O dobrých slovách a skutkoch

758 – Imám Báqir (pmsn) vyrozprával, že muž sa vybral navštíviť Proroka Božieho (pmsnajr) a povedal: „Ó, Prorok Boží! Prosím, nauč ma niečo.“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Nevkladaj nádeje do toho, čo vlastnia ostatní. To predstavuje bytie bez potrieb.“ Muž ho požiadal, aby ho naučil viac. Prorok (pmsnajr) povedal: „Vždy, keď sa rozhodneš niečo robiť, mysli na výsledok. Ak je výsledok dobro a vedenie, urob to. Ale zanechaj to, ak výsledok je deviácia a korupcia.“

759 – Amr ibn Šimr vyrozprával, že Amirul Muminín (pmsn) predniesol prejav v Kúfe a povedal: „Ó, ľudia! Ktorí z vás sú bez dedičov?“ Povedali: „Tí, ktorí zomrú bez toho, aby za sebou zanechali dieťa.“ On povedal: „Skutočný človek bez dedičov je ten, ktorý zomrie bez toho, aby vyslal dieťa, ktoré sa bude hlásiť o jeho stratu ako stratu kvôli Bohu, aj keď za sebou zanechá mnoho detí.“ Potom sa opýtal: „Kto z vás je chudobný?“ Povedali: „Tí, ktorí nemajú majetok.“ On povedal: „Skutočný chudobný je ten, ktorý nevyslal nič pred sebou, aby sa o to mohol hlásiť kvôli Bohu, aj keď za sebou zanechá mnoho bohatstva.“ Potom sa opýtal: „Kto z vás je majstrom v zápasení?“ Odpovedali: „Ten, koho nedokáže nik poraziť.“   On povedal: „Skutočný šampión je ten, ktorý pamätá na Boha a trpezlivo uhasí svoj hnev vždy, keď Satan búši päsťou na jeho srdce, aby vzbudil jeho hnev.“

Mishkat ul-Anwar Fi Ghurar al-Akhbar, strana 122

O dobrých slovách a skutkoch

O podpore písania a dopisovania

738 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Čítajte naše tradície poriadne, keďže sme elokventní ľudia.“

739 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Bratia vo viere sú spojení vzájomnou prítomnosťou, navštevovaním sa alebo písaním listov, keď cestujú.“

740 – Al-Eyth ibn abil-Ghasem vyrozprával, že keď sa opýtal Imáma Sádiqa (pmsn), ako má zdraviť ľudí knihy v listoch, Imám (pmsn) odpovedal: „Pozdravený buď ten, ktorý nasleduje vedenie. A svoj list ukonči: Pozdravený buď Apoštol a chvála patrí Pánovi Svetov.“

741 – Zarih vyrozprával, že keď sa opýtal Imáma Sádiqa (pmsn) na zdravenie kresťanov a židov a odpisovanie na ich listy, Imám (pmsn) nebol spokojný.

742 – Džamil ibn Dur’radž vyrozprával, že Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Neprestaň otvárať svoju korešpondenciu slovami „V Mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého“, aj keby za tým mala nasledovať poézia.“

743 – Harun Mowla Al-i-Abi Dža’da vyrozprával, že Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Keď píšeš ‚V Mene Boha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého‘, snaž sa vo svojom rukopise.“

Mishkat ul-Anwar Fi Ghurar al-Akhbar, strana 120

O podpore písania a dopisovania

Kniha Monoteizmu 1.23

Wahabi a nedbalosť voči hraniciam Monoteizmu

wahabiWahabi sa v ďalšom aspekte ich viery podobajú na kresťanov, pretože aj oni sú z tých, ktorí sú nedbalí voči hraniciam Monoteizmu.  Najmenej, čo je možné o tom povedať, je, že limitujú Allaha a rozdeľujú Ho. A preto Ho dávajú na roveň Jeho stvorenia, Oveľa Vyšší a Povznesenejší je On. A teda keď kresťania povýšili ľudskú bytosť, ktorou je Ježiš (pmsn), až (povedali), že on sám je Allah, Vysoko Postavený a Povznesený je On, potom ich wahabi nasledovali po tej istej ceste, ale oni umiestnili Allaha do kategórie Stvorenia a opísali Ho opisom tiel, a limitovali, a obmedzili Ho hranicami Svetov Stvorení, Oveľa Vyššie Postavený a Povznesenejší je On nad tým všetkým.

V skutočnosti kresťania povedali o ľudskej bytosti, že je Allah a wahabi povedali o Allahovi, že On je ľudská bytosť, keď Ho opísali opisom ľudskej bytosti. Vskutku, toto sú staré pohanské spôsoby, ktoré v ľudskej spoločnosti nanešťastie nikdy nechýbajú.[1]

Doktrína wahabi je stelesnením alebo prinajmenšom, čo môže byť uvedené, je, že ich viera o Božstve si vyžaduje stelesnenie, pretože pripísali Allahovi ruku a prsty, a nohu, a že sedí na tróne… atď.[2]

A ich Imám Ibn Taymiyya povedal v knihe (Al’Aqida Al-Wasitiyya): (a tiež čo sa týka toho, čo sme spomenuli ohľadom viery v Neho a Jeho Kníh, a Jeho Anjelov, a Jeho Poslov, je viera, že veriaci Ho uvidí v Deň vzkriesenia, uvidia Ho na vlastné oči tak, ako vidia svietiť slnko z jasnej oblohy a tak, ako vidia mesiac v noc Badr.  Nebudú pochybovať o tom, že Ho (swt.) vidia, keď budú v aréne Dňa vzkriesenia.  Uvidia Ho po tom, čo vstúpia do Raja.).[3]

Všimnite si prejav Ibn Taymiyya (na vlastné oči), a dávajte pozor na skutočnosť, že zhliadnutie vlastnými očami nemôže byť inak než smerom k istému bodu a z toho dôvodu jeden z ich najprominentnejších učencov, a je ním Ibn Džibrín, objasnil a deklaroval so (všetkou) jasnosťou, že na Allaha sa hľadí istým smerom.[4]

A preto sa títo ľudia kvôli ich nesprávnemu výkladu niektorých alegorických slov v Božích Knihách ponížili/znížili na túto scestnú doktrínu.

Ibn Taymiyya a jemu podobní nerozumejú Koránu a nechápu ani prejavu Prorokov (pmsnv), a spomedzi nich je Posol Muhammad (pmsnajr).  Proroci (pmsnv) rozprávajú v mnohých prípadoch skrze symboly a podľa realít Kráľovstiev nebeských presne tak, ako Allah hovorí k Jeho služobníkom skrze Nebeskú inšpiráciu vo víziách (snoch)[5] a Kašf (odhalenie), a nič nie je podobné Allahovi (swt.).  Jeho reč nie je podobná reči ľudských bytostí, a tak (jeden) nemôže merať/rozumieť slovám Allaha (swt.) podľa slov (a významov) ľudských bytostí, ani Jeho slová vykladať tak, ako vykladá slová ľudských bytostí, ako to urobili títo wahabi ignoranti, ktorí hlásajú, že majú Poznanie. Imám Ali (pmsn) povedal: (… Dajte si pozor na vykladanie Koránu podľa vašich názorov, až mu porozumiete prostredníctvom učencov/tých, čo majú poznanie[6], pretože možno vyzerá podobne ako reč ľudských bytostí, ale je to reč Allaha a jej výklad nie je podobný výkladu reči ľudských bytostí, presne ako nik z Jeho stvorenia Mu nie je podobný, žiadna z činností Allaha (Požehnaného, Povzneseného) nie je podobná činnostiam ľudských bytostí a nič z Jeho prejavu nie je podobné prejavom ľudských bytostí.  Pretože reč Allaha (Požehnaného, Povzneseného) je Jeho opisom/atribútom, a reč ľudí ich činnosťou. A tak nikdy neporovnávajte reč Allaha s rečou ľudských bytostí, (inak) budete zrujnovaní a zblúdilí.).[7]

A tak wahabi boli uvedení v omyl k stelesňovaniu (Allaha), pretože nebolo Neomylného/Strážcu (Allaha, na ktorého by sa mohli obrátiť), a pretože sa obrátili k ich vlasnému porozumeniu a nepracujúcim učencom v chápaní Koránu a tradícií, a oponovali Ľuďom Domu Proroctva, Rodine Muhammada (pmsnv), ktorých mali nasledovať a prijímať poznanie iba od nich, ako im bolo prikázané {Riekni: “Nežiadam od vás odmenu žiadnu iba lásku k blížnym!” Ktokoľvek uskutoční niečo dobré, tomu rovnako tak rozmnožíme dobré, veď Boh veru je odpúšťajúci a za vďačnosť uznalý} {42:23} a Láska je oddanosť a poslušnosť – ale oni nevzali poznanie od Rodiny Muhammada a brali od tých, ktorí oponovali Rodine Muhammada. 

Zblúdili a títo nepracujúci kňazi zviedli (ľudí) zo správnej cesty, a spôsobili, že padli do praktiky stelesňovania (Allaha).  Vravia, že Allah má nohu, tvár a ruku, a že sa Naň hľadí zrakom, zatiaľ čo On je v špecifickom smere… atď., čo je založené na ich chápaní niektorých z veršov Koránu; ako výrok Jeho, Povzneseného: {v deň, keď lýtka budú obnažené} {68:42} a výrok Vysokopostaveného: {v ten deň budú jedny tváre žiariace a k svojmu Pánovi hľadiace} {75:22-23}. A toto je chybná viera a sú jasne v blude, a dokázať ich blud si nevyžaduje námahu.[8]

To, čo sa mieni týmito veršami, je, že dobré žiarivé/jasné tváre nazerajú/hľadia smerom k tomu, ktorý ich činí disciplinovanými a je ním Muhammad (pmsnajr).  A tak sa odhaľuje pravda a realita Muhammada (pmsnajr) a Rodiny Muhammada (pmsnv).  A preto utláčatelia nie sú schopní sa pokoriť a podrobiť sa, pretože nasledovali Iblísa (nech ho Allah preklína) v jeho odmietnutí pokoriť sa {v deň, keď lýtka budú obnažené a oni výzvu dostanú, aby na zem padli, a schopní toho nebudú}, a výrok Jeho, Povýšeného {68:42} {a ruka Božia spočíva na rukách ich} {48:10}, a mieni sa tu služobník Allaha, Muhammad (pmsnajr), pretože on je Allahom v Stvorení, a on je ten, komu je sľúbená vernosť, a jeho ruka spočíva na rukách tých, ktorí vernosť prisahajú (jemu).  A výrok Jeho, Povýšeného: {A či môžu čakať niečo iné, než že k ním príde Boh a anjeli v temnote mračien? Potom bude vec rozhodnutá; a k Bohu vracajú sa veci všetky} {2:210}. A tak ten, ktorý prichádza v temnote mračien, je Muhammad (pmsnajr) vo svete Radža’ (Svet Návratu) a s ním budú ľudia jeho Domu (Ahlul Bayt), a niektorí z Prorokov (pmsn).  Je známe, že Muhammad je ten, ktorý je v temnote mračien a v Tóre a v Evanjeliách sa spomínajú dobré správy s týmto opisom o Poslovi Muhammadovi a o tom, ktorý povstane (Al-Qa’im) z rodiny Muhammada.[9]

Čo sa týka toho, čo vravia wahabi učenci jurisprudencie a nepracujúci duchovní (alebo tí, ktorí si hovoria salafi) – aby sa vyhli stelesňovaniu, Kufr (neviere) a Širk (pripisovaniu k Allahovi) – že Allah, Oslavovaný, má ruku a prsty,[10] ktoré sú naležité Jeho Kráse, Dokonalosti a Majestátnosti alebo ako vravia, že On prichádza a On si želá… atď.  Všetko sú to nepravdy a evidentne nerozumejú významu ich výrokov, lebo inak by to neboli povedali, pretože ich výroky (ohľadom ruky, nohy, prichádzania, nazerania Naň (vlastnými) očami a …) sú nesprávne a Kufr (neviera), a Širk (pripisovanie k Allahovi/polyteizmus) – či už to, čo mienia, je (z) materiálneho fyzického (aspektu), alebo spirituálneho aspektu.[11]  Prípadne bez slova „ako,“ presne ako uvádzajú. Pretože do Kufr (neviery) a Širk (pripisovania k Allahovi), nepadli iba z dôvodu, že ruka, ktorú potvrdili, je opísaná – a tak opúšťajú hranice Kufr (neviery) a Širk (pripisovaniu k Allahovi) popieraním jej opisu, teda vravia (bez „ako“).  Ani z dôvodu, že noha, ktorú potvrdili, je neúplná, a tak opúšťajú ich Kufr a Širk potvrdením jej vlasností Absolútneho Božstva – vravia (ktoré sú náležité Jeho Dokonalosti a Kráse). Presnejšie, dôvod na to, že padli do Širk a Kufr je ten istý, ako ich potvrdenie ruky a nohy, bez ohľadu na to, aký opis a aspekty pridajú.  A je tomu tak preto, že keď Mu (swt.) pripísali ruku a nohu, vskutku Ho učinili zloženého z častí a každá vec, ktorá je zložená z častí, je počítateľná, a Allah, Nedeliteľný, je Oveľa Vyššie Postavený, než aby sa skladal z častí a bol počítateľný.  On, Povýšený, povedal: {Riekni On je Allah, Jediný, Nedeliteľný}, to znamená, že Jeho Podstata je Nedeliteľná, a nie je zložená z častí (ruka a noha), Allah je Povznesený a Vyššie Postavený, než čo Mu pripisujú.  A počítateľnosť je sprevádzaná (skladaním sa) z častí a je jasná v jej indikácii Širku toho, kto ju ptvrdzuje, pretože znamená pluralitu Absolútneho Božstva. Allah je Oveľa Povznesenejší a Povýšený nad to, čo mu utláčatelia pripisujú.

[1] Pretože vskutku, ak nie sú schopní urobiť idoly z kameňa a povedať, že sú to obrazy Absolútneho Božstva, urobia teda idoli z ľudí, ako to urobili kresťania.  A ak nie sú schopní urobiť ani to, urobia zo samotného Allaha (swt.) idol, ako to urobili wahabi a dokonca aj židia.  A aj keď bol medzi nich vyslaný veľký počet Prorokov a Miestoržiteľov, nakoniec ich kňazi zblúdenia úspešne zviedli z Božej Cesty, a tak spôsobili, že urobili idoli z kňazov zblúdenia, začínajúc inováciou Taqlíd (imitovanie učencov/kňazov) alebo s inováciou, (ktorá uvádza), že kňazi zblúdenia sú dedičmi Prorokov a Miestodržiteľov (pmsnv).

Výsledok je ten, že sa obrátili k vytváraniu idolov z náboženských učencov/kňazov a k ich slepému nasledovaniu, až (kňazi zblúdenia) do nich vštepili skorumpovanú vieru a učinili pre ľudí Halal (dovolené) to, čo Allah učinil Haram (zakázané), a učinili Haram to, čo Allah učinil Halal, a preto (ľudia) uctievali (kňazov zblúdenia) bez Allaha.

A čo sa týka šítov – vďaka Imámom a (skutočnosti, že Imámovia) bojovali proti pokriveniu/korupcii, niektorí z nepracujúcich kňazov neboli schopní stiahnuť náboženstvo na úroveň čistého pohanstva.  Avšak boli schopní prekrútiť (pravdy) až do takej miery, že priniesli pohanstvo späť v inej podobe skrze vytvárania idolov z kňazov zblúdenia, ktorí sa dnes nanešťastie stali idolmi uctievanými bez Allaha skrze inovácie Taqlíd (imitovanie učencov/kňazov).  A tak dokážu ľudí ako zvieratá k nim vmanévrovať bez rozmýšľania alebo hľadania pravdy o tom, čo (učenci zblúdenia) hlásajú a vydávajú náboženské právne rozhodnutia (Fatwa) z Knihy, ktorú prekrúcajú a propagujú pohanskú vieru, pre ktorú Allah nikdy nezoslal žiadnu autoritu.  A Imámovia (pmsnv) zakázali nasledovať kohokoľvek iného, než Neomylného presne tak, ako to bolo zakázané pred nimi Prorokmi a Miestodržiteľmi (pmsnv).  Objasnili, že Taqlíd (imitovanie) kohokoľvek iného než neomylného je pohanská cesta, ktorú si v minulosti vzali za svoju duchovní zblúdenia Židovského národa po prorokoch (pmsnv) a zakázali ich šítom (stúpencom) nasledovať tých, ktorí prijímajú židovskú skorumpovanú pohanskú cestu.

Al-Sádiq (pmsn) povedal: (Dávajte si pozor na Imitovanie (Taqlíd), pretože ktokoľvek imituje v jeho náboženstve, bude zrujnovaný/prekliaty. Allah (swt.) vraví: {Vzali si učenov svojich a kňazov svojich za pánov vedľa Boha} {9:31} a pri Allahovi, nemodlili sa, a ani sa nepôstili pre nich, ale učinili pre nich Halal (dovolené) to, čo je Haram (zakázané), a učinili Haram to, čo je Halal, a tak (ľudia) ich v tom napodobňovali, a preto ich uctievali bez toho, aby vôbec mali pocit (že tak konajú) Taših Al’Itiqad – napísal Šejk Al-Mufíd, str. 73

[2] Prečítajte si niektoré z príkladov v Addende číslo 3 a pripomeňte si niektoré Fatwy Al-Albaniho, Fatwy Ibn Baza, Ibn Džibrína, Ibn Uthaymayna a iných spomedzi wahabi učencov.  A pozrite sa na to, čo wahabi Imámovia napísali, aby ste mohli nájsť ich prehlásenie o tom, že Allah má právú ruku, ľavú ruku a prsty.  Allah je oveľa Vyšie Postavený a Povznesenejší nad to, čo vravia, a nájdete jasné a priame stelesnenie (Allaha). Teda že Allah je na Oblohe, a že je správne pýtať sa na Allaha (používajúc slovo) „Kde“, a že On je na Tróne.  Vskutku Ho limitovali/obmedzili hranicami stvorenej bytosti – Allah, Oslavovaný, je Vyššie, než čo oni vravia {Vy spáchali ste vec hnusnú, že div sa nebesia kvôli tomu neroztrhli, zem sa div nerozpolila a hory sa takmer na prach rozpadli} {19:89-90}

Pozrite sa na Fatwy Al-Albaniho, Fatwy ibn Baza, Ibn Džibrína, Ibn Uthaymayna a iných spomedzi wahabi učencov.

[3] Ibn Taymiyya – Kniha Al’Aqida Al-Wasityya – brána (obligácia viery v zhliadnutie Pána veriacim v Deň vskriesenia a miest zhliadnutia.

[4] Ibn Džibrín povedal v jednom z jeho komentárov na knihu Lam’it Al-’itiqad od Ibn Qidama: (A čo sa týka videnia na onom svete, sunitskí učenci dokázali, že ide o priame zhliadnutie, že veriaci uvidia Allaha – Povzneseného – v Raji a navštívia Ho, a že On s nimi rozpráva, a že oni sa rozprávajú s Ním… Skrze to poznáme doktrínu Ahlul Sunna, a tak vravíme, že Ho vidia v (určitom) smere? Niet pochýb o tom, že Ho vidia hore nad nimi, a že Ho vidia skutočným zhliadnutím, a zhliadnutím skrze stretnutie, ako chcú, a že dôkazy sú jasné, a ten najsprávnejší medzi nimi je výrok Džaríra, pretože povedal: (Presne tak, ako vidíte mesiac počas noci Badr) alebo (tak ako vidíte tento mesiac)) … Pre viac detailov pozrite Addendum číslo 3.

[5] Allah, Vysokopostavený, povedal: {Vravel kráľ: „Videl som vo sne sedem tučných kráv, ktoré požierali sedem kráv chudých; a videl som sedem zelených klasov a sedem klasov vyschnutých. Velmoži, vyložte mi sen môj, ak ste výkladu snov schopní.“} {12:43} a Jozef vyložil, že kravy znamenali roky, a že tučné/chudé znamenali dobrú úrodu/hlad.  A toto sú slová Allaha a Jeho Preferovaní sú spomedzi tých s najväčším poznaním, a vedia, čo znamenajú, pretože reč Allaha nie je podobná reči stvorených bytostí.  Allah (swt.) dokonca aj v tej najnebezpečnejšej záležitosti, ktorou je ustanovenie Jakubovho (pmsn) miestodržiteľa, použil symboly v Jeho reči s Jozefom a Jakubom (pmsn), On, Vysokopostavený, povedal: {Hľa, vravel Jozef otcovi svojmu: „Otče môj, videl som vo sne jedenásť hviezd, slnko a mesiac a uvidel som, ako sa predo mnou klaňajú} {12:4}.  Mohli sa teda ibn Taymiyya a iní než on po tomto opovážiť tvrdiť, že sú schopní rozumieť slovám Allaha a tomu, čo sa nimi mieni?!

[6] Učenci/tí, ktorí majú poznanie, sú Muhammad a Rodina Muhammada (pmsnv) a Proroci a Miestodržitelia (pmsnv), ako sa spomína v mnohých tradíciach.

[7] Al-Tauhíd – Šejk Al-Sudúq: str. 246. Al-Burhan: zv. 1, str. 46.

[8] Keďže „nazeranie“ je nazeraním smerom na limitovaného/obmedzeného a Allah je ďaleko nad tým, aby bol limitovaný/obmedzený, a ruka, a noha, a premiestňovanie sa sú spojené s limitovaným, ktorý je na týchto závislý, a indikujú k (zloženiu z častí), a naznačujú (prítomnosť) nedostatkov, a potreby, a že Obklopujúci je dokonalejší a bohatší. A tak ruka a noha musia patriť stvorenej bytosti.  A ten, na ktorého sa nazerá, musí byť stvorená bytosť.  A ten, ktorý prichádza v oblakoch, musí byť stvorená bytosť.  A je ňou Muhammad (pmsnajr), a tiež Al-Qa’im (ten, ktorý povstane z Rodiny Muhammada), ako bolo prezentované.  A wahabi sa domnievajú, že každé slovo „Pán“ znamená Absolútne Božstvo a Absolútny Pán, Oslavovaný.  Túto záležitosť som objasnil pred tým v téme venujúcej sa Božstvu: (V Koráne nachádzame Jozefa (pmsn), ktorý je prorokom, opisujúc Faraóna ako pána muža, ktorý nalieva víno {A riekol tomu, o ktorom sa domnieval, že bude zachránený: „Zmieň sa o mne pánovi svojmu!“ Však satan spôsobil, že zabudol spomenúť Pána svojho, a Jozef zostal niekoľko rokov vo väzení} {12:42}. A tiež Jozef opisuje Vládcu Egypta (‘Aziz Masr), ktorý na seba vzal povinnosť obživy Jozefa a staral sa oň, ako „môj pán“: {A snažila sa oň tá, v ktorej dome bol, zviesť a zavrela dvere všetky a riekla mu: „Poď sem!“ I zvolal Jozef: „Boh ma ochraňuj! On je mojím pánom a uštedril mi prekrásny pobyt. Veď hriešnici veru nebudú blažení!“} {12:23}. A ten, ktorý učinil jeho pobytom prekrásnym vo vzťahu k zjavnému v tomto fyzickom svete, je Vládca Egypta (‘Aziz Masr) {A vravel ten Egypťan, ktorý ho kúpil, manželke svojej: „Ucti ho slušným ubytovaním, možno že nám bude užitočný alebo ho za vlastného syna príjmeme.“ Takto sme usadili Jozefa v zemi tej, aby sme ho naučili záhady vykladať. Tak Boh víťazne dovršuje dielo Svoje, ale väčšina ľudí to nevie.} {12:21}.

[9] Texty z Tóry a Evanjelií je možné prečítať si v Addende číslo 4.

[10] Ibn Džibrín povedal: (…Prsty sú na ruke, avšak nie je to nevyhnutne tak, že sú ako prsty stvorenej bytosti a ich končeky, a dĺžka, a to, a to, presnejšie, v tom je potvrdenie ruky a v tom je potvrdenie pre prsty na ruke.) Výrok Ibn Džibrína sa skončil. A vidíte, že sa nezastavili pred potvrdzovaním, že je pravá ruka a ľavá ruka.  Presnejšie, veria, že Allah má na ruke prsty. Allah je oveľa Vyššiepostavený než to, v čo utláčatelia veria. Ďalšie texty si môžete pripomenúť v Addende číslo 3.

[11] Aj keď ich výrok, (že) nazeranie Naň (swt.) (vlastným) zrakom a očami, ktoré sa nachádzajú na tvári ľudskej bytosti, nemôže byť chápané (žiadnym iným spôsobom), než že je úplné stelesnenie (Allaha). Niektoré z výrokov wahabi učencov si môžete pozrieť v Addende číslo 3.

Kniha Monoteizmu 1.23

O vede, vedcoch, učení, študovaní a využívaní vedy

680 – Imám Sádiq (pmsn) vyrozprával, že niekto sa vybral navštíviť Božieho Proroka (pmsnajr) a povedal: „Ó, Prorok Boží! Čo je to poznanie?“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Pokúšať sa počuť.“ Opýtal sa: „A čo ešte?“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Načúvanie.“ Opýtal sa: „A čo ešte?“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Učenie sa.“ Opýtal sa: „A čo ešte?“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Praktizovanie toho, čo je naučené.“ Opýtal sa: „A čo ešte?“ Prorok (pmsnajr) povedal: „Učenie ďaľších ľudí.“

681 – Imám Báqir (pmsn) citoval na základe autority Božieho Proroka (pmsnajr): „Pokús sa byť študentom alebo vedcom a nestrácaj svoj čas zábavou.“

682 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Ponáhľaj sa učiť sa vedu. Prisahám pri tom, ktorý má môj život v rukách, že to, čo sa naučíš o povolenom a zakázanom od úprimného muža, stojí za viac než celý svet so svojím zlatom a striebrom.“

683 – Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Boh nepríjme žiaden skutok bez úsudku a nepríjme žiaden úsudok, iba ak je sprevádzaný činom. Ak máš úsudok, bude pomáhať viesť tvoje skutky. Ak nekonáš, nemáš žiaden úsudok. Vskutku viera v jedno so sebou prináša druhé.“

684 – Boží Prorok (pmsnajr) povedal: „Štúdium vedy je povinné pre všetkých moslimským mužov a ženy. Vedz, že Boh miluje tých, čo študujú.“

685 – Imám Báqir (pmsn) povedal: „Rozhodne by som potrestal každého šítskeho mladíka, ktorý za mnou príde, no nemá žiadne náboženské poznanie.“

Mishkat ul-Anwar Fi Ghurar al-Akhbar, strana 112

O vede, vedcoch, učení, študovaní a využívaní vedy

O spokojnosti

664 – Imám Báqir (pmsn) povedal: „Neberte v úvahu stav tých, ktorí sú na tom lepšie než vy, keďže Všemohúci Boh povedal Prorokovi (pmsnajr): {Nech nebudia obdiv tvoj imanie ich ani deti ich} {Súra Tába (Pokánie) 9:55}, a {A nevrhaj zrak svoj žiadostivo na to, čo dali sme niektorým párom z nich v užívanie – to nádhera pomíjavá je života pozemského} {Súra Tá-Há 20:131}. Ak nad tým budete kedykoľvek pochybovať, spomeňte si na život Proroka (pmsnajr). Jeho jedlom bol chlieb z jačmeňa, jeho sladkosti boli datle a oheň získaval pálením datľových vetiev – ak nejaké mal.“

665 – Amirul Muminín (pmsn) povedal: „Minimum svetských statkov postačí každému, kto je spokojný s minimálnym množstvom nutností; ale nič nepostačí tomu, kto nie je spokojný s minimálnym množstvom nevyhnutností.“

666 – Muž sa vybral navštíviť Imáma Sádiqa (pmsn) a sťažoval sa, že nikdy nebol spokojný s tým, čo dostane ako svoj denný chlieb, a bojoval sám so sebou, lebo chcel viac. Požiadal Imáma (pmsn), aby ho naučil niečo, čo mu prospeje. Imám Sádiq (pmsn) povedal: „Ak si spokojný s minimálnym množstvo nevyhnutností, budeš bohatý s minimálnym množstvom svetských statkov, ale ak spokojný nie si, ani len všetko na svete nebude stačiť, aby ťa obohatilo.“

667 – Imám Sádiq (pmsn) citoval na základe autority Božieho Proroka (pmsnajr): „Udelíme ti všetko, o čo nás žiadaš. Ale ten, kto nežiada nič, Boh dá, aby nič nepotreboval.“

Mishkat ul-Anwar Fi Ghurar al-Akhbar, strana 110

O spokojnosti

Kniha Monoteizmu 1.22

Presvedčivosť Prejavu z Evanjelií

(Ježiš (pmsn) je neznalý hodiny)

ježišJežiš (pmsn) povedal ohľadom seba, že je (neznalý) hodiny, v ktorej nastane menšie zmŕtvychvstanie: (32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.)[1] a neznalosť je kvôli nedostatkom/nedokonalostiam, zatiaľ čo Absolútne Božstvo je Absolútna Dokonalosť, ktorá nemá akékoľvek nedostatky/nedokonalosti alebo neznalosť, pretože On je Svetlo bez temnoty v Ňom, zatiaľ čo ignorancia sa nachádza v stvorenej bytosti, pretože tá má temnotu prítomnú na stránkach jej existencie.

A preto Ježiš (pmsn) je Svetlo a temnota.  A toto je dôkazom pre tých, ktorí bádajú, že Ježiš nie je Absolútny Boh.  Presnejšie, je služobník, ktorý bol stvorený z temnoty a Svetla, a nie je Svetlom bez temnoty v ňom – Všemohúci, Allah je ďaleko nad tým.

A v tomto je rozhodujúca reč a objasnenie upozornenia tým, ktorí majú mysle.  Nasledujúci text sú slová Ježiša (pmsn), presne tak, ako sú prezentované v Evanjeliu podľa Marka:  (32  O tom dni alebo hodine však nevie nikto — ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. 33  Majte sa na pozore, bedlite ! Veď neviete, kedy príde ten čas.   34  Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bedlil.   35  Bedlite teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, uprostred noci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno.   36  Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane!   37  Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bedlite!)[2]

[1] Evanjelium podľa Marka 13:32

[2] Evanjelium podľa Marka – kapitola 32

Kniha Monoteizmu 1.22