O nevyhnutnosti podriadiť sa osudu pre veriaceho

1765 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Som v úžase nad veriacimi, keďže Boh predurčí iba to, čo je pre nich dobré. Ak Boh učiní veriaceho bohatým, je to preň dobré. Ak naň Boh zošle nešťastie, je to preň dobré. Ak ho Boh učiní vlastníkom čohokoľvek, čo leží medzi Východom a Západom, je to preň dobré. Dokonca aj keby bol roztrhaný na kusy, je to preň dobré. V každom Božom dekréte je dobro pre veriaceho.“

1766 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Keď sa Imám Ali (pmsn) modlil, povedal nasledujúce: ‚Ó, Pane! Pomôž mi uspieť v spoliehaní sa na Teba, v prenechaní mojich záležitostí Tebe. Daj, aby som bol spokojný s tým, čo si mi predurčil, aby som sa podriadil Tvojim príkazom, aby som nechcel urýchliť to, čo si oddialil, a aby som nechcel oddialiť to, čo si urýchlil. Ó, Pán dvoch svetov!‘“

1767 – Imám Báqir (pmsn) povedal: „Radi si užijeme našu rodinu, blízkych a služobníkov. Je to naše právo, požiadať Boha, aby na nás nezoslal kalamity. Ale vždy, keď Boh niečo predurčí, nie je nám dovolená byť naklonení tomu, čo Boh nemá rád.“

Mishkat ul-Anwar Fi Ghurar al-Akhbar, strana 255

O nevyhnutnosti podriadiť sa osudu pre veriaceho

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s