Teľa (1/23)

Zmierenie Imáma Al-Hasána (pmsn) a strážcovstvo zmluvy pre Imáma Ar-Ridu (pmsn)

A napokon je dôležité, aby sme spomenuli dve významné udalosti v živote Strážcov pečate Prorokov (pmsnajr), dvanástich Imámov (pmsn), pretože sú spojení s týmto výskumom:

Prvá udalosť je zmierenie Imáma Al-Hasána (pmsn) s tyranom Mu’awia Ibn Hindom (nech ho Allah preklína).

A je to nevyhnutné zmierenie po tom, čo štát pokrytcov vedený Mu’awiom začal expandovať a zaberať islamskú zem a po tom, čo muslimovia sklamali Imáma Al-Hasána (pmsn). Je to ako zmierenie Proroka (pmsnajr) s Mušríkmi (neveriacimi) v Al-Hudaybiyah (pakt Al-Hudaybiya).

A Imám Al-Hasán (pmsn) deklaroval, že toto zmierenie bolo za účelom zachovania šítov, ktorí sú ľuďmi pravdy, a s ich prežitím prežije aj pravda. A ak sa pozrieme okom porozumenia, zistíme, že zmierenie Imáma Al-Hasána (pmsn) sa odohralo za účelom prípravy na revolúciu Al-Husseina (pmsn), čo je príprava na revolúciu Al-Mahdího (pmsn). A tak keď bol Imám Al-Hasán (pmsn) donútený odstaviť meč, začal proti Mu’awiovi novú vojnu, tentokrát to bola vojna mediálna, zacielená pripraviť národ na revolúciu Al-Husseina (pmsn), aby bol národ prinajmenšom pripravený túto revolúciu akceptovať a sympatizovať s ňou, interagovať s ňou aj po tom, čo sa skončí, a každý, kto v čase Imáma Al-Hasána (pmsn) pozoroval stav národa, vedel, že ide o veľký cieľ, v ktorý sa dúfalo v súvislosti s národom, ktorého synovia sa obrátili a sklamali ich neomylného lídra, až kým videli zlo ako cnosť a bez mediálneho hnutia Imáma Al-Hasána (pmsn) by z Tašayu’ (šiizmu) nezostalo ani len písmo.

A tak zmierenie Imáma Al-Hasána (pmsn) nebolo zmierením v pravom zmysle slova, ale išlo o prímerie, na ktoré bol Imám Al-Hasán (pmsn) nútený pristúpiť, aby jeho brat, Al-Hussein (pmsn), ktorý je ako on (Al-Hasán (pmsn)), uspel jeho revolúciou, ktorá rezonuje svetom do dnešného dňa.

Tak, ako sa na budúcnosť a na medzinárodný štát niet boha než Allaha pozeral Princ Veriacich (pmsn), pozeral sa naň aj Imám Al-Hasán (pmsn) a všetci neomylní (pmsn). Na deň, keď sa náboženstvo prejaví nad každým náboženstvom. A tak pochod ľudstva je všeobecne integračný proces, aj keď čelí niektorým neúspechom, pretože jeho výsledkom je spravodlivosť väčšiny ľudí zeme v čase objavenia sa Imáma Al-Mahdího (pmsn).

A Imámovia (pmsn) robili všetko, čo mohlo tento národ viesť, aby jedného dňa niesol Božie posolstvo všetkým ľuďom na tejto Zemi, a tak uprednostňovali spokojnosť Allaha a záujmy ľudstva pred vlastnými záujmami. Niesli tú najbolestivejšiu psychologickú a fyzickú ujmu kvôli tomuto vznešenému cieľu, ktorým je viera ľudí Zeme v niet boha než Allaha a Muhammad je Jeho posol.

Druhá udalost: Strážcovstvo zmluvy pre Imáma Ar-Ridu (pmsn), ktoré prijal po tom, čo ho k tomu Al-Ma’um Al-Abbasi prinútil a jeho príkladom je ministrovanie Jozefa (pmsn) pod kráľom Egypta, ktoré bolo z donútenia, aj keď v ňom bolo pre ľudí prospechu. Pre veriacich je to pokušenie a test, ako Všemohúci Allah skúšal Bani Izrael, keď dal, aby Mojžiš (pmsn) vyrastal a žil v paláci tyrana Faraóna (nech ho Allah preklína): {A či si ľudia myslia, že budú ponechaní na pokoji, keď povedia: “Uverili sme,” a skúšaní nebudú? Veď sme už skúšali tých, ktorí pred nimi boli a Boh veru pozná tých, ktorí pravdu vravia a tých, ktorí luhári sú.} {Súra Al-Ankabút (Pavúk) 29:2,3}

A nakoniec Al-Ma’mun Al-Abbasi (nhAp) otrávil Imáma Ar-Ridu (pmsn) po tom, čo si uvedomil, že je neschopný oslabiť prácu Imáma Ar-Ridu (pmsn) aj napriek tomu, že bol vo svojom paláci pod svojou vládou.

A tak bol život Imámov (pmsn), Strážcov Pečate Proroctva (pmsnajr), obrazom predošlých Prorokov (pmsn) na tejto zemi. Nachádzali sa medzi panovačným tyranom, ktorý zhrešil proti ich svätej krvi, a medzi každým, kto sa naň spoliehal alebo ho nasledoval spomedzi nepracujúcich učencov, a medzi národom, ktorý ich nechal padnúť, a vybral si uctievať Teľa a Sameriho až na niekoľkých, ktorí si uctili zmluvu Allaha. A keď sa záležitosť dostala k pečati Strážcov (pmsn), zostatku Allaha na Jeho zemi, Muhammadovi Ibn Hasan Al-Mahdímu (pmsn), Allah chcel, aby zmizol spred zraku ľudí a tyranov, aby jeho ochranou chránil Korán a Šari’u, až kým mu nedovolí objaviť sa a ukázať pravdu, keď bude národ pripravený ho (pmsn) podporiť. Bolo spomenuté: “Čo sa týka dôvodu na okultáciu, Všemohúci Allah povedal {Vy, ktorí veríte! Nevypytujte sa na veci, ktoré by vás, keby vám boli prezradené, zarmútili}[1]

A znamenie je postačujúce pre slobodných a mier na svetlo Allaha na Jeho zemi a Jeho zostávajúceho spomedzi Jeho služobníkov, ktorého jeho otcovia (pmsn) pomenovali utláčaný, a on je skutočne utláčaný dokonca aj šítmi, ktorí jeho okultáciu sotva spomínajú, a ktorí popierajú jeho súženie.

Mier, milosť a požehnania Allaha nech sú s veriacimi mužmi a ženami.

V mene Allaha, Milostivého, Najmilosrdnejšieho.

{A komu Boh nedal svetlo, ten nemá ani časť svetla.}
{Súra An-Núr (Svetlo) 24:40}

***
KONIEC

[1] Kamal Ad-Din: str. 485; Al-Ghayba od At-Túsiho: str. 292; Al-Ihtidžadž: zv. 2, str. 284; Bihar Al-Anwar: zv. 52, str. 92.

Teľa (1/23)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s