Teľa (1/2)

Iblís prisahá

Allah povedal: {A hľa, vravel Pán tvoj anjelom: “Ja smrteľníka stvorím z hliny suchej, vziatej z blata poddajného, a až ho vyrovnám a vdýchnem mu niečo z ducha svojho, padnite na zem, pred ním sa klaňajúc!” A padli pred ním uctievajúc ho anjeli všetci, okrem Iblísa, ktorý odmietol byť medzi uctievajúcimi. I vravel Boh: “Iblís, prečo nie si medzi tými, ktorí sa klaňajú, aj ty?” Odvetil: “Nebudem padať na zem pred smrteľníkom, ktorého si z hliny suchej stvoril, vziatej z blata poddajného!” I vravel Boh: “Odíď odtiaľ, pretože vskutku si prekliaty! A nech na tebe prekliatie spočíva až do dňa súdneho!” Povedal Iblís: “Pane môj, poskytni mi odklad do dňa, keď budú vzkriesení!” I vravel Boh: “Buď teda medzi tými, ktorým je odklad daný až do dňa času stanoveného!” Odpovedal: “Pane môj, za to, že si ma zviedol, okrášlím im všetko, čo na zemi je, a všetkých ich v blúdenie uvediem, okrem tých, ktorí sú služobníci Tvoji úrpimní!” I vravel Boh: “Toto je cesta priama podľa Môjho mienenia, a veru nebudeš mať žiadnu právomoc nad služobníkmi mojimi, iba ak nad tými, ktorí ťa nasledujú zblúdilí} {Súra Al-Hidžr (Kamenné mesto) 15:28-42}

Všemohúci Allah stvoril Adama (pmsn) a prikázal anjelom, aby pred ním padli na zem. Toto pokorenie sa bolo praktickým uznaním Adamovej (pmsn) cnosti voči anjelom (pmsn). Táto entita bola stvorená, aby bola vhodná pre svoje záležitosti a svoj svet. Toto pokorenie sa nebolo pred Adamovým (pmsn) telom, ale pred jeho realitou a dušou. Dušou, v ktorej sa odzrkadľovala realita Muhammada (pmsnajr), ktorý je najbližším závojom a dokonalá ľudská bytost. Preto sa dostal k Tomu, Ktorý je Nažive a nikdy nezomiera. Allah im nepríkazal padnúť na zem skôr, než On zaplavil Adamove (pmsn) materiálno dokonalým obrazom a po tom, čo doň vdýchol z jeho duše. V hadíse bolo vyrozprávané o Prorokovi Muhammadovi (pmsnajr) to, čo znamená: (Allah stvoril Adama v Jeho obraz), a ako sa uvádza v Koráne, obraz Allaha je v tomto hadíse metaforický, inými slovami Moc Všemohúceho Allaha. Okrem toho Adam (pmsn), človek alebo ten, ktorý je stvorený, je schopný zhromaždiť božie dokonalosti do takej miery, ako je to len možné. A ak Adam (pmsn) nedosiahol úspechu zreteľného (vzdialenosti dvoch uzlov alebo ešte bližšie – Qab qawsayn aw adnaa), potom nepoškvrnený, Mustafa, Muhammad (pmsnajr), z Adamovho (pmsn) potomstva toho dosiahol. Iblís (Allahova nekonečná kliatba naň) sa obrátil k časti z tejto skutočnosti, avšak stal sa rebelujúcim, nepadol na zem s anjelmi a naveky bol vyhnaný na zem. A tak uzrel Adamovo (pmsn) materiálno, ktorým je to, z čoho bolo vyrobené jeho telo a meral z pohľadu energie ohňa, z ktorého bol stvorený. Potom zistil, že energia je stálejšia než materiálno a prehliadol Adamovu (pmsn) blízkosť k Allahovi. Iblís potom padol do priepasti s jeho veľkým poznaním a dlhým uctievaním. To preto, že Allaha neuctieval úprimne, ale bol úprimným uctievajúcim sám sebe a všetko, čo za uctievanie chcel, bol vysoký status.

Od toho momentu sa preň test padnutia na zem pred Adamom (pmsn) stal pohromou a bleskom, ktorý ho udrel do hlavy. Adamovi (pmsn) závidel. Ak by si to vaša myseľ mala predstaviť, videli by ste ho, ako si v tom období vraví: (Po všetkom tom čase uctievania Allah stvorí uctievajúceho, ktorý je lepší ako ja? Ktorý sa dokonca môže stať lepším než anjeli, ktorí ani nemajú prístup k jeho hodnosti?!) Tento závoj mu zábranil vidieť Adamovu (pmsn) realitu a začal hľadať výhovorku, aby sa nemusel pokoriť. Výhovorku, ktorou sa presvedčí a umožní mu diskutovať s jeho Pánom.

Allahova odpoveď preň nebolo nič iné než vyhnanstvo a zatratenie, pretože patril medzi tých, ktorí odmietli s istotou, nespravodlivosťou a z výšky. Allah povedal: {A toto je príbytok posledný. My pripravíme ho tým, ktorí vzpurní nechceli byť na zemi a pohoršenie nešírili – a veru dobrý bude koniec bohabojných} {Súra Al-Kasas (Príbeh) 28:83}

Iblís (nech ho Allah preklína) nebol ignorant, ktorý nevie, ani nebol vzpurným, ktorý by mohol byť pokáraný a napravený. Bol to arogantný a domýšľavý tyran. Bol chápajúci, ale to ho neodradilo. Zaujal pozíciu neochoty voči tomuto novému stvoreniu, a poskytol tak dôvod na jeho vylúčenie z Allahovej milosti. Adama (pmsn) a jeho potomstvo si vzal za nepriateľov. To preto žiadal pozornosť a čas do Dňa zmŕtvychvstania, aby mohol ľudí zvádzať zo správnej cesty. Avšak Všemohúci Allah mu dal odklad do momentu Času ustanoveného a preklial toho, ktorý sľúbil zviesť syna Adama (pmsn) zo správnej cesty v omyl:

{Riekol Iblís: “Za to, že si ma odvrhol, budem veru na nich číhať na priamej ceste Tvojej, a potom ich budem pokúšať spredu i zozadu, sprava i zľava, takže väčšinu z nich uvidíš ako nevďačných!”} {Súra al-Araf (Rozpoznanie) 7:16-17}

Čas ustanovený je deň, keď povstane Imám al-Mahdí (pmsn). V hadíse bolo vyrozprávané, že Ašaq ibn Ammar sa raz opýtal: Opýtal som sa ho (Imáma al-Mahdího (pmsn)) na to, keď Všemohúci Allah pokáral Iblísa až do Času ustanoveného a On to spomenul v Jeho Svätej Knihe: {“Buď teda medzi tými, ktorým je odklad daný až do dňa času stanoveného!”} { Súra Al-Hidžr (Kamenné mesto) 15:37-38}. On (pmsn) povedal: (Ustanovený čas je deň povstania Imáma, a tak keď ho Allah vyšle, bude v mešite al-Kufa. Iblís príde a padne na kolená v pokorení a povie: Beda mi v tento deň! Potom sa chytí za šticu a udrie sa do krku. To je Ustanovený deň, keď sa jeho čas minie.) – Bihar Al-Anwar, kapitola 276, str. 52.

V evanjeliách sa uvádza, že Satan bude počas Menšieho zmŕtvychvstania zviazaný reťazami v čase povstania Imáma al-Mahdího (pmsn). V Zjaveniach Jána sa píše: [Videl som anjela zostupujúceho z neba. Mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz.   2  Zmocnil sa draka, toho starého hada, ktorým je diabol, satan, a spútal ho na tisíc rokov.   3  Hodil ho do priepasti, zavrel a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov. Potom musí byť na krátky čas uvoľnený] [Zjavenie Jána, kapitola 20:1-3]

O Ibn Tawúsovi (Allahova milosť s ním) bolo spomenuté, že povedal: Našielom som papiere Idrísa (pmsn), v ktorých bola spomienka na Iblísa a Allahova odpoveď preň (Povedal, môj Pane, daj mi odklad do dňa, keď budú pozdvihnutí. On povedal nie, ale dostaneš odklad do ustanoveného dňa. Je to deň, v ktorý som podmienil, že očistím zem od neviery, širku a hriechu. V tom čase som si pre Seba vyvolil uctievajúcich. Ich srdcia som skúšal vierou, naplnil ich oddanosťou, istotou, úprimnosťou, bohabojnosťou, pokorou, pravdovravnosťou, toleranciou a trpezlivosťou, úctou a strachom, askétizmom na tomto svete, túžbou po Mne a nech sa zasadzujú za slnko a mesiac, a učiním ich nástupcami na tomto svete, a dám im ich náboženstvo, potom Ma budú uctievať a nebudú so Mnou spájať nič. Modlia sa načas a ľuďom dávajú zakat, prikazujú cnosti a zakazujú zlo. V tom čase im dám na zemi sekretariát. Nič nebude ubližovať ničomu a nič sa nebude báť pred ničím. Medzi ľuďmi bude hmyz a dobytok a navzájom si neublížia. Hmyzu odstránim každé jedno žihadlo. Všetkému, čo hryzie, odoberiem jed a z nebies a zo zeme vyšlem požehnania. Zem bude kvitnúť svojou dobrou flórou, objavia sa rôzne druhy ovocia a vôní. Vložím medzi nich súcit a empatiu. Potom budú prejavovať súcit, rozdeľovať medzi sebou rovným dielom a nevynechajú chudobných. Nik z nich sa nebude povyšovať nad druhých. Veľkí budú mať zľutovanie s malými a malí si poctia veľkých.

To sú moji ľudia. Vybral som pre nich proroka, ktorý je čestný. Učinil som z neho pre nich proroka a posla a z nich som učinil jeho obhájcov. To je národ, pre ktorý som vyvolil môjho proroka, môjho úprimného. Je to čas, ktorý som zahalil v Mojom neviditeľnom poznaní a niet pochýb, že je skutočný. V ten deň vymažem teba a vyhladím tvoje kone, mužov a tvoje vojská. Choď! Dostal si odklad do Času stanoveného). (Bihar Al-Anwar, kapitola 52:385).

Toto je príbeh Iblísa, uctievača, ktorý mal poznanie, a ktorý padol do priepasti. Jeho arogancia ho zviedla zo správnej cesty. V tom je ponaučenie pre toho, čo sa učí a spomienka pre toho, čo pamätá. Kde sú tí, čo sa učia a kde sú tí, čo si pamätajú?!

Princ Veriacih (pmsn) povedal: (Uvažujte nad Allahovým postojom k Iblísovi, keď zmaril jeho dlhú prácu a oddanú snahu. Uctieval Allaha šesťtisíc rokov; nie je známe, či to boli roky tohoto sveta alebo onoho sveta, ale všetko to bolo kvôli arogancii stratené. Kto ďaľší po Iblísovi spácha proti Allahovi taký hriech? Nie, Allah nedovolí ľudskej bytosti vstúpiť do Raja kvôli príkazu, kvôli ktorému z neho vyhnal anjela. Allahove nariadenia sú také isté pre ľudí Raja, ako aj pre ľudí zeme. Allah sa neobmäkčí voči niekomu, kto spáchal haram.

A tak si dávajte pozor, ó, uctievači Allaha, aby ste sa neinfikovali jeho chorobou. Provokuje vás so svojou nízkosťou a volá vás k sebe za pomoci jeho koní a ľudí. Učinil pre vás šíp “Allahovej hrozby” (neposlušnosti voči Allahovi) bežnou záležitosťou a zhodil vás z miesta blízkeho. Povedal: {“Pane môj, za to, že si ma zviedol, okrášlím im všetko, čo na zemi je, a všetkých ich v blúdenie uvediem…}{ Súra Al-Hidžr (Kamenné mesto) 15:39}… A hľadajte u Allaha útočište očkovania pred aroganciou tak, ako Uňho hľadáte útočište pred nešťastiami tohoto života.

Ak by Allah dovolil jednému zo svojich uctievajúcich aroganciu, dovolil by to aj Jeho mimoriadnym prorokom a výnimočným ľuďom,… boli to ľudia zraniteľní. Allah ich skúšal hladom a chudobou. Zamoril ich stresujúcimi záležitosťami. Skúšal ich znepokojením a lomcoval nimi ťažkosťami. Mojžiš (pmsn), syn Imrána, so svojim bratom Áronom (pmsn) raz predstúpili pred Faraóna. Mali na sebe brnenie z bavlny a v rukách palicu. Dali mu dve možnosti, ak sa stane muslimom, ostane kráľom a jeho bohatstvo bude vždy s ním. A tak povedal: “Nie ste prekvapení, keď mi títo dvaja dávajú možnosť ostať kráľom a ponechať si moje bohatstvo, no sami sú chudobní a v ponížení? Prečo im ich boh nedal zlaté náramky, ak sú skutočne v pravde,” (pripisujúc zlatu dôležitosť a nerešpektujúc vlnu a jej nosenie).

A tak si dajte pozor na to, aby ste nikomu neublížili, aby ste si nedávali načas a dajte si pozor pred krutou nespravodlivosťou. Dajte si pozor na zlé následky arogancie, keďže je to hlavná pasca Iblísa (nech ho Allah preklína) a jeho najväčší trik, ktorý sa omotá okolo srdca človeka, ako keď sa jed rozšíri do celého tela. Nikdy sa neunaví; nikdy nikoho nenechá napokoji, či už je to učenec so svojim poznaním, dokonca ani chudobného s jeho jediným kusom oblečenia. Všemohúci Allah nepreklial ľudí, ktorí boli pred vami (v Koráne), len tak. Preklial ich, pretože nepodporovali cnosti a nezakazovali zlo. Allah preklial hlupákov, ktorí sa viezli v hriechoch a tolerantných, ktorí nepredchádzali zlu. Prekonali ste väzbu islámu, porušili jeho pravidlá a dali konečnú fomru jeho nariadeniam.

Ja som z národa, ktorý nebude čeliť Allahovmu obvineniu obviňujúceho. Znamenia na telách ľudí tohoto národa sú znameniami pravdivých. Ich reč je rečou najlepších spomedzi vyvolených. Počas noci ostávajú bdieť a cez deň sa modlia, aby navýšili svoje dobré skutky. Silno sú fixovaní na povraz Koránu; oživujú sunnu Allaha a sunnu Jeho Proroka (pmsnajr). Nie sú hrdí, nesnažia sa povýšiť sa, nepodvádzajú, neruinujú svoje srdcia nepríčetnosťou a svoje telá prácou.) Nahdž Al-Balagha: Al-Qasi’a.

Teľa (1/2)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s