Sme v nebezpečenstve

svetlo temnota boh satan diabol allah jahveSme v nebezpečenstve ak nemáme pazúry ako lev, ktorými vytrhneme zvyšky minulosti z nášho vnútra a z našich nafs (vlasné ja alebo ego), a z našich sŕdc, a z našich myslí.

Sme v nebezpečenstve, ak sa naša aktivita kvôli Bohu znížila, ak sa naša odhodlanosť kvôli Allahovi zoslabila, a ak povieme, že sme už čakali pridhlo!

Sme v nebezpečenstve, ak upadáme do tých istých chýb, do ktorých upadli v minulosti iní.

Sme v nebezpečenstve, ak nekráčame v smere, ktorý nám ukazuje boží hudža (dôkaz – i.e. proroci, poslovia, imámovia, miestodržitelia).

Sme v nebezpečenstve, ak každý jeden z nás nemá pocit, že táto da’wa (sväté volanie požehnaných Čiernych Zástav Východu) je jeho alebo jej zodpovednosť, a že je to naša da’wa, a že je to da’wa Boha Všemohúceho.

Sme v nebezpečenstve, ak neposilníme náš vzťah s Bohom.

Sme v nebezpečenstve, ak navzájom nebudeme úprimne milovať jeden druhého, a ak sa z nás nestane jedna duša.

Sme v nebezpečenstve, ak načúvame vlastnému ja a hlasu, ktorý vraví: „Som lepší než je on.“

Sme v nebezpečenstve, ak nepracujeme na záchrane ľudstva.

Sme v nebezpečenstve, ak nás zvádza vysoký štandard, hodnosti, postavenie, podobne ako boli v minulosti omámení iní.

Sme v nebezpečenstve, ak nepomáhame našim bratom a sestrám a nemilujeme ich tak, ako milujeme Ahmeda Al Hassána (pmsn).

Sme v nebezpečenstve, ak čo len jeden z nás nemá jaqín (istotu), že zvíťazíme nad silami zla a temnoty.

Sme v nebezpečenstve, ak nenávidíme cestu pravdy kvôli tomu, že po nej kráča iba málo ľudí.

Sme v nebezpečenstve, ak čo len jeden z nás má strach pred veľkým počtom skupín, ktoré sú v omyle.

Sme v nebezpečenstve, ak čo len jeden z nás nemá jaqín (istotu), že niet sily ani moci než skrze Allaha.

Sme v nebezpečenstve, ak čo len jeden z nás nevidí naše víťazstvo nad nepriateľmi Boha, akoby sa to odohrávalo pred jeho vlasnými očami, a ak nevidí, že k tomu dôjde už čoskoro.

Sme v nebezpečenstve, ak v tejto da’wa kráčame za božím hudžom, zatiaľ čo naše oči sú otvorené, hľadiac na cestu pred nami v strachu, že padneme do jamy.

Sme v nebezpečenstve, ak nemáme jaqín (istotu), že Allah vidí a počuje, a že boží hudža je bdelým okom Allaha.

Sme v nebezpečenstve, ak čo len jeden z nás má v sebe hlas, ktorý vraví, že Allah nestvoril nikoho okrem nás, a že nevybral nikoho okrem nás, a že my sme vyvolení, a že nás nie je možné nahradiť pred Allahovým hudžom.

Sme v nebezpečenstve, ak čo len jeden z nás začal mať pocit, že je v bezpečí a v pohodlí, zatiaľ čo nedosiahol na vrchol a nedošiel na koniec cesty.

Sme v nebezpečenstve, ak nie sme prítomní a nezaujali sme postoj v boji dobra a zla.

Sme v nebezpečenstve, ak nezanechávame odtlačky prstov na telese lží a na ceste klamu, aby ich nadchádzajúce generácie mohli objaviť a študovať.

Sme v nebezpečenstve, ak nám utláčateľ neklope na dvere, a ak pohodlne spí, zatiaľ čo zabúda, že vôbec existujeme.

Sme v nebezpečenstve, ak dovolíme, aby boli ľudské idoli uctievané bez Boha, zatiaľ čo pre to nič nerobíme, a ak v rukách nedržíme sekeru Abraháma (pmsn), aby sme ich zborili.

Sme v nebezpečenstve, ak naše vedomie nie je pohnuté nárekom sirôt, chudobných a krikom mučených duší, ktoré sú ničené útlakom a nespravodlivosťou.

Sme v nebezpečenstve, ak ostávame ticho, zatiaľ čo vidíme, ako je dedičstvo rodiny Mohammeda (pmsn) uzurpované, zatiaľ čo nerobíme nič pre to, aby sme islam uzdravili po tom, čo z neho nezostalo nič než meno.

Sme v nebezpečenstve, ak z celej sily a so všetkým odhodlaním aktívne nepracujeme na zničení kráľovstva prekliateho Satana.

Sme v nebezpečenstve, ak nezničíme Samaritána a nespálime zlaté teľa a jeho zvyšky nerozprášime do mora!

Sme v nebezpečenstve, ak nie sme Ahmed Al Hassán (pmsn).

Sme v nebezpečenstve, ak nie sme s Al Hussainom (pmsn) v Karbale.

Sme v nebezpečenstve, ak neprecujeme na tom, aby bola zástava pravdy, zástava slávy, zástavy islamu, zástava AlBay’a lilah (oddanosť patrí Bohu) vztýčené na každom mieste na Zemi.

Sme v nebezpečenstve, ak nemáme jaqín (istotu), že každý padne tvárou na zem pred božím hudžom a nástupcom Allaha.

Sme v nebezpečenstve, ak sa neriadime tým, čo hlásame.

Sme v nebezpečenstve, ak v našich srdciach máme radi sladké reči a ich kúzlo.

Sme v nebezpečenstve, ak vravíme „môj pane“ iba jazykom.

Sme v nebezpečenstve

Preklad piatkovej chutby šejka Kadhúmiho „Trpezlivosť“

 

Nepoškvrnený druhý Mahdi, môj pán, Aba Sádiq (pmsn), povedal:

„Imám Ahmed Al Hassán (pmsn) mi raz povedal: ‚Pre kohokoľvek bude veľmi ťažké zotrvať na tejto pravde a v tejto dawa, až na človeka, ktorý má dve črty, ktorých sa bude držať. Tieto dve črty sú: V prvom rade trpezlivosť a trpezlivosť a trpezlivosť a v druhom rade odovzdanosť. Každý, komu tieto dve charakteristiky chýbajú, nebude schopný zostať na tejto ceste.‘“

Pod trpezlivosťou rozumieme (a Allah vie najlepšie) byť trpezlivý so všetkým, čoho sa nám dostane z tejto dawa a od spoločníkov tejto dawa (pmsn) a so všetkým novým v súvislosti s vierou.

Slová Imáma (pmsn) následne hovoria o tomto význame. Pretože zemetrasenia a veľké záležitosti, ktoré sa odohrajú, sa vzťahujú k našej skúške a k skúške našej viery. Nejde tu o trpezlivosť s úkonmi uctievania alebo o trpezlivosť so stránením sa hriechu atď.

Preto má trpezlivosť so záležitosťami náboženskými alebo záležitosťami súvisiacimi s touto dunya postavenie ako hlava k telu.

Imám Ali (pmsn) povedal: „Trpezlivosť so záležitosťami je ako pozícia hlavy k telu. Ak sa hlava oddelí od tela, telo pominie a ak je trpezlivosť odstránená zo záležitostí, stanú sa skorumpovanými/pominú.“

A tiež povedal: „Vedz, že trpezlivosť má postavenie k viere ako hlava k telu.“

A trpezlivosť sa dostaví iba ak skrze istotu/jaqín. To znamená, že sila trpezlivosti veriaceho je priamo úmerná jeho istote/jaqínu.

Imám Ali (pmsn) povedal: „Počiatok trpezlivosti je mať istotu/jaqín v Allaha.“

Čo sa týka odovzdanosti, je ňou akceptácia, dodržiavanie a vzdanie sa tvojho srdca a vlastného ja a orgánov v prospech toho, koho si prijal. Odovzdal si sa mu a poddal si sa mu a uznal si to, čo od neho dostávaš. To všetko je poddanosť.

Princ veriacich (pmsn) povedal: „Niet lepšej viery než poddanie sa.“

A jedna z definícií/významov oddanosti je podrobenie sa mŕtveho tomu, kto ho umýva. A odovzdanosť, ktorú zamýšľajú Ahlul Bayt (pmsn) pre svojich stúpencov, je odovzdanosť mŕtveho v rukách umývača.

Taký bol Al-Abbás, syn Princa veriacich, vo vzťahu k jeho bratovi, Al-Hussainovi (pmsn).

A v ziarát Al-Abbása Ibn Ali ibn Abi Táleb (pmsn), ktorý vyrozprával Imám Al-Sádiq (pmsn), je napísané:

أَشْهَدُ لَكَ بِالتَّسْلِيمِ
Svedčím, že si sa odovzdal/podriadil do vôle Allaha

وَ التَّصْدِيقِ وَ الْوَفَاءِ
Úprimne si uveril a bol si verný

وَ النَّصِيحَةِ لِخَلَفِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَ آلِهِ الْمُرْسَلِ
A dával si rady vyslanému synovi Proroka (pmsnajr)

وَ السِّبْطِ الْمُنْتَجَبِ وَ الدَّلِيلِ الْعَالِمِ
Vyvolenému vnukovi Proroka (pmsnajr), múdremu vodcovi

وَ الْوَصِيِّ الْمُبَلِّغِ وَ الْمَظْلُومِ الْمُهْتَضَمِ
Nástupcovi, ktorý priniesol náboženstvo a bol nespravodlivo utláčaný.

trpezlivosť finale

Preklad piatkovej chutby šejka Kadhúmiho „Trpezlivosť“

Al Haft Al Šaríf – Dvere #67

“Do poznania práv bratov a uprednostnenia veriacich a zvýšim vás v správach o miešaní”

3255ef40526136ea7407b74ddfd2f1b8

Al Sádiq, mier s ním, povedal niektorým z jeho spoločníkov: “Izolujte sa od svojej rodiny a zdieľajte to, čo je vaše s vaším veriacim bratom a budete požehnaní. Pretože vskutku poznanie žiari a nie je rozdelené medzi veriacich a tak povedal Allah v Jeho svätej knihe:”

{Riekni: “Kto zakázal šaty ozdobné, než Boh zoslal služobníkom Svojim podobne ako výborné veci pre obživu?” Odpovedz: “Toto je dané na dobu života pozemského tým, ktorí uverili, a bude to pre nich čisté v Deň zmŕtvychvstania.” A takto My činíme zrozumiteľnými znamenia pre ľud vediaci.}
(Svätý Korán, 7:32)

“A tak bolo vyrozprávané od môjho starého otca, Allahovho Posla, Mohammeda, že povedal: ‘Všetko na svete, čo Allah stvoril, je pre veriacich a vydáva to žiaru a nie je to rozdelené a Allahovi nepriatelia v tom nemajú podiel.’”

A Jáqub Al Sarádž vyrozprával: “Zatiaľ čo som sa prechádzal vo svätostánku, zrazu ma prekvapilo volanie, ktoré sa šírilo ponad moju hlavu:

‘Ó, Jáqub! Odovzdaj dobré správy Allahovým uprednostneným, že Allah odpustil všetky hriechy, ktorých sa dopustili okrem práv Mojich veriacich služobníkov, pretože som ho stvoril Mojou rukou a poskytol som mu prístrešie v Mojom duchu. Preto každý, kto ho znepokojí a jeho práva bude brať na ľahkú váhu, nevstúpi do Môjho kráľovstva. A zapíšem ho ku Mne ako jedného z uprednostnených spomedzi Mojich nepriateľov, ktorých Allah preklína. A tak beda im pred tým, aby brali práva ich veriacich bratov na ľahkú váhu. A vskutku veriaci sú zo svetla Mojej moci a z nádhery Mojej hrdosti. Preto im povedz – každý, kto nesúhlasí, Mi tak predložil výzvu a preukázal Mi nepriateľstvo.’”

A niektorí z tých, ktorí poznajú “Arifín” sa opýtali Imáma Al Sádiqa (pmsn), “Ó, Pane, aké právo má veriaci pred Allahom?” (Aké právo má veriaci pred iným veriacim podľa Allaha)

A tak on (Imám Al Sádiq (pmsn)) povedal: “To najextrémnejšie z práv, jedno z nich je, že nevysloví bez jeho dovolenia a nepojedá a nepije bez jeho dovolenia. A každý z nich musí počúvať jeho veriaceho spoločníka poslušnosťou voči Allahovi a Jeho Poslovi.”

Preto povedal, “Ó, Pane, nech som tvojím výkupným, a kto to všetko dokáže?”

Imám Al Sádiq odpovedal, “Každý, kto chce klopať na dvere raja, a kto do nich chce vstúpiť bezpečne a v mieri vedľa Najvyššieho, Najzasvätenejšieho a spoločníka záležitosti, ktorého osobnosť je plná dobra.”

A tak ten, ktorý sa opýtal, povedal, “Keby som o tom bol vedel, cvičil by som sa v sebadiscipline a nebol by som sa ťa na to opýtal…”

Preto Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, “Vskutku prišiel ku mne muž spomedzi tvojich bratov a opýtal sa ma na to, na čo si sa ma opýtal ty a povedal som mu to, čo som povedal tebe. Bol to mladík, no keď odo mňa odchádzal, jeho vlasy boli biele a tiež jeho brada a vravel: ‘Ó, Allah! Až do dnešného dňa sme nevenovali pozornosť právam našich veriacich bratov a vskutku sme jasne zblúdili!’ Preto som sa nad ním zľutoval a požiadal som svojho Pána, aby mu odpoustil.”

A tak muž, ktorý sa opýtal Al Sádiqa, povedal, “Čo sa týka mladíka, zľutoval si sa nad ním, Ó, Pane, ale aký je môj stav?”

Al Sádiq preto povedal, “Ó, človeče, buď dobrý k svojim bratom podľa množstva poznania, ktoré máš o Allahovi a Jeho uprednostnených.”

Muž potom povedal, “Ó, Pane, opakovane ťa žiadam o odpustenie.”

Al Sádiq povedal, “Možno tak učiní Allah.” Vtedy muž vedel, že sa mu dostalo milosti.

A Ahmed, syn Mohammeda, vyrozprával od Mohammeda, syna Šalamúna, od Abi Alího Mohammeda, syna Mahrána, ktorý povedal:

“Opýtal som sa môjho Pána, Mohammeda Al Báqira, a povedal: ‘Povedz mi o veriacom spomedzi tvojich šia; ak dokončí poznanie, dopustí sa niekedy cudzoložstva?’

Odpovedal, ‘Nie.’

Povedal som, ‘Dopustí sa niekedy krádeže?’

Odpovedal, ‘Nie.’

Povedal som, ‘Dopustí sa homosexuálneho správania?’

On nato, ‘Nie.’

Opýtal som sa, ‘A dopustí sa hriechu?’

Odpovedal, ‘Áno, pretože ak spácha hriech, nič z toho sa k nemu nevráti.’

A tak sa pýtajúci opýtal, ‘Subhanallah, a ako je to možné?’

Povedal, ‘Vskutku veriaci je miešaninou národov, preto sa nič z jeho hriechu k nemu nevráti.’

A tak muž povedal, ‘Pane, objasni to pre mňa, Ó, syn dcéry Allahovho Proroka. Národy a miešanina boli predo mnou zatajené.’

Al Báqir povedal, ‘Beda ti, a či si nepočul slová Allaha v Jeho drahej knihe?:’

{tí, ktorí ťažkých hriechov a nepravostí sa vystríhali a iba drobných prehreškov sa dopúšťali. A Pán tvoj veru rozsiahlým odpustením vládne a poznal vás dobre už vtedy, keď stvoril vás zo zeme a keď ste boli zárodky v lonách matiek svojich. Nepovažujte sa teda za očistených! A On najlepšie pozná tých, ktorí sú bohabojní.}
(Svätý Korán, 53:32)

Muž spomedzi spoločníkov Al Báqira, ktorého meno bolo Ibrahím, bol v jeho spoločnosti a povedal, ‘Pane, buď nám na osoh, ako ťa požiadal Mohammed ibn Mahrán, nech nás Allah učiní tvojím výkupným. Čo sú to ¨drobné prehrešky¨?’

Al Báqir povedal, ‘Nevieš, Ó, Ibrahím, čo sú to drobné prehrešky?’

Odpovedal, ‘Nie, Ó, Pane.

On, mier s ním, povedal: ‘Je to niečo, čo nebolo vo veriacom zo zmiešaniny Naskh neveriaceho a jeho myšlienok v tieňoch a duchoch.’

Ibrahím povedal: ‘Ó, Pane, vysvetli mi to, pretože to bolo predo mnou ukryté.’

Preto povedal, ‘Ó, Ibrahím, je v tvojej hrudi pomiešané niečo iné než to?’

Ibrahím povedal, ‘Áno.’

Al Báqir nato, ‘A čo je to?’

On odpovedal, ‘Povedz mi, znečistia sa tvoji šia nejakou nečistotou?’

On povedal, ‘Ó, Ibrahím, vskutku veriaci, ktorý pozná, sa neznečistí ničím spomedzi zlých skutkov.’

Ibrahím bol šokovaný a povedal, ‘Subhanallah.’

Al Báqir povedal, ‘Viem, prečo si v údive. Pýtaj sa, Ó, Ibrahím, a ja ťa poinformujem a ty pochopíš.’

Ibrahím nato, ‘Ó, Pane, som v údive z toho, čo si povedal a čo poviem, keď vidíme tvojich šia a tých, čo ťa oddane milujú, čo pijú alkohol a páchajú veľké hriechy a modlitbu a pôst a dávanie almužny a Hadž a dvere k bohabojnosti berú na ľahkú váhu a tý, Ó, Pane, tvrdíš, že žiaden hriech ich nedostihne?’

Imám Al Báqir povedal, ‘Beda ti, Ó, Ibrahím. A či nie je to, čo som spomenul a iné, než čo som spomenul, postačujúce, aby človek v tvojej pozícii sa tomu vyhol a plnil svoje modlitby načas a dával patričnú almužnu a dal si záležať na konaní dobrých skutkov, zatiaľ čo je takému konaniu naklonený.’

Ibrahím povedal, ‘Kto to je a ako to je, Ó, Pane?’

Odpovedal, ‘Ó, Ibrahím, natiahol si svoju reč a informoval som ťa tým, čo som povedal, tak aká je viera tých?’

Ibrahím povedal, ‘Pane, jeden z tvojich milovníkov a šia na základe toho, čo si opísal, ak by im bolo dané všetko zlato a striebro od východu až na západ, aby ťa prestali milovať a zišli z tvojej Wilaya, nikdy by to neurobili. Dokonca ani ak by na ich krk mala dopadnúť čepeľ meča. Na druhej strane Nasibi, ktorý nasleduje tvojho nepriateľa, na základe toho, čo si opísal z dobrých skutkov, ak by im bola daná celá zem zlata a striebra, aby opustili Wilaya tyranov, zotrvali by na nej, aj keby mala na ich krky dopadnúť čepeľ meča.’

Al Báqir sa usmial.d88ab301e91eeb55d38b1706bfd97c77

Potom povedal, ‘Ó, Ibrahím, odtiaľ bola únavná (Nasibi) práca zničená, vstupujúc do žeravého ohňa a odtiaľ Allah povedal:’

{A My posúdime skutky, ktoré konali, a učiníme z nich prach rozptýlený}
(Svätý Korán, 25:23) ‘Beda ti, a či nevieš, Ó, Ibrahím, že dôvod je v tom?’

Ibrahím povedal, ‘Nie, Ó, syn dcéry Allahovho Proroka. Vysvetli mi to, prosím, pretože inak budem bdieť celú noc bez toho, aby som poznal dôvod.’

Al Báqir povedal, ‘Ó, Ibrahím, vskutku Allah zostáva starovekým Zasvätencom, ktorý stvoril veci z ničoho. Preto každý, kto tvrdí, že Allah stvoril veci z niečoho, sa stal neveriacim. Bolo to zo sladkej zeme. Potom v nej dal vytrysknúť priezračnej tečúcej vode a na základe toho prezentoval Wilayat nás, Ahlul Bayt, ktorá ju prijala. Potom dal, aby na nej tiekla voda po sedem dní, až kým ju neposkladal a nevytvaroval, potom z nej dal vyschnúť vode a z čistoty hliny vzal jej časť. Stvoril z nej hlinu Imámov. Tá hlina bola potom premytá a stvoril z nej našich šia a tých, čo nás milujú. Ak by bola tvoja hlina ponechaná len tak, Ó, Ibrahím, my a vy by sme boli rovnakí.’

A tak Ibrahím povedal, ‘Ó, Pane, čo urobil s našou hlinou?’

Al Báqir povedal, ‘Poviem ti to. Vskutku Allah stvoril Zem, ktorá sa stala zlou a skazenou a dal na nej vytrysknúť slanej stojatej vode a predložil jej Wilaya nás, Ahlul Bayt, no ona ju odmietla. Preto tú vodu nechal tiecť po sedem dní, až kým ju nezložil a nevytvaroval. Potom voda vyschla. Allah vzal z tej hliny a stvoril tyranov a Imámov neviery. Potom ju zmiešal s vašou hlinou, Ó, Ibrahím, a ak by vašu hlinu ponechal nezmiešanú s ich hlinou, nikdy by neniesli dve svedectvá ani by sa nemodlili, ani by sa nepôstili, ani by nedávali almužnu, ani by sa nevydávali na púť. A neboli by dali to, čo im bolo zverené a neboli by vyzerali ako vy a pre veriaceho nie je nič väčšie, než keď vidí, že jeho nepriateľ má jeho podobu.’

Ibrahím povedal, ‘Ó, Pane, čo Allah urobil s tou hlinou?’ Al Báqir povedal, ‘Zmiešal ich a skombinoval.’ Ibrahím povedal, ‘S čím ich zmiešal?’

Al Báqir povedal, ‘S prvou čistou vodou a s druhou slanou vodou. Potom ich vytvaroval do tvaru adamitov. Potom z nich vzal zahrsť a povedal, ¨Títo do raja a nestarám sa.¨

Znova vzal zahrsť a povedal, ¨Títo do pekla a nestarám sa.¨

Následne medzi nimi zamiešal a dal z Naskh veriaceho a jeho hliny na Naskh neveriaceho a jeho hlinu. Preto ktokoľvek z našich šia, kto sa dopustí cudzoložstva alebo homosexuality, alebo zrady, alebo zanechania modlitieb, alebo zanechania pôstu, alebo zanechania púte, alebo upustenia od džihádu, alebo cnostných skutkov, to všetko pochádza z Naskh neveriaceho, ktorý bol s tým zmiešaný. A každý Nasibi, ktorý sa modlí alebo sa pôsti, alebo sa vydáva na púť, alebo vykonáva džihád, alebo koná cnostné skutky, to všetko je z Naskh veriaceho. A cudzoložstvo a homosexualita a pitie alkoholu a páchanie hriechov a zlých skutkov, to všetko je z Naskh tých, čo sú Nasibi. Preto ak sú skutky predložené pred Allaha, On povie:

¨Oznamovateľ to vie a Jeho predchádzajúci Súd.¨

A povie:

¨Ja som Oboznámený a Múdry a Ja som Spravodlivý. Nekonám nespravodlivosť. Som Férový a neutláčam, preto vráťte tieto práce k ich prvkom.¨

Preto sa práce vrátia k ich zlému prvku a budú sa ho držať, akoby boli z neho a dobré práce sa vrátia k ich drahokamu, čo dobré nepoškvrnené skutky sú z Naskh veriaceho a jeho hliny a čistého prvku, ak bol z toho.’

Potom Al Báqir recitoval:

{“Božechráň vziať niekoho iného než toho, u koho sme našli svoj majetok, veď by sme boli nespravodliví!”}
(Svätý Korán, 12:79) ‘Ó, Ibrahím, pri Bohu, to je výklad verša v Batin (skrytom) z nášho poznania.’

Potom Al Báqir povedal, ‘Ó, Ibrahím, povedz mi o Slnku, keď vychádza. Sú ľúče jeho disku na zemi jasne viditeľné alebo sú vnútri toho?’

Ibrahím povedal, ‘Ó, Pane, pokiaľ ide o stav jeho východu, je to vidieť. Čo sa týka stavu, keď zapadá, sú spojené.’

Al Báqir povedal, ‘A či nie sú všetky lúče spojené so Slnkom, keď ho nevidieť?’

Ibrahím povedal, ‘Áno, vracajú sa k nemu.’

Al Báqir povedal, ‘Rovnako tak sa všetko vracia k svojmu druhu a Naskh a pôvodu a prvku. Preto ak by bol Súdny deň, všetky tieto skutky budú predvedené pred Allaha a On vytrhne z veriaceho jeho bremená a hriechy a vráti ich tomu, ktorý je Nasibi a zlo jeho hliny, keď je zmiešaná s hlinou veriaceho. A Nasibi dostane bremená hriechov, ak váhy a hriechy sú z Naskh toho, ktorý je Nasibi a jeho drahokamu a prvku. A Allah prikáže a hlina veriaceho bude vytrhnutá z toho, ktorý je Nasibi, s jeho modlitbami a zbožnými skutkami a vráti ich veriacemu, ak tieto skutky boli z drahokamu a prvku veriaceho. Vidíš, Ó, Ibrahím, vôbec nejakú nespravodlivosť, nepriateľstvo, útlak a lži?’

Povedal som, ‘Božechráň, vskutku Allah pozná Jeho služobníkov a ich skutky a poznanie a Naskh a drahokamy. Ó, Pane, odohráva sa rozhodujúci súd v Deň odplaty?’

Al Báqir povedal, ‘Ó, Ibrahím, vskutku z tohto súdu je rozhodujúci súd a spravodlivý rozsudok a pri tom, ktorý rozštiepil semeno… Nepovedal som ti nič iné než pravdu a Jeho sa nik nepýta, čo koná, no ich sa budú pýtať. A tvoj Pán nekoná nikomu zlo a Allah nie je k služobníkom nespravodlivý. Vskutku pravda je s tvojím Pánom, preto nebuď z tých, ktorí pochybujú.’

Ibrahím povedal, ‘Môj Pane, uveril som v tvoje tajomstvá a v to, čo si otvorene prehlásil a tvoje zrejmé a skryté, potom v tvoje ukryté tajomstvá a tvoje očividné a tajné, potom v tvoje zatajené záhady.’

Povedal, ‘Pri Bohu, Ó, Pane! Som v údive nad tým, čo som sa dopočul o jednom z vás, Ó, Pane.’

On, mier s ním, povedal, ‘Nad čím si to v údive?’

Povedal, ‘Ó, syn dcéry Allahovho Proroka, môj údiv sa týka Allaha a Jeho múdrosti a poznania a spravodlivosti. Vezme dobré skutky od toho, ktorý je Nasibi, ktorý je tvojím nepriateľom, a vráti ich tvojim šia a vezme hriechy šítov a vráti ich tvojim nepriateľom.’

Al Báqir povedal, ‘Ba, pri Bohu, ktorý rozštiepil semeno a stvoril život a stvoril raj a rozdelil nebo a zem. Ó, Ibrahím, nepovedal som ti nič iné než to, čo je vo svätom Koráne.’

Povedal som, ‘Pane, konkrétne toto je v Koráne?’

Povedal, ‘Áno, Ó, Ibrahím, konkrétne to je v Koráne. Chcel by si, aby som ti to odrecitval?’

Povedal som, ‘Áno, pri Bohu, Ó, syn dcéry Allahovho Proroka.’

{Tí, ktorí neuverili, vravia tým, ktorí uverili: “Poďte po ceste našej a my ponesieme tak vaše hriechy!” Avšak neprevezmú nič z hriechov ich, pretože sú to klamári. Ale ponesú veru bremená svoje vlastné a ďaľšie bremená so svojimi bremenami a budú im kladené otázky v Deň zmŕtvychvstania o tom, čo lživo si vymýšľali.}
(Svätý Korán, 29:12-13)

‘To znamená, Ó, Ibrahím, že ponesú bremená svoje spolu s bremenami veriacich, ak boli hriechy/bremená z ich Naskh a čŕt a drahokamu. Mám ti ešte pridať, Ó, Ibraím?’

Povedal som, ‘Áno, Ó, Pane.’

On nato, ‘V Súdny deň budú niesť ich hriechy v plnej miere spolu s hriechmi tých, ktorí konali zlo bez toho, aby o tom vedeli. Ó, Ibrahím, a či vieš, čo Allah povedal o tých, ktorí nás milujú a o našich šia?’

Ibrahím povedal, ‘Nie, Ó, Pane.’

Al Báqir povedal, ‘Prečítaj tento verš: To sú tí, čo uverili…

{A takým Boh zlé skutky ich za dobré vymení, veď Boh Odpúšťajúci je a Zľutovný.}
(Svätý Korán, 25:70)

‘On swt vymení hriechy našich šítov za dobré skutky v Deň súdny. Vskutku ti prisahám, Ó, Ibrahím, pri tvári Allaha a Jeho Vznešenosti, toto je z Jeho spravodlivosti a férovosti v Jeho stvorení a niet zmeny v Jeho rozsudku a rozhodnutí. Chcel by si, Ó, Ibrahím, aby som ti prečítal to, čo bolo spomenuté v súvislosti so zmesou a dvomi druhmi hliny a v súvislosti s dobrou a zlou Zemou?’

Ibrahím povedal, ‘Áno, veľmi by som to chcel.’

{tí, ktorí ťažkých hriechov a nepravostí sa vyvarovali a iba drobných prehreškov sa dopúšťali. A Pán tvoj veru rozsiahlym odpustením vládne a poznal vás dobre už vtedy, keď vytvoril vás zo zeme a keď ste boli zárodkami v lonách matiek svojich. Nepovažujte teda seba za očistených! A On najlepšie pozná tých, ktorí sú bohabojní.}
(Svätý Korán, 53:32)

‘Vraví, že nik by nemal používať ako dôkaz svoj pôst alebo modlitby, alebo púť, alebo džihád, pretože vskutku Allah je bohatý a vôbec to všetko nepotrebuje a On najlepšie pozná Jeho služobníkov, bohabojných a hriešnych. A nik nevyhrá so svojim veľkým množstvom modlitieb a pôstov, ak nepozná Allaha a Jeho uprednostnených a Jeho nepriateľov a Jeho dôkaz medzi ním a jeho Pánom. Mám ti pridať, Ó, Ibrahím?’

Povedal, ‘Áno, Ó, Pane.’

Al Báqir povedal, ‘Prečítaj si tento verš:’

{“a ako vás stvoril prvýkrát, tak sa k Nemu i vrátite.” Jednu skupinu On správnou cestou vedie, zatiaľ čo druhú odsúdil k blúdeniu, takže si vzali miesto Boha za priateľov satanov, a pritom si myslia, že po správnej ceste sú vedení.}
(Svätý Korán, 7:29-30)

‘Allah swt vraví, že tak, ako vás vzal z čistej dobrej zeme a zo zlej zeme, tak sa vrátite k vašim klenotám a počiatkom. Preto každý, kto je z čistej hliny, sa vráti k tomu, z čoho bol stvorený. A Allahove slová {takže si vzali miesto Boha za priateľov satanov} znamenajú, že sa domnievajú kvôli ich veľkému množstvu modlitieb a milodarov a pútí a iných skutkov, že sú vedení. A buď si istý, Ó, syn Izáka, že každý, kto zavádza našimi hadísmi a uzurpuje práva nás, Imámov, Bohom uprednostnených, nič z Jeho poznania pred nami nie je ukryté, či už na zemi, alebo na nebesiach. My sme rukou Allaha a Jeho čata a my sme tvár Allaha a Jeho oko a všade, kam sa veriaci pozrie, vidí nás. Ak chceme my, chce aj On a nehovor o tom nikomu okrem tvojich ľudí.

A všetka chvála patrí Allahovi, ktorý si nás vyvolil z hliny svetla Jeho schopnosti a dal nám tajomstvo poznania Jeho vôle a prikázal nám, aby sme našim šítom dali spoznať pravdu o realite poznania toho, čo nám zveril. A prikázal, aby sme duše našich šítov zbavili bolesti trestu prostredníctvom Jeho Wilayat, a aby sme im dali dokončiť vo viere vedenia volaním k domu mieru a jeho dobru okrem Najmilostivejšieho, Najmilosrdnejšieho v Jeho rajoch. A preto ponárame ich duše do čistej uspokojivej fontány skrze Jeho milosť. Požehnania na tých, ktorí vedia a chápu. V nich má Allah Jeho úprimné úmysly.

A nech Allah zošle Jeho mier a požehnania na nášho Pána, Mohammeda, sprievodcu k pravde skrze jeho posolstvo, ktorého Allah stvoril pred samotným počiatkom a špecializoval ho objasnením čistej pravdy a na jeho nepoškvrnenú požehnanú rodinu a potomstvo a semeno po všetkých ich líniach.’”

“A všetka chvála patrí Allahovi. Tajná kniha pod názvom “Daný Haft” z preferencií nášho Pána, Imáma Džáfara Al Sádiqa, mier s ním. Kniha sa volá “Al Haft Al Šaríf,” pretože sú to správy o počiatku stvorenia a jeho pôvode a o jeho konci a ako to On podrobne popísal a preniesol duše zo stavu do stavu za účelom vedenia a koniec a mier je koniec.”

Preklad z arabčiny do angličtiny zavŕšil Aba Sádiq Abdulláh Hašem (požehnania a mier s ním) 16. marca 2013. Preklad z angličtiny do slovenčiny z milosti Božej dokončil dňa 4. januára 2017 Juraj Kula.

9fe61414b53a6649bbaf21ead46739ff

Al Haft Al Šaríf – Dvere #67

Čierne Zástavy Východu – Satelitný Kanál

{Znášaj trpezlivo ich reči a pred východom slnka a západom oslavuj chválu Pána svojho a v noci tiež Ho oslavuj i na konci každého padnutia na zem!  

A načúvaj dňu, keď hlásateľ zavolá z miesta blízkeho; v ten deň, keď začuješ krik skutočne, to bude Deň vzkriesenia.}
{Svätý Korán, Súra Qaf}

Čierne Zástavy Východu – Satelitný Kanál