Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Štedrosť VS Lakomstvo

štedrosť lakomstvo lakomosť

{Ten, kto dal a vyvaroval sa, a uveril v to najlepšie, tomu uľahčíme cestu k tomu, čo je ľahšie}
{Korán 92:5-7}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Štedrosť je časťou imánu (viery) a imán vezme človeka do Neba.”
– Džami al-Sádát, zv. 2, str. 113

Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

Nič nezaručí blaho (a záujmy) vášho náboženstva okrem štedrosti a náklonnosti.”

Svatý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Najštedrejší je ten, kto splní to, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) uložil ako jeho povinnosť.”

Džábir ibne Abdulláh Ansári vyrozprával, že Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) nikdy nikoho nesklamal, kto si žiadal od neho jeho pomoc.

Kedykoľvek Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) niečo prijal, tak nesedel v pokoji, dokým to nebolo celé využité. (Matka veriacich), Umm Salmah, vyrozprávala, že v jedeň deň Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) prišiel domov a vyzeral rozrušený. Opýtala sa ho, čo sa stalo. Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) odpovedal, že sedem dinárov, ktoré dostal včera, zostalo na posteli až do večera a neboli rozdelené. Nemal pokoja, dokým ich nerozdelil.

Abu Dharr Ghaffári vyrozprával, že v jeden večer išiel so Svätým Prorokom Mohamedom (mier s ním), keď povedal:

“Abu Dharr, keby sa hora Uhud premenila pre mňa na zlato, tak by som nechcel, aby prešli tri noci a zostal by u mňa čo i len jeden dinár, okrem toho, čo by som si nechal na zaplatenie svojich dlhov.” Nikdy nemal pokoja, dokým sa celá hotovosť v dome neminula.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Prehliadaj a odpusti slabosť štedrých ľudí, pretože keď oni padnú, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) im podá Svoju ruku do ich ruky a pomôže im…”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Štedrosť je pomoc človeku, ktorý si to zaslúži bez toho, aby o to žiadal. A keď mu pomôžete po tom, ako o to žiadal, tak je to buď zo sebaúcty, alebo aby ste sa vyhli výčitke.”
– Nahjul Balagha

Imám Hassán Mudžtaba (mier s ním) hovorí:

“Ten, kto nemá dôvtip a inteligenciu, tak nemá slušnosť a slušné vystupovanie. Ten, kto nemá statočnosť, nemá štedrosť a veľkodušnosť. A ten, kto nemá hanbu a skromnosť, nemá náboženstvo.”

Beduín sa spýtal, čo je ornamentom muža, Imám Hussein (mier s ním) odpovedal:

“Poznanie spojené s inteligenciou.”

Beduín naliehal: “Ak to nebude možné, potom čo?”

Imám Hussein (mier s ním) odpovedal: “Bohatstvo spojené so štedrosťou.”

“A čo ak toto nebude možné?”

Imám Hussein (mier s ním) povedal: “Chudoba spojená s trpezlivosťou.”

“A čo ak sa to nebude dať praktizovať?”

Imám Hussein (mier s ním) sa usmial a povedal: “Nech blesk zasiahne toho človeka a rozpráši ho na popol.”

A potom mu dal peňazí, koľko pri sebe mal, aby naplnil jeho potreby.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) vyrozprával, že Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: “Najlepší človek vo viere je ten, ktorý je najštedrejší.”

Imám Báqir (mier s ním) povedal:

“Štedrý mladý muž, ktorý sa váľa v hriechoch, je prednejší v očiach Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), ako starý lakomec, ktorý sa váľa v uctievaní.”

Imám Musa Kádhim (mier s ním) povedal:

“Tí ľudia, ktorí sú od muža závislí, sú jeho zajatci. Ktokoľvek, komu Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) pridelí priazeň, by mal byť štedrý voči svojim zajatcom. A ak taký nie je, tak čoskoro o túto priazeň príde.”

Imám Hassan Askari (mier s ním) povedal:

“Štedrosť má limit, ktorý keď sa prekročí stáva sa márnotratnosťou. Obozretnosť má limit, ktorý keď sa prekročí, stáva sa zbabelosťou. Sporivosť má limit, ktorý keď sa prekročí, stáva sa lakomosťou. Odvaha má limit, ktorý keď sa prekročí, stáva sa hlúposťou.”

Štedrosť je morálkou prorokov, pilierom viery a lúčom svetla pevnej viery. Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Auliya Allah – priatelia Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) – sú v podstate a neodmysliteľne, štedrí.”

A preto, aby sme dosiahli túto vlastnosť, Mu´min (veriaci) by sa mal veľmi snažiť o to, aby bol štedrý k rodine, k tým, ktorý si to zaslúžia a ostatným, aby bol Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) spokojný.

Je lepšie, keď je štedrosť človeka spojená s vecou, ktorá mu je drahá, a keď sa neukladá žiadna povinnosť človeku, pre ktorého je štedrosť určená.

Človek by sám seba mal vidieť iba ako dôveryhodného človeka, ktorého povinnosť je, aby odovzdal Allahove (Oslavovaný a Vyvýšený) veci tým, ktorí si to zaslúžia, a ktorí sú chodobní.

Ako taký by nemal obdarovávať skromnou mierou a odopierať veci, ktoré mu boli Bohom zverené a je to tak preto, že sa nevie, či prinesú nejaký úžitok. A ak by náhodou umrel, nevie sa, či jeho dediči ich utratia správnym spôsobom.

Drahý kameň

“Múdra žena, ktorá cestovala po horách, našla v prameni drahý kameň. Na druhý deň stretla iného pocestného, ktorý bol hladný a múdra žena otvorila svoj batoh, aby sa s ním podelila o svoje jedlo. Hladný cestujúci uvidel drahý kameň a požiadal ženu, aby mu ho dala. Urobila tak bez váhania.”

Cestujúci odišiel a tešil sa zo svojho bohatstva. Vedel, že kameň mal takú hodnotu, že bude mať dosť peňazí na celý život. Ale o niekoľko dní prišiel a chcel vrátiť kameň múdrej žene. “Rozmýšľal som,” povedal, “viem, aký cenný je kameň, ale dávam ho naspäť s nádejou, že mi môžeš dať niečo ešte cennejšie. Daj mi to, čo máš v sebe, čo ti dovolilo dať mi ten kameň (štedrosť)”

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený), Múdry, povedal vo svätom Koráne:

{Dávaj príbuznému svojmu právo jeho i biednemu i pocestnému a nerozhadzuj rozhadzovaním. Tí, ktorí rozhadzujú, sú bratmi satanov a satan Pánovi svojmu poslušnosť odmietol. Ak by si sa ich stránil s tým, že sleduješ milosť pochádzajúcu od Pána svojho, v ktorú dúfaš, tak im povedz slová ľahké}
{Korán 17:26-28}

Príbeh o úžitku štedrosti

Je vyrozprávané od Imáma Músa Al Káthima (mier s ním), že v Bani Izrael bol spravodlivý muž, ktorý mal dobrú ženu.

V jednu noc sa mužovi prisnilo, že mu bolo povedané, že mu Všemohúci Allah pridelil konkrétne životné obdobie. Polovica bola život v blahobyte a polovica život v ťažkostiach. A mal na výber, že ktorú polovicu chce mať ako druhú. Muž požiadal o nejaký čas, aby mohol vec prediskutovať s manželkou, keďže vždy si myslel, že jej rada je dôležitá.

Na ďalší deň vyrozprával o svojom sne svojej manželke, ktorá mu poradila, aby si najprv žiadal blahobyt. Povedala:

“A ponáhľaj sa, aby si to získal. Nech nám Allah daruje Jeho štedrosť.”

Na ďalší deň, keď sa ho v sne pýtali na jeho odpoveď, tak povedal, že si najprv praje blahobyt. Bolo mu povedané, že toto želanie mu bude splnené.

A tak začal dostávať všetok možný blahobyt. Jeho bohatstvo a majetok sa zväčšili.

Potom jeho žena povedala:

“Ó služobník Allahov! Teraz pomáhaj svojim príbuzným a všetkým ostatným chudobným ľuďom. Daj túto vec tomu susedovi a tamtú tomu priateľovi.”

Tento muž počúval rady jeho ženy a nebol lakomý v dávaní svojho bohatstva na almužny. Takto prešla polovica jeho života. A znovu sa mu snívalo o tom istom človeku a on hovoril:

“Nebol si lakomý v rozdávaní majetku, preto sa Všemohúci rozhodol, že ti dá blahobyt aj na druhú polovicu tvojho života.”

Imám Al Reza (mier s ním) povedal:

“Štedrý človek sa zúčastňuje spločného jedla s inými ľuďmi, aby sa cítili pohodlne, keď budú jesť jeho jedlo, ale lakomec sa nezúčastňuje spoločného jedla, aby ľudia nejedli z jeho časti.”
– Bihar al-Anwar, v. 71, str. 352, č. 8

Starý, sirota a zajatec:

Imám Ali (mier s ním) mal veľké štedré srdce. Nikto, kto prišiel k jeho dverám s nejakou žiadosťou, sa nevrátil s prázdnymi rukami. Imám Ali (mier s ním) bol taký šterdý, že sa nestaral ani o to, aby mal dosť jedla sám pre seba na prežitie. Hassán a Hussein boli chorí. Prorok (mier s ním) povedal Imámovi Alimu a Fatime, aby urobili nazr – sľub, že sa budú postiť tri dni, aby sa ich deti vyliečili. Allah prijal ich modlitby a obidve deti sa vyliečili z ich chorôb. Imám Ali (mier s ním) a Fatima sa rozhodli postiť, aby vypnili sľub – nazr.

Keď sa o tom dozvedeli tie dve deti, tak sa aj oni rozhodli postiť.

Imám Ali (mier s ním) mal ako mzdu jačmeň, z ktorého urobili bochník, a to mali ako jedlo na prerušenie pôstu. Všetci si sadli a týmto prerušili pôst. Práve keď chceli začať, chudobný človek zaklopal na jeho dvere a pýtal si nejaké jedlo.

Imám Ali (mier s ním) mu dal všetko, čo mali pripravené. Už v dome nebolo žiadne iné jedlo a tak sa všetci museli uspokojiť s vodou. Išli spať bez jedla. A na druhý deň sa postili znovu, aby vyplnili nazr – sľub.

Fatima znovu upiekla 5 bochníkov. A znovu si spolu sadli, aby prerušili pôst a ako obyčajne, mali každý z nich po jednom bochníku chleba. Práve keď sa chystali prerušiť pôst, náhle k ich dverám prišla sirota. Pýtala si jedlo a hovorila, že je veľmi hladná. Hoci obyvatelia toho domu boli sami hladní po dobu dvoch dní, boli šťastní, že môžu chlapca nasýtiť. Každý dal svoj bochník sirote. A znovu spali všetci bez jedla.

Na tretí deň, keď si spolu sadli, aby prerušili pôst, zaklopal na dvere zajatec a žiadal si nejaké jedlo. Hoci ľudia v dome Svätého Proroka trpeli hladovaním za posledné tri dni, znovu dali všetok svoj chlieb zajatcovi a sami sa uspokojili iba s vodou – už po tretí po sebe nasledujúci deň.

Allah sa tak potešil skutku štedrosti Imáma Aliho (mier s ním), že zjavil Prorokovi (mier s ním) nasledujúcu aja – verš na uznanie takéhoto skutku:

{A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi. Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“}
{Korán 76:8-9}

Lakomosť a skupánstvo

Imám Al Báqir (mier s ním) sa naučil od svojho otca Imáma Zainul Abidína (mier s ním):

“Dajte si pozor a nespolčujte sa s lakomcom, pretože vám nedá z jeho majetku, keď budete nutne potrebovať.”

Imám Al Báqir povedal: “Veriaci nie sú zbabelí, nenásytní alebo lakomí.”

 {Hľa, vy ste vyzvaní, aby ste míňali na cestu, ktorú Boh určil. Niektorých z vás ovládne skúposť. Ten, koho skúposť ovládne, ten sa lakomí sám voči svojej duši. Boh je bohatý a vy ste tí chudobní. Ak by ste sa odvrátili, tak vás vymení za ľudí iných a tí už potom nebudú vám podobní.}
{Korán 47:38}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad mentalitou skupáňa. Bojí sa chudoby a preto je skúpy. A tak sám seba rýchlo tlačí strmhlav do stavu biedy. Šialene si praje, aby mal veľa, ale odhodí to bez porozumenia. V tomto svete sám zo svojej vôle, vedie život žobráka a v posmrtnom živote sa bude musieť podriadiť zodpovednosti za to, že bol bohatý.”

Sebec:

“Bol raz jeden sebec. Chcel, aby bolo všetko jeho. S nikým sa nemohol podeliť o to, čo mal. Ani so svojimi priateľmi alebo s chudobnými.

V jeden deň stratil 30 zlatých mincí. Išiel k svojmu priateľovi a povedal mu, že stratil zlaté mince. Jeho priateľ bol dobrý muž.

Keďže sa dcéra jeho priateľa vracala z prechádzky, našla 30 zlatých mincí. Keď prišla domov, povedala otcovi, čo našla. Otec dievčaťa jej povedal, že zlaté mince patria jeho priateľovi a poslal poňho. Keď prišiel sebec, povedal mu, ako jeho dcéra našla 30 zlatých mincí a vrátil mu ich.

Po tom, ako zlaté mince spočítal, povedal, že 10 mincí chýba, a že ich zobralo to dievča, pretože on mal 40 zlatých mincí. Potom povedal, že si zvyšok mincí vezme od jej otca. Ale otec nesúhlasil.

Sebec išiel na súd a informoval sudcu o tom, čo sa stalo medzi ním a otcom dievčaťa.

Sudca poslal po dievča a jej otca a keď prišli, spýtal sa dievčaťa koľko zlatých mincí našla. Odpovedala, že našla 30 zlatých mincí. Potom sa sudca opýtal sebca, koľko zlatých mincí stratil a on odpovedal, že 40 zlatých mincí.

Potom sudca povedal sebcovi, že zlaté mince mu nepatria, pretože dievča našlo 30 a nie 40 zlatých mincí, ako on povedal, že ich stratil. Potom povedal dievčaťu, aby si zlaté mince zobralo, a že keď ich niekto hľadá, tak budú u toho dievčaťa.

Sudca povedal sebcovi, že keď niekto oznámi, že našiel 40 zlatých mincí, tak po neho pošle. Potom sa sebec priznal, že klamal, a že stratil 30 zlatých mincí, ale sudca ho už nepočúval. A pre sebectvo toho muža, klamstvá a nenásytnosť sa stalo to, že výsledkom bola jeho strata.

Amir Al Muminín (mier s ním) povedal:

“Vedzte s istotou, že nemôžete dosiahnuť svoje prianie a nemôžete prekročiť osud svojho života. Ste v šľapajách tých, ktorí boli pred vami. Preto, buďte pokorní v hľadaní a umiernení v zarábaní. Pretože hľadanie často vedie k nedostatku. Nie každý hľadač živobytia ho dostane a nie každý, kto je v jeho hľadaní umiernený, utrpí nedostatok.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) vyrozprával, že prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Štedrý je blízko Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), blízko k ľuďom a blízko k Raju. Lakomec je ďaleko od Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), ďaleko od ľudí a blízko Pekla.”

{Tí, ktorí sú skúpi a prikazujú ľuďom, aby boli skúpymi a zatajujú, čo im Boh dal zo svojich dobrodení; pre tých, ktorí odmietajú veriť, sme pripravili trápenie ponižujúce}
{Korán 4:37}

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) vyrozprával po svojich otcoch, že Amirul Mu´minín (mier s ním) raz počul, ako muž hovorí, že lakomosť je ťažšie odpustiteľná ako krivdenie.

Imám komentoval: “Nie, to je lož. Zlý muž sa môže kajať, hľadať Allahovo odpustenie a napraviť svoje chyby. Ale keď sa niekto správa lakomo, tak nezaplatí zakát a almužny, nebude si všímať svoju rodinu, nepríjme hostí pohostinne a neminie majetok na Allahovej ceste a na charitu. Raj je pre lakomca zakázaný.”

{Ak by sa nejaká žena obávala spurnosti alebo nevšímavosti svojho manžela, tak nie je pre nich hriechom, ak by sa navzájom zmierili. Zmierenie je lepšie. V duši je veľká lakomosť prítomná. Ak budete dobro konať a budete bohabojnými, tak Boh o tom, čo konáte, dobre vie}
{Korán 4:128
}

Takže musíme bojovať proti lakomstvu a proti tomu, aby sme boli lakomí. Inshallah budeme štedrí a budeme veriť tomu, že Allah nám vždy dá dostatok majetku.

Jedna vec, ktorú chcem dodať je, že sa modlím k Allahovi, aby nám pomohol, aby sme sa stali najlepšími, akými môžme byť inshallah. A aby nám odpustil, keď neuspejeme v aplikovaní hadísov, ktoré prezentujeme a zdieľame v týchto lekciách. Alhamdulillah Rabbil Alamín.

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s