Al Haft Al Šaríf – Dvere #59

“Do poznania písmen a rozpojenia a spojenia a reči”

Zasvätený, mier s ním, povedal, “Allah nestvoril jediné meno bez toho, aby mu nepridelil význam. Nevytvoril význam bez toho, aby mu nepridelil ducha. A nestvoril ducha bez toho, aby preň nestanovil hranice.

A nevytvoril preň hranice bez toho, aby mu nedal charakter/povahu. A nedal mu charakter/povahu bez toho, aby preň nestvoril spojenie a rozpojenie. A ak by ľudia hovorili o rozpojenom, nepochopili by to spojené.”

Mufaddal povedal, “Ó, Pane, ako je to a prečo ľudia poznali jazyk a jeho význam? A čo je to?”

Imám odpovedal, “Oddelených písmen je dvadsaťosem. Pridali k nim spojenia.”

Mufaddal povedal, “A ako je to, Ó, Pane? Nech je moja duša tvojim výkupným.”

Imám povedal, “A či nevieš, Ó, Mufaddal, že reč/vrava/jazyk predstavuje dvadsaťosem písmen. Fráza medzi stvorením a poznaním pre nich je to, čo popreli.

Pretože ak by sme človeku povedali “Alif” (arabské písmeno A), ničomu z toho by neporozumel. A ak sú všetky zhromaždené, zjednotia sa na jednej konkrétnej kompozícii a funkcii pripísanej zhromaždeniu poznania. Ak by mu teda bolo povedané, že Allah vie najlepšie, že On je Allah, teda nevidíš, že je tu opis a meno popísané opisom? Azda nevidíš, že meno je odlišné od hláskovania/výslovnosti, a že detailný opis je odlišný než spojený? A či nevieš, že jazyk/reč je kópiou knihy, a že kniha nemôže existovať bez hláskovania/výslovnosti? Nevieš, že hláskovanie/výslovnosť nemôže existovať bez písmen? Nevieš, že všetok jazyk/reč výchádza z dvadsiatich ôsmych písmen, ktoré sú lexikálnymi písmenami?”

Mufaddal sa opýtal, “Ó, Pane, bolo poznanie nimi ukončené?”

Imám Al Sádiq odpovedal, “Čo sa týka arabčiny, bolo ukončené. Pokiaľ ide o iné, v tom prípade nie.”

Mufaddal povedal, “Ó, Pane, a čo je to?”

Imám Al Sádiq povedal, “Pretože jazyky, Ó, Mufaddal, sa v čase Abraháma stali neusporiadanými, preto sa rečou/jazykom stala hebrejčina. Existujú štyri piliere reči a vzostup v reči bol malý a napomínanie a oďobávanie písmen a ich spojenie a detaily. A rozprávaním sa stali známe všetky neusporiadané jazyky a každý vták vyslovoval najšpecifickejšou výslovnosťou. Preto každý, kto to poznal, poznal výslovnosť každého vtáka, druha štyroch šeliem. A či nevieš, že keď zapískaš na vtáky, ony zapísakajú a zavoláš na zvieratá a oni sa ozvú.

Keby si im len mohol vysvetliť, čo nechápu, zvolaním a zakričaním a ďobaním a malým a brechotom a zavýjaním. A ústa sú otvorené krikom a to nevyhnuté z úst je malé a to, čo vraciaš do vzduchu je z ďobania.

A to, čím sú otvorené ústa a čo vychádza z hrdla, je z kričania, preto to cháp inshallah a Doň vkladáme svoju dôveru.”

“Do poznania písmen a rozpojenia a spojenia a reči”  Zasvätený, mier s ním, povedal, “Allah nestvoril jediné meno bez toho, aby mu nepridelil význam.  Nevytvoril význam bez toho, aby mu nepridelil ducha.  A nestvoril ducha bez toho, aby preň nestanovil hranice.  A nevytvoril preň hranice bez toho, aby mu nedal charakter/povahu.  A nedal mu charakter/povahu bez toho, aby preň nestvoril spojenie a rozpojenie.  A ak by ľudia hovorili o rozpojenom, nepochopili by to spojené.”  Mufaddal povedal, “Ó, Pane, ako je to a prečo ľudia poznali jazyk a jeho význam?  A čo je to?”  Imám odpovedal, “Oddelených písmen je dvadsaťosem.  Pridali k nim spojenia.”  Mufaddal povedal, “A ako je to, Ó, Pane?  Nech je moja duša tvojim výkupným.”  Imám povedal, “A či nevieš, Ó, Mufaddal, že reč/vrava/jazyk predstavuje dvadsaťosem písmen.  Fráza medzi stvorením a poznaním pre nich je to, čo popreli.  Pretože ak by sme človeku povedali “Alif” (arabské písmeno A), ničomu z toho by neporozumel.  A ak sú všetky zhromaždené, zjednotia sa na jednej konkrétnej kompozícii a funkcii pripísanej zhromaždeniu poznania.  Ak by mu teda bolo povedané, že Allah vie najlepšie, že On je Allah, teda nevidíš, že je tu opis a meno popísané opisom?  Azda nevidíš, že meno je odlišné od hláskovania/výslovnosti, a že detailný opis je odlišný než spojený?  A či nevieš, že jazyk/reč je kópiou knihy, a že kniha nemôže existovať bez hláskovania/výslovnosti?  Nevieš, že hláskovanie/výslovnosť nemôže existovať bez písmen?  Nevieš, že všetok jazyk/reč výchádza z dvadsiatich ôsmych písmen, ktoré sú lexikálnymi písmenami?”  Mufaddal sa opýtal, “Ó, Pane, bolo poznanie nimi ukončené?”  Imám Al Sádiq odpovedal, “Čo sa týka arabčiny, bolo ukončené.  Pokiaľ ide o iné, v tom prípade nie.”  Mufaddal povedal, “Ó, Pane, a čo je to?”  Imám Al Sádiq povedal, “Pretože jazyky, Ó, Mufaddal, sa v čase Abraháma stali neusporiadanými, preto sa rečou/jazykom stala hebrejčina.  Existujú štyri piliere reči a vzostup v reči bol malý a napomínanie a oďobávanie písmen a ich spojenie a detaily.  A rozprávaním sa stali známe všetky neusporiadané jazyky a každý vták vyslovoval najšpecifickejšou výslovnosťou.  Preto každý, kto to poznal, poznal výslovnosť každého vtáka, druha štyroch šeliem.  A či nevieš, že keď zapískaš na vtáky, ony zapísakajú a zavoláš na zvieratá a oni sa ozvú.    Keby si im len mohol vysvetliť, čo nechápu, zvolaním a zakričaním a ďobaním a malým a brechotom a zavýjaním.  A ústa sú otvorené krikom a to nevyhnuté z úst je malé a to, čo vraciaš do vzduchu je z ďobania.  A to, čím sú otvorené ústa a čo vychádza z hrdla, je z kričania, preto to cháp inshallah a Doň vkladáme svoju dôveru.”

Al Haft Al Šaríf – Dvere #59

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s