Kniha Monoteizmu 1.3

{Boh Sám o Sebe Večný}

Večný, Neobmedzený: To znamená Dokonalý, v ktorom niet nedostatkov, rozdielov alebo chýb, resp. sme v pozícii velebenia a oslavovania Jeho Absolútneho Božstva a objasňovania Absolútnej Dokonalosti. Následne Huwa (“On”), Oslavovaný, Všemohúci je Ten, ktorého stvorenie vyhľadáva za účelom vyplnenia ich nedostatkov na stránkach ich fyzickej existencie, v Kráľovstve Nebeskom a v Absolútnom Svetle alebo v Siedmom Nebi, alebo (Nebi) Intelektu/Mysle, pre každého, kto mal šťastie a patril medzi blízkych spoločníkov.

Opis Božej Esencie alebo Večného, Neobmedzeného, prišiel po objasnení absolútnej božej dokonalosti po tom, čo boli vylúčené všetky nedostatky. Tiež je to objasnenie nedostatkov, ktoré existujú vrámci stvorenia, kvôli ktorým Ho vyhľadávajú a obracajú sa k Nemu, Oslavovanému, Vysokopostavenému, aby ich mohol zasypať tým, čím On chce.

A tak tento opis Božej Esencie alebo Večného, Neobmedzeného, prišiel po Jedinom, to znamená, prišiel po tom, čo bolo objasnené, že cesta k poznaniu Pravdy a Jeho Reality je prostredníctvom Jedinosti Esencie a rozpustenia Mien v nej, po čom nasledovalo jej rozpustenie (samotnej Esencie), a toho, čo ňou bolo indikované. {On Boh je Jedinečný}, a preto popisovanie, objasnenie a vysvetlenie, že Božie Mená a Dokonalé Opisy sú Neobmedzené/Absolútne vysoko nad akýmikoľvek nedostatkami, a sú zahrnuté/dezintegrujú v rámci Esencie a odkazuje na ne Meno Allah. A tak Ho opisujú ako Večného, Neobmedzeného, to znamená, niet v Ňom ničoty, to znamená, v Jeho priestore niet nedostatku alebo trhliny, presnejšie, Huwa (“On”) je Najdokonalejší po všetkých stránkach a v Ňom sú zahrnuté všetky atribúty Dokonalosti. Následne zahrnutie tohto opisu, to znamená Večný, Neobmedzený, do významu Vznešený Pán, ktorý je vyhľadávaný, a ku ktorému sa obracajú, (aby mohol) naplniť ich potreby, za účelom poukázania na fakt, že On, Oslavovaný, Všemohúci, a prostredníctvom Jeho Absolútnej Dokonalosti a Jeho presahovania (nad všetky nedostatky), je ten, ktorého stvorenie vyhľadáva, aby vyplnil ich nedostatky, a aby napomohol ich potrebám tohto sveta a Onoho sveta.

A tento verš, resp. ‘Allah sám o sebe Večný,’ je v zostupnom poradí s ohľadom na prijímajúceho. Pretože Súra Al-Tauhíd (Monoteizmus) začína zvrchu, potom klesá v súvislosti s objasňovaním s ohľadom na prijímajúceho, až končí prirovaním k stvoreniu {a niet nikoho, kto Mu je rovný}. A preto z Pravdy a jej Reality a rozpustenia Božej Esencie {On Boh} k Jedinosti Esencie a rozpusteniu Mien v Nej {Boh je Jedinečný}, k opisu Božej Esencie ako Absolútnej Dokonalosti (Jedinečný), v Ktorom niet nedostatkov, Ktorý je vyhľadávaný, aby naplnil potreby (človeka) {Boh Sám o Sebe Večný}.

(Boh Sám o Sebe Večný): Večný, Neobmedzený, ako som objasnil, je Absolútne Dokonalý, Ktorý je vyhľadávaný za účelom uspokojenia potrieb človeka a vyplnenia jeho nedostatkov. A preto Večný, Neobmedzený, je objasnenie Absolútnej Dokonalosti oslavovaním Ho a vylúčením všetkých nedokonalostí z Neho, Oslavovaného. A preto ak by Mená a Božie Atribúty predstavovali rôzne tváre (aspekty) toho, čo je Božia Dokonalosť, a každý atribút alebo meno by predstavovalo tvár (aspekt) spomedzi tvárí (aspektov) Dokonalosti, ktoré sú vyhľadávané stvorením, a z nich sú stvorenia zasypávané, je objasnené, že všetky Mená alebo Atribúty sú zahrnuté pod týmto atribútom alebo menom, to znamená, Večný, Neobmedzený. A ak v našej reči budeme pokračovať, záležitosť sa natiahne, pretože by sme minimálne museli prejsť všetkými Menami a Atribútmi, ktoré sú prítomné v Du’e Al Džaušan Al Kabír. To nechám na tých, ktorí porozumeli a uznali to, čo som predložil, pretože vskutku Imám Al Sádiq (pmsn) povedal: “Na nás je, iba aby sme vám predostreli zdroj, zatiaľ čo na vás je rozvetviť ho.”[1] A Imám Al Rida (pmsn) povedal: “Na nás je postaviť základ, na vás je rozvetvovať.” A prosím Allaha, aby dal bratom, ktorí sú študentami Akademických Hawzí spomedzi Ansárov Imáma Al Mahdího (pmsn), úspech v rozpísovaní, rozpracovaní a objasnení významu v zjednodušenej forme pre ľudí.

V knihe Alegórie som sa dotkol významu “Večný, Neobmedzený” (Al Sammad), a možno to bolo na úžitok tým, ktorí to čítali. Pripomínam sebe a vám tradíciu (hadís) od Imáma Al Báqira (pmsn), kde povedal: “Ak by som s ohľadom na poznanie, ktoré mi bolo dané Allahom, Majestátnym, (našiel tých, ktorí by ho dokázali) uniesť, rozšíril by som Monoteizmus, Islám, Vieru, Náboženstvo a Jurisprudenciu z Al Sammad (Večného, Neobmedzeného). A ako by to bolo možné pre mňa, keď môj starý otec, Amirul Muminín (Princ Veriacich) (pmsn) nedokázal nájsť nikoho, kto by uniesol jeho poznanie? Až kým si nevydýchol a nepovedal: ‘Opýtajte sa ma pred tým, než ma stratíte, pretože vskutku, medzi mojimi rebrami je veľké poznanie. Berte! Berte! Až na to, že nedokážem nájsť nikoho, kto by to dokázal uniesť, vskutku, som proti vám pred Allahom veľkým Dôkazom.”[2]

{Boh Sám o Sebe Večný}

Allah, Huwa (“On”) je Úplný/Dokonalý, Ktorý je vyhľadávaný, aby mohol vyplniť ich nedostatky a oni aby mohli dosiahnuť dokonalosť, a preto opis Božstva nie je obmedzený výlučne Naň a On je príliš Oslavovaný a Vysokopostavený nad tým, čo mu pripisujú. Absolútne Božstvo je výlučne Preň, Oslavovaného, Všemohúceho. A preto slová, ‘Niet boha než Allaha’ sú slová Monoteizmu, pretože sa nimi mieni Absolútne Božstvo. Lebo všeobecný Atribút Božstva zahŕňa dokonaleho spomedzi Jeho stvorenia, ktorého vyhľadávajú (iní než On), aby ich mohol zasypať dokonalosťou a vyplnil ich nedostatky. A preto sa Muhammad (pmsnajr) stáva obrazom Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, a stáva sa tvárou Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, a preto je Allahom vrámci stvorenia. Avšak rozdiel medzi Muhammadovým (pmsnajr) Božstvom a medzi Božstvom Oslavovaného, Všemohúceho, je, že Muhammadovo (pmsnajr) Božstvo je viazané podradenosťou (nedostatkami) a potrebou Jeho, Oslavovaného, Všemohúceho. Zatiaľ čo Božstvo Oslavovaného, Všemohúceho, je Absolútnym Božstvom, a kvôli tomu prišiel opis ‘Sám o Sebe Večný,’ to znamená Ten, v ktorom niet nedostatkov, aby ste Ho mohli oslavovať a vylúčiť z Neho (nedostatky). Jeho (SWT) Božstvo je oslavované a presahuje nad všetky (nedostatky) a nezahŕňa v Sebe žiadne nedostatky/nedokonalosti.

Nik iný než On, Oslavovaný, Všemohúci, nemôže byť opísaný opisom ‘Sám o Sebe Večný,’ čo je prídavok Božstva, a v tom existuje pre Jeho, Oslavovaného, Všemohúceho, Božstvo, a objasnenie, že je to Úplné Absolútne Božstvo. A preto bol v Súre Al Tauhíd zjavený tento verš {Boh Sám o Sebe Večný}. A to, že Allah je Večný, Neobmedzený, je ekvivalentom tvrdenia, že Allah je Svetlo, v ktorom niet Temnoty. Je to opis, ktorý s Ním nezdiaľa nik zo stvorenia, a nie je to ako Počujúci a Vidiaci a Stvoriteľ, pretože vskutku stvorenie s Ním tieto opisy zdieľa. A preto je možné povedať, že Muhammad (pmsnajr) je Svetlo, avšak v ňom je zahrnutá temnota, ktorou je Ego a “Ja.” V opačnom prípade by pre Muhammada (pmsnajr) nezostalo meno, nezostal by obraz a nezotrvalo by nič než Allah, Jediný, Mocný, Oslavovaný, Všemohúci.

A preto je Muhammad (pmsnajr), aj keď bol na najvyššej úrovni dokonalosti možnej pre stvorenie, obrazom Allaha a vrámci stvorenia mal atribúty Božstva, aby mohol byť Allah, Oslavovaný, stvorením poznávaný. Následne naň stvorenie nazerá, aby ich mohol učiniť úplnými a zaceliť ich nedostatky. Avšak z iného uhla pohľadu je Muhammad (pmsnajr) chudobný (Allaha potrebuje) s ohľadom na Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, pretože je služobníkom spomedzi služobníkov Allaha {a olej jeho takmer vzplanie, aj keď sa ho nedotkne oheň žiadny. A je to Svetlo na svetle} {Súra An-Núr (Svetlo) 24:35}. Takmer vzplanie sám od seba, avšak nie, že ľahko vzplanie, pretože aj Abrahám (pmsn), ktorý patril medzi najväčších Poslov, keď nazrel do Kráľovstva Nebeského, myslel si, že Božstvo, ktorým je opisovaný Muhammad (pmsnajr) bolo Božstvo Absolútne. A myslel si, že Panstvo Muhammada (pmsnajr) bolo Panstvom Absolútnym. Potom Allah, Oslavovaný, Všemohúci, Abrahámovi (pmsn) požehnali a odhalil mu Muhammadovu (pmsnajr) slabosť a jeho návrat k Egu a k “Ja.” Preto si Abrahám (pmsn) uvedomil, že Allaha, Oslavovaného, Všemohúceho, nie je možné vidieť vrámci Kráľovstva Nebeského, rovnako tak, ako Ho nemohol vidieť v tomto Fyzickom Kráľovstve. A vskutku vidieť Muhammada (pmsnajr) znamená vidieť Allaha a čeliť Muhammadovi (pmsnajr) znamená čeliť Allahovi, Oslavovanému, Všemohúcemu, ďaleko Väčší a Vysokopostavený je nad tým, čo Mu pripisujú. Ahlul Bayt (pmsn) nám to objasnili, resp. tento význam nachádzame v ich slovách.

Imám Al Sádiq (pmsn) povedal ohľadom slov Všemohúceho: {A rozžiari sa Zem svetlom Pána svojho} {Súra Al-Zumar (Skupiny) 39:69}, “Pán Zeme je Imám Zeme.” Bolo povedané: “Ak sa ukáže, čo sa potom stane?” Povedal: “Ľudia sa v tom čase vzdajú svetla slnka a svetla mesiaca, pretože budú mať svetlo Imáma (pmsn), a bude pre nich postačujúce.”[3] Aj keď Pánom Zeme je Allah, Oslavovaný, Všemohúci, a Jeho, Oslavovaného, Všemohúceho, Panstvo, je Absolútnym Panstvom, zatiaľ čo Panstvo Imáma Al Mahdího (pmsn) je zviazané chudobou a potrebou Jeho, Oslavovaného, Všemohúceho.

[1] Al Hadaiq Al Nadira – Al Muhaqaq Al Bahrany, k. 1, str. 133.

[2] Al Tauhíd – Šejk Sadúq, str. 92 – 93.

[3] Mustadraq Sufiana Al Bihar, k. 4, str. 47.

Kniha Monoteizmu 1.3

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s