Kniha Monoteizmu 1.6

Božská prirodzenosť/Božstvo

Božská prirodzenosť/Božstvo vo všeobecnom význame zahŕňa úplného/dokonalého, ktorého stvorenie vyhľadáva alebo sa k nemu obracia (aby boli ich potreby naplnené), aby mohli dosiahnúť dokonalosť a kvôli pomoci s ich nedostatkami. Božstvo je ako Panstvo v zmysle, že Panstvo zahŕňa otca, kedže on je pánom rodiny. Rovnako tak je Kalif/Nástupca Allaha na Jeho Zemi považovaný za Pána Zeme {A rozžiari sa zem svetlom Pána svojho} {Súra Al-Zumar (Skupiny) 39:69}

Al-Sádiq (pmsn) povedal o tomto verši: {A rozžiari sa zem svetlom Pána svojho} {39:69} (Pánom Zeme je Imám na Zemi). Bolo povedané: Ak sa objaví, čo sa stane? On (pmsn) odpovedal: “Ľudia sa vzdajú slnečného svetla, mesačného svetla. Vymenia ich za jeho svetlo a svetlo Imáma bude pre nich postačujúce.” – Mustadrak Safinat Al-Bihar: zv. 4, str. 47.

V tomto fyzickom svete Panstvo zahŕňa: toho, ktorý sa stará o potreby druhej osoby, pretože preň je živiteľom/pánom, pretože mu pomáha s nedostatkami/poskytuje mu obživu a v tomto fyzickom svete napĺňa jeho potreby. A z toho dôvodu nachádzame v Koráne Jozefa (pmsn), ktorý je prorokom, ako opisuje Faraóna ako pána človeka, ktorý nalieva víno {A riekol tomu, o ktorom sa domnieval, že bude zachránený: “Spomeň ma pánovi svojmu!” Avšak satan spôsobil, že zabudol spomenúť pánovi svojmu, a tak Jozef zostal vo väzení niekoľko rokov} {Súra Júsuf (Jozef) 12:42}

A tiež Jozef opisuje Vládcu Egypta (‘Aziz Masr), ktorý na seba vzal zodpovednosť Jozefovej obživy a staral sa oň, ako “môjho pána:” {A snažila sa ho tá, v ktorej dome bol, zviesť a zavrela dvere všetky a riekla mu: “Poď sem!” I zvolal Jozef: “Hľadám útočište u Allaha! Vskutku on je môj pán, ktorý mi uštedril prekrásny pobyt. Veď hriešnici veru nebudú blažení”} {Súra Júsuf (Jozef) 12:23}. A ten, ktorý mu zabezpečil pobyt s ohľadom na tento fyzický svet, je Vládca Egypta (‘Aziz Masr) {A vravel ten Egypťan, ktorý ho kúpil, manželke svojej: “Ucti ho slušným ubytovaním, možno že nám bude užitočný alebo ho za vlastného syna príjmeme.” Takto sme usadili Jozefa v zemi tej, aby sme ho naučili záhady vykladať. Tak Boh víťazne dovršuje dielo Svoje, ale väčšina ľudí to nevie} {Súra Júsuf (Jozef) 12:21}

A Božská prirodzenosť/Božstvo podobne zahŕňa toho, ktorý je vyhľadávaný ostatnými, ku ktorému sa ostatní obracajú, aby im pomohol s ich nedostatkami a naplnil ich potreby, pretože meno “Allah” je odvodené od “ilah” (ten, ktorý je potrebný).

Od Hišáma, syna Al-Hakáma, že sa opýtal Abu Abdulláha (pmsn) na Allahove mená a meno “Allah,” a z čoho je odvodené. A tak on (pmsn) povedal: “Ó, Hišám, “Allah” je odvodené od “ilah” a ilah (ten, ktorý je potrebný) si vyžaduje, aby existoval ten, kto ho potrebuje (obracia sa naň, žiada od neho pomoc v súvislosti s jeho potrebami a nedostatkami), a meno je odlišné od toho, komu je dané. A preto každý, kto uctieva meno bez významu, vskutku neuveril a neuctieva nič. A každý, kto uctieva meno a význam, pripisoval (padol do Širku) a uctieva dve. A každý, kto uctieva význam bez mena, vskutku, to je Tauhíd (Monoteizmus). Porozumel si, ó, Hišam?” On nato: “Povedz mi viac.” Potom on (pmsn) pokračoval: “Allahovi patrí 99 mien, a preto ak by boli mená rovnaké ako ten, ktorému boli dané, každé meno by tak bolo Bohom. Ale “Allah” je význam, ku ktorému tieto mená indikujú a všetky tieto mená sú od Neho odlišné. Ó, Hišam, chlieb je názov pre to, čo sa je, voda je meno toho, čo sa pije, šaty sú pomenovaním toho, čo sa nosí a oheň je menom toho, čo horí. Porozumel si, ó, Hišam, chápaním, ktorým dokážeš odstaviť a bojovať proti svojim nepriateľom, ktorí pripisujú k Allahovi, Všemohúcemu, iných než On.” Odpovedal som: “Áno.” Potom on (pmsn) povedal: “Nech to Allah učiní pre teba prospešným a nech učiní tvoje kroky istými, ó, Hišam. Pretože, pri Allahovi, v monoteizme ma nik neporazil kvôli hodnosti, ktorú som získal.” – Al Kafi, zv. 2, str. 97, h. 2.

“Každý, kto uctieva meno bez významu, vskutku neuveril a neuctieva nič:” znamená každý, kto uctieva meno, teda meno “Allah,” a nevníma to iba ako udávajúce skutočný a správny Význam, teda Absolútne Božstvo, ktoré je samo o sebe bohaté, sa stáva Kafírom (neveriacim), pretože v skutočnosti uctieva meno a slovo, ktoré je odvodené od ilah (Boh), ktoré si vyžaduje, že musí existovať ten, ktorý Ho potrebuje/obracia sa k Nemu. To znamená, že uctieva meno, ktorým môže byť označený iný než Allah, Oslavovaný, pretože v rámci Jeho (SWT) stvorenia existujú tí, ktorí sú vyhľadávaní, aby naplnili potrebu alebo pomohli s nedostatkom, a preto sa stávajú dôkazom/potvrdením pre všeobecné meno bez záväzkov.

So všetkou jasnosťou bolo objasnené s ohľaodm na záležitosť Panstva, že každý, kto uctieva meno Rabb (Pán), je taktiež Káfir (neveriaci), pretože v rámci Allahovho stvorenia existujú tí, ktorí zahŕňajú hojnosťou iných a živia ich, či už v tomto fyzickom svete, alebo vo svetoch iných. A ako už bolo uvedené, Kráľ a Panovník Egypta (‘Aziz Masr), presnejšie, a tiež otec, sú nazývaní Pánmi a niet problému v tom ich tak nazývať, ako bolo objasnené v Koráne, pretože vec sa má tak, ako uviedol Imám Al-Sádiq (pmsn) v cennom drahokame, ktorý bol prezentovaný: “A ilah (Boh) si vyžaduje, aby existovali tí, ktorí ho potrebujú (obracajú sa k nemu, hľadajúc jeho pomoc, aby naplnil ich potreby a pomohol im s nedostatkami), a Meno sa líši od toho, ktorému je dané. A preto každý, kto uctieva Meno bez Významu, vskutku neuveril a nauctieval nič.”

S ohľadom na toho, kto uctieva Meno a Význam, vskutku pripisuje a uctieva dve. To znamená, že ten, ktorý pripisoval a uctieval dve je každý, kto považuje meno za vyjadrenie Významu Pravdy, zatiaľ čo meno je iba menom odvodeným, všeobecným a nepredstavuje viac než indikáciu k Významu, ktorý vedie k Pravde, ktorú treba dosiahnuť, aby človek mohol skutočne uctievať. A pretože je človek človekom, bola doň vložená schopnosť dosiahnuť úroveň skutočného uctievania a poznania.

“A každý, kto uctieva Význam bez Mena, vskutku to je Al-Tauhíd (Monoteizmus).” Pretože Význam alebo Absolútne Božstvo, alebo Allah (SWT) je to, čo vedie k poznaniu Pravdy (On), pretože Meno je iba ukazovateľom k Významu, ktorý vedie k Pravde. Preto by sa jeden nemal zameriavať na Meno, presnejšie, každý, kto chce dosiahnúť Monoteizmus, mal by sa úplne vzdať obracania sa na Meno a namiesto toho by sa mal zamerať na Význam, ktorý vedie k Pravde: “A každý, kto uctieva Význam bez Meno, vskutku to je Al-Tauhíd (Monoteizmus)…”

A to všetko kvôli skutočnosti, že Meno, ako som objasnil, poukazuje na všeobecný význam, ktorým je ‘ten, ktorý je vyhľadávaný inými za účelom pomoci s ich nedostatkami,’ a preto obracanie sa naň sa stáva Kufr (Nevierou) a Širk (Pripisovaním k Allahovi), pretože indikuje k viac než jednému prejaveniu sa tohoto významu o rozličných hodnostiach, pretože Absolútne Božstvo je ostatnými vyhľadávané kvôli pomoci/z dôvodu potreby, a tiež niektoré z Jeho stvorení sú podobne vyhľadávané iným za účelom pomoci/z dôvodu potreby. Alebo inými slovami, vskutku tí v rámci Jeho (Oslavovaného) stvorenia, ktorí sú vyhľadávaní z dôvodu potreby/pomoci, sú tiež Božskí, ale nie Absolútne Božskí, presnejšie, sú chudobní a potrebujú iného, než sú oni. A preto obrátenie sa v Uctievaní smerom k Menu akýmkoľvek spôsobom, je Širk (Pripisovanie k Allahovi) a Kufr (Neviera). Preto je nevyhnutné, aby jeden vymedzil Význam, ku ktorému je potrebné smerovať, a ktorý je indikovaný Menom, a potom by mal jeden smerovať k Významu bez Mena, (A každý, kto uctieva Význam bez Mena, vskutku to je Al-Tauhíd (Monoteizmus).

A pravdou je, že vskutku tento drahokam poukazuje na záležitosť, ktorá bude objasnená, a ktorou je, že On, Oslavovaný, sa nám objavil a prejavil v Božstve, pretože práve to je zodpovedajúce pre náš stav, aby sme mohli poznať Pravdu, pretože našu identitu a realitu činí odlíšiteľnou Chudoba, a Božstvo je absolútne Bohatstvo, a preto On je pre nás vhodnejší, aby sme mohli poznať Pravdu, keď smerujeme k Nemu, aby našu Chudobu mohol obklopiť hojnosťou zo svojho Bohatstva a Dokonalosti. Muhammad (pmsnajr) povedal: “Ó, Hišam, “Allah” je odvodené z ilah (Boh) a ilah (je ten, ktorý je potrebný) si vyžaduje, aby existovali tí, ktorí ho potrebujú (obracajú sa naň, hľadajú jeho pomoc, aby naplnil ich potreby a pomohol im s nedostatkami).”

A preto Božstvo vo všeobecnom význam, to znamená dokonalý, ktorý je vyhľadávaný ostatnými, aby ich zdokonalil/učinil ich dokonalými a pomohol im s nedostatkami, zahŕňa výnimočných z Jeho (SWT) stvorenia, ktorí dosiahli dokonalosť tých najvyšších hodností, ktoré stvorenie môže dosiahnuť, a záležitosť je na nich do určitej miery delegovaná, (Mier s tebou, Rodina Domácnosti Proroctva, a Miesta Posolstva, a Miesta Anjelov a Miesta, kde bolo zoslané Zjavenie… A Allahov Zostávajúci… A Jeho svetlo… a stvorenie sa k tebe vracia a ty ich súdiš… A skrze teba sú Nebesá podopreté, aby nespadli na Zem, iba ak na základe Jeho povolenia) – Al-Ziyara Al-Džami’a.

Je to Muhammad a Rodina Muhammada (pmsn). Tak, ako bol spomenutý “Pán Pánov,” tak bol spomenutý aj “Boh Bohov.” A v Due’, ktorú oni (pmsn) vyrozprávali, bol spomenutý “Väčší Boh.” On (pmsn) povedal: “Zatiaľ čo ste v sudžúde, rieknite: Ó, Allah, Ó, Rahman, Ó, Rahím, Ó, Pán Pánov, Ó, Boh Bohov…) Al-Kafi: zv. 2, str. 566 a Mustadrak Al Wasa’il-Al-Mirza Al-Núri: zv. 2, str. 87, h. 1492.

A Abi Abdilláh (pmsn) povedal: “Povedzte: Ó, Pán Pánov, Ó, Kráľ Kráľov, Ó, Učiteľ všetkých Učiteľov, Ó, Najmocnejší z Najmocnejších, Ó, Boh Bohov, zošli tvoj mier a požehnania na Muhammada a Rodinu Muhammada, a rob si so mnou to a to…) – Al Kafi: zv. 2, str. 323.

A v Due’ Qudsi: “ … V mene Allaha je môje východisko … Som závislý na Väčšom Bohu závislosťou, ktorá je Mu delegovaná …” – Iqbal Al’Amal – Al – Sayyed Ibn Tawús Al-Hosni: zv. 2, str. 198.

A v Hadíse Qudsi: “Ó, Muhammad, každý, kto chce zanechať svoju rodinu, pretože má potrebu cestovať, a miluje, aby som bol jeho bezpečím a naplnil jeho potreby, nech pred odchodom povie: V Mene Allaha je moje východisko a odišiel som na základe Jeho dovolenia, a vskutku On vedel pred tým, než som odišiel, a On svojím poznaním obklopuje všetko … Som závislý na Väčšom Bohu, Allahovi …” – Al-Džawahir Al-Sunniyyah, Al-Hurr Al-‘Amilí: str. 181.

A tí, na ktorých sa v tomto hadíse odkazuje, dozaista nie sú falošní Bohovia (takzvaní bohovia), ktorí nemajú podiel na Dokonalosti/Úplnosti, alebo tí, ktorí ustanovili samých seba za Bohov nad ľuďmi na základe lží. Tí, na ktorých sa odkazuje, sú tými, ktorým sa pripisuje Božstvo, to znamená, dosiahli vysoký stupeň dokonalosti/úplnosti, a preto sa na nich obracajú iné stvorenia/vyhľadávajú ich, aby mohli naplniť ich potreby a pomôcť im s nedostatkami, pretože sú obrazom Allaha, Oslavovaného. A tak “Boh Bohov” a “Väčší Boh” znamená: že existujú tí, ktorí sú opisovaní Božstvom v tom zmysle, že dosiahli vysoký stupeň Dokonalosti/Úplnosti, čo ich kvalifikuje na to, aby boli vyhľadávaní/zvyšok stvorenia sa na nich obracali na ceste za dokonalosťou/úplnosťou, ale On, Všemohúci, k nim nemôže byť prirovnávaný, pretože On je bohatý a oni sú chudobní, a potrebujú Ho (SWT).

Muhammad (pmsnajr) povedal: “S Allahom mám čas, ktorý nedosiahol žiaden blizký anjel ani prorok posol.” – Bihar Al-Anwar: zv. 18, str. 36.

A oni (pmsn) tiež povedali: “S Allahom máme chvíle, kedy On je my a my sme On, a On je On a my sme my.” – Al-Kalimat Al-Maknuna od Fayda Al-Kišániho: str. 114.

A tento význam nachádzame v Koráne, keď v Al-Qumiho výkladoch bolo spomenuté Al-Qa’imovo (pmsn) objavenie sa, vo výklade Jeho (SWT) slov {A keby niekto z nich povedal: “Ja božstvom som vedľa Neho,” toho by sme peklom odmenili} {Súra Al-Anbijá’ (Proroci) 21:29}, on (pmsn) povedal, “To znamená každý, kto trvdí, že je Imám, ale v skutočnosti ním nie je.” – Tafsír Al-Qumi: zv. 2, str. 68.

Muhammad, syn Muslima, povedal: Opýtal som sa Abi Džá’fara (pmsn) na to, čo vyrozprávali o tom, že Allah stvoril Adam na Svoj obraz. On (pmsn) povedal: “Je to obraz, ktorý je nový a stvorený, a Allah ho vybral a zvolil si ho nad všetky ostatné obrazy. A tak ho pridal k Sebe tak, ako pridal k Sebe Kábu a Ducha {a vdýchnem mu niečo z ducha Svojho}.” – Al-Kafi: zv. 1, str. 134; Tauhíd Al-Suduq, str. 103.

A tento obraz Allaha, na ktorý bol stvorený Adam, bol Muhammad (pmsnajr), pretože on je prvým stvorením, prvou manifestáciou a prvým objavením sa Allaha v stvorení, a skutočný kalif/nástupca Allaha (nazrite do knihy “Spečaťujúce Proroctvo”). Tým, že je obrazom Allaha, sa mieni, že je ojbavením sa a prejavením sa Božského v Stvorení, pretože Muhammad (pmsnajr) je obrazom Absolútneho Božstva v Stvorení. A preto ten, kto chce poznať Absolútne Božstvo, by Ho mal poznať prostredníctvom (poznania) Jeho obrazu v Stvorení alebo Allaha v Stvorení, Muhammada (pmsnajr).

A Vysokopostavený povedal: {A kto vzýva vedľa Boha ešte božstvo iné, o ktorom dôkaz nemá, ten Pánovi svojmu z toho musí zložiť účet. A veru neveriaci nebudú blažení!} {Súra Al-Mu’minún (Veriaci) 23:117}, a On, Vysokopostavený, povedal: {A či môžu čakať niečo iné, než že k ním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá; a k Bohu vracajú sa veci všetky} {Súra Al-Baqara (Krava) 2:210}. A ten, ktorý prichádza v temnote mračien, je Muhammad (pmsnajr) (Allah v stvorení) vo Svete Radža’a (vo Svete Návratu), so Svetelným oštepom v rukách, aby zabil Iblísa (nech ho Allah preklína), pretože Allah je príliš Vysokopostavený a Vzenešný na to, aby prichádzal, išiel, odchádzal a hýbal sa, pretože toto sú atribúty stvorenia.

Abdul Karím ibn Amr vyrozprával, že počul Aba Abdulláha (pmsn) vravieť: “Vskutku Iblís povedal: daj mi odklad až do dňa Zmŕtvychvstania, a tak Allah jeho žiadosť odmietol a povedal: Vskutku si z tých, ktorým bol daný odklad do dňa ustanoveného času. Avšak keď nadíde deň času ustanoveného, Iblís sa ojbaví vo všetkých svojich nasledovateľoch od čias, kedy Allah stvoril Adama, až do dňa času ustanoveného, a to je posledné kolo, do ktorého vstúpi Princ Veriacich (pmsn). A tak som povedal: A sú to kolá? On (pmsn) povedal: Áno, vskutku sú to kolá a kolá, a niet Imáma v storočí, s ktorým by nevstúpili bohabojní a hriešnici jeho času, až kým Allah neočistí Veriacich od neveriaceho.

Takže ak nastane deň času ustanoveného, Princ Veriacich sa vráti vo svojich spoločníkoch a Iblís sa vráti vo svojich spoločníkoch, a ich ustanovený čas bude v zemi spomedzi zemí Eufratu, blízko pri tvojej Kúfe. Vtedy budú bojovať veľký boj, nevídaný od čias, kedy Všemohúci Allah stvoril svety. Je to, akoby som sa pozeral na spoločníkov Alího, Princa Veriacich (pmsn) a ustupujú naspäť asi o 100 stôp. Je to, akoby som sa na nich pozeral, a niektoré z ich nôh padajú do Eufratu a vtedy zostúpi Najmocnejší, Všemohúci {a anjeli v temnote mračien, potom bude vec rozhodnutá}. Allahov Posol (pmsnajr) bude mať v rukách Svetelnú kópiu. Keď sa naň Iblís pozrie, začne ustupovať a jeho spoločníci mu povedia: Kam to utekáš, keď vyhrávaš? A on povie: Vskutku vidím to, čo vy nevidíte, vskutku bojím sa Allaha, Pána svetov. A tak ho Prorok (pmsnajr) bude nasledovať a bodne ho jedným bodnutím medzi ramená, a to bude jeho koniec a koniec všetkých jeho stúpencov. A v tom čase bude uctievaný Allah Všemohúci a nebude k Nemu pripisované nič, a Princ Veriacich (pmsn) bude vládnuť 44 000 rokov, až kým muž z Aliho (pmsn) stúpencov neporodí 1000 mužov zo svojich bedier, a v tom čase sa objavia dve záhrady v Mešite Kúfa a v jej okolí z vôle Allaha.” – Mukhtassar Basa’ir Al-Daradžat: str. 27.

Vyrozprávanie so všetkou jasnosťou poukazuje na skutočnosť, že zostúpenie Muhammada predstavuje zostúpenie Allaha (SWT), príliš Veľký je On na to, aby zostupoval. Pretože to, čo sa mieni slovami {A či môžu čakať niečo iné, než že kním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá; a k Bohu sa vracajú veci všetky} je, že čakajú, kým k nim príde Muhammad (pmsnajr) v tieni mračien, pretože znamením je Muhammad (pmsnajr) a Rodina Muhammada (pmsn), a z nich je Princ Veriacich, Ali (pmsn) a Qa’im (Riser – Ten, ktorý povstane) (pmsn).

Od Abu Wáhida, syna Alího, že povedal: “Princ Veriacich (Ali, syn Abi Taliba) (pmsn) povedal: “Ja som ten, ktorý berie od prorokov k miestodržiteľom a od miestodržiteľov k prorokom, a Allah nezoslal proroka bez toho, aby som bol slúžil jeho náboženstvu a pripravil jeho nástroje. A vskutku môj Pán si ma vybral s múdrosťou a víťazstvom. A delegoval som Allahovi 12 posolstiev, a tak umožnil, že Ho môžem poznať, a dal mi kľúče k neviditeľnému – Potom povedal: Ó, Qinbar, kto je pri dverách? On nato: Haitham Al-Timar – Čo by si povedal, ak ti poviem to, čo ak príjmeš, si veriaci, a keď to nepríjmeš, si neveriaci? Potom povedal: Som ten, ktorý odlišuje (Al-Farúq), ten, ktorý rozlišuje medzi pravdou a lžou, mojich preferovaných umiestňujem do raja a nepriateľov do pekelného ohňa, a som to, čo povedal Allah {A či môžu čakať niečo iné, než že kním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá; a k Bohu sa vracajú veci všetky} – Tafsír Furat Al-Kufi: str. 67.

A tiež Qa’im (Ten, ktorý povstane) z rodiny Muhammada prichádza v tieni mračien, to znamená muky/utrpenie, ktoré sprevádzajú prvého Mahdího, a ktoré pokryjú Zem mračnami, tieňom/parou a oblakmi dymu {Očakávaj teda deň, kedy na nebesiach sa ukáže dym viditeľný, ktorý ľudí zahalí; a to bude trest bolestný! Vtedy vykríknu: “Pane náš, odvráť od nás trest tento, my už teraz sme veriaci!” Načo je im teraz pripomenutie? Veď prišiel k nim už posol zjavný, avšak odvrátili sa od neho a povedali: “Blázon je to, inými poučený!” Ak od vás čo len trochu tento trest odvrátime, vy dozaista sa do neviery vrátite, avšak v deň, ked udrieme veľkým útokom, pomsty Našej okúsite!} {Súra Ad-Duchán (Dym) 44:10-16}

A od Džábira (psmn), že povedal, že Abu Džá’far povedal s ohľadom na Jeho, Vysokopostaveného, slová {A či môžu čakať niečo iné, než že kním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá}, povedal: “Znesie sa dolu v siedmych kupolách svetla a nevie, v ktorom je. Čas, kedy zíde pozadu Kúfy, to vtedy sa znesie dolu.” – Tafsí Al-‘Ajáši: zv. 1, str. 103.

A (značenie na kmeni) znamená to, čo robí Qa’im (Ten, ktorý povstane) alebo šelma Zeme {Až dopadne na nich slovo rozhodné, dáme vystúpiť zo zeme šelme, ktorá prehovorí k ním a povie: “Ľudia veru o Našich znameniach neboli presvedčení!”} {Súra An-Naml (Mravce) 27:82}

A keďže para/tieň alebo mračná alebo dym je znamením Allahovho Posla Muhammada (pmsnajr), a keďže je to znamenie, ktoré sprevádza prvého Mahdího a Qai’ma (Toho, ktorý povstane) z Rodiny Muhammada alebo Svetového Spasiteľa, nielen že je jeho existencia prítomná v Koráne, presnejšie, existuje vo všetkých predošlých náboženstvách a predošlí proroci prinášali dobré správy o ňom, a v Tóre a Evanjeliách o ňom exituje množstvo dôkazov (Texty si môžete prečítať v Addende č. 4).

A Allah, Vysokopostavený, povedal: {On je ten, ktorý vyhnal tých z vlastníkov Písma, ktorí neuverili, z príbytkov ich k prvému zhromaždeniu. Neverili ste, že odídu, zatiaľ čo oni si mysleli, že pevnosti ich proti Bohu ochránia. Avšak Boh k nim prišiel z miesta, odkiaľ to nečakali, a vrhol do ich sŕdc des, takže zbúrali domy svoje vlastnými rukami i rukami veriacich. A vezmite si z toho poučenie, vy, ktorí nadaní ste prezieravosťou} {Súra Al-Hašr (Zhromaždenie) 59:2}

Vo verši sa uvádza: {oni si mysleli, že pevnosti ich proti Bohu ochránia. Avšak Boh k nim prišiel z miesta, odkiaľ to nečakali} a vo vonkajšej realite si mysleli, že ich pevnosti ich ochránia pred Muhammadom (pmsnajr), pretože v očividnom veria v Allaha, pretože sú to ľudia božej knihy a nasledovatelia proroka spomedzi prorokov Allaha, ktorým je Mojžiš (pmsn). A ten, ktorý nad nimi zvíťazil, zničil ich pevnosti a prišiel k nim, odkiaľ to nečakali, bol Muhammad (pmsnajr), presnejšie, podľa očividného on je ten, ktorý do ich sŕdc uvrhol strach, keď zodvihol dvere do ich pevností a zabil ich šampiónov, presnejšie, priamy vykonávateľ bol Ali, Princ Veriacich (pmsn), ako každý vie, a pred žiadnym muslimom nie je skryté, že Ali (pmsn) je ten, ktorý zodvihol dvere pevnosti Khayber a zabil Marhaba, šampióna židov.

A On, Vysokopostavený, povedal: {Boh veru počul reči tých, ktorí hovorili: “Boh je chudobný, my sme bohatí!” A zapíšeme si dobre slová ich aj ich bezprávne zabíjanie prorokov, a potom im povieme: “Ochutnajte trest spaľujúci!”} {Súra Ál-Imrán (Rod ‘Imránov) 3:181}

Tí, o ktorých tento verš hovorí, sú ľudia knihy, ktorí tvrdia, že veria v Allaha, tak ako si dokáže jeden vôbec predstaviť, že vlastnými jazykmi hovoria, že Allah je chudobný, zatiaľ čo v Neho veria.

Pri Allahovi, vskutku nepovedali, že Allah je chudobný, presnejšie, povedali, že proroci a poslovia sú chudobní, a kvôli tomu ich urážali. Nepracujúci učenci a ich imitátori v každom veku vlastnými jazykmi a vlastnými skutkami povedali, že ak by proroci a miestodržitelia boli s Allahom, Allah by im bol dal bohatstvo, a neboli by potrebovali podporovateľov, peniaze alebo zbrane, aby mohli brániť svoju vieru. A množstvo peňazí a množstvo stúpencov nepracujúcich učencov považovali za dôkaz a potvrdenie toho, že sú v pravde. A tak Allah (SWT) na ich vyjadrenia povedal nasledovné: {Boh veru počul reči tých, ktorí hovorili: “Boh je chudobný, my sme bohatí!”}. A tak Allah učinil ich výroky (o tom, že proroci sú chudobní) výrokmi, ktorými tvrdili, že “Allah je chudobný.” A v čase Muhammada (pmsnajr), že povedali, že Muhammad (pmsnajr) je chudobný {A vravia ďalej: “Čo je to za posla Božieho, ktorý pokrmy pojedá a po trhoch chodí. Keby mu bol tak zoslaný nejaký anjel, aby spolu s ním bol varovateľom, alebo keby mu bol zhodený poklad, či mal nejakú záhradu, z ktorej by sa živil!”} {Súra Al-Furkán (Spasiteľské znamenie) 25:6-7}, zatiaľ čo Allah preniesol ich výrok, že povedali, že Allah je chudobný. To znamená, že ich výrok, že Muhammad (pmsnajr) je chudobný, je taký istý, akoby vraveli, že chudobný je Allah, pretože Muhammad (pmsnajr) je tvárou Allaha (SWT) a Allahom v stvorení.

S ohľadom na Jeho, Povzneseného, slová: {Boh veru počul reči tých, ktorí hovorili: “Boh je chudobný, my sme bohatí!”}, Imám Al-Báqir (pmsn) povedal: “Tvrdia, že Imám potrebuje od nich to, čo majú/čoho sú držiteľmi.” – Al-Manaqib: zv. 4, str. 48.

V súvislosti s Jeho, Povzneseného, slovami: {Boh veru počul reči tých, ktorí hovorili: “Boh je chudobný, my sme bohatí!”}, Imám Al-Sádiq (pmsn) povedal: “Pri Allahovi, nikdy nevideli Allaha, Vysokopostaveného, aby mohli povedať, že On je chudobný, ale vskutku videli, že chudobní sú tí, ktorí sú Allahom Uprednostnení.” – Tafsír Al Qumi, zv. 1, str. 127.

A On, Povznesený, povedal: {A keď sme riekli anjelom: “Padnite na zem pred Adamom!”, tu padli všetci} {Súra Al-Baqara (Krava) 2:34}. Tak ako toto padnutie na zem patrilo Adamovi (pmsn), rovnako tak patrilo Muhammadovi, Alímu, Fátime Al Zahre’ a Imámom (pmsn) a má sa pred nimi padnúť na zem, pretože sú Qiblou (smerom) k Allahovi (SWT), pretože prostredníctvom nich je Allah poznávaný, a oni sú tvárou Allaha a sú božími Menami Allaha, pretože sú Allahom v Stvorení, ako sa spomína v hadíse od Aswada, syna Sa’ída, keď povedal: Bol som s Abu Dža’farom (pmsn), a tak bez toho, aby sa ho ktokoľvek opýtal, začal vravieť: “Sme dôkazom Allaha, sme dverami Allaha, sme jazykom Allaha, sme tvárou Allaha, sme okom Allaha v Jeho stvorení a sme strážcovia Allahovho príkazu medzi Jeho služobníkmi.” – Basa’ir Al-Daradžat, str. 81.

A Al-Harith, syn Magihra Al-Nasriho, povedal, že Abu Abdulláha (pmsn) sa opýtali na Allahove, Najvyššieho, slová: {A zahynie všetko okrem tváre Jeho} {Súra Al-Kasas (Príbeh) 28:88}. A tak on (pmsn) povedal: “Čo nato vravia?” A tak som povedal: “Vravia, že pominie všetko okrem tváre Allaha.” On (pmsn) povedal: “Všetká chvála patrí Allahovi, vskutku vyriekli veľký výrok. Vskutku to, čo tým Allah myslel, je tvár Allaha, cez ktorú je k Nemu možné sa priblížiť.” – Al-Kafi: zv. 1, str. 134, hadís 1, Dvere Al-Nawadir.

A Abi Džá’far (pmsn) povedal: “My sme Al-Mathani (sedem opakovane recitovaných Veršov, i.e. Súra Al Fatiha), ktorú Allah dal nášmu prorokovi Muhammadovi (pmsnajr), a my sme tvárou Allaha, a my sme prevrat na zemi za vašimi chrbtami, a my sme okom Allaha v Jeho stvorení, a Jeho rozosievajúca Ruka milosti nad Jeho služobníkmi, a každý, kto nás pozná, ten poznal, a každý, kto je ignorantom s ohľadom na nás, je ignorantom ohľadom nás.” – Al-Kafi, zv. 1, str. 143, hadís 3, Dvere Nawadir.

Abi Al-Sahlt Al-Harwi vyrozprával od Imáma Al-Ridu (pmsn), že povedal: Prorok (pmsnajr) povedal: “Každý, kto ma navštívi počas môjho života alebo po mojej smrti, vskutku ten navštívil Allaha, a hodnosť Proroka patrí v Raji medzi najvyššie hodnosti, a tak každý, kto ho navštívi v jeho hodnosti a jeho Raji, ten navštívil Allaha (SWT).” Abu Sahlt povedal: “Ó, syn Allahovho Posla (pmsnajr), aký je význam tradície, ktorú vyrozprávali, a ktorá je: ‘Vskutku odmena za Niet boha než Allaha je pohľad na tvár Allaha?’” A tak on (pmsn) povedal: “Ó, Aba Al-Sahlt, každý, kto opisuje Allaha, že má tvár ako tvár stvorenej bytosti, ten sa vskutku stal neveriacim. Tvár Allaha sú Jeho Proroci, Poslovia a Dôkazy (pmsn). Sú to oni, prostredníctvom ktorých sa ľudia približujú/smerujú k Allahovi a Jeho náboženstvu a poznaniu Ho. A Allah, Vysokopostavený, povedal: {Všetci, ktorí na zemi sú, dočkajú sa konca svojho a zostane iba tvár Pána tvojho, majestátnosti a vyľkomyselnosti plného} {Súra Ar-Rahmán (Milosrdný) 55:26-27}. A On, Všemohúci, povedal: {A zahynie všetko okrem tváre Jeho} – ‘Uyun Akhbar Al-Ridha (pmsn), zv. 2, str. 106.

S ohľadom na Jeho, Vysokopostaveného, výrok: {Bohu náležia mená najkrajšie; vzývajte Ho teda nimi} {Súra Al-A’ráf (Rozpoznanie) 7:180}, Abi Abdilláh (pmsn) povedal: “My, pri Allahovi, sme božie mená, ktorými Allah nepríjme od uctievajúcich žiadne skutky, iba ak poznaním Nás.” – Al Kafi: zv. 1, str. 143, hadís 4, Dvere Nawadir.

A Imám Al-Ridha (pmsn) povedal: “Ak sa na vás znesú ťažkosti, vyhľadávajte našu pomoc s Allahom, Všemohúcim, a to sú Allahove slová: {Bohu náležia mená najkrajšie; vzývajte Ho teda nimi}.” – Mustadrak Al-Wasa’il: zv. 5, str. 228, hadís 5758, Dvere Istihbab Al-Tawasull fi Al Dua’ bi Muhammad wa Ale Muhammad.

A Imám Al-Ridha (pmsn) povedal: “Ak sa na vás znesú ťažkosti, vyhľadávajte našu pomoc s Allahom, Všemohúcim, a to sú Allahove slová: {Bohu náležia mená najkrajšie; vzývajte Ho teda nimi}.” On (pmsn) povedal: Abu Abdilláh (pmsn) povedal: “Pri Allahovi, my sme božie mená, ktorými Allah nepríjme žiadne skutky uctievajúcich, iba ak prostredníctvom poznania nás. A tak Ho nimi vzývajte.” – Mustadrak Al-Wasa’il: zv. 5, str. 230, hadís 5760.

A to je to, čo znamená byť opísaný opisom Božstva v Stvorení, to znamená, sú to služobníci Allaha (SWT), ktorí pracujú na základe Jeho príkazu, {a keď si vytvoril z hliny podobu vtáka z dovolenia Môjho a dýchol si naň a stal sa vtákom skutočným z dovolenia Môjho} {Súra Al Má’ida (Prestretý stôl) 5:110}. {Hovoria: “Milosrdný si vzal deti!” Sláva Mu! Ba! To služobníci sú iba Jeho ctihodní, ktorí sa skôr než On prehovorí, prehovoriť neodvažujú a iba podľa rozkazu Jeho jednajú.} {Súra Al-Anbijá’ (Proroci) 21:26-27}.

A títo služobníci sú na vysokom stupni dokonalosti, čím skutočne dosahujú hodnosť kalifátu Allaha (SWT), a preto ak sú vyslaní a učinení Kalifmi/Nástupcami Allaha na tomto svete, stoja v pozícii Allaha (SWT) na základe Jeho moci, sily a dovolenia, pretože tento svet ovládajú zo sily Allaha, ktorou ich On (SWT) učil, a nechcú nič iba to, čo chce Allah a ich srdcia sú nádoby na vôľu Allaha (SWT).

A tak vyslanie poslov po nich (pmsn) je od nich, pretože Muhammad (pmsnajr) je pečaťou prorokov a poslov, ktorí boli vyslaní od Allaha (SWT), ale po tom, čo bol vyslaný Muhammad (pmsnajr), vysiela poslov on (pmsnajr), keďže je Allahom v Stvorení, pretože je úplným obrazom Allaha, božími menami Allaha, tvárou Allaha, úplným slovom Allaha (… a skrze Tvoje slovo, ktorým si stvoril Nebesá a Zem … a skrze záležitosť úplného slvoa … a prosím Ťa Tvojím slovom, ktoré premohlo všetko) – Dua’ Al-Simat.

A on (pmsnajr) je objavením sa Allaha na Farane (Mekka): “ … a skrze Tvoj počiatok na Sa’ire a Tvoje objavenie sa na Farane …” – Dua’ Al-Simat.

Tak, ako bol Ježiš (pmsn) Allahovým počiatkom/povstaním na Sa’ire, čo predsatvuje čiastočné objavenie sa, a preto bol Ježiš (pmsn) predchodcom/vydlaždil cestu pre Muhammada (pmsnajr).

A preto vyslanie Imámov (pmsn) Muhammadom (pmsnajr) je to isté, ako keď Allah, Vysokopostavený, vyslal Mojžiša (pms). To preto je Muhammad pečaťou prorokov a poslov, resp. pečaťou prorokov a poslov, ktorí sú vyslaný Allahom. A tak on (pmsnajr) bol pečaťou pre to, čo prišlo pred tým, a je iniciátorom toho, čo nasledovalo. A to je tajomstvo pečate proroctva, o ktorom sa učenci dohadovali, a o ohľadom ktorého boli zmätení, inak by nebolo významu pre zapečaťenie vysielania a proroctva, aj keď potreba je taká istá a vôbec sa nezmenila, presnejšie, potreba vyslať poslov po Muhammadovi (pmsnajr) bola možno ešte väčšia, pretože stav, ktorý nastal po Muhammadovi (pmsnajr), je stavom väčšej korupcie a útlaku/nespravodlivosti, temnoty a ignorancie. A hodina nenastane, tzn. Qa’imovo povstanie, iba ak v dobe tých najhorších stvorení Allaha. A Allahov Posol (pmsnajr) nás informoval, že stav sa po ňom veľmi zhorší. A preto dvánasti Imámovia (pmsn) boli v tomto národe v pozícii predošlých Prorokov a Poslov Allaha, ale rozdiel je v tom, že ten, ktorý vyslal, bol Muhammad (pmsnajr) {A národ každý má posla svojho; akonáhle potom príde k nim posol ich, bude medzi nimi spravodlivo rozhodnuté a nebude im ukrivdené.} {Súra Júnes (Jonáš) 10:47}

Džábir vyrozprával od Abi Džá’fara (pmsn): Džábir vraví: Opýtal som sa ho (pmsn) na tento verš: {A národ každý má posla svojho; akonáhle potom príde k nim posol ich, bude medzi nimi spravodlivo rozhodnuté a nebude im ukrivdené.} {Súra Júnes (Jonáš) 10:47}. On (pmsn) povedal: “Vnútorný/ezoterický výklad je, že pre každé storočie tohto národa bude ustanovený posol z rodiny Muhammada, ktorý k ním príde v ich storočí. A oní sú uprednostnení a sú to poslovia. A čo sa týka výroku Allaha, {akonáhle potom príde k nim posol ich, bude medzi nimi spravodlivo rozhodnuté}, jeho význam je, že poslovia súdia spravodlivo a neutláčajú/nekonajú neprávosti, ako povedal Allah.” – Tafsír Al-‘Ajáši, zv. 2, str. 123. Hadís 23 a Al Madžlisi ho vyrozprával v Al-Bihar.

A tak Prorok Muhammad (pmsnajr) a Imámovia (pmsn) taktiež stáli v pozícii Allaha v stvorení, pretože oni sú poslovia a tí, ktorí poslov vysielajú. Muhammad (pmsnajr) je Allahov Posol a Muhammad (pmsnajr) je tiež ten, ktorý vysiela Imámov (pmsn) ako poslov, a Imám Al Mahdi (pmsn) je poslom Muhammadovým (pmsnajr), ktorý je Allah v stvorení alebo tvárou Allaha. A Imám Al-Mahdí (pmsn) je ten, ktorý vysiela dvanástich Mahdíov spomedzi jeho synov, a tiež sa tak dostáva do pozície Muhammada (pmsnajr) alebo do pozície Allaha v stvorení, pozície tváre Allaha.

A nepredstavujte si, že opisovanie Muhammada (pmsnajr) a Rodiny Muhammada (pmsn) opisom Božstva, znamená to isté, čo Božstvo Allaha (SWT). Nie je to tak. Presnejšie, táto záležitosť, teda byť opísovaný ako Bohovia, ich nevyníma zo stavu stvorení, ktoré sú chudobné pred Allahom a sú obmedzené určitými hranicami. Avšak Božstvo Allaha (SWT) je Absolútnym Božstvom. A aj keď chudoba Muhammada a Rodiny Muhammada (pmsn) pre nás nie je očividná, sú chudobní v porovnaní s Allahom a potrebujú Ho. Oni (pmsn) sú takmer bohatí, ale sú chudobní a sú ako Miskíni (chudobní ľudia) vo vzťahu k Allahvi (SWT). {A olej jeho takmer vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiaden. A je to svetlo na svetle!} {Súra An-Núr (Svetlo) 24:35}

Kniha Monoteizmu 1.6

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s