Kniha Monoteizmu 1.7

Allah v Stvorení

Keď On (SWT) stvoril Stvorenie, čelil mu Menami a Opismi, a to je mesto Božských Dokonalostí alebo Podstata, alebo Allah. A meno (Allah) bolo dané Manifestácii a Objaveniu sa Pravdy v Stvorení, takže (Allah) nie je Pravda, presnejšie, je to závoj Pravdy. Pretože Pravda je: Väčšie Väčšie Väčšie Meno a meno (Allah) je v blízkosti k Väčšiemu Menu ako vzdialenosť zreničky k očnému bielku, ako bolo spomenuté vo vyrozprávaní od Imáma (pmsn).

A meno (Allah) je menom, v ktorom sú zhromaždené všetky Opisy Dokonalosti, a tak smerovanie k nemu je smerovaním ku všetkým Opisom a Menám Dokonalosti. A smerovanie k tomu nie je bez Širku (pripisovania k Allahovi) o určitom stupni, pretože úplná odovzdanosť v Monoteizme je odmietanie Mien a Opisov, ako povedal Princ Veriacich (pmsn): “Počiatok náboženstva je poznať Ho, dokonalosť poznania Ho je prijatie Ho (viera v Neho), dokonalosť prijatia Ho (viery v Neho) je zjednotenie Ho (Monoteizmus), dokonalosť zjednotenia Ho je odovzdanie sa Mu a dokonalosť odovzdania sa mu je popretie všetkých atribútov od Neho vo svedectve, že každý atribút/opis je rozdielnym od Jediného, ktorý je opisovaný.”[1]

A Al-Kázim (pmsn) povedal: “Počiatok viery v Neho je poznanie Ho, dokonalosť poznania Ho je zjednotenie Ho, dokonalosť zjednotenia Ho je popretie všetkých atribútov od Neho vo svedectve, že každý atribút/opis je rozdielny od Jediného, ktorý je opisovaný, a svedectvom, že ten, ktorý je opisovaný, je rozdielny od opisu.”[2]

A Al-Ridha (pmsn) povedal: “Počiatok Viery/Náboženstva je poznanie Ho, dokonalosť poznania Ho je zjednotenie Ho, dokonalosť zjednotenia Ho je popretie všetkých opisov od Neho za účelom svedectva, že každý atribút/opis je rozdielny od Toho, ktorý je opisovaný, a za účelom svedectva, že ten, ktorý je opisovaný, je rozdielny od opisu.”[3]

A tak meno (Allah), v ktorom sú zhromaždené všetky Opisy Dokonalosti, ktoré naznačuje k Podstate, je závojom, ktorý sa služobník musí snažiť pozdvihnúť, a to tak, že bude vlastníkom opisu Božej dokonalosti, a keď k tomu dôjde, závoj je pred služobníkom odstránený, aby mohol poznať Pravdu. A úplnosť poznania pravdy je neschopnosť poznať Pravdu a Realitu. Preto zámeno neprítomného (On alebo “Huwa” v Arabčine), ktoré vyjadruje Pravdu alebo Väčšie Väčšie Väčšie Meno (On alebo “Huwa” v Arabčine), ktorého písmeno “O” (Haa’ v Arabčine, teda prvé písmeno slova “Huwa”) je dôkazom Existencie a písmeno “n” (Waaw v Arabčine, teda druhé písmeno slova “Huwa”) je za účelom objasnenia jeho neprítomnosti, pretože On je Neprítomný Svedok/Pozorovateľ, Oslavovaný, Vysokopostavený.

Vo vzťahu k hodnosti nižšej než Božia Podstata alebo Allah, teda v hodnostiach Stvorenia a Zostupného, existuje desať hodností Manifestácie a desať Statusov, ktorými sú: Siradiq (stena) Väčšieho Trónu, a Väčší Trón, a Stolička, potom Veľký Trón a v rámci toho je sedem hodností alebo statusov, ktorými sú: Sedem Nebies, klesajúcich od Siedmeho Neba k Prvému Nebu, teda k nebesám Dunye (tohto sveta).

A stránka existencie najlepšieho spomedzi Allahovho Stvorenia, Muhammada (pmsnajr), sa ťahá zo Siradiq (steny) Väčšieho Trónu až po Nebesá/Oblohu tohoto sveta.

A tak prvé štádium spomedzi štádií Manifestácie je: Prvá bodka (Barzakh) alebo Siradiq (stena) Väčšieho Trónu.

Druhým štádiom Manifestácie je nádoba “Nún” (arabské písmeno “Nún,” ktoré vyzerá ako nádoba s bodkou nad písmenom) alebo Väčší Trón.

Treťou úrovňou Manifestácie je nádoba “Bá” (arabské písmeno “Baa,” ktoré vyzerá ako nádoba s bodkou pod ňou) alebo Stolička.

Štvrtou úrovňou Manifestácie je druhá bodka v Stvorení.

A všetky tieto štyri úrovne sú Muhammad (pmsnajr), pretože on je bodkou “Nún” a samotné “Nún,” a on je bodkou “Bá” a samotné “Bá” alebo povedzme, že on je záplavou Pravdy na Stvorenie. A on, teda Muhammad (pmsnajr), je v prvých troch úrovniach (Siradiq, Trón, Stolička) Barzakom (spojkou, závojom alebo svetom medzi) Pravdou a Stvorením, pretože kmitá, a tak jednu hodinu neostáva nič než Allah Al-Wahid Al-Qahhar (Allah, Jediný, Víťaz/Podmaniteľ), a v druhú hodinu sa vracia späť k Ja a k Charakteru. Čo sa týka hodnosti Väčšieho Trónu, Muhammad (pmsnajr) je ustálením Stvorenia a je služobníkom Allaha.

A musíte dávať pozor na skutočnosť, že prvou bodkou je Korán, a je závojom medzi Muhammadom (pmsnajr) a Allahom (Medzi nimi bol závoj, ktorý žiaril a osciloval/kmital), a keď nastal Úspech Zreteľný alebo Otvorenie (Videl zo svetla o Veľkosti toho, čo chcel Allah) o veľkosti očka ihly.[4] On, Povznesený, povedal: {Veru sme ti dali dosiahnúť úspechu zreteľného} {Súra Al-Fath (Úspech) 48:1}. Tento závoj bol pozdvihnutý, pretože Muhammad (pmsnajr) bol jeho súčasťou, a tak sa Korán a Muhammad (pmsnajr) stali jedným, keď kmital medzi neexistenciou (a tak nezostal nik než Allah Al-Wahid Al-Qahhar (Allah, Jediný, Víťaz/Posmaniteľ)) a medzi jeho návratom k Ja a ľudskému Charakteru.

A tak keď si uvedomíme, čo bolo odprezentované, bude nám jasné, že Muhammad (pmsnajr) je hodnosťou Barzakhu (spojkou alebo stenou/závojom, alebo svetom medzi) Pravdou a Stvorením. To preto, keď ho videl Abrahám (pmsn) a anjeli, mysleli si, že on (Muhammad (pmsnajr)) bol Allah (SWT), pretože on (pmsnajr) je obrazom, ktorý simuluje/opisuje/vyjadruje Božskú Podstatu a ukazuje Absolútne Božstvo Stvoreniu, aby mohli poznať (… a prostredníctvom Tvojho počiatku na Sa’ire a Tvojho objavenia sa na Hore Faran …).[5] A on (pmsnajr) povedal: “Allah stvoril Adama na Jeho obraz.”[6]

A tak Muhammad (pmsnajr) je Allahom v Stvorení, a takí istí su aj jeho Ahlul Bayt (pmsn) o hodnosti nižšej než je hodnosť Väčšieho Posla (pmsnajr), pretože aj oni sú tvárou Allaha a Najlepšie Mená Allaha (Božské Mená Allaha). A tak predstavujú Allaha v Stvorení a každý z nich je (“ilah” alebo Boh, teda ten, ktorý je potrebný, vyhľadávaný), a na ktorého sa jeden obracia, aby si mohol naplniť potreby, dostalo sa mu pomoci s nedostatkami, a aby mohol dosiahnuť dokonalosť, pretože oni majú vysokú hodnosť Božích Dokonalostí, ale táto hodnosť je spojená s ich potrebou Allaha a s chudobou vo vzťahu k Allahoiv, Oslavovanému, Povznesenému. Čo sa týka Jeho (SWT) Božstva, ide o Absolútne Božstvo, ktoré je Absolútnou Dokonalosťou a Bohatstvom, a ktoré je späté s Dávaním/Udeľovaním a Zahrnutím, ktoré nie sú viazané na nič a nikoho okrem Jeho, Oslavovaného, Povzneseného, vôle.

A v Koráne bolo spomenuté to, čo naznačuje tento význam. On, Povznesený, povedal: {Požehnaný buď Boh, ten najlepší zo Stvoriteľov} {Súra Al-Mu’minún (Veriaci) 23:14}. To znamená, že existujú stvoritelia, a že Allah (SWT) je z nich najlepší a všetkým nadradený. A tými stvoriteľmi sú Muhammad a Rodina Muhammada (pmsn). A v Due’ ( … Ó, Pán Pánov a Boh Bohov …).[7]

A tiež bolo spomenuté: ( … Väčší Boh …),[8] čo je výňatok z “Dua’ Tajomstiev,” a ide o tridsaťjeden rôznych Dua’ s ohľadom na potreby Dunya (tohto sveta) a Akhirah (onoho sveta), a tieto Dua’ sú Musnád (podporené reťazcom vyrozprávajúcich), Mutasil (súvislé, teda majú pokračujúci reťazec vyrozprávaní, v ktorom každý vyrozprávajúci počul dané vyrozprávanie od niekoho), Sahih Sanad (majú autentický zdroj) a spomínajú sa v Misbah Al-Mutahadžid, Misbah Al-Kafa’mi, Al-Bihar a Al-Hurr Al-‘Amilí ich spomenul v Al-Džawahir Al-Sunniyyah.

Čo sa týka uprednostnenia týchto Dua’, bolo spomenuté v Hadíse Qudsi: “Ó, Muhammad, povedz tým, ktorí hľadajú blízkosť ku Mne: Poznajte múdrosť Yaqínu (Istoty), že tieto slová sú tými najlepšími, prostredníctvom ktorých chcete dosiahnúť blízkosť ku Mne, hneď po povinných a nepovinných úkonoch.”[9]

A niet pochýb, že spomenutie “Väčšieho Boha” v Due’ Qudsi, ktorá je od Allaha (SWT), a ktorá je náprotivkom Svätého Koránu pre tých, ktorí chceli dôkaz ohľadom toho, čo som odprezentoval, s absolútnou istotou potvrdzuje, že oslovovanie Allaha (SWT) slovami “Väčší Boh,” naznačuje skutočnosť, že Jeho (SWT) stvorenia sú opisované opisom Božstva, a to preto, že “Väčší” je opisom poukazujúcim na uprednostnenie (nadradený iným), a keď sa toto slovo spomína, nanzačuje, že existuje niečo menšie/nižšie (to znamená, že slová “Väčší Boh” indikujú, že musia existovať Menší/Nižší Bohovia), v opačnom prípade by tieto slová nemali význam. A tak používanie slova “Väčší” alebo opisov uprednostnenia naznačujú, že majú niečo spoločné, a že jedno je nadradené druhému, ako je očividné a jasné (to znamená, že používanie slov Väčší Boh poukazuje na skutočnosť, že existujú iní menší bohovia, ktorí majú s Väčším Bohom spoločný opis božstva, a že Väčší Boh zahŕňa nárast v atribúte božstva, resp. tiež sú Bohmi a Božskými, ale On je Väčší Boh všetkých). A učenci Arabského jazyka to spomenuli, presnejšie, je to jasné každému, kto číta túto Dua’, vidí do nej a zamýšľa sa nad ňou.

[1] Nahdžul Balagha: zv. 1, str. 39

[2] Al-Kafi: zv. 1, str. 140

[3] Tauhíd Al-Sudúq: str. 56

[4] Al-Kafi: zv. 1, str. 442

[5] Dua’ Al-Simat

[6] Al-Kafi: zv. 1, str. 134. Tauhíd Al-Sudúq: str. 103

[7] Al-Kafi: zv. 2, str. 566

[8] Al-Baqiyat Al-Salihat: Dua’ Al-Safar: str. 815

[9] Al-Džawahir Al Sunniyah – Al Hurr Al-‘Amilil: str. 188. Bihar Al-Anwar: zv. 83, str. 279

Kniha Monoteizmu 1.7

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s