Al Haft Al Šaríf – Dvere #47

 “Do poznania, či je veriaci niekedy otrokom neveriaceho a či je neveriaci otrokom veriaceho a aké sú príčiny toho”

Mufaddal sa opýtal Imáma Džáfara Al Sádiqa, či je veriaci niekedy otrokom, ktorý je vlastnený veriacim alebo neveriacim a aká je príčina toho.

Imám Džáfar Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, otroctvo má dva významy. Prvý význam je, že veriaci môže byť otrokom, ktorý je vlastnený jeho bratom veriacim.

A nie je otrokom, ktorý je vlastnený neveriacim a príčinou toho je, že v prvom kole bol veriaci bratom tohto veriaceho, ktorý ho vlastnil v druhom kole a tento veriaci bol bohatý a žil vo väčšom pohodlí než on. Avšak neposkytol mu útechu a neponúkol mu to, čo bolo preň povinné podľa povinností, ktoré má brat voči jeho bratovi.

A ten veriaci bol jeho priateľ v nádeji, že sa mu od neho dostane dobro alebo vľúdnosť, no druhý veriaci bol nedostatočný v povinnostiach, ktoré voči nemu mal. A počas dní ho vyčerpal a unavil a nedostalo sa mu od neho žiadneho dobra, až kým nedošlo k inkarnácii druhého kola. Boh ho ponížil voči veriacemu, ktorého vyčerpal a unavil a voči ktorému si neplnil povinnosti (nenaplnil jeho práva).

A bolo jeho povinnosťou byť voči nemu vľúdny, no on na jeho prosby nebral ohľad a ten unavený vyčerpaný veriaci zotročil druhého veriaceho, aby ho unavil a vyčerpal tak, ako ho on vyčerpal a unavil pred tým, pretože Allah je Spravodlivý a voči nikomu nepácha bezprávie. Je Múdry a Férový. To, čo bolo na ceste otroctva a vlastníctva, som ti vyrozprával.”

Mufaddal sa opýtal, “Pane, opíš mi druhú tvár (význam).

Imám Al Sádiq povedal, “Pokiaľ ide o druhú tvár (význam), je to jeho koniec a koniec daného otroctva, ktoré je medzi ním a jeho Pánom, Allahom. Veriaci má mnoho stupňov a pre okraj každej hodnosti existuje znamenie. A ten najnižší spomedzi stupňov je to, čo je preň povinné v očividnom z modlitieb a pôstu a púte a charity a džihádu a z iného spomedzi náboženských zákonov a povinností. Na hranici otroctva, až kým nedosiahne stupeň slobody.”

Mufaddal sa opýtal, “A čo je to stupeň slobody, môj Pane?”

Imám Al Sádiq odpovedal, “Keď pozná Allaha Jeho skutočným poznaním a dokončil v poznaní. Vtedy je slobodný. Sú z neho sňaté reťaze a výjde von z labyrintu.”

Mufaddal povedal, “Ó, Pane, opíš mi poznanie Boha Jeho skutočným poznaním a dokončenie v poznaní.”

Imám Al Sádiq povedal, “Ak pozná Allaha čisto, bez akéhokoľvek podozrenia alebo pochybnosti a svedčí, že jeho Pán je Najvyšší a pripustil Jeho Božstvo a Jedinosť, a že je Bohatý/Veľký a Vznešený.”

Mufaddal sa opýtal, “A aký je význam Bohatý/Veľký a Vznešený?”

Imám Al Sádiq povedal, “Bohatý so Sebou. Teda nepotrebuje nikoho z Jeho stvorení a celé stvorenie potrebuje Jeho, pretože trpí nedostatkom Jeho Moci, Veľkoleposti, Hrdosti a Sily. Vtedy veriaci poznal Allaha skutočným poznaním a dokončil v poznaní a každý, kto nepozná Boha Jeho skutočným poznaním podľa tohto opisu, je vlastnený otrok. No ak pozná Allaha podľa tohto opisu, dokončil poznanie a stal sa slobodným. Podrobuje všade, kem sa vyberie na tejto zemi a na nebesiach.”

Mufaddal povedal, “Dostáva sa mu služby v nebesách?”

Imám Al Sádiq odpovedal, “Azda podrobuje niekde inde než v nebesách? A niet blízkeho anjela, ani vyslaného proroka, ani pravdovravného, ani mučeníka, ktorý by ho nepoznal a nepočúval ho, a ktorý by nevedel, že je to svätec oddaný Bohu. A zvyšuje svoj domov/obydlie v nebesách spolu s anjelmi; stúpa k nim vždy, keď chce a znesie sa dolu vždy, keď si to praje. Zem sa preň ohýba a stromy a hory a všetko ostatné ho pozná a vie, že je to oddaný svätec.”

Mufaddal sa opýtal, “Ó, Pane, existuje šanca, že v tomto čase a v tejto dobe je niekto taký, kto by spĺňal daný opis?”

Imám povedal, “Áno, Ó, Mufaddal. Existujú mnohí a možno jeden z nich ma pozdraví a príde za mnou, zatiaľ čo budeš prítomný na mojom sedení až na to, že ho nespoznáš.”

Mufaddal povedal, “Uprednostnil si ma, Ó, Pane, prijal si ma a naučil. Chcel by som niečo povedať.”

Imám povedal, “Viem, čo ti prešlo mysľou. Chcel si sa ma opýtať, aby som ti ukázal niektorých spomedzi veriacich.”

Mufaddal povedal, “Ó, Pane, pri Bohu! Je to tak, ako si povedal.” Imám nato, “Dostaneš to, o čo si požiadal.”

Mufaddal vyrozprával, “Pri Allahovi, ani som svoju otázku nedopovedal a tu k nemu pristúpil muž a otvoril dvere.”

A Imám Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, toto je jeden z nich.”

Mufaddal pokračoval, “Vošiel dnu a pozdravil sa, a tak sme jeho pozdravy opätovali a posadil sa po boku môjho Pána, Al Sádiqa.”

Imám Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, opýtaj sa ho na čokoľvek chceš.” Mufaddal sa opýtal, “Odkiaľ si prišiel, brat môj?” On odpovedal, “Z nebies.” Mufaddal sa opýtal, “Kam máš namierené?”

On nato, “Prišiel som, aby som pozdravil môjho Pána a Učiteľa, Al Sádiqa.”

Mufaddal povedal, “Môj Pán mi povedal, že hory a moria a stromy od teba príjmu príkaz a počúvnu.”

Muž odpovedal, “Áno. A čo je viac než to a čo ma uposlúchne je zem a nebesá a nebo a peklo.”

Imám Al Sádiq sa na muža usmial a povedal, “Prehovoril si pravdu.”

Mufaddal nato, “SubhanAllah, Pán svetov.”

Imám Al Sádiq sa opýtal, “Velebíš Allaha na základe úžasu nad tým, čo bolo povedané?”

Mufaddal odpovedal, “Áno, pri Bohu.”

Veriaci povedal, “A On mi dáva to, čo je väčšie než nebesá a zem a nebo a peklo.”

Mufaddal sa opýtal, “A čo je to?” On nato, “Allah, Pán svetov. Stvoriteľ všetkých týchto vecí a ich proporcií.”

Mufaddal sa opýtal, “A aká je poslušnosť Allaha voči tebe?” On povedal, “Požiadam Ho a On ma počúvne. Vzývam Ho a On mi odpovie. Azda jestvuje väčšia poslušnosť než to?”

Mufaddal povedal, “Môj Pán, Al Sádiq, povedal pravdu.”

Imám Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, si v údive a uveril si tomu, čo povedal. No počuť nie je ako vidieť. Požiadaj ho, nech ti niečo z toho predvedie.”

Mufaddal ďalej pokračoval, “A tak som sa pozrel a zrazu nebolo nič bližšie než palma, ktorá bol v dome môjho Pána. Požiadal som ho teda, aby prikázal palme to, čo uzná za vhodné. Preto jej povedal, ‘Ó, palma, pristúp bližšie,’ a palma sa priblížila, penetrujúc od strachu zem, až kým nám nebola na dosah ruky. Potom jej povedal, ‘Ó, palma, nakrm nás zo svojich datlí,’ a aj keď nebola sezoní datlí, napriek tomu boli všade na jej konároch a vejárovitých listoch, ktoré sa naťahovali k nám, až kým nás nenakrmila. Bolo na nej veľa datlí, a tak Imám Sádiq načiahol ruku a svojou požehnanou rukou z datlí odtrhol, až kým nenazbieral niekoľko a nenakrmil nás a boli to tri datle. Potom povedal, ‘Rozprestri sa,’ načo sa rozprestrela, až kým nepokrývala každý roh domu. Potom jej povedal, ‘Vráť sa späť,’ až sa vrátila na svoje miesto.”

Veriaci povedal, “Ó, brat, Ó, Mufaddal, si v údive z toho, čo si videl?”

Mufaddal odpovedal, “Áno, pri Bohu.”

 “Do poznania, či je veriaci niekedy otrokom neveriaceho a či je neveriaci otrokom veriaceho a aké sú príčiny toho”  Mufaddal sa opýtal Imáma Džáfara Al Sádiqa, či je veriaci niekedy otrokom, ktorý je vlastnený veriacim alebo neveriacim a aká je príčina toho.  Imám Džáfar Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, otroctvo má dva významy.  Prvý význam je, že veriaci môže byť otrokom, ktorý je vlastnený jeho bratom veriacim.  A nie je otrokom, ktorý je vlastnený neveriacim a príčinou toho je, že v prvom kole bol veriaci bratom tohto veriaceho, ktorý ho vlastnil v druhom kole a tento veriaci bol bohatý a žil vo väčšom pohodlí než on.  Avšak neposkytol mu útechu a neponúkol mu to, čo bolo preň povinné podľa povinností, ktoré má brat voči jeho bratovi.  A ten veriaci bol jeho priateľ v nádeji, že sa mu od neho dostane dobro alebo vľúdnosť, no druhý veriaci bol nedostatočný v povinnostiach, ktoré voči nemu mal.  A počas dní ho vyčerpal a unavil a nedostalo sa mu od neho žiadneho dobra, až kým nedošlo k inkarnácii druhého kola.  Boh ho ponížil voči veriacemu, ktorého vyčerpal a unavil a voči ktorému si neplnil povinnosti (nenaplnil jeho práva).  A bolo jeho povinnosťou byť voči nemu vľúdny, no on na jeho prosby nebral ohľad a ten unavený vyčerpaný veriaci zotročil druhého veriaceho, aby ho unavil a vyčerpal tak, ako ho on vyčerpal a unavil pred tým, pretože Allah je Spravodlivý a voči nikomu nepácha bezprávie.  Je Múdry a Férový.  To, čo bolo na ceste otroctva a vlastníctva, som ti vyrozprával.”  Mufaddal sa opýtal, “Pane, opíš mi druhú tvár (význam).”  Imám Al Sádiq povedal, “Pokiaľ ide o druhú tvár (význam), je to jeho koniec a koniec daného otroctva, ktoré je medzi ním a jeho Pánom, Allahom.  Veriaci má mnoho stupňov a pre okraj každej hodnosti existuje znamenie.  A ten najnižší spomedzi stupňov je to, čo je preň povinné v očividnom z modlitieb a pôstu a púte a charity a džihádu a z iného spomedzi náboženských zákonov a povinností.  Na hranici otroctva, až kým nedosiahne stupeň slobody.”  Mufaddal sa opýtal, “A čo je to stupeň slobody, môj Pane?”  Imám Al Sádiq odpovedal, “Keď pozná Allaha Jeho skutočným poznaním a dokončil v poznaní.  Vtedy je slobodný.  Sú z neho sňaté reťaze a výjde von z labyrintu.”  Mufaddal povedal, “Ó, Pane, opíš mi poznanie Boha Jeho skutočným poznaním a dokončenie v poznaní.”  Imám Al Sádiq povedal, “Ak pozná Allaha čisto, bez akéhokoľvek podozrenia alebo pochybnosti a svedčí, že jeho Pán je Najvyšší a pripustil Jeho Božstvo a Jedinosť, a že je Bohatý/Veľký a Vznešený.”  Mufaddal sa opýtal, “A aký je význam Bohatý/Veľký a Vznešený?”  Imám Al Sádiq povedal, “Bohatý so Sebou.  Teda nepotrebuje nikoho z Jeho stvorení a celé stvorenie potrebuje Jeho, pretože trpí nedostatkom Jeho Moci, Veľkoleposti, Hrdosti a Sily.  Vtedy veriaci poznal Allaha skutočným poznaním a dokončil v poznaní a každý, kto nepozná Boha Jeho skutočným poznaním podľa tohto opisu, je vlastnený otrok.  No ak pozná Allaha podľa tohto opisu, dokončil poznanie a stal sa slobodným.  Podrobuje všade, kem sa vyberie na tejto zemi a na nebesiach.”  Mufaddal povedal, “Dostáva sa mu služby v nebesách?”  Imám Al Sádiq odpovedal, “Azda podrobuje niekde inde než v nebesách?  A niet blízkeho anjela, ani vyslaného proroka, ani pravdovravného, ani mučeníka, ktorý by ho nepoznal a nepočúval ho, a ktorý by nevedel, že je to svätec oddaný Bohu.  A zvyšuje svoj domov/obydlie v nebesách spolu s anjelmi; stúpa k nim vždy, keď chce a znesie sa dolu vždy, keď si to praje.  Zem sa preň ohýba a stromy a hory a všetko ostatné ho pozná a vie, že je to oddaný svätec.”  Mufaddal sa opýtal, “Ó, Pane, existuje šanca, že v tomto čase a v tejto dobe je niekto taký, kto by spĺňal daný opis?”  Imám povedal, “Áno, Ó, Mufaddal.  Existujú mnohí a možno jeden z nich ma pozdraví a príde za mnou, zatiaľ čo budeš prítomný na mojom sedení až na to, že ho nespoznáš.”  Mufaddal povedal, “Uprednostnil si ma, Ó, Pane, prijal si ma a naučil.  Chcel by som niečo povedať.”  Imám povedal, “Viem, čo ti prešlo mysľou.  Chcel si sa ma opýtať, aby som ti ukázal niektorých spomedzi veriacich.”  Mufaddal povedal, “Ó, Pane, pri Bohu!  Je to tak, ako si povedal.”  Imám nato, “Dostaneš to, o čo si požiadal.”  Mufaddal vyrozprával, “Pri Allahovi, ani som svoju otázku nedopovedal a tu k nemu pristúpil muž a otvoril dvere.”  A Imám Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, toto je jeden z nich.”  Mufaddal pokračoval, “Vošiel dnu a pozdravil sa, a tak sme jeho pozdravy opätovali a posadil sa po boku môjho Pána, Al Sádiqa.”  Imám Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, opýtaj sa ho na čokoľvek chceš.”  Mufaddal sa opýtal, “Odkiaľ si prišiel, brat môj?”  On odpovedal, “Z nebies.”  Mufaddal sa opýtal, “Kam máš namierené?”  On nato, “Prišiel som, aby som pozdravil môjho Pána a Učiteľa, Al Sádiqa.”  Mufaddal povedal, “Môj Pán mi povedal, že hory a moria a stromy od teba príjmu príkaz a počúvnu.”  Muž odpovedal, “Áno.  A čo je viac než to a čo ma uposlúchne je zem a nebesá a nebo a peklo.”  Imám Al Sádiq sa na muža usmial a povedal, “Prehovoril si pravdu.”  Mufaddal nato, “SubhanAllah, Pán svetov.”  Imám Al Sádiq sa opýtal, “Velebíš Allaha na základe úžasu nad tým, čo bolo povedané?”  Mufaddal odpovedal, “Áno, pri Bohu.”  Veriaci povedal, “A On mi dáva to, čo je väčšie než nebesá a zem a nebo a peklo.”  Mufaddal sa opýtal, “A čo je to?”  On nato, “Allah, Pán svetov.  Stvoriteľ všetkých týchto vecí a ich proporcií.”  Mufaddal sa opýtal, “A aká je poslušnosť Allaha voči tebe?”  On povedal, “Požiadam Ho a On ma počúvne.  Vzývam Ho a On mi odpovie.  Azda jestvuje väčšia poslušnosť než to?”  Mufaddal povedal, “Môj Pán, Al Sádiq, povedal pravdu.”  Imám Al Sádiq povedal, “Ó, Mufaddal, si v údive a uveril si tomu, čo povedal.  No počuť nie je ako vidieť.  Požiadaj ho, nech ti niečo z toho predvedie.”  Mufaddal ďalej pokračoval, “A tak som sa pozrel a zrazu nebolo nič bližšie než palma, ktorá bol v dome môjho Pána.  Požiadal som ho teda, aby prikázal palme to, čo uzná za vhodné.  Preto jej povedal, ‘Ó, palma, pristúp bližšie,’ a palma sa priblížila, penetrujúc od strachu zem, až kým nám nebola na dosah ruky.  Potom jej povedal, ‘Ó, palma, nakrm nás zo svojich datlí,’ a aj keď nebola sezoní datlí, napriek tomu boli všade na jej konároch a vejárovitých listoch, ktoré sa naťahovali k nám, až kým nás nenakrmila.  Bolo na nej veľa datlí, a tak Imám Sádiq načiahol ruku a svojou požehnanou rukou z datlí odtrhol, až kým nenazbieral niekoľko a nenakrmil nás a boli to tri datle.  Potom povedal, ‘Rozprestri sa,’ načo sa rozprestrela, až kým nepokrývala každý roh domu.  Potom jej povedal, ‘Vráť sa späť,’ až sa vrátila na svoje miesto.”  Veriaci povedal, “Ó, brat, Ó, Mufaddal, si v údive z toho, čo si videl?”  Mufaddal odpovedal, “Áno, pri Bohu.”   Imám Al Sádiq povedal, “Nebuď v údive, Ó, Mufaddal.  Vskutku, ak by prikázal hore, aby s ním kráčala, urobila by to, a ak by prikázal moru, aby sa vyvrátilo, urobilo by tak, a ak by prikázal nebesám, aby priniesli dážď, tak by sa stalo.  A ak by prikázal zemi, aby rástla, učinila by tak.  Ó, Mufaddal, a v tento náš deň toho urobil omnoho viac, keď si sa ma opýtal na svätcov a veriacich a ich opis a ich hodnosti.  Tento svätec, Ó, Mufaddal, bol v siedmom nebi a v túto hodinu sa zniesol na zem a to je viac, než všetko to, čo som ti povedal a čo si videl z hodností uprednostnených.”  Mufaddal povedal, “Ako dlho mu trvalo dosiahnúť túto hodnosť, Ó, Pane?”  Imám Al Sádiq odpovedal, “Dvadsaťjeden kôl.”  Mufaddal sa opýtal, “Aké dlhé je jedno kolo?”  Imám Al Sádiq nato, “To bude spomenuté v ďaľších dverách, inshallah.”Imám Al Sádiq povedal, “Nebuď v údive, Ó, Mufaddal. Vskutku, ak by prikázal hore, aby s ním kráčala, urobila by to, a ak by prikázal moru, aby sa vyvrátilo, urobilo by tak, a ak by prikázal nebesám, aby priniesli dážď, tak by sa stalo. A ak by prikázal zemi, aby rástla, učinila by tak. Ó, Mufaddal, a v tento náš deň toho urobil omnoho viac, keď si sa ma opýtal na svätcov a veriacich a ich opis a ich hodnosti. Tento svätec, Ó, Mufaddal, bol v siedmom nebi a v túto hodinu sa zniesol na zem a to je viac, než všetko to, čo som ti povedal a čo si videl z hodností uprednostnených.”

Mufaddal povedal, “Ako dlho mu trvalo dosiahnúť túto hodnosť, Ó, Pane?” Imám Al Sádiq odpovedal, “Dvadsaťjeden kôl.” Mufaddal sa opýtal, “Aké dlhé je jedno kolo?” Imám Al Sádiq nato, “To bude spomenuté v ďaľších dverách, inshallah.”

Al Haft Al Šaríf – Dvere #47

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s