Pripomenutie

485844_10150724295612487_496023081_nTen, kto si úprimne pripomína Allaha, je tým, kto sa mu podrobuje: ktokoľvek zabúda, odmieta poslušnosť. Podrobenie sa je známka navádzania, odmietanie poslušnosti je naznačuje uvedenie v omyl. Koreň pre oba stavy spočíva v pripomínaní (dhikr) a zábudlivosti. Učiň svoj jazyk ústredným bodom tvojho srdca, ktorý sa nepohne, iba ak to signalizuje srdce, intelekt súhlasí a tvoj jazyk vyhovie viere. Všemohúci Allah vie, čo skrývaš a čo prezrádzaš.

Buď ako niekto, kto oddelil svoju dušu od svojho tela alebo ako niekto, kto je práve na návšteve veľkej slávnosti Dňa zúčtovania, neodvádzaj svoju pozornosť od záväzkov, ktoré ti uložil tvoj Pán prostredníctvom Jeho príkazov a zákazov, Jeho prísľubu a Jeho hrozby. Nezaoberaj sa sám sebou, ale radšej sa zaoberaj povinnosťami, ktoré ti predložil tvoj Pán. Očisti svoje srdce vodou smútku a strachu; učiň pripomínanie si Allaha časťou Jeho nádherného pripomínania si teba. Pamätá si na teba, ale nepotrebuje ťa. Jeho pripomínanie si teba je viac nádherné, žiadúcejšie, chválihodnejšie, úplnejšie a pradávnejšie, než tvoje prípomínanie si Jeho.

Poznanie, ktoré získaš tým, že si ťa On pripomenie, splodí pokoru, skromnosť a kajúcnosť, čo pre zmenu spôsobí to, že budeš svedkom Jeho vznešenosti a predošlej záplavy náklonnosti. To následne bagatelizuje tvoju poslušnosť v tvojich vlastných očiach, akokoľvek výdatná môže byť ako výsledok Jeho náklonností; a budeš Mu úprimne oddaný. Ale tvoje vedomie a mienka tvojho vlastného pripomínania si Ho bude viesť k predvádzaniu, pýche, hlúposti a hrubosti tvojho charakteru, to znamená prikladanie prílišnej dôležitosti tvojej poslušnosti so súčasným zabúdaním na Jeho záplavu náklonnosti a štedrosti. Iba ťa to od Neho vzdiali a všetko, čo časom získaš je odcudzenie sa.

Existujú dva typi pripomenutia: úprimné pripomenutie, s ktorým je srdce v harmónii a pripomenutie, ktoré vzniká z vypudenia iného než Allaha. Ako povedal Allahov Posol, „Nemôžem Ťa spravodlivo chváliť, ako Ty chváliš Seba.“ Posol Boží neustanovil žiaden limit na pripomínanie si Allaha, pretože poznal pravdu, že Allahovo spomínanie na Jeho nevoľníkov bolo väčšie, než nevoľníkovo spomínanie na Allaha. A preto je ešte viac vhodné, aby ten, kto prichádza po Svätom Prorokovi, neuložil žiadne obmedzenia a ktokoľvek, kto si chce spomenúť na Allaha, by mal vedieť, že kým Allah si nespomenie na nevoľníka udelením mu úspechu v pamätaní Naň, nevoľník si Naň nebude môcť spomenúť.

– Imám Jafar Al Sadiq “Lantern for the Path”

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s