Kniha Monoteizmu 1.9

Tauhíd (Monoteizmus) spočíva v Tasbíhu (Glorifikácii) a nie v Opise

Na Základe toho, čo bolo odprezentované, je jasné, že Monoteizmus spočíva v Glorifikácii (Tasbíh) a nie v Opise.[1] To znamená, že k pravému Monoteizmu dochádza pozdvihnutím Ho nad možnosť poznať Ho prostredníctvom Jeho Pravdy a Reality. Presnejšie, cieľová stanica a najvyššie poznanie Ho nastáva uvedomením si neschopnosti poznať Jeho Pravdu a Realitu. Krajnosť, ktorú môže ľudská bytosť dosiahnuť s ohľadom na Opis Dokonalých Mien, je dosiahnutie tohto poznania, to znamená uvedomiť si neschopnosť Ho poznať, na základe čoho si ľudská bytosť jasne uvedomí, že skutočný Monoteizmus spočíva v Glorifikácii. Allah povedal {O čo slávnejší je Boh než to, čo Mu lživo pripisujú, okrem služobníkov Božích úprimných.} {Súra As-Sáfát (Stojaci v radoch) 37:159-160}. Je to tak preto, lebo oddaní služobníci vedia, že Opisy sa vo svojej realite vracajú k nepripúšťaniu Allahových nedostatkov alebo sa vracajú ku Glorifikácii a Posväcovaniu/Pozdvihovaniu (Allaha). To znamená, že je bez nedostatkov, to znamená, že On (SWT) je Svetlo bez temnoty v Ňom.

Abi Abdilláh (pmsn) povedal: “Vskutku, Allah je Poznanie bez Ignorancie v Ňom, Život bez Smrti v Ňom, Svetlo bez Temnoty v Ňom.[2]

Od Júnusa, syna Abdul-Rahmána, že povedal: Povedal som Abi Al-Hassánovi Al-Ridha (pmsn): “Bolo nám vyrozprávané, že Allah je Múdrosť bez Ignorancie v Ňom, Život bez Smrti v Ňom, Svetlo bez Temnoty v Ňom.” A tak on (pmsn) povedal: “Vskutku, On je naozaj taký.”[3]

A pravdou je, že priznanie našej neschopnosti poznať Božské je pre nás možným poznaním, z ktorého si uvedomujeme našu neschopnosť poznať Pravdu a Realitu, pretože nie je možné, aby sme si našu neschopnosť poznať Jeho (SWT) Pravdu a Realitu priamo uvedomili, iba ak prostredníctvom priznania si našej neschopnosti poznať Absolútne Božstvo. Je to tak, pretože Absolútne Božstvo je to, čo nám čelí, a je vhodné pre náš stav, a je pre nás možné ponoriť sa do oceánu poznania Ho prostredníctom našich nedostatkov, o ktorých vieme, [4] pretože Absolútne Božstvo je Absolútna Dokonalosť, ku ktorej sa obraciame a ktorú vyhľadávame, aby nám pomohla s našimi nedostatkami.

Ale je napríklad možné, aby sme si uvedomili neschopnosť poznať Absolútnu Milosť bez toho, aby sme spoznali istú Milosť? Jednoznačná odpoveď je: Nie.

A následne aby sme si mohli uvedomiť našu neschopnosť poznať Absolútnu Milosť alebo (Al-Rahman Al-Rahím SWT), musíme poznať nejakú Milosť. A čím je táto Milosť, ktorú si uvedomujeme, väčšia, tým viac ju budeme poznať. A výsledok bude, že poznanie našej neschopnosti poznať narastá. Následne poznanie našej neschopnosti poznať Pravdu, ktorá nám čelila Absolútnou Milosťou, bude väčšia, pretože k poznaniu Absolútnej Milosti dochádza poznaním jej manifestácie v Stvorení a k poznaniu Absolútneho Božstva dochádza poznaním Jeho manifestácie v Stvorení, a tiež k poznaniu Pravdy dochádza poznaním Absolútneho Božstva.

A preto je pre nás povinné poznať nástupcov (kalifov) Allaha v Jeho Zemi, pretože oni sú manifestáciou Allaha v stvorení a prostredníctvom nich je Allah poznávaný, to znamená, dochádza tak k uvedomeniu si neschopnosti Ho poznať a následne neschopnosť poznať pravdu sa stáva známou, a toto je Monoteizmus, ktorý sa vyžaduje od syna Adama. A to je skutočné tajomstvo a dôvod na vyslanie prorokov a miestodržiteľov (pmsn), to znamená, že ich vyslanie je nevyhnutné, pretože k Poznaniu dochádza prostredníctvom nich.

A preto tu spočíva pravda Monoteizmu, a tá je: On (SWT) sa prejavil v Jeho stvorení Absolútnym Božstvom, aby Ho mohli poznať tým, čo je vhodné pre ich pozíciu/stav vzhľadom na to, že sú chudobní, a otáčajú sa k Absolútne Bohatému, aby im mohol pomôcť s ich nedostatkami. To znamená, že Božstvo nie je Pravdou, presnejšie, (Božstvo) je tvárou Pravdy, ktorá je vohdná pre stvorenie, pretože (Božstvo) je Jeho (SWT) prejavom/zjavom pre nás, aby sme Ho mohli poznať. A preto Božstvo nie je Pravdou, presnejšie, je to cesta, ktorá vedie ku Pravde. To však neznamená, že Absolútne Božstvo je niečo iné než On (SWT). Pretože v skutočnosti ak by neexistovalo stvorenie, nebolo by toho, čo sa nazýva Božstvom, keďže On (SWT) je Božstvom vo vzťahu k nám, pretože sme chudobní a potrebujeme pomoc s našim nedostatkami, a tak sa obraciame k Nemu (SWT). To znamená, že Jeho (SWT) prejav smerom k Jeho stvoreniu v stave Absolútneho Božstva nie je ničím iným než Jeho (SWT) vzhľad/zjav pred nimi, ktorý je zodpovedajúci ich stavu. Neznamená to však, že Božstvo je pravdivým a úplným odhalením Pravdy, presnejšie, je definované pravdou adekvátnou k stavu a chudobe stvorenia.

Abi Sanán povedal, opýtal som sa Aba Al Hassán Al-Ridu (pmsn): “Poznal Allah, Všemohúci, Samého Seba pred tým, než bolo stvorené stvorenie?”

On (pmsn) odpovedal: “Áno.”

Ja som povedal: “Počul a videl Svoje Ja?”

On (pmsn) nato: “Nepotreboval to, pretože nezvykol pýtať alebo žiadať od Vlastného Ja. On je Jeho Vlastné Ja a Jeho Vlastné Ja je On. Jeho moc/schopnosť je všadeprítomná, a preto sa nepotrebuje pomenovať. Avšak vybral si pre Seba mená, aby Ho iní než On prostredníctvom nich mohli volať, pretože ak by nebol volaný Jeho menom, nebol by známy. Prvé meno, ktoré si pre Seba vybral, bolo: Vysoký (Al-Ali), Veľký/Veľkolepý (Al-Adím), pretože je Najvyšší nad všetkými vecami. A preto Jeho význam je ‘Allah,’ a Jeho meno je ‘Al-Ali Al-Adím (Vysoký/Vysokopostavený Veľký/Veľkolepý),’ a sú to prvé z Jeho mien, On je vysoko nad všetkým.”[5]

A Hišám, syn Al-Hakáma, vyrozprával, že sa opýtal Aba Abdilláha (pmsn) na mená a odvodené mená Allaha a z čoho je odvodené Allah, a tak on (pmsn) povedal:

“Ó, Hišám, Allah je odvodené od ‘ilah’ (Boh) a ilah (ten, ktorý je potrebný) si vyžaduje, aby existoval ten, kto Ho potrebuje (obracia sa k Nemu za účelom naplnenia svojich potrieb a pomoci s nedostatkami), a meno je odlišné od Toho, Ktorému je dané. A preto každý, kto uctieva meno bez významu, vskutku neuveril a neuctieval nič. A každý, kto uctieva meno a význam, vskutku pripisoval (padol do Širku/Polyteizmu) a uctieval dve. A každý, kto uctieva význam bez mena, vskutku to je Monoteizmus.”[6]

A slová imámov (pmsn) sú v týchto tradíciach jasné. Stačí, aby sa jeden zamyslel nad slovami Imáma Al-Ridu (pmsn): “Jeho moc/schopnosť je všadeprítomná, a preto nepotrebuje pomenovať Samého Seba. Ale vybral si pre Seba mená, aby Ho nimi mohli volať iní než On, pretože ak by nebol volaný Jeho menom, nebol by známy,” a slová Imáma Sádiqa (pmsn): “Ó, Hišam, Allah je odvodené od ‘ilah’ (Boh) a ilah (ten, ktorý je potrebný) si vyžaduje, aby existoval ten, ktorý Ho potrebuje.”

A aby bol obraz jasnejší, je potrebné vedieť, že poznať Ho (SWT) prostredníctvom Jeho opisov/atribútov pravdivým a úplným poznaním nie je možné z dvoch dôvodov:

Po prvé: všetky Božie Opisy/Atribúty, resp. ich zhromažďovateľ, Božstvo (všetky tieto opisy/atribúty sa zhromažďujú v Božstve), teda Allah, nie je ničím iným než tvárou, ktorou nám Allah (SWT) čelí, teda tým, čo je vhodné pre náš stav. Teda Božstvo nie je Pravdou, presnejšie, ide o cestu, ktorou je možné Pravdu poznať. A preto považovať poznanie Božstva za skutočné poznanie je ako zastaviť sa uprostred cesty, ktorá vedie k cieľu, a tvrdiť že jeden už cieľ dosiahol.

Po druhé: Keď sú Mu (SWT) atribúty/opisy pripisované, stávajú sa absolútnymi, ako by bolo potom možné, aby neúplny poznal úplného/absolútneho úplným poznaním, zatiaľ čo úplné poznanie niečoho znamená, že ten, ktorý pozná absolútne, danú vec obklopuje (t.j. je si jej plne vedomý). Obklopiť niečo je možné, iba ak je jeden nad tým alebo minimálne ak je tomu rovný. A preto hlásanie schopnosti poznania Božích atribútov/opisov úplným poznaním je ako hlásanie plurality Absolútneho Božstva. Je to ako označiť toho, ktorý pozná, a ktorý je stvorený, za absolútne božstvo, a to je chyba. A preto z atribútov/opisov môžeme poznať ich manifestácie/prejavy v stvorení a rozhodne najbližšie sú k nim (božím atribútom/opisom) manifestované dôkazy Allaha proti Jeho stvoreniu, teda Jeho nástupcovia (Kalifovia) na Jeho Zemi.[7]

Ak si napríklad vezmeme Milosť a chceme vedieť všetko, čo je možné o Milosti vedieť, môžeme to poznávať pri pohľade na Prorokov a Miestodržiteľov vo vzťahu k zvyšku stvorenia. Predpokladajme, že (milosť) má rozsah medzi (80-99)% v ktoromkoľvek z nich, pretože každý, kto by bol opísaný (100% Milosťou), by predstavoval dokonalosť, v ktorej niet nedostatkov, resp. bohatstvo v ktorom niet chudoby, to znamená, že by bol svetlom, v ktorom niet temnoty, a tým všetkým je Allah (SWT), a nie Jeho stvorenie. A preto naše poznanie Milosti, bez ohľadu na to, kam siaha, nie je úplné a v poznaní Milosti môžeme dôjsť maximálne k neschopnosti poznať Absolútnu Milosť.

V skratke to znamená, že je to poznanie, ktoré závisí na vyvrátení nedostatkov,[8]

to znamená, že je to poznanie, ktoré závisí na odstránení (akýchkoľvek nedostatkov, temnoty atď.) z Domény Allaha a na Glorifikácii. A práve kvôli tomu som povedal, že Monoteizmus spočíva v Glorifikácii a nie v Opise.

A tiež vo vzťahu ku zvyšku stvorenia ide o poznanie, ktoré je spojené s Kalifmi (nástupcami) Allaha na Jeho Zemi, pretože prostredníctvom nich je Allah poznávaný a skrze nich je Monoteizmus ustanovený. Pretože prostredníctvom nich (Kalifov Allaha) Milosti) sa Allahova absolútna Milosť stáva známou a prostredníctvom ich Božstva v stvorení sa stáva známym Jeho absolútne Božstvo. Bez nich neexistuje poznávanie Monoteizmu zvyškom stvorenia.

A preto je Monoteizmus úzko spojený s Allahovými Kalifmi, presnejšie, ak by sme sa na záležitosť pozreli zblízka, z toho, čo bolo odprezentované, by sme vedeli, že Poznávanie a Monoteizmus by neboli pre zvyšok stvorenia možné, ak by nebolo prvú stvorenú bytosť alebo Prvú Myseľ, teda Muhammada (pmsnajr), ktorý umožnil stvoreniu Ho (SWT) poznať.

Od Abdel-Saláma, syna Sáleha Al-Harwiho, od Alího, syna Músa Al-Rida, od jeho otca, Músa, syna Džá’fara, od jeho otca, Džá’fara, syna Muhammada, od jeho otca, Muhammada, syna Alího, od jeho otca, Alího, syna Al-Husseina, od jeho otca, Al-Husseina, syna Alího, od jeho otca, Alího, syna Abi Táliba (pmsn), že povedal: Rasúl Allah (pmsnajr) povedal:

“Allah nestvoril stvorenie lepšie než som ja, ani si neuctil stvorenie viac než mňa.”

Ali (pmsn) povedal: “Ó, Rasúl Allah, si lepší než Gabriel?”

A tak on (pmsnajr) povedal: “Ó, Ali, vskutku, Allah, Požehnaný a Vysokopostavený, si uctil Jeho prorokov a poslov viac než Jeho blízkych anjelov a uprednostnil ma pred všetkými prorokmi a poslami, a po mne si uprednostnený ty, Ó, Ali, a Imámovia, ktorí prídu po tebe, a vsktuku anjeli sú našimi služobníkmi a služobníkmi tých, ktorí nás milujú.

Ó, Ali, tí, ktorí sú nositeľmi Trónu a tí, ktorí ho obklopujú, glorifikujú ich Pána chválením Ho a prosia o odpustenie za tých, ktorí uverili v našu Wilája (náše božské ustanovenie a autoritu).

Ó, Ali, keby nebolo nás, Allah by nebol stvoril Adama ani Evu, Nebo ani Pekelný oheň, Nebesá ani Zem, ako by sme teda nemohli byť lepší než anjeli a predchádzame ich v poznaní nášho Pána, v Jeho glorifikácii, v uctievaní Ho, pretože Všemohúci Allah prv stvoril naše duše, a tak sme sa vyjadrili chválením Ho a unifikovaním Ho.

Potom stvoril anjelov, a tak keď videli naše duše ako jedno svetlo, mysleli si, že naša záležitosť je príliš veľkou, a tak sme glorifikovali Allaha, aby anjeli mohli vedieť, že sme stvreným stvorením, a že On zďaleka presahuje naše opisy/atribúty.

A tak keď videli veľkosť našej záležitosti, pozdravili sme, aby anjeli vedeli, že niet boha než Allaha, a že sme služobníci, a nie Bohovia, ktorí majú byť uctievaní spolu s Ním alebo bez Neho.

A tak povedali: La ilah illa Allah (Niet boha než Allaha).

A tak keď videli, že náš status sa zväčšil, povedali sme Allahu-Akbar (Allah je Väčší), aby anjeli mohli vedieť, že Allah je príliš veľký, že nik iný nemôže mať status takej veľkosti.

Keď videli, čo nám Allah udelil z Moci a Sily, povedali sme: La hawla wala quwwata illa billah (Niet sily ani moci než skrze Allaha), aby anjeli vedeli, že nemáme silu ani moc, iba ak skrze Allaha.

A tak keď videli, čo nám Allah udelil, a že Allah učinil poslušnosť voči nám povinnou záležitosťou, povedali sme: Alhamduilillah (Chvála patrí Allahovi), aby anjeli mohli vedieť, aké má Allah právo voči nám čo sa týka spomínania Naň a ďakovania Mu za Jeho požehnania na nás. Anjeli povedali: Alhamdulillah (Chvála patrí Allahovi), a tak prostredníctvom nás boli vedení k poznaniu Monoteizmu Allaha, k Jeho glorifikácii, k chváleniu Ho, k ďakovaniu Mu a ucteniu Ho.

Potom Allah, Požehnaný, Povznesený, stvoril Adama, umiestnil nás do jeho bedier a prikázal anjelom, aby pred ním padli na zem, a uctili a oslavovali nás tak. Ich padnutie na zem pred Všemohúcim Allahom bolo uctievanie a ich padnutie na zem pred Adamom predstavovalo uctenie si poslušnosti voči nám, pretože sme boli v jeho bedrách. Akoby sme neboli lepší než anjeli, keď všetci padli na zem pred Adamom?

A keď On dal, aby som vystúpil na Nebesia, Gabriel urobil dvakrát Adhan, a potom dvakrát, a urobil dvakrát Iqama, a potom dvakrát.

Potom mi povedal: Choď napred, Ó, Muhammad.

A tak som povedal: Ó, Gabriel, môžem is napred pred tebou?

Gabriel povedal: Áno, pretože Allah, Požehnaný, Povznesený, uprednostnil Jeho prorokov pred všetkými Jeho anjelmi, a obzvlášť uprednostnil teba.

A tak som šiel vpred a viedol som modlitbu bez pýchy.

Keď som dosiahol závoj svetla, Gabriel povedal: “Choď vpred, Ó, Muhammad,” a zastal za mnou.

A tak som povedal: Ó, Gabriel, nechávaš ma v tejto pozícii?

On nato: Ó, Muhammad, toto je hranica, ktorú Allah pre mňa ustanovil s ohľadom na toto miesto. Ak hranicu prekročím, moje krídla zhoria za presiahnutie obmedzení ustanovených Všemohúcim Allahom.

Potom ma raz postrčil do Svetla, až kým som nedošial tam, kam chcel Allah z výšky Jeho Kráľovstva.

Potom na mňa bolo zvolané: Ó, Muhammad!

A tak som povedal: K Tvojím službám, Ó, môj Pane! A k Tvojmu Potešeniu! Požehnaný a Povznesený si Ty!

Bolo na mňa zavolané: Ó, Muhammad, si Môj služobník a Ja som tvoj Pán, uctievaj Ma a dôveruj Mi/buď na Mne závislý, pretože si Mojím Svetlom v Mojich služobníkoch a Mojím poslom Môjmu stvoreniu, a Mojím dôkazom voči Mojim stvoreniam. Pre teba a pre tých, ktorí ťa nasledovali, som stvoril Môj Raj, a pre tých, ktorí ti oponovali, som stvoril Moje Peklo, a pre tvojich Miestodržiteľov som učinil nevyhnutným Môj Rešpekt/Úctu, a pre ich Šia som učinil nevyhnutnými Moje Odmeny.

A tak som povedal: Ó, Pane, a kto sú moji Miestodržitelia?

Bolo na mňa zvolané: Ó, Muhammad, tvoji Miestodržitelia sú tí, ktorí sú zapísaní na nohe Môjho Trónu.

A tak som sa pozrel na nohu Trónu, zatiaľ čo som bol v rukách Môjho Pána, Všemohúceho, a videl som Dvanásť Svetiel, v každom svetle bola zelená čiara, na ktorej bolo meno miestodržiteľa spomedzi mojich miestodržiteľov.

Prvý z nich bol Ali, syn Abi Taliba, a posledný z nich bol Mahdi mojej Ummah (Mahdi môjho Národa).

A tak som povedal: Ó, Pane, sú to moji miestodržitelia po mne?

Bolo na mňa zvolané: Ó, Muhammad, títo sú Moji Uprednostnení, Moji Miestodržitelia a Moje Dôkazy po tebe voči Mojim stvoreniam. Sú to tvoji miestodržitelia, nástupcovia a tí najlepší z Môjho stvorenia po tebe. Pri Mojej Moci a Majestátnosti, vskutku prostredníctvom nich odhalím Moje Náboženstvo, prostredníctvom nich pozdvihnem Moje slovo, prostredníctvom posledného z nich (posledného z miestodržiteľov (pmsn)) očistím Zem od Mojich nepriateľov. Dám mu moc, bude ovládať Východ a Západ tejto Zeme. Podriadim mu Vietor, uľahčím preň veľké ťažkosti, pozdvihnem ho vo vzťahu k všetkým záležitostiam, dám mu dosiahnuť víťazstva prostredníctvom Mojich vojakov a podporím ho Mojimi anjelmi, kým nepovstane Moje volanie a stvorenie sa zhromaždí unifikovaním Ma (prostredníctvom Môjho Monoteizmu). Potom naveky zachovám jeho kráľovstvo a Moje dni budú za sebou nasledovať medzi Mojimi Uprednostnenými až do Dňa zmŕtvychvstania.[9]

[1] Ako bolo uvedené v mojom prejave o “Al-Samad” alebo “Večnom,” ide o glorifikáciu Podstaty a objasnenie Absolútnej Dokonalosti prostredníctvom popierania jej akýchkoľvek nedostatkov.

[2] Al-Tauhíd – Šejk Al-Sudúq: str. 137

[3] Al-Tauhíd – Šejk Al-Sudúq: str. 138

[4] Al-Sádiq (pmsn) povedal: “Služobníctvo je podstatou, ktorá je realitou, a pravda je Panstvo.” – Misbah Al’Šari’a: str. 7. Al-Tafsír Al-Safi: zv. 6, str. 348, kde je tento drahokam spomenutý, a tiež aj v iných zdrojoch.

[5] Al-Kafi: zv. 1, str. 113

[6] Al-Kafi, zv. 1, str. 87, hadís 2

[7] Ako bolo uvedené (“to znamená ich vyslanie je nevyhnutné, pretože k Poznávaniu dochádza cez nich a prostredníctvom nich”)

[8] Ak by sme predpokladali, že proti Spravodlivosti stojí Nespravodlivosť. A ak by sme predpokladali, že 99% Spravodlivosti sa prejavilo v jednom z Allahových Kalifov v Jeho Zemi a zvyšné 1% predstavuje nespravodlivosť na jeho stránke existencie, a že sme tohto Kalifa spomedzi Kalifov Allaha v Jeho Zemi poznali úplným poznaním, poznali by sme Spravodlivosť z 99% a poznali by sme nespravodlivosť, ktorá je zahrnutá na jeho stránke existencie. Ak by sme chceli absolútnu spravodlivosť opísať na základe tohto poznania, ktoré máme, o absolútnej spravodlivosť nebudeme vedieť viac než povedať, že je to Spravodlivosť, ktorá nezahŕňa nespravodlivosť. To znamená, že sme boli závislí na vyvrátení nespravodlivosti v doméne absolútnej spravodlivosti, aby sme mohli absolútnu spravodlivosť poznať. A práve toto vyvrátenie Nespravodlivosti nám so všetkou jasnosťou poukazuje na našu neschopnosť poznať Absolútnu Spravodlivosť.

[9] ‘ilal Al-Šara’i – Šejk Al-Sudúq: zv. 1, str. 5. Kamal Al-Dín wa Tamam Al-Ne’ma: str. 255

Kniha Monoteizmu 1.9

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s