ten druhý bol hriešnik. Keď vyšli z mešity po modlitbe, hriešnik bol zbožný a ten, čo bol zbožný, sa stal hriešnikom. Dôvodom bolo, že zbožný vyšiel z mešity s pýchou a hriešnik bol kajúcny za svoje minulé zlé skutky.

Boh inšpiroval Mojžiša (mier s ním):

Kedykoľvek ku Mne prídeš prosiac, vezmi so sebou niekoho, od koho si lepší ako je on. Mojžiš (mier s ním) sa neodvažoval povedať, že je lepší ako iní. Preto prestal hľadať takého človeka medzi ľudskými bytosťami a začal hľadať medzi zvieratami, až kým nestretol prašivého psa. Povedal si:

“Vezmem ho so sebou.“

Uviazal mu okolo krku lano a ťahal ho za sebou.

Po ceste rozviazal lano a psa pustil. Keď sa Mojžiš dostal k prosbám k Allahovi, Boh mu povedal:

“Ó Mojžiš! Kde je muž, ktorého som ti prikázal vziať so sebou?”

Mojžiš (mier s ním) povedal:

“Ó Bože! Nemohol som ho nájsť.“

Boh povedal:

“Pri Mojej sláve, keby si toho prašivého psa nebol pustil, tak by som vymazal tvoje meno z knihy prorokov.”

Takže tu máme príbeh o Mojžišovi (mier s ním), v ktorom bol ponížený, pretože Allah (Oslavoavaný a Vyvýšený) povedal, že keby bol zobral toho psa so sebou, tak by bol vymazaný z knihy prorokov. Subhanallah, chybu ako je táto, by sme mohli nesprávne považovať za malú a pritom v skutočnosti by to mohlo spôsobiť vážnu reťaz udalostí.

Hasán bin Džaham sa spýtal Imáma Ali Al Reza (mier s ním):

“Aká je norma pokory a aká je jej povaha?”

Imám (mier s ním) odpovedal:

“Sú určité stupne pokory. Jedným z nich je, že osoba musí pochopiť svoju hodnotu a urobiť podľa toho všetko. Pre ostatných by mal chcieť iba tie veci, ktoré chce pre seba. Ak je niekto k nemu zlý, tak to oplatí dobrotou a musí prehltnúť svoj hnev a odpustiť ľuďom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má dozaista rád tých, ktorí konajú dobro.”

Takže toto je ohľadne odpustenia oproti odplate.

Imám Ali Al Reza (mier s ním) povedal, že musíme odpustiť a oplatiť dobrom.

Svätý prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Aj keď nespáchate žiadne hriechy, bojím sa, že by ste mohli spadnúť do niečoho, čo je horšie: “Pýcha!”

Spýtal som sa Abu Abdalláha (Imám al Sadiq) (mier s ním) ohľadne najnižšieho stupňa ilhadu (odpadlíctva).

On odpovedal: “Veru kibr (pýcha) je jeho najnižší stupeň.”

{Vojdite do brán pekla a ostaňte naveky v ňom. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa.}
{Korán 40:76}

Pád Satana:

Satan bol džinom a uctieval Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) po dobu 6000 rokov a kvôli tomu bol pozdvihnutý uctievať Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) spolu s anjelmi.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) samozrejme vedel, že uctievanie Satana bolo zmiešané s aroganciou a namyslenosťou. Príbeh Satanovho pádu je vo svätom Koráne v sure Al Araf, verš 12-18. Verše sú nasledovné:

{Povedal: „Čo ti bránilo, aby si sa poklonil, keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata.“ Povedal: „Zíď z neho dole. Neprislúcha ti, aby si sa v ňom povyšoval. Vyjdi von, budeš patriť medzi pokorených.“ Povedal: „Dožič mi odklad až do dňa, keď budú vzkriesení.“ Povedal: „Odklad ti bol umožnený.“ Povedal: „Zato, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej. A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná.“ Povedal: „Vyjdi von z nej opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich, ktorí ťa budú nasledovať, vami všetkými peklo naplním“.}
{Korán 7:12-18}

Satan (azazíl) sa zvykol modliť veľa, a dokonca zvykol dávať lekcie anjelom. V jeden deň bol v Nebi oznam, v ktorom bolo, že niekto bude z Nebies vykázaný. Všetci anjeli sa báli, pretože si mysleli, že to bude niekto z nich. Všetci išli za Gabrielom, ktorý bol jeden z najdôležitejších anjelov, aby sa ho opýtali, či by nemohol niečo urobiť. Gabriel povedal, že on sa tiež bojí, pretože by to mohol byť on sám. Gabriel navrhol, aby išli za Azazílom, pretože bol veľmi múdry.

Azazíl im povedal, aby sa nebáli, že sa bude modliť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) za nich všetkých. A na seba zabudol, pretože si myslel, že je najlepší a nikdy by to nemohol byť on. Ako výsledok prehnanej sebadôvery a pýchy, sa z neho stal prekliaty Satan a bolo nariadené, aby z Neboa odišiel.

Imám Musa Al Kázim (mier s ním) povedal:

“Ó syn! Nemeškaj pri konaní tvojich modlitieb. A ani by si nemal byť príliš sebavedomý ohľadne prijatia tvojich modlitieb a cítiť sa pyšný na svoje úsilie v zbožnosti. Nemôžeme sa modliť a byť poslušní k Allahovi primerane k Jeho požehnaniam.”

Ako ľudské bytosti a veriaci si musíme byť istí, že neopakujeme hriech, ktorý bol výsledkom pádu Satana (prekliateho). Musíme jeden druhého vidieť ako rovnocenného a nesúdiť alebo nebyť pyšní na veci, ako je farba pokožky, kmeňová príslušnosť, jazyk, miesto narodenia, ekonomické zázemie a sociálny status.

Koniec koncov Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ľudia sa delia na dva typy: Buď sú to tvoji bratia vo viere alebo tvoji rovnocenní partneri v ľudstve.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“V súdny deň budú arogantní zhromaždení ako mravce vo forme ľudí. Poníženie ich premôže zo všetkých strán. Budú hnaní do väzenia v Pekle, ktoré sa nazýva Bawlas s najhorúcejším ohňom, ktoré sa bude dvíhať nad nimi a bude im daný na pitie nápoj obyvateľov pekla, ktorý je tínat al khabál.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto má v srdci aroganciu o váhe horčičného semienka, nevstúpi do raja.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním), cituje Svätého Proroka islámu, Mohameda (mier s ním), vo vyrozprávaní, v ktorom sa prorok Mojžiš (mier s ním) pýta Satana:

“Povedz mi o hriechu, ktorý keď spácha syn Adama, tak ho vezmeš (do Pekla).”

Satan odpovedal: “To je vtedy, keď je na seba pyšný a myslí si veľa o svojich dobrých skutkoch, a jeho hriech vyzerá v jeho očiach malý.”

Vieme, že keď Satan niekoho premôže, tak výsledkom bude väčšie množstvo hriechov.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad aroganciou pyšnej a malichernej osoby. Včera bol iba kvapkou semena a zajtra sa premení na mŕtvolu. A tiež je udivujúce, keď je syn Adamov nadutý, keďže jeho začiatkom je spermia a jeho koncom je rozpadajúca sa mŕtvola (mŕtve telo).”

Arogancia – cieľová stanica: Pekelný oheň

Tri roky po ustanovení za proroka a iba s hŕstkou ľudí, ktorí prijali islám, bolo Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) zjavené:

Otvorene oznamuj tvoj úrad proroka a nestaraj sa o výsmech a problémy zo strany polyteistov, pretože My (Allah) ťa ochránime od ich zla.

Jeden z oponentov bol Wallid ibn Mughairah. Raz, Gabriel, boží archanjel, bol so Svätým Prorokom (mier s ním), keď sa stalo, že Walid išiel okolo. Keď ho videl, Gabriel sa spýtal Svätého Proroka (mier s ním):

“Tento Walid ibn Mughairah je jeden z tých, ktorí sa ti vysmievajú?”

Keď Svätý Prorok (mier s ním) odpovedal, že áno, Gabriel ukázal smerom k Walidovej nohe.

Walid pokračoval v kráčaní, až dokým sa nedostal na miesto, kde sa niekto z kmeňa Khuzáh zaoberal ostrením šípov. Walid stúpil na ostré triesky a kamene, ktoré ležali na zemi, z ktorých niektoré prenikli do jeho päty.

Jeho päta bola škaredo zodretá a začala mu tiecť krv. Walidova pýcha mu zabránila v tom, aby sa zohol a vyšklbol si z jeho päty triesky. Keď sa dostal domov, hodil sa do kresla a upadol do spánku, zatiaľ čo jeho dcéra spala na dlážke vedľa kresla.

Medzitým začala krv z Walidovej rany striekať tak veľmi, že sa dostala k matracu jeho dcéry, ktorá sa zobudila zo svojho spánku. Spýtala sa svojej otrokyne prečo nezavrela vrchnák na nádobe s vodou.

Walid vysvetlil: “To nie je voda z nádoby. Je to krv tvojho otca.”

Potom nadiktoval svoju poslednú vôľu, opustil tento svet a odišiel do Pekla.

{Nekráčaj po zemi pýchou naplnený, pretože ty neprerazíš zem a ani výšku hôr nedosiahneš.}
{Korán 17:37}

{„A nevzďaľuj líce svoje od ľudí a neprechádzaj sa na zemi pýchou naplnený, pretože Boh nemá rád pyšného a namysleného“}
{Korán 31:18}

Poníženosť bohatého a pýcha žobráka pre spokojnosť Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený):

Amir ul Mu´minín, Ali (mier s ním), povedal:

“Pre bohatého je dobré, aby ukázal svoju pokoru pred chudobným, aby dostal odmenu od Allaha. Ale lepšie ako toto je povýšenosť chudobného voči bohatému s dôverou v Allaha.”
– Nahjul Balagha

V knihe Layalil Akhbar je zmienené to, že bohatý muž raz prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) oblečený v drahých šatách a sadol si do zhromaždenia. Potom prišiel žobrák oblečený v otrhaných šatách a sadol si vedľa boháča. Boháč odtiahol svoje šaty a trochu sa odsunul.

Svätý Prorok (mier s ním) sa opýtal, či sa bojí, že by ho jeho chudoba mohla zasiahnuť.

Boháč povedal:

“Nie!”

Prorok (mier s ním) sa spýtal, či sa bojí, že sa jeho majetok zmenší a dostane sa na úroveň žobráka.

“Nie,” povedal.

Prorok (mier s ním) sa ho opýtal, či sa odsunul preto, že sa bojí, že sa zašpiní jeho oblečenie.

A znovu boháč odpovedal, že nie.

“Tak prečo si sa potom správal takto?” spýtal sa Posol Allahov (mier s ním). Boháč povedal:

“Mám prirodzený sklon považovať každý dobrý skutok za zlý a každý zlý skutok za dobrý, ale teraz sa už chcem zmeniť. Chcem dať polovicu svojho bohatstva tomu to chudobnému človeku.”

Svätý Prorok (mier s ním) sa spýtal bedára, či to prijme.

Bedár odmietol a povedal, že sa bojí, že by tiež upadol do pýchy ako ten boháč.

Musíme myslieť na to, že arogancia k bohatému je iba s rešpektom k bohatstvu. Čo sa týka viery, musíme byť práve takí pokorní k veriacemu žobrákovi ako k veriacemu boháčovi.

{A spomínaj si na Pána svojho v duši svojej, prosiac o milosť a so strachom, nie hlasnými slovami, ráno i pri konci dňa. A nepatri medzi nepozorných.}
{Korán 7:205}


Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Pokora VS Arogancia
Môj pán, Aba al-Sádiq (pmsn) povedal, že Svätý Maula, Imám Ahmed al-Hassán (pmsn) povedal:

„Očistite svoje srdcia zvnútra a budete poznať tak, ako poznám ja. Odstráňte zo svojho srdca zvyšky tohoto sveta a očistite vaše vnútro. Pre svojho brata a ľudské bytosti si želajte to, čo chcete pre seba. Buďte prvými, ktorí dávajú, ale poslednými, ktorí berú. Precvičujte sa v sebadisciplíne a v sebaovládaní a vedzte, že Allah vidí a počuje to, čo je v srdciach. Čo sa týka jazyka, ten nerobí krok vpred ani krok vzad (pozn. prekl.: To znamená, Bohu nezáleží na tom, čo poviete jazykom, ale čo máte v srdci.)

Radím vám, stále a navždy majte o Allahovi dobrú mienku a vždy verte, že Allah nezavádza Svojich spravodlivých služobníkov, a potom buďte trpezliví, a trpezliví, a trpezliví…
Každý, kto sa týmto riadi, pri Bohu, z tohto sveta neodíde inak než šťastný, spokojný a rád.
Každý, kto chce dosiahnuť, dosiahne. A každý, kto dosiahnuť nechce, nedosiahne.

Buď a staneš sa.
Spi a zostaneš spať.
Každý, kto vraví, „Obživa je na Allahovi,“ zatiaľ čo spí doma za zatvorenými dverami, nezíska ani len malý kúsok chleba. Ale každý, kto vraví, „Obživa je na Allahovi,“ a potom vstane skoro ráno, spoliehajúc sa na Allaha, s dôverou v Neho, hľadajúc svoju prácu, z obživy získa minimálne to, čo neočakával.

Prebuďte sa, ó, spiaci.

Nevlastníme nič.
Všetko je nám dané do úschovy.
Naše peniaze, deti, telá, duše.
To všetko je nám zverené.
Všetko patrí Allahovi, Povznesenému.
On je Vlastník Vlastníctva (Vlastník Panstva).
Vráť sa k Allahovi.
Vskutku, Allah – Ali (Najvyšší), Qadír (Schopný), Muttakabbir (Zvrchovane Hrdý) ti je bližšie než krčná tepna a je vzdialenejší, než sú nebesá od Zeme.
Ak Naň zavoláš, počuje ťa,
a ak Ho zanecháš, On zanechá teba.
Ak Naň zavoláš raz, dá ti desaťkrát,
a ak Ho zanecháš raz, vylieči ťa desaťkrát.
Miluješ Ho a on Miluje teba.
Vidíš Ho a On vidí teba, a nevidíš Ho, a On ťa vidí.
Vidí ťa a ty Ho nevidíš.
Džabbar (Všemohúci), Muttakabbir (Zvrchovane Hrdý), ‘Athím (Veľkolepý).
Je na každom mieste v každú chvíľu.
Nie je obmedzený miestom alebo priestorom.
Keď spíš, On nespí.
Prerušíš s Ním vzťah z donútenia a On s tebou vzťah nepreruší z vlastnej vôle.
Sláva patrí Allahovi, Najvyššiemu, Veľkolepému.
Všetka chvála patrí Allahovi, mnohé chvály.
Modlitby Allaha na Mohammeda a Rodinu Mohammeda, Imámov a Mahdíov.
ahmed al hassan mahdi
قال الامام أحمد الحسن عليه السلام – “أن الأرض تطهر باخلاص المؤمنين من كل شيطان رجيم”
 
Imam Ahmed Al-Hassan a.s. said: “Verily the Earth is purified by the sincerity of the believers from every impure devil”
 
Imám Ahmed Al Hassán p.am.sn. povedal: “Vskutku, Zem je čírená úprimnosťou veriacich od každého nečistého diabla”
zem veriaci diabol