Kniha Monoteizmu (1.1)

Výklad Súry Al-Tauhíd

V mene Allaha, Milostivého, Najmilosrdnejšieho 

{Riekni: “On Boh je jedinečný, Boh sám o sebe večný. Neplodil a nebol splodený a niet nikoho, kto mu je rovný.”}

Bismillah (Bismillah Al-Rahman Al-Rahím alebo v Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milosrdného) Súry Al-Tauhíd

Bismillah predstavuje bránu do Knihy, pretože existuje Očividné a Skryté. On, Vysoko postavený, povedal: {V ten deň rieknu pokrytci, muži i ženy, tým, ktorí uverili: “Počkajte na nás, aby sme si mohli vziať niečo zo svetla vášho!” A bude im povedané: “Vráťte sa naspäť a hľadajte svetlo inde!” A bude medzi nimi postavená stena, v ktorej bude brána: vnútri bude milosrdenstvo a zvonku, oproti nim, bude trest} {Súra Al-Hadíd (Železo) 57:13}

A táto stena alebo brána je stenou Monoteizmu, pretože ten, kto vstúpi do Knihy z Bismillah, toho obklopí vnútro Bismillah, a to je Milosť (Al-Rahman, Al-Rahím alebo Milostivý, Intenzívne Milostivý). A každý, kto ostane vonku, kde existuje temnota, tomu bude čeliť zovňajšok Bismillah, a to je nevôľa/trest (Al-Wahid, Al-Qahhar alebo Jediný, Víťaz/Podrobiteľ).

A preto je Bismillah stenou, ktorej Vnútro je (Bismillah Al-Rahman Al-Rahím alebo V Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milostivého), a ktorej Zovňajšok je (Bismillah Al-Wahid Al-Qahhar alebo V Mene Allaha, Jediného, Víťaza/Podrobiteľa).

A Bismillah Al-Rahman Al-Rahím alebo v Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milostivého sa spomína na začiatku kapitol (Súr), ale nespomína sa na začiatku Súry At-Tauba (Pokánie) Bismillah Al-Wahid Al-Qahhar alebo v Mene Allaha, Jediného, Víťaza/Podrobiteľa, pretože Súra At-Tauba je prejav určený tým, ktorí si zvolili nenávisť a boj proti Poslovi (požehnania a mier s ním a jeho Rodinou). On, Oslavovaný, čelí Jeho stvoreniu s Milosťou, vynímajúc tých, ktorí si vybrali útlak, korupciu a tyraniu. Tým On (SWT) čelí s podrobením, nevôľou a trestom. A preto keď Allah čelí stvoreniu, má to pôvod v Milosti a je výnimkou, ak čelí s podrobením a silou.

A Bismillah každej Súry je z jednej strany silno zviazaná so Súrou a z druhej strany je zviazaná s Bismillah Súry Al-Fatiha.[1] A keďže každé Bismillah (hovorí o) aspekte spomedzi aspektov Bismillah Súry Al-Fatiha, Bismillah tejto Súry (hovorí o) Al-Tauhíde (Monoteizme). A preto výskum ohľadom Bismillah tejto Súry sa točí okolo Al-Tauhídu (Monoteizmu), a tu sú tri mená: Allah, Al-Rahman, Al-Rahím (Allah, Milostivý, Intenzívne Milosrdný).

Allah je meno Božej Podstaty alebo Božích Dokonalostí a Al-Rahman Al-Rahím predstavujú bránu k tejto Podstate. A z tejto brány (vychádzajú iné) brány/dvere, ktorých počet je rovnaký ako počet Jeho (SWT) mien, presnejšie, On učinil Al-Rahman bránou, z ktorej vychádzajú/prúdia mená Allaha (SWT), pretože On jedná s Milosťou. V opačnom prípade by sa na stvorenie, ktoré si pamätá na vlastné Ja (vlastné ego) a je nedbalé ohľadom jeho Pána, zniesol trest.

Monoteizmus prvého ranku je: poznanie, že všetky mená sú zahrnuté/zhromaždené v Božej Podstate, to znamená, že Allah je Rahman Rahím (Milostivý Intenzívne Milostivý), a že Milosť je Jeho Podstata a On je Schopný/Spôsobilý, a Schonposť/Spôsobilosť je Jeho Podstata.

A poznanie, že všetky tieto mená vychádzajú/prúdia z dverí Milosti, ktorých Vnútro je Al-Rahím (Intenzívne Milostivý), a ktorých Zovňajšok je Al-Rahman (Milostivý).

A poznanie, že všetky tieto mená nie sú oddelené od Podstaty, presnejšie, sú Podstata sama.

A poznanie, že všetky tieto mená a opisy/vlastnosti vychádzajú z aspektu potreby Stvorenia pre ne, pretože ich existencia vychádza z aspektu chudoby Stvorenia, a nie z akéhokoľvek aspektu, ktorý by sa vzťahoval k Nemu (SWT). Presnejšie, On (SWT) sa prejavil Stvoreniu skrze Podstatu, aby mohol byť poznaný – On (SWT) bol pokladom, a tak stvoril Stvorenie, aby mohol byť poznaný – a poznanie Ho, Oslavovaného, (sa vyskytuje) prostredníctvom poznania Podstaty alebo Allaha, a úplné poznanie Ho (sa vyskytuje) poznaním, že Ho nikdy nedokážate poznať (na stupni Pravdy a Reality), a On je príliš Vysokopostavený a príliš Povznesený nad všetkým, čo s Ním spájajú, to znamená; (úplné poznanie Ho sa vyskytuje) prostredníctvom uvedomenia si, že ste neschopní Ho poznať v súvislosti s rankom Pravdy a Reality.[2]

A poznanie Podstaty alebo Allaha sa získava z dverí alebo Al-Rahman Al-Rahím (Milostivý, Intenzívne Milostivý). A za účelom získania tohoto Poznania, všetky svety boli otvorené týmito tromi menami: Allah, Al-Rahman, Al-Rahím, pretože nachádzame Knihu Allaha (SWT) v oboch jej verziách; (knihu), ktorá sa číta (Korán) a (knihu) Kráľovstiev/Vesmíru (Stvorenia), obe začali s Bismillah Al-Rahman Al-Rahím (V Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milosrdného), pretože Korán bol otvorený (začína s) Bismillah Al-Rahman Al-Rahím (V Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milostivého) a stvorenie – Vesmír – začal stvorením Muhammada, Alího a Fatimy.

A oni (pmsn) sú prejavením Allaha Al-Rahman Al-Rahím (v úvode som objasnil, že pozície alebo fázy mesiaca sú Rodina Muhammada (pmsn), Imámovia a Mahdíovia a oni sú dverami Poznania). On, Vysokopostavený, povedal: {A budú sa ťa pýtať na nový mesiac. Odpovedz: “To sú znamenia času pre ľudí a pre stanovené púte.” Zbožnosť nespočíva v tom, že prichádzate do domov svojich zadnou stranou, ale zbožnosť je u tých, ktorí sú bohabojní. Vchádzajte do domovov svojich prednými dverami a bojte sa Boha – snáď budete blažení!} {Súra Al-Baqara (Krava) 2:189}. A to pre vás objasňuje dôvod na písmená (rozstrúsené v Koráne na začiatkoch niektorých Súr) v knihe, ktorá sa číta – Koráne – hneď po Bismillah a na začiatku Súr (kapitol). A preto dôvod na ich prezentáciu v knihe, ktorá sa číta – Koráne – je taký istý ako dôvod na prezentáciu v Knihe Kráľovstva/Vesmíru.

A Bismillah indikuje smerom k Jednote/Jedinosti, pretože Al-Rahman a Al-Rahím (Milostivý, Intenzívne Milostivý) sú zjednotené vo všeobecnom význame a predstavujú dvere k Božej Podstate, Al-Rahman je ich Zovňajšok a Al-Rahím je ich Vnútro, a dvere sú v Esencii/Podstate a z nich prúdi to, čo sa nachádza v Esencii/Podstate.

A preto dvere sú Esenciou/Podstatou {Riekni: “Vzývajte Boha či vzývajte Milosrdného, a nech už Ho nazývate akýmkoľvek menom, Jemu patria mená najkrajšie} {Súra Al-Isrá’ (Nočná cesta) 17:110}. Bismillah indikuje k Jedinosti Božej Podstaty (Allah) s ohľadom na Vnútro steny Knihy, to znamená, Bismillah Al-Rahman Al-Rahím (V Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milostivého). Čo sa týka Zovňajšku steny Knihy, to znamená Bismillah Al-Wahid Al-Qahhar (V Mene Allaha, Jediného, Víťaza/Podmaniteľa), taktiež indikuje k Jedinosti, pretože Al-Wahid Al-Qahhar (Jediný, Víťaz/Podmaniteľ) prúdi z Al-Rahman Al-Rahím (Milostívý, Intenzívne Milostivý),[3] pretože Al-Wahid (Jediný) predstavuje Vnútro dverí a Al-Qahhar (Víťaz/Podmaniteľ) predstavuje Zovňajšok dvier, a ich výsledok je jeden, pretože vo vonkajšej realite sú zjednotené.

Al-Rahman Al-Rahím (Milostivý, Intenzívne Milostivý) sú taktiež významovo jednotné, aby sa predišlo ich rozdeleniu alebo vonkajšej pluralite; pretože Skutočný/Pravdivý je víťaz/podmaniteľ voči všetkému, čo je mimo Neho, a tiež Skutočný Víťaz/Podmaniteľ je voči všetkému, čo je mimo Neho, Jediný Skutočný. Princ Veriacich, Ali (pmsn), povedal: “Ó, Ty, ktorý bol Jediný/zjednotený Mocou a Nesmrteľnosťou a podmanil si Tvoje stvorenie smrťou a vyhynutím,” v Princovej (pmsn) raňňajšej due.’[4] A tieto dvere sú tiež zahrnuté v Esencii/Podstate alebo Allahovi, resp. dezintegrácia spadá (do Esencie/Podstaty alebo Allaha).

Princ Veriacich, Ali (pmsn) povedal: “Ó, Ty, ktorý si bol Jediný/Unifikovaný Mocou a Nesmrteľnosťou, a Svoje stvorenie si podmanil smrťou a vyhynutím,” v raňňajšej due’ Princa Veriacich (pmsn). A táto brána je tiež zahrnutá v Esencii Allaha alebo rozklad je súčasťou (Esencie Allaha).

A môže byť prospešné ojbasniť, že Muhammad (pmsnajr) bol vyslaný od Bismillah Al-Rahman Al-Rahím (V Mene Allaha, Milostivého, Intenzívne Milostivého) a vyslanie Qa’ima (Toho, ktorý povstane (Riser) rodiny Muhammada (pmsn)) je od Bismillah Al-Wahid Al-Qahhar (V Mene Allaha, Jediného, Víťaza/Podmaniteľa), pretože Muhammad (pmsnajr) a jeho miestodržiteľ, Ali (pmsn), kráčali podľa Bieleho Džifr a Qa’im (pmsn) a jeho miestodržiteľ budú kráčať podľa Červeného Džifr, to znamená, (že budú kráčať podľa) zabíjania a neprijímania pokánia v niektorých prípadoch, ako sa spomína v Hadíse od Rofayda Mawla Abi Habíra, keď vyrozprával: Povedal som Abi Abdilláhovi (pmsn): Nech som tvojim výkupným, Ó, syn Allahovho Posla, bude Qa’im kráčať po tej istej ceste ako Ali ibn Abi Talib s ohľadom na ľudí Čierňavy/Temnoty (ľudí Iraku)? A tak on (pmsn) odpovedal: “Nie, Ó, Rafid, vskutku Ali ibn Abi Talib kráčal podľa toho, čo je v Bielom Džifr s ohľadom na ľudí Čierňavy/Temnoty a vskutku Qa’im bude kráčať medzi Arabmi s tým, čo je v Červenom Džifr.” Nato povedal: Nech som tvojim výkupným, a čo je to Červený Džifr? On nato prešiel rukou po svojom krku (gesto, ktoré jeden vykoná, ak chce naznačiť podrezanie) a povedal: “Takto; znamená to zabíjanie.” Potom dodal: “Ó, Rofayd, vskutku pre každého človeka domu je taký, kto reaguje/odpovedá, ktorý je ich svedkom, a ktorý zakročí pre tých, ktorí sú im podobní.”[5]

Čo sa týka Esencie alebo Allaha, tá poukazuje na Jedinosť/Jednotu, pretože sa v nej rozpúšťajú všetky mená, a táto dezintegrácia poukazuje smerom k Stvoreniu, aby mohli zanechať všímanie si akejkoľvek dokonalosti alebo mena spomedzi mien Esencie a nasmerovať sa ku Pravdivému Monoteizmu, a to je pohyb k Pravde a Realite a zanechanie akéhokoľvek iného poznania, a pripustenie si absolútnej neschopnosti poznať (realitu a pravdu Allaha (SWT)), až na preukázanie konštantného, k čomu indikuje H v Huwa (On) (v Arabčinej je to písmeno “Há” v slove “Huwa,” ktoré je prvým písmenom slova), a poznanie neschonosti Ho poznať, a k čomu indikuje N v On (v Arabčine ide o písmeno “waw” v slove “Howa,” ktoré je druhým písmenom slova). A ak sa jeden k tomu nasmeruje, znamená to, že sa hýbe smerom k Väčšiemu Väčšiemu Väčšiemu Menu, a to je skutočné uctievanie a skutočný Monoteizmus, a čokoľvek iné než to je Širk (pridružovanie) na určitom stupni.

A preto tí, ktorí uctievajú Esenciu alebo (Allaha) s ohľadom na tento stupeň, sú Mušrikovia (tí, ktorí pridružujú k Allahovi) bez toho, aby si to vôbec uvedomovali, nehovoriac o iných, než sú oni. On, Vysokopostavený, povedal: {Mnohí z nich v Boha neveria bez toho, aby k Nemu iných pridružovali.} {Súra Júsuf (Jozef) 12:106}, a preto Esencia alebo Allah musí byť Qiblah (smer, ku ktorému sme otočení) pre Pravdu a Realitu, pretože je to tým, čo je predurčené uctievaním a nič iné než to.

A pre lepšie objastnenie vravím: Bismillah sú tri mená, ktorými sú: Allah, Al-Rahman (Milostivý), Al-Rahím (Intenzívne Milosrdný). Ak povieme, že Bismillah predstavuje bránu Monoteizmu, potom tieto mená sú dverami a prostredníctvom nich je Monoteizmus poznávaný. A preto potrebujeme minimálne všeobecné rozlišovanie ohľadom hraníc významov týchto mien.

Allah: je meno Božej Esencie, ktorá zhromažďuje všetky Dokonalé Opisy/Atribúty (Allaha), a v skutočnosti ide o opis/atribút, v ktorom sú zhromaždené (všetký ostatné) opisy/atribúty, pretože význam slova Allah je: ten, ku ktorému sa obraciame v prípade potrieb, to znamená ten, ku ktorému pristúpime, aby nám pomohol v nedostatkoch/nedokonalostiach vo všetkých aspektoch.

Al-Rahman (Milostivý): Je meno Božej Esencie a opist/atribút spomedzi opisov dokonalostí (Allaha), a tiež sa rozpúšťa v Allahovi, a Al-Rahman v Dunya (na tomto svete) a Akhirah (onom svete), avšak viac sa vzťahuje k záležitostiam Dunya kvôli rozsiahlosti Milosti v (Al-Rahman).

Al-Rahím (Intenzívne Milosrdný): Je meno Božej Esencie, opis/atribút spomedzi opisov Dokonalostí (Allaha), a tiež sa rozpúšťa v Božej Esencii, teda v Allahovi a Al-Rahím v Dunya (na tomto svete) a v Akhirah (na onom svete), ale viac sa vzťahuje k záležitostiam Akhirah (onoho sveta) kvôli apsektu krajnosti/intenzity Milosti v (Al-Rahím) (Intenzívne Milostivý), ako som objasnil v (knihe) Tafsír Al-Fatiha, a tak si opakujte.

A tieto dve mená alebo atribúty/opisy, Al-Rahman (Milostivý) Al-Rahím (Intenzívne Milostivý): sú v skutočnosti jedným menom a jedným opisom. Niet medzi nimi skutočného oddelenia alebo rozlíšenia, presnejšie, ide o dve tváre jednej reality/pravdy, ktorou je Milosť, pretože sú dverami Esencie: Al-Rahman (Milostivý) predstavuje Vonkajšie dvere a Al-Rahím (Intenzívne Milostivý) predstavuje Vnútorné dvere.

Tu sa tieto dve mená zjednocujú a neostáva nič než zjednotenie Milosti s Allahom alebo Božou Esenciou. A nevyžaduje si to osobu s dobrou Fitrah (povahou/podstatou) ani nie je potrebná snaha, vyhľadávanie alebo osobitosť (precízna kontrola), aby mohol byť On (SWT) známy. Ak On je ten, ktorý je vyhľadávaný, a ku ktorému sa jeden obracia v prípade potrieb a tí, ktorí sa k Nemu obracajú a vyhľadávajú Ho, sú nedostatoční a odmietajúci poslušnosť, a ten najlepší spomedzi nich by (aj tak) hľadel na svoje vlastné ja (Ja alebo ego), aj keby len zo skrytého uhla pohľadu. Tak čo by mal Allah dať týmto ľuďom, (ktorí Ho vyhľadávajú, no stále pozerajú na samých seba), podľa Spravodlivosti a Spravodlivosť (znamená) umiestnenie vecí na správne miesta? Znamená umiestniť veci na správne miesta, že dáte zbraň tomu, ktorý proti vám bojuje, a je nespravodlivý utláčateľ?! A čo zvyšok Stvorenia? Keď dokonca aj Muhammad (pmsnajr), ten najlepší z Allahovho (SWT) Stvorenia, potreboval Milosť počas toho, ako Allahovi (SWT) čelil, a preto k nemu Oslavovaný a Vysokopostavený pristúpil vraviac: “Oslavovaný, Svätý, Som Pánom anjelov a Duší. Moja milosť presahuje Môj hnev,” a tak Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Ó, Allah, prosím Ťa o odpustenie, prosím Ťa o odpustenie.”

Abu Basír sa opýtal Abu Abdulláha (pmsn), povedal: “Nech som tvojim výkupným: koľkokrát bol Allahov Posol (pmsnajr) vziaty na Nanebovstúpenie?” A tak on (pmsn) odpovedal: “Dvakrát, Gabriel ho požiadal, aby ostal na mieste, vraviac, ‘Počkaj tú, Ó, Muhammad, stojíš na mieste, na ktorom pred tebou nestál žiaden anjel alebo prorok. Tvoj Pán sa modlí.’ On (pmsnajr) sa opýtal, ‘Ó, Gabriel, ako sa On modlí?’ (Gabriel) povedal, ‘On (SWT) vraví, ‘Oslavovaný, Svätý, Som Pánom anjelov a Duší. Moja milosť presahuje Môj hnev.’’ Potom on (pmsnajr) povedal, ‘Ó, Pane, Prosím Ťa o odpustenie, prosím Ťa o odpustenie.’” Nato Imám (pmsn) povedal, “Bolo to, ako povedal Allah: {až na vzdialenosť dvoch lukov či ešte bližšie bol}.” Abu Basír sa potom opýtal, “Nech som tvojim výkupným, čo je vzdialenosť dvoch lukov alebo bližšie?” On (pmsn) odpvoedal: “Je to vzdialenosť medzi oblúkom a špičkou luku.” Potom dodal: “Medzi nimi bol závoj, ktorý žiaril a osciloval/trepotal sa. Bol to peridot/smaragd. Nazrel do toho, čo chcel Allah o Veľkosti oka ihly. Najsvätejší a Najvyšší Allah povedal, ‘Ó, Muhamad.’ On (pmsnajr) odpovedal, ‘K tvojim službám, môj Pane.’ On (SWT) povedal, ‘Kto príde po tebe, aby viedol tvojich stúpencov?’ On (pmsnajr) povedal, ‘Allah vie najlepšie.’ On (SWT) nato, ‘Ali bin Abi Talib bude Princom Veriacich, pán muslimov, líder tých, ktorí sú na čele označení žiarou (zo sudžúdu).’” Rozprávač potom uviedol, že Abu Abdulláh povedal Abu Basírovi, “Ó, Abu Muhammad, pri Allahovi, Wilayah (autorita) Princa Veriacich, Alího (pmsn) nepochádza zo Zeme, ale pochádza z Nebies zo slov jasne prehovorených.”[6]

Kvôli čomu Muhammad (pmsnajr) prosil o odpustenie? Je to kvôli jeho nedostatkom? Alebo predstavuje jeho reč blúznenie bez prospechu? Ako ďaleko je on od toho! Je to vznešený a múdry prorok, ten najlepší spomedzi synov Adama (pmsn).

A prečo Allah prejavil Milosť a ukázal, že predchádza/presahuje Jeho hnevu? A prečo čelil Svojmu vzešenému Prorokovi týmito slovami, z ktorých má jeden pocit, že (tieto slová) sú určené niekomu, kto si zasluhuje Hnev? Ale Allah mu chcel čeliť Milosťou. Okrem toho preň Allah otvoril Jasný Otvor (Úspech Zreteľný) a odpustil mu jeho hriechy, ktoré si zasluhovali Hnev, a tým hriechom bolo Ja, bez ktorého nezostáva nič iné než Allah, Jediný, Víťaz/Podmaniteľ, {Veru sme ti dali dosiahnuť úspechu zreteľného, (aby si vedel), že Boh ti odpustil tvoje viny predošlé i neskoršie a že dobrodenie Svoje k tebe dovŕšil a že vedie ťa cestou priamou} {Súra Al-Fath (Úspech) 48:1-2}

Pretože bez chyby temnoty a neexistencie človeka nezostáva žiadne ľudstvo a nezostáva nik než Allah, Al-Wahid Al Qahhar (Jediny, Víťaz/Podmaniteľ). Po Jasnom Otvore (Úspechu Zreteľnom) Muhammad (pmsnajr) osciloval medzi neexistenciou, a preto nezotrval nik než Allah Al-Wahid Al-Qahhar (Allah, Jediný, Víťaz/Podmaniteľ), a medzi jeho návratom k Ja a Charakteru, pretože on (pmsnajr) je závojom medzi Stvorením a Pravdou, a on je Barzakh (spojkou alebo svetom medzi Allahom a Stvorením) medzi Allahom a Jeho Stvorením. A tak keď tento spoločník vysokého ranku (Muhammad (pmsnajr)) potreboval, aby mu Allah čelil Milosťou, aká je vaša predstava o iných než je on? S ohľadom na Stvorenie je Allah, ku ktorému sa obracajú, a ktorého vyhľadávajú, Al-Rahman Al-Rahím (Milostivý, Intenzívne Milostivý), presnejšie, musí taký byť, inak by sa vracali sklamaní a porazení kvôli ich nedostatkom. A tak s ohľadom na nás sú Allah a Al-Rahman (Milostivý) jedným, presnejšie, je taký v skutočnosti, pretože brána alebo Al-Rahman (Milostivý) predstavuje mesto Božích Dokonalostí alebo Allah, pretože to, čo je v ňom, sa stáva známym cez (Al-Rahman/bránu), z ktorej sa objavuje a prejavuje Božie Prúdenie. On, Vysokopostavený, povedal: {Riekni: “Vzývajte Boha či vzývajte Milostivého, a nech už Ho nazývate akýmkoľvek menom, Jemu patria mená najkrajšie} {Súra Al-Israa’ (Nočná cesta) 17:110}

Keďže bola jednota týchto mien v Božej Esencii alebo Allahovi a ich rozpúšťanie/dezintegrácia v Ňom objasnená, zisťujeme, že Nedeliteľná Jedinosť je v Božej Esencii alebo Allahovi (SWT), a je to prvý určený rank v Monoteizme, a ako som uviedol, je to jednota všetkých mien a opisov/atribútov v Božej Esencii alebo Allahovi, teda skutočná jednota. To znamená, že Allah je Jeden a Nedeliteľný, a že všetky mená a opisy sú okom Jeho Esencie, a nie sú pre Esenciu deskriptívne, ani klenoty, z ktorých sa (Esencia) skladá, pretože On je Allah Al-Rahman (Milostivý) Al-Qadir (Schopný)… a On, Vysokopostavený, povedal: {On je Boh – a niet božstva okrem Neho – ktorý pozná nepoznateľné i všeobecne známe. On Milosrdný je i Zľutovný. On je Boh – a niet božstva okrem Neho – Vládca, Presvätý, Mier, Verný, Ochránca Bezpečný, Mocný, Samovládny, Všemohúci; o čo slávnejší je Boh než všetko, čo k Nemu pridružujú. On je Boh, Stvoriteľ, Tvorca i Utvárajúci. Jemu prináležia mená prekrásne a Jeho oslavuje všetko, čo na nebesiach je i na zemi – On Mocný je i Múdry!} {Súra Al-Hašr (Zhromaždenie) 59:22-24} 

A pravdou je, že tento rank Monoteizmu nie je zbavený Širku (pridružovania) na určitom stupni z dvoch dôvodov:

Prvý aspekt: je, že z našej mysle nedokážeme odstrániť predstavu plurality mien, ktoré sprevádzajú Božiu Esenciu, aj keď táto pluralita je (iba) domnelá/nominálna. Keďže Allah je: Al-Rahman (Milostivý), Al-Rahím (Intenzívne Milostivý), Al-Qadir (Schopný), Al-Džabbar (Podmanivý), Al-Mutakabir (Najväčší), Al-‘Alím (Vševediaci), Al-Hakím (Múdry)… A táto pluralita, aj keď nepopiera Jednotu Božej Esencie alebo Allaha, je stále pluralitou a nesie význam plurality, preto o stupeň vyššie stojí proti Monoteizmu. Princ Veriacich (pmsn) povedal: “…Počiatok náboženstva je byť si Ho vedomý, dokonalosť tohto vedomia je prijatie Ho (viera v Neho), dokonalosť tohto prijatia je Jeho zjednotenie (Monoteizmus), dokonalosť tohto zjednotenia je odovzdanoť Jemu a dokonalosť tejto odovzdanosti Jemu je odmietnutie všetkých Jeho atribútov vo svedectve, že každý atribút/opis je odlišný od Toho, ktorý je opisovaný.”[7]

Druhý aspekt: je aspektom Božstva. Keďže sa v našich potrebách otáčame k Božej Esencii, náš vzťah s Ním (SWT) nie je slobodný – a taký je tiež stav – v prípade chamtivosti a potreby pomoci s nedostatkami z určitého uhla pohľadu. A preto uctievanie nie je čisté, presnejšie, v tom najlepšom prípade ide o dožadovanie sa dokonalosti a pomoci s nedostatkami, a tento stupeň je Širk (Pridružovanie k Allahovi), pretože skutočná odovzdanosť je odstránenie myšlienok na iné než je On (SWT), vrátane upustenia od nazerania na vlastné Ja alebo Charakter, čo je uprednostňované a lepšie, presnejšie, je to pôvod toho, čo od nás Allah (SWT) požaduje. A preto skutočný Monoteizmus je dosiahnutý po uvedomení si dezintegrácie všetkých mien a opisov/atribútov v Božej Esencii, a následne rozpustenie Božej Esencie v Pravde. To znamená, dezintegrácia Božstva v Jeho Pravde a Realite (SWT). A tento stav nie je dosiahnutý nikdy, iba ak rozkladom vlastného Ja a Charakteru človeka, aby tak nezostalo nič než Neviditeľný/Neprítomný Svedok/Ten, Ktorý Vidí. Oslavovaný a Vysokopostavený je On nad tým, čo k Nemu pripisujú.[8]

A ak má existovať písmeno, ktoré k Nemu indikuje, je to On (Huwa). A je to zámeno (opisujúce) neviditeľno/neprítomno. Písmeno O (Písmeno Há’ v Arabčine / prvé písmeno slova Huwa v Arabčine) má poukázať na konštantu a písmeno n (písmeno Uau v Arabčine / druhé písmeno slova Huwa v Arabčina) znázorňuje neprítomnosť neprítomného/neviditeľného.[9] A tento smer, ku ktorému sme sa dopracovali prostredníctvom tohto poznania, je smerom správnym, pretože smeruje k Pravde a Realite (Allaha (SWT)). A to je skutočný Tauhíd (Monoteizmus), Tauhíd Pravdy a Reality, alebo Najväčšie Najväčšie Najväčšie Meno, chránené Meno, ktoré pulzuje z hlbín vnútra ľudskej bytosti po rozpustení vlastného “Ja,” a nezostáva nič než Allah. A toto je určený posledný stupeň Monoteizmu, ku ktorému indikuje Bismillah Súry Al-Tauhíd, a Súra Al-Tauhíd bude tiež objasnená, inshaAllah.

A keďže Bismillah Súry Al-Tauhíd je skutočným kľúčom k Monoteizmu, je to brána a závoj Pravdy a Reality, a keďže Monoteizmus je destináciou a účelom syna Adama (pmsn), z toho dôvodu sa prikladá veľký význam na čítanie súry Al-Tauhíd počas obligatórnych modlitieb a v modlitbách Mustahab (odporúčaných), a pred spaním, a po prebudení sa, a po povinnej modlitbe, a v modlitbe Wassiyah, a v modlitbe Naš’ia… a v modlitbe Pána Monoteistov (Ali (pmsn) po Allahovom Poslovi (pmsnajr)) sa Súra Al-Tauhíd číta 200krát. A tak neprejde deň, čo by veriaci nečítal Súru Al-Tauhíd, akoby bola spoločníkom Súry Al-Fatiha, a aký dobrý spoločník to je.

A vedzte, že účel veľkého cieľa (Monoteizmus) je poznanie Allaha (SWT) a Allah stvoril človeka na tento účel. A tak každý, kto sa vzdá tohto účelu, vskutku stratil/vzdal sa všetkého, {A džinov a ľudí som jedine preto stvoril, aby Ma uctievali} {Súra Az-Záriját (Bežiaci) 51:56}, to znamená, (ľudí a džinov som stvoril), aby (Ma) mohli poznať. Ak majú byť tento účel a toto poznanie naplnené, tak jedine podľa Monoteizmu. A skutočný Monoteizmus nie je možné dosiahnuť slovami a významom, presnejšie, je možné ho dosiahnuť jedine prácou a odovzdanosťou Allahovi (SWT), až kým sa služobník nestane tvárou Allaha, Oslavovaného, na Jeho Zemi alebo Allahom v Stvorení.

Preto som povedal to, čo bolo odprezentované: “Skutočný Monoteizmus je Monoteizmom Pravdy a Reality alebo Väčšieho Väčšieho Väčšieho Mena, alebo Zabezpečeného Mena, ktoré pulzujú z hlbín vnútra ľudskej bytosti po rozpustení vlastného “Ja,” a nezostáva nič než Allah.”

[1] V knihe Al-Mutašabihát (Alegórie): Otázka 5: Je Bismillah Súry Al-Fatiha iná než Bismillah ostatných Súr v Koráne? Je Bismillah súčasťou Súry?!

Odpoveď: Bismillah Súry Al-Fatiha je pôvod a Bismillah všetkých Súr v Koráne je odrazom časti Bismillah Súry Al-Fatiha. Celý Korán je v Al-Fatihe a Al-Fatiha je v jej Bismillah. A tak každé Bismillah v Koráne je v Bismillah Súry Al-Fatiha a Bismillah je verš z veršov Súry Al-Fatiha. Čo sa týka ostatných Súr, Bismillah je súčasťou Súry, ale nie je veršom spomedzi jej veršov.

Tri mená (Allah, Al-Rahman a Al-Rahím) Božstva alebo Božieho Vlastného Ja sú piliermi Najväčšieho, Najväčšieho, Najväčšieho mena On. Tri mená sú mestom bižích dokonalostí, ktorým je Allah a jeho vnútorné a vonkajšie dvere, ktorými sú Al-Rahman a Al-Rahím. A tieto tri mená sú v stvorení Muhammad, Ali a Fatima; alebo mesto poznania, Muhammad, jeho vnútorná a vonkajšia brána, Ali a Fatima. A tieto tri mená (Allah, Al-Rahman, Al-Rahím) sú piliermi Najväčšieho, Najväčšieho, Najväčšieho mena: {Riekni: “Vzývajte Boha či vzývajte Milosrdného, a nech už Ho vzývate akýmkoľvek menom, Jemu náležia mená najkrajšie}. A tieto tri mená (Muhammad, Ali, Fatima) sú mená Najväčšie. Muhammad je z Allaha, a teda je knihou Allaha; presnejšie, je to Allah v stvorení. Ali a Fatima sú z milosti Allaha, sú Al-Rahman a Al-Rahím. {A uštedrili sme im časť z Nášho milosrdenstva a ich vznešený jazyk sme pravdivým učinili, Aliyya.} A Bismillah Al-Fatihy je Pravda a Bismillah každej ďaľšej Súry je neúplný odraz Bismillah Súry Al-Fatiha; presnejšie, odráža iba jej aspekt. Je to akoby Bismillah Súry Al-Fatiha bolo uprostred, obklopené súborom zrkadiel, kde každé z týchto zrkadiel odráža obraz z určitého uhla, ktorý je rozdielny od ostatných zrkadiel, ale zároveň všetky Súry majú spoločné to, že sa v nich odráža jedna Pravda, a tieto súry sú tiež spoločníkmi Pravdy, pretože sa v nich odráža z určitého uhla. Ak by som vám dal príklad Koránu, zistili by ste, že Bismillah Súry Al-Fatiha je bod, okolo ktorého sa točia všetky ostatné Súry; presnejšie Tóra, Biblia a všetko, čo priniesli proroci a poslovia (pmsn). Bismillah Súry Al-Fatiha je posolstvo, vernosť, začiatok a koniec.

[2] Viac informácií v budúcnosti, inshaAllah.

[3] Niet rozporu medzi Bojom/Podmanením a Milosťou, pretože ak sa Boj/Podmanenie odohráva z dôvodu dosiahnutia Spravodlivosti, tým pádom je to absolútne z Milosti, a nie z iných dôvodov. A nemyslím si, že existuje veriaci, ktorý pochybuje, že boj/podmanenie Ním (SWT) je z dôvodu dosiahnutia Spravodlivosti alebo z dôvodu extrémnej Múdrosti, pretože Jeho zdolávanie utláčateľov je spravodlivosťou pre utláčaných a je to dosiahnutie spravodlivosti. A preto to vedie späť k Milosti a smrti človeka, ktorá je pripisovaná k podmaneniu Ním (SWT), pretože ak by nebolo smrti, veriaci by bol zostal v tomto svete po tom, čo spoznal jeho realitu a po tom, čo mu bol odhalený, (a preto) by v tomto svete pociťoval bolesť, alebo starý veriaci, alebo veriaci, ktorý trpí vážnymi zraneniami svojho tela, jeho utrpenie by tak bolo pokračovalo a (naďalej) by v tomto svete čelil sústavnej bolesti kvôli jeho fyzickej neschopnosti. A preto je smrť z Milosti, presnejšie, každý, kto rozumie a uvažuje nad mojimi slovami, si uvedomí, že materiálna fyzická smrť predstavuje v skutočnosti život a vzostup/povýšenie/nanebovstúpenie s ohľadom na veriaceho, a preto je smrť v súvislosti s veriacim Milosťou za všetkých podmienok.

[4] Zdroj: Mafatíh Al-Džinan

[5] Basa’ir Al-Daragat od Al-Saffara: str. 81

[6] Al-Kafi: zv. 1, str. 442

[7] Nahdžul-Balagha, zv. 1, str. 39

[8] A kvôli tomu Allah stvoril človeka, pretože ľudská bytosť je obraz Božského, nech teda Allahov služobník nepremárni šancu a nech nepovie (tento rank je predo mnou zahalený / to znamená, nie je možné, aby som dosiahol tento rank). Presnejšie, pravdu vám vravím: je to brána, ktorá je otvorená pre každého a nebude zatvorená, až kým nenastane Hodina, a porazený je ten, kto premešká svoju šancu.

[9] Zámeno Neprítomna poukazuje na Neprítomnosť. A čo sa týka Neprítomného, na čo zámeno neprítomna poukazuje, nejde o absolútnu neznámu, a preto zámeno neprítomna, napriek spomínaným detailom, indikuje smerom k absencii Neprítomného a dokazuje (Jeho) existenciu.

Kniha Monoteizmu (1.1)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s