Civilizovaný materialistický rozvoj a úspech spirituálny

Človek je stvorený, aby poznal Allaha Všemohúceho:

{A džinov a ľudí sme jedine preto stvorili, aby Ma uctievali}[1]

To znamená, aby Ma mohli poznať.

Pretože uctievame, aby sme poznali. Ba niet dobra v uctievaní, ktoré nedostane uctievajúceho bližšie k Allahovi, čo následne zvyšuje jeho poznanie Allaha, Všemohúceho. Inými slovami, človek je stvorený za účelom spirituálneho úspechu, a tiež aby človek vystúpil na najvyššiu možnú hodnosť z tohto úspechu. A preto to, čo je dôležité a mala by tomu byť venovaná pozornosť, je duch; nie telo, ktoré je spojené s týmto fyzickým materiálnym svetom. A preto v tomto zmysle sa človek stáva mestokrálom Allaha, Všemohúceho. Menovite, ak uspeje spirituálne, až sa stane obrazom Allaha, Všemohúceho, v rámci Jeho stvorenia, potom sa stane skutočným mestokrálom Allaha.

Zatiaľ čo existujú ľudia, ktorí sa snažia urobiť z človeka mestokrála Allaha iba na základe tiel a hliny; aj keď Allah sa nikdy nepozerá na telá, keďže ich stvoril, ako bolo vyrozprávané Prorokom, Požehnania a Mier s Ním a jeho Rodinou. Vskutku, tí ignoranti sa snažia učiniť to vytúženým cieľom človeka. No v skutočnosti, účelom jeho stvorenia je dosiahnuť fyzický materiálny rozvoj.

Zatiaľ čo Korán pre nás preukazuje vzťah medzi fyzickým materiálnym rozvojom a spirituálnym úspechom týmto spôsobom: {Však pozor, človek vzpurným sa stáva, lebo za sebestačného sa pokladá}.[2] To zamená, materiálne bohatstvo a materiálny rozvoj volá k utláčaniu človeka a spirituálnej degradácii. To je rozhodne možné pozorovať v smrteľnom živote v tejto dobe na tejto zemi. Keďže zem nikdy nepoznala korupciu, zmätok, nespravodlivosť a tyraniu podobnú tej dnešnej.

Možno niektorí ľudia chradnú, tí, ktorí sa oboznámili s týmto materiálnym svetom; kde vnímajú to, že úspech je v rámci materiálneho rozvoja. Síce ak by dávali pozor, zbadali by, že tento fyzický materiálny svet smeruje k terminácii. Ba je v kontinuálnej terminácii. Keďže každý deň nejakí ľudia zomrú a iní sa narodia. Ba príde deň, v ktorý všetci zomrú a nik sa nenarodí, aby zastal ich miesto {Všetci, ktorí na zemi sú, dočkajú sa konca svojho}.[3]

Vskutku, značne materiálne rozvinutý súčasný vek indikuje k blízkosti k tejto terminácii:

{Život pozemský sa veru podobá vode, ktorú sme zoslali z neba: miesi sa s rastlinstvom zeme, ktorým sa živia ľudia a zvieratá. A keď zem sa skrášli ozdobami svojími a krásnou sa stane, tu domnievajú sa jej obyvatelia, že sú jej vládcami; však zasiahne ich rozkaz Náš v noci či vo dne a učiníme ju ako pole pokosené, ako keby včera nebola ani rozkvitala. A takto učiníme znamenia naše zrozumiteľnými pre ľud premýšlavý}.[4]

Zatiaľ čo duše v nich sú trvácne a jej osud je večný v Nebi alebo pekle; v šťastí alebo pandemóniu. Preto by mal človek venovať pozornosť tomu, že do tohto telesného materiálneho sveta prišiel, aby podstúpil skúšku; nie aby v ňom ostal alebo prebýval naveky. Presnejšie, osud celého fyzického materiálneho sveta je terminácia a vyhynutie. Vskutku, Allah podnecuje veriacich k dosiahnutiu fyzického materiálneho rozvoja k dosiahnutiu bohatstva pred neveriacimi a k sile a k sláve odrážať útoky vojakov:

{Pripravte teda proti nim všetko, čo schopní ste postaviť zo sily a oddielov jazdeckých, aby ste zastrašili nepriateľov Božích a nepriateľov svojich a iných mimo tých, ktorých ešte nepoznáte, ale ktorých Boh dobre pozná. A čokoľvek miniete na ceste Božej, bude Vám v úplnosti nahradené a nebude vám ukrivdené}.[5]

Avšak tento materiálny rozvoj by mal vyplývať zo skutočnej viery a byť ňou sprevádzaný, zatiaľ čo cesta spirituálnych úspechov je pre veriacich nepretržitá; aby ich neodradil od vzývania Allaha a podriadenia sa príkazu ALLAHA, Všemohúceho. Ak by to bolo tak, bol by spájaný s obrovským božím úspechom:

{Keby boli obyvatelia miest týchto uverili a bohabojní boli, boli by sme pre nich dozaista požehnania neba i zeme otvorili. Ale oni to všetko za klamstvo prehlasovali a potrestali sme ich za to, čo si vyslúžili}.[6]

Ako keď Allah, Všemohúci, dá tým, pre ktorých dúfa vo vieru a oddanosť, utrpieť nedostatkom ovocia a požehnaní; On je voči nim milosrdný, pretože ich nabáda k viere a oddanosti. Keďže slabosť a núdza volajú otočiť sa k Allahovi.

V božích rozprávaniach: “Ó, syn Omrána, ak zbadáš blížiace sa bohatstvo, potom povedz hriech, ktorého trest je urýchlený. Zatiaľ čo keď zbadáš blížiaci sa nedostatok, povedz uvítanie sloganu cnostných.”[7]

Ak by ľudia zeme verili a boli by oddaní, čo by potom Allah robil s ich trestaním. Inými slovami, aký prospech by bol Preň, Všemohúceho, v nedostatku ovocia a požehnaní ich a ich práce; presnejšie, On im sľúbil:

{Keby boli obyvatelia miest týchto uverili a bohabojní boli, boli by sme pre nich dozaista požehnania neba i zeme otvorili}.[8]

A preto ľudská aktivita a snaženie by mali smerovať k spirituálnemu úspechu a skutočnej viere. Čo sa týka telesného materiálneho rozvoja, človek sa o to tiež uchádza na základe chápania spirituálnej integrácie, čo znamená uchádzanie sa o materiálny rozvoj ako poslušnosť voči Bohu a na dosiahnutie vôle Božej na tejto zemi; zo šírenia monoteizmu, súcitu a spravodlivosti. Čo sa týka materiálneho rozvoja neveriacich; vskutku nech ho veriaci nepokladajú za boží úspech alebo požehnanie pre nich. Presnejšie, je to pre nich škodlivé, pretože je to dôvod na ich pretrvávanie v útlaku a arogancii voči vôli Allaha, Všemohúceho:

{Nech si tí, ktorí neveria, nemyslia, že odklad, ktorý sme im povolili, je pre nich dobrý; povolili sme im odklad iba preto, aby hriechy svoje ešte rozmnožili, a očakáva ich trest zahanbujúci}.[9]

Zatiaľ čo tento svet a jeho ozdoby budú dôvodom na ich opitosť a férovosť od Allaha:

{Pri tvojom živote, títo ľudia veru tápali v opilstve svojom}.[10]

Z toho vyplýva, aká strata je väčšia, než človek, ktorý je nepriateľ Boha? A aký zisk je menší, než tento svet a jeho ozdoby?

{A nebyť toho, že by sa ľudia stali jediným národom neveriacim, veru by sme dali tým, ktorí v Milosrdného neveria, na domy ich strechy strieborné a k nim aj rebríky strieborné, aby po nich stúpali.}[11]

[1] Svätý Korán Súra Adh-Dhariyat:56

[2] Svätý Korán Súra Al-‘Alaq:6 a 7

[3] Svätý Korán Súra Ar-Rahman:26

[4] Svätý Korán Súra Yunus:24

[5] Svätý Korán Súra Al-‘Anfal:60

[6] Svätý Korán Súra Al-‘A’raf:96

[7] Anthar Al-Kafi: Zväzok 2, str. 263

[8] Svätý Korán Súra Al-‘A’raf:96

[9] Svätý Korán Súra ‘Ali ‘Imran:178

[10] Svätý Korán Súra Al-Hijr:72

[11] Svätý Korán Súra Az-Zukhruf:33

– Ahmed Al Hassan, z knihy “Džihád sú dvere do Raja”

Advertisements
Civilizovaný materialistický rozvoj a úspech spirituálny

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s