Al Haft Al Šaríf – Dvere #41 (pokračovanie)

Zázrak Imrána (Abu Táliba) Hašema (pmsn)

Otca Imáma Alího (pmsn) a strýka Proroka Mohammeda (pmsnajr)

Khattab povedal, ¨Potom sa Abu Tálib vybral cestou pred nami a my za ním, až kým sme nedorazili na ostrov.

Potom Imrán/Abu Tálib povedal, “Uložte svoje veci na toto miesto, pretože nik nás nedostane ani ich úklady sa nás nedotknú.” V tom momente sa Arabi priblížili, utekajúc za nami po našich stopách, až kým nedosiahli more, ktoré sa rozpínalo medzi nami a nimi. Pozerali sa na seba v údive. Boli prekvapení a vraveli si navzájom, “Niečo také sme v živote nevideli. Na tomto mieste predsa niet vody ani mora!”

Starší muž spomedzi nich povedal, “Majú medzi sebou niektorého zo synov Abdul Muttaliba?”

Oni odpovedali, “Áno, je s nimi Imrán.” Starý muž povedal, “Odíďte, pretože teraz sa k nim už nedostanete. Neunavujte sa zbytočne.”

Niektorí z Arabov povedali, “Neodídeme, kým sa k nim nedostaneme na ostrov,” a muž spomedzi nich povedal svojim arabským spoločníkom, “Choďte cez more po tej suchej ceste!”

“Pôjdeme hneď za vami,” a tak sa vybrali napred, jeden za druhým, až kým sa nedostali do stredu mora, kde sa všetci utopili.

Starý muž povedal, “Radil som vám, no vy ste moju radu neprijali. Vravel som vám, neprenasledujte ich, keď sú medzi nimi synovia Abdul Muttaliba.”

“Vskutku synovia Abdul Muttaliba majú ochranu a bezpečie Allaha a nik sa k nim nemôže dostať, ani im nemôže ublížiť, no vy ste ma nepočúvli.”

Potom Al Khattab povedal starému mužovi, ktorý bol paralelne k moru a neuviazol s jeho ľuďmi, ktorí sa utopili, “Ó, šejk, čo ty vieš o synoch Abdul Muttaliba?”

Starý muž odpovedal, “Jedného dňa sme sa vydali na cestu, až sme narazili na skupinu Arabov s mnohými koňmi a jeden druhému sme si navzájom povedali, ‘Čo by sme tak mali urobiť s tým karavánom a peniazmi, ktoré nesie?’

A tak sme sa striedali v boji proti nim, až boli takmer zruinovaní, preto pred nami začali utekať a utekali po tri dni a my sme im boli stále na stope. Vždy, keď sme si povedali, že ich už skoro máme, zrazu medzi nami bola veľká vzdialenosť. Nevedeli sme, prečo sa tak dialo, no potom sme boli hladní a smädní a nedosiahli sme na nich ani oni nedosiahli na nás. A s tými ľuďmi bol brat Abu Táliba, nazývaný Abdullán ibn Abdul Muttalib. Svojim spoločníkom vravel, ‘Vydajte sa napred a nebojte sa a ak Boh dá, nedostanú sa k vám.’

umar al khattab ali abdul muttalib abu talib mufaddal imam sadiq

Zázrak a Abdulláh Hašem (pmsn)

Otec Svätého Proroka Mohammeda (pmsnajr) a strýko Imáma Alího (pmsn)

Jeden z nás povedal, ‘Oddýchnite si a nechajte oddychovať aj nás. Ste unavení aj vy, aj vyše zvieratá a tí ľudia sú čarodejníci, nikdy ich nechytíme. Podľa môjho názoru by ste ich mali na chvíľu nechať. Možno si budú myslieť, že nás striasli a svoj karaván rozložia. Zaútočime, zatiaľ čo budú driemať a nevšimnú si to.’ Všetci sme sa na tom zhodli a preto sme ich nechali, až sme im zmizli z dohľadu a oni rozložili svoj karaván, no Abdulláh nebol ohľadom svojich ľudí nedbalý.

Okolo karavánu nakreslil na zem kruh a povedal, ‘Ó, ľudia Kuraišu! Nik z vás nech neopúšťa tento kruh. Je to pre vás ochrana pred vašimi nepriateľmi.’

Jeho ľudia mu (Abdulláhovi) povedal, ‘Počuli sme a budeme sa držať tvojich príkazov.’ A tak, keď sme videli, že zložili svoj karaván a boli nepozorní, rozhodli sme sa na nich zaútočiť. Keď sme sa priblížili ku kruhu, ktorý Abdulláh nakreslil, pozreli sme sa a zrazu sme medzi nami a nimi zbadali bariéru. Nikdy v živote sme nevideli bariéru, ktorá by bola silnejšia a mohutnejšia. Po tri dni sme sa úporne snažili k nim dostať, no nedokázali sme to a odvrátili sme sa sklamaní po tom, čo mnohí z nás zahynuli.’

Keď Al Khattab počul príbeh starého muža, pozrel na Imrána a povedal, ¨Ó, Abu Tálib, vy, deti Abdul Muttaliba, ste od svojho otca zdedili veľké poznanie.¨

A tak Abu Tálib povedal, ¨Ó, Khattab, príbeh, ktorý vyrozprával starý muž, sa stal, keď som bol s nimi. Vtedy som bol ešte malý chlapec a ten muž bol na svojej ťave a mal so sebou svoju zbraň…

A teda starý muž povedal, ¨Pri Bohu, prehovoril si pravdu. Tiež som bol s nimi, keď nás poslali preč a vrátili sme sa po tej istej ceste, ako sme prišli, no nevideli ani more, ani vodu, ani ostrov a bolo to tak, až kým sme nedorazili do Al Šamu. Tou cestou sme prešli už viac než dvadsaťkrát a pri Bohu, nikdy viac sme nevideli ani more, ani ostrov, ani vodu.¨

Nato Al Khattab povedal starému mužovi, ¨Vyrozprával si o tom mnohým kmeňom a každý, komu si o tom rozprával, bol z toho v údive.¨

Starý muž povedal, ¨Pri Allahovi, tou cestou sme sa vybrali dvakrát a nič sme nevideli.¨

A tak Umar povedal Peržanovi Salmánovi, ‘Počul si niekedy alebo videl podobnú mágiu? Ľudia vedia, že Ahlul Bayt dedia veľkú mágiu.’

Salmán odpovedal, ‘Ó, Umar, myslím, že nik neverí tomu, čo vravíš, a teda že môj priateľ Ali, syn Abu Táliba, je čarodejník a nič z toho nie je pravda.’

Umar nato, ‘Zdá sa mi, že si myslíš, že som klamár.’

Salmán povedal, ‘Nie Umar, všetko, čo si povedal, je pravda, no nie je to mágia.’

Umar povedal, ‘Ó, Salmán, syn Abu Táliba na teba uvrhol kliatbu.’

Salmán nato, ‘Čo vravíš na vydanie dvoch rohov peňazí, ktoré si dostal z Khurasánu?’

Umar povedal, ‘Povedal ti tvoj priateľ, Ali, príbeh o rohoch a peniazoch?’

Salmán odpovedal, ‘Áno, povedal mi o tom.’ Umar povedal, ‘Odovzdaj tvojmu priateľovi, synovi Abu Táliba, správy, že peňazí sa vzdám a rozdelím ich všade tam, kde len chce.’

A tak sa Salmán vybral za Princom Veriacich, Alím. Keď sa Salmán blížil k Alímu, Ali povedal, ‘Ó, Salmán, viem o všetkom, čo sa odohralo medzi tebou a Umarom a ak chceš, môžem ti o tom povedať.’ Salmán nato, ‘Allah vie najlepšie, že pred tebou neskrýva nič a Umarovi som povedal, že nie si ani mág, ani čarodejník, ale Umar mi povedal, ¨Tvoj priateľ na teba uvalil kliatbu. A pokiaľ ide o rohy s peniazmi, sľúbil, že peniaze prerozdelí všade tam, kam mu prikážeš.’ Princ Veriacich povedal, ‘Viem, že to chce prerozdeliť medzi muhadžirínov a ansárov. Vyber sa za ním, Ó, Salmán, a povedz mu, aby peniaze vydal v mešite Allahovho Proroka (pmsnajr).’

A tak Salmán povedal, ‘K tvojim službám, Ó, Pane.’ Potom sa vybral za Umarom a spomenul mu, aký príkaz vydal otec Hassána. Umar peniaze okamžite odniesol do mešity, ako Ali prikázal, a Princ Veriacich z tých rohov prerozdelil každý mesiac veľa peňazí. Umar nemohol nikdy odmietnuť príkaz Princa Veriacich zo strachu pred šípom a tým, čo mu spôsobil jeho had.”

Mufaddal potom povedal Imámovi Al Sádiqovi, “Koľkí šia a spoločníci boli s Princom Veriacich v časoch Umara ibn Al Khattaba?”

Imám Al Sádq odpovedal, “Boli s ním štyridsiati muži spomedzi unitariánov a blízkych k Allahovi rovnako, ako so všetkými spomedzi Imámov.”

Mufaddal povedal, “Ó, Pane, sú štyridsiati muži tým istým?”

Imám Al Sádiq nato, “Medzi nimi sú dvadsiatiôsmi spomedzi inteligentných/vznešených v každom čase a dvanásť vodcov.”

Mufaddal povedal, “Aký je ich limit?”

“S nimi povstávajú proroci a oni sú tí, ktorí sa nazývajú ‘Tí, ktorí spínajú’ v očividnom a bez nich, Ó, Mufaddal, by sa zem so svojimi obyvateľmi prevrátila. Nikdy sa od Imáma neoddelia a oni sú šance Zeme a muž spomedzi nich prejde za jeden deň celú zem od východu na západ a zo západu na východ. Oni sú závojmi Imámov a ich dvere a prostredníctvom nich Allah odstaví nešťastie od obyvateľov zeme.”

Mufaddal povedal, “Je ich štyridsať bez toho, aby sa ich počet zväčšil alebo zmenšil?”

Imám Al Sádiq odpovedal, “Ich počet nevzrastie o človeka ani sa nezmenší o človeka. Oni sú Bohom uprednostnení a Jeho očistení a oni sú poslovia Imáma a zem sa pred nimi ohýba. Sú známi poznaním. Nik z ľudí poznania nemá to, čo majú oni. To, čo majú, získali prácou a absenciou zlovôle/vzdoru/nenávisti/hnevu v ich hrudiach! A to, čo dosiahli, dosiahli prostredníctvom dobrej práce, a tak z nich Allah sňal ich očividné práce s trpezlivosťou a viac nepotrebujú ani jesť, ani piť. Nestarajú sa ani o záležitosti tohto sveta a Najmilostivejšiemu sa rozhodli slúžiť sami od seba tým, čím ich On špecializoval zo skutočného poznania a potvrdenia Božstva a Jedinosti Jediného, Večného, Vznešeného, Najvyššieho.”

Mufaddal sa opýtal, “A ty, Ó, Pane, ich vídaš každý deň?”

Imám Al Sádiq povedal, “Áno, Ó, Mufaddal. Vídam ich a vysielam ich na horizonty k národom. Jazdia v kočoch a sú naši uprednostnení a uprednostnení veriacich.”

Mufaddal povedal, “Všetká chvála patrí Allahovi, ktorí ma viedol k poznaniu ich a prosím Ho, aby nám požehnal, aby sme ich mohli dobehnúť. On je Veľký, Schopný a Jemu patrí všetká vďaka… a mier je koniec.”

d50f23b62f31c35d137def2f9f721615

Al Haft Al Šaríf – Dvere #41 (pokračovanie)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s