Kázeň zo stretnutia s Imámom Al Mahdím (pmsn)

boh allah oddanosť patrí bohuImám Ahmed Al Hassán (mier s ním) bol prvý muž, ktorý vyhlásil, že on je ten, ktorý je zmienený vo vôli svätého proroka (mier s ním). Vôli, o ktorej prorok sľúbil, že bude ochranou pre tých, ktorí ju nasledujú. Preto skutok, že sa Imám Ahmed Al Hassán (mier s ním) k vôli prihlásil, musí byť neodmysliteľne chránený pred omylmi kvôli sľubu svätého proroka (mier s ním).

Nasledujú výňatky z prednášky Imáma Ahmeda Al Hassána (mier s ním), ktoré opisujú ako sa jeho volanie začalo:

„V mene Allaha, Milostivého, Milosrdného. V mauzóleách dvoch Imámov – Al Hádiho a Al Askariho – som sa po prvýkrát stretol s Imámom Al Mahdím v tomto fyzickom svete.

Na tomto stretnutí som spoznal Imáma Al Mahdího a toto stretnutie sa odohralo pred mnohými rokmi. Po tomto stretnutí som sa s ním stretol ešte mnohokrát, mier s ním. Objasnil mi mnohé veci, avšak nenariadil mi, aby som v tom čase komukoľvek doručil akúkoľvek správu. Prikázal mi, aby som sa správal dobre a poslušne, aby som dosiahol úrovne božieho správania.

Požehnal ma poznaním a dal mi vedieť o vážnych omyloch a zlých skutkoch odohrávajúcich sa v Hauze v Nadžafe. Či už to boli chyby v poznaní, alebo praktické chyby, sociálne, politické alebo ekonomické, alebo či už to bola degenerácia niektorých zo symbolov uvedenej Hauzy. Tento proces bol pre mňa veľmi bolestivý, keďže to predstavovalo kolaps posledného hradu, o ktorom som si myslel, že reprezentuje pravdu na tomto svete. Znamenalo to pre mňa skazenosť soli, pretože všetko skazené sa môže napraviť soľou, ale čo ak sa pokazí soľ?

Bol to bolestivý, smutný a strašidelný proces – to všetko naraz. Imám mi ukázal útlak, tyraniu a skazenosť. Ponechal ma tomu tvárou v tvár. Nevedel som, čo robiť. Mal by som sa vrátiť odkiaľ som prišiel? Otázka, ktorú som sa sám seba mnohokrát pýtal. Odpoveďou bolo, že teraz som sa sám stal podivínom uprostred Hauzy Nadžafu. S tým, čo som vedel o pravde, ako by som nemohol byť podivínom pre ľudí tohto sveta?

Prešli dni a mesiace a Allah si želal, aby som sa stretol s Imámom. Tentoraz ma poslal do Hauzy Nadžafu, aby som mohol odporučiť, čo Imám povedal, malej skupine študentov Hauzy. Myslel som si, že je dôležité, aby som na to stretnutie išiel, aj keby malo byť krátke. Táto schôdka predstavovala historický moment v mojom živote, pretože to bolo poprvýkrát, keď mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som pre neho pracoval spôsobom, ktorý bol verejný v Hauze v Nadžafe.

Na tých, ktorí ho uznávajú, nech je tisíce pozdravov a mier. Príbeh tohto stretnutia bol nasledovný: V jeden deň som spal a v mojom sne som uvidel víziu. Imám Al Mahdi stál blízko mauzólea Sayeda Mohameda, brata Imáma Al Askariho, mier s ním, a nariadil mi, aby som sa s ním stretol. Potom som sa zobudil. Boli dve hodiny ráno. Pomodlil som sa 4 Raká nočnej modlitby a išiel som spať. Následne som videl inú víziu a v nej bol taktiež Imám Al Mahdi. Žiadal, aby som sa s ním stretol.

Zobudil som sa. Boli 4 hodiny ráno. Skončil som svoje nočné modlitby, a potom som sa modlil modlitbu Fadžr.

Dva dni po týchto víziách, som cestoval do Samary, kde som našiel dvoch Imámov – Al Hádiho a Al Askariho, mier s nimi. Potom som sa vrátil do krajiny, kde som našiel Sayeda Mohameda, mier s ním. Ďalej som išiel do Bagdadu, kde som našiel Imámov Kázima a Džawáda, mier s nimi. Okrem toho som išiel ešte do Karbaly, kde som našiel Imáma Al Husseina a mučeníkov, mier s nimi.

V mauzóleu Imáma Al Husseina som v noci stretol Imáma Al Mahdího, mier s ním. Potom som sa s ním stretol ráno v Maqame Imáma Al Mahdího, čo je v Karbale na konci ulice Khidra.

Sadli sme si v Maqame sami. Bolo takmer prázdne, bez ľudí – okrem služobníka (Maqama), ktorý stál v ženskej časti modlitebne preč od nás. Bolo to 30. dňa v mesiaci Šaban, Hidžri, roku 1420. Po tomto stretnutí som sa vrátil a postil som sa v mesiaci Ramadán zo štedrosti Allaha. Na konci Ramadánu som odišiel do Nadžafu, aby som mohol odporučiť to, čo som sa naučil. Konverzácia medzi niektorými študentami a mnou bola veľmi živá. Výsledkom bolo pretrhnutie väzieb s niektorými z nich a úplný nesúhlas s inými z nich.

Niektorí so mnou súhlasili bez toho, aby mi pomohli a prešli dni a mesiace. Prešli skoro tri roky bez toho, aby sa ku mne prihlásil čo len jediný podporovateľ spomedzi študentov Hauzy. Áno, boli niektorí, ktorí so mnou súhlasili ohľadne peňažnej korupcie v Hauze. V tom čase sa začalo hnutie za nápravu.

Výsledkom však nebola obnova. Politika niektorých z Mardžov, ktorá sa týkala peňažných záležitostí, sa zmenila, ale bola to taká nepatrná zmena, že to sotva stálo za zmienku. Mnohí z učencov zostali rovnakí. Na druhej strane spoločnosť bola plná ľudí, ktorí trpeli hladom a chorobami na tele i na duši, a ani jeden z učencov nepracoval na tom, aby sa podmienky zmenili.

O niekoľko mesiacov neskôr sa môj vzťah s Imámom Al Mahdím, mier s ním, spomalil. Bol som poslom vyslaným ním a nebolo to iba moje vyhlásenie. Bola tu skupina študentov Hauzy – niektorí z nich ma poznali a niektorí so mnou nekomunikovali. Oni počuli a videli dôkazy v Kráľovstve nebeskom a trvali na tom, že mi sľúbia spojenectvo.

Varoval som ich pred ťažkosťami tejto záležitosti a povedal som im, že sa proti mne obrátia a opustia ma tak, ako ľudia Kúfy opustili Moslima ibn Aqíla. Ale oni mi sľúbili spojenectvo, a že mi budú slúžiť sami sebou, peniazmi a deťmi, ako sami priznali. Ja som však od nich nič také nežiadal. Bolo to v Džamadi 1423, Hidžri. Potom mi mnohí zo študentov Hauzy prisahali vernosť.

Následne ich však premohol strach a mňa začali prenasledovať Saddámove jednotky. Preto ich sľuby a spojenectvá už viac neplatili. Ďalej každý človek a skupina hľadali dôvod, aby sa mohli vykrútiť zo spojenectva so mnou a hľadali nejaké obvinenie, aby ma mohli obviniť. Ale na konci súhlasili s dvomi vecami; prvou bolo, obviniť ma z toho, že som veľký mág. Druhé obvinenie bolo, že kontrolujem džinov, používam ich a vyvolávam ich, aby som ich mohol ovládať.

Neskôr malá skupina študentov Hauzy – niektorých z nich som poznal a niektorí so mnou nekomunikovali – počuli a videli vízie Kráľovstva nebeského, ktoré im túto záležitosť potvrdilo. Naliehali, aby mi mohli prisľúbiť vernosť.

A tak som sa vrátil domov po tom, ako sa skupina rozdelila a so mnou ostali iba niekoľkí zo študentov Hauzy a niektorí z veriacich. V roku 1424 v mesiaci Džamadi, prvého dňa, ku mne prišla skupina veriacich. Znovu obnovili ich spojenectvo so mnou, vytiahli ma z domu a dawa sa opäť začala…

Počas posledných dvoch dní mesiaca Ramadán roku 1424 Hidžri (v novembri 2004), mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som oslovil ľudí zeme v ich celku a každému ohľadne ich príkazov, ktoré prídu od Imáma Al Mahdího.

Na tretí deň Šawalu mi Imám Al Mahdi, mier s ním, nariadil, aby som oznámil revolúciu proti utláčateľom, a aby som si vypočítal kroky a pracoval rýchlo, pretože som vyzýval k podpore pravdy a jej ľudí, a aby som pravdu uvádzal do praxe. Aby som vyriekol slová La ilaha illa llah (niet Boha okrem Allaha), pretože v skutku, Allahovo slovo je to najvyššie! Skutočne, Allahovo slovo je to najvyššie! Skutočne, Allahovo slovo je to najvyššie! A slovo neveriacich je to najnižšie.

Tak podporujte Allaha a On podporí vás a dá vám pevne stáť na zemi. Nie je tu azda priaznivec náboženstva Allahovho? Nie je tu Qaimov stúpenec? Nie je tu prívrženec zástupcu Allaha? Nie je tu patrón Allaha?

Neočakávam podporu/víťazstvo prostredníctvom učencov. Ako môžem očakávať podporu učencov, keď Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal vo viac ako jednom hadíse, že potvrdzuje, že mnohí z nich budú bojovať s Imámom Al Mahdím, mier s ním, s ich jazykmi a zubami. Budú proti nemu bojovať až do bodu, že ak sa záležitosť stane bezprostrednou, tak zničí 70 z ich veľkých učencov a 3000 z ich malých učencov.

Ako môžem očakávať od nich podporu, keď Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, „Allah podporí túto záležitosť s tým, ktorý nemá inovácie. Keby táto záležitosť nastala dnes, ten, ktorí uctieva idoly, z toho odíde.“

A idoli, ako hovorí Imám Al Sádiq, mier s ním, sú nepracujúci učenci, pretože v dobe Imáma Al Sádiqa neboli žiadne idoli okrem Abu Hanífa a im podobným.

A Imám Al Sádiq, mier s ním, povedal, „A keď sa objaví Qaim, tí, ktorí sa vidia ako ľudia tejto záležitosti, z nej výjdu. A tí, ktorí boli ako uctievači slnka a mesiaca, do tejto záležitosti vstúpia.“

A tí, ktorí Qaima nepodporujú, sú nepracujúci učenci, hoci ľudia očakávajú, že práve oni sú Qaimovými stúpencami. Ako môžem očakávať podporu od týchto učencov, keď Imámovia povedali, že sú to práve títo učenci, ktorých chybou je, že Umma (spoločenstvo moslimov) je rozdelená a podlomená?

V každom prípade, ó, ľudia Iraku! V skutku môj otec ma poslal k ľuďom zeme a začal s vami a s matkou miest – Al Nadžafom. V skutku som podporovaný Gabrielom, Michaelom, Israfílom, Kráľovstvom nebeským a z mnohých, ktorí ma prijali s pravdou, bol sňatý závoj a ich vízia je dne železná, pretože vidia to, čo ľudia nevidia.

A počujú to, čo ľudia nepočujú, a aké znamenie je väčšie ako toto znamenie duše?

Čo sa týka snov/vízií, často ku mne chodia delegácie z rôznych krajín, niektoré z ďaleka, z Nadžafu a mnohí z nich videli v ich snoch to, čo ich vedie k podpore tohto pravého posolstva.

Aj keby sa, ako príklad, vyskytli jedna alebo dve vízie, ktoré by niesli nepriateľstvo k rodine Mohamedovej, mier s nimi. Čo však majú robiť, aby reagovali na stovky, resp. tisíce vízií, v ktorých väčšina z ľudí vidí jedného z neomylných?

Zatiaľ čo Ahlul Bayt, mier s nimi, hovoria, „Ktokoľvek nás uvidí (vo sne), nás uvidel. Pretože diabol si nevezme náš obraz.“ Utláčatelia tak nemôžu nič, iba konštatovať, že sny nie sú dôkazom. Hoci pravý sen je časťou hodnosti proroctva a prorok a Ahlul Bayt sa o sny zaujímajú, a zaujímajú sa o počúvanie snov.

O výklad snov sa zaujímali vo veľkej miere a dokonca niektorí z prorokov svoju hodnosť dosiahli hlavne prostredníctvom snov a vízií, a ich interpretácia bola ako v prípade proroka Daniela, mier s ním.

A dokonca aj Nadžris, matka Imáma Al Mahdího, prišla do Iraku, aby sa vydala za Imáma Al Askariho kvôli pravému snu, ktorý mala. Riskovala vojnu a väzenie, zatiaľ čo bola vnučkou Cézara rímskeho. Dokonca aj kresťan Wahab podporoval Husseina, mier s ním, kvôli snu, ktorý mal o Ježišovi, mier s ním.

Dokonca aj vznešený muž bani Ummaya, Khalid, syn Saida al Aaasa, sa stal moslimom kvôli snu, ktorý mal o prorokovi, mier s ním, a jeho potomstve.

Napriek všetkému, nevedomí a tyrani falšujú a odmietajú sny bez toho, aby o nich dokonca čo i len premýšľali alebo uvažovali. A pri pravde, poviem vám, že to, čo sa deje s ľuďmi práve teraz, je veľké zjavenie prostredníctvom snov, ale väčšina z ľudí sú neveriaci v milosť Allaha a väčšina z nich Allahovi neďakuje.

Predstavuje to naše uprednostnenie Allahom, a predsa väčšina ľudí nie je vďačná.

A všetka vďaka a chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov!

Mnohým ľuďom som povedal o dôležitých udalostiach budúcnosti, ktoré sa udejú a stalo sa tak, ako som im predpovedal. Patrí medzi ne, keď som im povedal, že ľudia, ktorí mi prisľúbia spojenectvo ako prví, svoju prísahu vezmú späť, čo bolo pred rokom a pol. A tiež že tí, ktorí mi prisľúbili spojenectvo toho roku (2004) zoberú svoje sľuby späť.

A taktiež predpoveď konca vlády detí smilstva – Saddáma a jeho nečistých vojakov. A mnohé iné veci, ktoré sa nehodia do tejto krátkej kázne. Spýtajte sa tých, ktorí so mnou komunikovali. A ešte sa ich opýtajte na zázraky, ktoré videli na vlastné oči. A tak sa vás pýtam, pri Allahovi, v koho rukách je Kráľovstvo nebeské, je to Allah alebo Satan, nech ho Allah preklína?

Ak poviete, že tieto veci sú mágia alebo od džinov, a toto je vaše tvrdenie, rivalom je ten, kto hovorí, že Kráľovstvo nebeské je v rukách diabla, nech ho Allah preklína. A Allah preklína toho, kto vyriekne takýto nevedomý výrok a trvá na ňom, a nekajá sa preto Allahovi.

A dnes žiadam vašu pomoc tak, ako vašu pomoc žiadal môj starý otec, Al Hussein. Je tu niekto, kto nám pomôže? Pretože ak sa od nás odvrátite a zradíte nás, ako to urobili vaši otcovia pred vami, tak môj otec bol trpezlivý, tak ako ja budem trpezlivý, až dokým Namilosrdnejší nezjaví moju záležitosť.

Ako som bol trpezlivý minulý rok, keď ma zanechali ako Moslima ibn Aqíla, mier s ním. V tom čase som až na niektoľkých nemal žiadnych podporovateľov. A oni odišli iba zo strachu pred Saddámom, nech ho Allah preklína, a tiež z lakomstva k svetu. Ale Allah ma zachránil od Saddáma napriek všetkým pokusom jeho neveriacich jednotiek, aby ma zatkli.

A ktokoľvek popiera toto pravdivé pozvanie, som tu, medzi vašimi rukami. V tomto pozvaní sú tu desiatky veriacich, ktorým boli sňaté závoje a hľadia do Kráľovstva nebeského. Stovky alebo viac než stovky, ktorí videli pravdivé sny o Imámovi Al Mahdím, mier s ním, alebo o jednom z Imámov, mier s nimi, alebo o Fátime Al Zahre, mier s ňou, alebo o prorokovi, mier s ním a jeho potomstve, ktorí im nariadili, aby nasledovali toto pravdivé pozvanie.

A som pripravený na Mubahilu. Lepšie povedané, vyzývam učencov všetkých siekt a smerov islámu, sunni alebo šia, a nielen tých, ale taktiež učencov kresťanstva a judaizmu. Výzvou je, že ja som posol pre moslimov od Al Mahdího, pre kresťanov od Ježiša a pre židov od Elijáša.

A som pripravený debatovať s kýmkoľvek z nich skrze ich vlastné knihy. Som pokorný služobník, ktorý vie o Koráne viac, ako vedia oni. Tým, že mám prednosť poznania, ktoré mi bolo dané Allahom, viem o Biblii a Tóre viac.

Ba dokonca nemajú žiadnu silu, aby odpovedali na poznanie, ktoré nám bolo dané Allahom. Dovolím si byť optimista v tom, že ktokoľvek z nich hľadá vedenie, tak ho príjme. Čo sa týka tých, ktorí neveria kvôli svojmu želaniu pre tento nečistý svet, potom ich vyzývam k Mubahile na tom istom mieste. Ktokoľvek žije, by mal žiť jasne tak, aby to videli všetci a ktokoľvek umiera, by mal umrieť tak, aby to videli všetci.

Preto ktokoľvek ma príjme s prijatím pravdy, vyhrá v tomto svete a v posmrtnom živote a bude šťastný. A ktokoľvek ma odmietne, odmietne pravdu a stratí svet i posmrtný život. Už veľmi skoro uvidíte, akého hriechu ste sa dopustili, a akú svätosť ste porušili, a to, že budete ľutovať, bude márne. Už čoskoro budem nad vami dozorcom.

Ó, vy, semená zabijakov Husseina, syna Alího, mier s ním!! Pretože vaši učenci ho zabili pred vami vašimi mudžtahidmi, ako bol Al Šimr, syn Al Džawšana, Šams, syn Rabya a vaši predkovia im pomohli. A dnes, keby som chcel, mohol by som menovať, ktorý z vás je Šimr, syn Al Džawšana a Šams, syn Rabyho.

Ale počkajte! Čo mám robiť s tými bláznami, ktorí môžu sotva pochopiť jeden jediný hadís (vyrozprávanie)!? A nebuďte šťastní, ó, vy, utláčatelia!! Nebuďte šťastní, že vás nechávam, a že podstupujem hidžru – vysťahovanie z vašich rúk – pretože to nebude trvať dlho, než sa vrátim s mojím otcom, Mohamedom, synom Al Hassána, Mahdím, mier s ním, ktorý vám nedá nič iné len meč a smrť pod tieňom meča!

Ó, vy, ktorí ste boli spokojní s tým, čo urobili vaši predkovia a vo svojom živote ste nasledovali Šimra, nech ho Allah preklína, Šamsa, syna Rabyho, nech ho Allah preklína, a ľútosť vám nebude na úžitok, ó, vrahovia prorokov a synov prorokov.

Ó, vy, utláčatelia!!

Nebuďte šťastní, že vás nechávam, a že podstupujem hidžru z vašich rúk, pretože to nebude trvať dlho, než sa vrátim s mojím otcom, Mohamedom, synom Al Hassána, Mahdím, mier s ním, ktorý vám nedá nič, okrem meča a smrti pod tieňom meča!

A nenájdete nič okrem straty tohto sveta a posmrtného života kvôli tomu, čo vykonali vaše ruky, a čo vyslovili vaše jazyky z podvodov, zákerností, klamstiev a falošných obvinení. Môj otec k vám príde nahnevaný. Budete ľutovať, čo ste mi urobili, a ako ste znesvätili moju svätosť. Potom budete vedieť, že poznanie vám vôbec neprináša úžitok a proti komu ste sa to spikli, a akú svätosť Allaha,  Mohameda, Alího a ich rodiny, mier s nimi, ste znesvätili.

Ó, vy, prekrúcači slov a zabijaci prorokov a ich synov! Allah vám nedovolí, aby ste mi išli po krku, ako vám to dovolil u môjho starého otca, Al Husseina, mier s ním.

Takže toto je koniec a dnes je Allahov Väčší deň. A toto je varovanie spomedzi prvých varovaní. Vskutku je to jedno z veľkých varovaní. Je to varovný prst ľudstvu a ja sa vrátim k svojmu otcovi Mohamedovi, synovi Al Hassána, Mahdímu. Poviem mu, ako ste ma popreli, a ako ste znesvätili moju svätosť s vašimi klamstvami a falošnými obvineniami. A nakoniec, ako ste sa snažili ma uväzniť a zabiť ma bez toho, aby som vykonal akýkoľvek zločin. Konali ste tak preto, lebo ste vedeli, že pravda, s ktorou som prišiel, by vaše kamstvá nenechala len tak.

ahmed al hassan mahdi al hussain

Kázeň zo stretnutia s Imámom Al Mahdím (pmsn)

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

prorok mohamed posledna vola testament vedenie spravna cesta

{Je vám predpísané, ak by sa k niekomu z vás dostavila smrť a zanechal by po sebe niečo dobré, nech odkáže z neho rodičom a príbuzným, a to chvályhodným spôsobom. Je to povinnosť určená bohabojným.}
{Korán 2:180}

V poslednom verši môžeme vidieť, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nariadil veriacim, aby napísali poslednú vôľu, keď budú cítiť, že smrť je blízko. Zanechal teda aj pán veriacich, prorok Mohamed (mier s ním), poslednú vôľu? Alebo nesplnil záverečné nariadenie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený)?

 Ibn Abbás povedal: Štvrtok a aký štvrtok to bol! Bolesť posla sa zintenzívnila a povedal:

„Poďte sem, napíšem vám dokument, ktorý vám zabráni v tom, aby ste zišli zo správnej cesty.“

Ale Umar povedal, že prorok blúzni od bolestí, a že majú Korán, ktorý im stačí ako kniha Allahova.

Ahlul Bayt sa potom rozdelili a hádali sa medzi sebou. Niektorí z nich súhlasili s tým, čo povedal prorok, zatiaľ čo iní podporovali Umarovu mienku. Keď sa debata dostávala do bodu varu a boli veľmi hluční, posol Allahov im povedal: „Nechajte ma samého.“

Ibn Abbás povedal: „Pohromou bolo, že nezhody medzi spoločníkmi proroka zabránili tomu, aby prorok napísal pre nich ten dokument.“

Tento incident je dobre zdokumentovaný zo šia aj sunni zdrojov. Avšak príbeh pokračuje na jeho smrteľnej posteli.

V šítskych knihách, keď prorok (mier s ním) volá Imáma Alího (mier s ním) a niekoľko veriacich, vraví:

„Ó otec Hassána, dones mi pero a papier,“ a nadiktoval jeho vôľu, až dokým sa nedostal do bodu, keď povedal: „Ó, Ali, bude 12 Imámov a za nimi bude 12 Mahdíov. Ty, ó, Ali, si prvým z 12 Imámov. Boh ťa pomenoval v Jeho nebi Ali Al Mortada, princ veriacich, veľký pravdovravný, svetlý farúq (sudca a ten, ktorý rozlišuje medzi pravdou a klamstvom) a dôveryhodný a mahdi (správne vedený).

Tieto mená nemôžu byť skutočne prisudzované nikomu inému iba tebe. Ó, Ali, ty si môj strážca mojej vlastnej rodiny, živých a mŕtvych z nich. Moje ženy, ktoré živíš, ma nájdu zajtra a ktorú odmietaš, ja som od nej oslobodený. Nebudem ju vidieť a ona nebude vidieť mňa v Deň zmŕtvychvstania a ty si nástupca (Kalif) môjho národa po mne.

Keď príde na teba deň tvojej smrti, odovzdaj to môjmu synovi Hassánovi, užitočnému.

A keď príde na neho deň jeho smrti, nech to odovzdá môjmu synovi Husseinovi, mučeníkovi, čistému a zavraždenému.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, pánovi služobníkov a uctievačov, Alimu.

A keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Báqirovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Jafarovi Al Sadiqovi (úprimnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mússa Al Kádhimovi (trpezlivému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi Ali Al Redovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al Thiqovi (dôveryhodnému).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Alimu Al Násihovi (radcovi).

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeho synovi, Al Hassánovi Al Fadilovi.

Keď na neho príde deň jeho smrti, nech to odovzdá jeh synovi, Mohamedovi. Ide o moc svätej rodiny Mohamedovej, mier s nimi všetkými. Toto sú 12-ti Imámovia.

Potom bude 12 Mahdíov po nich. Potom, keď ho Allah príjme, nech to dá jeho synovi, prvému z blízkych. Má tri mená, jedno ako moje a môjho otca: Abdullah (boží služobník), Ahmad a tretie meno je Mahdi (vedený) a on je prvý veriaci.“

Tento hadís je mystérium a samo znamenie a je to jediná zaznamenaná vôľa Proroka Mohameda (mier s ním), ktorá je kompletná a bola schovaná pred zrakmi po dobu niekoľkých storočí a čakala na to, aby si ju nárokoval a prihlásil sa k nej pravý dedič.

– Ghaybat Al Túsi, str. 1505

Vôľa proroka Mohameda (mier s ním), ktorú napísal na jeho smrteľnej posteli

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Odpustenie VS Pomsta

odpustenie pomstaPriateľ Allaha sa nepomstí a ten, kto sa pomstí, nikdy nemôže byť priateľom Allaha.

Predtým, ako začneme, chcel by som sa opýtať: Je medzi čítajúcimi niekto, komu bolo ublížené tým, ako konali iní? Nie je to otázka, ktorou by som vás chcel dobehnúť. Ak je odpoveď áno, tak sa vás opýtam ďalšiu otázku:

Odpustili ste tejto osobe alebo ste odmietli s tou osobou hovoriť? Alebo ste s danou osobou pretrhli všetky kontakty kvôli jej konaniu?

[Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.]
[
Biblia, Matúš 6:14]

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Veriaci je ako zrkadlo iným veriacim v úprimnosti.”

Ako zrkadlo tvoj priateľ ti dáva úprimný obraz. Odpustí ti chyby, ale neskrýva alebo nepreháňa tvoju moc a slabosť.

Príbeh, ktorý ukazuje rozsah Allahovho (Oslavovaný a Vyvýšený) odpustenia:

Mu´adh ibn Džabal plakal, keď prišiel k vznešenému Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) a pozdravil sa mu. Vznešený prorok Mohamed (mier s ním) odpovedal na jeho pozdrav a opýtal sa:

“Prečo plačeš?”

“Pri dverách mešity je dobre vyzerajúci mladý muž, ktorý plače tak intenzívne ako matka, ktorej malý syn umrel a chce sa s tebou stretnúť, odpovedal Mu´adh ibn Džabal.”

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) súhlasil, že sa s ním stretne.

Mladý muž vstúpil a pozdravil vznešeného Proroka Mohameda (mier s ním), ktorý sa mu odzdravil a opýtal sa:

“Prečo plačeš?”

“Prečo by som neplakal? Spáchal som hriechy, ktoré Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nikdy neodpustí a uvrhne ma do Pekla”, odpovedal mladý muž.”

“Pridružil si spoločníkov k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený)? “

“Nie.”

“Zabil si niekoho?”

“Nie.”

“Aj keby boli tvoje hriechy veľké ako hora, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ich odpustí,” odpovedal vznešený prorok Mohamed (mier s ním).

“Moje hriechy sú väčšie ako hora,” vysvetľoval mladý muž.

“Sú tvoje hriechy veľké ako sedem zemí, moria, piesok, stromy, všetko, čo je na zemi, na nebesiach, hviezdy a trón?” – spýtal sa vznešený Prorok Mohamed (mier s ním).

“Moje hriechy sú väčšie ako všetko toto.”

“Beda ti! Sú tvoje hriechy väčšie ako tvoj Pán?”

Mladý muž sklopil svoju hlavu a odpovedal:

“Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nemá žiadne chyby, je to môj Pán, ktorý je Väčší.”

“Nemohol by si mi povedať aspoň o jednom z tvojich hriechov?” – opýtal sa vznešený Prorok Mohamed (mier s ním).

“Prečo nie?“ – odpovedal mladý muž, ktorý sa volal Buhlul.

“Sedem rokov som kopal hroby pre mŕtvych, vzal som ich plášte a predával som ich. Keď som otváral hrob, aby som vyzliekol plášť z mŕtveho tela, tak ma satan pokúšal a ja som urobil veľký hriech. Ako som sa vracal, telo zavolalo: Ó, mladý muž, nebojíš sa Vládcu Súdneho dňa? Beda ti pred ohňom súdneho dňa!”

Keď to dopovedal, mladý muž chcel vedieť, čo musí urobiť, aby sa vyhol trestu.

“Ó, hriešnik! Odstúp odo mňa, pretože sa bojím, že by som ťa mohol spáliť ohňom tiež!“ – kričal vznešený Prorok Mohamed (mier s ním)

Mladý muž, Buhlul, odišiel a išiel rovno do hôr. Úplne sa ponoril do uctievania, prosil Allaha a hľadal u Neho odpustenie.

Po dobu 40 dní plakal deň aj noc až tak veľmi, že dokonca i divé zvieratá boli zasiahnuté jeho plačom. Po 40-tich dňoch sa spýtal Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), aby ho buď potrestal ohňom alebo aby mu odpustil, aby nemusel čeliť potupe v Súdny deň.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) zjavil nasledovný verš, ktorý sa zmieňuje o odpustení pre Buhlula:

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia.}{Korán 3:135}

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) recitoval tento verš s usmievavou tvárou, a potom sa opýtal:

“Kto ma vezme k tomu mladému mužovi?”

Mu ´adh ibn Džabal súhlasil s tým, že ho k nemu vezme. Spolu s Mu´adh ibn Džabalom, vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) prišiel na miesto, kde bol mladý muž. Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) ho uvidel, ako stojí medzi dvomi balvanmi a bol ponorený do prosieb k Allahovi.

Jeho tvár potemnela zo spaľujúceho slnka a všetky jeho mihalnice vypadali kvôli intenzívnemu plaču. Divé zvery sa okolo neho zhromaždili a vtáky krúžili nad jeho hlavou, a všetci plakali nad jeho smutným a žalostným stavom.

Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) sa k nemu priblížil, zložil jeho ruky a zdvihol mu hlavu.

“Ó Buhlul! Dobré správy pre teba! Bol si oslobodený Allahom (Oslavovaný a Vyvýšený) od Ohňa pekla,” povedal vznešený Prorok Mohamed (mier s ním).

Potom sa Prorok (mier s ním) otočil k svojmu spoločníkovi Mu ´adh ibn Džabalovi a povedal:

“Takto by si mal konať nápravu za svoje hriechy.”

Raz spoločník vznešeného Proroka (mier s ním) začal biť svojho otroka. Otrok prosil:

“Pri Allahovi! Nebi ma. Kvôli Allahovi, odpusti mi.”

Pán mu však odmietol odpustiť a pokračoval v bitke.

Niektorí ľudia informovali vznešeného Proroka (mier s ním) o tvrdení otroka a Prorok (mier s ním) vstal a išiel na miesto, kde sa odohrával incident.

Hneď ako oči spoločníka spočinuli na Prorokovi (mier s ním), prestal otroka biť a Prorok (mier s ním) sa ho opýtal:

“On ťa dal pod prísahu Allahovu, ale ty si odmietol prepáčiť mu. A teraz, keď si sa na mňa pozrel, tak si ho prestal biť?”

Muž, aby si napravil svoje poľutovaniahodné správanie, povedal:

“Teraz ho kvôli Allahovi oslobodzujem!”

Vznešený Prorok (mier s ním) povedal:

“Keby si ho nebol oslobodil, bol by si padol tvárou do Pekelného ohňa!”

Odpustenie a pokánie

Prorok (mier s ním) nás inšpiroval takouto praxou, keď povedal svojim spoločníkom:

“Boh mi prikázal, aby som udržiaval vzťahy s tými, ktorí so mnou vzťahy pretrhnú, a aby som dal tým, ktorí mi nedajú, a aby som odpustil tým, ktorí ma utláčajú.”

Prorok (mier s ním) povedal, že:

“Ktokoľvek utrpí zranenie a odpustí tej osobe, ktorá to urobila, Boh zvýši jeho status na vyšší stupeň a odstráni jeden z jeho hriechov.”

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Ten, kto sa kajá z hriechu, je ako ten, kto hriech neurobil.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ak ti niekto ublíži, tak nebuď nahnevaný, pretože je to zákon prírody, že stromy, ktoré majú najsladšie ovocie, sú najviac bité.”

Prorok Mohamed (mier s ním) nás učil, že:

“Ten, kto nepreukáže milosrdenstvo, tomu nebude milosrdenstvo preukázané.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Ak sa služobník kajá úprimne, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ho miluje a zakryje jeho hriechy.”

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Sú tri znaky toho, kto sa kajá: Je úprimný k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), vyhýba sa falošnosti, pevne sa drží pravdy a je dychtivý v tom, aby robil dobro.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Hriech, ktorý ťa učiní smutným a kajáš sa pri tom, sa Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) páči viacej ako dobrý skutok, ktorý ťa učiní arogantným.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Úprimný kajúci: Sa hanbí za svoje hriechy, splní si povinnosti, o ktoré nedbal, napraví sa vo veciach dôvery k iným, odpustí tým, ktorí ho provokujú, nepýta si splatenie dlhu od tých, ktorí sú vo finančnej tiesni, rozhodne sa, že už nebude hrešiť, podriadi sa k zbožňovaniu, oddanosti a službe Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), keď uctievanie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) došlo do nesprávneho smeru kvôli nadmernému konzumu svetských potešení, priestupkov a neposlušnosti.”

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Moslim, ktorý sa stretáva s ľuďmi a trpezlivo znáša ich slová, ktorými mu ubližujú, je lepší ako ten, ktorý sa s ľuďmi nestretáva a nepreukazuje trpezlivosť, keď mu ubližujú.”

Imám Zainul Abidín (mier s ním) povedal:

Môj Bože! Ty si ten, kto otvoril dvere k Tvojmu odpusteniu a nazval si to kajanie sa, pretože Ty si povedal:

{Vy, ktorí ste uverili, učiňte pokánie k Bohu, pokánie úprimné, azda vám Pán váš vymaže vaše zlé skutky a dá vám vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v deň, keď Boh nevystaví poníženiu proroka a tých, ktorí s ním uverili. Ich svetlo bude bežať pred nimi i po pravici ich a budú hovoriť: „Pane náš, dokonaj nám naše svetlo a odpusti nám. Veď Ty máš nad všetkým moc“.}
{Korán 66:8}

Aké má ospravedlnenie ten, kto je nedbalý toho, aby vstúpil do dverí, keď sa otvorili?

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Najlepším skutkom pred Allahom je ospravedlniť osobu, ktorá vám ublížila a ukázať náklonnosť k príbuzenstvu, ktoré prerušilo kontakty s vami a jednať štedro k osobe, ktorá vám nič nedala.”

A potom recitoval nasledovný svätý verš:

{Riaď sa odpustením a prikazuj zvyky dobré a stráň sa tých neznalých.}
{Korán 7:199}

Imám Ali (mier s ním), v jeho testamente adresovanom Malikovi Al Aštarovi, uviedol:

“Naplňte svoje srdce až po okraj milosrdenstvom, láskavosťou a náklonnosťou k ľuďom.

Nikdy sa k ľuďom nesprávajte ako nenásytné zviera a nedovoľte, aby ste ich roztrhali na kusy, pretože to sú vaši bratia vo viere alebo rovnocenné stvorenia. Dajte im ten istý stupeň ospravedlnenia, o akom dúfate, že dá Allah vám, pretože ste nad nimi a ten, kto vás určil je nad vami a Allah je nad tým, kto vám dal túto pozíciu.”

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal:

“Osoba, ktorá najviac potrebuje odpustiť iným je ten, kto má najväčšiu moc, aby ostatných potrestal.”

“Ovládnite svoj hnev a odpustite osbe, ktorá je vinná, zatiaľ čo ste pri moci.”

“Ak získate nad nepriateľom moc, uvažujte o tom, že mu odpustíte ako znamenie vašej vďačnosti za vašu moc.”

Imám Džá´far Al Sádiq (mier s ním) uviedol:

“Odpustiť druhým, zatiaľ čo ste pri moci, je zhodné s postupom prorokov (mier s nimi) a zdržanlivých.”

“Existuje dobrá odplata a zlá odplata. Existuje odplata kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), a potom je odplata kvôli egu.”

“Najlepšia odplata je sám seba zlepšiť. Je ľahšie vyhrať nad nepriateľom úprimnosťou a dobrými skutkami ako hnevom a zlými skutkami.”

“Najlepšia odplata je odpustenie. Najhoršou odplatou je nenávisť a hnev a ubližovanie jeden druhému.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Najlepšie vo viere je: Láska kvôli Allahovi a nenávisť kvôli Allahovi.”

V inom hadíse, Svätý Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“Ktokoľvek miluje kvôli Allahovi, nenávidí kvôli Allahovi, dáva kvôli Allahovi a odopiera kvôli Allahovi, skompletizoval svoju vieru.”

“Mal by som odplatiť utláčateľovi v tomto svete aj v budúcom živote. Mal by som sa pomstiť niekomu, kto videl, že je niekto utláčaný a mohol pomôcť, ale nepomohol.”
– Hadís Qudsi

Robte veci iba kvôli Allahovi

V bitke Khandaq moslimovia okolo seba kopali priekopu na svoju obranu, aby sa cez ňu nemohol dostať nepriateľ.

Jeden muž zo strany nepriateľov, ktorý sa volal Amr bin Abdawud, ktorý bol známy pre svoju silu, odvahu a umenie boja, sa dostal cez priekopu. Všetci moslimovia mali obavy z boja s ním, iba Imám Ali (mier s ním) prišiel a bojoval s ním.

Nastal zúrivý boj, až dokým Imám Ali (mier s ním) nezhodil Amra na zem a nevyšiel na jeho hruď, pripravený ho zabiť. Práve keď sa Imám Ali (mier s ním) chystal zabiť tohto nepriateľa islámu, Amr napľul do tváre nášho Imáma Aliho (mier s ním). Každý si bol istý, že kvôli tejto urážke, sa Amr stretne so smrťou ešte rýchlejšie, ale na ich počudovanie, Imám Ali (mier s ním) sa postavil z hrude Amra a odišiel. Amr atakoval Imáma (mier s ním) znovu krátko na to a Imám (mier s ním) Amra premohol a zabil ho.

Potom, ako bolo po bitke, sa ľudia pýtali Imáma Aliho (mier s ním) na dôvod, prečo ušetril Amra smrti prvýkrát, keď ho premohol. Imám (mier s ním) na to odpovedal, že keby ho bol zabil, tak by to nebolo len kvôli Allahovi, ale aj pre uspokojenie jeho hnevu a preto ho pustil.

Potom, pri druhej príležitosti, Imám Ali (mier s ním) kontroloval svoj hnev a zabil Amra čisto iba kvôli Allahovi.

Morálka

Hoci váš úmysel môže byť dobrý, to sa môže ľahko zmeniť. Tak, ako urobil Imám Ali (mier s ním), tak isto si vždy buďte istí, že robíte veci iba kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Potraste si rukou so svojím nepriateľom, aj keď to nenávidí, pretože je to niečo, čo Allah, Najvyšší a Najväčší, prikázal urobiť svojim služobníkom, hovoriac:

{Dobrý skutok a zlý skutok sa nevyrovnajú. Odrážaj to zlé tým, čo je lepšie a hľa, ten, medzi ktorým a tebou bolo nepriateľstvo, sa stane akoby dôverníkom blízkym. Bude dané len tým, ktorí trpezlivými boli a bude dané len tomu, kto má šťastie obrovské.}
{Korán 41:34-35}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Odpustenie VS Pomsta

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Viera VS Neviera

 

Jedným z 5 pilierov islámu je viera. Bez viery nie je žiadna blízkosť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Základom každého náboženstva je viera. Viera nie je iba presvedčenie o pravde daného princípu, ale je to v základe prijatie princípu ako základu činu.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“…telo nemá žiadny úžitok bez hlavy. Podobne pravá viera nemá žiadny úžitok bez atribútov odovzdanosti, vytrvalosti a trpezlivosti.”

Viera v isláme je morálnym základom pre skutok a blahobyt človeka. Preto viera v islám je pevná viera, ktorá vyviera z poznania a neotrasiteľného presvedčenia Jedinosti Allaha, v Jeho vlastnosti a zjavené vedenie. Ten, kto v to verí, sa nazýva mu´min (verný).

{Takto podrobne vysvetľujeme znamenia a nech hovoria: „Naučil si sa to“. Objasníme ich ľuďom, ktorí majú poznanie.}
{Korán 6:105}

Viera vedie človeka k životu v poslušnosti a podriadenosti kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Človek, ktorý žije takýto život podriadenosti, je známy ako moslim. Preto je viera počiatočným bodom, ktorý vedie človeka k životu v podriadenosti k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Človek sa nemôže stať moslimom bez viery.

{A aby Boh očistil tých, ktorí uverili a postupne zničil tých, ktorí odmietli veriť.}
{Korán 3:141}

{Tí, ktorí uverili a potom veriť odmietli a potom znova uverili a potom znova veriť odmietli a potom svoje odmietnutie viery ešte vystupňovali, tým by Boh už viac neodpustil a ani by ich na cestu správnu neusmernil.}
{Korán 4:137}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Najsilnejšie puto viery je lojalita kvôli Allahovi a odpor kvôli Allahovi, láska kvôli Allahovi a nepriateľstvo kvôli Nemu.”

Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“Najlepšie skutky sú milovať kvôli Allahovi a nenávidieť kvôli Allahovi.”

Keď sa Imáma Alího (mier s ním) opýtali na vieru v náboženstve, on odpovedal, že štruktúra viery je podporovaná štyrmi piliermi a to sú: vytrvalosť, presvedčenie, spravodlivosť a džihád.

Podobne Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Veriaci má silu v náboženstve, rozhodnutie spolu so zhovievavosťou, vieru s presvedčením, horlivosť (v hľadaní) poznania, aktivitu s vedením, poslušnosť so spravodlivosťou, poznanie so zhovievavosťou, zdvorilosť s priateľstvom, štedrosť so spravodlivosťou, striedmosť v bohatstve, pôvab v hladovaní, odpustenie s inteligenciou, poslušnosť k Allahovi podľa Jeho príkazov, vzdanie sa apetítu, zbožnosť v želaniach, horlivosť vo vedení džihádu, uctievanie v oddanosti a vytrvalosť v ťažkostiach.”

Je dôstojný počas nešťastia, trpezlivý v strese a vďačný v pohodlí. Neohovára ľudí, ani sa nestane pyšným, a ani nepretrhne putá s príbuzenstvom. Nie je slabý, ani drzý, ani hrubý. Jeho zrak ho nepredbehne, ani brucho ho neodhalí, ani ho nepremôže jeho privátna partia.

Nie je pravda, že by nenávidel ľudí, ani ľuďom nič nevyčíta, a ani nekradne. Podporuje obeť pred nespravodlivosťou a má milosrdenstvo k chudobným. Jeho vlastné ja je v strese kvôli nemu, zatiaľ čo ľudia sú kvôli nemu v pohodlí. Neželá si slávu (a hriechy) tohto sveta a ani sa nestane netrpezlivým kvôli poníženosti.

Existuje cieľ, ktorý ho robí zaneprázdneným. Nie je žiadna chyba v jeho úsudku ani slabosť v jeho myšlienke, a ani strata v jeho náboženstve. Vedie toho, kto si žiada jeho radu. Pomáha tomu, kto mu pomáha, zdržiava sa nemravnosti a nie je nevedomý.
– Usúl Káfi

Viera môže byť daná iba Bohom a znamená, že ľudská bytosť uznáva Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený) veľkosť a nadradenosť, jeho vlastnú pozíciu ako boží služobník, ktorý Mu dlží vďačnosť za Jeho milosrdenstvo k človeku. Posol Allahov (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal:

“A skutočne Allah dáva svet (dunya) tomu, koho miluje a tomu, koho nemiluje. Ale On vieru nedáva nikomu, iba tomu, koho miluje.”

{Tí, ktorí sa usadili v týchto príbytkoch a prijali vieru už pred ich príchodom, majú radi tých, ktorí emigrovali k nim a nenachádzajú vo svojich hrudiach žiadnu potrebu v tom, čo tým bolo dané a uprednostňujú pred sebou iných, aj keď by boli sami v núdzi. Kto je ochránený pred lakomosťou svojej duše, to je ten, ktorý prospel.}
{Korán 59:9}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ak rozrežem verného moslima na kúsky, aby ma nenávidel, tak sa nestane mojím nepriateľom. A ak dám všetko bohatstvo tohto sveta pokrytcovi, aby sa stal mojím priateľom, tak sa mojím priateľom nestane.”

Je to tak, lebo Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ó Ali! Žiadny verný moslim nikdy nebude tvojím nepriateľom a žiadny pokrytec nikdy nebude tvojím priateľom.”
– Nahjul Balagha

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Chcem vás naučiť 5 z tých vecí, ktoré si zasluhujú vašu najväčšiu túžbu získať ich:

Majte nádej iba v Allaha.

Nebojte sa ničoho, iba hriechu.

Ak niečo neviete, nikdy sa nehanbite priznať si nevedomosť.

Ak niečo neviete, nikdy neváhajte alebo necíťte sa zahanbene naučiť sa to.

Získajte trpezlivosť a vytrvalosť, pretože ich vzťah k pravej viere je ako hlava k telu. Telo je bez úžitku bez hlavy. Podobne, pravá viera nemôže mať úžitok bez atribútov odovzdanosti, vytrvalosti a trpezlivosti.”
– Nahjul Balagha

Ten je najmúdrejší a je mužom, ktorý má najviac poznania, ktorý radí ľuďom, aby nestratili nádej a vieru v milosrdenstvo Allahovo, a aby si neboli príliš istí, a aby neboli prehnane sebavedomí, že sú imúnni od Jeho hnevu a trestu.
– Imám Ali, Nahjul Balagha

Imámovi Alímu povedali o Charidžitovi, že v noci vstal, aby sa modlil a recitoval Svätú knihu.

Imám Ali (mier s ním) povedal: “Spať s tým, že mám úprimnú vieru v náboženstve a v Allaha je lepšie, ako sa modliť s neistou vierou.”

Žiarlivosť u ženy je neodpustiteľná, ale u muža je to hriech jeho viery v náboženstve (pretože islam povoli polygamiu a zakázal polyandriu).
– Imám Ali, Nahjul Balagha

Obraňujte svoju vieru v Allaha s pomocou dobročinnosti. Ochráňte svoje bohatstvo s pomocou zakátu. Nechajte, aby vás modlitby strážili pred nešťastím a pohromami.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Pre toho, kto nemá skromnosť, pre toho nie je viera.”

On (mier s ním) tiež povedal: “Odstrániť horu je ľahšie ako odstrániť vieru.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Viera nie je určená vonkajším zjavom a nádejami. Viera je to, čo je čisté v srdciach a zaistené skutkami.”

Ježiš (Ísa) (mier s ním) povedal:

“Skutočne, ako plodiny nemôžu kvitnúť, iba keď majú vodu a hlinu, takisto pravá viera nemôže kvitnúť, iba cez poznanie a činy.”

Preosievací proces slabých vo viere

Noah a ďatľové semienko:

V knihe Ghaybat Al Numáni sa hovorí:

Salama bin Mohamed vyrozprával od Ahmada bin Ali bin Dawúda Al Qúmmiho, od Mohameda bin Al Hassána Al Sáffara, od Ahmeda bin Mohameda bin Eessaho, od niekoho z jeho spoločníkov, že Abu Abdulláh Al Sádiq povedal:

“Prorok Noah (mier s ním) žiadal Allaha, aby trápil jeho národ. Allah mu zjavil, aby zasadil ďatľové semienko. Ak vyrastie a bude jesť z jeho plodov, Allah bude trápiť jeho ľud a zničí ich.”

Prorok Noah (mier s ním) zasadil semienko a povedal o tom svojim spoločníkom. Palma vyrástla a zarodila svoje plody. On jedol z jej plodov a dal z toho jesť aj svojim spoločníkom.

Jeho spoločníci mu povedali: “Ó, prorok Allahov, čo bude so sľubom, ktorý si nám dal?

Prorok Noah (mier s ním) sa modlil k Allahovi, aby vyplnil sľub, ktorý mu dal.”

Allah mu zjavil, aby zasadil ďalšie semienko, a keď vyrastie a bude mať palma plody, Allah ich bude trápiť.

Noah (mier s ním) o tom povedal svojim spoločníkom. Rozdelili sa na tri skupiny. Jedna skupina boli tí, ktorí neverili, druhá skupina sa pretvarovala a tretia skupina stále verila Noahovi (mier s ním).

Prorok Noah (mier s ním) znovu zasadil semienko. Vyrástlo a rodilo plody. On jedol z jeho plodov a dal aj svojim spoločníkom.

Povedali: “Ó, prorok Allahov, čo bude so sľubom, ktorý si nám dal?”

Noah sa modlil k Allahovi. Allah mu zjavil, aby zasadil tretie semienko, a keď vyrastie a zarodí plody a bude jesť z jeho plodov, potom Allah týchto ľudí zničí.

Noah (mier s ním) povedal o tom svojim spoločníkom. Dve skupiny (pokrytci a tí, ktorí verili) sa rozdelili na tri skupiny – jedna skupina prestala veriť, jedna skupina sa pretvarovala a jedna skupina stále verila Noemu (mier s ním).

Prorok Noah (mier s ním) to urobil 10 krát a zakaždým sa jeho spoločníci rozdelili na tri skupiny. Na desiaty raz niektorí z jeho úprimných spoločníkov k nemu prišli a povedali mu:

“Ó, prorok Allahov, hoci urobíš to, čo si sľúbil alebo nie, aj tak si pravdovravný. Ty si prorok zoslaný Allahom a my nikdy nepochybujeme o tom, čo robíš.”

Takýmto spôsobom Allah zničil Noemových (mier s ním) ľudí, okrem verných spoločníkov, ktorí Noemu verili (mier s ním). Noah a jeho úprimí spoločníci sa plavili na arche a tak ich Allah zachránil po tom, čo boli skúšaní, preosievaní a prečistení.
– Bihar Al-Anwar, zv. 11, str. 339

Abu Abdulláh (mier s ním) povedal:

“Veľmi málo Arabov bude s Qaimom.”

A tak mu bolo povedané: “Ale veľa z nich túto vec o Qaimovi opisuje!”

A tak povedal: “Ľudia musia byť testovaní, preosievaní a roztriedení a veľa ľudí neprejde cez sito.”
– Ghaybat Al-Numáni, str. 204

Príklad preosievacieho procesu je to, čo povedal Imám Ali bin Abi Tálib (mier s ním) a je to príklad človeka, ktorý mal ryžu a vybral z nej všetky nečistoty (z misky s ryžou vybral červy), a potom odišiel. Keď sa vrátil v miske bolo ešte viacej červov. Potom vzal misku, vybral všetky zrná, v ktorých boli červy a odložil misku na tak dlho, ako si to prial Allah.

Potom sa stala tá istá vec. Vrátil sa k ryži a zistil, že veľa z týchto červov je vnútri misky. Vybral ich z misy preč a znovu ju vyčistil. A stalo sa tak znovu a znovu, až dokým nezostalo iba zopár zrniečok, ktoré červy nezničili. A nezostane nikto iba zopár pravých veriacich. Žiadna fitna nimi neotrasie.

Pri Allahovi táto vec, na ktorú čakáte (Qaim), sa nestane, dokým si nenapľujete do svojich tvárí. A dokým nebudete nazývať jeden druhého klamárom, a dokým nikto zo šia moslimov nezostane okrem tých, ktorých je tak málo, ako je soli v jedle.

{Ten, kto s pravdou prišiel a ten, kto ju uznal, to sú tí bohabojní.}
{Korán 39:33}

Typy Khufr (neviery)

Korán používa slovo Khufr na označenie ľudí, ktorí zakrývajú alebo skrývajú realitu. Korán používa toto slovo na identifikáciu ľudí, ktorí popreli Allahove láskavosti tým, že neprijali Jeho nadvládu a autoritu. Khufr je slovo opačného významu oproti viere a je to neviera v Allaha, a Káfir je neveriaci. Tento typ Khufr je nazývaný Khufr Al Akbar alebo Veľký khufr. Existujú mnohé typy Khufr Al Akbar:

Neviera z tvrdohlavosti (Khufr Al Inad): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto pozná pravdu a priznáva, že pozná pravdu. Vlastným jazykom prizná svoju vedomosť, ale odmieta ju prijať a vyhýba sa urobiť vyhlásenie. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{„Hoďte do pekla každého odmietajúceho vieru, tvrdohlavého“}
{Korán 50:24}

Neviera z popierania (Khufr Al Inkar): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto popiera srdcom aj jazykom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Poznajú dobrodenie Božie, ale aj tak ho popierajú. Väčšiu časť z nich tvoria tí, ktorí odmietajú veriť}
{Korán 16:83}

Neviera z arogancie a pýchy (Khufr Al Kibr): Neviera diablov je príkladom tohto typu Khufr. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{A tí, ktorí za lož označia naše znamenia a povyšovať sa budú nad ne, tí budú obyvateľmi ohňa, budú v ňom naveky.}
{Korán 7:36}

Neviera z odmietutia (Khufr Al Džuhúd): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto uznáva pravdu vo svojom srdci, ale odmieta ju jazykom. Tento typ Khufr sa aplikuje na tých, ktorí sa nazývajú moslimovia, ale ktorí odmietajú všetky potrebné a prijaté normy islámu, ako je modlitba a zakát. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal:

{Popierali ich a pritom sa ich duše bez pochýb o nich uistili, popierali ich len z krivdy a z povýšenia. Pozri sa, aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili.}
{Korán 27:14}

Neviera z pokrytectva (Khufr Al Nifaq): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto predstiera, že je veriaci, ale skrýva svoju nevieru. Takáto osoba sa nazýva munáfiq alebo pokrytec. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený hovorí):

{Pokrytci budú v spodnej úrovni ohňa. Pre nich už nenájdeš nikoho, kto by im pomohol a podporil ich, }
{Korán 4:145}

Neviera preto, aby sme pretvorili haram – zakázané na halal – povolené: Toto sa vzťahuj na niekoho, kto prijíma ako povolené to, čo Allah učinil zakázaným ako alkohol alebo smilstvo.

Iba Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má privilégium urobiť veci halal a haram a tí, ktorí chcú prekážať jeho právu, sú ako rivali voči Nemu, a preto sú mimo hraníc viery.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Nehovorte o tom, čo vaše jazyky lživo opisujú: „Toto je dovolené a toto zakázané“, aby ste si vymýšľali o Bohu lži. Tí, ktorí si vymýšľajú o Bohu lži, nikdy neuspejú.}
{Korán 16:116}

Neviera z nenávisti k akýmkoľvek Allahovým príkazom (Khufr Al Kurh): Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Tí, ktorí odmietli veriť, tí v nešťastí spočinú a skutkom tých zblúdiť dá. To preto, že sa im protivilo to, čo Boh zoslal, a tak ich skutky márnymi učinil.}
{Korán 47:8-9}

Neviera kvôli výsmechu a posmechu (Khufr Al Istihzaha): Allah (Oslavovaný aVyvýšený) hovorí:

{Ak by si sa ich na to spýtal, povedali by: „My sme sa len rozprávali a zabávali.“ Povedz: „A či z Boha, Jeho znamení a posla ste si posmech robili?“ Neospravedlňujete sa, vy ste vieru odmietli znova potom, ako ste sa veriacimi stali. Ak prepáčime skupine z vás, druhú skupinu trápeniu podrobíme za to, že jej členovia previnilcami boli.}
{Korán 9:65-66}

Neviera kvôli vyhýbaniu sa (Khufr Al I´radh): Toto sa vzťahuje na tých, ktorí sa obrátia a vyhýbajú sa pravde. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Kto väčšiu krivdu pácha než ten, komu boli pripomenuté znamenia Pána jeho, ale on sa od nich odvrátil a zabudol, čo jeho ruky vykonali?! My sme učinili na ich srdciach rúško, aby mu neporozumeli a hluchotu v ich ušiach. A keď by si ich vyzýval k správnemu usmerneniu, správne usmernení nikdy nebudú.}
{Korán 18:57}

Neviera kvôli tomu, aby sme nahradili Allahove zákony (Khufr Al Istibdal): Toto by mohlo mať formu:

  1. Odmietnutie Allahových zákonov (šaríe) bez ich popierania
  2. Popieranie Allahových zákonov a ich odmietanie
  3. Nahradenie Allahových zákonov s právom, ktoré vymyslel človek

{Majú snáď spoločníkov, ktorí im uzákonili z náboženstva, čo Boh nepovolil? Nebyť slova daného o rozsúdení, bolo by medzi nimi rozhodnuté. Krivdiacim sa dostane trápenie bolestivé.}
{Korán 42:21}

Prorok (mier s ním) povedal: Viera sa obnosí vo vašich srdciach tak, ako sa obnosí oblečenie a preto žiadajte Allaha, aby obnovil vieru vo vašich srdciach.

Prorok Shuaib (mier s ním): Shuaibovo posolstvo

Allah, Všemohúci, zjavil príbeh o Shuaibovi (mier s ním):

{85. I k Medianovcom sme poslali ich brata Šába, ktorý povedal: „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. Prišiel k vám jasný dôkaz od Pána vášho. Dávajte úplné miery a váhy a neuberajte ľuďom z ich vecí a nešírte skazu na zemi po tom, ako bola na nej náprava učinená. To je pre vás lepšie, ak ste veriaci“}

{86. „A nesedávajte pri každej ceste, vyhrážate sa a bránite tým, ktorí v Neho uverili, nasledovať cestu, ktorú Boh určil a chcete, aby sa stala krivou. A spomeňte si, ako málo vás bolo a On dal vášmu počtu vzrásť. A pozrite sa, aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili“}

{87. „A ak skupina z vás uverila v to, s čím som bol poslaný a druhá skupina neuverila, tak počkajte, až kým Boh medzi nami nerozhodne. Veď On je najlepším sudcom“}

{88. Poprední z radov jeho ľudí, ktorí sa povyšovali, povedali: „Vyženieme ťa, Šáb, aj tých, ktorí s tebou uverili, z našej dediny, alebo sa vrátite na našu cestu“. Povedal: „Aj keď by sa nám to protivilo?!“}

{89. „Vymysleli by sme si o Bohu veru lži, ak by sme sa vrátili na vašu cestu po tom ako nás z nej Boh zachránil. Neprislúcha nám vrátiť sa na ňu, jedine ak by tak chcel Boh, Pán náš. Pán náš obsiahol všetko znalosťou svojou. Na Boha sme sa spoľahli. Pane náš rozhodni medzi nami a našimi ľuďmi podľa pravdy. Veď Ty si najlepším rozhodcom“}

{90. Poprední z radov jeho ľudí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Ak by ste nasledovali Šába, stratu veru utrpíte“}

{91. A tak ich otras zasiahol a tak ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvymi.}

{92. Tí, ktorí zo lži Šába obvinili, ako keby v nich nikdy nežili. Tí, ktorí zo lži Šába obvinili, boli tí, ktorí stratu utrpeli. }

{93. A tak sa odvrátil od nich a povedal: „Ľudia moji! Oznámil som vám posolstvá môjho Pána a dobre som vám radil. Ako môžem žialiť nad ľuďmi odmietajúcimi vieru?“}
{Korán 7:85-93}

Ľudia Madyanu boli Arabi, ktorí žili v krajine Ma´an – časť z tej krajiny je dnes Sýria. Boli to nenásytní ľudia, ktorí neverili, že Allah existuje, a ktorí žili hriešnym životom. Klamali v mierach a váhach, vzývali svojich bohov a skrývali svoje nedostatky. Klamali svojim zákazníkom a podvádzali ich.

Allah zoslal Svojho proroka Shuaiba (mier s ním), ktorý bol vyzbrojený mnohými zázrakmi. Shuaib im prednášal a prosil ich, aby dbali o Allahove láskavosti a varoval ich o následkoch pre ich zlé chodníčky, ale oni sa mu iba vysmievali. Shuaib ostal pokojný a pripomenul im, že je z ich príbuzenstva, a že to, čo robí, nie je pre jeho osobný zisk.

Vzali si majetok Shuaiba a jeho nasledovníkov, a potom ich vyhnali z mesta. Posol sa obrátil k Bohu o pomoc a jeho prosba bola vyslyšaná. Allah na nich zoslal všetko spaľujúcu horúčavu a oni strašne trpeli.

Keď videli mraky na oblohe, tak si mysleli, že to prinesie úľavu, ochladenie a občerstvujúci dážď a ponáhľali sa von v nádeji, že si užijú dažďa. Namiesto toho sa mrak roztrhol a vrhal blesky a oheň. Počuli hromobitie a zem pod nimi sa triasla. Hriešnici zahynuli v tomto stave hororu.

Nevedomosť neveriaceho

Allah, Vyvýšený, hovorí:

{176. Zo lži obvinili Obyvatelia húštin poslov,}

 {177. Keď im Šáb povedal: „A či sa nevyvarujete?“}

 {178. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý“,}

 {179. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma“,}

 {180. „Nežiadam od vás za to žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha“,}

 {181. „Dávajte úplné miery a nepatrite medzi tých, ktorí z nich uberajú“,}

 {182. „Vážte váhami rovnými“,}

 {183. „Neuberajte ľuďom z ich vecí a nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci“,}

 {184. „Bojte sa Toho, kto stvoril vás i tvorstvo prvé“.}

 {185. Povedali: „Ty patríš medzi začarovaných“,}

 {186. „Ty nie si nič iné než človek ako my. My si myslíme, že patríš medzi klamárov“,}

 {187. „Daj, aby na nás spadol kus z neba, ak patríš medzi pravdovravných“.}

 {188. Povedal: „Môj Pán lepšie vie o tom, čo konáte“.}

 {189. Zo lži ho obvinili, a tak ich zasiahlo trápenie Dňa mraku. Ono to bolo veru trápením dňa preveľkého.}

 {190. V tom je veru znamenie. Väčšina z nich ale neverila.}

 {191. Pán tvoj, On je ten mocný a milostivý.}
{Korán 26:176-191}

Hadís o Taqqiyi

Bolo vyrozprávané, že Ibn Abbás povedal:

“Allah, nech je Oslávený, hovorí, že ktokoľvek neverí po tom, ako už veril, je objektom Allahovho hnevu a bude mať prísny trest.”

Akokoľvek, v prípade človeka, ktorý je nútený hovoriť slová neviery, ktoré sú v protiklade k tomu, čo cíti v srdci len preto, aby sa takýmto spôsobom zachránil pred svojimi nepriateľmi, takého netreba viniť, pretože Allah, nech je Oslávený, bude brať na zodpovednosť ľudí len za to, čo je v ich srdciach.

Mušrikín chytili Ammara ibn Yásira a nenechali ho odísť, až dokým nezačal nadávať na Proroka (mier s ním) a nezačal hovoriť pekne o ich bohoch. Potom mu dovolili odísť.

Keď prišiel k Poslovi Allaha (mier s ním), tak sa Posol opýtal: “Čo sa ti stalo?”

“Niečo zlé, ó, Posol Allahov. Nedovolili mi odísť, až dokým som nezačal nadávať na teba a nezačal som chváliť ich bohov.“

Prorok povedal: “Čo cítiš v srdci?”

On povedal: “Cítim v srdci vieru.”

Prorok povedal: “Ak to urobia znovu, tak aj ty urob znovu to, čo si urobil.”

“Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť, ako viem ja. Odstráň zvyšky sveta zo svojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, kto dáva a posledný, kto berie.

Trénuj (kontroluj) a disciplinuj sa a vedz, že Allah počuje a vidí to, čo je v srdci a jazyk neurobí krok ani vpred ani vzad (poznámka prekladateľa – to znamená, že to, čo hovoríš svojím jazykom, nie je to, na čom záleží Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Skôr to, čo je v tvojom srdci, je to, na čom Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) záleží).”
– Ahmed Al Hassan (mier s ním), vodca Čiernych Zástav Východu.

{Kto odmietol veriť v Boha po tom, ako v Neho uveril – s výnimkou toho, kto bol donútený, ktorého srdce ale ostáva vierou pokojné – na tom, ktorého hruď sa odmietaniu viery poddala, spočinie hnev od Boha zoslaný a dostane sa mu trápenie obrovské.}
{Korán 16:106}

{Tí, ktorí odmietli veriť v naše znamenia, tým dáme horieť v ohni. Vždy, keď sa ich kože spečú, vymeníme im ich za kože iné, aby tak okúsili trápenie. Boh je veru mocný a múdrosťou oplýva.}
{Korán 4:56}

{Tí, ktorí uverili a potom veriť odmietli a potom znova uverili a potom znova veriť odmietli a potom svoje odmietnutie viery ešte vystupňovali, tým by Boh už viac neodpustil a ani by ich na cestu správnu neusmernil.}
{Korán 4:137}

{Tí, ktorí odmietli vieru po tom, ako už boli veriaci a svoje odmietnutie viery ešte vystupňovali, od tých nebude prijaté ich pokánie. To sú tí, ktorí zblúdili. Tí, ktorí odmietli veriť a zomreli ako odmietajúci vieru, od žiadneho z nich nebude prijatá ani celá Zem zlatom naplnená, pokiaľ by sa chcel ním vykúpiť. Tým sa dostane trápenie bolestivé a nebudú mať nikoho, kto by im pomohol a podporil ich.}
{Korán 3:90-91}

{Ako si môže niekto myslieť, že Boh správne usmerní ľudí, ktorí odmietli vieru po tom, ako už boli veriaci a dosvedčili, že posol je pravdivý, a po tom, ako prišli k nim jasné dôkazy? Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich. Tých odplata bude, že na nich spočinie prekliatie Božie, anjelov i všetkých ľudí. Naveky v ňom ostanú, nebude im zmiernené trápenie a ani im nebude dožičený žiaden odklad. Avšak k tým, ktorí pokánie potom učinili a napravili, čo konali, Boh je odpúšťajúci a milostivý. }
{Korán 3:86-89}

 Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

viera neviera náboženstvo boh

 

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Viera VS Neviera

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dôstojnosť VS Podlosť

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) stvoril človeka, aby bol vznešený a ušľachtilý dušou. Hľadanie svetských cieľov, zatiaľ čo znižujem samého seba, je podlé a ohavné. Človek, ktorý si cení samého seba a má k sebe úctu, a je velebiaci v duši, neuskutoční podlé skutky, ktoré môžu viesť k poníženiu a neúcte. Takýto človek si neukladá nízke a podlé skutky ako ciele svojho života. Bude sa usilovať o to najlepšie a bude sa vyhýbať podlosti.

Dôstojnosť a podlosť duše sú niektoré z najvplyvnejších aspektov človeka. Dôstojnosť duše ho vedie k nasledovaniu cesty vznešenosti, zatiaľ čo podlosť alebo úbohosť duše ho ťahá smerom k beštialite. Dôstojná duša je zdrojom dobra pre vás a pre iných, zatiaľ čo podlá alebo nedôstojná duša je zdrojom zla.

Sú ľudia, ktorí si popletú dôstojnosť duše s ambíciou alebo želaním dosiahnuť svetskú slávu. Ambícia spôsobuje to, že sa človek usiluje o nadšenie vo svetských veciach a inšpiruje ho to k stúpaniu k materiálnym výškam. Nestará sa o to, čo musí byť urobené na to, aby dosiahol svoje ciele.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Zdôrazňujem dôležitosť dobrej morálky pre vás, pretože všemohúci Boh ma poslal špeciálne pre tento účel.”

Imám Ali (mier s ním) v liste jeho synom zdôrazňuje vznešenosť charakteru, ktorý pre nich plánoval v ich výchove.

“Staral som sa o to, aby som vám pomohol rozvinúť si vznešený charakter a pripravil vás na život, ktorý budete musieť viesť, aby ste vyrástli na mladých mužov vznešeného charakteru s otvorenou a poctivu mysľou a jasným a presným poznaním ohľadne vecí okolo vás.”

Imám Ali (mier s ním) povedal o duši:

“Duša je ako cenný šperk. Ktokoľvek sa snaží o jej ochranu, tak mu pomôže pri získaní vyvýšených pozícií a ktokoľvek jednal nedbalo čo sa týka jej ochrany, tak ho poníži…”

Ktokoľvek vie cenu samého seba, nikdy nedovolí, aby si hovel vo svetských zábavách a hanebných činoch…

Ktokoľvek objaví vznešenosť duše, tak ju bude chrániť proti nízkosti vášní a falošných želaní…

Ktokoľvek má vznešenosť duše, tak sa oslobodí od chcenia.

“Je lepšie nerobiť nič, ako robiť to, čo je nesprávne. Pretože čokoľvek robíte, robíte to sebe.”
– Buddha

“Strážte si dobre v sebe tento poklad – láskavosť. Vedzte, ako dať bez váhania, ako stratiť bez ľútosti, ako získať bez podlosti.”
– George Sand (francúzsky románopisec)

Imám Ali (mier s ním) povedal Husseinovi (mier s ním):

“Dávaj si pozor, syn môj! Vyhýbaj sa tomu, aby si sa neurobil otrokom pre nikoho. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ťa stvoril ako slobodného človeka. Nepredaj svoju slobodu za nič na svete.

“Neexistuje skutočný zisk a skutočná hodnota z výhod, ktoré získaš tým, že predáš svoju česť a sebaúctu alebo tým, že sa podrobíš potupe a urážkam, pretože nie je skutočné dobro v bohatstve a moci, ktoré získaš bláznivými prostriedkami.”
– Nahjul Balagha, List 31

Imám Hussein (mier s ním) odráža to isté božie svetlo vznešeného a ušľachtilého charakteru a vznešenej duše, keď odmietol prisľúbiť oddanosť Yazídovi ibn Mu´awiya. Imám oslovuje jeho spoločníkov v Karbale a v tejto prednáške vyhlasuje nasledovné:

“Život pod tyraniou nie je hodný človeka, dokým ľudia nepovstanú a nepokúsia sa obnoviť vyššie hodnoty.”

Nevidíš, že to, čo je pravdivé a správne sa nerobí a to, čo je falošné a nesprávne nie je zakázané?

V takejto situácii človek viery sa túži stretnúť sa so svojím Pánom. Skutočne (v takýchto podmienkach) je pre mňa smrť šťastím a život pod jarmom tyranov potupou.

Jeho nesmrteľné slová – “potupa je od nás ďaleko,” ktoré predniesol, keď odmietol Yazída a namiesto toho si vybral mučeníctvo, naplnili energiou a očarili srdcia a duše.

Imám Al Hussein (mier s ním) povedal:

“Záležitosti má pod kontrolou Allah. Robí to, čo si On želá a Allah Vznešený a Vysokopostavený je každý deň v práci. Hoci život v tomto svete môže byť nedoceniteľný, Allahova štedrosť je skutočne nadradená a najveľkolepejšia.

A ak majetok, ktorý bol zhromaždený zmizne, človek za to nesmie byť lakomý.

A ak je obživa už pridelená, ak je človek menej hrabivý, tak je to to najkrajšie. A ak telá vyrástli pre smrť, ak človek zomrie mečom kvôli Allahovi, je to vynikajúce.

Nech je Allahov salam – mier s vami, ó, potomkovia Ahmeda (Mohameda). Vidím, že vás opustím.”

Prorok Ježiš (mier s ním) povedal jednému zo svojich spoločníkov:

“Urobte svet miestom vášho pôstu a nechajte smrť, aby prerušila váš pôst.”

Jeden z jeho učeníkov mu v jeden deň povedal:

“Ó, duša Božia! Modlíme sa, ako sa modlíš ty, postíme sa, ako sa postíš ty a pripomíname si Boha ako si Ho pripomínaš ty, a predsa nedokážeme chodiť po vode, ako chodíš ty.”

Prorok odpovedal:

“Povedzte o vašej láske pre tento svet.”

Oni povedali: “Milujeme ho.”

Potom im povedal: “Skutočne, táto láska kazí náboženstvo. Pre mňa je svet podobný kameňom a hrudám blata.”

V jeden deň, muž z Medíny prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) pre pomoc a Prorok (mier s ním) sa spýtal, či má doma nejaký majetok.

Žiadal od muža, aby mu priniesol oblečenie a misku, ktorú vlastní, a potom aby ich predal jednému z jeho spoločníkov za dva dirhamy.

Prorok (mier s ním) povedal mužovi, aby utratil jeden dirham na jedlo pre jeho rodinu a za druhý, aby kúpil sekeru. Potom mu dal pokyn, aby išiel a nasekal drevo na oheň a povedal mu, že ho nechce vidieť 14 dní.

Sekaním dreva a jeho predajom, muž zarobil 10 dirhamov, za ktoré kúpil jedlo a oblečenie pre jeho rodinu. Prorok (mier s ním) mu povedal:

“Toto je pre teba lepšie ako žobranie. Žobranie bude škvrnou na tvojej tvári v súdny deň.”

{I poctili sme synov Adama a prepravovali sme ich na súši i na mori a dali sme im z dobrôt a uprednostnili sme ich pred veľkou časťou tých, ktorých sme stvorili, uprednostnením.}
{Korán 17:70}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Je lepšie pre jedného z vás, aby ste zobrali povraz, sekali drevo a ťahali ho na svojich chrbtoch, a predali ho, ako pýtať si od inej osoby. Nikto nikdy nejedol lepšie jedlo ako to, ktoré je z práce jeho rúk.”

Láska pre materiálne veci spôsobuje a vytvára podlosť. Navádza dušu, ktorá by inak bola stvorená pre vznešené ciele, aby robila zlé skutky.

Vznešená a dôstojná duša bude oslobodená od takéhoto zla, pretože pre vznešenú dušu to je príliš nízke.

Imám Ali (mier s ním) povedal o niektorých zlých skutkoch a ich zlých vplyvoch na človeka toto:

“Ten, kto príjme lakomosť ako zvyk, znehodnocuje sám seba. Ten, kto odhaľuje svoje ťažkosti, súhlasí s ponížením a ten, kto dovolí svojmu jazyku, aby premohol jeho dušu, ponižuje svoju dušu.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ak by sa ľudia pozerali na vlastnosť miernosť, neboli by videli žiadne iné krajšie stvorenie Allahovo. Ak by sa pozerali na zlé sklony, neboli by videli žiadne iné škaredšie stvorenie Allahovo.”

“S miernosťou premôžeš hnev. So štedrosťou premôžeš podlosť. S pravdou premôžeš klamstvo.”
– Buddha

{A ktorí nepodávajú krivé a falošné svedectvá a ak by prešli popri planých rečiach, prejdú so všetkou dôstojnosťou}
{Korán 25:72}

{Tí, ktorí sú odovzdaní Tomu, v moci ktorého je milosť, sú tí, ktorí chodia na zemi v tichosti   a pokore a ak by sa im prihovorili neznalí, povedia: „Mier“,}
{Korán 25:63}

[Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.]
[Biblia, Príslovia 15:1]

[Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!] Ef 4, 32
[Biblia,
Efezanom 4:32]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

podlosť dôstojnosť myseľ intelekt ignorancia temnota

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Dôstojnosť VS Podlosť

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Podriadenie VS Pochybnosti

Islám znamená podriadenie sa a je to totálne podriadenie sa človeka Bohu. Slovo moslim znamená ten, ktorý sa podriaďuje Bohu.

Imám Ali (mier s ním):

“Islám je podriadenie sa a podriadenie sa je istota, a istota je potvrdenie pravdy, a potvrdenie pravdy je uznanie, a uznanie je vykonávanie toho, čo je povinné, a vykonávanie toho, čo je povinné je vhodný skutok.”

Skutočne, tí, ktorí uverili a tí, ktorí boli židia alebo kresťania, alebo sabijci (pred Prorokom Mohamedom):

{Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a tí, ktorí pomohli a podporili a Sábijovci, ten z nich, kto uveril v Boha a v Deň posledný a dobro konal, ten bude mať svoju odmenu u Pána svojho, niet oňho strach a ani nebude zarmútený}
{Korán 2:62}

{Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a Sábijovci a tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša, kto z nich uveril v Boha a v Deň posledný a konal dobro, o tých niet strachu a ani nebudú zarmútení}
{Korán 5:69}

V Koráne Boh definuje, že jediným cieľom prečo stvoril človeka je to, aby ho človek uctieval a nakoniec bude zodpovedný v ďalšom živote Bohu za to, ako si vyberá v tomto živote.

{Stvoril som žinnov a ľudí len preto, aby Ma uctievali}
{Korán 51:56}

{„V deň, keď nepomôže žiaden majetok, ani deti“, „Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom“}
{Korán 26:88-89}

Tento verš nám hovorí, že v budúcom živote budeme ponechaní sami na seba bez pomoci a jediná vec, z ktorej budeme mať prospech, je to, či prídeme k Allahovi s čistým srdcom.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Podriadenie sa Allahovej (Oslavovaný a Vyvýšený) vôli je ten najlepší spoločník, múdrosť je najvznešenejšie dedičstvo, teoretické a praktické poznanie sú najlepšími znakmi rozlíšenia, hlboké myslenie bude reprezentovať najjasnejší obraz každého problému.”
– Nahjul Balagha

Rozpoznanie Imáma nášho času (Imáma Ahmeda al Hassána (mier s ním)) nemôže byť získané bez podriadenia sa.

Uctievač sa nemôže stať veriacim, iba ak rozpozná Allaha a Jeho proroka (mier s ním) a všetkých Imámov (mier s nimi), a Imáma jeho doby, a obráti sa k nemu, a podriadi sa mu.
– Kamaluddin, k. 31, 8

Jednou z nevyhnutných podmienok pre získanie rozpoznania je totálne podriadenie sa želaniam Ahlul Bayt (mier s nimi).

Imám Sádiq (mier s ním) vyhlasuje: Nemôžete sa stať z tých, ktorí sú najcnostnejší, dokým nemáte rozpoznanie. Nebudete mať rozpoznanie, dokým ste neuverili a nevyznali vieru. Neuverili ste a nevyznali ste vieru, dokým ste sa nepodriadili.
– Usul Al Káfi, Kapitola rozpoznania Imáma a obrátenie sa k nemu, 6

Najzákladnejšou podmienkou čistoty srdca je byť podriadený k pravde. Realita viery je podriadenie srdca, jazyka a mysle.

{Vy, ktorí ste uverili, prijmite islám všetci a nenasledujte stopy satana. On je pre vás zjavným nepriateľom. }
{Korán 2:208}

Keď má človek všetky tieto znaky (podriadenia a potvrdenia), tak bude zahrnutý medzi cnostnými. Je to preto, lebo cnostné skutky pochádzajú z čistých sŕdc a rozpoznania, a to sa dá dosiahnuť iba cez podriadenie. A potom ten, ktorý nemá tieto vlastnosti, bude zbavený rozpoznania a majstrovstva, a bude najvzdialenejší od akejkoľvek cnosti. Preto tieto štyri vlastnosti – podriadenie sa, svedectvo, rozpoznanie a dobré skutky sú kritické pre každého veriaceho.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Podriadenie sa je pre vás povinné.”

Podriadenie sa získava, keď je srdce úplne uspokojené so všetkým, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) urobil alebo nám prikázal urobiť prostredníctvom Ahlul Bayt (mier s nimi) a nemá žiadne výhrady voči akceptácii toho. Skutočne, toto je realita viery a duša náboženstva.

Imám Sadžád (mier s ním) povedal:

“Istotne náboženstvo Allaha, Všemohúceho, nemôže byť získané nedostatočným intelektom, falošnými mienkami a mylnými domnienkami. Dá sa to dosiahnuť iba podriadenosťou. Ten, kto sa nám podriadi je v bezpečí a ten, kto nás nasleduje je vedený. Ten, kto koná len na základe svojej vlastnej mienky a domnienky, je zničený.”

Ten, kto namieta ohľadne veci, ktorú sme povedali alebo rozhodli, neuveril v Toho, kto zjavil sedem veršov { Korán, Súra Al Fatiha 1:7}:

{1. V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť}

{2. Vďaka Bohu, Pánovi tvorstva,}

{3. Milostivému, v moci ktorého je milosť}

{4. V moci ktorého je Deň zúčtovania}

{5. Teba uctievame a Teba o pomoc prosíme}

{6. Správne nás usmerni na cestu rovnú}

{7. Na cestu tých, ktorým si dary Svoje podaroval, nie tých, na ktorých je hnev zoslaný, ani tých, ktorí zblúdili.}

a vo svätý Korán, zatiaľ čo si nie je vedomý jeho neviery.
– Kamaluddin k. 31, 9

Verše o živobytí:

{5. Úctiví budú piť z pohára, v ktorom je zmiešaný káfur,}

{6. Prameň, z ktorého pijú tí, ktorí sa Bohu odovzdali. Silným treskom vytryskáva.}

{7. Budú to tí, ktorí svoje sľuby dané Bohu plnia a ktorí sa boja dňa, ktorého zlo sa naširoko rozprestrie,}

{8. A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi.}

{9. Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“,}

{10. „My sa obávame toho, že príde od nášho Pána deň zamračený a zlovestný“.}

{11. Boh ich ochránil pred zlom tohto dňa a dal im sviežosť a potešenie,}

{12. A za trpezlivosť, ktorú preukázali, ich odmenil záhradou a hodvábom.}

{13. Budú sa v nej opierať o pohovky. Nebudú v nej vidieť slnko a ani ostrú zimu,}
{Korán 76:5-13}

Tieto verše svätého Koránu hovoria o Ahlul Bayt a umiestňujú ich na vrchol preferencií a zbožnosti, a ukazujú ich ako príkladi a modeli pre ľudstvo, aby boli generácie správne vedené cez nich, a aby nasledovali ich správnu cestu. Skutočnosť, na ktorú tieto požehnané verše odkazujú, je veľký status Ahlul Bayt (mier s nimi).

Keď sa Ali, Fatima a ich dvaja synovial Hassán a Hussein (mier s nimi) postili tri po sebe nasledujúce dni a každý deň pri prerušení pôstu sa nejaký chudobný človek zjavil pri ich dverách, Ahlul Bayt ho radi nasýtili a sami strávili noci bez jedla. Allah bol taký potešený štedrosťou Prorokovej domácnosti, že ich činy preniesol do veršov svätého Koránu, aby slúžili ako vedenie pre moslimov. Tieto verše nielenže zobrazujú totálnu podriadenosť Ahlul Bayt Allahovej vôli, ale tiež ich zjavujú ako čisté osobnosti bez chyby.

{Vaším dôverníkom je Boh a Jeho posol a tí, ktorí uverili, ktorí konajú modlitby, dávajú zakat a pritom sa do polohy rukúu klaňajú.}
{Korán 5:55}

{A ostávajte vo svojich domoch a nezvýrazňujte svoje ozdoby zvýrazňovaním podobným predchádzajúcej Dobe neznalosti. A konajte modlitbu a dávajte zakat a poslúchajte Boha a jeho posla. On len chce z vás, Ľudia domu, odstrániť nečistotu a očistiť vás očistením,}
{Korán 33:33}

pochybnosť podriadenie

Pochybnosť

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Zanechaj to, čo ti spôsobuje pochybnosti, a vymeň to za to, čo ti pochybnosti nespôsobuje.”

Pochybnosť znamená, že v mysli máme šancu 50 na 50 ohľadne správnosti alebo nesprávnosti nejakej veci. Ak zvážime obe možnosti, tak zistíme, že obe majú rovnakú váhu. Preto pochybnosť je to, kde je zmätok, neistota, váhanie a blúdenie.

Existujú dva typy pochybností. Po prvé, existuje pochybnosť, ktorá zapríčiňuje tvoj pád. Ťažký druh, ktorý je vytvorený z nedostatku viery. Po druhé, existuje pochybnsť, ktorá je iba dočasná. To je vtedy, keď moment pochybnosti prechádza tvojimi myšlienkami, ale potom sa rýchlo vytratí.

Vlastnosť čistoty srdca človeka je to, že si je istý a je presvedčený, že pravda je správna a faloš je nesprávna. Je v pozícii poznania, presvedčenia a istoty. Zatiaľ čo znamením choroby srdca, pokiaľ ide o porozumenie pravdy a klamstva je to, že je tam neistota a pochybnosť ohľadne oprávnenosti pravdy a odmietnutia klamstva. Pochybnosť je druhom slepoty. Slepec môže mať pochybnosti ohľadne tých vecí, ktoré sú okolo neho, pretože ich nevidí.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal, že:

“Človeku, ktorý má pochybnosť alebo podozrenie ohľadne náboženstva, ak ostane v pochybnostiach alebo bude mať podozrenie, potom Allah zničí jeho dobré skutky.”

Ak je niečo dokázané ako pravdivé múdrosťou, svedomím, rozumovým argumentom a človek o tom stále pochybuje, tak potom sú určite oči jeho srdca slepé. Je zbavený požehnania úsudku a chýba mu viera.

{A tým, ktorých srdcia sú choré pridala nečistotu k ich nečistote. A oni umrú v stave, v ktorom vieru odmietajú}
{Korán 9:125 }

Keď vysvetľoval tento verš, Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal: “Zmysel slova nečistota v tomto verši je pochybnosť. Teda že viac pochybností je pridané k ich pochybnostiam.”

Imám Mohamed Báqir (mier s ním) povedal:

“Akýkoľvek čin s pochybnosťou a odmietnutím pravdy nemá žiadny úžitok.”

Všetci vedia, že dážď je požehnaním a milosťou od Allaha. Ale dážď, z ktorého rastú červené ruže v záhrade, tiež na niektorých miestach zavlažuje burinu.

{„Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom“}
{Korán 26:89}

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Srdce, ktoré je oslobodené od zla, je také, ktoré sa stretne so svojím Pánom a také, v ktorom nie je nič iné okrem svojho Pána.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) taktiež povedal: “A každé srdce, v ktorom je polyteizmus a pochybnosť, spadne do diery zničenia.”

{Medzi ľuďmi sú takí, ktorí uctievajú Boha na hrane. Ak by sa niekomu z nich dostalo dobro, upokojí sa ním, ale ak by bol vystavený skúške, obráti sa tvárou svojou späť. Prehral život najnižší i život posledný. To je veru tá prehra zjavná.}
{Korán 22:11}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Skutočne, pravda je pokoj a klamstvo je pochybnosť.”

Sú moslimovia, ktorí nemajú úprimnú a pevnú vieru v Allaha, proroka a súdny deň. Sú v stave pochybnosti. Prijali islám s cieľom, aby získali materiálne výhody sveta.

Ak budú pokračovať v tom, že budú odmeňovaní vo forme bohatstva a budú mať svoje materialistické priania vyplnené, tak budú vo viere pevní. Ale keď sa stretnú s ťažkosťami, chudobou, chorobou alebo nejakým nešťastím, vzdajú sa náboženstva a budú neveriacimi.

Sú chytení v poníženosti a v zajatí v tomto svete a budú vystavení trestu aj v Posmrtnom živote.

Privolávajú si straty v oboch svetoch, v tomto svete aj v posmrtnom živote.

Imám Ali (mier s ním) povedal v jednej zo svojich prednášok:

“Nestaňte sa obeťou váhania (neistoty), inak vaše pochybnosti zosilnejú. Nebuďte zapletení v pochybnostiach, inak sa stanete neveriacimi.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Určite, pochybnosť je hriechom. Obaja budú v ohni Pekla.”

Mohamed bin Muslim povedal:

“Sedel som po ľavej strane Imáma Džáfara Al Sádiqa (mier s ním) a po pravici Zurarahu. V tom čase prišiel Abu Basír.”

Abu Basír sa spýtal : “Ó Aba Abdulláh! Čo hovoríš na osobu, ktorá pochybuje o Allahovi?”

Imám (mier s ním) povedal: “Je neveriaci.”

Mohamed bin Muslim povedal: “Potom sa Imám otočil k Zurarahovi a povedal:

“Ak otvorene popiera, tak sa určite stal neveriaci.”

V tomto vyrozprávaní Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal, že človek, ktorý je evidentne moslim, ale v srdci má pochybnosť o Allahovi a prorokovi a zomrie v tomto stave, bude zahrnutý medzi neveriacich. A v druhej časti vyrozprávania Imám hovorí, že ak človek otvorene odmieta veriť v Allaha a proroka, tak bude tak isto zjavne považovaný za neveriaceho.

Ale keď má niekto vo svojom srdci pochybnosti, ale zarecituje šahadu – vyjadrenie viery – a nepreukáže pri tom pochybnosť, tak bude počítaný za moslima. Hoci v skutočnosti je neveriaci. A je niekto, kto oznámi svoje pochybnosti o Allahovi a prorokovi, potom zjavne bude považovaný za neveriaceho. Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Ten, kto pochybuje o Allahovi a Jeho prorokovi, je neveriaci.”

Imám Mohamed Báqir (mier s ním) povedal:

“Prorok Allahov zvykol hľadať útočisko u Allaha denne zo šiestich vecí: z pochybnosti, polyteizmu, arogancie, hnevu, krutosti a žiarlivosti.”

Príbeh o podriadenosti

Novomanželia sa vracali domov. Plavili sa po jazere na člne, keď sa zrazu spustil veľký lejak. Muž bol vojak, ale jeho žena sa veľmi bála.

Loďka bola malá a búrka bola veľká. Možnosť, že sa potopia, rástla. Ale muž sedel ticho, pokojne a kľudne, ako keby sa nič nedialo.

Jeho žena sa triasla a spýtala sa:

“Nebojíš sa? Toto môžu byť naše posledné chvíle života! Nezdá sa, že budeme schopní dosiahnuť na druhý breh. Iba zázrak nás môže zachrániť, inak je smrť istá. Nebojíš sa?”

Muž sa zasmial a vytiahol z puzdra meč. Jeho žena bola ešte viac bezradná. Čo robí? Potom dal meč blízko ku krku svojej ženy, až tak blízko, že ostala iba malá medzera. Spýtal sa:

“Bojíš sa?”

Začala sa smiať a povedala:

“Prečo by som sa mala báť? Ak bude meč v tvojich rukách, tak prečo by som sa mala báť? Viem, že ma ľúbiš.”

Odložil meč a povedal:

“Toto je moja odpoveď, viem, že Boh ma miluje a búrka je v Jeho rukách. Takže čokoľvek sa stane, je to to najlepšie. Ak prežijeme, dobre. Ak neprežijeme, dobre. Pretože všetko je v Jeho rukách a On nerobí žiadne chyby.”

[4 Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!

5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.

6 O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.

7 A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.]

 [Biblia, Filipanom 4:4-7]

 [5 Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!

6 Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.]

[Biblia, Príslovia 3:5-6]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Vojská Svetla VS Vojská Temnoty: Podriadenie VS Pochybnosti