Kniha Monoteizmu 1.18

ježiš kresťan vatikánSlová z Tóry a Evanjelií

(Slová, o ktorých si) niektorí ľudia predstavovali, že znamenajú, že Absolútne Božstvo prišlo do Svetov Stvorenia v ľudskej podobe a objasnenie (týchto slov).

Slovo:

V knihe Božstvo Krista od Pápeža Šenouda III. (koptský ortodoxný pápež) Pápež Šenouda III. povedal:

Prvá kapitola: Božstvo Krista, ktorý je súčasťou Svätej Trojice – On je Logos (Slovo).

(Evanjelium podľa Jána 1:1) 1  Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. A na tomto mieste je reč o jeho božstve úplne jasná).

Odpoveď:

V tejto knihe som objasnil, že Ježiš (pmsn) je služobník/uctievač, a že nie je bytosť Absolútne Božská a nasledovať bude (kapitola) Presvedčivosti Prejavu – z jasného presného potvrdeného verša z Evanjelií[1].  Je nesprávne interprétovať a chápať tento text a iné (chápaním a výkladom, ktorý naznačuje, že) Ježiš (pmsn) je (bytosť) Absolútneho Božstva, ako bolo dokázané z uvedeného, že Ježiš (pmsn) alebo Kristus (pmsn) nemôže byť Svetlom, ktoré neobsahuje Temnotu, presnejšie, je Svetlom a Temnotou.  To bol vždy jeho prípad, pretože je stvoreným stvorením, ktoré má potreby a je chudobný vo vzťahu k Absolútnemu Bohou (SWT).

Výklad tohoto Textu:

(Na počiatku bolo Slovo): Pre Absolútne Božstvo (SWT) niet počiatku, aby bolo možné povedať „na počiatku,“ presnejšie, na počiatku, je to, čo je stvorené.  Preto Kristus (Ježiš pmsn) je stvorenou bytosťou, a tento verš jasne poukazuje, že je stvoreným.  Áno, je možné povedať, že týmito slovami je mienená prvá stvorená bytosť alebo prvá Myseľ.  V tom prípade by táto záležitosť mohla byť prediskutovaná, Je Kristus (Ježiš pmsn) prvým slovom? Alebo je Kristus (Ježiš pmsn) slovo zo slov Allaha, ktoré prišlo neskôr po prvom slove?

(A to Slovo bolo u Boha): Absolútne Božstvo nie je zložená realita (to znamená, nie je realitou/pravdou, ktorá je zložená z častí) a je lživé tvrdiť, že ide o kompozitum (zložené z niekoľkých častí) alebo povedať čokoľvek, čo implikuje, že je zložené (z častí).  Pretože viera v to, čo sa mieni výrokom (A to Slovo bolo u Boha), teda že Slovo je Absolútne Božstvo, by znamenalo, že Absolútne Božstvo je zložené z častí.  A viera,[2] že Slovo je Allah – to znamená, že On je Ona a Ona je On bez rozdielu medzi nimi – aj keď nie je kompozitom, činí (túto reč) nerozumnou a bez akejkoľvek múdrosti.  Keďže je bez významu vravieť, že vec je so sebou (je bezvýznamné vravieť, že Allah je s Allahom!).

(A to Slovo bolo Boh): Práve to je miesto zmätku.  Ide o alegorický/nejednoznačný význam, do ktorého padol Šenouda rovnako ako mnohí pred ním.  A pravdou je, že po tom, čo bolo objasnené, že Slovo je stvorená bytosť, a že on sám nemôže byť Absolútnym Božstvom, neostáva nič, než Boh tu (spomenutý) nie je Absolútnym Božstvom, presnejšie, čo sa mieni je „Boh v Stvorení,“ to znamená obraz Boha, ako sa spomína v Tóre alebo Starom zákone  (26  Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz , na svoju podobu.)[3] (27  Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril.)[4]

Emanuel alebo Allah je s nami:

(7  preto, hľa, Pán privedie na nich dravé a veľké vody Eufratu — asýrskeho kráľa s celou jeho slávou, vystúpi nad svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy.   8  Zabočí do Judska, rozvodní sa a preleje cez brehy, bude siahať až po krk a rozpäté ramená naplnia tvoju krajinu, Emanuel, po celej šírke. 9  Spolčujte sa, národy, zúrte, deste sa, počúvajte všetky diaľavy sveta, zbrojte, ale deste sa, zbrojte, ale deste sa!   10  Pripravujte plán, ale stroskotá, navrhnite niečo, ale neuskutoční sa to, pretože Boh je s nami.)[5]

Áno, Allah je s veriacimi ľuďmi, ktorí nasledujú nástupcu Allaha v každom veku.

(22  Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka:   23  Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.)[6]

Nástupca Allaha v Jeho Zemi je predstaviteľom Allaha, a ak je rukou Allaha a tvárou Allaha, potom je Allah v Stvorení, ale nie je Absolútnym Božstvom.  Presnejšie, je chudobná stvorená bytosť, ktorá je má potrebu (Absolútneho Božstva), a on nie je Svetlom bez Temnoty.  Presnejšie, je Svetlom a Temnotou.

first councilA aj keby všetko, čo bolo pridané do Nového zákona z listov a kníh, bolo akceptované, nepracujúci kňazi nebudú nikdy schopní dokázať, že ľudská bytosť je Absolútnym Božstvom. Nasledujú iba to, čoho význam je pre nich mätúci/nejasný a vykladajú to podľa toho, čo sa hodí ich túžbam. V opačnom prípade (ak by to nevykladali podľa ich vlastných túžob), bezpochyby by to odporovalo tým istým listom a knihám a je jednoznačné a jasné, že Ježiš (pmsn) alebo Kristus (pmsn) je stvorený služobník.  Presnejšie, odporovalo by to Starému zákonu, v ktorý veria a protirečilo by to všetkým prejavom predošlých prorokov, o ktorých tvrdia, že v ne veria, a Ježiš (pmsn) (Kristus) nikdy netvrdil, že je Absolútnym Božstvom, a ani tí pred ním nikdy netvrdili, že Ježiš je Absolútnym Bohom.  Presnejšie, táto záležitosť (ktorou je tvrdenie, že Ježiš je Absolútnym Bohom) sa vynorila, a prišla po stovkách rokov, a bola potvrdená na Nicejskom koncile v AD 325.[7] A mnoho ľudí tejto záležitosti oponovalo (že Ježiš je Absolútnym Bohom) počas danej doby, a (dokonca) aj po tom, čo bola potvrdená na Nicejskom koncile.  Až do dnes (stále) existujú kresťania, ktorí to neakceptujú (že Ježiš je Absolútnym Bohom) a neuznávajú túto doktrinálnu deviáciu.

 

[1]  32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. (Evanjelium podľa Marka:13)

[2] V skutočnosti v to neveria.  Presnejšie, veria, že existuje rozdiel, ale kvôli množstvu zmätkov, výrokov a rozdielov v ich pokusoch umiestniť nedostatky do viery v Božstvo, som musel reagovať na to, čo povedali, a čo by mohli povedať.

[3] Genezis – Prvá Mojžišova kniha:1

[4] Genezis – Prvá Mojžišova kniha:1

[5] Izaiáš:8

[6] Evanjelium podľa Matúša:1

[7] (Cisár Konštantín Prvý bol prítomným na otvorení koncilu a Nicejský koncil začal schôdzu 20. mája 325 AD. Koncil sa konal podľa inštrukcií Cisára Konštantína za účelom preštudovania sporu medzi Áriom a jeho nasledovníkmi na jednej strane a Alexandríjskou cirkvou reprezentovanou Alexandrom Prvým (Pápežom Alexandrie) a jeho nasledovníkmi na strane druhej, ohľadom podstaty Krista, či je taká istá ako podstata Pána, alebo či ide o podstatu ľudskú.

Árius poprel Božstvo Krista, a tak veril, že bol čas, kedy Ježiš v ňom nebol prítomný a považoval ho za jedného zo stvorených Bohom a za Jeho výtvor, a tiež považoval Ducha svätého za Boží výtvor.

Na druhej strane Alexander Prvý (Alexandríjsky Pápež) prízvukoval, že podstata Krista je taká istá ako podstata Boha a názor Alexandra Prvého (Pápeža Alexandrie) prevládol na základe volieb, ktoré sa odohrávali pod záštitou Cisára Konštantína, ktorý Pápeža Alexandrie podporoval.  Árius a dvaja spomedzi kňazov trvali na tom, že pod tento názor sa nepodpíšu.  Následne boli vyhnaní na Aléry (v súčasnosti Balkánske ostrovy).  Áriove knihy boli spálené a jeho doktrína bola pomenovaná “Áriove bludy” a jeho nasledovníci sú do dnešnej doby označovaní za nepriateľov Kresťanstva.

Výsledkom Nicejského koncilu bola prvá z foriem viery, že Božstvo Krista je Absolútnym Božstvom a vzťah medzi Cirkvou a Autoritou sa začal formovať po tom, čo bola náboženskou entitou.  O tri storočia neskôr, po rozvoji cirkevnej ideológie a jej zmiešavaní s myšlienkami a náboženstvami, ktoré ju obklopovali zo všetkých strán, medzi ktoré patrilo Rímske pohanstvo (predchádzajúce náboženstvo Konštantína), cirkev, ktorá bola podporovaná Rímskym cisárom, sa stala právomocou a autoritou, ktorá určovala, kto je v rámci hraníc viery, a kto je mimo nich.

Uvedené je takmer identické so všetkým tým, čo bolo spomenuté cirkvou a historicky v rámci koncilu, samozrejme s konkrétnymi krokmi.  Neverím, že férový bádateľ by bol nedbalý (skutočnosti, že) Konštantín podporoval Alexandra. Neverím, že by férový bádateľ by si neoveril a nenechal potvrdiť Konštantínovu pohanskú vieru, pretože po tom, čo polovica kresťanských kňazov podporovala Ária, strach, že by mohli byť utláčaní Konštantínom, spôsobil, že (z ich stanoviska) upustili. A ten, kto nevie, kto bol Konštantín, a ako zvykol utláčať kohokoľvek, kto mu oponoval, aj keby oponujúci boli ľudia jemu najbližší, nech si preopakuje históriu tohoto tyrana, ktorý rozšírili skorumpované kresťanstvo v Európe, a ktorý nikdy neváhal, keď došlo na zabíjanie jeho bratrancov a ľudí jemu blízkych v prípade, ak mu oponovali.  Zistíte, že dnešní kňazi neberú v úvahu Konštantínovu krvavú históriu a zobrazujú ho ako citlivé jahniatko, ktoré organizovalo tento koncil a dalo slobodu všetkým tým, ktorí s ním nesúhlasili a oponovali mu.  To všetko aj napriek vyhnaniu a prenasledovaniu Ária a napriek tomu, že po koncile bola jeho viera zakázaná.   Jasným zámerom a cieľom organizovania tohoto koncilu bolo zničenie Ária a viery, že Kristus je iba stvorená bytosť, a rozšírenie pohanskej viery v Krista, teda že Kristus je Allah.

this-day-in-history-photo-10-28(Preklad latinského textu:

“Verím v jedného Boha, Otca, ktorý je schopný všetkého, stvoriteľ všetkých vecí, viditeľných a neviditeľných; Veríme v jedného Pána, Ježiša Krista, Božieho Syna, jediného splodeného syna Boha, to znamená, z podstaty Otca, Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, Skutočný Boh zo Skutočného Boha, splodeného, nestvoreného; je rovný otcovi podstatou, ktorý pre nás, ľudské bytosti, a pre našu spásu zostúpil a bol vtelený, a bol učinený človekom, trpel a tretieho dňa povstal, on, skrze ktorého všetko začalo existovať, všetko v Nebi a všetko na Zemi, a vystúpil na nebesia; prichádza, aby súdil živých i mŕtvych skrze Ducha svätého.  A čo sa týka tých, ktorí vravia, že ‘Boli časy, keď (slovo) neexistovalo,’ a ‘Nejestvoval pred tým, než sa narodil,’ a ‘Začal existovať z toho, čo neexistuje (Bol stvorený z ničoho),’ alebo hovoria o existencii Božieho syna, že ‘Vzišiel z inej bytosti alebo inej podstaty,’ alebo (že je stvorenou bytosťou),’ alebo ‘nestály, ‘ alebo ‘premenlivý’ – takí sú odsúdení svätou katolíckou a apoštolskou Cirkvou.”

A všetci kňazi, ktorí boli prítomní, podpísali tento Zákon vyznania, až na dvoch z nich – a možno viac – a samozrejme okrem Ária a jeho ľudí.

A ortodoxný Pápež v Egypte, Šinouda Tretí, vo svojej knihe Podstata Krista uvádza: (Árius popieral Božstvo Krista a videl, že je podstatou menej než otec, a že bol stvorený.  Áriove korene sú prítomné do dnešného dňa.  Dokonca aj po tom, čo bol zavrhnutý Ekumenickým koncilom nicejským v 325 A.D, Árius a jeho nasledovatelia (Árijci), (ktorí prišli) po ňom, boli dôvodom na trápenie/vyčerpanosť, nejednotnosť a pochybnosti vo Svätej cirkvi).

A samozrejme Šinouda Tretí tu uvádza kresťanskú doktrínu svedkov jehovových, ktorá sa rozširuje v kresťanskom svete pozoruhodným spôsobom, a obzvlášť na Západe.  Svedkovia jehovoví neakceptujú mnohé z deviácií cirkvi – od príkladov Trojice, a že Slovo je Allah a iné inovácie.  A medzi dôkazy, ktoré potvrdzujú, že viera v Božstvo Krista je inováciou, ktorá bola vytvorená počas Nicejského koncilu, patria skutočnosti, že polovica z tých, ktorí boli prítomní na Nicejskom koncile, podporovali Ária alebo boli neutrálni a viera, že Ježiš (Kristus) bol iba stvorenou bytosťou, bola bežnou a prevládajúcou vierou počas doby Áriovej.  Túto záležitosť kňazi pripúšťajú v ich knihách dodnes:

Vo výskumoch Kresťanského ekumenického koncilu sa spomína – od biskupa Bišoja (…4- Nicejský koncil: 1- Okolnosti konania koncilu……

B- Čo sa týka priamych dôvodov konania tohoto koncilu, bola to inovácia Ária (Áriove bludy), pretože ríši hrozilo rozdelenie, teda práve kvôli týmto inováciám………..

Ekumenický koncil bol zorganizovaný na základe príkazu Kráľa Konštantína z jeho obavy o vážne rozdelenie, ktoré bolo prítomné v ríši kvôli Áriovým inováciám.  Koncil sa konal v roku 325 A.D. v Nicaea (Grécko) a zúčastnilo sa na ňom 318 biskupov.  A ako spomenul Svätý Athanásius, ktorý bol jedným z očitých svedkov a jeden z členov koncilu, v jeho prejave, že na začiatku 16 biskupov podporovalo Ária, 22 biskupov podporovalo Pápeža Alexandra a ostatní mali neutrálny postoj.  A na konci Koncilu Ária podporovali už iba dvaja biskupi, a to Sekundus a Theonas, ktorí odmietli podpísať/byť stúpencami viery Koncilu spolu s ostatnými kňazmi, ktorí boli oddaní.  A počas doby Svätého Epifána boli podpisy tristoosemnástich, ktorí boli v Nicaea prítomní, stále tam.  Bolo to kvôli vysvetleniu viery Svätého Epifána a jeho odpoveď na urážky/lživé tvrdenia Ária.  A skrze to vidíme rozsah veľkosti alexandríjskej defenzívy v Koncile.  A dosiahnutie rozhodnutia Koncilu nebolo ľahkou záležitosťou, presnejšie, vyžadovalo si to veľa snahy……

5- Nicejský koncil: 2) Árius a jeho Bludy.

Prešla doba, kde sa takmer väčšina sveta stala Árijským, ak by nebolo pre Epifána, pretože počas jednej z dôb Cisár izoloval rímskeho pápeža a ustanovil na jeho miesto ďalšieho, aby mohol podpísať právo árijskej viery. A keď sa pápež vrátil z väzenia na svoju stoličku, podpísal právo árijskej viery, ktorú pred tým podpísať odmietol.  Bolo to štádium, v ktorom v Egypte neostával nik okrem Epifána a jeho biskupov a oni boli jediní, ktorí sa držali správnej viery.  Z toho dôvodu nie je zvláštne, že Prorok Izaiáš povedal: “Buď požehnaný, môj ľud Egypt“ (Izaiáš 19:20), ale v mnohých iných časoch alexandríjsky pápež podporoval stolicu Ríma ako pápeži, ktorí boli s Pápežom Epifánom a podporovali ho.

Kresťanstvo skolabovalo v celom svete.  Vzdalo sa pred árijskou tyraniou a neostalo nič, než stolica Alexandrie, ktorá bola reprezentovaná vyhnaným pápežom Alexandrie a jeho egyptskými biskupmi.  A je na nás, aby sme rozpoznali stopy krokov nášho otca……) Kresťanský ekumenický koncil – Ekumenický koncil a herésy – Biskup Bišoj.

Kniha Monoteizmu 1.18

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s