Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Súcit VS Krutosť

súcit krutosť myseľ svetlo ignorancia temnota

Korán používa slovo rahm (milosť, súcit) opakovane. Toto slovo a jeho rôzne odvodenia boli použité viac ako 326 krát.

Prorok Mohamed (mier s ním ) povedal: „Veriaci, vo svojej láske, milosti a súcite, ktoré majú jeden pre druhého, sú ako jedno telo. Ak jedna časť cíti bolesť, celé telo na to odpovedá slabosťou a horúčkou.“

Tento hadís nariaďuje, že moslimovia by sa mali deliť o svoju radosť a smútok. Keď moslim zistí, že niekomu inému sa stalo niečo dobré, je to príležitosť na radosť. Podobne, bolesť moslimov, ktorých postihla tragédia by mala byť braná na vedomie.

Na tému súcitu, vzájomnej lásky, dobroty, milosti a altruizmu:

Posol Allahov (mier s ním) povedal: „Allah súcití iba s tými spomedzi svojich služobníkov, ktorý majú súcit.“

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Allah povie svojmu služobníkovi, keď ho bude brať na zodpovednosť za jeho skutky v súdny deň,

„Ó, syn Adamov, bol som hladný a ty si ma nenasýtil“

On odpovie: „Ako som ťa mohol nasýtiť? Ty si Pánom svetov!“

On povie: „Nevedel si, že môj služobník – ten a ten, ktorý je synom toho a toho mal hlad a ty si ho nenasýtil? Keby si ho bol nasýtil tak by si bol mal u mňa odmenu.

Ó, syn Adamov mal som smäd a ty si mi nedal napiť sa.“

On odpovie: „Ako som mohol dať ti napiť? Ty si Pánom svetov!“

On odpovie: „Nevedel si, že môj služobník – ten a ten, syn toho a toho – bol smädný a ty si mu nedal napiť? Keby si mu bol dal napiť, tak by si bol mal u mňa odmenu.

Ó, syn Adamov, bol som chorý a ty si ma nenavštívil.“

On odpovie: „Ako som ťa mohol navštíviť? Ty si Pánom svetov!“

On odpovie: „Nevedel si, že môj služobník – ten a ten, syn toho a toho – ochorel a ty si ho nenavštívil? Keby si ho bol navštívil, našiel by si ma s ním.“

Svätý Prorok (mier s ním) povedal : „Ktokoľvek si želá, aby bol zbavený ohňa, a aby vstúpil do Raja, by sa mal správať k iným ľuďom tak, ako si želá, aby sa oni správali k nemu.“

Ahmed Al Hassán (mier s ním), vodca Čiernych Zástav Východu povedal: „Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť, ako viem ja. Odstráň pozostatky sveta z tvojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre tvojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, ktorý dáva a posledný, ktorý berie. Trénuj (kontroluj) a disciplinuj sa a mal by si vedieť, že Allah počuje a vidí to, čo je v srdci a čo sa týka jazyka neurobí ani krok vpred ani vzad. (poznámka prekladateľa: to znamená, že to, čo povieš svojím jazykom, nie je to, na čom Allahovi záleží (Oslavovaný a Vyvýšený), ale to čo máš v srdci je to, na čom Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) záleží)“

3 ďatle (príbeh)

Chudobná žena prišla za mnou so svojimi dvomi dcérami. Dal som jej tri ďatle. Ona dala po jednej každej z dcér a tú tretiu chcela zjesť. Dcéry si ju od nej pýtali. A tak ju rozdelila napoly a dala po jednej polke každej dcére. Bol som zasiahnutý jej správaním a povedal som o tom Svätému Prorokovi.

On povedal: „Allah pre ňu pripravil Raj ako dôsledok toho, čo urobila.“

Alebo povedal: „Allah ju kvôli tomu zachránil pred Ohňom.“

Súcit s chudobnými je taký dôležitý, že Prorok zvykol hovorievať, že keď len jedna osoba je hladná na určitom mieste, tak žiadny anjel nevstúpi na to miesto, až dokým sa tá osoba nenaje.

A takisto Prorok povedal: „Je chvályhodnejšie nasýtiť hladnú vdovu ako sa modliť celú noc.“ Takto môže človek vidieť intenzitu Prorokovho súcitu voči trpiacim, hlavne tým, ktorí sú nižšie spoločensky postavení. Z tohto dôvodu na odčinenie hriechov sa vyžaduje a hovorí sa o tom v Koráne a hovoril to aj svätý prorok, nasýtiť hladných alebo oslobodiť otroka.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Hľadajte ma medzi slabými, pretože bude vám poskytnutá pomoc len kvôli slabým medzi vami.“

Svätý Prorok (mier s ním) tiež povedal : „Ja a osoba, ktorá sa stará o sirotu budeme v Raji takto, “ a spojil ukazovák a prostredník.

Prorok Mohamed (mier s ním) tiež povedal: „Prikážte ľuďom a nenapomínajte ich, lebo učiteľ je lepší ako ten, kto vyhreší.“

{Vy, ktorí ste uverili, je vám predpísaná odplata za zabitých: slobodný za slobodného, otrok za otroka a žena za ženu. Ak by bolo niekomu niečo odpustené zo strany jeho brata, nech sa zachová chvályhodne a nech mu zaplatí s dobrým úmyslom. Je to úľava od vášho Pána a milosť. Kto by potom prekročil mieru, tomu sa dostane trápenie bolestivé.}
{Korán 2:178}

Prorok nielenže žiadal ľudí, aby sa správali k svojim otrokom ľudsky, a aby ich nasýtili tým, čo jedia oni sami, a aby im dali šaty, aké majú oni, ale tiež ich povzbudzoval, aby ich oslobodili a sám Prorok dal príklad a oslobodil svojho otroka Zaida, a adoptoval si ho ako svojho syna, a správal sa k nemu veľmi láskavo.

{Bude dané len tým, ktorí trpezlivými boli a bude dané len tomu, kto má šťastie obrovské. Ak by si cítil akékoľvek podpichnutie zo strany satana, tak žiadaj od Boha ochranu. On je Ten, kto všetko počuje a všetko vie}
{Korán 41:35-36}

{Sľub daný Bohu dodržujte, ak by ste sa zaviazali na niečo a neporušujte prísahy po ich potvrdení, keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom. Veď Boh vie, čo konáte}
{Korán 16:91}

[25 Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ 26 Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ 28 Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ 29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“]
[Biblia, Lukáš 10:25 – 37]

Láskavé slová otvárajú dvere do ľudských sŕdc a odstraňujú z nich nepriateľstvo. Tolerancia, odpustenie a úprimnosť obnovujú lásku medzi ľuďmi. Keď človek hovorí láskavé slová a správa sa pekne, tak si vyslúži rešpekt ľudí a ten, ktorý sa správal zle sa mu ospravedlní za svoje zlé správanie alebo sa prestane zle správať.

[38 Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!« 39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. 41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. 43 Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú]
[Biblia, Matúš 5:38-44]

{Buď trpezlivý voči tomu, čo hovoria a pred východom slnka a pred jeho západom vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, a počas noci i na okrajoch dňa svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde; azda budeš spokojný}
{Korán 20:130}

Nepochybne niektorí ľudia si môžu zvoliť cestu, že sa správajú k ľuďom tak, ako by oni sami nechceli, aby sa k nim správali druhí a myslia si, že byť tvrdý a hádať sa je to, za čo ich iní budú rešpektovať. Keď človek pokračuje v hriechu a čelí tvrdej kritike, nachádza sa stratený v zlomyseľnom kolotoči nenávisti a pomsty a už nevie povedať, čo je pravda a čo nie. Takže nikto mu nevie poradiť, pretože čokoľvek mu je povedané, je brané ako zámienka na hádku alebo pokračovanie nepriateľstva a stále si vytvára problémy. V tomto prípade je bezpečnejšie myslieť na to, ako budeme s touto osobou jednať, takže ho necháme chvíľu samého, aby sme ho upokojili, aby sa už nebál kritiky a toho, že bude braný na zodpovednosť. Volíme si milé slová, láskavosť a úsmev, aby cítil, že mu odpustíme a postaráme sa o neho.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Dobré slovo je dobročinnosť.“

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Riaď sa odpustením a prikazuj zvyky dobré a stráň sa tých neznalých}
{Korán 7:199}

Keď sa ponáhľame s kritikou a odsúdením bez toho, aby sme počkali na správnu chvíľu, obyčajne to vyústi do opaku toho, čo sme chceli. Pokora a láskavý prístup odstraňujú bariéry, agresiu a nepriateľstvo.

Posol Allahov (mier s ním) povedal: „Allah mi zjavil, že by ste mali byť taký pokorní, aby nikto nikoho neutláčal a nevystatoval sa nad nikým.“

Prorok (mier s ním) povedal: „Prikazujte ľuďom a nenapomínajte ich, pretože učiteľ je lepší ako ten, kto vyhreší.“

{Vyzývaj k ceste Pána svojho s múdrosťou a poučením dobrým a spor sa s nimi spôsobom, ktorý je lepší. Pán tvoj lepšie vie o tom, kto zblúdil, odkloniac sa od Jeho cesty. On lepšie vie o tých, ktorí sú správne usmernení}
{Korán 16:125} 

{Povedz tým, ktorí sú Mi odovzdaní, aby hovorili len to, čo je lepšie, pretože satan podpichuje jedných proti druhým. Satan je veru pre človeka nepriateľom zjavným.}
{Korán 17:53}

Cyklus zla (príbeh)

Bol raz jeden kráľ, ktorý bol taký krutý a nespravodlivý, že si jeho ľudia priali jeho smrť alebo aby bol zosadený z trónu. Avšak raz ich prekvapil, keď vyhlásil, že už nechce byť taký.

„Už žiadna krutosť, žiadna nespravodlivosť,“ sľúbil a dodržal to.

Stal sa známy ako „Láskavý panovník“. Po niekoľkých mesiacoch po jeho premene jeden z ministrov nabral dosť odvahy a spýtal sa ho, čo zmenilo jeho srdce.

A kráľ odpovedal: „Keď som cválal po svojom lese, videl som ako líšku naháňa poľovnícky pes.“ Líška utiekla do svojej diery, ale pes sa zahryzol ešte predtým do jej nohy a zmrzačil jej ju na celý život. Neskôr som išiel do dediny a videl som tam toho psa. Štekal na nejakého chlapa. Chlap zobral veľký kameň a hodil ho do toho psa a zlomil mu nohu. Chlap nezašiel ďaleko a kopol ho kôň. Koleno sa mu zlomilo a spadol na zem a odvtedy bol mrzákom na celý život. Kôň sa rozbehol, ale spadol do jamy a zlomil si nohu. Keď som rozmýšľal o tom všetkom, čo sa stalo, pomyslel som si: „Zlo plodí zlo. Keď budem stále zlý, tak ma určite premôže zlo. A tak som sa rozhodol, že sa zmením.“

[Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať]
[Biblia, Galaťanom 6:7]

[Ja, Pán, skúmam myseľ a skúšam srdce: odplatím každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“]
[Biblia, Jeremiáš 17:10]

Prorok (mier s ním) povedal: „Vyhýbajte sa krutosti a nespravodlivosti… a nebuďte lakomí, pretože toto zruinovalo národy, ktoré boli pred vami.“

Prorok (mier s ním) povedal: „Milosť nie je od nikoho odňatá, iba od toho, kto je naničhodný a protivný.“

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Ten, kto je neslušný a pyšný, ten nevstúpi do Raja.“

Prorok (mier s ním) povedal: „Ľudia pred vami boli zničení, pretože uvalili tresty na chudobných a odpúšťali bohatým.“

„..mali by ste byť zdvorilí a srdeční jeden k druhému, aby si nikto nemyslel, že je nadradený nad niekým, a aby mu neubližoval.“

Prorok (mier s ním) povedal: „Ktokoľvek, kto verí v Boha a v Súdny deň, by nemal ublížiť svojmu susedovi. Ktokoľvek, kto verí v Boha a v Súdny deň, by sa mal správať k svojmu hosťovi veľkoryso. A ktokoľvek, kto verí v Boha a v Súdny deň, by mal povedať len to, čo je dobré alebo mlčať.“

{Boh je s tými, ktorí sú bohabojní a s tými, ktorí dobro činia}
{Korán 16:128}

„Verím v Allaha tak, ako verím v slnko, nie preto, že ho vidím, ale preto, že kvôli slnku vidím všetko.“
– Imám Ali Ibn Abi Tálib (mier s ním)

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Súcit VS Krutosť

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Úprimnosť VS Neúprimnosť

islam úprimnosť neúprimnosť náboženstvo viera ignorancia temnota svetlo intelektIkhlaas je arabské slovo pre úprimnosť. Existuje súra (kapitola v Koráne), číslo 112, ktorá sa volá Ikhlaas. Tiež sa nazýva Tawhíd:

{Povedz: On, Boh je jeden jediný, Boh je Al Samad, Nesplodil a nebol splodený, a niet toho, kto by sa Mu vyrovnal}
{Korán 112}

Zmysel úprimnosti je, že to, čo človek hovorí a jeho skutky by mali byť pre Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) a nemali by sa robiť kvôli tomu, aby ich videli ľudia alebo preto, aby človek bol pyšný. Prijatie skutkov závisí na úprimnosti. Úprimnosť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) je znamenie úplnosti viery. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) sa pozerá do srdca a na to, čo je v srdci a aké sú tam úmysly a nepozerá sa na to, aké skutky boli vykonané.

Úprimnosť voči Allahovi je najlepšou úprimnosťou. Človek k svojmu Pánovi musí byť úprimný. Človek, ktorý je vo svojej viere úprimný je ten, kto má takú vieru, akú od neho jeho Pán chce, čo zahrňuje úprimnosť vo viere, úprimnosť v úmysle a úprimnosť strachu z Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený). Nie každý čin poslušnosti je úprimný. Iba v prípade, ak bol urobený navonok aj v srdci, len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Úprimnosť je kľúčovým elementom pokánia a spásy v isláme. Povzbudzujeme sa k tomu, aby sme praktizovali úprimnosť vo vzťahu k Bohu, a tiež musíme byť úprimný jeden voči druhému. Úprimnosť pred Bohom je spojená v isláme s poctivosťou. Je to jedno z najdôležitejších kritérií, ktoré Boh používa, aby posúdil stav srdca určitého človeka. Skutky, ktoré ľudia konajú, nie sú považované za dobré, pokiaľ neboli urobené s dobrým úmyslom a len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Allah opísal úprimných v jednom verši, v ktorom hovorí:

Spravodlivosť nie je to, že otočíte svoje tváre na východ alebo na západ, ale pravá spravodlivosť je v človeku, ktorý verí v Allaha, v Súdny deň, v anjelov, v knihu a v prorokov a rozdáva bohatstvo, hoci ho miluje. Dáva ho príbuzným, sirotám, chudobným, cestujúcemu. Tým, ktorí žiadajú pomoc a na oslobodenie otrokov, a ktorý dodržuje modlitbu a dáva zakát. Pravá spravodlivosť je v tých, ktorí si plnia svoje sľuby, keď sľubujú a v tých, ktorí sú trpezliví v chudobe a ťažkostiach, a počas bitky.

{Úctivosť nie je v tom, aby ste obracali svoje tváre pri modlení k východu alebo západu, ale úctivosť je u toho, kto uveril v Boha, v Deň posledný, v anjelov, v Knihy, v prorokov, kto dával peniaze z lásky k Nemu príbuzným, sirotám, biednym, stiesneným pocestným, prosiacim o pomoc, na vykúpenie zo zajatia a kto konal modlitbu, dával zakat a u tých, ktorí plnia svoj sľub, ak niečo sľúbia a ktorí sú trpezliví v biede i nešťastí i v dobe vojny. To sú tí, ktorí boli úprimní a to sú tí bohabojní.}
{Korán 2:177}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „…A skutočne Allah dáva dunya (svet) tomu, koho miluje a tomu, koho nemiluje, ale vieru nedá nikomu, iba tomu, koho miluje.“

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Skutočne, skutky sú odmenené podľa úmyslu. A každý bude mať odmenu za to, čo zamýšľal.“

Prorok (mier s ním) tiež povedal: „Ktokoľvek miluje pre Allaha, nenávidí pre Allaha, dáva pre Allaha a zakazuje pre Allaha, tak potom dokončil svoju vieru.“

Moslimovia veria, že vykonanie dobrých skutkov pomáha odstrániť ich hriechy. Samotné dobré skutky nestačia. Preto, aby sa mohli počítať ku spáse, tieto činy musia byť spojené s úprimným želaním na pokánie a s vďačnosťou Bohu. Korán sľubuje božie odpustenie tým, ktorí sa kajajú úprimne:

{Povedz: „Vy, ktorí ste sa Mi odovzdali, ktorí ste nestriedmymi boli voči svojim dušiam, nestrácajte nádej na Božiu milosť. Boh odpúšťa všetky hriechy. Veď On je ten odpúšťajúci a milostivý“}
{Korán 39:53}

Imám Džá’far al-Sádiq (mier s ním), zatiaľ čo vysvetľoval slová všemohúceho Boha

 {Ktorý stvoril smrť a život, aby vás skúške podrobil, kto z vás bude lepšie konať. On je Mocný a Odpúšťajúci}
{Korán 67:2}

povedal: „To neznamená, že ten z vás koho skutky sú početnejšie, ale je to ten z vás, koho skutky sú spravodlivejšie, a táto spravodlivosť nie je nič iné ako strach z Boha a úprimnosť úmyslu a strachu.“

Potom pridal: „Vytrvať v konaní, dokiaľ nebude úprimné je ťažšie, ako vykonať samotný skutok. Úprimnosť skutku spočíva v tom, že by ste nemali chcieť, aby vás za ten skutok chválil niekto iný okrem Všemohúceho Boha a úmysel nahradzuje skutok. Skutočne úmysel je samotný čin.“

Potom recitoval verš z Koránu:

{Povedz: „Každý robí podľa cesty svojej. Pán váš lepšie vie, kto je na správnejšej ceste“}
{Korán 17:84}

a dodal, že shakilah znamená niyyah.
– Al-Kulayni, al-Káfi, zv.2; Kitáb al-Imán wa al-Kufr, Báb al-‘Ikhlás, hadís č. 4

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Človeku, ktorý sa úprimne oddá Bohu po dobu 40 dní, prúdy múdrosti budú tiecť z jeho srdca na jeho jazyk.“
– Al-Suyuti, al-Durr al-Manthúr, zv. 2, str. 237

Imám al-Báqir (mier s ním) povedal : „Vytrvalosť v skutku je ťažšia ako samotný čin.“ Potom sa ho opýtali, „Čo to znamená vytrvalosť v skutku?“ On (mier s ním) odpovedal, „Človek urobí nejakému príbuznému láskavosť alebo utratí peniaze kvôli Bohu, ktorý je Jeden a nemá žiadneho spoločníka. Následkom toho odmena za dobrý skutok, ktorý vykonal tajne, je pre neho zapísaná. Neskôr sa o tom niekomu zmieni a to, čo bolo predtým zapísané sa zotrie a namiesto toho je zapísaná odmena za dobrý skutok vykonaný verejne. Neskôr, keď sa o tom niekomu znovu zmieni, neresť riya (chválenie sa) je pre neho zapísaná namiesto odmeny, ktorá bola zapísaná predtým.“
– Al-Kulayni al-Káfi, Kitáb al-‘Imán wa al-Kufr, Báb al-Riya’, hadís č. 16

Imám Ali (mier s ním) povedal: „Vykonávajte svoje skutky s úprimnosťou, pretože potom dokonca i malý kúsok z toho by vám mal stačiť.“

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal: „Tento svet je celý nevedomosť okrem situácií poznania. Poznanie je celé nevedomosť okrem toho, čo je praktizované. Všetky praktiky sú chválenie okrem tých, ktoré sú urobené zo srdca. Úprimnosť, podobne, je neistá predtým, ako sa uvidí výsledok.“

Zbožný uctievač

V kmeni Bani Israel žil raz jeden zbožný uctievač. V jeden deň mu ľudia povedali, že niekde je strom, ktorý kmeň uctieval. Keď to počul, muž sa nazlostil, zobral svoju sekeru a vydal sa strom zoťať.

Satan (nech ho Allah preklína) sa pred ním zjavil vo forme starého muža a pýtal sa, „Kam ideš?“ Zbožný uctievač odpovedal, „Zamýšľam zoťať strom, ktorý je uctievaný, aby ľudia namiesto toho uctievali Allaha.“

„Počkaj a vypočuj si ma,“ povedal mu satan.

Zbožný uctievač ho posúril. Satan pokračoval, „Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má svojich vlastných prorokov, a keby to bolo nevyhnutné zoťať ten strom, bol by ich poslal, aby vykonali túto úlohu.“

Avšak zbožný uctievač nesúhlasil so satanom a pokračoval v ceste. „V žiadnom prípade ťa nemôžem nechať to urobiť,“ povedal nahnevane satan a začal zápasiť so zbožným uctievačom. V zápase zbožný uctievač hodil satana na zem.

„Počkaj! Musím ti ešte niečo povedať,“ prosil satan.

„Počúvaj! Si chudobný človek. Keby si mal nejaký majetok a mohol by si dávať almužny iným uctievačom bolo by to lepšie ako zoťať strom. Keď upustíš od toho, aby si zoťal strom, dám ti dva dináre pod tvoj vankúš každý deň.“

Zbožný uctievač povedal zamyslene, „Ak hovoríš pravdu, dám jeden dinár ako almužnu a druhý dinár využijem pre seba. Je to lepšie ako zoťať strom. V každom prípade ani mi nikto nenariadil, aby som zoťal ten strom, a ani nie som prorok, aby som sa zaťažoval nepotrebnou úzkosťou a smútkom.“

Tak teda zbožný uctievač súhlasil so žiadosťou satana (nech ho Allah preklína), ktorý ho nechal osamote. Po dobu dvoch dní dostával tie dva dináre a využil ich, ale na tretí deň, nenašiel žiadne dináre. Rozrušený a nahnevaný, zobral svoju sekeru a vydal sa zoťať strom.

Na ceste, zbožný uctievač stretol satana, ktorý sa ho opýtal: „Kam ideš?“
„Idem zoťať strom.“ Odpovedal zbožný uctievač.
„V žiadnom prípade to nejdeš urobiť,“ povedal satan (nech ho Allah preklína).

A znovu začali zápasiť, ale tentokrát ho satan premohol a zhodil ho na zem a prikázal mu, „Odíď alebo oddelím tvoju hlavu od tvojho tela.“
Zbožný uctievač povedal, „Nechaj ma a vrátim sa, ale povedz mi, ako je možné, že som ťa minule premohol?“

Satan odpovedal, „Minule si sa vydal zoťať strom len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a mal si úprimný úmysel a výsledkom toho bolo, že Allah ma podrobil tebe, ale tentokrát si bol nahnevaný na seba a kvôli dinárom, a tak som ťa mohol premôcť.“

{Povedal: „Prisahám na Tvoju moc, dám im všetkým do bludu skĺznuť“ „Okrem tých z radov tých, ktorí sa Ti odovzdali, ktorí sú oddaní“.}
{Korán 38:82-3}

Lekcia, ktorú sa môžeme naučiť zo skutočného príbehu, úprimného uctievania a viery:

Predtým ako vykonáme nejaký čin, musíme mať v hlave jasno, že ten čin je v zhode s Allahovými príkazmi (Oslavovaný a Vyvýšený). To môžeme urobiť neustálym premýšľaním a pravým porozumením cieľa nášho života. Musíme porozumieť tomu, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) od nás skutočne chce. 

{Povedz: „Modlitba moja, obeť moja, môj život i moja smrť náleží Bohu, Pánovi tvorstva“}
{Korán 6:162}

Imám Taqi al Džawád (mier s ním) povedal: Úprimnosť je najlepším uctievaním.

Neúprimnosť:

{Pokrytci sa snažia preľstiť Boha, On ale ich lesť proti ním obracia. A keď vstávajú k modleniu, vstávajú lenivo, pretvarujú sa pred ľuďmi a nespomínajú si na Boha a ak, tak len málo}
{Korán 4:142}

Neúprimnosť je protikladom úprimnosti. Je to konanie dobrých skutkov, ako je pôst, len preto, aby nás ľudia chválili a obdivovali.

Neúprimnosť anuluje odmenu za skutok. Ten, kto vykonáva akýkoľvek čin neúprimne, nedostane žiadnu odmenu, či už to bolo urobené iba preto, aby nás ľudia chválili, alebo aj preto, aby sme dostali odmenu. Okrem toho, takáto osoba vykonáva veľký hriech.

Chválenie sa tým, že sme poslúchli Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený):

Po tom, ako vykonáme určitý typ poslušnosti, niektorí ľudia sa cítia nafúkane pyšní za tieto skutky. Myslia si, že majú veľký status, pretože vykonali tieto skutky a zabúdajú na to, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) je Ten, ktorý ich inšpiroval a uschopnil k tomu, aby vykonali tieto dobré skutky.

Neúprimnosť a chválenie sa za poslušnosť voči Allahovi sú dva hriechy srdca. Tiež sú to dve zlé charakteristiky, ktorým sa človek musí vyhnúť. Človek musí byť úprimný, keď poslúcha Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), aby si od Neho mohol vyslúžiť odmenu.

Prorok (mier s ním) povedal: „Dozaista Allah má rád, keď človek vykonáva skutok správne.“ Niekto povedal: „A ako je to správne, ó, Posol Allahov?“ On (mier s ním) odpovedal: „Človek to má robiť iba kvôli Bohu a podľa náboženských pravidiel.“

Krátky príbeh:

Prorok (mier s ním) povedal: „Prví ľudia, ktorí budú pohltení ohňom sú traja:

Učenec, ktorý sa naučil Korán naspamäť. Mudžahid (vojak Allaha), ktorý bol zabitý na ceste Allahovej. A veľmi bohatý človek. Prvý, s ktorým bude zúčtované, je recitátor Koránu. Allah sa ho opýta: „Nenaučil som ťa to, čo som zoslal Môjmu Poslovi?“ On povie: „Áno, môj Pane.“ A Allah sa ho opýta: „Čo si s tým urobil?“ On povie, „Stál som v noci a cez deň a recitoval som, a dúfal som v Tvoju odmenu.“

Allah povie, “Klamal si,“ a anjeli povedia, “Klamal si,“ a potom Allah povie, „Ty si iba chcel, aby ľudia povedali, že ten a ten je recitátor Koránu. A oni to už povedali. Vezmite ho do pekla.“ Potom príde muž, ktorý bol zabitý na ceste Allahovej. Allah sa ho opýta: „Prečo si bol zabitý?“ On odpovie, „Môj Pane, išiel som do bitky kvôli Tebe a bil som sa s nepriateľom, až dokým som nebol zabitý a dúfal som v Tvoju odmenu a v Raj.“ Allah povie, „Klamal si.“

A anjeli povedia, „Klamal si.“ Potom Allah povie, „Je to tak, že si bojoval preto, aby ľudia povedali, že ten a ten je statočný muž a oni to povedali. Teraz ho vezmite do pekla.“

Potom príde bohatý človek a Allah sa ho opýta, „Nebol som k tebe štedrý až natoľko, že si nikoho nepotreboval?“ On odpovie, „Áno, môj Pane.“ Allah sa ho opýta: “A čo si urobil s tým, čo som ti dal?“ On odpovie, “Môj pane, dal si mi majetok a ja som ho utratil na chudobných a dúfal som v Tvoju odmenu a v Raj.“ Allah odpovie, „Klamal si.“ A anjeli odpovedia, „Klamal si.“ Allah povie, „Chcel si, aby ľudia povedali, že ten a ten je štedrý muž. A to je to, čo povedali. Vezmite ho do pekla.“

Potom Posol Allahov (mier s ním) povedal : „Ó Abu Huraira, toto sú prvé tri stvorenia, s ktorými peklo začne horieť v Deň zmŕtvychvstania.“

{Až príde pomoc a podpora Božia a víťazstvo.  A uvidíš ľudí, ako v húfoch prijímajú náboženstvo Bohom určené.  Tak vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a pros Ho o odpustenie. On je odpúšťajúci}
{Korán súra al 18:11}

Posol Allahov (mier s ním) povedal: „To, o čo sa najviac bojím, je, že urobíte malý širk! (pridružovanie spoločníkov k Allahovi)“ Oni povedali, „Ó, Posol Allahov! Čo to je?“ On (mier s ním) povedal, „Ryia“ (chválenie sa). Allah, Vyvýšený je On, povie v Súdny deň po tom, ako odplatí ľudí za ich skutky: „Choďte za tými, ktorým ste ukazovali svoje dobré skutky a uvidíte, či majú pre vás odmenu.“

„Ó Allah! Hľadáme útočisko u Teba od pridružovania spoločníkov k Tebe, ak sme si toho vedomí a hľadáme Tvoje odpustenie za to, čo urobíme bez toho, aby sme si to uvedomili.“

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Úprimnosť VS Neúprimnosť

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Cudnosť VS Promiskuita

 

Cudnosť je absencia od všetkého, čo je nepovolené a nevhodné. Koreň slova cudnosť v arabčine je iffa, čo znamená čistota, zdržanlivosť, mravnosť, cnosť a slušnosť (čo znamená sebaovládanie, hlavne od predmanželského sexu a smilstva).

To sú črty, ktoré sú medzi vznešenými charakteristikami a najvyššími vlastnosťami, ktoré naznačujú pozdvihnutie viery, počestnosť a dôstojnosť. Výnimočné príklady cudnosti sú tieo moslimských ženách a čistých islamských spoločníkoch.

Prorok (mier s ním) povedal: „Najviac uprednostnení z vás sú tí najbližší ku mne v deň zmŕtvychvstania, a to sú tí, ktorí sú dobre vychovaní a najcudnejší. Tí, ktorí mi budú najviac vzdialení v deň zmŕtvychvstania, to sú tí, ktorí sú chvastúni a pyšní.“

Príbehy o cudnosti vo svätom Koráne:
Chváliac Jozefovu cudnosť v jednaní s egyptskými ženami, Korán cituje jeho reč nasledovným spôsobom:
{Povedal: „Pane môj! Väzenie je pre mňa milšie než to, k čomu ma vyzývajú. A ak odo mňa neodoženieš ich úklady, prikloním sa k nim a budem patriť medzi neznalých“}
{Korán Jozef 12:33}

V iných veršoch je dôraz na stud a cudnosť Šuhajbových dcér v spoločenských stykoch a ich spôsob chôdze a správanie, ako v nasledovnom verši Koránu:

{Keď prišiel k vode Madjanu, našiel pri nej spoločenstvo ľudí, ktorí napájali svoje stáda a našiel vedľa nich dve ženy, ktoré sa držali bokom i povedal: „Čo je vám?“ Povedali: „Nenapájame, kým pastieri neodídu a náš otec je starec vysokého veku“.}
{Korán Príbehy 28:23}

Tieto dcéry poznajú a uvažujú o stude a cudnosti v čase, keď sú v práci alebo robia nejakú činnosť, a keď sa zúčastňujú spoločenských aktivít.

A tiež tieto dcéry ukázali slušný spôsob chôdze a slušné správanie:

{Prišla k nemu jedna z nich, kráčajúc s ostychom a povedala: „Môj otec ťa volá, aby sa ti odvďačil za to, že si nám napojil stádo“. Keď k nemu prišiel a porozprával mu svoje príbehy, povedal: „Neboj sa, si zachránený pred ľuďmi krivdiacimi“.}
{Korán Príbehy 28:25}

V tejto epizóde je mravnosť Mojžiša (mier s ním) zopakovaná a v niektorých vyrozprávaniach je to takto:

„Mojžiš povedal dcére: Ukáž mi správny spôsob a kráčaj za mnou, keďže my, deti Jakuba, sa nikdy nepozeráme na zadné časti ženy.“

A podobne cudnosť Márie (mier s ňou) je chválená týmto spôsobom:

{A tá, ktorá ochránila svoju poctivosť, do tej sme vdýchli z nášho ducha a učinili sme ju i jej syna znamením pre stvorených}
{Korán Proroci 21:91}

Cudnosť a hanblivosť nemusí znamenať sedieť doma schovaný, ale sú zlúčiteľné so spoločenskými aktivitami ako bolo ukázané na príbehu Šuhajbových dcér.

Svätý Korán považuje to, keď si niekto stráži svoju cudnosť, za jednu z vlastností veriacich a dáva nariadenia prorokom, aby vyzývali veriacich mužov a ženy k tomu, aby klopili svoj pohľad.

Slušnosť a cudnosť boli silne zdôraznené v interakcii medzi členmi opačného pohlavia. Určitý typ oblečenia je časťou celého učenia. V Koráne sú dva verše, v ktorých všemohúci Allah hovorí o slušnosti.

 {Povedz veriacim mužom, aby sklopili svoje zraky a chránili svoje pohlavné orgány, je to pre nich čistejšie. Boh dobre vie o tom, čo robia}
{Korán Svetlo 24:30}

Toto je príkaz pre moslimských mužov, že by nemali chlipne hľadieť na ženy (iné ako sú ich manželky), a aby zabránili akejkoľvek možnosti pokušenia, sú žiadaní, aby klopili zraky.

A potom v ďalšom verši, Allah nariaďuje Prorokovi (mier s ním), aby oslovil ženy:

{Umožňujte sobáš tým z vašich radov, ktorí sú slobodní a tým dobrým z radov vašich poddaných a z radov vašich otrokýň. Ak by boli chudobní, Boh im pomôže a dá zo svojej štedrosti. Boh všetko obsiahol a všetko vie}
{Korán Svetlo 24:32}

Takže ak vidíte moslima, ktorý klopí zrak, keď hovorí s niekým, kto je opačného pohlavia, tak by to nemalo byť považované za drzé alebo ako náznak nízkeho sebavedomia, ale oni len dodržujú Korán a biblické učenia.

Muž je zodpovedný za svoj pohľad a žena je zodpovedná za svoj hidžáb (zahalenie).

Ako príklad na udržiavanie cudnosti, budeme diskutovať o tom, čo bolo uložené ako povinnosť od Allaha, o hidžábe. Nosiť hidžáb (pokrývku hlavy) je symbolom nášho náboženstva a našej podriadenosti voči Allahovi. Dnes, kvôli tomu, čo koná mnoho moslimských žien, stratila šatka svoj účel. Mnoho žien nosí šatku ako módny kus odevu a my vieme, že nestačí len zakryť si vlasy, ale treba mať aj ostatné oblečenie moslimské a správne, a nenosiť obtiahnuté oblečenie (ktoré ukazuje postavu), alebo priesvitné oblečenie, alebo žiarivé farby, ktoré priťahujú pozornosť.

{Prorok! Povedz svojim manželkám i svojim dcérami ženám veriacich, aby stiahli na seba svoje džalábib. Je to lepšie preto, aby neboli spoznané a aby im nebolo ublížené. Boh je veru odpúšťajúci a milostivý.}
{Korán Skupiny 33:59}

(Džalábib je množné číslo od džilbab, ktoré je voľným vonkajších kusom odevu.)

Poslušnosť k imámovi Ahmedovi al Hassánovi (mier s ním) je poslušnosťou k Allahovi (swt). Čo si musíme zapamätať je to, že človek si nemôže vyberať len niektoré časti z nariadení Imáma (mier s ním). Ale malo by to byť úplné bez vynechania niečoho. Keď položili Imámovi (požehnanie a mier s ním) otázku ohľadne hidžábu, odpovedal nasledovne:

Otázka:

Je povolené ženám nosiť akékoľvek farby? Alebo je lepšie nenosiť žiarivé farby, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť?

Odpoveď :

V mene Allaha, Milosrdného, Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó Allah zošli Svoje požehnanie na Mohameda a rodinu Mohameda a na imámov a mahdiov.

Atraktívne a zvodné kusy odevu a farby nie sú povolené.

Aby sme vždy boli cudní, pokorní, úprimní, morálni a bohabojní je skutočnou výzvou, pretože pravdou je, že hocikto si môže dať šatku. Cieľom šatky nie je nikoho kontrolovať, ale ochrániť ženy a udržať ich cudnosť a zahaliť ženy pred zlými a chlipnými túžbami.

Od Imáma Ahmeda al Hassána (mier s ním) vieme, že Lady Fatima al Zahra si zvykla zahaľovať svoje požehnané telo a hlavu po celý čas.

Imám as-Sádiq (požehnania a mier s ním) povedal: „V nebi sú dvaja anjeli, ktorých úlohou je dohliadať na služobníkov. Povýšia toho, kto sa správa cudne a ponížia toho, kto sa správa pyšne.“

{Láskavosť prejavuj voči veriacim, ktorí ťa nasledujú}
{Korán Básnici 26:215}

Aby sme to zhrnuli – to, čo zapríčiňuje odchýlku od života a smeru vývoja z pohľadu Koránu je ukazovanie svojich pôvabov, čo je neslušná a obscénna praktika. V mnohých vyrozprávaniach, ako aj v Koráne, cudnosť a hanblivosť sú zmienené ako filozofia zahaľovania.

Imám Ali al- Reza (mier s ním) ako odpoveď na otázku od Mohamed Ibn Sinána, povedal:

„Dôvod pre zákaz pozerania na vlasy a telo žien leží vo fakte, že tento pohľad vytvára základ pre vzrušenie mužov. Vzrušenie, ktoré bude nakoniec viesť k skazenosti a oddávaniu sa nezákonným činom a praktikám. “

Imam Džáfar As-Sádiq (mier s ním) povedal: „Dlhotrvajúce pohľady na ženy zasejú semienka túžby v srdci muža a zvádzajú toho, kto sa pozerá k pošmyknutiu (k vykonaniu hriechu).“

Existujú vyrozprávania ohľadne cudnosti:

„Žiadny cudný muž nikdy nespáchal smilstvo.“

„Prekonajte zmyselnosť a cudnosťou zdržanlivosťou.“

„Cudnosť oslabuje túžbu.“

„Hanblivosť leží v klopení pohľadu.“

Medzi výrokmi neomylného je zmienka o tomto fakte, že cudnosť je jeden z faktorov, ktorý vedie k dokonalosti charakteru muža: „Cnosti nemôžu byť úplné, iba ak cez cudnosť a obetu.“

Imám Ali (mier s ním) povedal: „Buďte cudní a vaše ženy budú cudné.“

Príbeh o cudnosti:

Mladý muž prišiel za prorokom (mier s ním) a povedal: „Ó posol Allahov, daj mi povolenie spáchať smilstvo. Ľudia ho vyhrešili a hovorili: „Ticho! Ticho! Prorok povedal: „Poď sem.“ Mladý muž prišiel a Prorok (mier s ním) mu povedal, aby si sadol. Prorok (mier s ním) povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja matka?“ Muž povedal: „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa to nepáčilo, keby to urobila ich matka.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja dcéra?“ Muž povedal: „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobila ich dcéra.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja sestra?“ Muž povedal : „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobila ich sestra.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobili tvoje tety?“ Muž povedal : „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobili ich tety.“ Prorok na neho položil svoju ruku a povedal: Ó, Allah, odpusti mu jeho hriechy, očisti jeho srdce a stráž jeho cudnosť.“ Po tom ten mladý muž nikdy neurobil nič hriešne.“ 

{A nezabíjajte dušu, ktorú Boh zakázal zabíjať, jedine ak právom. Kto by bol zabitý neprávom, tak jeho zástupcovi sme dali moc, preto nech sa nedopustí nestriedmosti v zabíjaní, keďže mu je podpora daná}
{Korán Prenesenie 17:33}

Smilstvo a cudzoložstvo sú nevyhnutnými následkami necudného správania.

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia}
{Korán Rodina Imránová 3:135}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Cudnosť VS Promiskuita

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dobro VS Zlo

vojak vojsko vojaci armáda svetlo temnota dobro zlo

V mene Allaha Milosrdného a Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó, Allah, zošli svoju priazeň na Mohameda a na rodinu Mohameda, a na imámov a mahdiov.

Salam alejkum wa rahmatullahi wa barakatu drahí bratia a sestry.

V dnešnej lekcii budeme diskutovať o vojakoch svetla verzus vojakoch nevedomosti. Inshallah v ďalších lekciách sa pozrieme bližšie na týchto vojakov a na to, ako premôcť vojakov nevedomosti pomocou vojakov svetla. Inshallah začneme tým, že sa pozrieme na dobro, čo je služobník mysle, oponujúci zlu, čo je služobník nevedomosti.

Imám Ahmed Al Hassán (požehnania a mier s ním), vodca Čiernych zástav povedal:
„Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť tak, ako viem ja. Odstráň zvyšky sveta zo svojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, čo dáva, a posledný, čo berie. Trénuj a zdisciplinuj sa a maj na pamäti, že Allah počuje a vidí, čo je v srdci, pretože jazyk neurobí krok vpred ani vzad.

(poznámka prekladateľa: to znamená, že čo hovoríš svojím jazykom nie je to, na čom Allahovi záleží, ale na čom záleží je to, čo je v tvojom srdci).“

Spolu so zhromaždením jeho veriacich som bol v prítomnosti Imáma Abi Abdalláh (pmsn). Začala sa diskusia ohľadne mysle a nevedomosti. Potom Imám Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Poznaj myseľ a jej vojakov a poznaj nevedomosť a jej vojakov, aby si bol vedený.“
Ata Sama povedal:
„Nech je moja duša tvojou obetou, vieme iba to, čo nás naučíš.“
Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Allah stvoril Myseľ z Jeho svetla a je to Allahovo prvé stvorenie z ducha po pravici Jeho trónu. Allah povedal, „Odíď,“ a tak odišla, a potom povedal, „Výjdi,“ a tak vyšla. A tak On povedal, „Stvoril som ťa ako veľké stvorenie a uprednostnil som ťa pred všetkým Mojím stvorením.“ Potom stvoril nevedomosť z tmavého slaného mora. Povedal jej, „Odíď“, a tak odišla. Potom jej povedal, „Výjdi.“ a tak vyšla. On jej povedal, „Si príliš pyšná?“ a tak ju preklial. Potom urobil 75 vojakov pre Myseľ. Keď nevedomosť videla, čo dal Allah Mysli z Jeho štedrosti, a čo dal jej, nevedomosť skryla svoju nevraživosť a povedala: „Toto je stvorenie ako ja. Ty si to stvoril, uprednostnil a posilnil. A ja som jej opakom a nemám silu proti nej. Preto mi daj z vojakov ako si dal jej. A tak On povedal: „Áno. Ale ak nebudeš potom poslúchať, tak vylúčim teba a tvojich vojakov z môjho milosrdenstva. Nevedomosť povedala: „Som spokojná.“ A tak jej dal 75 vojakov.“
– Al-Káfi, zväzok 1, hadís 14

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal, že Ali (pmsn) povedal:
„Učenci a právnici boli takí, že keď písali jeden druhému, napísali si iba tri vety, a nie viac. A tie vety obsahovali nasledovné. Toho, koho primárnym záujmom je posmrtný život, Allah ho ochráni pred tým, aby sa obával o tento svet. Tomu, kto reformuje a vylepšuje svoje vnútorné ja, Allah vylepší jeho vonkajšie správanie. Tomu, kto vylepšuje svoje správanie k Allahovi, Allah vylepší jeho správanie k ostatným ľuďom.“

Imám Ali (pmsn) povedal: „Tomu, kto vylepšuje svoje správanie voči Allahovi, Allah vylepší jeho správanie voči iným ľuďom, a tomu, kto sa zaujíma o vylepšenie jeho posmrtného života, Allah vylepší pre neho jeho život v tomto svete.“

Imám Músa al-Kázim (pmsn) povedal:
„Skutočne Allah, Požehnaný a Najvyšší, pomáha veriacemu s jeho duchom, ktorý k nemu prichádza vždy, keď je dobrý a stará sa o svoje povinnosti voči Allahovi, a ktorý sa stráca od neho preč vždy, keď zhreší alebo prekračuje limity. Duch je s veriacim a má radosť, keď je veriaci dobrý a padá na zem, keď je veriaci zlý. Takže, ó služobníci Allahovi, udržte si Jeho štedrosť voči vám tým, že budete vylepšovať a reformovať svoje ja a získate presvedčenie (jaqín), a budete z toho nesmierne profitovať. Allah má milosrdenstvo pre toho, kto sa snaží o dobré skutky a jedná podľa toho, a je ostražitý voči zlu, a vyhýba sa mu. Zväčšujeme moc ducha tým, že poslúchame Allaha, a že jednáme kvôli Nemu.“
– Al Káfi, zv. 2, str. 20, č. 1

{Pre tých, ktorí budú nasledovať posla, ktorého nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci a zakazovať odsúdeniahodné veci a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali. Tí, ktorí v neho uverili a podporili ho a pomáhali mu a nasledovali svetlo, ktoré bolo s ním zoslané dole, to budú tí, ktorí prospeli}
{Svätý Korán 7:157}

{Zistíš, že z radov ľudí najväčšie nepriateľstvo k tým, ktorí uverili, chovajú židia a tí, ktorí k Bohu pridružili. A zistíš, že najláskavejší k tým, ktorí uverili sú tí, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí nasledovali Mesiáša“. To preto, že z ich radov pochádzajú kňazi a mnísi a preto, že sa nepovyšujú}
{Svätý Korán 5:82}

{Prikazujete ľuďom, aby boli úctiví a zabúdate na svoje duše a pritom prednášate Knihu! A či nechápete?!}
{Svätý Korán 2:44}

Imám Ali (pmsn) povedal: „Ten, kto robí dobro je lepší ako samo dobro a ten, kto robí zlo, je horší ako samo zlo.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 32

To, o čom vieme, že je dobro alebo zlo, sú činy, ktoré keď sú vykonané sú buď pozitívne alebo deštruktívne. Samotné činy nemajú dobré alebo zlé kvality, ale majú ich len vtedy, keď sú vykonané. Náprava premôcť zlo dobrými činmi je na nás – na tebe a na mne. Všetci máme schopnosť urobiť pozitívnu zmenu vo svete tým, že presadíme dobré činy a bojujeme so zlými činmi. Urobiť hriech je ľahké, netreba na to moc, treba iba úmysel. No buďme úprimní, že väčšie dobro si vyžaduje viac dobrej vôle, rozhodnosti a obety.

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Ó ľudia, trénujte sa a obráťte sa chrbtom od príkazov svojej prirodzenej náklonnosti.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 369

Byť schopný kontrolovať naše činy, emócie, slová, myšlienky a nedovoliť, aby ony kontrolovali nás je kľúčové a iba keď to začneme robiť, môžeme skutočne dosiahnuť náš potenciál.

Amír al-Mu’minína (pmsn) sa opýtali, čo je dobro a on odpovedal:
„Dobro nie je to, že máme mať veľa bohatstva a potomstva, ale dobro je to, keď máme veľa poznania, našej trpezlivosti má byť mnoho, a že máme súperiť s inými ľuďmi v uctievaní Allaha. Ak robíme dobré skutky, ďakujeme tak Allahovi. Avšak ak urobíme zlý skutok, následne hľadáme u Allaha odpustenie. V tomto svete je dobro len pre dve osoby: Pre človeka, čo urobí zlo, ale napraví ho pokáním a pre človeka, čo sa poponáhľa urobiť dobré skutky.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence)

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Neviera stojí na štyroch oporách: prahnutie za prianiami, vzájomné hádky, odklon od pravdy a nezhody. Takže ktokoľvek, kto prahne za túžbami neinklinuje k pravde, a ktokoľvek, kto sa veľa háda z nevedomosti, zostáva permanentne slepý voči pravde. A ktokoľvek sa odkláňa od pravdy, pre neho sa dobro stáva zlom a zlo sa stáva dobrom, a ostáva opitý zlým vedením. A ktokoľvek si nesplní povinnosť (voči Allahovi a Jeho poslovi), jeho cesta sa stane ťažkou, jeho záležitosti budú komplikované a jeho cesta k úniku sa zúži.“

Amir al-Mu’minín (pmsn) povedal svojmu synovi Al Hassánovi:
„Ó, môj syn, nauč sa odo mňa štyri veci a štyri ďalšie veci. Nič ti neuškodí, ak ich budeš praktizovať – že najväčšie bohatstvo je inteligencia, najväčšia bieda je bláznovstvo, najväčšia pomätenosť je márnosť a najväčší úspech je dobrota morálneho charakteru.
Teraz sa pozrime na to, prečo sa usilujeme v noci spať – je to kvôli našim problémom v našich životoch alebo pre hriechy, ktoré sme spáchali, ktoré nás vyrušujú? Je ľahké si všimnúť chyby ostatných a nevidieť naše vlastné činy.“

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal:
„Ktokoľvek by chcel vedieť svoju cenu v očiach Allaha, nech sa najprv pozrie na cenu a význam, aký on dáva Allahovi. Tvárou v tvár každému činu, ktorý robí, musí najprv uvažovať, či je to dobrý a príjemný čin, a potom ho urobiť. A ak je to zlý a škaredý čin, tak by sa ho mal vyvarovať, pretože Allah si zasluhuje oddanosť viac.
A ktokoľvek urobí zlý čin v tajnosti, potom za tým musí nasledovať dobrý čin v tajnosti. A ktokoľvek urobí zlý čin verejne, musí ho kompenzovať tým, že urobí dobrý čin verejne.“

Imám Džá’far al-Sádiq vyrozprával, že Imám Ali Zayn al Abadín (pmsn) povedal:
„Beda, keď sa prihodí, že jeden predbehne svoje desiatky, na čo sa jeden zo spoločníkov spýtal, čo to znamená. On odpovedal, „Nepočul si Allaha, Mocného a Vznešeného, ako hovorí:

„Ktokoľvek urobí dobrý skutok, bude odmenený za to desaťkrát a ktokoľvek urobí zlý skutok bude mu to vynahradené iba tým istým. Takže keď urobí jeden zlý skutok, tak je zaznamenaný iba jeden zlý skutok v jeho knihe skutkov.“
A tak hľadáme útočisko u Allaha od každého, kto urobí desať zlých skutkov v jeden deň a ani jeden dobrý skutok, s ktorým môže prevýšiť jeho zlé skutky.“
– Ma’ani al Akbbar, str. 236, č. 1

Imám Muhammed Al-Báqir (pmsn) povedal, že Svätý Prorok (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) povedal:
„Sú tri kvality, ktoré by mal človek mať, alebo keď sa v ňom nájde aspoň jedna z nich, v súdny deň, mu dovolia stáť v tieni Allahovho trónu. Okrem toho tieňa tam iný tieň nebude. Sú to: že by mal robiť druhým len to, čo by chcel, aby oni robili jemu; a že by nemal kráčať pred nikým alebo za ním, ale iba s poznaním, že je to pre potešenie Allaha; a že nenájde chybu na svojom moslimskom bratovi, dokým tú chybu neodstráni najprv u seba, a nie prv než túto chybu neodstránil u seba, a nenájde ďalšiu chybu, kým neodstráni tú prvú u seba, a že bude radšej nachádzať chyby u seba a bude s tým spokojný, ako nachádzať chyby u ostatných ľudí.“
– Al-Káfi, zv. 2, str. 118

Svätý Prorok (pmsnajr) povedal:
„Boj sa Allaha a staraj sa o svoju povinnosť voči Nemu kdekoľvek si a jednaj s ľuďmi podľa dobrej morálky. A keď urobíš zlý skutok, urob dobrý skutok, aby si zlý skutok tým zmazal.“ – Amali al-Túsi, zv. 1, str. 189

Z autority Abu Sa’íd al-Khudrí, ktorý povedal: Počul som, ako Posol Allahov (pmsnajr) povedal:
„Ktokoľvek z vás vidí zlo, nech to zmení vlastnými rukami. Ak to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím jazykom. A keď to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím srdcom – a to je tá najslabšia viera.“

{Sľub daný Bohu dodržujte, ak by ste sa zaviazali na niečo a neporušujte prísahy po ich potvrdení, keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom. Veď Boh vie, čo konáte}
{Svätý Korán 16:91}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

 

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dobro VS Zlo

Pokrivenie Vznešeného Koránu (Teľa, zv. 2)

korán

Existuje mnoho vyrozprávaní od AhlulBayt (pmsn), ktoré indikujú pokrivenie Koránu a existuje mnoho vyrozprávaní pochádzajúcich od spoločníkov Proroka (pmsnajr), ktoré sa k nám dostali prostredníctvom sunnitov a nachádzajú sa v sunnitských knihách, a ktoré indikujú, že k pokriveniu Koránu naozaj došlo.[1]

Pokrivením Koránu sa mieni, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, je neúplný, a že niektoré z jeho slov boli upravené alebo úmyselne vymenené. Niektorí spomedzi islamských učencov sa domnievajú, že je pravdepodobné, že k pokriveniu došlo. Iní tvrdia, že je pravdepodobnejšie, že k žiadnemu pokriveniu nedošlo.

A tí, ktorí tvrdia, že k pokriveniu nedošlo, argumentujú nasledovnými bodmi:

1. Verš ochrany/uchovania: {My dozaista pripomenutie sme zoslali a dobre ho vieme uchrániť.}[2]

A tento verš môže byť chápaný tak, že Korán je chránený/uchovaný pred pokrivením a je v bezpečí v rámci ummy/národa pred pridaním, odstránením alebo zmenou jeho veršov, a že je v bezpečí pred ľuďmi klamstva a imámami zavádzania.

2. Všemohúci povedal: {A nič falošné sa doň ani spredu, ani zozadu nedostane, veď zoslanie od Múdreho, Chvályhodného to je!}[3]

A tento verš môže byť chápaný tak, že Korán je chránený pred tým, aby sa lži dostali medzi jeho listy, či už by malo ísť o výmenu niektorých slov, alebo pridanie, alebo odstránenie niektorých veršov alebo kapitol.

3. Vyrozprávania, ktoré naznačujú prekrútenie, môžu byť chápané tak, že odkazujú na prekrútenie významu, i.e. prekrútenie výkladov, a nie zjavenia, a toto je realita uznávaná všetkými moslimami.

4. Niektoré z vyrozprávaní, ktoré uvádzajú pokrivenie, majú slabý sanád (reťazec rozprávačov).

5. Akékoľvek vyrozprávanie, ktoré nie je možné vysvetliť, a ktoré indikuje, že došlo k prekrúteniu slov, alebo že chýbajú slová alebo verše, také vyrozprávanie by sme mali hodiť o stenu! To preto, že také vyrozprávania by boli protichodné s Koránom a neomylní (pmsn) povedali to, čo znamená: Ak sa k vám dostane čokoľvek, čo bolo vyrozprávané nami, no je protichodné s Knihou Allaha, zanechajte to/neberte to.[4]

6. Korán, ktorý bol zozbieraný v čase Proroka (pmsnajr), je tým, ktorý máme dnes v rukách. Bolo by totiž nemožné, aby si Allahov Posol (pmsnajr) nedal záležať na tom, aby počas jeho života nebol Korán spísaný a zozbieraný. Po ňom prišiel Abu Bakr, Umar a Zaid ibn Harith, aby ho zhromaždili. Po nich prišiel Uthman, aby ľudí zjednotil nad jednou Knihou/Mushaf, a aby spálil a zničil iné, ktoré sa od nej tak či onak líšili. Výsledkom je, že Mushad, ktorý máme dnes v rukách, je Mushaf uthmanský, ako vyrozprávali Al’ama (sunniti) a Al-Khasa (šia).

7. Tvrdenie o pokrivení Koránu je späté s refutáciou proroctva Mohammeda (pmsnajr), pretože Korán je zázrakom, s ktorým prišiel Prorok (pmsnajr).

8. Tvrdenie o pokrivení činí Korán, ktorý máme dnes v rukách, neužitočným a nebolo by možné sa naň spoliehať pokiaľ ide o vieru, nehovoriac o zákonoch jurisprudencie a podobne.

Pokiaľ ide o tých, ktorí tvrdia, že k pokriveniu došlo, ich dôkazmi sú:

1. Existuje veľké množstvo vyrozprávaní, ktoré pokrivenie potvrdzujú. Či už pochádzajú zo sunnitských, alebo šítskych zdrojov. Ako príklad toho, čo bolo vyrozprávané sunnou, Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Ten, kto by chcel čítať Korán za čerstva, ako keď bol zoslaný, nech ho číta podľa čítania Ibn Umm Abd.”[5] A podľa tohto vyrozprávania bol Ibn Masúd medzi najlepšími spoločníkmi, ktorí Korán namemorovali.

Okrem toho od Ibn Malíka vyrozprávali, že povedal: “Masahif (kópie Koránu) bolo prikázané zmeniť, a tak Ibn Masúd povedal: ‘Ten z vás, kto dokáže svoj Mushaf (kópiu Koránu) ukryť, nech ho ukyje, pretože každý, kto niečo ukryje, s tým príde v Deň zmŕtvychvstania.’ Potom povedal: ‘Z úst Allahovho Posla (pmsnajr) som recitoval/čítal sedemdesiat kapitol! Mám teraz zanechať to, čo som vzal z úst Allahovho Posla?!!’”[6] A podľa nich je sanád sahíh (vierohodný/autentický), presne ako povedal Ahmed Muhammad, ktorý vysvetlil Musnád Ahmed. A tiež to bolo vyrozprávané ibn Dawúdom, a v Tafsíri ibn Kathír, a ibn Sád vyrozprával jeho význam v Al Tabaqat.[7]

Význam hadísu je jasný: Teda že ibn Masúd verí, že Korán spísaný Uthmanom je nekompletný, alebo že bol minimálne predmetom nejakých zmien, a to kvôli jeho výroku: “A či mám zanechať toho, čo som vzal od Božieho Posla (pmsnajr)?” Tento výrok naznačuje, že to, čo vzal od Proroka (pmsnajr), sa tak či onak odlišuje od Koránu, ktorý spísal Uthman. A ibn Masúd (nech s ním má Allah zľutovanie) neustále trval na jeho názore a jeho opozícii voči tomu, čo spísal Uthman, až ho Uthman dal zabiť, keď ibn Masúd spálil Masahif (kópie Koránu) a Uthmanov Mushaf. Uthman ho dal zbiť, až zomrel. A tiež v knihách sunny je prítomných mnoho vyrozprávaní, ktoré naznačujú neúplnosť Koránu. Vo vyrozprávaniach dokonca spomínajú názvy kapitol a veršov, no v dnešnom Koráne sa tieto kapitoly a verše nenachádzajú![8]

Pokiaľ ide o vyrozprávania od AhlulBayt (pmsn), je ich mnoho. AhlulBayt (pmsn) nám prikázali recitovať tak, ako recitujú ľudia, až kým nepovstane Qa’im (pmsn). Šejkovi Mufídovi (nech s ním má Allah zľutovanie) bola položená otázka v “Al-Masa’il Al-Sorúriya”: Aký je význam Allahovej ochrany Koránu? Ide o to, čo je medzi dvomi obalmi, a čo majú dnes ľudia v rukách? Alebo sa stratilo niečo z toho, čo Allah (swt) zoslal prostredníctvom Proroka? A je Korán rovnaký, ako zhromaždil Veliteľ veriacich (pmsn)? Alebo je to ten, ktorý zhromaždil Uthman, ako vravia oponenti? A tak odpovedal:

“Niet pochýb o tom, že všetko to, čo sa nachádza medzi dvomi doskami Koránu, sú slová Allaha (swt) a Jeho zjavenie, a neobsahuje nič z reči ľudských bytostí. Je to zoskupenie toho, čo bolo zoslané, a zvyšok toho, čo Allah (swt) zoslal, je Korán[9] s tým, ktorý ochraňuje šáriu (jurisprudenciu), a tým, ktorému sú zverené rozhodnutia – to znamená Mahdi (pmsn) – nestratil z toho ani časť. No ten, čo zhromaždil to, čo je dnes prítomné medzi dvomi doskami, z istých dôvodov neobsiahol všetko. Dôvody sú: pretože niečo z toho nepoznal, pretože ohľadom niečoho mal pochybnosti, pretože o niečom rozhodol sám od seba a niečo z toho úmyselne vyňal.

Veliteľ veriacich (pmsn) Korán zhromaždil tak, ako bol zoslaný od začiatku až do konca a napísal ho tak, ako mal byť napísaný. Medínske verše umiestnil za mekkánske verše a rušiace verše za verše zrušené. Všetko umiestnil na svoje miesto. Z toho dôvodu Džá’far ibn Muhammad Al-Sádiq (pmsn) povedal: “Pri Bohu, ak by bol Korán čítaný podľa toho, ako bol zoslaný, našli by ste v ňom naše mená tak, ako v ňom boli pomenovaní tí pred nami.”[10] A tiež povedal: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina príbehov a príkladov a štvrtina prípadových štúdií a rozsudkov. A my, AhlulBayt, máme dokonalosť Koránu.”[11]

A Al-Madžlisi (nech s ním má Allah zľutovanie) povedal:

“Je správne, že naši imámovia (pmsn) nám prikázali čítať to, čo je medzi dvomi doskami a nepridať ani neodobrať z toho, až kým nepovstane Qa’im (pmsn), ktorý potom ľuďom umožní Korán čítať tak, ako ho zoslal Allah (swt), a ako ho zhromaždil Princ veriacich (pmsn).”[12]

2. Skutočnosť, že Uthman pálil Masahif (kópie Koránu) po tom, čo si vybral jednu z nich. Napriek skutočnosti, že medzi nimi existujú rozdiely. Presnejšie, spálil Mushaf Abdulláha ibn Mas’úda a jeho čítanie zaprel, a dal ho zbiť, až kým nezomrel, aj keď Allahov Posol (pmsnajr) povedal: “Každý, kto chce Korán čítať podľa toho, ako bol zoslaný, nech ho číta podľa recitácie ibn Umm Abda (ibn Masúda).”[13]

3. Nasledujúc sunnu predošlých, židia pokrivili Tóru a kresťania Bibliu. Povznesený Allah povedal: {vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}[14]

A hadís, ktorý hovorí o nasledovaní sunny predošlých, bol vyrozprávaný Prorokom (pmsnajr) a jeho neomylnými Ahlul Bayt (pmsn). Tento hadís je sahíh a bol vyrozprávaný mnohokrát.[15]

Význam nasledovania sunny predošlých je prítomný v realite. Rozhodne k tomu dochádza, ak človek čo len zbežne nazrie do histórie.[16]

4. Verš ochrany je alegorický. Môže mať mnoho výkladov a vysvetlení a medzi ne patrí, že Korán je chránený neomylnými (pmsn). A táto verzia výkladu bola naznačená vo vyrozprávaniach Ahlul Bayt (pmsn).[17]

A verš {nič falošného sa doň ani spredu, ani zozadu nedostane, veď zoslanie od Múdreho, Chvályhodného to je!}[18] je tiež alegorický a môže mať mnoho výkladov a vysvetlení.

Zvláštne je, že niektorí z nich odkazujú muhkam (jasné/presné) vyrozprávania, ktoré majú sahíh sanad, a ktoré boli vyrozprávané od neomylných Ahlul Bayt (pmsn), na verše mutashabih (alegorické) a pritom tvrdia, že rozumejú Koránu a sunne! Ktoré majú byť odkazované na ktoré?!! Muhkam (jasné/presné) na mutashabih (alegorické) alebo mutashabih (alegorické) na muhkam (jasné/presné)?!!

5. V žiadnom prípade nie je možné odmietnuť vyrozprávania, ktoré sú sahíh, pretože niektoré z nich sú muhkam (jasné/presné) v ich indikácii, že existuje pokrivenie alebo neúplnosť. A predošlé verše sú mutashabih (alegorické) a mutashabih (alegorické) odkazujú na muhkam, aby ľudia mohli pochopiť ich význam, a nie naopak.

Taktiež rozdiel v písmene alebo slove sa neberie v úvahu a rozdiely sú prítomné v siedmych čítaniach.

Prijatie čítania/recitácie neomylného je oprávnenejšie, než prijatie čítania/recitácie iných než je on. Minimálne príjmite jeho čítanie/recitáciu tak, ako prijímate čítania/recitácie iných. Niet dôvodu obmedziť sa na sedem čítaní/recitácií, aj keď existuje viac čítaní/recitácií než bolo vyrozprávaných.

6. Korán, ktorý máme dnes v rukách bol zhromaždený v čase Abu Bakra a Umara. Dôkazy o tom sú vyrozprávania sunnitov a šítov. Presnejšie, tento incident bol vyrozprávaný v histórii už veľakrát. Existovalo niekoľko Masahif (kópií Koránu), ktoré dal Uthman spáliť a ľudí zjednotil na jedinej Mushaf (kópii Koránu).

Pokiaľ ide o Korán, ktorý bol zhromaždený Prorokom (pmsnajr), ten je s Alím (pmsn), ktorý ho predložil ľuďom, no oni ho neprijali. A dnes je s 12. Imámom (pmsn). Dôkazmi toho sú mnohé vyrozprávania, ktoré pochádzajú od Ahlul Bayt (pmsn).

Salim ibn abi Salama povedal: Muž recitoval Korán Abu Abdulláhovi (pmsn). Počul som písmená z Koránu, ktoré boli odlišné od tých, ktoré čítali/recitovali ľudia. Abu Abdulláh preto povedal:

“Prestaň s touto recitáciou. Recituj tak, ako recitujú ľudia, kým nepovstane Qa’im. Pretože keď povstane Qa’im (pmsn), sám bude čítať Knihu Allaha (teda jedným spôsobom čítania) a bude mať so sebou Mushaf (kópiu Koránu), ktorú spísal Ali (pmsn).” A povedal: “Keď Ali (pmsn) dokončil spisovanie Koránu, ukázal ho ľuďom a povedal im: ‘Toto je kniha Allaha, ako ju Allah zjavil Mohammedovi a ja som ju zhromaždil medzi dve dosky.’ Oni nato: ‘My máme Mushaf (kópiu Koránu), v ktorej je zhromaždený Korán. Nepotrebujeme tvoju.’ A tak on nato: ‘Pri Bohu! Po týchto vašich dňoch ju už nikdy viac neuvidíte. Len som vás mal informovať, keď som ju spísal, aby ste ju mohli čítať.’”[19]

V inom vyrozprávaní, pochádzajúcom od Proroka (pmsnajr), sa spomína, že pred jeho smrťou dal Alímu (pmsn) papiere, v ktorých spísal Korán a prikázal mu, aby ich pozbieral a zabezpečil.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Korán, ktorý máme dnes v rukách, bol zozbieraný počas Prorokových (pmsnajr) čias, je to tvrdenie nepodložené a bez dôkazov. Presnejšie, bolo refutované tým, čo som predložil.

7. Proroctvo Mohammeda (pmsnajr) je podložené jeho morálkou/spôsobmi, dôveryhodnosťou, úprimnosťou, správaním pred tým, než bol vyslaný a mnohými zázrakmi, medzi ktoré patrí Korán. Množstvo z nich bolo veľakrát prerozprávaných mnohými ľuďmi z jednej generácie na druhú a sú uvedené v knihách histórie.

A medzi ne patrí to, čo sa udialo v deň jeho narodenia, rozštiepenie Iwan Kisra (Iwan Khosrau), zničenie 14 z jeho okien, uhasenie ohňov Perzie, ktoré neboli uhasené tisíc rokov, vyschnutie jazera Sawa, potopa údolia Al-Samawah a vrhnutie diablov s hviezdami a zbavenie ich sluchu.[20]

A medzi nimi je aj to, čo sa spája s nárokovaním si Proroctva a s výzvami ako rozštiepenie mesiaca, rozštiepenie stromov, naklonenie konáru, glorifikácia kameňmi v jeho rukách, vytrysknutie vody z končekov jeho prstov, prehovorenie/dosvedčenie nehmotných objektov a zvierat v jeho prospech, keď naň jeleň vyslal mier, prehovorenie otráveného mäsa v jeho rukách, keď preň prehovoril vlk v púšti, produkcia mlieka ovce Um Mi’bid, zablýskanie skaly v deň “Khandaq” (Priekopy) a pojedanie malého množstva jedla veľkým množstvom ľudí.[21]

Okrem toho Korán, ktorý máme v rukách, je podľa tých, ktorí vravia, že je pokrivený, Koránom od Allaha, no nie je úplný. Napriek tomu jeho zázrak pretrváva a je naň spoľah vo viere, v rozsudkoch a podobne. Aj keď sa ľudia rozchádzajú v tom, či koránskym zázrakom je jeho rečnícka pôsobivosť, alebo jeho štýl, alebo jeho múdrosť, dobré rady a správy o neviditeľnom, alebo to, že je bez rozporov, alebo je to férová jurisprudencia? Je možné povedať, že všetky tieto záležitosti sú zázrakmi Koránu. A tiež je možné povedať, že jeho zázrak je psychologický a vnútorný/skrytý. Svedčia o tom slová Allaha, Povzneseného: {A keby mohli byť Koránom uvedené do pochodu hory či keby ním bola zem rozdelená či mohli by za jeho pomoci prehovoriť mŕtvi (bol by to tento Korán)}[22], čo je podporené pokojom v duši veriaceho, keď ho číta. V prospech toho svedčí aj fakt, že Korán je liekom pre hrude. Fakt, že ak sú recitované niektoré z jeho veršov, majú účinok na nebeské a svetelné bytosti ako sú napríklad džinnovia, respektíve na fyzické bytosti, ako je ľudské telo.

Od neomylných (pmsn) bolo vyrozprávané, čo znamená: “Vskutku, ak by bola Al-Fátiha recitovaná 70 krát nad mŕtvym človekom, nebuďte prekvapení, keď ožije a vstane[23] {mohli by za jeho pomoci prehovoriť mŕtvi}.

A možno tento zázrak Koránu nebude zrejmý každému. Teda až na čas Qa’imovho (pmsn) objavenia sa, ako bolo vyrozprávané, že jeho spoločníci budú kráčať po vodnej hladine.[24]

Presnejšie, ak budeme uvažovať nad výzvou Koránu, zistíme, že zahŕňa každého. Tých, čo hovoria arabsky a iných, než sú oni. Všetkých ľudí a džinnov {Riekni: “Aj keby sa ľudia a džinnovia spojili, aby niečo podobné Koránu tomuto vytvorili, neboli by schopní prísť s niečim podobným, aj keby si navzájom pomáhali.”}.[25] Ak je zázrakom Koránu formulácia slov, teda rečnícka pôsobivosť alebo niečo iné, výzva tým, čo nehovoria arabsky, by bola bezpredmetná, a to aj v prípade, keď ich verš zahŕňa. Ak by bola záležitosť taká, teda ak by bol zázrak Koránu psychologický a vnútorný/skrytý, jeden koránsky verš by postačoval, aby bol jeho zázrak dokázaný. Respektíve postačila by časť verša {On Boh je Jedinečný, Boh sám o sebe Večný} alebo {V mene Allaha, Najmilostivejšieho, Intenzívne Milostivého}. Presnejšie, Baa’ v Bismilláh by postačovala na preukázanie jeho zázraku. Bolo vyrozprávané, že Princ veriacich (pmsn) hovoril o tajomstvách Baa’ zo slova Bismilláh jednu celú noc.[26]

A On, Povznesený, povedal: {A veru zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími nepriateľmi veriacich, sú židia a tí, ktorí k Bohu pridružujú; a zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími priateľmi veriacich, sú tí, ktorí vravia: “Sme kresťania!” A je to preto, že sú medzi nimi kňazi a mnísi a že nie sú pýchou naplnení. A keď počujú to, čo bolo Poslovi zoslané, vidíš, ako sa ich oči plnia slzami z poznania pravdy a vravia: “Pane náš, uverili sme, zapíš nas medzi tých, ktorí svedčia!}.[27] Nenamýšľajte si, že dôvod, prečo tí učenci Boha, kňazi a mnísi, uverili, je kvôli rečníckej pôsobivosti a štýlu. Dôvodom sú pravdy/reality, ktoré sa ukrývajú za slovami, ktoré spôsobili, že sa ich oči plnia slzami. Oni a im podobní sú dôkazom, ktorý odhaľuje zázrak Koránu synom Adama, a nie tým, ktorých poznanie je obmedzené na očividné a výlučne slová.

On, Povznesený, povedal: {A nie je možné porovnávať živých a mŕtvych. Boh dáva počuť, komu chce, ale ty nedokážeš, aby počuli tí, ktorí sú v hroboch}.[28] Kto odhalil zázrak Mojžiša (pmsn) deťom Adama? Boli to kúzelníci; keď rozpoznali, že Mojžišov zázrak nebol iba zdaním, pokorne padli na tvár.

Zhrnutie je: vravieť, že Korán je pokrivený, neznamená viac, než vravieť, že je nekompletný, alebo že niektoré slová boli zmenené. To všetko je založené na vyrozprávaniach neomylných (pmsn) a niektorých zo spoločníkov. A ani neúplnosť, ani zmena niektorých slov nenegujú skutočnosť, že to, čo máme dnes v rukách je Korán. Pretože vravieť, že je neúplný znamená, že v rukách máme časť z Koránu, preto niet problému v tom, že napriek tomu je od Allaha (swt).

Pokiaľ ide o tvrdenie, že niektoré slová boli zmenené ako “Umma” na “A’emma” (“národ” na “imámovia”) a “Idž’alna” na “Idž’al lana” (“učiň nás” na “učiň pre nás”), a “Talh” na “Tala’a”, v tom prípade je to podobné siedmym recitáciam alebo desiatim recitáciam, ktoré sú všeobecne prijaté všetkými moslimami dneška. Nikdy nevravia, že niekto, kto recituje ktorýmikoľvek z týchto recitácií, je v omyle. Aj keď sa niektoré slová lišia, či už v interpunkcii, alebo významovo.

A všetka chvála patrí Allahovi, ktorý nás neustále vyživuje spomienkou Naň a udelil nám Jeho vznešenú Knihu a veľký Korán. A všetka chvála patrí výlučne Allahovi.

korán

[1] Preskúmať Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 47, 55 a zv. 6, str. 67

            Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 113, 26, 25.

            Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.

            Sunnán ibn Madžá: Zv. 2, str. 853.

Sunnán Abu Dawúd: Zv. 2,str. 343.

Umdát Al-Qar’i od ‘Ayniho: Zv. 24, str. 247.

Al-Burhán od Zarkášiho: Zv. 2, str. 36.

Al-Itqán fi ‘ilúm Al-Qur’án od Siyútiho: Zv. 2, str. 69.

Sunnán Al-Darmi: Zv. 1, str. 318.

Zo šítskych zdrojov preskúmať Al-Káfi: Zv. 2, str. 634.

            Mukhtasár Al-Basa’ír: Str. 275, 213.

            Ghaybat od Al-Ni’mániho: Str. 333.

            Dalá’il Al-Imáma: Str. 106.

            Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 200 a ďaľšie.

[2] Al-Hidžr 15:9

[3] Fussilat (Boli učinení zrozumiteľnými) 41:42

[4] Ahmad ibn Khaled Al Birqi vyrozprával, že Ayúb ibn Al-Harr povedal: Počul som, ako Abu Abdulláh (pmsn) vyriekol: “Všetko sa vráti ku Knihe Allaha a k sunne a každý hadís, ktorý nesedí s Knihou Allaha, je trik.” A Kalíb ibn Mu’awiya Al-Asády vyrozprával, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak sa k vám dostane akýkoľvek hadís, ktorý bol vyrozprávaný nami, no nezhoduje sa s Knihou Allaha, je to hadís falošný.” A ibn Umayr vyrozprával, že všetci Hašemiti a iní než oni povedali: Prorok (pmsnajr) kázal a vyriekol: “Ó, ľudia, ak sa k vám dostane niečo, čo bolo vyrozprávané odo mňa, a čo sa zhoduje s Knihou Allaha, potom som to povedal. Ak sa k vám dostane niečo, čo bolo vyrozprávané odo mňa no nezhoduje sa to s Knihou Allaha, potom som to nepovedal.”

[5] Musnád Ahmed: Zv. 1, str. 7.

            Sunán ibn Madža: Zv. 1, str. 49.

Fadha’il Al-Sahaba: Zv. 46.

Al-Mustadrak od Al-Hakíma: Zv. 2, str. 227.

Al-Sunán Al-Kubra: Zv. 1, str. 452.

Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 9, str. 287 a iné.

[6] Musnád Ahmed: Zv. 6, str. 414.

            Fath Al-Báry: Zv. 9, str. 44.

            Taríkh Dmishq: Zv. 33, str. 138.

            Seir ‘Alam Al-Nobalá’: Zv. 1, str. 486.

            Dokonca aj v Sahíh Bukhári:

Šaqíq ibn Salama vyrozprával: Abdulláh ibn Mas’úd nám povedal: “Pri Bohu! Z úst Allahovho Posla, mier s ním, som vzal cez sedemdesiat súr. Pri Bohu! Spoločníci Proroka, mier s ním, vedia, že patrím medzí tých, ktorí majú najviac poznania v súvislosti s Knihou Allaha, no nie som ten najlepší z nich.” Šaqíq povedal: “Sadol som si, zatiaľ čo som načúval tomu, čo vravia. Nepočul som odpoveď, ktorá by tomu oponovala.”

– Sahíh Bukhári: Zv. 6, str. 102, Dvere Al-Qurrá’ (Recitujúci).

[7] Musnád Abi Dawúd Al-Tayalsi: Str. 54.

            Tafsír ibn Kathír: Zv. 1, str. 433.

            Al-Tabaqat Al-Kubra: Zv. 2, str. 342.

[8] Bukhári a Muslim s ich isnádom oznámili, že ibn Abás vyrozprával, že Umar ibn Al-Khattab mal kázeň po tom, čo sa vrátil z poslednej Hadž (púte), ktorej sa zúčastnil. V kázni povedal:

“Allah zoslal Mohammeda na základe pravdy a zjavil mu knihu. Časť z toho, čo zoslal, bol verš o ukameňovaní. Tento verš sme čítali, učili sme sa o ňom a dbali sme naň, pretože Allahov Posol (pmsnajr) ukameňovával a my sme ukameňovávali po ňom. Obávam sa, že v nadchádzajúcej dobe ľudia povedia, že v Knihe Allaha o tomto verši viac nenachádzajú ani zmienku. Tým pádom zídu zo správnej cesty na základe zanedbávania fardh (povinného úkonu), ktorý zoslal Allah.”

– Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 55.

– Sahíh Bukhári: Zv. 8, str. 25.

                        – Sahíh Muslim: Zv. 5, str. 116.

                        – Sunán ibn Madža: Zv. 2, str. 853.

                        – Sunán Abu Dawúd: Zv. 2, str. 343 a iné.

[9] Tento výraz je možné nájsť v niektorých kópiach Al-Masa’il Al-Sororiya.

[10] Takto je to uvedené v Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 47.

            Tafsír Al-Ajáši: Zv. 1, str. 13.

Dawúd ibn Farqád vyrozprával od toho, ktorý ho informoval, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak by bol Korán vyrozprávaný tak, ako bol zoslaný, našli by ste v ňom naše mená.” Následne vyrozprával hadís. Povedal, že Sa’ed ibn Al-Hussajn Al-Kindi uviedol, že Abu Džá’far (pmsn) dodal po “v ňom naše mená”: “rovnako, ako v ňom boli pomenovaní tí pred nami,” z knihy Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 55.

[11] V Al-Masa’il Al-Sorúriya: Str. 79 a v Tafsír Al-Ajáši: Zv. 1, str. 9: Abu Al-Džarúd vyrozprával: Počul som, ako Abu Džá’far (pmsn) vraví: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch a štvrtina o sunne a príkladoch. A my sme tí, ktorí majú moc Koránu.” Furat ibn Ibrahím vyrozprával od Asbágha ibn Nabáta, že Veliteľ veriacich (pmsn) povedal týmito slovami: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách. Štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch a štvrtina o halal a haram, a my máme dobré vlastnosti Koránu.” – Tafsír Furat Al-Kúfi: Str. 46. Al-Qadhi Al-No’mán Al-Maghabi vyrozprával od Princa veriacich (pmsn) týmito slovami: “Korán bol zoslaný v štyroch štvrtinách – štvrtina o nás, štvrtina o našich nepriateľoch, štvrtina o biografiách a príkladoch a štvrtina o povinných úkonoch a rozsudkoch, a my máme dokonalosť Koránu.” – Šarh Al-Akhbar: Zv. 3, str. 11.

[12] Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 74.

[13] Musnád Ahmad: Zv. 1, str. 7.

Sunnán ibn Madža: Zv. 1, str. 49.

Fadha’il Al-Sahaba: Str. 46.

Mustadrak od Al-Hakíma: Zv. 2, str. 227.

Al-Sunan Al-Kubra: Zv. 1, str. 452.

Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 9, str. 287 a iné.

[14] Al-Inšiqáq (Rozštiepenie) 84:19

[15] Musnád Ahmad: Zv. 5, str. 340.

            Sunán Al-Tirmidhi: Zv. 3, str. 321.

            Mustadrak Al-Hakím: Zv. 4, str. 445.

            Modžma’ Al-Zawa’id: Zv. 7, str. 261.

Tufat Al-Ahwazy: Zv. 6, str. 339 a iné zdroje. Pokiaľ ide o to, čo vyrozprávali Al-Khasa (šia), nazrite do: Al-Jaqín od ibn Tawúsa: Str. 339.

                                                ‘ilal Al-Šara’i: Zv. 1, str. 245.

                                                Kamal Al-Dín: STr. 481.

                                                Al-Ihtidžadž: Zv. 1, str. 151.

                                                Ghajat Al-Maram: Zv. 2, str. 120 a zv. 6, str. 179.

                                                Bihar Al-Anwar: Zv. 22, str. 387 a iné zdroje.

[16] Šejk Al-Kuleini vyrozprával, že Zuráraz vyrozprával, že Abu Dž’áfar (pmsn) povedal o výroku Allaha (swt) {vskutku stúpať budete stupeň po stupienku!}: “Ó, Zurárah! Azda tento národ po jeho Prorokovi (pmsnajr) nestúpal stupeň po stupienku v súvislosti so záležitosťou tou a tou, tou a tou, a tou a tou?” – Al-Káfi: Zv. 1, str. 415.

[17] Nazrite do Al-Kafi: Zv. 1, str. 214.

            Basa’ir Al-Daradžat: Str. 225.

            Wasa’il Al-Šia, výtlačok Ahlul Bayt (pmsn): Zv. 27, str. 180.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 23, str. 201.

*Taktiež Džábir vyrozprával, že počul Abu Džá’fara (pmsn) vravieť: “Nik z ľudí nemôže povedať, že Korán zhromaždil tak, ako ho zoslal Allah, iba ak klamár! Tak, ako ho zoslal Allah, ho nezhromaždil a nenamemoroval nik okrem Alího ibn Abi Táliba a imámov, ktorí nasledovali po ňom.” – Basa’ir Al-Daradžat: Str. 213. Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 88.

[18] Fussilat (Boli učinení zrozumiteľnými) 41:42

[19] Basa’ir Al-Daradžat: Str. 213.

            Mustadrak Al-Wasa’il: Zv. 4, str. 226.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 89, str. 88.

            Usul Al-Káfi: Zv. 2, str. 633.

[20] Nazrite do Amali Al-Šejk Al-Sudúq: Str. 360.

[21] Nazrite do Al-Kafi od Al-Halabiho: Str. 76.

            Aliqtisád od Šejka Al-Túsiho: Str. 79.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 17, str. 363, dvere zázrakov Proroka (pmsnajr).

            Sahíh Al-Bukhári: Zv: 4, str. 186.

[22] Al-Ra’d (Hrom) 13:31

[23] Šejk Al-Kuleíni vyrozprával, že Muawiya ibn Ammar uviedol, že Abu Abdulláh (pmsn) povedal: “Ak nad mŕtvym človekom budete recitovať súru Al-Hamd (Al-Fátiha, Kapitola 1) sedemdesiatkrát, jeho duša sa k nemu vráti, nebolo by to prekvapujúce.”

Al-Káfi: Zv. 2, str. 623.

Al-Da’wat od Qutb Al-Dín Al-Rowandy: Str. 188.

[24] Šejk Al-Nu’máni vyrozprával v Al-Ghayba: Abdulláh ibn Hammad Al-Ansári uviedol, že Muhammad ibn Džá’far ibn Muhammad vyrozprával, že jeho otec (pmsn) raz povedal:

“Keď povstane Qa’im, vyšle človeka do každého kúta Zeme, vraviac: Tvoja zmluva je v tvojich rukách. Preto ak budeš čeliť záležitosti, ktorej nerozumieš a nevieš, aké je nariadenie v súvislosti s ňou, nazri do svojich rúk a riaď sa tým, čo je v nich.” A tiež povedal: “Vojská vyšle do Konštantínopolu. Keď dôjdu k zálivu, napíšu niečo na ich nohy a budú kráčať po vodnej hladine. Keď ich Rimania uvidia, ako kráčajú po vode, povedia: ‘Ak toto sú jeho priatelia, čo kráčajú po vode, čo potom on?!’ V tom čase pre nich otvoria brány mesta a oni do nich vstúpia, a budú vládnuť tomu, čo chcú.”

            Al-Ghayba od Al-Nu’mániho: Str. 334.

            Bihar Al-Anwar: Zv. 52, str. 365.

            Ilzam Al-Nasib fi ithbat Al-Hudža Al-Gha’ib: Zv. 2, str. 251.

Mikyal Al-Makarim: Zv. 1, str. 130.

[25] Al-Isrá‘ (Nočná cesta) 17:88

[26] V Al-Sirát Al-Mustaqím sa spomína: Ibn Šahr Ašob povedal: Počul som, že on (pmsn) hovoril s ibn Abbásom o Baa’ z Bismilláh takmer až do úsvitu a povedal: “Ak by bola noc dlhšia, boli by sme pokračovali.”

            Al-Sirát Al-Mustaqím od Ali ibn Yúnus Al-‘Ámiliho: Zv. 1, str. 219.

[27] Al-Má’ida (Prestretý stôl) 5:82-83

[28] Fáter (Stvoriteľ) 35:22

Pokrivenie Vznešeného Koránu (Teľa, zv. 2)