Kniha Monoteizmu 1.11

Prvý príkaz Padnutia na zem a Tauhíd (Monoteizmus)

Dnes, počas našej modlitby padáme na zem pred Allahom. Všetci to vieme a nerozchádzame sa v tom. Ale tiež veríme, že anjeli padli na zem pred Adamom. A tiež veríme, že prorok Já’qub spolu so svojou ženou a deťmi padli na zem pred Júsufom (Jozefom (pmsn)).

A ten, kto hľadá skutočnú záchranu, by nemal byť nedbalý voči tejto záležitosti, v opačnom prípade úmyselne stráca svoje náboženstvo, pretože táto záležitosť je extrémne dôležitá a nebezpečná, keďže Padnutie na zem je dnes uložené v mysliach ako neprijateľné, iba ak pred Allahom, a každý, kto tak učiní (to znamená padne na zem pred iným než Allahom), tomu by bol pravdepodobne pripísaný Širk (pridružovanie) a Kufr (neviera) (resp. bol by obvinený z Širk a Kufr) mnohými z tých, ktorí, zdá sa, nepremýšľajú alebo nepoužívajú svoju myseľ (resp. tí, ktorí nepremýšľajú alebo nepoužívajú svoju myseľ by označili tých, ktorí padajú na zem za Mušríkov a Káfirov). Naprek tomu toto padnutie na zem nachádzame so všetkou jasnosťou v prípade anjelov a v prípade Jákoba (pmsn), a všetci sú to neomylní, ktorí nerobia chyby, presnejšie, k tomuto padnutiu na zem došlo na základe príkazu Allaha. Preto nie je dobré, aby sme túto záležitosť prehliadli bez toho, aby sme jej venovali pozornosť, a nie je dobré, aby sme ju zanedbali kvôli tomu, že ju nedokážeme pochopiť a uvedomiť si ju, ako je prípad mnohých ľudí. Presnejšie, človek, ktorý hľadá pravdu, musí pochopiť v náboženstve Allaha všetko, pretože On (SWT) neurobil nič alebo nespomenul nič len tak, aby sme tomu nevenovali pozornosť a nesnažili sa pochopiť múdrosť, ktorá stojí v pozadí.

V skutočnosti nás toto padnutie na zem stavia pred evidentnú realitu/pravdu, ktorou je: Allah (SWT), ktorý Svojmu stvoreniu povedal: Padnite predo Mnou na zem, pretože som váš Boh a Pán, je ten istý, ktorý im povedal: Padnite na zem pred Adamom a pred Jozefom (pmsn). Ide o nebezpečnú záležitosť, ktorá musí byť precízne pochopená, pretože Padnutie na zem predstavuje najvyššiu poddanosť toho, ktorý sa pokoril, a objasňuje chudobu pokoreného a bohatstvo toho, pred ktorým sa pokoril. Následne objasňuje, že pokorený svojím konaní robí z toho, pred ktorým padol na zem, Boha (Boh znamená v Arabčine “ilah”, resp. ten, ktorý je potrebný a vyhľadávaný za účelom pomoci a naplnenia nedostatkov) a poukazuje na prijatie jeho Panstva.

Ak by sme túto záležitosť postavili formou otázky a povedali: Vskutku naše padnutie na zem pred Allahom predstavuje maximum, čo dokážeme urobiť vo vzťahu k poddanosti, aby sme tak mohli prejaviť našu potrebu a chudobu, čo znamená, že sa Naň obraciame a vyhľadávame Ho, aby nás mohol zdokonaliť a učiniť nás úplnými, a aby sme mohli prijať Jeho Panstvo, a aby sme mohli priznať, že On je ten, ktorý nás napĺňa. Otázkou je: Čo znamená padnutie na zem anjelov pred Adamom? A čo znamená padnutie na zem Jákoba pred Jozefom (pmsn)? Ide o rovnakú záležitosť alebo bola táto záležitosť zmenená?

V skutočnosti je záležitosť tou istou a nezmenilo sa nič v súvislosti s tým, k čomu padnutie na zem indikuje (poddanosť pokoreného pred ktorým padol na zem), pretože padnutie na zem je to isté a pokorený je ten istý. Áno, ten, pred ktorým padol na zem, sa zmenil, pretože napríklad Jákob padol na zem pred Allahom a padol na zem pred Jozefom, teda zmenil sa ten, pred ktorým sa pokoril. A niet rozdielu v tom, čo naznačuje prvé padnutie na zem, a čo naznačuje druhé padnutie na zem, pretože ak prvé pokorenie sa naznačuje vyhľadávanie a Jákobovu potrebu (Allaha) a Jákobovo prijatie Panstva toho, pred ktorým sa pokoril, druhé padnutie na zem je také isté. Toto padnutie na zem preto so všetkou jasnosťou poukazuje na to, že Allah (SWT) chce povedať: Vskutku takto som poznávaný a každý, kto chce poznať Moje Božstvo, to musí vedieť, a každý, kto chce poznať Moje Panstvo, to musí vedieť.

A v skutočnosti je to veľké požehnanie, ktorého veľkosť som objasnil už pred tým, keď som povedal: Vskutku poznať Absolútnu milosť pre nás nie je možné, ale uvedomujeme si ju poznaním Milosti, ktorá je blízko k Absolútnej Milosti. A čím bližšie je táto Milosť k Absolútnej Milosti, tým väčšie bude naše poznanie. A preto najväčším požehnaním pre stvorenie sú Kalifovia (nástupcovia) Allaha na Jeho Zemi, pretože prostredníctvom nich je Allah poznávaný a unifikovaný.

Od Imáma Al-Rida (pmsn) v súvislosti s tým, ako navštevovať Prorokov a Miestodržiteľov (pmsn), povedal: “Mier s Allahovými uprednostnenými a blízkymi k Nemu, Mier s Allahovými dôverníkmi a Jeho milovanými, Mier s Allahovými stúpencami a Jeho kalifmi (nástupcami), Mier so záchytnými bodmi k Allahovi, Mier s domami pamätania na Allaha, Mier s tými, ktorí odhaľujú/demonštrujú príkaz Allaha a to, čo On zakazuje, Mier s tými, ktorí volajú k Allahovi, Mier s tými, ktorí sú vytrvalím potešením pre Allaha, Mier s tými, ktorí sú oddaní v poslušnosti voči Allahovi, Mier s tými, ktorí vedú k Allahovi, Mier s tými, ktorých ak si niekto vezme za svojich pánov, berie si tak Allaha za svojho Pána, a tými, voči ktorým ak niekto prechováva nenávisť, ten prechováva nenávisť k Allahovi, a tými, ktorých ak niekto pozná, ten pozná Allaha, a tými, voči ktorým ak je niekto ignorantom, ten je ignorantom voči Allahovi, a tými, ktorých ak sa jeden drží, ten sa drží Allaha, a tými, ktorých ak sa jeden vzdá, ten sa vzdal Všemohúceho Allaha. A Allah je môj svedok, že som v mieri s tými, s ktorými ste v mieri vy, a som vo vojne s tými, ktorí sú vo vojne s vami, a že som veriaci vo vašu zjavnosť a vo vaše utajenie, som na vás závislý ohľadom toho vštkého. Nech Allah preklína nepriateľov Rodiny Muhammada spomedzi Džinov a Ľudí a prehlasujem sa za nevinného vo vzťahu k nim, a nech Allah zošle Jeho mier a požehnania na Muhammada a jeho Rodinu.”[1]

A preto ich Allah nazval “blahobytom” {a potom sa vás budú pýtať na blahobyt} {Súra Al-Takáthor (Rozmnožovanie) 102:8}. A anjeli poznali tento blahobyt/požehnanie, keď ich Adam naučil to, čoho boli ignorantmi, {Povedal: “Ó, Adam, oznám im mená toho všetkého!”}, to znamená pomôž im spoznať Allaha a Mená Allaha. A tak bol Adam cestou, ktorou sa anjeli učili, a poznali pravdy Mien, pretože to, čo ich Adam naučil, boli pravdy, a nie slová a významy. A po tom, čo sa dozvedeli mená od Adama, uvedomili si, že stvorenie Adama bolo požehnaním, ktoré na nich zoslal Allah. Napríklad Anjel, ktorý bol stvorený z Milosti, poznal Absolútnu Milosť s ohľadom na svoj vlastný stav, ale keď bol stvorený Adam (pmsn), v ktorom sa Milosť prejavila vo väčšom obraze a obraze bližšom k Absolútnej Milosti, iba vtedy si Anjel uvedomil pravdu a realitu tejto Absolútnej Milosti, uvedomením si svojej neschopnosti poznať Absolútnu Milosť.

[1] Mann la jahduruhu Al-Khatíb: zv. 2, str. 608. Táto Ziyarah je v Al-Kafi a Al-Tahdhib, a Kamel Al-Ziyarah

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s