Teľa – zväzok 2

ahmed al hassan teľa 2 koniec sveta novy svetovy poriadok boh islam ježiš mohammed

Úvod

V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého

Všetka chvála patrí Pánovi svetov, ktorý povedal, {A nie je možné porovnávať živých a mŕtvych. Boh dáva počuť, komu chce, ale ty nedokážeš, aby počuli tí, ktorí sú v hroboch, veď ty si iba varovateľom. A poslali sme ťa s pravdou a ako hlásateľa zvesti radostnej i ako varovateľa; a niet národa jeidného, ku ktorému by nebol prišiel varovateľ. Ak ťa prehlasujú za klamára, teda už tí, čo boli pred nimi, prehlasovali poslov svojich za klamárov, aj keď prišli k nim s dôkazmi jasnými a Písmom i Knihou osvietenou}[1]

A nech Allah zošle Jeho požehnania na prorokov a poslov, a na ich konečného Proroka, ktorý bol vyslaný ako milosť pre svety, a na jeho požehnanú domácnosť, a na ich pečať, ktorá bude vyslaná ako prekliatie pre neveriacich.

Vo zväzku číslo 1 som uviedol, že toto bádanie/diskusia je letmý pohľad na príbehy prorokov a poslov, a minulé národy vo vzťahu k stavu moslimov dneška a budúcnosti, v ktorej sa očakáva príchod Imáma Al-Mahdího (požehnania a mier s ním). Je to tiež volanie k reformácii a k prehodnoteniu cesty obzvlášť pre tých, ktorí tvrdia, že sú predstaviteľmi Imáma Al-Mahdího. Je to volanie k príprave na víťazstvo Imáma Al-Mahdího (pmsn), aby sa človek vyhol tomu, že bude stáť proti nemu, či už s tyranmi ako napríklad Sufyáni, alebo so samaritánskym duchovenstvom/kňazmi/učencami zla. V tomto volaní je mojím úmyslom pridržiavať sa milosti. Všemohúci povedal: {Vďaka milosrdenstvu božiemu si bol k nim zhovievavý; ak by si bol hrubý a srdca tvrdého, boli by veru od teba opadli. Odpusť im teda a pros za nich o odpustenie a poraď sa s nimi v každej záležitosti. A keď dospeješ k rozhodnutiu, spoľahni sa na Boha, lebo Boh miluje tých, ktorí Naň sa spoliehajú}[2]

Dnešná realita moslimov je hanebná/potupná a situácia je trpká. Musí dôjsť k reformácii a veriaci musia túto reformáciu vziať na seba. Je prirodzené, že dôjde k obetám/stratám medzi tými, ktorí kráčajú na tejto vznešenej ceste, čo je ako kráčať po horúcom uhlí.

Vyrozprávané od Imáma Al-Báqira (pmsn), že povedal: “Jedného dňa, keď bol Allahov Posol (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) v spoločnosti svojich druhov, povedal: ‘Ó, Allah! Daj, aby som mojich bratov stretol dvakrát!’ A tak tí spomedzi jeho druhov, ktorí ho obklopovali, povedali: ‘Azda nie sme tvoji bratia, ó Posol Allaha?’ A tak povedal: ‘Nie. Vy ste moji spoločníci, zatiaľ čo moji bratia sú ľudia konca čias. Uverili, zatiaľ čo ma nevideli. Vskutku Allah ma informoval o ich menách a o menách ich otcov pred tým, než im On dal zrodiť sa zo slabín ich otcov a lôn ich matiek. Každý z nich je prísnejší/vytrvalejší vo svojom náboženstve než ostnatý astragalus spinosus – to znamená bodliak – počas temnej noci alebo ako ten, čo pevne zviera žeravý uhlík. Tí sú lampami v temnote. Allah ich zachráni z každej hroznej zachmúrenej secesie (fitna).’”[3]

Nie je jednoduché stáť tvárou v tvár tyranov a samaritánskych duchovných zla a zápasiť a bojovať s nimi, zatiaľ čo sú tvoje ruky prázdne a niet v nich ani len kameňa, s ktorým bi si sa mohol brániť bez akejkoľvek podpory a asistencie. A v ich rukách sú zbrane, tanky, rakety, masmediálna mašinéria a zvučné mená, ktoré minuli veľké množstvo peňazí, aby boli obklopení svätokruhom falošnej sviatosti. Tých, ktorí ich uctievajú bez Allaha, zahŕňajú peniazmi, zatiaľ čo ľudia jasajú a spievajú pre nich, a nazývajú ich vodcami a duchovnými/učencami.

Avšak pokiaľ ide o mňa a mojich veriacich bratov, našim príkladom je Mojžiš a Áron, keď bojovali s Faraónom a Hamánom, a Qarúnom, a Samaritánom, a Bal’ámom ibn Ba’úrá’ (nech ho Allah preklína), ktorý bol na prvý pohľad odetý do šiat asketického uctievajúceho duchovného.

A príkladom nám je Ježiš (pmsn), keď bojoval proti Cézarovi a Pilátovi, a armádam Rimanov, a zavádzajúcim duchovným/učencom detí Izraela. A prikladom nám je Mohammed (pmsnajr), keď zápasil proti tyranom Bani Ummayyah a Bani Al-Abbas, a proti samaritánskym zlým duchovným/učencom tohoto národa.

A pri Bohu, ak by nebolo toho, že Allah veriacim predurčil, že odsúdia zlo, a ak by som nebol poznal množstvo právd, ktoré moju pečeň naplnili hnisom, či už v súvislosti so skorumpovanými vládcami, alebo v súvislosti so skorumpovaným duchovenstvom/učencami zla – {A keby si ich bol náhodou zbadal, bol by si sa dal pred nimi na útek plný strachu z nich hrozného}[4] – nebol by som si vybral túto krvavú konfrontáciu s tisíckami ľudí, ktorí sú vyzbrojení všetkými možnými druhmi materiálov, armádnou výbavou a mediálnymi zbraňami. A v mojich rukách nie je nič, iba ak poviem {Pomôž mi, som prekonaný!}[5]

Ó, moji milovaní! Keď som dlho premýšľal nad posolstvom Princa veriacich (pmsn), našiel som, že vraví:

والله ما فاجئني من الموت وارد كرهته، ولا طالع أنكرته، وما كنت إلاّ كقارب ورد ، وطالب وجد، وما عند الله خير للإبرار

“Pri Bohu, smrť nie je pre mňa šokujúcou, že by som ju bol nenávidel. Nie je ani prekvapením, ktorému by som sa chcel vyhnúť. Bol som ako loď, ktorá priplávala, a ako hľadajúci, ktorý našiel. A vskutku to, čo je pri Bohu, je dobrota pre dobrých.”

A zistil som, že pre inteligentných, múdrych a poslušných voči Allahovi je smrť milšia/príjemnejšia než život. A to, čo je pri Bohu, je pre spravodlivých lepšie. Nech Allah dá, aby som ja, biedny opovrhnutiahodný služobník, patril medzi tých, ktorí sa váľajú v prachu, po ktorom kráčali a medzi tých, ktorí sa vydali po správnej ceste, po ktorej sa vydali oni.

A keď som dlho premýšľal nad stavom prorokov, miestodržiteľov a úprimných služobníkov Allaha, o ktorých sa píše v Koráne a v ich biografiách, zistil som, že to boli spoločníci bdelosti a ostrých lakťov, ktorí odmietali poslušnosť voči tyranom a odmietali podriadenosť voči nim. Vlastne som zistil, že boli zabití, rezaní a ukrižovaní so slávou a dôstojnosťou bez jediného momentu podriadenosti alebo zaliečania sa utláčateľovi alebo bez toho, aby sa naň boli spoliehali.

A Abraháma (pmsn) som našiel, ako nesie sekeru a láme idoly bez toho, aby mu záležalo na tom, čo mu urobia tyrani a učenci/duchovní zla, až kým napokon nebol hodený do ohňa.

A Jána Krstiteľa (pmsn) som našiel, ako kričí do tváre Herodesa: “Si obscénny/nehanebný!” Až kým mu napokon nenechal odťať hlavu.

A Al-Hussajna (pmsn) som našiel, ako kričí do tváre Jazída (nech ho Allah preklína): “Si neveriaci!” Až kým nakoniec nezabil jeho spoločníkov a syna jeho strýka, a jeho bratov, a jeho synov. Napriek tomu sa nepoddal ani nehľadal pomoc u utláčateľa, až kým nebol zabitý a jeho hlavu nevztýčili na kópii, a jeho ženy nevzali do zajatia. A tak mu Allah dal víťazstvo, keď podporil náboženstvo Allaha na Zemi.

A Mojžiša, syna Džáfara (pmsn), som našiel, ako kričí do tváre tyranov Bani Al-Abbas, zavádzajúceho Al-Mahdího, Al-Hádiho, Al-Rašída: “Ty si neveriaci!” Preto ho premiestňovali z väzenia do väzenia, z jedného súdneho procesu na druhý, no napriek tomu sa nepodrobil ani sa nevzdal, až kým ho Al-Rašíd (nech ho Allah preklína) vo väzení neotrávil.

A Mojžiša, syna Imrána (pmsn), som našiel, ako bojuje proti Faraónovi (nech ho Allah preklína) a jeho vojskám, ktorí boli v tom čase vyzbrojení najmodernejšími zbraňami, a on so sebou nemal nič iné než palicu, z ktorej Allah učinil znamenie spomedzi Jeho znamení.

A našiel som vážne zranenia Princa veriacich (pmsn) po bitke pri Uhud. No jeho istota (jaqín) a sila v náboženstve Allaha iba vzrástli, čo jeho telu dodalo silu, ktorou udrel na statočných Qurayšovcov.

A našiel som Bohu najdrahšieho, Mohammeda (pmsnajr), po tom, čo utrpel vážne zranenia a polámané zuby v bitke pri Uhud. Vrátil sa a pokračoval v boji proti polyteistom spolu s niektorými spomedzi jeho spoločníkov. Väčšina z nich boli zranení, podopierajúc sa s ich mečami a šípmi. A tak sa Allah zľutoval nad ich stavom a do sŕdc polyteistov vložil strach. Preto sa obrátili chrbtom, utekajúc po tom, čo sa rozhodli odstrániť Proroka a jeho spoločníkov, preto mu (pmsnajr) Allah dal víťazstvo bez boja.

Potom som nazrel na náš súčasný stav a našiel som dominujúcich tyranov tohto národa. Nedovolili, aby z náboženstva zostalo čokoľvek iné než jeho meno a z Koránu nič než jeho písmo, ktoré dokonca ani len neponechali v jeho pôvodnom stave. Lepšie povedané, vrhli sa naň, urazili ho a učinili ho nečistým, hľadajúc blízkosť k prekliatemu Satanovi, zatiaľ čo nasledovali príkazy mágov a šamanov (nech ich Allah preklína a zahanbí). A moslimovia a ich učenci/duchovní sú ticho, akoby na ich hlavách sedel vták, akoby s Koránom nemali nič spoločné!

Beda vám, ó, mlčiaci! Toto je kniha, ktorej sa nedotkne nik okrem purifikovaných! Toto je jedna z thaqlín (dvoch závažných vecí), tak ako ste nasledovali Allahovho Posla (pmsnajr) v súvislosti s ňou? Ako môžete ostať zamĺknutí ohľadom tých, ktorí ju robia nečistou s ich skazenou krvou? Zo strachu pred smrťou alebo zo strachu pred tým byť zabitý? Preto vám nebude dané potešenie, iba ak málo.

Alebo sa hlásite k pretvárke (taqqiya)? Zatiaľ čo Ján, syn Zachariáša (pmsn), bol zabitý a jeho hlava odrezaná kvôli záležitosti, ktorá bola oveľa menej závažnou, než je táto, a to kvôli tomu, že sa snažil zabrániť incestu.

Vy, ó, učenci islamu!! Ó, vy, ktorí tvrdíte, že ste predstaviteľmi prorokov!! Čo zostáva po poškvrnení knihy Allaha a po jej učinení nečistou?! {A či si nevidel tých, ktorým bolo povedané: “Spusťte svoje ruky, dodržujte modlitbu a dávajte almužnu!” A keď im bolo predpísané bojovať, hľa, jedna skupina z nich, ktorá bojí sa ľudí tak, ako sa bojí Boha, alebo s ešte väčším strachom, zvolala: “Pane náš, prečo si nám predpísal boj? Nemohol by si nám ho ešte o malú chvíľu odložiť?” Riekni: “Užívanie na tomto svete je iba nepatrné, zatiaľ čo posmrtný život je ďaleko lepší pre toho, kto je bohabojný – a nebudete ochudobnení ani len o vlákno kôstky datľovej!” Nech kdekoľvek budete, smrť vás zastihne, aj keby ste boli vo vežiach opevnených. Ak sa stane týmto ľuďom niečo dobré, vravia: “To je od Boha”, avšak ak ich postihne niečo zlé, povedia: “To je od teba, ó, Prorok!” Riekni: “Všetko od Boha prichádza!” A čo je týmto ľuďom, že takmer nedokážu pochopiť, čo sa im vraví?}[6]

Ježiš (pmsn) povedal: “Ó, učenci/duchovní zla! Hlásite sa o odmenu, no strácate prácu. Pán práce sa o malú chvíľu bude dožadovať Jeho skutkov a vy onedlho vystúpite zo šíreho sveta, a vstúpite do temnoty hrobky a jej tesnosti.”[7]

Nositelia knihy ju opustili a tí, ktorí sa ju naučili naspamäť, predstierajú, že ju zabudli. Preto v ňu prestali veriť. No nakoniec budú oboznámení! Sú zaneprázdnení štúdiom logiky, gramatiky a ich vyučovaním viac, než so štúdiom knihy Allaha a jej učením! Sú zaneprázdnení s posväcovaním logiky viac než s posväcovaním knihy Allaha: {I riekol Posol: “Pane, ľud môj pokladá tento Korán za niečo, čomu sa vyhnúť je potrebné.”}[8]

Tak aká je vaša výhovorka pred Bohom v súvislosti s používaním taqqiyah, a teda zradením knihy Allaha? Ak by ste boli v Karbale, boli by ste súčasťou armády Umara, syna Sai’da (nech ho Allah preklína), a boli by ste zavraždili Al-Hussajna (pmsn), a boli by ste použili taqqiyah ako výhovorku. Alebo by ste minimálne stáli bokom a ustúpili pred bojom/zabíjaním a ospravedlnili by ste to touto nečistou výhovorkou. Áno, vrahovia Al-Hussajna (pmsn) tvrdili, že sú šítmi a volali na Al-Hussajna (pmsn), a tvrdili, že ho podporia. Avšak keď zistili, že jeho podpora ich bude stáť ich fyzické/materiálne životy, zavraždili ho a podporili synov prostitútok! Zradili syna Fátimy (pmsn) s ich nízkosťou a zlomyseľnosťou, a zbabelosťou, ktoré v sebe ukrývali. A podobne, ak zradíte knihu dnes, zajtra zradíte syna Al-Hussajna (pmsn), Imáma Al-Mahdího (pmsn).

V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého: {Alif lám mím rá! Toto sú znamenia Písma; a pravdou je to, čo bolo ti Pánom tvojím zoslané, avšak väčšina ľudí tomu neverí.}[9] Neveria v pravdu, pretože je trpká. Nenasledujú cestu pravdy. Nenávidia kráčať po nej, pretože tých, ktorých po nej kráčajú, je málo. Majú radi cestu zla kvôli množstvu ľudí, ktorí sa ňou vybrali, akoby nepočuli výrok Boha: {Riekni: “Zlé a dobré si nie sú rovné, aj keď sa ti páči mnohé z toho, čo je zlé. Bojte sa Boha, ľudia obdarení rozumom – snáď budete blažení!”}[10]

Lepšie povedané, pravdu počuli a pochopili ju, no ako povedal Veliteľ veriacich (pmsn): “Svet je v ich očiach skrášlený a sú naklonení jeho ozdobám.” A zhromaždili sa pri pojedaní mŕtvoly, čím boli odhalení. A ak je niečo v očiach človeka skrášlené, jeho zrak je tým oslepený.

Všemohúci povedal: {Podobajú sa tomu, ktorý roznietil oheň: keď osvetlené ním bolo všetko, čo je naokolo, Boh odniesol im svetlo a nechal ich v temnote, nevidiacich.}[11]

Presnejšie, sú podobní pokrytcom v začiatkoch islamu. Roznietili islamskú pochodeň spolu s Poslom (pmsnajr). A tak, keď sa ľudia stali moslimami, stali sa odpadlíkmi a zvolili si svet. Preto Allah odstránil ich náboženskú kôru, ktorá zakrývala ich temné vnútro.

[1] Súra Fáter (Stvoriteľ) 35:21-24

[2] Súra Ál ‘Imrán (Rod Imránov) 3:159

[3] Basar al-Daradžat: str. 104.

Bihar al-Anwar: zv. 52, str. 124.

Mikyal al-Makarim: zv. 1, str. 346.

[4] Al-Kahf (Jaskyňa) 18:18

[5] Al-Qamar (Mesiac) 54:10

[6] Al-Nisa‘ (Ženy) 4:77-78

[7] Bihar Al-Anwar: Zv. 2, str. 39

[8] Al-Furkán (Spasné zjavenie) 25:30

[9] Al-Ra’d (Hrom) 13:1

[10] Al-Má’ida (Prestretý stôl) 5:100

[11] Al-Baqara (Krava) 2:17

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s