Kniha Monoteizmu 1.10

Salah (Modlitba) a Tauhíd (Monoteizmus)

sujud ruku monoteizmus monotheism pravý islám

Modlitba je Nanebovstúpenie veriaceho a predstavuje obraz metódy Poznávania. Kroky Poznávania, pohyby a výroky súvisiace s modlitbou vyjadrujú postup/metódu Poznávania, pretože pohyby Modlitby, ktoré začínajú Qiyam (postojom), potom Ruku’ (poklona), potom Sudžúd (padnutie na zem), vyjadrujú Poznávanie, ktoré je sprevádzané vzďaľovaním sa preč od “Ja.” A tak od Qiyam (postoj), teda postoj (pred Allahom), cez Ruku (poklonu), ktorá do určitej miery predstavuje poddanosť a vzďaľovanie sa preč od “Ja”, k Sudžúdu (padnutiu na zem), ktoré predstavuje vyšší stupeň poddanosti, pokory a vzďaľovanie sa preč od “Ja.” Poddanosť a pokora rozhodne narastajú spolu s nárastom Poznania,[1] a tiež Poznanie narastá spolu s nárastom poddanosti a podriadenosti.

A preto Dhikr (pripomenutie/spomínanie) (Allaha) v Ruku’ (poklone) a Sudžúde (po padnutí na zem), ktorým je Subhana Rabbí al-‘Azím (Sláva môjmu Pánovi, Veľkému) a Subhana Rabbí al-A’lá (Sláva môjmu Pánovi, Najvyššiemu), predstavujú dva stupne pokory a poddanosti, a tiež (predstavujú) Poznanie, ktoré je spojené s týmito dvomi stupňami, pretože v Poklone spočíva Glorifikácia a Posvätenie Božej Podstaty alebo Allaha a vylúčenie (všetkých nedostatkov, temnôt, chýb, nedokonalostí atď.) a pozdvihnutie Ho nad to všetko. A po padnutí na zem dochádza ku Glorifikácii a Posväteniu Pravdy a Reality (Allaha) a vylúčenie z Jeho Pravdy a Reality (všetkých nedostatkov, temnôt, chýb, nedokonalostí) a k pozdvihnutiu (Jeho Pravdy a Reality) nado všetko.

Keďže Padnutie na zem je na škále poddanosti o stupeň vyššie než Poklona, je vhodné, aby bolo počas Poklony vyrieknuté v súvislosti s Glorifikáciou: Subhana Rabbí al-‘Azím (Sláva môjmu Pánovi, Veľkému) alebo Subhana Rabbí al-Ali (Sláva môjmu Pánovi, Vysokému). A v súvislosti s Glorifikáciou po Padnutí na zem je náležité vyrieknuť: Subhana Rabbí al-‘Alaa (Sláva môjmu Pánovi, Najvyššiemu) alebo Subhana Rabbí al-A’zumm (Sláva môjmu Pánovi, Najväčšiemu).

Rozdiel medzi Veľkým a Najväčším a medzi Vysokým a Najvyšším je jasný.[2] A tento rozdiel prirodzene poukazuje na to, že Poznanie počas Padnutia na zem, ku ktorému indikujú samotné Padnutie na zem a Glorifikácia, je väčšie než Poznanie v Poklone, ku ktorému indikujú Poklona a jej Glorifikácia.

A počas oboch Glorifikácií (to znamená v glorifikácii, ktorú vykonávame počas Ruku’ a glorifikácie, ktorú vykonávame počas Sudžúdu), sme v súvislosti s Ním vylúčili všetky nedostatky/chyby. Následne sme Ho pozdvihli nad možnosť alebo sme vylúčili (možnosť) Ho poznať úplným poznaním na oboch stupňoch, teda Veľký a Najväčší alebo Božie “Allah” a Pravdu a Realitu “Howa (On).” Týmto našim výrokom dokazujeme, že sme neschopní poznať Absolútne Božstvo úplným poznaním, nehovoriac o Pravde a Realite, ktorá nám Božstvom čelí.

[1] Viď tradíciu v Addende č. 5

[2] Nielen v Jazyku arabskom, ale aj v Slovenčine – veľký, väčší, najväčší.

Kniha Monoteizmu 1.10

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s