Kniha Monoteizmu 1.25

Prejavenie Božstva v Stvorení pre Stvorenia

Božstvo (v Arabčine “Uluhiyya”) je ako Panstvo (v Arabčine “Rububiyya”),[1] pretože ak je význam slova Pán (Al-Rabb) ten, ktorý vychováva (Al-Murrabbí), potom Boh (Al-ilah) je ten, ktorý je vyhľadávaný (ten, ku ktorému sa osoba obracia), za účelom pomoci s nedostatkami, aby mohla dosiahnúť dokonalosť. Rovnako tak, ako môže byť otec s ohľadom na syna nazvaný “Pánom”, pretože je pánom rodiny, ak berieme v úvahu jeho vzťah s jeho synom a to, čím rodinu zahŕňa. Otcovi môže byť pripísaný atribút Božstva ako taký, ak berieme v úvahu to, čo od neho žiadajú. A preto môže byť obraz božstva udelený výnimočným spomedzi Allahových Prorokov a Jeho Poslov, ktorí boli skutočným obrazom Allaha (swt.) v Stvorení.

On, Vysokopostavený, povedal: {“A až ho vyrovnám a vdýchnem mu niečo z ducha Svojho, padnite na zem klaniac sa pred ním!”} {Súra Sád 38:72}. Padnutie na zem je pôvodne pred Jeho (swt.) Pravdou a Realitou. Je to nevyhnutná odpoveď na manifestáciu Pravdy a jej prejavenie sa uctievajúcemu, pretože pokorenie sa je výsledkom Poznania, presne ako to urobil Allahov Posol (pmsnajr) počas M’iradž (Nanebovstúpenia). Imám Al-Sádiq (pmsn) povedal: “…keď zdvihol hlavu, prejavila sa pred ním Veľkoleposť, a tak sám od seba padol na zem, a nie kvôli príkazu, ktorým mu bolo prikázané…”.[2]

A padnutie na zem stvorenej bytosti pred inou stvorenou bytosťou znamená manifestáciu Jeho (swt.) Pravdy/Reality v tom, pred ktorým došlo k pokoreniu sa. A ako som uviedol už pred tým, Pravda/Realita sa prejavuje v Božskom. Preto k pokoreniu sa pred stvorenou bytosťou došlo z dôvodu manifestácie Božstva v nej. Vo verši je jasné, že Božstvo sa prejavilo v Adamovi (pmsn) a z toho dôvodu Allah prikázal Anjelom, aby sa pred ním pokorili. To, že sa v Adamovi (pmsn) prejavilo Božstvo, je tiež jasné z verša {A vdýchnem doň niečo z ducha Svojho}. Preto je duch Allaha obrazom Božstva (Allah stvoril Adama na Svoj obraz), a tak je prirodzené, že pred Adamom došlo k padnutiu na zem, keď doň Allah vdýchol z Jeho ducha, pretože v skutočnosti došlo k padnutiu na zem pred obrazom Božstva, ktoré sa prejavilo v Adamovi. A tak došlo k pokoreniu sa pred Skutočným Božstvom, ktoré sa prejavilo v tomto obraze, v Jeho nástupcovi v Jeho stvorení {Hľa, Pán tvoj k anjelom prehovoril: “Umiestním na zemi nástupcu!”}.

Prvou Manifestáciou Absolútneho Božstva v Stvorení, najjasnejší obraz Allaha, Skutočný Nástupca Allaha, prvá stvorená bytosť, prvá Myseľ a prvé Slovo je Muhammad (pmsnajr).

A preto význam verša {A vdýchnem doň niečo z ducha Svojho} sa mení na, “keď som do Adama vdýchol zo svetla Muhammada (pmsnajr)”,[3] a tak pred Adamom padnite na zem a počúvajte ho. Preto Allah (swt.) nazval Muhammada (pmsnajr) {Môj duch}, to znamená, že je manifestáciou Môjho Božstva a Života.[4]

Muhammad (pmsnajr) je obrazom Allaha v Stvorení a Stvorenie má naň pozerať, aby mohli poznať Allaha. Teda ak dôvod na Stvorenie je Poznanie {A džinov a ľudí som jedine preto stvoril, aby Ma uctievali} {Súra Az-Záriját (Bežiaci) 51:56}. To znamená (aby Ma poznali), preto musíme vedieť, že skutočnou cestou k Poznaniu je Muhammad (pmsnajr) a zvyšok Prorokov a Nástupcov/Miestodržiteľov (pmsn). Každý z nich je manifestáciou a objavením sa cesty a každý podľa vlastnej hodnosti, aby mohli Stvoreniu umožniť poznanie Allaha (swt.).[5]

A preto Padnutie na zem v skutočnosti nepatrilo Adamovi (pmsn), presnejšie, patrilo Muhammadovi (pmsnajr). A z toho dôvodu manifestácia Pravdy Muhammada (pmsnajr) v Adamovi (pmsn) bola podmienkou (pokorenia sa) {A až ho vyrovnám a vdýchnem doň niečo z ducha Svojho, padnite na zem klaniac sa pred ním!}. Presnejšie, išlo o padnutie na zem pred obrazom, v ktorom sa prejavilo Božstvo v Stvorení.[6]

Muhammad (pmsnajr), a Ali (pmsn), a Imámovia (pmsn), a Ježiš sú vo vzťahu k Allahovi chudobní. Sú nositeľmi Božského atribútu. To znamená, že sú vyhľadávaní, aby mohli naplniť potreby, pomôcť s nedostatkami a s dosiahnutím dokonalosti. A napĺňajú potreby, pomáhajú s nedostatkai a zdokonaľujú stvorenie prostredníctvom sily, moci a dovolenie Allaha, pretože pre nich niet sily ani moci než skrze Allaha, keďže nedokážu pohnúť s nehybným ibak ak s dovolením Allaha.

Opisovanie ich (pmsn) opisom Božstva, ako bolo prezentované, (nie je opisom) Jeho (swt.) Absolutného Božstva. Presnejšie, sú Jeho (swt.) obrazom a Jeho (swt.) Božími Menami a tvárou, ktorou On (swt.) čelí Jeho stvoreniu. A tak prostredníctvom atribútu Božstva, ktorým boli oni (pmsn) opísaní, sa Jeho (swt.) skutočné Božstvo stáva známym. Pretože oni nie sú bohovia, ktorí by boli uctievaní bez Neho a nie sú ani bohovia, ktorí by boli uctievaní popri Ňom (swt.), ako bolo objasnené. Presnejšie, sú stvorenými služobníkmi, ktorí pomáhajú s nedostatkami a udeľujú dokonalosti s povolením Allaha (swt.). A to je presný význam toho, keď im je pripisovaný opis Božstva.

Teda nie sú Bohmi bez Allaha a bez Allaha sú ničím, pretože sú stvorením z Jeho (swt.) Stvorenia a povstanú prostredníctvom Neho (swt.), a nie sú Bohmi popri Ňom. To znamená, že nemajú hodnosť skutočného Božstva. Presnejšie, spadajú pod hodnosť Stvorenia, pretože sú manifestáciou skutočného Božstva v Stvorení. A to je význam slovného spojenia “Allah v Stvorení”, význam toho, že sú obrazom Allaha, tvárou Allaha, Božími Menami Allaha, a tiež význam frázy, “Vskutku, Allah je s nami”. A tiež to poukazuje na skutočnosť, že každý, kto ich pozná, poznal Allaha a každý, kto je vo vzťahu k nim ignorantom, je ignorantom s ohľadom na Allaha; pretože Allah (swt.) čelil iným než sú oni nimi (pmsn); a pretože sú obrazom, ktorý simuluje/imituje skutočné/reálne Božstvo.

{Až na vzdialenosť dvoch lukov či ešte bližšie bol} {Súra An-Nadžm (Hviezda) 53:9}, to znamená, že bol vo vzdialenosti dvoch lukov či ešte bližšie od imitácie/simulácie Božsta, a tak Ho (swt.) činil známym pre Stvorenie.

{A olej jeho takmer vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiaden} {Súra An-Núr (Svetlo) 24:35} – to znamená, že je takmer Svetlom bez temnoty v ňom, a že takmer vzplanie sám od seba, no v skutočnosti taký nie je, pretože jeho svetlo pochádza od Allaha, a nie z jeho vlastného ja (pmsnajr). A z toho dôvodu Abrahám (pmsn), Priateľ Allaha, bol zmätený[7] a takí istí boli aj Anjeli počas M’iradž (Muhammadovho (pmsnajr) Nanebovstúpenia),[8] pretože Muhammad a jeho Rodina (pmsn) majú túto hodnosť. A cieľom stvorenia je dosiahnutie tohto ranku. Oni (pmsn) sú poslednou možnou Dokonalosťou pre akúkoľvek ľudskú bytosť a z toho dôvodu bolo náboženstvo zapeťačené Muhammadom a Rodinou Muhammada. A svet bude zapečatený Muhammadom a Rodinou Muhammada.

[1] Obe (božstvo a panstvo) hovoria o vzťahu medzi bohatým a chudobným, medzi úplným/dokonalým a neúplným/nedokonalým vo vzťahu k pomoci v nedostatku chudobnému a k zdokonaleniu neúplného/nedokonalého. Existuje však rozdiel: Panstvo predstavuje nazeranie zvrchu nadol. To znamená od dokonalého/úplného/bohatého smerom na neúplného/chudobného. Od Al-Murrabbí (ten, ktorý vychováva/dáva disciplínu), ktorým je Al-Rabb (Pán), k Al-Murrabbah (vychovávaný), ktorým je Al-Marbúb (ten, ktorý je pod mocou iného).

Čo sa týka Božtsva, je to naopak. To znamená zdola nahor. Od nedokonalého/neúplného/chudobného k dokonalému/úplnému/bohatému. Teda Panstvo naznačuje Bohatstvo a Dokonalosť Úplného Bohatého, ale Božstvo naznačuje Chudobu a Nedostatky Chudobného/Nedokonalého/Neúplného. A z toho dôvodu Allah (swt.) čelil Svojim služobníkom Jeho (swt.) Pravdou a Realitou, ktoré sa prejavili Božstvom, aby mohol byť známy, a aby Stvorenie mohlo poznať Jeho Bohatstvo a Dokonalosť, zatiaľ čo sa k Nemu otáčajú, vyhľadávajú Ho, aby im mohol pomôcť v ich chudobe, a aby mohol zdokonaliť ich nedostatky.

[2] Al-Kafi, str. 482.   Viď tradíciu v Addende č. 5.

[3] A možno tomu, ktorý sa zamýšľa, neuknie skutočnosť, že existuje mnoho Prorokov a Nástupcov (pmsn), ktorí sú lepší než Adam (pmsn) a majú vyššiu hodnosť. Pretože obraz Allaha, na ktorý bol Adam stvorený, nie je prvým obrazom (Muhammad a jeho Rodina). Presnejšie, je manifestáciou spomedzi jeho manifestácií v Stvorení, pretože medzi Adamom a medzi ním existuje celá škála stvorení, ktoré majú vyššiu hodnosť než Adam (pmsn). Avšak môžeme povedať, že tým obrazom je Adam, pretože ho reprezentuje, prejavuje sa cez neho, a pretože je manifestáciou spomedzi jeho manifestácií.

[4] Muhammad (pmsnajr) je skutočným nástupcom Allaha, ktorého úroveň má Stvorenie dosiahnúť, a prostredníctvom neho je Allah poznávaný. Z toho dôvodu (Allah swt.) vdýchol do Adama z Pravdy, ktorá sa má dosiahnúť. A preto ten, ktorý si skutočne zasluhuje byť nazývaný Duchom Allaha, Allahovým obrazom, Nástupcom Allaha a Mysľou, je Muhammad (pmsnajr). Čo sa týka toho, keď je Adam nazývaný obrazom Allaha, je to kvôli tomu, že bol stvorený na obraz Allaha, Muhammada (pmsnajr), a tiež preto, že Adam predstavoval manifestáciu Muhammada (pmsnajr). A keď je Duchom Allaha nazvaný Ježiš (pmsn), je to tak preto, lebo je manifestáciou Skutočného Ducha Allaha, Muhammada (pmsnajr).

[5] Allah (swt.) stvoril každú ľudskú bytosť podľa Fitrah (podstaty), ktorá ho kvalifikuje na to, aby dosiahla hodnosť (Allaha v Stvorení), pretože vlastné ja každej ľudskej bytosti je stvorené z podstaty, ktorá má umožniť prejavenie sa Božstva. To je význam frázy “Allah stvoril Adama na Svoj obraz”. Každá ľudská bytosť je na to kvalifikovaná. Dvere boli otvorené v minulosti, sú otvorené teraz a budú otvorené v súvislosti s tým, čo má prísť.

[6] Odmietnutie pokoriť sa pred Adamom (pmsn) je odmietnutím pokoriť sa pred Allahom (swt.), odvrátením sa preč od Poznania a krokom k Ignorancii. Je to nerozumné a neguje to múdrosť po tom, čo sa Adam (pmsn) stal nositeľom nástroja poznania Allaha (swt.).

[7] {A keď sa nad ním rozprestrela noc a zbadal hviezdu a zvolal: “Toto je Pán môj!” Keď však zapadla, riekol: “Nemám rád zapadajúcich.” A keď zbadal vychádzajúci mesiac, zvolal: “Toto je Pán môj!” Keď však zapadol, riekol: “Ak ma Pán môj správne nepovedie, budem určite patriť k ľudu zblúdilému!” A keď zbadal vychádzajúce slnce, zvolal: “Toto je Pán môj, pretože je najväčší!” A keď zapadlo, riekol: “Ľud môj, nie som zodpovedný za to, čo k Bohu pridružujete, ale obraciam sa – ako haníf – k tomu, čo nebesia i zem stvoril, a nebudem patriť k tým, ktorí k Bohu pridružujú.”} {Súra Al-An’ám (Dobytok) 6:76-79}

[8] Abu Abdilláh (pmsn) povedal: “Vskutku Allah, Všemohúci, Podmanivý, pozdvihol Svojho Proroka (pmsnajr) do Jeho Siedmeho Neba. Čo sa týka prvého z nich (nebies), požehnal mu a v druhom ho naučil Jeho povinné a predpísané… Potom bol pozdvihnutý do nebies Dunya (tohto sveta), a tak Anjeli vzlietli do kútov nebies, všetci padli na zem (pokorili sa) a povedali: “Oslavovaný a Svätý je On, náš Pán a Pán anjelov a duchov. Aké podobné je toto svetlo svetlu nášho Pána?” A tak Gabriel (pmsn) povedal: “Allah je Väčší! Allah je Väčší!” A tak boli anjeli umlčaní, otvorili sa nebeské dvere a anjeli sa zhromaždili. Prišli a poslali ich mier na Proroka (pmsnajr) – Al Kafi, zv. 3, str. 482. Celá tradícia sa nachádza v Addende č. 5.

 

Kniha Monoteizmu 1.25

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s